Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4Cbi/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115212313
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sklenka

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1115212313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu v I.

rade: C.. U. I., bytom P. XXXX/XX, XXX XX O. a žalobcu v II. rade: K. I., bytom P. XXXX/XX, XXX XX
O., zast. JUDr. Ladislav Krčmárik so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra, proti žalovanému: JUDr. Ľuboš
Jurčo, so sídlom kancelárie: Pribinova 25, 811 09 Bratislava správca úpadcu E. K., t.č. X. Ú. G., o určenie
popretej pohľadávky

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu v I. a II. rade uplatnená v prihláške zo dňa 17.02. 2015 pod
poradovým číslom 1, zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 1, v konkurznom konaní
vedenom na majetok úpadcu E. K., narodený XX.XX. XXXX, bytom: U. XXX/XX, Bratislava vo výške

125.000,00EURztituluZmluvyopôžičkezodňa01.06.2011ječodoprávnehodôvodu,vymáhateľnosti,
poradia a výšky, oprávnená a vymáhateľná.

II. Žalobca v I. a II. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške
trov právneho zastúpenie bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v I. a II. rade sa žalobou zo dňa 17.04.2015 doručenou súdu dňa 05.05.2015 domáhali
určenia, že pohľadávka žalobcu v I. a II. rade v sume 125.000 EUR, ktorá vznikla na základe Zmluvy o
pôžičke zo dňa 01.06. 2011, uplatnená v prihláške zo dňa 10.02. 2015 poradové číslo pohľadávky 1, do

konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 3K/64/2014 voči dlžníkovi E.
K., narodený XX.XX. XXXX, bytom: U. XXX/XX Bratislava je čo do právneho dôvodu a výška nesporná.

2. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný zo dňa 18.01. 2016 a dňa 22.02. 2019. V písomných
vyjadreniach správca poukazuje na dôvody popretia spornej pohľadávky a uvádza, že v písomnej
Zmluve o pôžičke absentuje (chýba) č. 5.1, ktorý môže mať vplyv na znenie celej zmluvy a tým robí
zmluvu právne neistou, veritelia nepredložili žiaden dôkaz, že finančné prostriedky a v akej výške

dlžníkovi ozaj poskytli, vykonal vlastné šetrenie tak, že si vyžiadal od peňažného ústavu Tatra banka,
a.s., výpisy z účtu úpadcu, číslo 2614945235/1100 a detailne skontroloval všetky kredity od 02.06.
2011 do vyhlásenia konkurzu, pričom od veriteľov ( I. K.) je na účte iba jedna kreditná operácia zo dňa
03.12. 2012 vo výške 1.000 EUR, vykonal vlastné šetrenie tak, že dňa 20.02. 2015 zaslal úpadcovi do
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Výzvu na súčinnosť v ktorej ho žiadal o predloženie
zoznamu svojich záväzkov a to v SR ako aj v zahraničí. Predmetná výzva bola do ústavu doručená dňa
25.02. 2015, pričom úpadca do dňa uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok nereagoval, p. I. od smrti

úpadcovej matky sú úpadcovi jedinými príbuznými a úpadcovu ujmu pociťujú ako vlastnú ujmu, čo im s
poukazom na ust. § 116 Občianskeho zákonníka zakladá k úpadcovi pomer blízkej osoby a v zmysle § 9
ZoKR sa takéto osoby pokladajú za spriaznené osoby, ktoré si mali v zmysle § 95 ods. 2 a 3 ZoKR svojupohľadávku prihlásiť ako podriadenú pohľadávku, kolónka na prihláške 25d), a nie ako iná pohľadávka
(kolónka na prihláške 25e).

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobca v I. a II. rade zo dňa 06.12. 2016 a vo svojom
písomnom vyjadrení vyjadrili nesúhlas s vyjadrením žalovaného, pričom poukazujú na skutočnosť,
že písomná Zmluva o pôžičke spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon pre platné uzatvorenie zmluvy o
pôžičke vyžaduje a chyba v písaní nerobí túto zmluvu právne neistou nakoľko nemá žiaden vplyv na
jej znenie a význam. Taktiež uvádzajú, že ako blízke osoby vo vzťahu k dlžníkovi nepovažovali za

potrebné vystavovať si vzájomné potvrdenie o poskytnutí peňažných prostriedkov dlžníkovi, na tomto
základe považuje šetrenie správcu vykonané vyžiadaním výpisov z účtu žalobcov v peňažnom ústave
za irelevantné, keďže pôžička bola poskytnutá v hotovosti v súlade s č. 4.1 predmetnej Zmluvy v dvoch
splátkach. Taktiež sa domnievajú, že neposkytnutie súčinnosti zo strany úpadcu správcovi, nezakladá
jeho právo na popretie pohľadávky veriteľov, najmä ak právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcov
(Zmluva o pôžičke) bol žalovanému písomne predložený.

4. Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu a vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi založenými
v spise, výsluchom svedka a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Uznesením OS BA I č. k. 3K/64/2014-15 zo dňa 20.01.2015 bol na majetok úpadcu- vyhlásený

konkurz.

