Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118293189
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mária Košťálová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:6118293189.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: SPP - distribúcia,

a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739, právne zastúpený SOUKENÍK
- ŠTRPKA, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: T. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Spotrebiteľské centrum, so sídlom A.
Warhola 33, 068 01 Medzilaborce, IČO: 42 249 708, o zaplatenie 2.749,80 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.749,80 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy 2.749,80 eur od 08.03.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.06.2018 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.749,80 eur s úrokom z
omeškania5,00%ročnezistinyod08.03.2017dozaplatenia,ztituluneoprávnenéhoodberuplynupodľa
§ 82 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov.
2. Žalobu odôvodnil tým, že pri kontrole bolo zistené, že na plynomeri bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, a z tohto dôvodu išlo o neoprávnený odber plynu v období od

19.04.2016 do 01.02.2017. Porušenie plomby bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca I.. U. C..
V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť
uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2 749,80 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s Vyhláškou
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. 9000248398
zo dňa 15.02.2017, splatná dňa 07.03.2017, znejúca na sumu vo výške 2 749,80 eura. Žalobca vyzval

listom žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy. Žalovaný sumu nezaplatil.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas
odpor, v ktorom uviedol, že je v danom konaní považovaný v zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa, pričom
vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je prípustné. Žalobca nepredložil písomné
vyhotovenie zmluvy medzi ním a žalovaným, preto súd nemal možnosť preskúmať obsah spotrebiteľskej
zmluvy a neprijateľnosť zmluvných podmienok v nej obsiahnutých. Žalovaný v odpore ďalej odmietol
tvrdenia žalobcu o vzniku škody, ako aj o zodpovednosti žalovaného za jej vznik. Uplatnený nárok

žalobcu odmietol plniť, nakoľko je iba ním samým tvrdený, avšak žiadnym hodnoverným a relevantným
spôsobom nebol preukázaný. Žalobca sa opiera o dokumenty a listiny, ktoré sám vyprodukoval a to i
napriek tomu, že sa reálne ešte nezaoberal otázkou zodpovednosti za údajne spôsobenú škodu. Výškuškody je žalobca povinný nielen vypočítať, ale najmä preukázať, nakoľko v zmysle zákona o energetike
je odberateľ povinný nahradiť škodu žalobcovi, avšak iba v prípade, ak škoda reálne vznikla.
4. K odporu sa vyjadril žalobca svojím podaním zo dňa 16.08.2018 a uviedol, že predmetný

spor nie je spotrebiteľským sporom. Spoločnosť žalobcu je prevádzkovateľom distribučnej siete.
Žalobca zmluvy neuzatváral, ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke plynu uzatvárajú len dodávatelia.
Ohľadom spotrebiteľského sporu a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobca
poukázal na relevantnú judikatúru. Uviedol, že v období od 19.04.2016 do 01.02.2017 na odbernom
mieste L. XXX, L. dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom I.. U. C. č. XXX/PL - XXXX zo dňa 15.02.XXXX.
V posudkovej časti znalec uviedol že zistil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec súčasne uviedol, že v okolí plomby
zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Podľa vyjadrenia žalobcu
absencia zaisťovacích prvkov znamená, že plombu bolo možné ľubovoľne odnímať a opäť vkladať na

miesto. Je teda zrejmé, že plomba svoj účel, zabezpečovať meradlo, ďalej nebola schopná plniť. V
prípade odstránenia plomby je možné aj bez nástroja manipulovať s číselníkom meradla. Skutková
podstata neoprávneného odberu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný
meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Vzhľadom na striktné
definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie je potrebné skúmať, či meradlo meria

správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria. V súvislosti s realizáciou znaleckého
posudku je potrebné zaoberať sa len skutočnosťou, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii meradla. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia
plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním, resp. takýmto stavom je založená na
objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. K

vzniku škody žalobca uviedol, že žalovanému nebola za predmetné obdobie neoprávneného odberu
fakturovaná spotreba zemného plynu zo strany jeho dodávateľa. Dôvodom bol zánik platnosti overenia
meradla pre poškodenie jeho zabezpečenia a preto nie je možné akceptovať údaje na tomto meradle.
Žalovaný v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn nezaplatil (dodávateľ v
týchtoprípadochvystavujebuďvystavuježalovanémufaktúryna0,00eur,prípadnežalovanémuvznikne

preplatok, ktorý dodávateľ vráti odberateľovi). Žalovaný však takýto plyn odoberá de facto zadarmo, ale
jeho odberom skutočne dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti
žalobcu. Majetok žalobcu sa tak znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom
a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako
škodu spôsobenú neoprávneným odberom. K výpočtu výšky škody žalobca uviedol, že postupoval v

súlade so zákonnou úpravou aj vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti v predmetnom podaní.
Nakoľko nebolo možné škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobca použil
škody podľa všeobecne záväzného nariadenia, a to vyhlášky č. 449/2012 Z. z.
5. Na pojednávaní dňa 13.02.2019 žalobca uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v žalobe, odkázal
na všetky doručené listiny. Procesnú obranu žalovaného nepovažoval za relevantnú. Škoda vznikla

z toho titulu, že žalovanému zo strany dodávateľa nemohla byť fakturovaná reálna spotreba plynu
z dôvodu toho, že dodávateľ nemohol vychádzať z hodnôt na meradle, nakoľko tieto hodnoty sú
irelevantné a bezpredmetné s ohľadom na poškodenie plomby meradla. V podstate tu došlo ku stavu,
že žalovaný odoberal energetickú komoditu - zemný plyn zadarmo, pričom táto energetická komodita
podlieha spoplatneniu. Poukázal na výšku škody, ktorá je v spise, z výpočtu je zrejmý zákonný vzorec,

ktorý žalobca použil pri výpočte škody. Poukázal na rozhodnutie NS SR 5Obdo/32/2018, ktoré použitie
podzákonného predpisu pri určovaní výšky škody predpokladá v súvislosti s nemožnosťou zistenia
reálnej spotreby plynu. Z uvedené má za to, že vznik škody a aj jej výška sú preukázané.
6. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobným návrhom, a
to najmä z toho dôvodu, že žalovaný si nie je vedomý akéhokoľvek zásahu do meracieho zariadenia.

