Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 20, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 73S/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200494
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6020200494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. XX, XXX XX B., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Dušanom Repákom, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho
účastníka: BlazeCut s.r.o., so sídlom Brusnicová 3299/7, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 44 361 432,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou LITVÁKOVÁ A SPOL., s.r.o., so sídlom Sliačska 1/A, 831
02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. UV 7760/II-91-2020 zo

dňa 5. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „žalovaný“) bol doručený návrh spoločnosti BlazeCut,
s.r.o., Brusnicová 3229/7, Chorvátsky Grob (ďalej len „ďalší účastník“) na výmaz úžitkového vzoru č.
70760 s názvom „Samohasiace automatické požiarne zariadenie a spôsob protipožiarnej ochrany“
majiteľa J. F., V. XX, B. (ďalej len „žalobca“), ktorý bol odôvodnený tým, že napadnutý úžitkový vzor
nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 v spojení s § 7 a § 8 zák. č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 517/2007
Z.z.“). Ďalší účastník svoj návrh oprel o dokumenty D1 až D12b. Podľa ďalšieho účastníka napadnutý

úžitkový vzor poskytuje samohasiace automatické požiarne zariadenie, ktorého podstata spočíva v tom,
že je tvorené hadicou, ktorej konce sú uzavreté prostredníctvom pevne nalisovaných koncoviek, vnútri
hadice je hasiaca látka s koncovkou - uzatváracou skrutkou, pričom hadica je prispôsobená narušeniu jej
tesnosti účinkom požiaru. Napadnutý úžitkový vzor poskytuje spôsob protipožiarnej ochrany predmetov.
Podľa ďalšieho účastníka takéto samohasiace automatické zariadenie a spôsoby protipožiarnej ochrany
sa využívali dávno pred podaním prihlášky napadnutého úžitkového vzoru, čo vyplýva aj z predložených
dokumentov D1 až D12b, na základe čoho napadnutému technickému riešeniu chýba novosť a

vynálezcovskáčinnosť.Ďalejsaďalšíúčastník vnávrhuzaoberalkonkrétnymiprekážkamivyplývajúcimi
z jednotlivých predložených dokumentov. Zaujal tiež stanovisko k predloženým upraveným nárokom na
ochranu v tom zmysle, že majiteľ v nich sám uznáva nenovosť znakov presunutých do predvýznakovej
časti nároku na ochranu. Podľa jeho názoru dokumenty D1, D2 a D3 sú priamo na prekážku novostia vynálezcovskej činnosti všetkých návrhov upravených nárokov na ochranu. Žalobca ako majiteľ
napadnutého úžitkového vzoru nesúhlasil s návrhom ďalšieho účastníka a jeho dôvodmi.

2. Žalovaný dňa 05.02.2019 vydal rozhodnutie č. UV 7760/I-10-2019, ktorým úžitkový vzor č. 7760
vymazal z registra úžitkových vzorov a zároveň kauciu vrátil navrhovateľovi (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah návrhu ďalšieho
účastníka na výmaz napadnutého úžitkového vzoru a jeho odôvodnenie, ako aj na vyjadrenie žalobcu
ako majiteľa napadnutého úžitkového vzoru. Poukázal ďalej na to, že formulácia nárokov na ochranu

v konaní o zápis úžitkového vzoru do registra je výlučne vecou prihlasovateľa a preto aj po zápise
v konaní o návrhu na výmaz z dôvodu, že napadnutý úžitkový vzor nespĺňal podmienky na jeho
zápis do registra, bude rešpektovať vôľu majiteľa pokiaľ ide o upravené znenie nárokov na ochranu
za predpokladu, že majiteľom navrhované znenie spĺňa zákonné požiadavky. Presná formulácia
nárokov na ochranu pritom môže mať vplyv aj na ďalšie prípadné konania týkajúce sa čiastočne
vymazanéhozapísanéhoúžitkovéhovzoru. Žalovanýnajskôrposúdilzapísanépôvodnéznenienárokov

na ochranu, nakoľko až na základe výsledku takéhoto posúdenia by v prípade, že znenie pôvodných
nárokov na ochranu nespĺňalo podmienku zápisu vzhľadom na namietané dokumenty by pristúpil k
hodnoteniu, či by majiteľom navrhované zmenené znenie nárokov na ochranu vyhovovalo požiadavkám
stanoveným zákonom. Napadnutý úžitkový vzor č. 7760 s názvom „Samohasiace automatické požiarne
zariadenie a spôsob protipožiarnej ochrany“ bol zapísaný do registra úžitkových vzorov dňa 24.03.2017

s právom prednosti od 31.05.2016 so znením nárokov na ochranu vyplývajúcich z bodov 1 až 17.
Nároky na ochranu vymedzujú predmet, na ktorý je udelená ochrana podľa § 14 ods. 1 zák. č.
517/2007 Z.z. a v prípade zapísaného úžitkového vzoru slúžia ako podklad na vysvetlenie jednotlivých
znakov technického riešenia. Žalovaný na základe hodnotenia namietaných dokumentov prístupných
verejnosti skonštatoval, že za skorší stav techniky v súlade s § 7 ods. 2 zák. č. 517/2007 Z.z.

možno považovať dokumenty D2 až D12 B, pri ktorých bolo preukázané ich zverejnenie pred dátumom
prednosti napadnutého riešenia. Tieto dokumenty zároveň predstavujú materiály podľa § 8 ods. 2
zák. č. 517/2007 Z.z., podľa ktorého sa pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti neprihliada na obsah
patentových prihlášok, a iných dokumentov. Na dokument D1 neprihliadal, nakoľko tento bol zverejnený
neskôr dňa 05.09.2016, pričom prihláška napadnutého úžitkového vzoru bola podaná 30.05.2016, avšak

v zmysle § 77 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 517/2007 Z.z. dôkaz D1 predstavuje relevantný stav techniky
pri posudzovaní splnenia podmienky novosti. Pri dokumente D3e nebolo hodnoverne preukázané jeho
zverejnenie. Žalovaný ďalej uviedol, že pri posudzovaní novosti úžitkového vzoru, v porovnaní jeho
obsahu s relevantným dokumentom známym zo stavu techniky, sa takého hodnotenie robí vždy len
vzhľadom na obsah jedného dokumentu. Riešenie sa nepovažuje za nové, ak sú všetky jeho znaky

uvedené v nárokoch na ochranu zverejnené v jednom namietanom dokumente. Pri hodnotení novosti je
nevyhnutné posudzovať dokument stavu techniky v jeho úplnosti a nie je prípustné vyvodzovať závery,
ktoré sa líšia, alebo sú v rozpore s tým, čo je možné z dokumentu rozpoznať, ak je posudzovaný
ako celok. Kombinovať informácie známe z viacerých dokumentov nie je možné, avšak v zmysle
rozhodnutia Sťažnostného Senátu Európskeho patentového úradu T 332/87, pri skúmaní novosti môžu

byť kombinované rôzne časti jedného dokumentu za predpokladu neexistencie dôvodov brániacich
odborníkov vytvoriť takúto kombináciu. Porovnaním znaku pôvodného hlavného nároku so znakmi
namietaného dokumentu D1 žalovanému vyplynulo, že porovnávané zariadenia sa zhodujú vo všetkých
technických znakoch a tak mohol skonštatovať, že o vzťahu k namietanému dokumentu D1 pôvodný
nárok nie je nový. Pôvodné závislé nároky 7 až 11 však považoval za nové. Siedmy pôvodný nárok

na ochranu spĺňal podmienky novosti aj voči dokumentu D2, D3a, D3b, D3c, D3d, D3f, D3g, D3h,
D3i, D4, D5, D6, D7, D8, D9, D10, D11, D12a, D12b. To znamená, čo sa týka posúdenia novosti
napadnutého riešenia vo vzťahu k pôvodným nárokom na ochranu žalovaný uzavrel, že pôvodné
nároky 1 až 6 nespĺňajú podmienku novosti v zmysle § 7 zákona č. 517/2007 Z z. vzhľadom na
namietaný dokument D1. Ďalší v poradí 7. nárok bol na základe porovnania s namietanými dokumentmi

D2 až D12 posúdený ako spĺňajúci podmienku novosti a preto aj na ňom závislé pôvodné nároky
8 až 11 možno považovať za nové a rovnako za nový možno považovať aj pôvodný spôsobový
nárok 12 a na ňom závislé nároky 13 až 17, keďže ide o spôsob protipožiarnej ochrany predmetov
pomocou nového zariadenia. Následne žalovaný posudzoval ďalšiu podmienku a to bolo splnenie
vynálezcovskej činnosti len pre nároky na ochranu, ktoré boli posúdené ako nové, teda pre pôvodné

nároky 7 - 17. Posudzoval v zmysle zásad metódy „problém - riešenie“, na základe ktorej je v
maximálnej možnej miere zachovaná objektívnosť v procese hodnotenia tohto kritéria patentovateľnosti
t.j. hodnotenia vynálezcovskej činnosti na základe stanovenia objektívneho technického problému.
Vlastný postup hodnotenia vynálezcovskej činnosti rozdelil na viaceré časti. Cieľom napadnutéhoúžitkového vzoru, bolo poskytnúť jednoduché samohasiace automatické požiarne zariadenie, ktoré
umožní flexibilnú inštaláciu v rôznych podmienkach inštalácie, čo bolo dosiahnuté technickým riešením
opísaným v napadnutom úžitkovom vzore, ktorým je zariadenie s jednoduchou a účinnou konštrukciou,

kde samotný plášť hadice tvorí nielen nosič a obal hasiacej látky, ale predstavuje aj detekčný prvok,
pričom detekcia prítomnosti plameňa je výsledkom inherentnej vlastnosti použitého materiálu hadice
a preto je detekčná schopnosť zariadenia výnimočne spoľahlivá a dlhodobá. K tvrdeniu majiteľa -
žalobcu , že výhodou technického riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru je zvýšenie životnosti,
spoľahlivosti, možného prevádzkového tlaku žalovaný uviedol, že z odpisu zapísaného úžitkového vzoru

riešenietakéhotoproblémunijakonevyplýva.Nazákladepodrobnéhorozborunamietanýchdokumentov
žalovaný považoval dokument D2 za najbližší stav techniky, keďže okrem rovnakého účelu a cieľa
obsahuje najviac spoločných technických znakov s napadnutým riešením. Na základe porovnania a
hodnotenianárokovplynúcichznapadnutéhoúžitkovéhovzoruakoajzdokumentuD2žalovanýuzavrel,
že v prípade znaku 2 pôvodného nároku na ochranu 7 ide o konkréte riešenie, ktoré je v plnej miere a
bez zvyšku obsiahnutého vo všeobecnom riešení s rovnakým technickým účinkom známe z dokumentu