6. Žalobca v I. a II. rade si do konkurzného konania prihlásili svoju pohľadávku vo výške 125.000,00 EUR
titulompôžičky.(pripojilidokladovznikuuvedenejpohľadávkyatozmluvuopôžičkezodňa01.06.2011).

7. Žalovaný doručil žalobcovi v I. a II. rade oznámenie, v ktorom uviedol, že prihlásenú pohľadávku
žalobcu poprel dňa 11.04. 2015.

8. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení každú prihlásenú pohľadávku
správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom

záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné
šetrenie.

9. Podľa § 32 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Ak správca pri skúmaní
prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,

poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná,
je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

10. Podľa § 32 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Prihlásenú pohľadávku
môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú

pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia
zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok
uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v
zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie
pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely

výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje
za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

11. Podľa § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Veriteľ popretej pohľadávky
sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi

domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím
právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať
len toho, čo uviedol v prihláške.

12. Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Rozhodnutie súdu o

určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom
považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada.13. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v I. a II. rade si pohľadávku
určenia pravosti ktorých sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade s § 32 ods. 6 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii.

14. Na základe zisteného skutkového stavu a pri aplikácií príslušných právnych predpisov a medzi
stranami žalobca v I. a II. rade a úpadcu uzatvorenej zmluvy okresný súd posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán tak, že v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval
aktívnu a pasívnu legitimáciu žalobcov v I. a II. rade a žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcov bola

daná vzhľadom k tomu, že sú obaja veriteľmi pohľadávky v konkurze podľa § 24 ods. 1 ZoKR a pasívna
legitimáciažalovanéhoboladanávzhľadomktomu,žežalovanýmápostaveniesprávcumajetkuúpadcu
podľa § 40 ods. 1 ZoKR. Pokiaľ išlo o aktívnu a pasívnu legitimáciu, táto v konaní sporná nebola.

15. Následne sa okresný súd zaoberal vyhodnotením skutkovej a právnej dôvodnosti žaloby žalobcov
v I. a II. rade na určenie popretej pohľadávky v znení vymedzenia tejto žaloby.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18.Podľa§658ods.2Občianskehozákonníkaprinepeňažnejpôžičkemožnodojednaťnamiestoúrokov
plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

19. Dlžník E. K. predvolaný ako svedok, k prejednávanej veci uviedol: so žalobcami v I. a II. rade je v
rodinnom vzťahu, od manželov I. si požičal sumu 125.000,00,- EUR, bolo to v roku 2011, po telefonickom
rozhovore so žalobcom v I. rade sa spolu dohodli na peňažnej pôžičke, k reálnemu odovzdaniu peňazí
došlo na miesto Zobor. Pôžička mu mala slúžila na pokrytie osobných potrieb nakoľko svoje vlastné
peniaze požičal pri vlastnom podnikaní, čo preukázal žalobcom v I. a II. rade zmenkou, keďže v tej dobe

prerábal byt a kúpil si auto, potreboval peniaze na pokrytie vlastných zvýšených osobných výdavkov.
Svedok uviedol, že k uzatvoreniu písomnej podoby Zmluvy o pôžičke došlo po vzájomnej dohode,
peňažné prostriedky prevzal v hotovosti, pričom sa zaviazal že ich vráti do 30.11. 2012, k čomu nikdy
nedošlo.

20. Z obsahu spisu mal súd ďalej za preukázané, že medzi žalobcom v I. a II. rade ako veriteľmi a
žalovanýmakoúpadcomdošlokvznikuplatnéhozáväzkovo-právnehovzťahu,atouzatvorenímZmluvy
opôžičkedňa01.06.2011.Nazákladeuvedenej zmluvyopôžičkeobajažalobcoviaakoveriteliaposkytli
úpadcovi dňom podpísania zmluvy sumu 125.000,00 EUR do 30.11. 2012. Zmluvné strany sa dohodli na
bezúročnej pôžičke. Dlžník dňom podpísania tejto zmluvy potvrdil prevzatie pôžičky v sume 125.000,00

EUR, a súčasne sa zaviazal túto sumu vrátiť veriteľovi do 30.11. 2012, k rukám veriteľom v hotovosti.

21. Spornosť uzavretia zmluvy o pôžičke žiadna zo sporových strán nenamietala. Svedok na
pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil uzatvorenie zmluvy o pôžičke, potvrdil prevzatie uvedených
peňazí, a zároveň sa vyjadril k prejednávanej veci. Svedok nerozporoval a nepopieral skutočnosť, že

k uzavretiu zmluvy zo žalobcami došlo, a taktiež neoznačil za sporné uvedené finančné prostriedky vo
výške tak, ako sú uvedené v zmluve o pôžičke, a zároveň sú predmetom prihlásenej pohľadávky. K
odovzdaniu peňazí sa podrobne vyjadril avšak vzhľadom na dlhé časové obdobie od uzavretia zmluvy o
pôžičke, t.j. od júna 2011 si na iné bližšie detaily nepamätá, ako na tie ktoré popísal vo svojej svedeckej
výpovedi. S uvedenými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi sa súd stotožnil a dospel k záveru,

že predloženie uvedených listinných dôkazov, a to Zmluvy o pôžičke a svedeckej výpovede svedka E. K.
bolopostačujúcenapreukázanievznikupohľadávkyžalobcuvI.aII.rade,ktorúsiuplatnilivkonkurznom
konaní vedenom na majetok úpadcu, a ktoré spornosti a určenia sa domáhal v tomto incidenčnom
konaní.

