Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 18, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514206680
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2514206680.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu
JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobkyne: LIPO-REAL s.r.o., so sídlom
Priemyselná 2678/1, Trnava, IČO: 46 733 574, proti žalovanej: CHIRONAX MEDICENTRUM, s.r.o., so
sídlom Školská 6, Piešťany, IČO: 36 257 974, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Gembický, so
sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany, o zaplatenie 13.427,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 12. februára 2020 č. k. 7Cb/7/2015-189, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 13.427,27 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.070,20 eura

od 11.6.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 1.385,62 eura od 16.8.2014 do zaplatenia, 9,05
% ročne zo sumy 1.385,62 eura od 16.9.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 1.385,62 eura
od 1.11.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 1.385,62 eura od 16.11.2014 do zaplatenia, 9,05
% ročne zo sumy 1.385,62 eura od 16.12.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 1.385,62 eura
od 16.1.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 1.385,62 eura od 16.2.2015 do zaplatenia, 9,05
% ročne zo sumy 1.385,62 eura od 16.3.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 2,30 eura od

23.4.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 1.385,62 eura od 23.4.2015 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 písm. a/, § 3 ods. 1 až 4, § 6 ods. 1,
§ 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990
Zb.“ alebo „ZNP“).

2. Vecne dôvodil tým, že skutkovým a právnym základom nároku žalobkyne bola platne uzavretá
zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2012 medzi vlastníkom budovy ako prenajímateľom
a žalobkyňou ako nájomcom časti tejto budovy za účelom prenajímania týchto nebytových priestorov
tretím osobám (podnájom), s ktorým účelom vlastník budovy ako celku súhlasil. Právny vzťah
medzi žalobkyňou a žalovanou bol založený zmluvou o nájme a podnájme nebytových priestoroch

zo dňa 1.8.2012, v ktorom bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý ako účel užívania časti
budovy prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalovanou. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
zdôraznil, že dohodnutý účel prevádzkovania budovy, v ktorej vykonávala svoju činnosť žalovaná
ako podnájomník, bol stavebnotechnicky určený príslušným stavebným úradom špeciálne na účel
poskytovania zdravotníckych služieb, čo vyplynulo z rozhodnutia Mesta Trenčín zo dňa 30.1.2008, teda
ešte skôr, ako došlo k uzavretiu podnájomnej, resp. podnájomnej zmluvy (1.8.2012). Z tohto dôvodu

sa súd nestotožnil s námietkou žalovanej strany, ktorá tvrdila, že predmetný právny vzťah - nájom
nebytových priestorov medzi vlastníkom budovy a žalobkyňou, ako aj právny vzťah - podnájom medzižalobkyňou a žalovanou, je absolútne neplatný právny úkon s odkazom na § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990
Zb.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že účel nájmu medzi vlastníkom budovy a žalobkyňou bol dohodnutý
určito a jasne, a to prenájom tretím osobám. V tomto smere zdôraznil, že vlastný výkon ústavného
práva vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky), je aj prenájom nehnuteľnosti, tu nebytového
priestoru za účelom dosiahnutia zisku, čo je ekonomicky jasný a očakávateľný účel, tak u vlastníka,
ako aj nájomcu, ak má nájomca súhlas vlastníka s podnájmom nebytového priestoru. Vzájomná logika

výkonu práva potom nemôže viesť k inému záveru, ako k platnosti právneho úkonu, na ktorom je
založený faktický stav a naviac, na ktorom bol založený výkon práv užívania nebytových priestorov
žalovanou. Rovnako tak nemôže byť neplatný ani právny úkon - podnájomná zmluva medzi žalobkyňou
a žalovanou, z obsahu ktorej jasne podľa slovného spojenia použitého v jej texte vyplýva, že žalovaná
bude v nebytových priestoroch prevádzkovať zdravotnícke zariadenie. Súd uzatvoril, že obe zmluvy sú
platné a zmluvné strany sú povinné na ich základe plniť.

4. K otázke výšky uplatnenej pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal z procesne
ustáleného skutkového stavu, podkladom ktorého bolo uznesenie č. k. 7Cb/7/2015-147 zo dňa
13.8.2019 v znení pripustenej zmeny žaloby. V zmysle ust. § 151 ods. 3 CSP súd posúdil výšku
uplatneného nároku ako nespornú, lebo žalovaná strana uplatnenú peňažnú pohľadávku výslovne

nepoprela, teda skutkovými tvrdeniami nevyvrátila túto žalobkyňou tvrdenú a preukázanú výšku
uplatnenej pohľadávky.