Tento spor je spotrebiteľský, nakoľko existuje uzatvorená zmluva medzi dodávateľom a žalovaným ako
spotrebiteľom o odbere zemného plynu. Konanie žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody,
pričom podľa zákona o energetike si taký istý nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu môže uplatňovať aj dodávateľ, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ
distribučnej siete. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, a teda spor priamo vyplýva zo

spotrebiteľskej zmluvy. V súvislosti s povinnosťou nahradiť škodu uviedol, že tú je povinný žalobca
relevantnými a zákonnými spôsobmi preukázať, nakoľko povinnosť žalovaného nahradiť škodu v zmysle
§ 82 zákona o energetike žalovanému vyplýva iba v prípade, ak škoda vznikla. Žalobca podľa žalovanej
strany škodu nepreukázal iba ju odôvodnil vyhláškou. Žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz, zktorého by bolo nespochybniteľné a jasné, aké plomby použil na meracom zariadení použitom na
odbernom mieste žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nie je možné považovať namerané hodnoty
spotreby plynu na odbernom mieste z toho dôvodu, že boli poškodené plomby merača, mal by to

minimálne vedieť preukázať. Tvrdenia, ktoré žalobca predniesol nie sú preukázané a nevyplývajú ani
zo znaleckého posudku. V tom znalec konštatoval, že plomba osadená v merači sa nezhoduje s
overovacími kliešťami. Nikde v znaleckom posudku nie je konštatované, že nezhodnosť odtlačku plomby
je spôsobilá poškodiť merač natoľko, aby z neho odčítané hodnoty neboli relevantné pre odmeranie
spotreby. Taktiež žalobca nepreukázal akú overovaciu plombu použil v plynomeri, ktorý bol osadený na

odbernom mieste žalovaného. V súvislosti s rozsudkom NS SR, na ktorý sa odvoláva žalobca uviedol,
že uplatnenie výpočtu vyhláškou je jedna z alternatívnych možností ako si uplatniť škodu voči „čiernemu
odberateľovi“, ktorý napr. odoberá plyn bez merača, nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke alebo iným
spôsobom odoberá plyn neoprávnene. Žalovaný mal uzatvorenú zmluvu o dodávke, zálohové platby
riadne a včas platil a svoje meracie zariadenie vhodným spôsobom zabezpečil proti neoprávnenej
manipulácii.Spôsob,akýmsavedúsporyvočiodberateľomzemnéhoplynuaprepočítavanímsispotreby

medzi dodávateľom a distribútorom je podľa názoru žalovanej strany v rozpore so zákonom.
7. Na pojednávaní dňa 27.03.2019 bol vypočutý svedok, P. Y., výsluch ktorého navrhla strana
žalovaného. V rámci výsluchu svedok uviedol, že v uvedený deň, keď bol zistený neoprávnený odber
v obci L., fotili meradlá a zisťovali neoprávnený odber, či sú overovacie značky v poriadku. Meradlo v
prípade potreby vymenia pred odberateľom, ktorý to podpíše. Znalec potvrdí, či bolo manipulované s

číselníkom, s overovacou značkou. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Skrinka bola zamknutá, odberateľ
- žalovaný im otvoril skrinku, bolo odfotené meradlo, overovacie značky, bolo to skontrolované, lebo bolo
podozrenie že bolo od spodu rýpané s meradlom - bolo vidno mechanické stopy zospodu overovacej
značky. Na základe toho bolo meradlo vymenené, zabalené do krabice, pričom to odberateľ podpísal.
Bolo dané nové meradlo, a bolo im dovolené odfotiť spotrebiče v pivnici - kotol a v byte - kombinovaný

sporák. Všetko bolo zdokumentované fotkami, odberateľovi bol ponechaný montážny list, ktorý tiež
podpísal. Vysvetlili mu, že meradlo ide na znalecké posúdenie. Za 4 mesiace bol u odberateľa -
priamo u neho, a aj na inom odbernom mieste patriace žalovanému na kontrole iný zamestnanec,
bolo zistené, že s meradlom bolo opäť manipulované v časti overovacej značky a na druhom chýbal
číselník, pričom skrinka na druhom mieste bola odomknutá. Svedok nevedel uviesť, aké sú straty na

distribučnej sieti. Takýmito informáciami nedisponuje. Na otázku, či môže bežný smrteľník urobiť zásah
do číselníka merača svedok odpovedal, že si myslí, že sú ľudia, ktorí to dokážu a vedia urobiť zásah do
merača číselníka. Svedok odpovedal na otázku, akým spôsobom prebiehajú náhodné kontroly, pričom
uviedol, že nemajú tipy, idú od domu k domu. Keď nezastihnú odberateľa, snažia sa s ním telefonicky
skontaktovať a dohodnúť na termíne. Skontrolujú celú obec. Ohľadom totožnosti overovacích plomb

na meračoch svedok uviedol, že každý merač má inú plombu, svoju výrobnú značku meradla. Je
to rozdelené podľa typov a rokov. Svedok uviedol, že v mesiaci demontujú desať a niekedy aj viac
plynomerov. Pri overení merača namontujú nový merač, pričom majú fotografiami zdokumentovaný aj
starý aj nový merač. Na otázku, či nie sú overovacie značky osadené v plynomeri svedok uviedol, že
overovacie značky dáva výrobca a úradná ciachovňa. Dávajú sa prevádzkové plomby, sú žltej farby na