22. Pri posudzovaní uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06. 2011, ktorej uzavretie spochybnené
nebolo, bolo zrejmé, že zmluvné strany, a to žalobca v I. a II. rade ako veritelia a úpadca ako dlžník
prejavom vôle vo svojej právnej sfére zamýšľali vyvolať dôsledky takto uzavretého právneho úkonu
zmluvy o pôžičke, a to dôsledok poskytnutia peňažnej pôžičky žalobcami ako veriteľmi úpadcovi akodlžníkovi, čo sa jej reálne stalo. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou podľa ust. § 657 Občianskeho
zákonníka, a dôkazy vykonané pred okresným súdom preukázali poskytnutie, reálne odovzdanie peňazí
žalobcovi v I. a II. rade ako veriteľov žalovanému ako dlžníkovi, ktorým bol úpadca E. K., čo potvrdil

v spore vypočutý svedok. V tejto súvislosti poukazuje súd na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS
2061/08, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/3776/2011, podľa ktorého zmluva o pôžičke je
zmluvou reálnou, čo znamená, že nevniká iba dohodou strán, účinným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy, ale až skutočným odovzdaním, prenechaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

23. Pokiaľ žalovaný spochybňoval, že žalobca v I. a II. rade neuniesli dôkazné bremeno, pretože
nepreukázali reálne poskytnutie peňažných prostriedkov úpadcovi, keďže z predložených listinných
dôkazov vyplývajú isté pochybnosti o osobe dlžníka, príbuzenského vzťahu medzi úpadcom a
veriteľmi, tak k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie a ich pravdivosti
(vierohodnosti) súd vo všeobecnosti uvádza, že zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje
váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým dôkazom priznával vyššiu pravdivostnú hodnotu alebo

naopak určitým dôkazným prostriedkom dôkaznú silu úplne alebo sčasti odopieral. Ustanovenie § 191
CSP je založené tak, ako pôvodné ust. § 132 OSP v znení platnom a účinnom do 30.06. 2016 na
postupe pri hodnotení dôkazov v zmysle úvahy súdu. Zásade voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je v
týchtoustanoveniachvyjadrená,pretonezodpovedátakýspôsobhodnotenia,kedyje(vopred)označený
za nespôsobilý dôkazný prostriedok, listinný dôkaz, prípadne svedecká výpoveď len preto, že svedok

prináleží k určitej sociálnej, prípadne profesnej skupine. Samotná skutočnosť, že osoba, ktorá vystupuje
v civilnom sporovom konaní ako svedok, je inak k niektorému zo strán konania v právnom vzťahu osobou
spriaznenou, ešte sama o sebe neodôvodňuje záver o nepravdivosti (nevierohodnosti) svedeckej
výpovede tejto osoby. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivých dôkazov sa deje ich zhodnotením
jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či nepravdivosti dôkazov, ku

ktorým súd dospel, preto nepredstavujú až k ľubovôle súdu a nie sú ani vecou len osobného dojmu,
či všeobecnej úvahy. Vnútorné presvedčenie o nepravdivosti (nevierohodnosti) svedeckej výpovede je
výsledkom logického myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností
vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne prejednávanej veci ako napríklad z
rozporov vo výpovedi svedka, ako aj z rozporov medzi výpoveďou svedka (jej obsahom) a inými

vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z jeho osobného ( nie však všeobecne postulovaného)
vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní a podobne.

24. Súd na základe vyššie uvedených princípov pri hodnotení vykonaných dôkazov, posudzovania
obsahu listinných dôkazov, výpovede svedka E. K. postupoval, keď hodnotil (určil) ich dôkaznú silu.

Pre typ právneho úkonu Zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka je podstatné a
rozhodné, či došlo k reálnemu odovzdaniu pôžičky úpadcovi ako dlžníkovi, čo na základe výsledkov
dokazovania, t.j. reálne odovzdanie peňazí úpadcovi ako dlžníkovi bolo preukázané. Súd nezistil
dôvodnosť popretia pohľadávky žalovaným a rozhodol o určení popretej pohľadávky tak, ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalobcu v I. a II. rade v spore. Keďže žalobca v I. a II. rade bol v konaní úspešný v

plnom rozsahu, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd o
výškenáhradytrovkonaniarozhodnepodľa§262ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkupoprávoplatnosti
tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené

v treťom odseku výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).