Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 12, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207848
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8817207848.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: J. T. K.

Q., D.: XX XXX XXX, F. L. XXX XX, B., zast.: T.K. A. J. Q..J..H.. L.Á. Z. XA, XXX XX B. proti žalovanému:
J. Š.R., Z.. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX Q. X., zast.: P.. T. X., advokát so sídlom Q. XXX/XX, XXX XX
A., D.: XX XXX XXX, o zaplatenie 179,40 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 37,12 € do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania
Krajského súdu v Prešove vedeného pod č. konania 17Co/1/2020 v rozsahu 29,30 %. O výške tohto
nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2017, si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie
179,40 EUR a náhradu trov konania vrátane vynaložených nákladov spojených so súdnym konaním.

2. Svoj návrh odôvodnil tak, že žalobca - J. T. K. Q. je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe

zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na
podanie tohto návrhu. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa §3 písm. a)
Zákona č. 340/2012 o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej
len „ZOU“) vo výške 4,64 EUR mesačne podľa §6 ods. 1. ZOU s periodicitou platenia úhrad mesačne,
v zmysle § 7 Zákona. Žalobca kontrolou úhrad podľa § 8 ZOU zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu
nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 01.01.2011 až 30.11.2016. Písomnou
výzvou zo dňa 21.11.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a zaplatenie

poštových sadzieb. Žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30-tich dní od doručenia
výzvy, preto je povinný v zmysle § 10 ods. 3 ZOU zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje
sumu 179,40 EUR, ktorá pozostáva z 35 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období
01.01.2011 -30.11.2016. Výška dlhu je súčtom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období
a sadzby úhrady v zmysle § 6ods.1 ZOU. Nárok žalobcu na zaplatenie úhrady nie je nárokom, ktorý
by vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisel zo spotrebiteľskou zmluvou ale vyplýval priamo zo
ZOU, pričom ide o neekvivalentné plnenie, ktoré sa svojou povahou približuje dani. (Podľa § 3 ZOU je

osoba platiteľom bez ohľadu na to, či služby žalobcu využíva alebo nie). Spor nemožno považovať za
spotrebiteľský podľa § 290 Zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.3. O uplatnenom nároku Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol rozsudkom sp.zn. XXC/XX/XXXX-
XX zo dňa 28.2.2018 takto:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 102,08 eur zastavuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 26,28 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti
súd žalobu zamieta. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolenie. Po jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove
Rozsudkom sp.zn. 17Co/1/21-71 zo dňa 12.11.2020, tak že:

Odmieta odvolanie žalobcu voči výroku o čiastočnom zastavení konania a voči výroku o priznaní sumy
26,28 eura. Potvrdzuje zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku vo vzťahu k úhrade za november
2016. Vo zvyšku zamietavý výrok rozsudku a výrok o trovách konania zrušuje a vracia vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

5. V zrušujúcej časti nadriadený súd svoje rozhodnutie odôvodnil, tak že:

6. Prvoinštančný súd vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku (nad rámec potvrdzujúceho

zamietavého výroku čo do úhrady za november 2016 a čo do výroku, ktorým prvoinštančný súd priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie 26,28 eur) svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Z obsahu rozhodnutia
prvoinštančného súdu nie je zistený skutkový stav, ktorý je nakoniec záväzný aj pre odvolací súd. Z
obsahu skutkových okolností nie je dostatočne jasné, za ktoré mesiace rokov 2014 až 2016 si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu. Zo žaloby vyplýva, že kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 1.1.2011

do 30.11.2016, kde si žalobca uplatňoval náhradu za každý mesiac po 4,64 eura, teda 162,40 eur +
poštovné 1,45 eur + pokutu vo výške 17 eur. V kontrolovanom období žalovaný nezaplatil náhradu za
služby poskytované J.. V priebehu konania žalobca zobral čiastočne žalobu späť, a to za obdobie od
1.1.2011 do 31.8.2014, teda za 22 neuhradených mesiacov sumu 102,08 eur. Predmetom ďalšieho
konania teda malo byť obdobie od 1.9.2014 do 30.11.2016. Zo späťvzatia žaloby (čl. 26 súdneho spisu)