prívode a na vývode plynomera.
8. Na pojednávaní dňa 22.05.2019 právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca
sa domáhal zaplatenia z titulu náhrady škody na tom skutkovom základe, že v odbernom mieste
žalovaného, ktoré je viazané na nehnuteľnosť dochádzalo k odberu plynu prostredníctvom meradla,
ktoré malo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tento skutkový stav bol

preukázaný znaleckým posudkom I.. U. C. v spojení so svedeckou výpoveďou p. P.a Y.a, zamestnanca
žalobcu. Čo sa týka právnej kvalifikácie, tak žalobca tento skutkový stav subsumoval pod ustanovenie
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 a ods. 3 tohto
zákona. Za účelom preukázania tejto právnej kvalifikácie žalobca poukázal a zároveň predložil na
ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave a zároveň Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Zásadnou námietkou žalovaného bol tvrdený status spotrebiteľa žalovaného, avšak toto považuje
za mylnú prezentáciu, nakoľko z podstaty veci vyplýva, že uplatňovaný nárok je mimo zmluvného
charakteru, a teda nejedná sa o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Za týmto účelom zároveň
žalobca poukázal v rámci svojich vyjadrení tiež na relevantnú súdnu prax, ktorá sa touto otázkou viackrát
zaoberala. Na základe skutkového stavu veci v spojení so spisovým materiálom, žalobca považuje

svoj nárok za úplne legitímny. S ohľadom na uvedené trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu a súdu
navrhuje, aby tejto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
9. Splnomocnený zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že žalovaný mal platne a
riadne uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu so svojim dodávateľom a tento zmluvný vzťahje spotrebiteľským a z neho vyplýva aj tento spor a to takým spôsobom, že obchodné podmienky
dodávateľa plynu ustanovujú, akým spôsobom sa má postupovať v prípade, ak nemožno vychádzať z
nameranej spotreby zemného plynu meracím zariadením, na ktorom došlo k poškodeniu plomby proti

neoprávnenej manipulácii. Obchodné podmienky platné medzi žalovaným a jeho dodávateľom platia
taktiež aj pre žalobcu, ktorý síce nie je účastníkom tohto zmluvného vzťahu, avšak priamo si uplatňuje
nároky vyplývajúce zo zmluvy, pričom zákon o energetike predpokladá, že nárok na náhradu škody
si môže uplatniť dodávateľ, distribútor alebo prevádzkovateľ distribučnej siete. Nikde v zákone nie je
jasne uvedené alebo jednoznačne špecifikované, že nárok na náhradu škody spôsobenej údajným

- tvrdeným neoprávneným odberom zemného plynu si môže uplatňovať iba žalobca. Vo vzťahu k
výške škody tvrdil, že žalobca pri jej ustanovení nezohľadnil už žalovaným uhradené preddavkové
platby a pri výpočte škody postupoval iba spôsobom, ktorý je pre neho prijateľnejší, a teda vypočítal
fiktívnu škodu na základe počtu, resp. spotreby plynových zariadení v domácností a typového diagramu
(podľa vyhlášky). Žalobca v tomto konaní však žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody. Škodu
ako predpokladá § 82 ods. 2 zákona je povinný žalovaný nahradiť iba v prípade, ak objektívne a

hodnoverne preukázateľným spôsobom bola určená a ak vznikla. Zákonodarca týmto dodatkom v § 82
ods. 2 zákona o energetike dáva žalobcovi - oprávneným osobám možnosť uplatňovať nárok na náhradu
škody, dáva povinnosť preukázať výšku spôsobenej škody a nielen ju fiktívne vypočítať. Žalobca si v
tomto konaní zjednodušil uplatňovanie nároku na náhradu škody a to tým, že požaduje náhradu škody
mimopostupu,ktorýsidohodlidodávateľsožalovanýmvobchodnýchpodmienkach,ktorésaodvolávajú

na distribučný poriadok, alebo prepravný poriadok žalobcu. Žalobca nevykonal žiadne dokazovanie,
ktoré predpokladá zákon na možnosť účtovať škodu, ak vznikla. Vznik škody totiž nemôže byť viazaný
výlučne na zistenie, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. A to
i napriek tomu, že žalovaný je objektívne zodpovedný za technický stav merača a odberného miesta.
Žalobca v každom prípade musí škodu preukázať, ak vznikla. Vo vzťahu k odbernému miestu žalobca

pri výpočte škody nezohľadňoval spotreby odberného miesta za predchádzajúce obdobia, taktiež nebral
do úvahy zálohové platby uhradené žalovaným, ktoré si mal započítať spolu s dodávateľom a uplatňovať
iba škodu, ktorá mu objektívne a preukázateľne vznikla. Má za to, že žalobca škodu iba vypočítal, avšak
žiadnym spôsobom jej výšku nepreukázal.
10. Súd rozsudkom zo dňa 22.05.2019 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.749,80 eur spolu

s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.749,80 eur od 08.03.XXXX do zaplatenia. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobca so žalovaným nie je v priamom vzťahu, teda je zrejmé, že sa medzi
stranami sporu nemôže jednať o spotrebiteľský vzťah a predmetný spor nie je spotrebiteľským sporom.
Napriek námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd mal preukázané, že
žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný z toho dôvodu, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým

dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v
predmetnom spore spoločnosť SPP, a.s.), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého
plynu odberateľmi v prípade, ak to bolo zistené platným meradlom. Ak však meradlo nemalo platné
overenie, nejednalo sa o plyn ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi/distribútorovi. Z uvedeného vyplýva,
že keď žalobca zistil chýbajúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, dodaný plyn nepatril

zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období od
19.04.2016 do 01.02.XXXX zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému
odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu. Žalobca poukázal na prax dodávateľov v daných
prípadoch, kedy po zistení neoprávneného odberu dodávateľ vráti časť preddavkov, resp. po vyúčtovaní
časť zaplatenej sumy prislúchajúcu predmetnému obdobiu odberateľovi. Na preukázanie tohto tvrdenia