5. Vzhľadom na výsledky dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalobkyni
patrí nárok na zaplatenie nájomného s príslušenstvom v celom rozsahu, preto žalobe v celom rozsahu

vyhovel.

6. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalobkyne v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie
a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; alternatívne navrhla jeho zmenu zamietnutím žaloby
a priznaním jej náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d/,
f/, h/ CSP. Namietala, že súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie nájomného za užívanie nebytového
priestoru žalovanou na podklade podnájomnej zmluvy napriek tomu, že vzťah medzi účastníkmi sa mal

riadiť zmluvou o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2012, t.j. malo ísť o podnájomný
vzťah, pričom žalobkyňa mala byť sama nájomcom predmetných nebytových priestorov podľa zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2012 uzatvorenej s prenajímateľom spoločnosťou LUMIR
- REAL, s.r.o. Zvolen. Súd konštatoval platnosť nájomnej zmluvy, a tým aj nájomného vzťahu, a
to napriek tomu, že v odôvodnení sám uvádza, že nebytové priestory sa prenajímajú na účely,

na ktoré sú stavebne určené. Z príslušných ustanovení zákona č. 160/1990 Z.z. (zrejme zákona
č. 116/1990 Zb. - pozn. odvolacieho súdu) je preto zrejmé, že dojednaný účel nájmu musí byť v
súlade so stavebným určením prenajatých nebytových priestorov. V konaní žalobkyňa ako nájomca
preukázala, že predmetné nebytové priestory boli stavebne určené na poskytovanie zdravotníckych
služieb, avšak v nájomnej zmluve bolo ako účel nájmu v čl. 4 odsek 1 uvedené, že nájomca oboznámil

prenajímateľa, že bude prenajímať predmetné prenajaté priestory tretím osobám a prenajímateľ teda
udeľuje nájomcovi bezvýhradný súhlas s prenájmom predmetných priestorov tretím osobám. Samotné
dojednanie považovala žalovaná za značne neurčité až nezrozumiteľné, a preto mala za to, že v
nájomnej zmluve buď žiadny účel nájmu nebol dohodnutý alebo bol dohodnutý v rozpore so stavebným
určením samotných nebytových priestorov. Súd napriek tomu v rozsudku nesprávne konštatoval, že účel

nájmu bol v nájomnej zmluve vyjadrený jasne. Toto je tiež dôvodom absolútnej neplatnosti nájomnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako nájomcom a prenajímateľom spoločnosťou LUMIR - REAL,
s.r.o. Zvolen. Z tohto dôvodu preto nemohla žalobkyňa uzavrieť platný podnájomný vzťah so žalovanou,
pretože nemala žiadny právny vzťah k označenému predmetu podnájmu (nebytovému priestoru). Táto
skutočnosť je tiež dôvodom, prečo žalovaná (zrejme žalobkyňa - pozn. odvolacieho súdu) nemôže byť

ani aktívne legitimovaná pri uplatňovaní si prípadného nároku na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy.
Žalovaná (zrejme žalobkyňa - pozn. odvolacieho súdu) tak poberala platby za užívanie nebytových
priestorov, nie nájom (lebo ten je charakteristickým znakom a podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvya nie podnájomnej), ktorých nebola vlastníkom ani nájomcom, bez právneho dôvodu. Tiež by nebola
tým, na koho úkor žalovaná mohla získať bezdôvodné obohatenie.

8. Žalovaná ďalej uviedla, že v podnájomnej zmluve medzi účastníkmi je účel podnájmu uvedený
tak, že prenajímateľ berie na vedomie, že podnájomca bude užívať predmet nájmu za účelom
prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, pričom vyjadrila pochybnosti o tom, či ide o dostatočne
určité a zrozumiteľné ustanovenie o dohodnutom účele podnájmu. Mala za to, že ide len o jednostranné
vyhlásenie prenajímateľa, že niečo berie na vedomie a pritom ten ani nie je účastníkom podnájomnej

zmluvy. Aj v prípade, ak by žalovaná tento text vykladala tak, že účelom podnájmu je prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, takto dohodnutý účet podnájmu by bol aj v rozpore s nedohodnutým účelom
nájmu, pretože zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2012 uzatvorená prenajímateľom
spoločnosťou LUMIR - REAL, s.r.o. Zvolen so žalobkyňou neobsahuje zákonom č. 116/1990 Zb. určené
dojednania (účel nájmu, resp. tento je v rozpore so stavebným určením predmetu nájmu), preto je
priamo zo zákona absolútne neplatná. Rovnako je neplatná zmluva o nájme a podnájme nebytových

priestorov zo dňa 1.8.2012 uzavretá medzi účastníkmi, lebo žalobkyňa nemala žiadne právo takúto
zmluvu uzavrieť, pričom podnájomná zmluva je neplatná aj pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, či
absenciu dohody o účele nájmu.

9. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka

použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP), preskúmal rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť s použitím ust. §
389 ods. 1 písm. c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na

odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ
žalobe žalobkyne (ako nájomcu) domáhajúcej sa zaplatenia nájomného zo strany žalovanej (ako
podnájomníka), ktoré vzniklo užívaním nebytových priestorov žalovanou na základe podnájomnej
zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou, vyhovel.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že obe zmluvy, tak nájomná ako i podnájomná, sú platné,
preto žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie nájomného od žalovanej ako podnájomníka v žalobkyňou
uplatnenej výške, ktorá medzi stranami sporná nebola.

13. Žalovaná v odvolaní namietala neplatnosť zmlúv o nájme a podnájme nebytových priestorov,
keď za neplatnú považovala nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou LUMIR - REAL, s.r.o.
ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom z dôvodu, že v nájomnej zmluve bol účel nájmu
dojednaný ako prenájom predmetných nebytových priestorov tretím osobám, čo považovala za rozporné
so zákonom č. 116/1990 Zb. Z uvedeného potom odvodila i neplatnosť podnájomnej zmluvy uzatvorenej

medzi žalobkyňou a žalovanou, pričom poukazovala i na jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie
inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú
stavebne určené. 3)16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet
a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová

organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4)

17. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je
neplatná.

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo
jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

19. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho,
komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

20. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nájom a podnájom nebytových priestorov
upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov v zmysle neskorších predpisov. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme
nebytových priestorov možno podporne použiť všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o nájomnej

zmluve (§ 663 a nasledujúce), ak zákon č. 116/1990 Zb. nemá osobitnú úpravu. Právny vzťah nájmu
a podnájmu nebytových priestorov vznikne zmluvou o nájme a podnájme nebytových priestorov. Táto
zmluva je absolútnou neobchodnou zmluvou (absolútny neobchod podľa doktríny obchodného práva),
ktorou sa riešia aj zmluvné nájomné vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi v rámci ich podnikateľskej
činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2012 z 29.1.2013).

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Pokiaľ ide o právne posúdenie nájomnej a podnájomnej zmluvy súdom prvej inštancie ako platných
právnych úkonov, toto právne posúdenie podľa názoru odvolacieho súdu nie je správne. Podstatnou
náležitosťou zmluvy o nájme nebytových priestorov je totiž aj vymedzenie účelu nájmu nebytových

priestorov, a to v súlade s ich stavebným určením. Námietku žalovanej, že účel nájmu bol v nájomnej
zmluve z 1.8.2012 uzatvorenej medzi LUMIR - REAL, s.r.o. ako prenajímateľom a žalobkyňou ako
nájomcom dojednaný v rozpore so zákonom č. 116/1990 Zb., teda odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú.

23. Nebytové priestory možno v zmysle ZNP prenajať len na účely, na ktoré sú stavebne určené, a to

tak, aby to vyhovovalo podmienkam stavebného zákona. Podľa § 85 stavebného zákona stavbu možno
užívať len na účely určené v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Za nedodržanie
požiadavky v § 3 ods. 2 ZNP (prenechanie nebytového priestoru na účel, na ktorý je nebytový priestor
stavebne určený) síce ZNP neustanovuje žiadnu sankciu, avšak porušenie tohto ustanovenia má ten
právny následok, že zmluva uzavretá v rozpore s uvedenou požiadavkou, je absolútne neplatná podľa §

39 OZ, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza.

24. Rozpor medzi stavebnotechnickým určením nebytových priestorov a účelom nájmu zakladá
neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa ust. § 39 OZ, a to pre rozpor s ust. § 3 ods. 2

ZNP(por.rozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.29Odo1344/2004aleboajrozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe z 20.3.1996 sp. zn. 11 Cmo 13/1996, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky z 30.1.2002 sp. zn. 30 Cdo 1306/2001).