však vyplýva, že nepremlčaná časť nároku podľa žalobcu zodpovedá obdobiu od septembra 2014 do
septembra 2017. Žalobca skutkovo žalobu nezmenil ani ju nerozšíril. Vzhľadom na uvedené je potrebné
vychádzať z rozsahu uplatneného nároku v žalobe, teda nárok uplatňovaný do novembra 2016 vrátane.
Ako to vyplýva zo sumáru predpisov a platieb, ktorá tabuľka bola súčasťou výzvy podľa § 10 ods. 2
zákona č. 340/2012 Z.z., v roku 2014 v období od septembra do konca roka 2014 žalovaný nič nedlhoval.

Dlh vznikol až v ďalšom období. Ani v roku 2015 a 2016 (okrem mesiacov 9 - 11) nevznikol dlh každý
mesiac. V priebehu konania žalobca presne nešpecifikoval rozsah uplatneného nároku po späťvzatie
žaloby a neuviedol, z čoho uplatnený nárok ako celok pozostáva. Tvrdil, že predmetom ďalšieho konania
je zvyšok uplatňovaného nároku, ktorý však podľa odvolacieho súdu matematicky nesúhlasí s počtom
neuhradených mesiacov v období rokov 2015 a 2016, pričom žalobcovi už z uplatneného nároku

vo zvyšku bolo právoplatne priznané plnenie za september a október roku 2016, vrátane pokuty vo
výške 17 eur a právoplatne bolo zamietnuté náhrada za november 2016. Žalobca okrem úhrad podľa
žaloby si uplatňuje aj poštové sadzby v súvislosti s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady v sume 1,45
eura. Pokiaľ prvoinštančný súd skutkovo nebude mať jednoznačne zistené, ktoré mesačné platby si
žalobcauplatňujevozvyšku,nebudemôcťsanáležitýmspôsobomvysporiadaťanisotázkoupremlčania

uplatnenéhonároku,ktorúnámietkuvzniesolžalovaný,pretožekpremlčaniudochádzaprikaždejúhrade
zvlášť. Právne posúdenie veci prvoinštančným súdom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania
prvoinštančným súdom vo zvyšku uplatneného nároku (po čiastočnom späťvzatí žaloby a okrem októbra
a septembra 2016 a novembra 2016) chýba. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je možné
zistiť, akú premlčaciu dobu, podľa ktorého zákona prvoinštančný súd aplikoval. Úvahy prvoinštančného

súdu o momente omeškania žalovaného a o podmienkach uplatnenia nároku súdnou cestou po tom,
čo žalobca zistí, že žalovaný je v omeškaní, sú však správne. Podmienkou uplatnenia nároku na súde
je zaslanie výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 a neuposlúchnutie tejto výzvy žalovaným.
Bude úlohou prvoinštančného súdu presne ustáliť, ktoré mesiace sú predmetom ďalšieho konania po
čiastočnom späťvzatí, u každého z mesiacov (okrem septembra, októbra a novembra 2016) zistiť, kedy

sasúhradoutýchtoplatiebžalovanýdostaldoomeškania,čivovzťahukukaždejzuplatnenýchplatiebje
možné konštatovať existenciu výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona a následne či tento nárok bol v premlčacej
dobe, ktorú musí ustáliť prvoinštančný súd, uplatnený včas na súde. Až potom bude môcť prvoinštančný
súd vo veci rozhodnúť o zvyšku uplatneného nároku, vrátane poštovného.7. Podľa § 391 ods. 2 zákona 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku (ďalej len CSP): Ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie

je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Súd prvej inštancie po čiastočnom zrušení rozsudku a vrátenie veci, súc viazaný právne záväzným
právnym názorom nadriadeného súdu vyjadreným v odôvodnení jeho rozsudku podľa § 391 ods. 2
CSP, za účelom doplnenia dokazovania vyzval žalobcu, aby súdu presne ustálil, ktoré mesiace sú

predmetomďalšiehokonaniapočiastočnomspäťvzatíukaždéhozmesiacov(okremseptembra,októbra
a novembra 2016), vyjadril sa, kedy sa s úhradou týchto platieb žalovaný dostal do omeškania a či vo
vzťahu ku každej z uplatnených platieb je možné konštatovať existenciu výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona
a následne či tento nárok bol v premlčacej dobe riadne uplatnený.