D2 a tak uvedený technický znak napadnutého úžitkového vzoru a namietaného dokumentu D2 možno
považovať za technický ekvivalent. Tak isto predtým uzavrel, že v opísanom zariadení podľa dokumentu
D2 s bližšie nešpecifikovanou trvalou uzatvorenou hadicou a aj v zariadení podľa pôvodného nároku
na ochranu 7, s hadicou uzatvorenou pomocou pevne nalisovaných koncoviek, sa dosiahne rovnaký
technický účinok. Vybavenie jedného konca hadice tlakovým ventilom na plnenie hasiacej látky vyplýva

aj z namietaného dokumentu D2 aj keď nepriamo, a rovnako patrí k bežnej a rutinnej práci odborníka
v danej oblasti techniky a predstavuje tak všeobecné vedomosti odborníka z danej oblasti techniky.
Na základe všetkých posúdených skutočností žalovaný zhodnotil zariadenie podľa pôvodného nároku
na ochranu 7 v spojení s nárokmi 3 až 6 a v spojení s nárokom 1 a 2 ako zrejme predstavujúce len
alternatívne riešenie, ktoré vyplýva pre odborníka v danej oblasti techniky z namietaného dokumentu D2

v spojení s dokumentom D3f a všeobecnými vedomosťami odborníka v danej oblasti, a zariadenie podľa
pôvodného nároku č. 7 tak nespĺňalo podmienku vynálezcovskej činnosti. Výsledkom vynálezcovskej
činnosti nebolo ani riešenie podľa nároku 8 v spojení s nárokmi 1 až 7, nároky 9 a 10, nárok 11 v spojení s
nárokmi 1 až 10, ktoré nespĺňali podmienku vynálezcovskej činnosti vzhľadom na namietané dokumenty
predložené ďalším účastníkom. Ani nárok 17 nesplnil vynálezcovskú činnosť, vzhľadom na dokument

D2 a ďalšie. Ďalej žalovaný posudzoval návrh z hľadiska zmenených nárokov na ochranu. Podľa
žalovaného, z predchádzajúceho posúdenia splnenia vynálezcovskej činnosti predmetu pôvodného
hlavného nároku na ochranu napadnutého úžitkového vzoru je zrejmé, že žalobca v hlavnom návrhu
na zmenené nároky nezohľadnil v oprávnenom nároku na ochranu znak vyplývajúci z namietaného
dokumentu D2 (konce hadice sú trvale uzatvorené), ktorý bol vyhodnotený ako technický ekvivalent

znaku (konce hadice 1 sú uzatvorené prostredníctvom pevne nalisovaných koncoviek - tri) a doplnil ho
o znak „hadica- 1 má na svojom povrchu teplomer“, ktorý ako už bolo uvedené vyššie rieši technický
problém diagnostikovania blížiaceho sa momentu narušenia detekčnej hadice, ktorý nastáva pri teplote
nad120oC,navyriešeniečohojepotrebnálenbežnáarutinnápráca odborníka vdanejoblastitechniky.
Keďže žalobca takouto úpravou hlavného návrhu na zmenené nároky nevymedzil jeho predmet tak, aby

odstránilnesplneniepodmienkyvynálezcovskejčinnosti,vzhľadomnanamietanýdokumentD2vspojení
s dokumentom D3f a všeobecnými vedomosťami odborníkov v danej oblasti, žalovaný hlavný návrh na
zmenené nároky odmietol. Rovnako nezohľadnil relevantný stav techniky vyplývajúcej z namietaného
dokumentu D1 v spojení s dokumentom D3f ani pri prvom, druhom a treťom pomocnom návrhu a preto
bolo potrebné pomocné návrhy odmietnuť. Čo sa týka spôsobového nároku 7 citovaného v treťom

pomocnom návrhu žalovaný v súvislosti s ním odkázal na konštatovanie v súvislosti s pôvodnými
nárokmi na ochranu 14, 16 a 17. Závislé nároky 3 až 6 na nároku 1 alebo 2, alebo na niektorom z
predchádzajúcich nárokov a závislý nárok 8 na nároku 7 tretieho pomocného návrhu, obsahujú len
znaky, ktoré boli obsiahnuté v pôvodných závislých nárokoch 5, 7, 9, 10 až 14 čo bolo zdôraznené v
namietaných dokumentoch D2 v spojení s prvým obrázkom z galérie obrázkov s dokumentom D2 a v

dokumentoch D3f, D3d, D3b alebo D3c, a v spojení so všeobecnými vedomosťami odborníka v danej
oblasti techniky nespĺňal podmienky ochrany, a preto ani tieto nároky žalovaný nemohol akceptovať.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca v hlavnom návrhu na zmenené nároky a tiež v prvom druhom
a treťom pomocnom návrhu doplnil závislý nárok 2 na nároku 1, ktorým len spresnil druh použitého
teplomera, ktorý má detekčná hadica na svojom povrchu tak, že ide o teplomer s termochromatickým

farbivom. Tento znak sa pôvodne nachádzal v pôvodnom závislom nároku 11 a v súvislosti s ním
platí to isté, čo už bolo uvedené pri pôvodnom nároku 11, t. j. monitorovanie momentu dosiahnutej
detekčnej teploty, pomocou akéhokoľvek teplomera dokáže vyriešiť nielen odborník v danej oblasti,
ale aj laik bez potreby vynaloženia vynálezcovskej činnosti. Vzhľadom na uvedené skonštatoval, žežiadna z uvedených verzii nárokov nevyhovuje ust. § 8 zák. č. 517/2007 Z.z. a teda nie je výsledkom
vynálezcovskej činnosti a preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku prvostupňového
rozhodnutia. K návrhu na vykonanie ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že z predloženého návrhu

na výmaz a k nemu priložených dokumentov, ako aj z ďalších podaní navrhovateľa a z vyjadrení žalobcu,
boli zrejmé všetky skutočnosti potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci a žalobcovi bol stanovený
dostatočný priestor na vyjadrenie sa k návrhu na výmaz ako aj na prípadné predloženie rôznych verzií
nárokov na ochranu, ktoré by spĺňali podmienky patentovateľnosti, vzhľadom na namietané dokumenty,
a preto žalovaný nepovažoval zvolanie ústneho konania za potrebné.

3. O rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol predseda žalovaného rozhodnutím
č. UV 7760/II-91-2020 zo dňa 05.10.2020 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia po vymedzení obsahu
prvostupňového rozhodnutia, podaného rozkladu, ako aj vyjadrení k nemu, predseda žalovaného
uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie v rozsahu uvedenom v podanom rozklade, ako aj

zákonnosťvedenéhosprávnehokonania,ktorémupredchádzaloaposúdildôvodyuvádzanéúčastníkmi
konania. Ďalej pred samotným posúdením merita veci poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 4
zák. č. 517/2007 Z.z. je technické riešenie spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak je nové, je
výsledkom vynálezcovskej činnosti a priemyselne využiteľné. Poukázal na to, pokiaľ ide o podmienku
vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 517/2007 Z.z., táto sa považuje za splnenú vtedy, ak

technické riešenie, ktoré je predmetom úžitkového vzoru pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom
zo stavu techniky. V súvislosti s hodnotením splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti uviedol, že
zatiaľ čo novosť riešenia je možné hodnotiť zásadne len na základe informácii pochádzajúcich z jedného
zdroja a kombinácia informácií z viacerých zdrojov je neprípustná, pri hodnotení vynálezcovskej činnosti
je možné uplatnenie kombinácie informácií pochádzajúcich z dvoch alebo viacerých zdrojov, ako aj

so všeobecnými poznatkami odborníka v danej oblasti techniky. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnom
vyhodnotení znaku „konce sú uzavreté prostredníctvom pevne nalisovaných koncoviek“ poukázal
na skutočnosť, že nikde v uvedenom odseku napadnutého rozhodnutia žalovaný netvrdil, že trvalé
uzatvorenie predstavuje technický ekvivalent pevného nalisovania, pretože sa odvolával na znak (2),
ktorý je potrebné posudzovať v celom svojom význame vyplývajúcom z kontextu prvostupňového

rozhodnutia. Z rozboru na strane 33 prvostupňového rozhodnutia vyplýva jasná definícia technických
znakov zadefinovaných a posudzovaných žalovaným kde sa uvádza, že pod znakom (2) sa rozumie
skupina vzájomne súvisiacich znakov: „je tvorené hadicou (1), ktorej konce sú uzavreté prostredníctvom
pevne nalisovaných koncoviek (3)“, t.j. žalovaný neposudzoval trvalé uzatvorenie voči pevnému
nalisovaniu koncoviek, ale trvalo uzatvorenú hadicu, voči hadici uzatvorenej pevne nalisovanými

koncovkami. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu o pochybení prvostupňového orgánu vo
výklade výrazov „pevne“ a „trvale“ sú neopodstatnené, keďže sami o sebe ani v spojení s významom
„uzatvorenej“ bez ďalších súvisiacich znakov nie sú nikde v prvostupňovom rozhodnutí posudzované.
Z tohto dôvodu považoval predseda žalovaného ďalšiu argumentáciu žalobcu súvisiacu s výkladom
uvedených výrazov za irelevantnú a ďalej sa s ňou nezaoberal. Ďalej dôvodil, že z preskúmania

predmetu ochrany napadnutého úžitkového vzoru tak, ako je zadefinovaný v nárokoch na ochranu č. 1 a
7 napadnutého úžitkového vzoru vyplýva, že v nárokovanom samohasiacom automatickom požiarnom
zariadení sú na koncoch hadice koncovky nielen umiestnené, ale že hadica je nimi aj uzatvorená.
Či ide o trvalé, alebo dočasné uzatvorenie nie je bližšie špecifikované, na základe čoho je potrebné
v súlade s konštatovaním majiteľa, rozsah ochrany vyplývajúcej zo znenia nároku na ochranu č. 7

napadnutého úžitkového vzoru v spojení s nárokom na ochranu č. 1 vnímať v tom zmysle, že pokrýva
obidve možnosti, t.j. pevne nalisované koncovky umožňujú tak trvalé ako aj dočasné resp. rozoberateľné
uzatvorenie, pričom podstatnou zostáva tá skutočnosť, že priamo koncovkami (3) sú konce hadice (1)
uzatvorené. V opise systému Proteng zverejneného v dokumente D2 sa uvádza, že tento je tvorený
trvalo uzatvorenou špeciálnou hadičkou (výhodne z polyamidu), v ktorej sa nachádza pod tlakom

plynový hasiaci prostriedok. Samotné spustenie systému je aktivované teplotou nad 120 °C. Podľa
prvého obrázku z galérie obrázkov je jeden koniec hadičky systému Proteng vybavený manometrom,
pričom oba konce hadice sú opatrené zmršťovacím PVC chráničom. Na základe uvedeného rozboru a
porovnania predseda žalovaného zastával rovnaký názor ako žalovaný, že v porovnávaných prípadoch
je dosahovaný výsledok rovnaký a to, že uzatvorením hadice sa zabraňuje úniku natlakovanej hasiacej