žalobca požiadal súd, aby od dodávateľa plynu vyžiadal informáciu, či za predmetné obdobie od
19.04.2016 do 01.02.XXXX fakturoval žalovanému spotrebu plynu a v akej výške/ koľko m3 a či nebol
žalovanému vyplatený prípadný preplatok. Uvedené súd vyžiadal, pričom dodávateľ plynu žalovaného
potvrdil,žežalovanémubolaúčtovanáspotrebaplynu0,00m3avyrubenýpreplatokzauvedenéobdobie
vo výške 629,30 eura, čo podporuje tvrdenia žalobcu. Neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda,

ktorá vznikla už len tým, že bol plyn odoberaný poškodeným meradlom. Na vymáhanie takto vzniknutej
škody potom neexistuje žiadny iný subjekt, ako práve žalobca. Vzhľadom na to, že výšku škody nebolo
možné spoľahlivo určiť podľa zákona § 82 ods. 4 zákona o energetike, bola žalobcom vyčíslená výška
škody v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z. z. Žalovaný síce vyslovil nesúhlas s výpočtom výšky škody
a s jej výškou, avšak bolo na žalovanom, aby preukázal, že spôsob výpočtu a výška škody vypočítaná

žalobcom je nesprávny, pričom žalovaný mal uviesť vlastný výpočet výšky škody.
11. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k.
10Co/258/2019-231 zo dňa 29.10.2020 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že záver tunajšieho súdu, žepredmetný spor nie je spotrebiteľským sporom je predčasný a nemôže obstáť, keď súd sa nezaoberal
otázkou, či uplatnený nárok so spotrebiteľskou zmluvou súvisí.
12. Žalobca po vrátení veci tunajšiemu súdu v konaní uviedol, že v prejednávanej veci, konkrétne vo

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným absentuje základný prvok, a to platne uzavretá zmluva, ktorú by na
jednej strane uzavrela osoba žalobcu konajúceho v rámci svojej obchodnej činnosti a na strane druhej
žalovaný ako fyzická osoba, ktorý v rámci svojej obchodnej činnosti nekoná. Vzhľadom na absenciu
tohtobazálnehoprvku,atosamotnejspotrebiteľskejzmluvyniejemožné,abyboložalovanémupriznané
postavenie spotrebiteľa. Nárok, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje je nárokom na náhradu škody.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že nárok uplatňovaný žalobcom voči žalovanému je nárokom
vyplývajúcim z deliktuálnej zodpovednosti žalovaného, teda nárokom vyplývajúcim z mimozmluvnej
zodpovednosti, a preto vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľským vzťahom. Úvaha
odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že napriek skutočnosti, že vzťah
medzi odberateľom a distribútorom nevznikol zmluvou, nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou
jeho vzniku je uzavretie „štandardnej“ spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom, vzťah

medzi odberateľom a distribútorom musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke
zemného plynu), od ktorej sa odvíja spotrebiteľská zmluva, je scestná. Odvolací súd vo svojom
odôvodnení uvádza, že podmienkou vzniku vzťahu medzi žalobcom ako distribútorom a žalovaným
ako škodcom, je uzavretie spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom (napr. Slovenský plynárenský
priemysel, a. s.) a žalovaným ako odberateľom. Tento názor súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení

zákona a preto ho žalobca považuje za prejav zjavnej sudcovskej svojvôle. Žalobca ako distribútor
sa do vzťahu dostane s takmer každým neoprávneným odberateľom zemného plynu, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či mal tento ako spotrebiteľ uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu so svojím
dodávateľom alebo nie. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že za dodaný sa považuje len zemný plyn,
ktorý prešiel a bol zaznamenaný určeným meradlom. Podmienkou je, aby mal tento odberateľ platne

uzavretú zmluvu so svojím dodávateľom a zároveň aby bol tento plyn meraný určeným meradlom.
Pokiaľ tento odberateľ nemal platne uzavretú zmluvu so svojím dodávateľom a odoberá plyn zo siete,
dostane sa tento odberateľ do postavenia zodpovedného za spôsobenú škodu, teda zodpovedným
za záväzok vyplývajúci z mimozmluvnej zodpovednosti. Už tu je zrejmé, že vyššie zmienená úvaha
odvolacieho súdu je chybná. Uvedené rovnako platí aj v prípade, ak odberateľ odoberal plyn síce s

uzavretou zmluvou avšak meradlom na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii. Plnenie ktoré si žalobca od žalovaného v rámci tohto konania uplatňuje teda nemá a ani
nemôže mať žiaden zmluvný základ. Je potrebné si uviesť, že nárok, ktorý si žalobca od žalovaného v
tomto konaní uplatňuje determinuje aj vzájomné postavenie sporových strán. Postavenie strán sporu v
tomto prípade, ako aj samotný nárok uplatnený v tomto konaní vyplýva zo zákona o energetike. Strany

sporu sa do tohto právneho vzťahu dostali s poukazom na ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike, a to
momentom, kedy žalovaný spôsobil žalobcovi škodu realizáciou neoprávneného odberu plynu a žalobca
bol oprávnený túto škodu voči nemu uplatňovať. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vzájomný vzťah
medzisporovýmistranamijevzťahomtýkajúcimsanáhradyvzniknutejškodypodľaosobitnéhopredpisu.
Takýto vzťah a to ani podľa všeobecnej úpravy náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka nie je nikdy

vzťahomspotrebiteľským.Vtakomtoprávnomvzťahustojavočisebevždyprávamirovnocennésubjekty.
Žalovaný je osobou, ktorá odoberá plyn, pričom mu je tento plyn dodávaný na základe zmluvy uzavretej
s dodávateľom plynu, ktorého si zvolil. Teda pokiaľ by sa jednalo o prípadné zmluvné nároky dodávateľa
plynu, napríklad v prípade ak by žalovaný nezaplatil za odobraný a fakturovaný plyn, bez ďalšieho by
sme v takomto konaní mohli uzavrieť, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Tu je však potrebné zdôrazniť,

