Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 14, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920204212
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7920204212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci manželky I. U.
nar. X.X.XXXX bytom U. XXXX/X v O. zastúpenej JUDr. Štefanom Hajdu advokátom so sídlom M. R.
Štefánika 3197/32 v Trebišove a manžela Bc. G. U. nar. XX.X.XXXX bytom U. XXXX/ X v O. zastúpeného
JUDr. Martinom Kostrejom advokátom so sídlom AK ul Cyrila a Metoda č. 3 v Michalovciach v konaní
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H. U. nar.
XX.XX.E. a I. U. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trebišov o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 15P/182/2020-166

zo dňa 31.3.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a neurčení výživného počas striedavej starostlivosti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania. Na čas po
rozvode zveril maloleté deti H. U., nar. XX.XX.XXXX a I. U., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka i otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloleté deti striedavo v týždňových intervaloch. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť
každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka nepárneho týždňa od 18:00 hod. nepretržite

do pondelka nasledujúceho týždňa do 18:00 hod. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť
každý párny týždeň v kalendárnom roku od pondelka párneho týždňa od 18:00 hod. nepretržite do
pondelka nasledujúceho týždňa do 18:00 hod. Matka si maloleté deti prevezme každý nepárny pondelok
v mieste bydliska otca o 18:00 hod. a otec si maloleté deti prevezme každý párny pondelok v mieste
bydliska matky o 18:00 hod. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do
osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. Každý z rodičov bude
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súd počas striedavej starostlivosti výživné neurčil. O

trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výrokom rozsudku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a
neurčení výživného počas striedavej osobnej starostlivosti podala matka v zákonnej lehote odvolanie z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože je toho názoru, že sa

jedná o nesprávny postup súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. V ďalšom odôvodnenie rozsudku
vôbec nie je presvedčivé v tom smere, aké myšlienkové úvahy viedli súd k zvereniu detí do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, prečo neprihliadol na ňou prezentovanú neexistenciu dôvodov na
ichzverenievpodobeabsenciekonštruktívnejkomunikáciemedzinimiakorodičmivotázkachtýkajúcichsa maloletých detí, prečo sa súd uspokojil len s tvrdením otca, že si dokáže upraviť pracovný čas tak,
aby mohol vykonávať osobnú starostlivosť o deti v priebehu bežného týždňa, keď to tak v skutočnosti
nie je. V tomto smere rozhodnutie nie je odôvodnené, súd len konštatoval, že striedavá starostlivosť

je predovšetkým v záujme detí a uviedol, že sú fakticky vo forme akejsi striedavej starostlivosti už
dlhodobo. Nie je jej jasné, na podklade čoho vyvodil tento záver, keď nikdy v striedavej starostlivosti
neboli, práve naopak, domácnosť otca navštevujú len keď má čas, čo je približne raz do týždňa počas
víkendu, pričom styku nebráni, o čom svedčí aj fakt, že s ním navštevujú domácnosť jeho matky v jej
neprítomnosti. Otec nemá upravený pracovný čas tak, aby to vyhovovalo potrebám maloletých detí.

Nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o deti, nakoľko ráno už o 6.00 hod. odchádza do zamestnania,
z čoho je zrejmé, že nemôže odprevadiť deti do materskej školy, ktorú navštevujú. V ďalšom pochybil,
keď sa uspokojil len s tvrdeniami otca, že mu to umožňuje zákon č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov, pričom fakticky neskúmal existenciu pomerov na strane otca, reálnu osobnú
starostlivosť o deti vykonávať denno-denne. Nevysporiadal sa s jej argumentmi, ktoré by mali mať
jednoznačný vplyv na rozhodnutie vo veci, ani neuviedol relevantné dôvody na odmietnutie týchto

argumentov.Jetohonázoru,žepreakékoľvekrozhodnutiesúduoúpravestykujepodstatnýmposúdenie
najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú ale právne posúdenie veci, pričom záujem
dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov a realizácii výchovného pôsobenia.
V tomto prípade nevyhodnotil správne pomery rodičov, vek detí a ich zdravotný stav, potreby tak,
aby bol rešpektovaný najlepší záujem detí, pretože nie je možné, aby bolo v ich najlepšom záujme

