Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201639
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1619201639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, Majerníkova
3/A, Bratislava, proti žalovanému: E. R., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX/X, E., o zaplatenie 721,10 eura s
prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 5Csp/32/2019-55, zo dňa
28.4.2020, v spojení s opravným uznesením č. k. 5Csp/32/2019-66, zo dňa 25.6.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
721,10eurasúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy721,10euraod31.5.2016dozaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 48,50 %, o ktorého výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 11.7.2019
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 721,10 eura, zmluvnej pokuty vo
výške 40 eur, poplatkov za upomienky vo výške 210 eur, zmluvného úroku vo výške 32,31 % ročne

zo sumy 800 eur od 9.2.2016 do 30.5.2016 a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 721,10 eura od 14.7.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania; na tom skutkovom a právnom
základe, že v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 108900032 zo dňa 9.2.2016 poskytol ako
veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 800 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť
odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom
termíne predstavovalo sumu vo výške 146,80 eura, t. j. zaviazal sa zaplatiť žalobcovi celkovo sumu
946,80 eura. Podľa bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa so žalovaným dohodli, že

neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace, stáva sa celý
dlh splatným okamžite. Vzhľadom na omeškanie žalovaného sa stal dlh splatný dňa 14.7.2016. V zmysle
Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveru,ktorébolineoddeliteľnousúčasťouzmluvy
o spotrebiteľskom úvere sa ďalej so žalovaným dohodli, že ak tento neuhradí jednotlivé splátky v lehote
ich splatnosti dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, tento sa zaväzuje zaplatiť mu ako veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 10 eur za každú jednu omeškanú splátku. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil
riadneavčasasvojzáväzokvzmysledohodnutýchpodmienokneuhradil,čímporušildojednaniazmluvy

o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. Ďalej v
zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť mu
za každú zaslanú upomienku čiastku 30 eur, keď žalovanému bolo zaslaných 7 upomienok, t. j. celkovomu tak vznikol nárok na zaplatenie sumy 210 eur z titulu poplatkov za upomienky. Žalovaný doposiaľ
neuhradil žalobcovi žiadnu peňažnú sumu.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie

podotkol, že žalobu spolu s uznesením v zmysle § 167 ods. 2 C.s.p., ako aj s poučením o procesných
právach a povinnostiach strany sporu, žalovaný prevzal dňa 16.3.2020, avšak na uznesenie a doručenú
žalobu s prílohami nereagoval žiadnym spôsobom. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci išlo o
otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšovala zákonom stanovenú sumu 1.000 eur, súd prvej inštancie o

žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania.
3. Z nesporných skutočností mal súd prvej inštancie za nepochybné, že žalovaný uzatvoril zmluvu
o spotrebiteľskom úvere so žalobcom, ktorá podlieha právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom táto zmluva sa spravuje tiež ustanoveniami § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Žalovaný nesporoval uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani tvrdenia

žalobcu, že na základe tejto spotrebiteľskej zmluvy mu poskytol úverové prostriedky v sume 800
eur. Táto skutočnosť napokon vyplýva zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď z bodu 1.
vyplýva, že veriteľ na žiadosť spotrebiteľa sa zaväzuje po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom
úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 800
eur. Žalovaný nespochybnil výšku poskytnutého úveru ani skutočnosť, že v takejto výške mu úver

bol aj vyplatený zo strany veriteľa. Preto súd prvej inštancie mal za to, že sumu 800 eur v podobe
úverových prostriedkov žalobca žalovanému poskytol. Ďalej z nesporných tvrdení žalobcu vyplynulo, že
žalovaný doposiaľ žalobcovi nevrátil žiadne úverové prostriedky. Ak teda žalovaný zvyšujúce finančné
prostriedky po lehote splatnosti žalobcovi nevrátil, nastala splatnosť úveru podľa zmluvných dojednaní
dňa 14.7.2016; to preto lebo žalobca a žalovaný sa dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej

splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace stáva sa celý dlh splatným okamžite. Podľa žaloby aj
podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 800 eur a žalovaný z
tejto požičanej čiastky podľa žaloby neuhradil žiadnu sumu. Napriek tomu však žalobca žalobou žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 721,10 eura; súd prvej inštancie viazaný žalobou
preto rozhodoval o priznaní iba tejto uplatňovanej sumy (§ 216 ods. 1 C.s.p.).