že v nami prejednávanej veci je situácia iná a žalobca nie je dodávateľom plynu žalovaného a taktiež ho
s dodávateľom plynu nemožno stotožňovať a zamieňať. Dodávateľom plynu je na účely tohto konania
tretia osoba, ktorá však nemá na toto konanie žiaden vplyv. Súdna prax je vo veci postavenia žalovaného
v konaniach týkajúcich sa náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu jednotná
a postavenie spotrebiteľa žalovanému nepriznáva s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. Napriek

uvedenému sa však ojedinele možno stretnúť aj s odlišným názorom súdu, ktorý je však neudržateľný
a nereflektuje na príslušnú zákonnú úpravu.
13. Na pojednávaní dňa 12.07.2021 žalobca uviedol, že na odbernom mieste žalovaného L. XXX, v
období od 19.04.2016 do 01.02.XXXX dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Týmto konaním žalovaného vznikla žalobcovi

škoda vo výške 2749,80 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou č. 449/2012 ZZ., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná
žalovanému.Vzhľadomnaskutočnosť,žesajednalooverejneneprístupnémiesto,bolaškodyvyčíslená
podľa typového diagramu. Daný spôsob škody sa vyčíslil reálnym používaním spotrebičov, ktoré sanachádzali na odbernom mieste. V danom prípade nebolo možné použiť históriu úhrad žalovaného z
dôvodu, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenie proti manipulácii nameraných hodnôt. náklady
spojené so zisťovaním a odstraňovaním NO predstavujú interné náklady, ktorých výška je uvedená na

stránke SPP distribúcia, sadzobník poplatkov. Zámok na plynomeri, resp. na plynovej skrinke si dal
žalobca sám, nemal k meradlu prístup ani žalobca, ani tretie osoby. Nie je možné porovnanie spotreby s
predchádzajúcim obdobím, keďže je možné, že aj v predošlom období mohlo prísť k stáčaniu, a meradlo
nemuselo merať správne hodnoty.
14. Žalobca v konaní tiež uviedol, že na predmetnom mieste bol prevádzkovateľom siete plánovaný

fyzický odpočet určeného meradla stanovený na deň 18.04.2016. Reálne fyzicky vykonaný odpočet
bol dňa 14.03.2016. Aj napriek skutočnosti že reálny odpočet sa vykonal dňa 14.03.2016, žalobca
vychádzal pri výpočte škody z pôvodného plánovaného odpočtu z dňa 18.04.2016 (dátum 18.04.2016
je priaznivejší pre žalovaného z dôvodu, že sa jedná o neskorší dátum odpočtu čo má za následok
nižší počet dní pri výpočte škody). Žalobca stanovil výpočet škody od nasledujúceho dňa po poslednom
odpočte (18.04.2016) určeného meradla čo pripadlo na deň 19.04.2016. Uvedená skutočnosť o

plánovanom a reálnom vykonaní odpočtu bola doložená aj v prílohách žaloby v dokumente nazvanom
„odpočty“.
15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, najmä: Cenník externých
služieb žalovaného, Vyúčtovanie škody, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
Montážny list meradla, zápis zo dňa 01.02.XXXX, Výpis Natural Gas Daile Reference Price,

Výpisy spotreby a odpočty odberného miesta, znalecký posudok, Vyúčtovanie znalečného, e-mailová
komunikácia, Odpoveď na podnet - vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom, výpis z LV
č. XXX, k.ú. L., fotografie meradla, plomby a odberného miesta, Zmluva o dodávke zemného plynu,
vyúčtovacia faktúra, ako aj celým obsahom spisového materiálu. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté
stranami sporu, s výnimkou výsluchu svedka L. U., ktorý sa na výsluch nedostavil. Súd tento dôkaz v

zmysle § 198 ods. 3 CSP zamietol.
16. Skutkové tvrdenia strán, ktoré druhá strana výslovne a účinne nepoprela, neuviedla vlastné
skutkové tvrdenia, súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považoval za nesporné.
Tvrdenia žalovaného, že skutočnosti tvrdené žalobcom rozporuje preto, že ich nepreukázal, súd samé
o sebe nepovažoval za účinné popretie skutkových tvrdení. Po vykonanom dokazovaní a z nesporných

skutkových tvrdení súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Na odbernom mieste žalovaného vykonal
zamestnanec žalobcu p. P. Y. dňa 01.02.XXXX kontrolu prípadného neoprávneného odberu. Na kontrole
zistili, že meradlo sa nachádzalo v uzamknutej skrinke, kľúč mal žalovaný, ktorý otvoril skrinku,
odfotili si meradlo, overovacie značky. Mali podozrenie, že do meradla bolo od spodu rýpané, keďže
zospodu overovacej značky boli mechanické stopy. Na základe toho meradlo menili a zaslali ho na

znalecké posúdenie. Zamestnanec žalobcu so súhlasom žalovaného spísal a odfotil spotrebiče na plyn
v odbernom mieste žalovaného (výsluch svedka, zápis z 01.02.XXXX). Znalec I.. U. C. v znaleckom
posudku uviedol, že v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré vznikli predmetom - nástrojom.
Sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho
istého nástroja. Na základe zistených skutočností môže s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote

predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a
nahradené inou plombou. Žalobca vyúčtoval žalovanému škodu za odber zemného plynu za obdobie od
19.04.2016 do 01.02.XXXX, spočívajúcu v hodnote zemného plynu vo výške 2.534,27 eur a nákladoch
zisťovania 215,53 eur. V zmysle predloženého výpočtu škody bola hodnota zemného plynu určená na
základe zistených plynových zariadení v odbernom mieste žalovaného, a to 1 spotrebič na varenie a 1

spotrebič na vykurovanie (kombinovaný kotol Protherm). Zároveň vyčíslil náklady spojené so zisťovaním
a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu. Žalovaný odoberal plyn na základe zmluvy
s dodávateľom plynu Slovenský plynárenský priemysel a.s. Za obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje
náhradu škody, žalovaný za plyn svojmu dodávateľovi nezaplatil, keď jeho dodávateľ mu zaplatené
preddavky z dôvodu neoprávneného odberu plynu vrátil (vyúčtovaním mu vznikol preplatok).

17.Žalovanývkonanínamietal,žejepovažovanýzaspotrebiteľavzmysle§52Občianskehozákonníka,
že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody, že žalovaný si nie je vedomý zásahu do meracieho
zariadenia, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, že znalec nekonštatoval, že
nezhodnosť odtlačku plomby je spôsobilá poškodiť merač natoľko, aby z neho odčítané hodnoty neboli
relevantné pre odmeranie spotreby.

18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 290 Civilného sporového poriadku Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a

spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

Podľa § 2, písm. c), body 3- 6, 9, 11, 12, 18- 20 a 22 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj “ZoE”)
Na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 3. prepravou plynu doprava plynu prepravnou
sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 4. distribúciou plynu doprava plynu distribučnou sieťou
na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 5. distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na
časti vymedzeného územia vrátane vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu

plynu na časti vymedzeného územia, okrem plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí, 6. prepravnou
sieťou sieť kompresorových staníc a sieť najmä vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom
prepojené a slúžia na dopravu plynu na vymedzenom území, okrem ťažobnej siete a zásobníka a
vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia,
9. sieťou prepravná sieť, distribučná sieť, zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu, zásobník,

zariadenie na poskytovanie podporných služieb a zariadenie potrebné na zabezpečenie prístupu do
siete, 11. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom, 12. dodávkou plynu
predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu odberateľom, 18.
plynovým zariadením plynárenské zariadenie alebo odberné plynové zariadenie, 19. plynárenským
zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie plynu vrátane

zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb, zariadenia potrebného na zabezpečenie
prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru plynu a priamy plynovod, 20. odberným
plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu, 22. typovým diagramom
dodávky plynu náhradná metóda na určenie denných odberov plynu, zúčtovanie odchýlok a na účely
náhradného odpočtu u skupín koncových odberateľov plynu, ktorých údaje o odbere plynu nie sú

dodávateľovi plynu na dennej báze k dispozícii.
Podľa § 3, písm. c), body 4, 5, 9- 12 a 14 ZoE na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve
4. prevádzkovateľom prepravnej siete plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto
zákona, 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa
tohto zákona, 9. užívateľom siete osoba, ktorá plyn dodáva alebo plyn odoberá prostredníctvom siete

alebomásprevádzkovateľomsietezmluvnývzťah,10.odberateľomplynuosoba,ktoránakupujeplynna
účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 11. koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu
v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, 12.
odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti,
14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

Podľa § 47, ods. 1 ZoE zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v
dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za
dodaný plyn dohodnutú cenu.
Podľa § 71, ods. 2 ZoE odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených
nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového

zariadeniadodistribučnejsiete;spôsobvýpočtutýchtonákladovurčíúrad,b)umožniťprevádzkovateľovi
distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k
určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie
zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
Podľa § 76, ods. 1, ods. 2, ods. 7, a ods. 11 ZoE dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ

distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne
montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo
použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. Dodávateľ
plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebona základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom
mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz ročne. Vo
faktúre sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s rozhodnutím

úradu a suma za neregulované dodávky a služby určené dodávateľom. Dodávateľ plynu je povinný v
každej faktúre za dodávku plynu uviesť číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované
u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete. Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné
plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v
rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

Podľa § 82 ods. 1. písm. d) ZoE neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
Podľa § 82 ods. 2- 4 ZoE Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je

povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (2) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. l). (3) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom

umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí
ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky.
Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom
odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 08.03.XXXX bola vo výške 0,00%.
19. Predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej

siete tým, že žalovaný na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu so dodávateľom plynu odoberal
plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zmluvu medzi
dodávateľom plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) a žalovaným, na základe ktorej žalovaný
odoberal plyn súd posúdil ako spotrebiteľskú, keď dodávateľ plynu bezpochyby pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a

žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Hoci predmetný spor nie je sporom medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúcim z tejto uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, je sporom súvisiacim s touto
spotrebiteľskou zmluvou, a to aj napriek tomu, že prevádzkovateľ distribučnej siete nevystupuje v
priamom vzťahu k žalovanému ako dodávateľ, keď spotrebiteľ v konečnom dôsledku ani nemusí mať

vedomosť o tom, že plnením na základe jeho spotrebiteľského vzťahu s jeho dodávateľom môže
vzniknúť škoda zmluvnému partnerovi jeho dodávateľa, v ktorom by strácal postavenie spotrebiteľa
a rozdelenie subjektov podieľajúcich sa na dodávaní plynu koncovým odberateľom nemôže ísť na
ťarchu spotrebiteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. III. ÚS 114/2020, v ktorom uviedol, že: odberatelia plynu v domácnostiach majú zároveň

postavenie spotrebiteľov, pričom tomuto ich postaveniu by mal zodpovedať aj ich vzťah k PDS,
ktorý je od základného vzťahu k dodávateľovi plynu odvodzovaný. Rozštiepenie dodávky plynu a
distribúcie plynu bolo v zmysle prvého odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/
ES (ďalej len „smernica“) vedené zámerom ponúknuť všetkým „odberateľom“ (pojem spotrebiteľ v
smernici v tomto kontexte nezodpovedá slovenskej právnej úprave; kde to kontext vyžaduje, pri citácii

smernice bude ústavný súd používať adekvátny pojem v úvodzovkách) v Európskej únii, či ide o
občanov alebo podniky, skutočný výber, konkurenčné ceny a vyššie štandardy služieb. Snahou bolo
otvorenie trhu, ktorý umožňuje všetkým odberateľom slobodný výber svojich dodávateľov a všetkým
dodávateľom slobodu zásobovať svojich odberateľov (tretie odôvodnenie smernice). Účinné oddeleniesietí od dodávateľských činností (tzv. unbundling) preto bolo vyvolané potrebou zabezpečiť splnenie
týchto cieľov; nie zhoršiť postavenie spotrebiteľov (tentoraz vo význame spotrebiteľov ako slabšej
strany). Vyplýva to aj z výslovne formulovaného odôvodnenia č. 48 smernice, v zmysle ktorého

záujmy „odberateľov“ by mali byť stredobodom tejto smernice a kvalita služieb by mala byť ústrednou
zodpovednosťou plynárenských podnikov. Musia sa posilniť a zaručiť existujúce práva „odberateľov“,
pričom by mali byť transparentnejšie. Ochrana „odberateľa“ by mala zabezpečiť, aby všetci „odberatelia“
v širšom meradle Spoločenstva mali úžitok z konkurenčného trhu. Členské štáty alebo, ak tak ustanoví
členský štát, regulačné orgány by mali presadzovať práva „odberateľov“. Pred unbundlingom dodávku

a distribúciu plynu odberateľom zabezpečoval jeden a ten istý subjekt. Vo vzťahu k spotrebiteľom išlo
o spotrebiteľskú zmluvu. Po unbundlingu sa distribúcia plynu odčlenila tak, aby sieť mohli využívať
všetci do úvahy prichádzajúci dodávatelia plynu, čím sa vytvorilo konkurenčné prostredie. Spotrebitelia
uzatvárajú s dodávateľmi plynu najčastejšie zmluvu o združenej dodávke plynu, ktorá zahŕňa súčasne
zabezpečenie distribúcie plynu, dodávku plynu a prevzatie zodpovednosti za odchýlku pre odberateľa
plynu v domácnosti (§ 57 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.

z. v znení neskorších predpisov). Z uvedeného je podstatné vyabstrahovať to, že plnením cieľov
smernice nemajú byť oslabené existujúce práva odberateľov. Pokiaľ je odberateľom spotrebiteľ podľa
Občianskeho zákonníka, pričom jeho existujúce práva majú byť posilnené a zaručené, znamená to, že
je nevyhnutné aj derivovaný vzťah medzi spotrebiteľom a PDS posudzovať optikou spotrebiteľského
práva; do právneho vzťahu sa spotrebiteľ a PDS dostávajú len pre účely plnenia spotrebiteľskej zmluvy.

Postavenie spotrebiteľa potom nemôže byť vo vzťahu k PDS vykladané v rozpore so spotrebiteľským
právom. Inak by tento základný cieľ smernice vo vzťahu k spotrebiteľovi voči PDS nebol naplnený.
20.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdposúdilpredmetnýsporakospotrebiteľskýspor,nakoľkotentospor
súvisísuzatvorenouspotrebiteľskouzmluvouajejplnenímaspotrebiteľbystratilpostaveniespotrebiteľa
samotným oddelením subjektov pôsobiacich pri dodávaní plynu, na ktoré nemal žiaden vplyv.

21. Napriek postaveniu žalovaného v spore ako spotrebiteľa, súd priznal žalobcovi žalovaný nárok
v plnom rozsahu, keď mal v konaní preukázané, že na meradle bolo poškodené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. V zmysle § 82 ods. 1. písm. d) ZoE je odber plynu meraný takýmto meradlo
neoprávneným odberom plynu. Hoci sa žalovaný vkonaní bránil tým, že si nie je vedomý zásahu do
meracieho zariadenia išlo o meradlo, ktoré sa nachádzalo v uzamknutej skrini, ku ktorej nemali tretie

osoby, a to ani žalobca. Súd posúdil zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
plynu ako zodpovednosť objektívnu, pri ktorej sa nevyžaduje preukazovanie zavinenia. Aj v opačnom
prípade by však zavinenie žalovaného jednoznačne vyplývalo zo skutočnosti, že k meradlu nemali
okrem neho prístup žiadne tretie osoby bez toho, aby im to žalovaný výslovne umožnil. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. 5Obdo/32/2018,

podľa ktorého ide o zodpovednosť objektívnu a napriek tomu, že meradlo je na verejne dostupnom
mieste, ex lege za akúkoľvek neoprávnenú manipuláciu s ním zodpovedá odberateľ. Zároveň súd
poukazuje na vyššie uvedený nález Ústavného súdu, ktorý k zodpovednosti za škodu uvádza: Keďže
v danom prípade právne závery o objektívnej zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber, ktorý
je meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