látky z nej. Zhodne so žalovaným považoval riešenie podľa dokumentu D2 za riešenie týkajúce sa
všeobecného, bližšie nešpecifikovaného spôsobu uzatvorenia koncov hadice, avšak na rozdiel od
názoru žalovaného, predseda žalovaného nepovažoval riešenie uzatvorenia koncov hadice pomocou
pevne nalisovaných koncoviek za technický ekvivalent všeobecného riešenia, ale za účelový výberzo spôsobov uzatvorenia hadice, akými odborník v danej oblasti disponoval v čase pred podaním
vyhlášky napadnutého úžitkového vzoru. V tejto súvislosti skonštatoval aj to, že nalisovanie koncoviek
nahadiceakéhokoľvekdruhujepovažovanézatechnológiudobreznámuvstavetechnikypredpodaním

prihlášky napadnutého úžitkového vzoru, rovnako ako sú známe považované aj výhody dosahované
týmto spôsobom uzatvárania, či osadzovania. Samotný výber konkrétneho spôsobu uzatvorenia hadice
samohasiaceho automatického požiarneho zariadenia je pre odborníka v danom odbore považovaný
za rutinnú záležitosť neprinášajúci neočakávané výhody a účinky, ktorá nie je výsledkom vynálezcovskej
činnosti. Dôkazom, že spôsob upevnenia koncoviek na hadice nalisovaním nepredstavuje pre odborníka

vynaloženie vynálezcovského úsilia je aj skutočnosť, že z obsahu napadnutého úžitkového vzoru
nijakým spôsobom nevyplýva, že majiteľ by bol nútený riešiť akýkoľvek problém súvisiaci s výberom
spôsobu upevnenia koncoviek na uzatvorenie hadice samohasiaceho a automatického zariadenia podľa
napadnutého riešenia. S ohľadom na uvedené predmet nároku na ochranu č. 7 napadnutého úžitkového
vzoru, týkajúcej sa hadice trvalo uzatvorenej prostredníctvom pevne nalisovaných koncoviek, vyhodnotil
ako vyplývajúci zrejmým spôsobom z dokumentu D2 v kombinácii so všeobecnými vedomosťami

odborníka v danom odbore, nevyžadujúci si vynaloženie akejkoľvek vynálezcovskej činnosti. Čo sa
týka predmetu nároku na ochranu č. 7 napadnutého úžitkového vzoru, v rozsahu ochrany ktorého
je hadica dočasne (nie trvale) uzatvorená prostredníctvom pevne nalisovaných koncoviek, predseda
žalovaného poukázal na obsah videozáznamu, ktorý reprezentuje dokument D3f, ktorého hodnotenie je
vykonané žalovaným, žalobca nijakým spôsobom nenapadol. Tento dokument zverejňuje samohasiace

požiarne zariadenie „BlazeCut“. Toto zariadenie je vo videozázname v čase 0: 13 až 0:18 a v čase
1:46 vyobrazené a jasne rozlišuje, že pozostáva z ohybnej plastovej hadičky, ktorá je opatrená
koncovkami na jednom konci s manometrom a druhom konci s tesniacou skrutkou. Aj keď sú koncovky
hadičky tohto zariadenia kompaktne obalené, hrany tesniacej skrutky na konci koncovky sú dobre
rozpoznateľné. Pre odborníka v danom odbore je bezpochyby jasné, že šesťhranná úprava koncovky

tesniacej skrutky slúži na použitie kľúča a že takéto ukončenie/ uzatvorenie hadice je rozoberateľné,
t.j. dočasné. Ako už bolo konštatované, voľba akým spôsobom jej koncovka, ktorá či už trvalo,
alebo dočasne uzatvára hadicu, upevnená na koncoch hadice, je považovaná za rutinnú záležitosť
neprinášajúcu neočakávané výhody a účinky. Na základe uvedeného bolo potrebné predmet nároku
na ochranu č. 7 napadnutého úžitkového vzoru, týkajúcu sa hadice dočasne (nie trvalo) uzatvorenej

prostredníctvom pevne nalisovaných koncoviek vyhodnotiť, ako vyplývajúci zrejmým spôsobom z
dokumentu D3f v kombinácii so všeobecnými znalosťami odborníkov v danom odbore, nevyžadujúci
si vynaloženie akejkoľvek vynálezcovskej činnosti. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa
hodnotenia vynálezcovskej činnosti nároku na ochranu č. 7 napadnutého riešenia, ktoré boli prevzaté
z pôvodného nároku na ochranu č. 6, predseda žalovaného uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že

príkladom bezventilového prevedenia je spôsob, keď sa do celého balenia hadice v metráži naplní a
natlakuje hasiaca látka a pri udržaní tlaku sa v rozstupoch konce hadice zatavia. Zastával názor, že
s týmto argumentom je možné súhlasiť a tvrdenie žalovaného, že „vybavenie jedného konca hadice
tlakovým ventilom na plnenie hasiacej látky vyplýva z namietaného dokumentu D2 aj keď nepriamo“.
Na druhej strane však zdôraznil, že ak je odborník v danom odbore postavený pred otázku, ako

riešiť problematiku výmeny, alebo dopĺňania hasiacej látky v samohasiacom automatickom požiarnom
zariadení známom v stave techniky, je vybavenie jedného konca hadice tlakovým ventilom rutinnou
záležitosťou, nakoľko vedomosť o funkcii tlakového ventilu a možnosti jeho použitia v konštrukcii
koncovky hadice je považovaná za všeobecnú vedomosť odborníkov v danom odbore. V znení nároku
na ochranu č. 6 napadnutého úžitkového vzoru je jasne zadefinovaný účel, na ktorý má tlakový ventil

(5) slúžiť a to naplnenie hadice (1) hasiacou látkou (2). Sledujúc tento účel je odborník v danej oblasti
techniky schopný vybaviť jeden koniec hadice samohasiaceho automatického požiarneho zariadenia
tlakovým ventilom len na základe jeho všeobecných vedomostí bez potreby vynaloženia akéhokoľvek
vynálezcovského úsilia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predseda žalovaného v súlade s názorom
žalovaného skonštatoval, že predmet nároku na ochranu č. 7 napadnutého úžitkového vzoru vyplýva

pre odborníka v danej oblasti techniky, z namietaného dokumentu D2 v spojení s dokumentom D3f a
všeobecnými vedomosťami odborníka v danej oblasti a preto v plnom rozsahu (trvalého aj dočasného
uzatvorenia hasiacej látky v hadici) nespĺňa požiadavku vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1
zák. č. 517/2007 Z.z. Pokiaľ ide o argumenty majiteľa - žalobcu ku konkrétnemu použitiu hasiaceho
zariadenia, ktoré je predmetom nároku na ochranu č. 17 napadnutého úžitkového vzoru, najmä

pokiaľ ide tvrdenie, že aplikácia hasiaceho zariadenia vnútri dopravníka na tuhé palivo nevyplýva so
stavom techniky a do jeho vnútra by odborník pri bežnej rutinnej činnosti smeroval trysku hasiace
zariadenia,avšakzásobníksahasiacoulátkoubežnéhohasiacehozariadeniabysadodopravníkanedal
umiestniť, predseda žalovaného konštatoval, že celá argumentácia žalobcu je založená na porovnaníbežného hasiaceho zariadenia tvoreného zásobníkom hasiacej látky rôznych objemov s hasiacim
zariadením tvoreným uzatvorenou hadicou naplnenou hasiacou látkou. Žalobca svoju argumentáciu
založil na porovnávaní konštrukčne úplne odlišných zariadení a teda je zjavné, že takto výrazne

konštrukčne odlišné hasiace zariadenie si budú vyžadovať aj úplne odlišnú aplikáciu v zabezpečovanom
objekte. Stav techniky známy verejnosti pred dňom, od ktorého prislúcha právo prednosti napadnutého
úžitkového vzoru tvoria aj dokumenty D2 a D3d (v prípade dokumenty D3b, D3c, D3f, D3g, D3h)
predložené navrhovateľom (ďalším účastníkom). Vo všetkých týchto namietaných dokumentoch ide
o samohasiace požiarne zariadenie tvorené uzatvorenou hadicou naplnenou hasiacou látkou, pričom

v konkrétnych realizáciách podľa dokumentu D2 je viditeľná aplikácia samohasiaceho zariadenia v
priamej blízkosti motora osobného automobilu a v realizáciách podľa dokumentu D3d aj priamo v
motorovom priestore. Vychádzajúc z uvedeného stavu techniky bolo podľa predsedu žalovaného nutné
skonštatovať, že umiestnenie samohasiaceho požiarneho zariadenia známeho z dokumentov D2 a
D3d, prípadne z iných dokumentov vnútri dopravníka na tuhé palivo, zohľadňujúc možné konštrukčné
prevedenia samotného dopravníka, predstavuje pre odborníka v danej oblasti techniky len rutinnú

činnosť,ktorásinevyžadujevynaloženiežiadnejvynálezcovskejčinnosti. Zuvedenéhomuvyplynulo,že
žalovaný pri posudzovaní predmetu nároku na ochranu č. 17 napadnutého úžitkového vzoru postupoval
správne a argumenty žalobcu v tejto veci možno považovať za nedôvodné. Ďalej k námietkam žalobcu
spochybňujúcim názor žalovaného ohľadom predmetu nároku na ochranu č. 1 v hlavnom návrhu, ako aj
v prvom až treťom pomocnom návrhu na zmenené nároky na ochranu napadnutého úžitkového vzoru

uviedol, že riešená technická úloha sa môže preformulovať aj bez toho, aby bola súčasťou pôvodného
opisu a postoj prvostupňového orgánu - žalovaného, že niektorý problém nebol v napadnutom
úžitkovom vzore riešený, nie je pre objektívne hodnotenie vynálezcovskej činnosti relevantný. V zmysle
rozhodnutia sťažnostného Senátu Európskeho patentového úradu vo veci T 530/90 je preformulovanie
technického problému vzhľadom na najbližší stav techniky prípustné za predpokladu, že problém bol

takisto vyjasnený a nárokované riešenie bolo odvoditeľné z prihlášky ako celku jej pôvodnom podaní.
Na základe uvedeného sú argumenty žalobcu v rozpore so zavedenou praxou a akékoľvek domáhanie
sa zmeny formulácie problému, ktorý by mal napadnutý úžitkový vzor riešiť, bez jej podloženia v
pôvodnom podaní, je potrebné považovať za neoprávnené. Ako dôvod nesúhlasu s posúdením nároku
na ochranu č. 1 hlavného návrhu na zmenené nároky, do znenia, ktorého bol presunutý znak, že hadica