4. Zo zmluvných dojednaní, konkrétne z bodu 1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere ďalej súdu prvej
inštancie vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že
budeúveruhrádzanývovýške78,90euramesačne,vždyk9.kalendárnemudňuvmesiacipočnúcdňom
9.3.2016. Žalobca tvrdil, že v zmysle bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predčasne
zosplatnil úver dňa 14.7.2016. Podľa bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, strany si dojednali, že ak spotrebiteľ neuhradí včas 4 po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky stáva sa celý dlh splatný okamžite. Takéto dojednanie predčasného zosplatnenia úveru však
odporuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, preto ho vyhodnotil za absolútne neplatné podľa § 39
Občianskeho zákonníka.

5. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti dlhu musia byť splnené podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podľa
ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, ak súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva. Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že upozornenie
veriteľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi (v stanovenej lehote) na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka je podmienkou pre výkon tohto práva. Žalobca síce v konaní tvrdil, že vyhlásil mimoriadnu
splatnosťdlhudňa14.7.2016,alevkonanínepreukázaltotosvojetvrdenieanepreukázalanizachovanie
zákonného postupu pre mimoriadnu splatnosť dlhu, resp. pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu v

zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nepreukázal, že upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, nepreukázal ani úkon, na základe ktorého malo dôjsť k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti dlhu. Nielen, že nepreukázal tieto úkony, ale ani nepreukázal doručenie týchto
úkonov žalovanému. Za takýchto skutkových okolností potom žalobca v konaní nepreukázal zákonnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu, a preto v konaní platia podmienky splácania dlhu dojednané

v zmluve o spotrebiteľskom úvere v splátkach; zo zmluvy zistil, že konečná splatnosť úveru v zmluve
nebola dohodnutá.
6. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie zistil, že strany si dojednali z
úveru ročný úrok z úveru 32,31 % ročne. Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v euráchrezidentom eurozóny (stav a nové obchody) vo februári 2016, kedy zmluva o spotrebiteľskom úvere bola
uzatvorená, činili pre domácnosti pri spotrebiteľských a ostatných úveroch poskytnutých na obdobie do
jedného roka 7,87 % (stav) a 6,29 % (nové obchody) ročne. Podľa súhrnných informácii o údajoch o

novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2015 činila RPMN pri obdobných
spotrebiteľských úveroch 21,61 %. Na základe uvedeného potom dojednaný ročný úrok podľa zmluvy
o spotrebiteľskom úvere stranami zmluvy je viac ako 4,1 násobný ako priemerné úrokové sadzby
zverejnené Národnou bankou Slovenska. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov, najmä Najvyššieho
súdu SR, takto dojednaný ročný úrok z úveru vyhodnotil za neprimeraný a odporujúci dobrým mravom

(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011, zo dňa 26.4.2012). Z uvedeného je zrejmé, že
takto dojednaný zmluvný úrok niekoľko násobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby, za ktoré banky
v rozhodnom období poskytovali obdobné spotrebiteľské úvery. Je pravdou, že žalobca je nebankovým
subjektom, avšak pokiaľ úrok za úver bol dojednaný v takejto neprimeranej výške, bol tento povinný v
konaní preukázať racionálnu odôvodnenosť dojednania takejto neprimeranej výšky úrokov v porovnaní
s bankovými subjektmi, avšak v tomto ohľade žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Dojednanie takejto

odplaty preto nepožíva právnu ochranu, je absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v
rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7. Spotrebiteľská zmluva je tak v časti dojednania úrokov absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý
nepožíva právnu ochranu. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo
strany nebankových subjektov bola uskutočnená zákonná úprava, kedy do civilného práva bol zavedený