9. Na výzvu súdu žalobca špecifikoval svoj nárok a vyjadril sa takto: Podaním zo dňa 19.12.2017 vzal

žalobca žalobu v časti istiny v rozsahu, ktorý zodpovedá obdobiu od 01.01.2011 do 31.08.2014, t.j. sumu
102,08 Eur (22 mesiacov x 4,64 Eur) späť v dôsledku vznesenej námietky premlčania pre časť nároku
Žalovaným. Žalobca tak požadoval zaplatenie sumy istiny vo výške 77,32 Eur spolu s príslušenstvom.
V zmysle Výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 21.11.2016, časť „prehľad platieb“ (ktorá bola prílohou
žaloby) a v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby, kedy Žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok v

rozsahu,ktorýzodpovedáobdobiuod01.09.2014,takdlhŽalovanéhopozostávazneuhradenýchplatieb
za mesiace 10/2015, 12/2015, 1/2016, 2/2016, 3/2016, 6/2016, 7/2016, 8/2016, 9/2016, 10/2016. S
poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia (§ 7 zákona 340/2012 Z.z.) sa tak Žalovaný dostal
do omeškania s každou jednotlivou platbou v prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý
mal Žalovaný vykonať úhradu, t.j. Žalovaný sa s platbou za mesiac 10/2015 dostal do omeškania dňa

01.11.2015,splatbouzamesiac12/2015dostaldoomeškaniadňa01.01.2016,splatbouza01/2016dňa
01.02.2016 a pod. Vzhľadom na doručenie žaloby na súd dňa 21.09.2017 si tak Žalobca uplatňuje len
nepremlčané platby, keďže premlčacia doba platby za mesiac 09/2015 so začiatkom plynutia premlčacej
doby dňa 01.10.2015 by uplynula dňa 01.10.2018. Napokon, pokiaľ ide o samotnú výzvu na zaplatenie
nedoplatku zo dňa 21.11.2016, v zmysle znenia § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z možno konštatovať,

že táto, s poukazom na ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. sa vzťahuje ku každej z uplatnených
platieb“.

10. Po doplnení dokazovania a špecifikácii zostávajúceho nároku po čiastočnom späťvzatí žaloby, súd
konštatuje, že skutkový stav zistil totožne ako bol popísaný v podanej žalobe. Na zistený skutkový stav

aplikoval nasledovné právne normy:

11. Podľa §1 zákona 340/2012 ZOU Tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania
a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“). Podľa § 3 písm. a) ZOU fyzická osoba, ktorá je

evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Podľa § 4 ods.1 ZOU
vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska. Podľa ods.2 citovaného
ustanovenia Rozhlas a televízia Slovenska vedie príjmy z úhrady na samostatnom účte v banke, v
pobočkezahraničnejbankyalebovŠtátnejpokladnici.J.T.K.Q.vedievúčtovníctveanalytickúevidenciu

príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov. Podľa § 6 ods.1 ZOU platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu
4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Podľa §7 ods.1 ZOU Povinnosť platiť úhradu vzniká
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala
platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia: Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je

platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa ods. 3 citovaného
ustanovenia: Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok; platiteľ je povinný zaplatiť
úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí. Podľa
§ 9 ods. 1 ZOU vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu
platiteľov.

12. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) Právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.13. Podľa § 101 OZ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Po doplnení dokazovania a aplikácii citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav súd dnes
takto právne hodnotí:

15. Pôvodným predmetom konania bola žaloba o zaplatení 179,40 € s príslušenstvom za nezaplatený

úhrady J. za kontrolné obdobie od 1.1.2011 až 30.11.2016, suma pokutu vo výške 17 € v zmysle
ZOÚ a poštovné 1,45 €. V priebehu konania vzal žalobcu žalobu v časti o zaplatenie 102,08 €
( 22 mesiacovx4,64 €) späť. O zastavení konanie v tejto späťvzatej časti už súd právoplatne rozhodol
rozsudkom XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 28.2.2018. Na zaplatenie tak zostala časť v sume 77,32 €, z
ktorej citovaným rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
17Co/1/2020 súd žalobcovi právoplatne priznal sumu 26,28 €, ktorá pozostávala z dvoch úhrad za

september a október 2016 a 17 € pokuty v zmysle ZOÚ. Zároveň nadriadený súd svojím rozsudkom
právoplatne potvrdil aj zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku vo vzťahu k úhrade za november
2016 v sumu 4,64 €. Predmetom konania v zrušenej časti a po vrátení veci nadriadeným súdom tak
zostala suma 46,40 €.

16. Na výzvu vo svojej špecifikácii žalobca uviedol, že v rámci tejto zostávajúcej sumy požaduje
úhrady za mesiace „10/2015, 12/2015, 1/2016, 2/2016, 3/2016, 6/2016, 7/2016, 8/2016. Súd hodnotí
a stotožňuje sa s vyjadrením žalobcu, že ide o nepremlčané úhrady vzhľadom na to, že žalovaný sa
s platbou za mesiac 10/2015 dostal do omeškania dňa 1.11.2015, s platbou za mesiac 12/2015 dostal
do omeškania dňa 1.11.2016, s platbou za 01/2016 dňa 1.2.2016 a podobne. Vzhľadom na doručenie

žaloby na súd dňa 21.9.2017 si tak žalobca uplatnil aj nepremlčané platby, keďže premlčania doba za
mesiac 09/15 so začiatkom plynutia premlčacej doby dňa 1.10.2015 by uplynula dňa 1.9.2018.

17. Súd tu však konštatuje, že v zmysle špecifikácie žalobcu, ktorú predložil súdu vo vzťahu k časti
uplatnenéhonároku,vktorejnadriadenýsúdzrušilpôvodnýprvoinštančnýrozsudoksižalobcaduplicitne

uplatnil platbu za 09/2016 a 10/2016, ktorá mu už bola priznaná výrokom II. pôvodného rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorý bol potvrdený prvým výrokom rozsudku Krajského súdu Prešove 17Co/1/2020 zo
dňa 12.11.2020. Preto súd žalobcovi priznal zostávajúcu sumu 46,40 € poníženú o tieto dve úhrady za
mesiace 9/2016 a 10/2016, t.j. 2x4,64 € a teda sumu 37,12 €. V časti týchto dvoch duplicitne uhradených
úhrad, súd žalobu prevyšujúcej časti zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

20.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že úspech žalobcu v spore predstavuje

sumu 26.28 € z pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie potvrdeného rozsudkom Krajského súdu a
teraz sumy 37,12 €, čo je v súčte 63,40 €. Vo zvyšnej časti rozdielu pôvodne žalovanej sumy 179,40
€ ide o neúspech v spore žalobcu a na druhej strane úspech žalovaného. Podľa § 256 ods. 1 CSP
súd pripisuje procesné zavinenie zastavenia konania v sume 102,08 € žalobcovi, tak ako už bolo
rozhodnuté pôvodným rozsudkom súdu prvej inštancie a potvrdené rozsudkom Krajského súdu. Po

prepočte úspechu a neúspechu sporových strán v spore, vrátane ich úspechu a neúspechu v odvolacom
konaní (ods. 12 rozsudku Krajského súdu v Prešove 17Co/1/2020) súd určil rozsah v prevažnej miere
úspechu žalovaného v spore a jeho nárok na náhradu trov konania voči v prevažnej miere neúspešnému
žalobcovi na 29,30 %. O výške tohto nároku podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.