(1) má na svojom povrchu teplomer žalobca uviedol, že úloha zo stavu techniky nevznikla vo forme
„ako merať teplotu“, ale bola posilnená v zmysle „ako zvýšiť bezpečnosť tlakového zariadenia“. Podľa
predsedu žalovaného je z prvostupňového rozhodnutia nesporné, že žalovaný sa nijakým spôsobom
nezmieňoval ani sa nezaoberal otázkou ako merať teplotu, ale v súlade s tvrdením žalobcu, že
umiestnením teplomera na zriadení sa sleduje úlohou informovať o blížiacej sa aktivácii zariadenia a

v súlade s problémom vyplývajúcim zo znenia napadnutého úžitkového vzoru, sa zaoberal otázkou
ako bol vyriešený problém diagnostikovania blížiaceho sa momentu narušenia detekčnej hadice, ktorý
nastáva pri teplote nad 120 °C. Logickou úvahou bolo teda, že na získanie informácií o blížení sa k
dosiahnutiu udanej kritickej teplote slúži teplomer, pričom na jeho výber nie je potrebné vynaložiť žiadnu
vynálezcovskú činnosť. Zariadenie, na ktoré je požadovaná ochrana je samohaciace zariadenie tvorené

hadicou, v ktorej je hasiaca látka pod tlakom. Ako sa uvádza sa strane 2 riadky 43-46 napadnutého
úžitkového vzoru, k narušeniu celistvosti hadice dochádza účinkom zvýšenej teploty, alebo zvýšeného
tlaku hasiacej látky v hadici, z čoho je zrejmé, že v prípade ak chceme monitorovať nejakú fyzikálnu
veličinu umožňujúcu informovať okolie o blížiacej sa aktivácii zariadenia môže to byť len sledovanie
teploty, alebo tlaku. Podľa žalobcu sa v prípade tlakového zariadenia monitorovanie tlaku rieši meraním

tlaku. Na tento účel slúži manometer, pričom jeho inštalácia na samohasiacom zariadení, ktoré
je tvorené uzatvorenou hadicou, s natlakovanou hadicou, hasiacou látkou je známa z dokumentu
D2. Na základe uvedeného skonštatoval, že nahradením monitorovania tlaku monitorovaním teploty
predstavuje len ďalšiu alternatívu známeho riešenia a vybavenia hadice s natlakovanou hasiacou
látkou teplomerom, za účelom monitorovania blížiaceho sa momentu jej narušenia a aktivácia jej

zriadenia predstavuje len rutinnú činnosť. Samotné umiestnenie teplomera na zriadení známom zo
so stavu techniky je dané výberom druhu teplomera, ako aj samotnou konštrukciou zabezpečovaného
objektu a požiadavkami užívateľa. K argumentom žalobcu ohľadne výhodnosti použitia teplomera s
termochromatickým farbivom predseda žalovaného poznamenal, že takýto teplomer a jeho funkcia je
všeobecne dobre známa a pri jeho výbere je logické jeho umiestnenie na povrchu meraného objektu,

pričom sa ním budú dosahovať len tie účinky, ktoré sú vopred očakávané. V tejto súvislosti poukázal
na skutočnosť, že dôkazom, že umiestnenie teplomera na povrchu hadice nepredstavuje pre odborníka
vynaloženie vynálezcovského úsilia je aj to, že z obsahu napadnutého úžitkového vzoru nijakým
spôsobom nevyplýva, že by bol žalobca nútený riešiť akýkoľvek problém súvisiaci s výberom teplomeraa jeho umiestnenia na hadici samohasiaceho automatického zariadenia podľa napadnutého riešenia.
S ohľadom na všetky uvedené dôvody predseda žalovaného súhlasil so stanoviskom žalovaného, že
monitorovanie momentu dosiahnutia kritickej teploty pomocou akéhokoľvek teplomera dokáže vyriešiť

nielen odborník v danej oblasti, ale aj lajk bez potreby vynaloženia vynálezcovskej činnosti. Na
základe uvedeného skonštatoval, že nárok na ochranu č. 1 hlavného návrhu na zmenené nároky
nespĺňal podmienku vynálezcovskej činnosti vo vzťahu k dokumentu D2, v spojení so všeobecnými
vedomosťami odborníka v danej oblasti. K námietkam žalobcu, že znenie nároku na ochranu č. 3
v prvom až treťom pomocnom návrhu na zmenené nároky vylučuje trvalé uzavretie hadice, čím je

takéto riešenie v protiklade s riešením podľa dokumentu D2, predseda žalovaného odkázal na už
uvedené hodnotenie riešenia, v rozsahu ochrany ktorého je hadica dočasne uzatvorená prostredníctvom
pevne nalisovaných koncoviek vyplývajúca z rozsahu nárokov na ochranu napadnutého riešenia voči
riešeniu obsiahnutému v dokumente D3f v spojení so všeobecnými vedomosťami odborníkov v danej
odbore. Opakovane skonštatoval, že dokument D3f poskytuje videozáznam zariadenia, v ktorom je
jasne zobrazené, že toto pozostáva z ohybnej plastovej hadičky, ktorá je opatrná koncovkou na

jednom konci s manometrom a na druhom konci s tesniacou skrutkou, t.j. zo zariadenia tvoreného
dočasne uzatvorenou hadicou naplnenou hasiacou látkou, ktorého koncovky sú opatrené farebnou
fóliou plniacou funkciu, aby sa predišlo drobným zraneniam pri manipulácii so zariadením a aby sa
kovovými koncovkami nepoškodili prípadné citlivé okolité predmety pri inštalácii zariadenia. Rovnako
opakovane zdôraznil, že voľba, či je koncovka upevnená na koncoch hadice nalisovaním, alebo inými

odborníkoviznámymspôsobomjepovažovanázarutinnúzáležitosťneprinášajúcuneočakávanévýhody
a účinky. Rutinnou záležitosťou je podľa predsedu žalovaného aj vybavenie jedného konca hadice
tlakovým ventilom za účelom dosiahnutia plnenia hadice hasiacou látkou, ako aj vybavenia hadice
teplomeromzaúčelommonitorovaniablížiacehosamomentunarušeniaaaktiváciezariadenia.Vzmysle
uvedeného predseda žalovaného skonštatoval, že predmet ochrany definovaný v nároku na ochranu

č. 1 v druhom až treťom pomocnom návrhu na zmenené nároky je potrebné odmietnuť z dôvodu, že
žiadna z uvedených verzií nárokov nevyhovuje ust. § 8 zák. č. 517/2007 Z.z, teda nie je výsledkom
vynálezcovskej činnosti. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu ohľadom potreby nariadeného ústneho
pojednávania a jeho požiadavky o jeho nariadenie v prípade, ak návrh na výmaz nebude zamietnutý
predseda žalovaného konštatoval, že konanie pred úradom je ovládané zásadou písomnosti. Ústne

pojednávanie správny orgán nariadi obligatórne, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo fakultatívne v
prípade, ak to vyžaduje povaha veci, najmä aj sa tým prispeje k jej objasneniu (§ 21 ods. 1 Správneho
poriadku). Zároveň platí, že ak o návrhu na výmaz úžitkového vzoru nemožno rozhodnúť na základe
písomných podaní účastníkov konania, úrad určí dátum ústneho pojednávania (§ 45 ods. 7 zák. č.
517/2007 Z.z.). Účastník konania teda na nariadenie ústneho pojednávania nemá právny nárok, resp.

má právo byť prizvaný na ústne pojednávanie v prípade, ak sa v rámci správneho konania vykonalo.
Avšak samotné rozhodnutie o tom, či ústne pojednávanie v danej veci má opodstatnenie, teda či prispeje
k objasneniu skutkových okolností prípadu, prislúcha výlučne správnemu orgánu. V posudzovanom
prípade podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade povaha veci nevyžaduje, aby v konaní o rozklade
podanom majiteľom - žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo nariadené ústne pojednávanie.

Písomné podania predložené účastníkmi konania v rámci prvostupňového a druhostupňového konania
považoval predseda žalovaného za dostatočné pre rozhodnutie v predmetnej veci, nakoľko sú z nich
zrejmé,všetkyskutočnostipotrebnénavydanierozhodnutiaorozklade.Vzhľadomnauvedenépredseda
žalovaného nepovažoval za dôvodné žiadosti žalobcu na nariadenie ústneho pojednávania vyhovieť.
Pokiaľ išlo o argumenty žalobcu uvedené v podanom rozklade, že ústne pojednávanie mohlo poskytnúť

efektívnu platformu na vysvetlenie rozdielov medzi napadnutým úžitkovým vzorom a najbližším stavom
techniky, ktorý bol stanovený až v napadnutom rozhodnutí a ku ktorému sa majiteľ mohol vyjadriť až v
rozklade a tiež, že odmietnutie ústneho pojednávania predstavuje ukrátenie možnosti účinne sa vyjadriť
ku všetkým okolnostiam, predseda žalovaného považoval tieto argumenty za nedôvodné. Žalobcovi bol
v konaní na prvom stupni poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa k navrhovateľom podanému

návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru, teda nebol ukrátený na žiadnych procesných právach,
pričom podkladom prvostupňového rozhodnutia boli podania obidvoch účastníkov konania. Námietku
žalobcu, že k otázke najbližšieho stavu techniky sa mohol vyjadriť až v rozklade, nepovažoval za
dôvodnú a poznamenal, že žalobca pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mal k dispozícii návrh
na výmaz napadnutého úžitkového vzoru spolu so všetkými jeho prílohami a teda mohol sa vyjadriť

ku všetkému, čo bolo podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, čo aj urobil. K tvrdeniu
žalobcu, že výmaz z registra úžitkových vzorov predstavoval podstatný zásah do udeleného práva,
ktorý môže byť urobený len za predpokladu, že žalobcovi nebude upreté žiadne procesné právo na
obranu predseda žalovaného skonštatoval, že žalobcovi neboli v posudzovanom prípade upreté žiadneprocesné práva. Na doplnenie uviedol, že zákon č. 517/2007 Z. z. umožňuje vykonať úžitkového vzoru
z registra, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby, alebo z úradnej moci preukáže splnenie
zákonných podmienok. V závere sa predseda žalovaného stotožnil so záverom žalovaného, že riešenie

podľa úžitkového vzoru č. 7760 s názvom „Samohasiace automatické požiarne zariadenie a spôsob
protipožiarnej ochrany“ nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 zák. č. 517/ 2007 Z.z. a
preto žalovaný rozhodol správne, keď napadnutý úžitkový vzor na základe podaného návrhu vymazal z
registraúžitkových vzorov.Vrozsahupodanéhorozkladuapoposúdenídôvodovuvedenýchvpodanom
rozklade ďalej skonštatoval, že v preskúmavanom prípade neboli zistené také dôvody, pre ktoré by

bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, alebo zmeniť, nakoľko bolo výsledkom vecne správneho
posúdenia a bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