zverenie do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, keď na to u jedného z rodičov
nie sú splnené podmienky. V ďalšom je toho názoru, že nedostatočne zistil pomery a situáciu v rodine
a vyvodil nesprávne závery, nereflektoval správne na to, že otec nerešpektuje jej rolu v živote detí,
sústavne ju pred nimi ponižuje a degraduje jej zamestnanie, z čoho je zrejmé, že deti budú vyrastať v
ovzduší nepriateľskom voči nej. Nesprávne sa vysporiadal so skutočnosťou, že otec chápe striedavú

starostlivosť len ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného, aby ju potrestal. Deti pri svojom
výsluchu uviedli skutočnosti, ktoré autenticky ich výsluchu predchádzali, a teda že otec varí a podobne,
pretožepočasvíkenduboliuotca.Zjejstranybolopreukázané,ževprevažnejmierevykonávalaosobnú
starostlivosť o deti a v ich spoločnom byte aj po rozluke upratovala, varila, piekla pred príchodom otca
domov, pretože tam mal neporiadok. V tomto prípade sa jedná o nesprávne skutkové zistenia súdu

a to pre logický rozpor, ku ktorému došlo v hodnotení dôkazov súdom, a teda skutočnosti, ktoré v
konaní vyšli najavo, súd vyhodnotil inak. Poukazuje na to, že nie sú splnené podmienky na nariadenie
striedavej starostlivosti. Taktiež nesprávne vyhodnotil fakt, že ako rodičia kedykoľvek budú kooperovať v
prípade akýchkoľvek problémov, keďže bolo preukázané, že vôbec nekomunikujú a ich rozhovor končí
konfliktom. Rozporuplné je aj neurčenie vyživovacej povinnosti pri striedavej starostlivosti, kedy niet

sporu o tom, že otcov zárobok prevyšuje jej zárobok pričom v spoločnom byte nebýva a ani deti, ktorého
náklady otec uhrádza.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu
Trebišov z 31.3.2021, č.k. 15P/182/2020-166 v napadnutej časti. Poukázal na to, že celé odvolanie

podané matkou je len zmesou účelových konštrukcií bez absolútneho relevantného právneho základu a
najmäsajednáokonštatovaniematkybezoporyvovykonanomdokazovaní.Súdprvejinštancievykonal
v konaní rozsiahle dokazovanie, ktoré zodpovedalo všetky podstatné otázky nastolené v rámci daného
konania,kedyprihliadalnajmänazáujemmaloletýchdetíatietozverildostriedavejosobnejstarostlivosti
oboch rodičov len z toho dôvodu, že v rámci konania bolo jednoznačne preukázané, aký pozitívny

vplyv má otec na svoje deti. Zároveň bol jednoznačne preukázaný výrazný pozitívny vzťah oboch
maloletých detí k otcovi. Práve otec bol tým rodičom, ktorý sa s deťmi neustále hral, deťom vymýšľal
voľno-časové aktivity a v domácnosti bývalých manželov vykonával všetky domáce práce spočívajúce
vo varení, upratovaní, realizácii nákupov a podobne. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so
všetkými skutkovými a právnymi otázkami nastolenými účastníkmi konania a zároveň vydal rozsudok a

v odôvodnení sa vyčerpávajúco vyjadril ku každému bodu účelových tvrdení matky. Ak by bolo pravdou
to, čo matka uvádza vo svojom podanom odvolaní, tak prečo by otec počas trvania manželstva v dobe
od mája 2017 do leta 2020 dobrovoľne poskytoval finančné prostriedky vo výške 300 Eur mesačne
napriek tomu, že matka ako živnostníčka podnikala a najmä napriek tomu, že uhrádzal všetky náklady
v súvislosti s vedením domácnosti. O účelovosti tvrdení matky zároveň svedčí aj samotný návrh na

rozvodmanželstvadoručenýsúdudňa29.10.2020,vktoromriešilalenpeniaze.Taktiežbolopreukázané
nezmyselné konanie matky, kedy táto neustále počas trvania manželstva čerpala pôžičky a úvery z
nebankových spoločností napriek tomu, že jej dobrovoľne platil sumu 300 Eur, pričom vôbec nevedel,
na čo tieto finančné prostriedky používa, keďže všetky náklady v domácnosti zabezpečoval. Matkanedokázala vôbec vysvetliť, za akým účelom vlastne úvery čerpala, pri uzatváraní úverových zmlúv
absolútne nezohľadňovala výšku svojho príjmu a na dôvažok dokonca očakávala, že jej splatí všetky
čerpané úvery. V ďalšom nesúhlasí s tvrdením matky, že deti nikdy neboli v striedavej starostlivosti a