sú odôvodnené, vychádzajú z vedeckého prístupu k zákonnému textu (opierajú sa o výklad gramatický
a teleologický), ústavný súd nemá dôvod zasiahnuť do posúdenia tejto právnej otázky o objektívnej
zodpovednosti odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) prvej aliney
zákona o energetike. Obiter dictum ústavný súd konštatuje, že aj pri subjektívnej zodpovednosti bol
tento predpoklad splnený z dôvodu, že zavinenie sa prezumuje a - ako to zistili všeobecné súdy - určené

meradlo bolo v uzamknutých priestoroch právneho predchodcu sťažovateliek, čím sa prípadný zásah
tretej osoby javí byť dostatočne presvedčivo vylúčený.
22. Súd má v konaní preukázanú aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej
siete, ktorá vyplýva jednoznačne z § 82 ods. 2 ZoE. Žalovaný odoberal plyn z distribučnej siete,
ktorý nebol meraný určeným meradlom, a ktorý sa preto nepovažoval za plyn, ktorý bol vo vlastníctve

dodávateľažalovaného.Žalovanýzadodanýplynnezaplatil.Súdopätovnepoukazujenavyššieopísané
uznesenie Najvyššieho súdu, podľa ktorého: Pokiaľ k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii (plomby) pristúpila v zmysle vyššie uvedeného aj ďalšia skutočnosť, a to odber plynu
prostredníctvom takéhoto meradla, došlo tým k odberu, ktorý ZoE označuje ako neoprávnený a takýmto
odberom vznikla žalobcovi, ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorého zemný plyn odberateľ

odobral, škoda. Táto spočíva nielen v nákladoch na opravu poškodenej plomby, ale primárne v hodnote
neoprávnene odobratého množstva zemného plynu a prípadne v nákladoch, ktoré poškodený musel v
súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by poškodenému, ak by k neoprávnenému
odberu plynu nedošlo, nevznikli. Žalovaný, ako odberateľ zemného plynu, moho l v rozhodnom obdobíodobrať zo siete iba zemný plyn, ktorý patril žalobcovi, ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ku ktorej
je odberné plynové zariadenie žalovaného pripojené, alebo plyn patriaci jeho dodávateľovi zemného
plynu (spoločnosti S., a. s.). Žalovaný zemný plyn v rozhodnom období preukázateľne odoberal, ale

nešlo o plyn, ktorý patril jeho dodávateľovi zemného plynu. Tento žalovanému v rozhodnom období
nedodal žiaden plynu. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že škodu by si mohli uplatňovať v zmysle ZoE
aj iné subjekty, zo zisteného skutkového stavu (ako aj skutočností známych zo súdnej praxe) však
vyplýva, že škoda vznikla práve žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete a žalovaný v konaní
nepreukázal, dokonca ani netvrdil, že by si za odobratý plyn v rozhodnom období uplatňovali náhradu

škody alebo iné nároky iné osoby ako žalobca alebo že by za odobratý plyn v rozhodnom období zaplatil
akémukoľvek inému subjektu.
23.Súdmátiežpreukázanývznikškody,keďjezrejmé,žeplynbolzdistribučnejsietežalobcužalovaným
odobratý (žalovaný túto skutočnosť nerozporoval) a žalovaný za odobratý plyn nezaplatil. Porušenie
povinnosti žalovaného predstavuje porušenie ust. § 76 ods. 11 ZoE, podľa ktorého je odberateľ plynu
je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek

zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Súd pritom poukazuje na
vyššie uvedený záver o objektívnej zodpovednosti. Súd tak má preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody a zavinenie žalovaného v konaní nie je potrebné
preukazovať.
24. Súd v konaní skúmal aj výšku škody, keď žalovaný žalobcom uvádzanú výšku škody v konaní

rozporoval, avšak neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia o tom, že by skutočná škoda mala byť v
konkrétnej nižšej výške, ako uvádzal žalobca. S poukazom na záver súdu o spotrebiteľskom prvku v
prejednávanom spore, súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniam žalobcu na pojednávaní,
na ktorom sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, aby uviedol, od akej sumy rozporuje výšku škody, či
požadovaná náhrada škody je nepromeraná v porovnaní s predchádzajúcim a nasledujúcimi odbermi

plynu a tieto svoje tvrdenia podložil dôkazmi. Keďže žalovaný napriek výzve súdu tieto skutkové tvrdenia
nedoplnil, pričom si vzhľadom na predchádzajúci priebeh konania a zastúpenie občianskym združením
musel byť vedomý skutočnosti, že v prípade, ak nebude možné preukázať inú výšku škody, v zmysle
§ 82 ZoE sa použije spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom, súd v konaní priznal žalobcovi ním uplatnenú náhradu škody

v celom rozsahu, keď tento určil výšku náhrady škody v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva
SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu. Súd tiež vzal do úvahy tvrdenia žalobcu, že nie je možné použiť predchádzajúce a nasledujúce
odbery za účelom zistenia skutočnej výšky škody, keď s meradlom mohlo byť manipulované aj v iných
obdobiach. Z výsluchu svedka P.a Y.a pritom vyplynulo, že 4 mesiace po kontrole, pri ktorej bol zistený

neoprávnený odber sa u žalovaného uskutočnila ďalšia kontrola, ktorá zistila, že s meradlom bolo
opätovnemanipulované,zároveňbolomanipulovanéajsmeradlomnainomodbernommiestepatriacom
žalovanému. V zmysle vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu: Pokiaľ teda nie je možné
určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a
teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť
spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý
zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k
odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.
25. Súd žalobcovi priznal tiež uplatnený úrok z omeškania, keď žalovaný sa dostal do omeškania celého

dlhu dňa 08.03.XXXX (deň nasledujúci po splatnosti požadovanej náhrady škody vo vyúčtovaní škody),
kedy základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0%. Žalobca má teda nárok na úroky z omeškania
5% ročne.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že plne úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).