4. Žalobca podal správnu žalobcu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde vo vzťahu

k uplatnenej metóde „problém - riešenie“ uviedol, že pred jej aplikáciou sa treba vyvarovať tzv. ex
post facto analýzy (rozhodnutie Európskeho patentového úradu vo veciach T 564/89, T 645/92, T
79/93, T 73/96). Aj náročné technické problémy môžu mať riešenia, ktoré sa pri spätnom pohľade zdajú
vlastne zjavné a jednoduché, pri posudzovaní vynálezcovských činností je však nejednotné zdržať sa
tohto spätného pohľadu. Ďalej súhlasil s tým, že ako najbližší stav techniky bol určený dokument D2,

avšak nesúhlasil s tézou, že riešenie podľa napadnutého úžitkového vzoru vyplývalo z dokumentu D2
zrejmým spôsobom. Najmä v nadväznosti na § 44 ods. 5 zák. č. 517/2007 Z.z. tvrdil, že dokument D2
predstavuje prekážku vynálezcovskej spôsobilosti úžitkového vzoru prinajhoršom čiastočne, pričom, ak
sa dôvody výmazu týkajú úžitkového vzoru čiastočne, úžitkový vzor sa vymaže z registra len v rozsahu
primeranom zisteným dôvodom a to zmenou nároku na ochranu. V zmysle § 45 ods. 3 zák. č. 517/2007

Z.z.žalobcatakétozmenenénárokyvpriebehukonaniapredložilatovovyjadreníz05.03.2018.Žalobca
tvrdil, že takto vymedzený zmenený prvý nárok spĺňa podmienky podľa § 4 zák. č. 517/2007 Z.z.
vrátane podmienky vynálezcovskej činnosti, nakoľko odborník v danej oblasti by nedospel k riešeniu
podľa zmeneného nároku 1, teda k riešeniu zahŕňajúcemu pevne nalisovanej koncovky a teplomer,
zrejmým spôsobom, ale že takéto riešenie je práve výsledkom vynálezcovskej činnosti. Preukázal

pritom na kľúčovú skutočnosť, že žalobca je ideálne situovaný na to, aby túto vynálezcovskú činnosť
s ohľadom na dokument D2, ako najbližší stav techniky posúdil, nakoľko dokument D2 predstavuje
skoršie riešenie žalobcu samotného. Situácia je v tomto prípade v istom smere jednoduchšia, odborníka
v danej oblasti netreba „modelovať“, ale je ním v skutočnosti sám žalobca, ako vynálezca riešenia podľa
dokumentu D2. Žalobca ako odborník v danej oblasti sám najlepšie vie, že riešenie podľa úžitkového

vzoru v znení hlavného návrhu pre neho nevyplynulo zrejmým spôsobom z jeho skoršieho riešenia.
Technický problém, ktorý žalobca pracujúc dovtedy s riešeným podľa dokumentu D2 riešil, možno
definovať ako „zvýšenie bezpečnosti samohasiaceho nariadenia“. Fungovanie tohto zariadenia opísal
na prípade jeho umiestnenia v motorovom priestore (príklady 2 a 3 v zapísanom úžitkovom vzore).
Samohasiace zariadenie pozostáva z hadice naplnenej hasiacou látkou. V prípade zvýšenia teploty

v prostredí motora nad akceptovateľnej hodnoty dôjde k prederaveniu hadice a hasiaca látka prudko
vytečie do okolia motora a uhasí vznikajúci požiar. Proces hasenia je rýchly a podobá sa výbuchu.
Samohasiace zariadenie funguje čisto mechanicky, nevyžaduje senzory teploty, nevyžaduje softvér,
ktorý by údaje z prostredia vyhodnocoval a spúšťal hasenie atď. Pre tento prípad je obzvlášť dôležité,
že takého samohasiace zariadenie nevyžaduje teplomer, t.j. senzor teploty. Hadica totiž sama prehorí,

čím sa spustí hasenie, teplomer je nadbytočný. Ďalej uviedol, že vynálezcovská činnosť sa často
prejavuje v riešení, ktoré je neintuitívne, zbytočné, nadbytočné, či neekonomické. V tomto prípade
nie je nijako zrejmé, akú funkciu má teplomer vykonávať v zariadení, ktoré hasí aj bez teplomera.
Odborník v oblasti samohasiacich zariadení prirodzene nebude do zariadení len tak dopĺňať súčiastky,
ktoré zvyšujú náklady aj bez toho, aby malo zjavný efekt. Odborník by sa v takomto prípade uspokojil

s mechanizmom, kedy hadica prehorí a tým sa požiar hasí. Nie je nijako zjavné, prečo by sa tu mali
dopĺňaťnejakésenzory,čiteplomery.Uvažovaniežalobcuvšakprávepreto,žebolovovyššieuvedenom
zmysle kontraintuitívne a redundantné, bolo vynálezcovské. To je tak povediac negatívne vnímanie
vynálezcovstva ako deviácia od štandardnej praxe. Tu však žalobca vedel pozitívne vysvetliť, prečo
k deviácii došlo. Žalobca toto riešenie vynašiel, keď začal modelovať situáciu, v ktorej bezpečnosť

takéhoto zariadenia však nie je - napriek uvažovaniu, na ktorej je odborník danej oblasti zvyknutý,
dokonalá. Žalobca konkrétne modeloval situáciu, kedy vodič zastaví vozidlo napr. na doplnenie vody do
odstrekovačov, alebo kvôli prehrievajúcemu sa motoru a otvorí kapotu. Počas tohto úkonu je riziko, že
hadica s hasiacou látkou sa aktivuje. Hasiaca látka je pritom extrémne natlakovaná, aby hasenie neboloprudké a rapídne. Pokiaľ však vodič v čase spustenia hasenia má otvorenú kapotu, takéto spustenie
hasiacej látky ho môže zraniť alebo prinajmenšom vystrašiť. Teplomer na povrchu hadice však rieši
práve takéto bezpečnostné riziko. Vodič totiž vďaka teplomeru okamžite po otvorení kapoty vidí, či

je hadica tesne pred prasknutím a zariadenie tesne pred spustením, alebo či môže ďalej v motore
pracovať. Teplomer môže mať napr. formu prúžku, ktorý mení zafarbenie pri stúpajúcej teplote, napr.
teplomer „termochromatické farbivo“. V praxi tak vodič otvorí kapotu a bude vidieť, že hadica je napr.
zelená a teda môže pracovať, alebo je tmavočervená a musí kapotu rýchlo zavrieť, lebo hrozí spustenie
samohasiaceho zariadenia. Žalovaný sa však s týmito skutočnosťami nijako nevysporiadal, na čo

ho žalobca v rozklade upozornil. Predseda žalovaného v napadnutom rozhodnutí na strane 13, pri
samotnom posúdení argumenty žalobcu opätovne ignoroval a bez akéhokoľvek hlbšieho vysvetlenia
označil aplikáciu takéhoto teplomera za rutinnú záležitosť. Žalovaný takýmto spôsobom aplikoval
onen neprípustný spätný pohľad, neprípustnú „ex post facto“ analýzu, čím pri svojej správnej úvahe
jednoznačne vybočil z medzí ustanovených zákonom. Umiestnenie teplomera je podľa žalobcu rutinnou
záležitosťou iba v prípade, že dokáže identifikovať vyššie uvedený bezpečnostný nedostatok zariadení.

Nakoľko však ide o veľmi špecifický nedostatok a nakoľko jeho identifikácia vyžaduje uvažovanie,
ktoré ide proti intuitívnym požiadavkám hospodárnosti a efektivity zariadení, na identifikovanie tohto
bezpečnostného nedostatku nie je absolútne nič účinné. Ide práve o exemplárny príklad vynálezcovskej
činnosti. Žalovaný nedokázal poukázať na jediný prípad v stave techniky, v ktorom by sa obdobný
bezpečnostný nedostatok riešil, resp. v ktorom by sa riešil použitím teplomera. Dôležité je, že teplomery

na tlakových nádobách v stave techniky sú vždy prispôsobené na meranie teploty vo vnútri nádoby,
nie na jej povrchu. Prvý nárok úžitkového vzoru, pritom definuje dôležité umiestnenie teplomera
na povrchu, čo nemá žiaden ekvivalent v preukazovanom stave techniky, ktorý pozná umiestnenie
teplomera vzduchu v chránenom požiarnom priestore, alebo pozná teplomer látky vo vnútri nádoby,
ale nepozná teplomer na povrchu tlakovej nádoby s hasiacou látkou. Žalovaný sa tak uspokojil s tézou

o rutinnosti teplomera bez toho, aby sa akokoľvek hlbšie zaoberal konkrétnou argumentáciou žalobcu
a bez toho aby sa zaoberal jeho nezvyčajným umiestnením na povrchu. Žalovaný sa tým dopustil
niekoľkých pochybení, ktoré môžu mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. V rozhodnutí
absentujú dôvody ku kľúčovej otázke, v spise absentuje akékoľvek podklady - akékoľvek dokumenty na
potvrdenie tézy o rutinnosti takéhoto riešenia tohto bezpečnostného problému a žalovaný tak dospel k

nesprávnemu právnemu názoru, že úžitkový vzor v znení zmenených nárokov podľa hlavného názoru
nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti. Len pre úplnosť dodal, že pevne nalisované koncovky
riešia komplementárne ten istý bezpečnostný problém tým, že - na rozdiel od napr. skrutkovaných
koncoviek - spevňujú zariadenia ako celok, a to aj v situácií otvorenej kapoty. Kľúčový vynálezcovský
krok však spočíva v použití teplomera na povrchu hadice za účelom riešenia konkrétne identifikovaného

a nezjavného bezpečnostného rizika. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal, že v konaní
navrhoval ústne pojednávanie, na ktorom by bolo možné vypočuť žalobcu, ktoré prichádzalo do úvahy
v nadväznosti na § 45 ods. 7 zák. č. 517/2007 Z.z., pričom žalovaný tieto návrhy len formalisticky bez
hlbšieho odôvodnenia zamietol. Podľa žalobcu je pritom jasné, prečo zameranie ústneho pojednávania
na výsluch žalobcu ako majiteľa a zároveň pôvodcu/vynálezcu úžitkového vzoru bolo v tomto prípade

viac než vhodné. Totiž ako najbližší stav techniky bol určený dokument D2, t.j. skoršie riešenie žalobcu.
Vynálezcovská činnosť sa posudzuje s ohľadom na odborníka v danej oblasti. V tomto prípade však
neexistuje povolanejší odborník v danej oblasti ako samotný žalobca. On najlepšie vie, ako dokument
D2 interpretovať, čo rieši, či nerieši, prečo nerieši to, čo nerieši a akými úlohami sa odborník riadil,
keď z dokumentu D2 dospel k riešeniu nárokov zmenených podľa hlavného návrhu. Výsluchom