že tieto trávia s ním len čas v rozsahu pár hodín počas víkendu. Poukazuje na nariadené neodkladné
opatrenie Okresného súdu Trebišov vo veci sp.zn. 15P/35/2021 zo 14.5.2021, ktorým zveril maloleté deti
dostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovvtýždňovýchintervaloch.Odnariadenianeodkladného
opatrenia sa riadne realizuje striedavá starostlivosť, pričom je zrejmé, že matka neuvádza pravdivé
skutočnosti. Uviedol, že jeho zamestnávateľ mu upravil pracovný čas na základe vykonateľného

uznesenia Okresného súdu v Trebišove. Je toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočne a úplne zistil
skutkový stav, vec správne právne posúdil, dospel na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania k
správnym skutkovým zisteniam.

4. Matka v odvolacej replike uviedla, že na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu. Opätovne poukazuje
na fakt, že otec nemá upravený pracovný čas ani v týždni, keď má mať deti v osobnej striedavej

starostlivosti, aj keď to deklaruje. Naďalej nerešpektuje jej rolu v živote detí, sústavne ju pred nimi
ponižuje, čo vie z udania detí. Zverenie detí do striedavej starostlivosti považuje za vážny zásah do ich
života,ktoréniesúnatopripravené,aninatoniesúsplnenépodmienkypreabsenciukomunikáciemedzi
nimi ako rodičmi na požadovanej úrovni, ako aj pre postoj otca ku nej, ktorého hlavným a prvoradým
záujmom je bojovať proti nej, znevažovať ju, očierňovať, ako aj jej rodinu. Vulgárne jej pred deťmi

nadávať, vyhadzovať z bytu. Deti sú ich konfliktom zbytočne zaťažené najmä správaním sa otca ku nej.
Striedavou starostlivosťou rozhodne nie sú lepšie zabezpečené potreby detí, ktoré chodia do materskej
školy unavené o 6:30. Maloletá I. v noci nespí, údajne sedí na posteli, ako jej povedal syn, lebo sa
jej dožaduje a otec na to nereflektuje. Otec deťom vôbec nevarí, lebo čaká, kým mu jeho matka príde
navariť a ani neperie, lebo to nevie. Naopak, otec nevyvrátil jej tvrdenie uvedené v odvolaní, stále ju

k deťom počas týždňa volá, aby prišla, lebo sa jej deti dožadujú. Zároveň poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR III. ÚS 361/2016 a na čl. 5 Zákona o rodine.

5. Otec v odvolacej duplike uviedol, že je veľmi ťažké relevantne právne zaujať stanovisko k
skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení matky, jej vyjadrenie je zmesou absolútne zavadzajúcich tvrdení

bez relevantného právneho základu a v predmetnom súdnom konaní už bolo zaujatých toľko ústnych
prednesov, resp. písomných podaní a bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, že otec nerozumie, ako
môže matka takýmto spôsobom zavádzať súd. Podľa jeho názoru je podstatné, že súd vypočul obe
maloletédeti,ktoréabsolútnezhodneuviedli,žechcúvyrastaťakoumatky,takajuotca,zároveňuviedli,
že otec je starostlivým rodičom, ktorý doma varí, perie, stará sa o domácnosť. Absolútne nechápe,

ako môže matka vo svojom písomnom podaní uviesť, že deťom vôbec nevarí, neperie, lebo to nevie,
nakoľko ešte v čase trvania manželstva a zdieľania spoločnej domácnosti bol tým manželom, ktorý vo
väčšej miere sa staral o spoločnú domácnosť. Poukazuje na písomné rozhodnutie jeho zamestnávateľa
zo dňa 31.5.2021, z ktorého je zrejmé, že tento má zmysle zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov upravený služobný čas, ktorého špecifikácia je uvedená v tomto rozhodnutí.

Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že nerešpektuje jej rolu matky v živote ich spoločných detí, má ju údajne
sústavne ponižovať, vulgárne sa na jej adresu vyjadrovať uvádza, že matka absolútne zavádza súd
týmito nepravdivými tvrdeniami, ktorými ho osočuje a nerozumie, na čo je dobré vymýšľať si takéto
skutočnosti. Záverom dodáva, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými skutkovými
a právnymi otázkami nastolenými účastníkmi počas konania a zároveň vydal rozsudok, kde v jeho

odôvodnení sa vyčerpávajúco vyjadril ku každému bodu účelových tvrdení matky.

6. Matka vo vyjadrení z 13.7.2021 uviedla, že považuje za podstatné oznámiť súdu, že ňou podané
odvolanie je dôvodné, nakoľko striedavá starostlivosť zo strany otca sa nerealizuje. V čase od 12.7.2021
deti mali byť o otca, no prostredníctvom SMS správy jej oznámil, že s nimi môže byť až od štvrtka

15.7.2021. Táto situácia nemá priaznivý dopad na deti, deroguje jej psychickú prípravu detí na styk
s otcom, ktoré sú sklamané a už vôbec nechcú ísť k otcovi, maximálne sa v jeho domácnosti pohrať
bez možnosti prespania, a to len cez víkend. Je toho názoru, že sa jednoznačne preukázalo jej tvrdenie
o nevytvorení podmienok u otca na výkon striedavej osobnej starostlivosti. V ich prípade by mala byť
úprava styku otca s maloletými deťmi tak, ako ju navrhuje každý párny týždeň od piatka do nedele a je

oveľa vhodnejším modelom úpravy styku otca s deťmi.

7. Matka v ďalšom vyjadrení z 5.8.2021 uvádza, že domnievať sa o možnosti realizácie striedavej
osobnej starostlivosti na základe predloženého potvrdenia o úprave pracovného času otca jeľahkovážne. Zbytočné napätie vo vzťahu nespôsobuje ona ale práve otec. Trvá na tom, že ani v polovici
mesiaca júl sa nerealizovala striedavá starostlivosť a to aj napriek tomu, že otec už zrejme vtedy mal
upravený pracovný čas. Čo sa týka riadnej komunikácie medzi nimi ako rodičmi, tak táto je obmedzená

zo strany otca, pretože pokiaľ pre deti nemôže prísť, tak jej to oznámi v polovici týždňa, v ktorom ich mal
mať on v osobnej starostlivosti, alebo jej nič neoznámi. Poukázala na skutočnosť, že pokiaľ boli deti u
otca, tak sa stále vrátili buď choré alebo maloletý si poranil zápästie, pretože v neprítomnosti otca sa hral
s kapsulami určenými na pranie, čo mu spôsobilo alergickú reakciu s následnou návštevou dermatológa.

8.Matkavovyjadreníz27.10.2021opätovnepoukazujenanemožnosťotcavykonávaťstriedavúosobnú
starostlivosť, nakoľko mu to neumožňuje výkon služby profesionálneho vojaka.

9. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.

10. Výroky rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania, o zastupovaní a spravovaní majetku
detí rodičmi a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej

inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v
súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s podstatnými námietkami matky

uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej
inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde
prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie
o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. S výsledkami hodnotenia

dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutočného stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a
nie sú v rozpore so zákonom. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení
a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

Odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní právny
základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces

však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech,
resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka
vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní

rozhodnutie nezákonným či nepreskúmateľným.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo
Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, je zásadne koncipovaná na rovnoprávnompostavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na
starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (článok 7, 8 Dohovoru o
právach dieťaťa) a v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek
rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatné posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú ale o právne posúdenie veci,
pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami predstavami rodičov o

realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.
Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a len, ak to nie
je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké
rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa a preto obaja majú aj
rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich
zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne

je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa môže byť daná
napr. jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo
neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča). Ustanovenie § 24
ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbať
na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a

aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s rodičmi. Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča ako aj práva
maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi
podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú,
že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem

(tu odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú
starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť ako takú ), striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa
a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa, ako aj súhlas aspoň jedného z rodičov so
zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

15. V kontexte vyššie uvedeného je nepopierateľné, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov
o dieťa najviac zodpovedá naplneniu práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ako aj právu oboch
rodičov podieľať sa na výchove svojho dieťaťa. Posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti
o maloleté dieťa a okolností vylučujúcich jej realizáciu je vždy individuálne a vychádza z pomerov v
konkrétnej rodine.

16. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že obidvaja rodičia sú spôsobilí
svoje deti vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o deti záujem a aspoň jeden z rodičov (v
tomto prípade otec) so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti súhlasí. Pokiaľ ide o ďalšie
hmotnoprávne podmienky striedavej starostlivosti a to, že takýto model starostlivosti je v záujme detí

a takto budú lepšie zaistené potreby detí, tieto vyplývajú práve zo skutočnosti, že starostlivosť o
maloleté deti bola zabezpečovaná spontánne oboma rodičmi, resp. aktívnou účasťou oboch rodičov
až do času, kým matka bez dôležitých či závažných dôvodov neopustila spoločnú domácnosť, keď
sa odsťahovala k svojej matke bývajúcej v blízkosti ich spoločného bydliska. Z výsluchu maloletých
detí, a teda z ich prejavenej vôle vyplýva, že verbalizujú vrúcny vzťah k obom rodičom, pričom túžia,

aby ich rodičia opäť žili v spoločnej domácnosti, a to v ich predchádzajúcom spoločnom bydlisku (kde
momentálne býva otec detí). Možno teda skonštatovať, že vzhľadom na prežívanie maloletých detí a
ich prejavenú vôľu je v záujme detí, aby sa na ich výchove spoločne podieľali obaja rodičia, čo však
v dôsledku rozchodu (rozvodu) rodičov nie je do budúcna možné. Namieste preto je, aby deťom boli
vytvorené podmienky na rovnocenný pomer zabezpečovania starostlivosti zo strany oboch rodičov,

čo je možné zabezpečiť práve striedavou osobou starostlivosťou, v prospech ktorej v tomto prípade
svedčí aj skutočnosť, že bydliská rodičov nie sú vzdialené (bývajú takmer v susedstve) a deti takto
nebudú nadbytočne zaťažované permanentnými zmenami prostredia, vrátane eventuálnej predškolskej
či školskej dochádzky. Vykonaným dokazovaním taktiež neboli zistené žiadne významné skutočnosti,
ktoré by diskvalifikovali niektorého z rodičov zo starostlivosti o deti, pričom takýmto diskvalifikačným

momentom nemôže byť v zásade ani pracovná doba toho - ktorého rodiča. Nedostatok konštruktívnej
komunikácie medzi rodičmi, na ktorý poukazuje matka ako na dôvod, pre ktorý nie je možné realizovať
striedavú starostlivosť, v tomto prípade nie je takej intenzity, ktorý by absolútne vylučoval striedavú
starostlivosť, čo nepochybne vyplýva z výsluchu detí, ktoré nemali tendenciu priorizovať oddelenédomácnosti rodičov, práve naopak, verbalizujú túžbu po súžití rodičov a eventuálne nezhody rodičov
či konflikty sa na ich prežívaní a psychike zjavne negatívne neodrážajú. Striedavá starostlivosť má
byť práve stimulom na prekonanie vzájomnej rivality či nevraživosti rodičov spôsobenej ich rozchodom

a nespracovaním tejto životnej situácie. V tomto prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by
niektorý z rodičov zásadne odmietal komunikáciu s druhým rodičom ohľadne záležitostí týkajúcich sa
ich detí. Pokiaľ aj určitá disharmónia vzniká, je to podľa názoru odvolacieho súdu záležitosť prechodná,
spôsobená zatiaľ nestabilitou rodinnej situácie, ktorú má vyriešiť práve konanie o rozvod ich manželstva,
vrátane úpravy pomerov maloletých detí na čas po rozvode. S uvedenými aspektmi sa už vyporiadala aj

judikatúra českého a slovenského ústavného súdu, na ktoré paradoxne poukazuje matka nesúhlasiaca
so striedavou osobnou starostlivosťou (nález ÚS ČR I. ÚS 1554/14, ÚS SR I. ÚS 2661/10, III. ÚS
1206/09, II. ÚS 361/16 a podobne).