25.Akboltedavprejednávanejveciúčelnájmuvzmluveonájmenebytovýchpriestorovuzatvorenejdňa

1.8.2012 medzi spoločnosťou LUMIR - REAL, s.r.o. ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom
vymedzený ako prenájom tretím osobám, je táto nájomná zmluva podľa ustanovenia § 39 OZ neplatná
ex tunc, keďže ZNP v § 3 ods. 2 vyžaduje súlad medzi stavebným určením prenajatých priestorov a
účelom nájmu ako je dojednaný v nájomnej zmluve. Z rozhodnutia stavebného úradu (Mestský úradv Trenčíne) z 30.1.2008 jednoznačne vyplýva, že účelom užívania časti stavby (i priestorov, ktoré boli
predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy) bolo poskytovanie zdravotníckych služieb.

26. Teória práva vymedzuje podnájom ako nájom nájomného práva. Podnájom predstavuje od nájomcu
odvodené užívacie právo k predmetu podnájmu za odplatu. Podnájom je vzťah akcesorický. Táto
akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká aj vzťah
odnehoodvodený,t.j.podnájomnývzťah.Akboltedanájomnývzťahodpočiatkuneplatný,neplatnýmje
i vzťah podnájomný. Bez právneho významu je potom skutočnosť, že v podnájomnej zmluve uzatvorenej

medzi žalobkyňou ako nájomcom ako žalovanou ako podnájomcom už bol účel nájmu uvedený v súlade
so zákonom (ako prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia), keďže pre podnájomnú zmluvu zákon
nevymedzuje žiadne obsahové náležitosti, ktoré pod sankciou neplatnosti musí podnájomná zmluva
obsahovať, tak ako je to v prípade zmluvy o nájme nebytových priestorov (§ 3 ZNP); v tomto smere
porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.1.2013 sp. zn. 6 M Cdo 21/2011.

27. Užívanie nebytového priestoru má nesporne majetkovú hodnotu; ak teda žalovaná užívala bez
právneho dôvodu (t.j. bez platnej podnájomnej zmluvy) nebytový priestor, získala užívaním tohto
nebytového priestoru majetkový prospech.

28. O bezdôvodné obohatenie môže ísť aj vtedy, keď sa majetok obohateného nezmenšil, hoci

sa zmenšiť mal (napr. užívaním cudzej veci bez úhrady došlo na strane obohateného k ušetreniu
majetkových hodnôt, čo by pri normálnom priebehu vecí, keby sa užívanie veci zakladalo napr.
na nájomnej zmluve, nenastalo). Užívanie cudzej veci, ak má majetkovú hodnotu, je bezdôvodným
obohatením (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1.1.2005 sp. zn. 3 Cdo 52/2005).

29. Pre posúdenie vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom ako účastníkmi neplatnej nájomnej
zmluvy je bez významu, akým spôsobom nájomca konzumoval plnenie, ktoré dostal na základe
neplatnej nájomnej zmluvy. Podnájomná zmluva uzavretá následne medzi nájomcom a podnájomníkom
- ako neplatný právny úkon - so sebou prináša dôsledky bezdôvodného obohatenia iba medzi
týmito účastníkmi, keď každý z nich je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ak

bolo podnájomníkovi umožnené prevádzkovať svoju činnosť v nebytových priestoroch, ktoré si od
prenajímateľaprenajalnájomca,dialosataknazákladejehovzťahusnájomcom,avšakvzťahmedziním
a prenajímateľom tým založený nebol; ak teda medzi prenajímateľom a podnájomníkom nebola uzavretá
žiadna zmluva (neboli účastníkmi tej istej zmluvy), nemôžu si ani v zmysle ust. § 457 OZ vzájomne
vracať to, čo podľa nej dostali. Prenajímateľ tak nie je aktívne legitimovaný požadovať od podnájomníka

vydanie bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej podnájomnej zmluvy. Subjektom, ktorý sa na
úkor prenajímateľa obohatil, je nájomca; iba od neho môže prenajímateľ požadovať, aby mu plnenie z
neplatnej zmluvy vydal (por. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 19.10.2005 sp. zn. 33 Odo
1108/2004). Z uvedeného tiež potom pre prejednávanú vec vyplýva, že žalovaná je v konaní pasívne
vecne legitimovaná.

30. Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (pretože nájomnú i podnájomnú zmluvu
vyhodnotil ako platné právne úkony) a v dôsledku toho aj nedostatočne zistil skutkový stav (nezisťoval
naplnenie všetkých predpokladov bezdôvodného obohatenia), odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok I.) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania

(výrok II.) podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v konaní pokračovať a o žalobe žalobkyne opätovne rozhodnúť,

pričom v ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať naplnením predpokladov bezdôvodného
obohatenia (§ 457 OZ). Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220
ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.32. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.