žalobcu na ústnom pojednávaní bolo možné efektívne a jednoducho objasniť, aký konkrétny technický
problém vynálezca riešil, najmä či bol tento problém - tento konkrétny bezpečnostný nedostatok -
v pôvodnom riešení podľa D2 zjavný. Tvrdenia žalovaného, že žalobca mal dostatok možností sa
písomne vyjadriť neobstoja z dôvodov, že žalobca je síce technik, ale nie je patentový právnik. V konaní
bol teda pochopiteľne zastúpený právnym patentovým zástupcom, ktorý ani pri najlepšej vôli nemôže

plne sprostredkovať žalobcove úvahy, pri vynaliezaní riešenia podľa úžitkového vzoru. Žiadne písomné
vyjadrenie plne nenahrádza osobný dialóg, tvárou tvár medzi žalovaným a žalobcom. Ak by šlo o
interpretáciu dokumentu tretej strany, tak samozrejme písomné konanie mohlo byť dostatočné. Ak však
ide o interpretáciu dokumentu D2, ktorého pôvodcom je takisto žalobca, tak žalovaného nezáujem o
vypočutie a osobné vysvetlenie žalobcu je nepochopiteľný. Na výsluchu žalobcu sa mohlo zistiť, či

posilnenie ochrany prostredníctvom teplomera s ohľadom na modelované bezpečnostné riziká súviselo
s tým, že žalobca sa už s podobnými bezpečnostnými incidentmi stretol, resp. podnet na takéto riešenie
prišiel od ustarostených klientov, alebo bol výsledkom tvorivej duševnej činnosti samotného žalobcu
vysoko nad rámec bežných bezpečnostných otázok. Ak by išlo k druhý prípad, bol by to silný argumentv prospech vynálezcovskej povahy takéhoto riešenia. Žalobca uvažoval aj ďaleko nad rámec toho čo
je zvykom, čo všetko zlé by sa v súvislosti s fungovaním takého samohasiaceho zariadenia mohlo stať
a to aj v prípade, že v skutočnosti sa to ešte nikde nestalo. Cieľom žalobcu totiž nie je len reagovať na

nehody a korigovať nedostatky, ktoré sa objavia v reálnom používaní, ale aj nehody, ktoré sa možno
ešte nikdy nestali, anticipovať a zariadiť, aby sa skutočne nikdy nestali. Problém je, že žalobca taký
dôkaz nemá, akým spôsobom založiť do spisu, vzhľadom na to, že podľa § 58 ods. 5 zák. č. 517/2007
Z.z. v konaní pred žalovaným sú neprípustné čestné vyhlásenia. Žalobca nemôže teda doložiť tento
dôkaz spočívajúci v jeho výpovedi do spisu vo forme čestného vyhlásenia a jediný spôsob ako ho

doložiť do spisu je forma výsluchu na ústnom pojednávaní. Žalovaný tak podľa žalobcu nedostatočne
zistil skutočný stav a odmietol dostatočne zistiť skutkový stav napriek tomu, že žalobca navrhoval
zákonný dôkazný prostriedok. Žalovaný poučil aj zásadu súčinnosti s účastníkom konania. Záverom
navrhoval prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
žalovanému.

Vyjadrenie žalovaného, ďalšieho účastníka a žalobcu

5. Žalovaný vo vyjadrení v správnej žalobe uviedol, že vzhľadom na koncepciu správnej žaloby sa v nej
v podstate namietajú len dve skutočnosti a to na jednej strane, že správna úvaha žalovaného vybočila z
medzí a hraníc zákona č. 517/2007 Z.z. v súvislosti s hodnotením splnenia podmienky vynálezcovskej

činnostiprvéhonárokuvhlavnomnávrhunazmenenénárokynaochranuanadruhejstrane,žežalovaný
porušil ustanovenia o konaní tým, že nevyhovel návrhu žalobcu na nariadenie ústneho pojednávania. S
dôvodminazákladektorýchbolažalobapodanásažalovanýnestotožnilao oberozhodnutia,napadnuté
ako aj prvostupňové rozhodnutie, považoval za správne, náležité, a zrozumiteľne odôvodnené a vydané
v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe riadne zisteného skutkového stavu. Ďalej uviedol,

že blízky vzťah žalobcu k riešeniu opísanému v dokumente D2 nijako nezaručuje, že má predpoklady
k objektívnemu a správnemu hodnoteniu požiadaviek vymedzených zákonom o úžitkových vzoroch.
Práve objektívny prístup je pre žalovaného zásadným východiskom pre posudzovanie existencie alebo
neexistencie vynálezcovskej činnosti v konkrétnom riešení. Predseda žalovaného v druhostupňovom
rozhodnutí dostatočne objasnil výklad hodnotenia požiadavky vynálezcovskej činnosti stanovenej v § 8

ods. 1 zák. č. 517/2007 Z.z. V napadnutom rozhodnutí tiež niekoľkokrát uviedol, že pri hodnotení
splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti je možné uplatnenie kombinácie informácii pochádzajúcich
z dvoch alebo viacerých zdrojov, ako aj kombinácie so všeobecnými poznatkami odborníkov v danej
oblasti techniky. Posúdenie zrejmosti riešenia vychádza z pojmu „zrejmý spôsob“, ktorý sa vykladá
ako niečo zjavné, čo nie je vybočením alebo skokom z normálneho technologického vývoja, vyplýva z

doterajšiehostavutechniky,tedanevyžadujemimoriadneschopnostialeboinovačnénadanienadrámec
schopnosti, ktoré možno u odborníka predpokladať. Pod pojmom odborník treba rozumieť osobu, ktorá
je v zásade informovaná o všetkom, čo patrí k všeobecnému stavu vedomostí v príslušnom odbore alebo
osobou s kvalifikáciou obvyklou pre riešenie úloh v určitej oblasti techniky (dôvodová správa k § 8 ods.
1 zák. č. 517/2007 Z.z.). Žalovaný pri rozhodnutí o výmaze postupoval metódou „problém - riešenie“,

ktorá bola detailne rozpísaná a objasnená v prvostupňovom rozhodnutí. Jednotlivé kroky vykonanej
žalovaným žalobca nenamietal, čím súhlasil so stanoviskom žalovaného, že cieľom napadnutého
úžitkového vzoru bolo poskytnúť „jednoduché samohasiace automatické požiarne zariadenie, ktoré
umožní flexibilnú inštaláciu v rôznych podmienkach inštalácie“, čo bolo dosiahnuté technickým riešením
opísaným napadnutom úžitkovom vzore, ktorým je zariadenie s jednoduchou a účinnou konštrukciou,

kde samotný plášť hadice tvorí nielen nosič a obal hasiacej látky, ale predstavuje aj detekčný prvok,
pričom detekcia prítomnosti plameňa je výsledkom inherentnej vlastnosti použitého materiálu hadice
a preto je detekčná schopnosť zariadenia výnimočne spoľahlivá a dlhodobá. Žalobca tiež nenapadol
stanovenie dokumentu D2 ako dokumentu predstavujúcu najbližší stav techniky, ktorý je základom
pre posúdenie otázky obsiahnutia vynálezcovskej činnosti, pretože patrí do rovnakej oblasti techniky,

ako napadnuté riešenie, má rovnaké použitie, rovnaký účel a cieľ a obsahuje najviac spoločných
technických znakov napadnutým riešením, pričom aj v podanej žalobe s určeným z dokumentu D2 za
najbližší stav techniky vyslovene súhlasil. Rovnako nenapadol vymedzenie objektívneho technického
problému,ktorýjenapadnutýmúžitkovýmvzoromriešenýaktorýboldefinovanýnazákladestanovených
rozdielov medzi riešením podľa dokumentu D2 a napadnutým riešením ako „poskytnutie alternatívneho

hasiaceho zariadenia s jednoduchou konštrukciou, ktorá možní flexibilnú inštaláciu a použitie v rôznych
podmienkach a objektoch“. K bodom 15 až 18 správnej žaloby žalovaný dôrazne poukázal na znenie
úžitkového vzoru, v akom bol zapísaný do registra úžitkových vzorov. Podľa žalobcu v doterajšom stave
techniky, ktorý predchádzal vytvoreniu napadnutého úžitkového vzoru nebolo známe také riešenie, ktoréje ľahké, jednoduché a umožňuje flexibilnú inštaláciu v rôznych podmienkach. Nedostatky známych
požiarnych zariadení boli podľa žalobcu vyriešené tým, že samohasiace zariadenie podľa napadnutého
úžitkového vzoru pozostáva z uzavretej hadice, v ktorej je pod tlakom naplnená hasiaca látka. Konce

hadice sú uzavreté prostredníctvom pevne nalisovaných koncoviek a hadica je prispôsobená na
narušenie jej tesnosti účinkom požiaru. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že žalobca pri
tvorbe napadnutého úžitkového vzoru jednak poprel existenciu dokumentu D2 a jednak riešil úplne
odlišný problém, než na aký sa odvolával v bode 16 podanej žaloby. Žalovaný v súvislosti s formuláciou
novovzniknutého problému už v napadnutom rozhodnutí na strane 13 uviedol, že v zmysle rozhodnutia