17. Pokiaľ matka poukazuje práve na nález II. ÚS 361/2016, resp. z neho cituje, odvolací súd v prvom
radekonštatuje,žeskutkovásituáciacitovanéhonálezuvosvojichpodrobnostiachjezásadneodlišnáod

prejednávanej veci, keďže dôvodom nenariadenia striedavej osobnej starostlivosti bola práve výrazná
vzdialenosť bydlísk rodičov a opakované zmeny výchovného prostredia dieťaťa, ktoré mali na jeho
vývoj znaleckým dokazovaním preukázateľne negatívny vplyv. V ďalšom je potrebné uviesť, že matkou
uvádzaná citácia nie je záverom ústavného súdu k meritu ústavnej sťažnosti, ale je obsahom právnej
argumentácie prvoinštančného súdu v preskúmavanej veci (bod 13.4. odôvodnenia). Napokon uvedený

nález ústavného súdu neobsahuje žiaden odklon od judikatúry českého či slovenského ústavného súdu,
nakoľko v podrobnostiach odkazuje na už zmienenú judikatúru uvedenú vyššie.

18. K odvolacej námietke matky ohľadom nesprávneho vysporiadania sa s výsluchom maloletých
detí odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie citlivo zvážil dosah výpovede maloletých detí s

ohľadom na ich vek, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil
názor maloletých detí ako relevantný pre posúdenie, že je v ich záujme zverenie do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že stabilita zásadných názorov
maloletých detí a ich vôle sa ešte len formuje, mení sa v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a
krátkodobých subjektívnych pocitov, resp. môže podliehať zmene v závislosti od týchto faktorov, preto

na strane oboch rodičov vzniká potreba citlivo vnímať postoje a potreby detí, ktoré vzhľadom na svoj
vek dokážu navonok prezentovať.

19. Vo vzťahu k výroku rozsudku o neurčení výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti,
odvolací súd je toho názoru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané

všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá
pochybnostiosprávnostijehorozhodnutia.Vtomtoprejednávanomprípadesúdprvejinštanciedôsledne
vykonaldokazovanie,zistilskutočnýstav,ktorýnáslednesprávneprávneposúdil,pričomjehoskutkovéa
právne závery zjavne nie sú svojvoľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vo vzťahu k neurčeniu vyživovacej

povinnosti ani jednému z rodičov, vychádzal zo skutočnosti, že síce zárobok otca prevyšuje zárobok
matky, avšak otec spláca hypotéku na byt, ktorý si rodičia kúpili, platí všetky náklady na domácnosť,
inkaso,daňzabyt,poplatkyzaodpad,poisteniedomácnosti,vyúčtovania.Rovnakoplatípotrebydetíato
škôlku, obedy v škôlke, ZRPŠ. Matka sa na nákladoch domácnosti nepodieľa, nakoľko býva u rodičov, na
bývanie neprispieva, svoje príjmy používa na úhradu dlhov a úverovo sa zaťažuje. Z uvedeného vyplýva,

že príjem otca po zaplatení spomínaných nevyhnutných výdavkov a príjem matky po zaplatení výdavkov
spočívajúcichviacmenejvuhrádzanídlhov,jerovnaký. Matkavodvolanínamietalavýrokrozsudkusúdu
prvej inštancie o neurčení výživného vo všeobecnej rovine, neuviedla konkrétne argumenty na podporu
svojich tvrdení. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť,
z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie

vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Každý rodič musí uvedomovať svoju rodičovskú
zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život a teda vynaložiť zvýšené úsilie na
dosiahnutie primeraného príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb.

20. Odvolací súd tiež poznamenáva, že argumentácia matky o nerešpektovaní jej role v živote detí,

ponižovaní a degradácii zamestnania, dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej
situácie jej bráni objektívne posúdiť vyjadrenia otca. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd
nenadobudol dojem, že by vyjadrenia otca k tomuto smerovali.21. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387
ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdilapodľaods.2tohtoustanoveniasastotožnilsjehoodôvodnením.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).