pojem „úžery“ a to zákonom č. 106/2014 Z. z. účinným od 1.6.2014 s to ustanovením § 39a, ktorým
bol novelizovaný Občiansky zákonník. S poukazom na to, že dojednanie úrokov je v spotrebiteľskej
zmluve absolútne neplatným dojednaním, neprichádza do úvahy ani moderácia neprimerane vysokých
úrokov zo strany súdu, pretože na základe neplatného právneho úkonu nemožno nárok priznať. Dohodu
o úrokoch možno oddeliť podľa § 41 Občianskeho zákonníka od ostatných dojednaní, preto súd

prvej inštancie neposúdil za absolútne neplatnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako celok. Nakoľko
spotrebiteľská zmluva je neplatná v časti dohody o úrokoch, žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných
úrokov vo výške 32,31 % ročne z jednotlivých súm a za obdobia špecifikovaných v žalobe nepriznal.
8. V ďalšom nároku si žalobca uplatňoval aj poplatky za upomienky v celkovej výške 210 eur, keď tvrdil,
že žalovanému doručil 7 upomienok z dôvodu nesplácania úveru, avšak neodvolával sa na konkrétne

ustanovenie všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru. Preskúmaním samotnej zmluvy a týchto
podmienok súd prvej inštancie zistil, že uvedené dojednanie nebolo súčasťou všeobecných podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru, tak ako to tvrdil žalobca. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplýva, že spotrebiteľ nie je povinný zaplatiť veriteľovi poplatky, na ktorých sa veriteľ so spotrebiteľom
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nedohodol (§ 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z.). Súd prvej inštancie

preto uzavrel, že žalobca tento nárok nepreukázal.
9. Súd prvej inštancie pokračoval, že žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
40 eur, ktoré dojednanie podľa tvrdení žalobcu malo byť obsahom všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že
sa mal so žalovaným dohodnúť, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti

dohodnutej v zmluve v spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 10 eur za každú jednu omeškanú splátku. Opätovne žalobca v žalobe neuviedol
konkrétne ustanovenie všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, z ktorého by mal
tento jeho nárok vyplývať. Na margo tvrdení žalobcu doplnil, že nie je jeho úlohou vyvodzovať z textu
všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, v ktorej časti, prípadne v ktorom ich článku

sú upravené jednotlivé nároky, ktoré žalobca uplatňuje žalobou. Toto je povinnosťou žalobcu, ktorý
je povinný nárok riadne zdôvodniť navyše, keď je zastúpený právnym zástupcom. Tak ako v prípade
uplatneného nároku na poplatky za upomienky, aj v prípade uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 40 eur súd prvej inštancie preskúmaním všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru nezistil, že by žalobca a žalovaný sa dojednali na takejto zmluvnej pokute

a za práve také porušenie povinnosti žalovaným, ktoré tvrdil žalobca v žalobe. Žiadne ustanovenie
všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru takéto dojednanie neobsahuje, a ak by
aj obsahovalo, bolo by absolútne neplatné podľa § 40 ods. 1 v spojení s § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka podľa ktorých, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského
úveru nie sú podpísané stranami, predovšetkým žalovaným ako spotrebiteľom. Teda v prípade, že by
zmluvná pokuta bola aj dojednaná v týchto všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského
úveru, takéto dojednanie by bolo absolútne neplatným dojednaním, z ktorého by žalobca nárok nazaplatenie zmluvnej pokuty nemohol uplatniť v súlade s právom. Žalobca tak nepreukázal dojednanie o
zmluvnej pokute vo výške 10 eur za každú jednu omeškanú splátku tak ako to tvrdil v žalobe; neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky uplatnenej zmluvnej pokuty 40 eur, pričom žalobu po

skutkovej stránke čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu ani riadne neodôvodnil.
10. Na uvedenom základe za použitia § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 5, ods. 9, §
565, § 53d, § 3 ods. 1, § 39, § 39a, § 544 ods. 1, ods. 2, § 545a prvá veta, § 517 ods. 1 prvá veta, ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. g), § 11 ods. 1 až ods. 3, § 19 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z., § 1a ods. 1, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd prvej inštancie priznal

žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie na istine sumy 721,10 eura spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 31.5.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti (pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 40 eur, poplatkov za upomienky vo výške 210 eur a zmluvného úroku vo
výške 32,31 % ročne zo súm a za obdobia špecifikovaných v žalobe) žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s 255 ods. 2 C.s.p. tak, že v konaní úspešnejšiemu žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému zohľadniac pomer jeho úspechu 74,25 % a

neúspechu v konaní 25,75 %, t. j. v rozsahu 48,50 %.

11. Proti rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal žalovaný odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a
právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že veriteľom nebolo vykonané

posudzovaniejehoschopnostisplácaťúver(okremkontrolyvýškydôchodku),tedažiadneposudzovanie
výdavkov, rodinného stavu ani iných okolností spotrebiteľa. Výška úroku 32,31 % bola niekoľkonásobne
vyššia ako úrokové sadzby NBS v inkriminovanom čase, a preto nemala byť zmluva platná. Opätovne
prehlásil, že je úplne nemajetný, okrem osobných vecí. Od roku 2013 mu bola diagnostikovaná cukrovka
2. typu, zistená srdcová arytmia s pokročilou stenózou ľavej komory; tieto choroby mu bránia vykonávať

práce vyžadujúce sústredenie, pozornosť a rovnováhu; nemá preto možnosť zárobku mimo dôchodku.
Na starobný dôchodok mu bola uvalená exekúcia a z mesačného dôchodku 778,30 eura mu je Sociálnou
poisťovňou vykonávaná zrážka 357,90 eura. Býva v podnájme a zo zvyšku dôchodku 420,40 eura platí
alikvotnú časť poplatku za energie 196 eura; okrem toho platí spoločnostiam Orange a Telekom 190 eur
a 250 eur vďaka exekúcii v omeškaní.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti ako
vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
Rozsudok verejne vyhlásil 30.11.2021 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

14. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti), s ktorými sa odvolací súd musí v

odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich
k čiastočnému vyhoveniu žalobe založených súdom prvej inštancie na úvahe, že žalobca v konanípreukázal existenciu splatnej pohľadávky žalovaného vo výške 721,10 eura titulom zosplatneného úveru
poskytnutého žalovanej na základe Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 108900032 zo dňa 9.2.2016.

18. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorá je pre posúdenie veci podstatná a to, že
žalobca nedodržal povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. a že výška úrokovej sadzby 32,31 %
ročne spôsobuje neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že ide o uplatnenie
novôt v odvolacom konaní (prostriedku procesnej obrany).

19. Odvolací súd v tejto súvislosti bližšie poznamenáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom
sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že
právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom
pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany
a procesného útoku (§ 149 C.s.p.), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s

ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom
rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je
prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných novôt bude
podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak

tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty
postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.

20. Žalovaný v podanom odvolaní nekonkretizuje dôvod uplatnenia novôt v odvolacom konaní podľa
§ 366 C.s.p. a tiež neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré tieto prostriedky procesnej obrany nemohol

použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd tak na uvádzanie nových skutočností
neprihliadol.

21.Hodnovtejtosúvislostidoplniť,žežalovanýbolpočassporuprocesneneaktívny,nakoľkosakžalobe
s prílohami nevyjadril napriek tomu, že mu bola dňa 16.3.2020 doručená; nárok uplatnený žalobou teda

nepoprel, čoho dôsledkom bol postup súdu prvej inštancie podľa § 297 písm. b) C.s.p.

22. S poukazom na vyššie uvedené právne východiská neboli skutočnosti uvádzané žalovaným ďalej
spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie v
napadnutej časti. Keďže žalovaný v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,

ktorými by preukázal nesprávnosť rozhodnutia v napádanej časti, odvolací súd ostatné tvrdenia
uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade
preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).