Sťažnostného senátu Európskeho patentového úradu vo veci T 530/90 je preformulovanie technického
problému vzhľadom na najvyšší stav techniky prípustné za predpokladu, že problém bol takto vyjasnený
a nárokované riešenie tohto problému bolo odvoditeľné z prihlášky ako celku v jej pôvodnom podaní.
Žalovaný v tejto súvislosti skonštatoval, že v prípade, ak žalobca pri tvorbe napadnutého riešenia
nevychádzal z riešenia známeho u dokumentu D2, nemohol ani riešiť bezpečnostné problémy, ktoré
by toto riešenie prinášalo, resp. ktoré by mali byť známe a neriešené v stave techniky. V rámci riešenia

problému poskytnutia alternatívneho hasiaceho zariadenia s jednoduchou konštrukciou, ktorá umožní
flexibilnú inštaláciu a použitie v rôznych podmienkach a objektoch žalobca v prihláške napadnutého
úžitkovéhovzoruuviedol,ženatlakovanáhadicamôžespôsobovaťobavyupersonálu,ktorýjevblízkosti
chráneného zariadenia. Túto obavu spomenutú len ako možnú však bližšie nevyjasnil ani nijakým
spôsobom nepreukázal jej reálnu existenciu. Žalobca sa nezaoberal ani nepoukázal na technické

problémy, ktoré by mohli súvisieť s diagnostikovaním blížiaceho sa momentu narušenia detekčnej
hadice, ktorý nastáva pri teplote nad 120 °C. Dôkazom pre riešenie v napadnutom úžitkovom spore
bolo diagnostikovanie blížiaceho sa momentu narušenia detekčnej hadice len druhoradé a doplnková
je aj tá skutočnosť, že prítomnosť teplomera je riešená z predložených podkladov preukazujúcich
konkrétne uskutočnenie technického riešenia. Žalovaný v tejto súvislosti skonštatoval, že pokiaľ žalobca

pri tvorbe napadnutého riešenia nevychádzal z riešenia známeho dokumentu D2 nemohol ani riešiť
bezpečnostné problémy, ktoré by toto riešenie prinášalo, resp. ktoré mali byť známe a neriešené
v stave techniky. Striktne odmietol tvrdenie žalobcu, že sa skutočnosťami uvedenými v bode 18 a
19 správnej žaloby v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. V prvom rade uviedol, že z kontextu
samotnej žaloby je evidentné, že ide o vymodelovanú situáciu, ktorá nebola riešená v prihláške v

jej pôvodnom podaní. Začlenenie teplomera do zariadenia podľa napadnutého riešenia je v opise
na strane 2 zdôvodnené tým, že umožňuje diagnostiku blížiaceho sa momentu otvorenia hadice.
Žalovaný poznamenal, že teplomer je meracím zariadením a jeho jedinou funkciou je meranie výšky
teploty a tým poskytnutie informácií o aktuálnom stave meranej veci. Zistením aktuálnej teploty je
umožnené diagnostikovať možný blížiaci sa moment otvorenia hadice. V tomto zmysle žalovaný v

prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že „monitorovanie momentu dosiahnutia danej konkrétnej
teploty pomocou akéhokoľvek teplomera dokáže vyriešiť nielen odborník v danej oblasti, ale aj laik bez
potreby vynaloženia vynálezcovskej činnosti“. Žalobca sa s tým nestotožnil a skonštatoval, že žalovaný
nesprávne pochopil riešený problém, ktorý nebol meraním teploty, ale zvýšením bezpečnosti zariadenia.
Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že v druhostupňovom rozhodnutí (strana 13 a 14)

uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia je nesporné, že žalovaný sa nijakým spôsobom nezmieňoval
anisanezaoberalotázkouakomeraťteplotu,alevsúladestvrdenímžalobcu,žeumiestnenímteplomera
na zriadení sa sleduje úloha informovať o blížiacej sa aktivácii zariadenia a v súlade s problémom
vyplývajúcim zo znenia napadnutého úžitkového vzoru sa zaoberal otázkou, ako bol vyriešený problém
diagnostikovania blížiaceho sa momentu narušenia detekčnej hadice, ktorý nastáva pri teplote na 120

°C. Logickou úvahou bolo teda, že na získanie informácie o blížení sa k dosiahnutiu udanej kritickej
teplote slúži teplomer, pričom na jeho výber nie je potrebné vynaložiť žiadnu vynálezcovskú činnosť.
Zariadenie, na ktoré je požadovaná ochrana je samohasiace zariadenie tvorené hadicou, v ktorej
je hasiaca látka pod tlakom. Ako vplýva z napadnutého úžitkového vzoru, tak ako bol zapísaný a
zverejnený v databáze úžitkových vzorov, k narušeniu celistvosti hadice dochádza účinkom zvýšenej

teploty alebo zvýšeného tlaku hasiacej látky v hadici. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak je
potrebné monitorovať nejakú fyzikálnu veličinu umožňujúcu informovať okolie o blížiacej sa aktivácie
zariadenia, diagnostikovať blížiaci sa moment narušenia detekčnej hadice, môže to byť len sledovanie
teploty alebo tlaku. Podľa žalobcu sa v prípade zariadenia monitorovanie tlaku rieši meraním tlaku.
Na tento účel slúži manometer, pričom jeho inštalácia na samohasiacom zariadení, ktoré je tvorené

uzatvorenou hadicou s natlakovanou látkou je známa z dokumentu D2. V súvislosti s uvedeným
žalovaný zastával názor, že nahradeným monitorovania tlaku monitorovaním teploty predstavuje len
ďalšiu alternatívu známeho riešenia a vybavenia hadice s natlakovanou latkou teplomerom za účelom
monitorovania blížiaceho sa momentu jej narušenia a aktivácia takého riešenia predstavuje len rutinnúčinnosť. Samotné umiestnenie teplomera na zriadení známom so stavom techniky je dané tak výberom
druhu teplomera, ako aj samotnou konštrukciou zabezpečovaného objektu a požiadavkám užívateľa. K
argumentom žalobcu ohľadom výhodnosti použitia teplomera s termochromatickým farbivom žalovaný

v napadnutom rozhodnutí uviedol, že teplomer s takýmto farbivom a jeho funkcia je všeobecne dobre
známa a pri jeho výbere je logické jeho umiestnenie na povrchu meraného objektu, pričom sa ním budú
dosahovať len tie účinky, ktoré sú vopred očakávané. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal
na skutočnosť, že dôkazom toho, že umiestnenie teplomera na povrchu hadice nepredstavuje pre
odborníka vynaloženie vynálezcovského úsilia je aj to, že z obsahu napadnutého úžitkového vzoru

nijakým spôsobom nevyplýva, že by bol žalobca nútený riešiť akýkoľvek problém súvisiaci s výberom
teplomera a jeho umiestnenia na hadici samohasiaceho automatického zariadenia podľa napadnutého
riešenia. Z uvedeného je evidentné, že žalovaný sa posúdením umiestnenia teplomera do konštrukcie
samohasiaceho zariadenia v druhostupňovom rozhodnutí venoval dostatočným spôsobom. Diagnostika
zvýšeniateplotyakobezpečnostnéhoprvkuzaúčelomochranyzdraviaakvalitatívnychakvantitatívnych
vlastností veci je natoľko jednoduché a rozšírené riešenie vychádzajúc zo všeobecných vedomostí o

stave techniky, že si nevyžaduje preukázanie na konkrétne aplikovanie. S ohľadom na jednoduchosť
a triviálnosť umiestnenia teplomera do existujúceho zariadenia (riešenie podľa dokumentu D2) je
požiadavka žalobcu na potvrdenie tézy o rutinnosti takéhoto riešenia nedôvodná. Žalovaný opakovane
zdôraznil, že začlenením teplomera bol dosiahnutý len taký účinok, ktorý bol opäť očakávaný ako
výsledok tohto opatrenia, pričom na takéto opatrenie nie je nutné vykonanie žiadnej vynálezcovskej

činnosti. PoukázalnapraxEurópskehopatentovanéhoúradu,kderovnakoakosťažnostiSenátvoveciT
55/89, či v iných veciach rozhodol, že účinok nevyhnutne vyplývajúci z použitia zrejmého opatrenia nie je
výsledkom vynálezcovskej činnosti. Taktiež považoval tvrdenie žalobcu o aplikácii ex post facto analýzy
za zavádzajúce a mal za to, že toto vyplýva z neznalosti aplikácie tejto analýzy zo strany žalobcu.
Neprípustný spätný pohľad vzniká len v prípade, ak je ako najbližší stav techniky k napadnutému

úžitkovému vzoru vybratý dokument, ktorý nepatrí do rovnakej, alebo príbuznej oblasti techniky ako
napadnuté riešenie a nerieši rovnaký problém. Za najbližší stav techniky k napadnutému úžitkovému
vzoru bol stanovený dokument D2, ktorý má rovnaký účel a ciele a obsahuje najviac spoločných
technických znakov s napadnutým riešením. S výberom dokumentu D2 ako najbližšieho stavu
techniky súhlasil aj žalobca, pričom objektívnym technickým problémom je poskytovanie alternatívneho

hasiaceho zariadenia s jednoduchou konštrukciou, ktoré umožňuje flexibilnú inštaláciu a použitie
vo vhodných podmienkach a objektoch. Podľa žalovaného žalobca v žalobe odignoroval existenciu
dokumentu D2 ako východiskového bodu do riešenia, do ktorého je pre vyriešenie definovaného
programu začlenený teplomer, ktorým sa dosiahne vopred očakávaný účinok vyplývajúci z použitia
zrejmého opatrenia. Žalovaný mal za to, že nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti bolo krok

za krokom odôvodnené s pomocou metódy „problém - riešenie“, ktorá je využívaná aj Európskym
patentovým úradom, alebo inými národnými úradmi. Vo vzťahu k nenariadenému pojednávaniu
žalovaný poukázal na to, že konanie vo veciach úžitkových vzorov je správnym konaním, ktoré je
ovládanézásadoupísomnosti.Vzmysle§21ods.1Správnehoporiadku ústnepojednávaniesprávneho
orgánu nariadi obligatórne, ak to osobitne ustanovuje osobitný zákon, alebo fakultatívne v prípade, ak to

vyžadujepovahavecinajmä,aksastým,prispejekjejobjasneniu.Účelomústnehopojednávaniaje,aby
účastníci konania v jeho rámci uplatnili svoje námietky, pokiaľ tak neurobili už skôr. Nariadenie ústneho
pojednávania bez toho, aby si to vyžadovala povaha veci a toto nebolo dostatočne opodstatnené, teda
napr.konanie,vktoromjespoľahlivozistenýapreukázanýskutkovýstavveci,môžebyťnaopakvnímané
ako porušenie zásady rýchlosti a hospodárnosti konania. Ďalej žalovaný poukázal na § 45 zák. č.

517/2007 Z.z., podľa ktorého, ak o návrhu na výmaz úžitkového vzoru nemožno rozhodnúť na základe
písomných podaní účastníkov konania, úrad určí dátum ústneho pojednávania. S ohľadom na uvedené
je nesporné, že v konaní vo veciach úžitkových vzorov môže žalovaný ústne pojednávanie nariadiť v
prípade, ak v konaní nebol spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav veci. Samotné rozhodnutie,
či úrad ústne pojednávanie vo veci nariadi a to na základe toho, že toto má opodstatnenie, teda

že prispeje k objasneniu skutkových okolností prípadu, prislúcha výlučne žalovanému. To znamená,
že účastník konania nemá na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok, resp. má právo byť
prizvaný na ústne pojednávanie v prípade, ak sa v rámci správneho konania vykonáva. Zároveň
platí, že ak správny orgán žiadosti účastníka konania o nariadení ústneho pojednávania nevyhovie,
je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa s touto žiadosťou vysporiadal a dôvody, prečo

jej nevyhovel. V posudzovanom prípade je to zrejmé z napadnutého rozhodnutia na strane 14 a 15
ako aj z prvostupňového rozhodnutia na strane 45, že povaha veci si nevyžadovala, aby v konaní o
rozklade podanom žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo nariadené ústne pojednávanie.
Dôvodombolaskutočnosť,žepísomnépodania predloženéúčastníkmikonaniavrámciprvostupňovéhoa druhostupňového konania boli dostatočné na rozhodnutie v predmetnej veci, nakoľko z nich boli
zrejmé všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí
zároveň vyjadril aj k argumentom žalobcu uvedeným v podanom rozklade, že ústne pojednávanie

mohlo poskytnúť efektívnu platformu na vysvetlenie rozdielov medzi napadnutým riešením a najbližším
stavom techniky, ktorý bol stanovený až v napadnutom rozhodnutí, a ku ktorému sa žalobca mohol
vyjadriť až v rozklade a že odmietnutie ústneho pojednávania predstavuje ukrátenie možnosti účinne
sa vyjadriť ku všetkým okolnostiam. K tomu žalovaný skonštatoval, že žalobcovi bol v konaní na
prvom na prvom stupni poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa k navrhovateľom podanému

návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru, teda nebol ukrátený na žiadnych procesných
právach, pričom podkladom prvostupňového rozhodnutia boli podania obidvoch účastníkov konania.
Argument žalobcu, že k otázke najbližšieho stavu techniky sa mohol vyjadriť až v rozklade, žalovaný
v druhostupňovom rozhodnutí nepovažoval za dôvodný vzhľadom na to, že žalobca pred vydaním
napadnutého rozhodnutia mal k dispozícii návrh na výmaz napadnutého úžitkového vzoru a spolu so
všetkými jeho prílohami (vrátane dokumentu D2, ktorý sa spomína v žalobe), a teda mohol sa vyjadriť

ku všetkému, čo bolo podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca tak aj urobil vo
svojom vyjadrení v súvislosti s vynálezcovskou činnosťou skonštatoval, že napadnutý predmet ochrany
nevyplýva zrejmým spôsobom ani z kombinácií dvoch dokumentov D2 a D3, pričom sa podrobne
vyjadroval aj k použitiu teplomera. S ohľadom na uvedené je tvrdenie žalobcu, že žalovaný zamietol
jeho návrhy na ústne pojednávanie len formalisticky a bez hlbšieho odôvodnenia neopodstatnené.

Nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu, že žalobca je síce technik, ale nie je patentový právnik a pod.
nakoľko patentový zástupca je osobou odborne fundovanou v oblasti priemyselného vlastníctva a musí
mať príslušné vzdelanie a odbornú prax. Činnosťou patentového zástupcu je zastupovanie fyzických
a právnických osôb v konaniach týkajúcich sa priemyselného vlastníctva najmä pred žalovaným.
Patentový zástupca pri výkone svojej činnosti poskytuje odborné rady v oblasti priemyselných práv,

spisuje listiny pre potreby právnych úkonov a poskytuje ďalšie formy odborného poradenstva a odbornej
pomoci v oblasti priemyselného vlastníctva. Spochybňovanie jeho schopnosti je preto potrebné vnímať
ako účelové. Hoci bol žalobca zastúpený zvoleným zástupcom, nič mu nebránilo v tom, aby jednotlivé
úkony vykonal sám vo vlastnom mene, napr. v prípade ak mal pocit, že patentový zástupca nevie
sprostredkovať jeho úvahy pri vynálezcovskej činnosti, ako to v podanej žalobe tvrdil. Taktiež je podľa

žalovaného na zamyslenie, aké žalobcove úvahy pri vynaliezaní riešenia podľa úžitkového vzoru mali
vlastne byť prezentované, keďže v priebehu správneho konania žalobca podrobne opísal proces a
postup riešenia technického problému. Tvrdenie žalobcu, že žiadne písomné vyjadrenie nenahrádza
osobný dialóg tvárou v tvár medzi žalovaným a žalobcom považoval žalovaný z uvedených dôvodov za
účelové. Navyše zmyslom svedeckej výpovede nie je diskusia medzi správnym orgánom a svedkom,

akotomylneprezentuježalobca.Nesúhlasilanisnázoromžalobcu,žedôkazspočívajúcivjehovýpovedi
nemal žalobca akým spôsobom založiť do spisu, keďže čestné vyhlásenie je neprípustné. Žalovanému
nebolo odopreté právo predložiť konanie akékoľvek listiny, stanoviská, či vyjadrenia, práve naopak
žalobca sa k návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru v úradnom určenej lehote vyjadril a
prvostupňový orgán na toto vyjadrenie pri rozhodovaní prihliadol. Následne názory prezentované v

podanom rozklade boli predmetom posúdenia predsedu žalovaného, ktorý sa s nimi náležite zaoberal a
vysporiadal, čo je zrejmé z napadnutého ako aj z prvostupňového rozhodnutia. Záverom navrhol žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.

6. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v rámci správnej úvahy správnemu

súdu prináleží preskúmať len to, či také rozhodnutie nevybočilo s medzí a hľadísk ustanovených
zákonom, súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Žalobca vo všetkých ďalších
častiachsvojejžalobysavenovalspochybňovaniusprávnejúvahyprvostupňovéhoorgánuažalovaného
a neuviedol žiadne tvrdenia a ani nepredložil dôkazy o tom, že prvostupňový orgán - žalovaný alebo
jeho predseda vybočili z rozhodovacej praxe, alebo z medzí ustanovených zákonom a iba uviedol, aká

je správna úvaha žalovaného a jeho predsedu odlišná od tej jeho. Ďalej sa v prvom rozsahu stotožnil
s vyjadrením žalovaného, že sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadal so všetkými skutočnosťami,
ktoré namietal žalobca a rovnako aj dostatočne odôvodnil rozhodnutie, ktoré je podľa jeho názoru
neprejavuje znaky arbitrárnosti a nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Nesúhlasil s
tvrdením žalobcu, že prvý nárok spĺňa podmienky podľa § 4 zák. č. 517/2007 Z.z. vrátane podmienky

vynálezcovskej činnosti. Žalobca podľa jeho názoru sám seba pasuje do pozície ideálneho odborníka
v danej oblasti s čím v celom rozsahu nesúhlasil. Na základe Usmernenia pre prieskum Európskeho
patentového úradu časť G čl. VII bod 3: „Odborník v odbore je považovaný za kvalifikovaného odborníka
v príslušnej oblasti techniky, ktorý má priemerné vedomosti a schopnosti a je si vedomý toho, čo bolov príslušnom termíne bežná všeobecná vedomosť v tejto oblasti(pozri T 4/98, T 143/94 a T 426/88).
Tiež sa predpokladá, že mal prístup k všetkému v stave techniky najmä k dokumentom uvedeným v
rešeršnej správe a že má k dispozícii prostriedky a kapacity na rutinnú prácu a experimentovanie, ktoré

sú bežné pre predmetnú oblasť techniky. Ak problém podnieti odborníka v odbore hľadať riešenie v
inej oblasti techniky, odborníkom tejto oblasti je osoba spôsobilá na vyriešenie problému. Odborník v
odbore sa neustále podieľa na vývoj vo svojej oblasti techniky. Možno očakávať, že bude hľadať návrhy
v susedných a všeobecných oblastiach techniky, alebo dokonca vo vzdialených oblastiach techniky,
ak je k tomu vyzvaný. Posúdenie, či riešenie zahŕňa vynálezcovskú činnosť musí preto vychádzať z

vedomostí a schopností tohto špecialistu. Môžu sa vyskytnúť prípady, keď je vhodnejšie uvažovať
skôr o skupine osôb napr. výskumnom alebo produkčnom tíme, skôr ako jednej osobe. Je potrebné
mať na pamäti, že odborník v odbore má rovnakú úroveň zručnosti na vyhodnotenie vynálezcovskej
činnosti a dostatočného zverejnenia“. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že žalobca nespĺňal
predpoklady byť odborníkom v odbore a preto tento argument žalobcu neuspeje. Ďalej namietal, že
žalobca mylne interpretuje pojem vynálezcovskej činnosti. Predpoklad vynálezcovskej činnosti spĺňa

technické riešenie, ktoré pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Žalobca
obhajuje svoju vynálezcovskú činnosť pridaním zariadenia, v tomto prípade teplomeru, ktoré ako tvrdí
je len doplnením súčiastky. Zo stavu techniky je známa skutočnosť, že zariadenie podľa dokumentu
D2 predstavujúce najbližší stav techniky pracuje na princípe aktivácie (prasknutia) hadice pri teplote
nad 120 °C a súvisí to priamo z použitých materiálov na zhotovenie hadice. Takže stav techniky

podľa D2 riešiteľa priamo navádza na vyriešenie problému diagnostikovania blížiaceho sa momentu
narušenia detekčnej hadice použitím teplomera na zistenie teploty hadice 120 °C. Preto ide o zrejmý a
nie vynálezcovský krok, a v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že v tomto prípade ide o splnenie
podmienky vynálezcovskej činnosti. Podľa Usmernenia pre prieskum Európskeho patentového úradu
čas G čl. VII bod 4: „ V súvislosti s akýmkoľvek nárokom definujúcim vynález, je teda potrebné zvážiť,

či pred dátumom podania, alebo dátumom priority platným pre tento nárok, so zreteľom na v tom čase
známy stav techniky, by bolo odborníkovi v danej oblasti zrejmé, že by dospel k niečomu, čo spadá
pod podmienky nároku, ak áno, nárok nie je prípustný pre nedostatok vynálezcovskej činnosti. Pojem
zrejmý znamená niečo čo nepresahuje bežný technický pokrok, ale len jasne alebo logicky vyplýva
z predchádzajúceho stavu techniky, t.j. niečo čo si nevyžaduje uplatnenie žiadnych zručností, alebo

schopností nad rámec tých, ktoré možno očakávať od odborníka v danej oblasti. Pri posudzovaní
vynálezcovskej činnosti na rozdiel od novosti je spravodlivé vykladať každý zverejnený dokument vo
svetle poznatkov do dňa predchádzajúceho dňu podania prihlášky, alebo dátumu priority platného pre
nárokovývynálezazohľadniťvšetkypoznatky,ktoréboliodborníkovivdanejoblastivšeobecnedostupné
do tohto dňa vrátane“. Ďalej uviedol, že žalobcovi nebolo upreté žiadne procesné právo na obranu a

žalovaný vychádzal len z dokumentov, ktoré navrhol ďalší účastník a žalobca a teda mal všetky tieto
dôkazy k dispozícii a mal dostatok priestoru na to, aby aj sám posúdil splnenie podmienok na zápis
úžitkového vzoru do registra vo vzťahu ku každému z navrhnutých dôkazov samostatne, ako aj k dôkazu
predstavujúcemu najbližší stav techniky. Interpretáciu dokumentu D2, ktorého pôvodcom je žalobca bol
žalovaný povinný uskutočniť rovnako ako interpretáciu akéhokoľvek iného dokumentu. Práve naopak,

ak by žalovaný vyhodnotil dokument tak, ako by to žiadal žalobca a nie objektívne tak, ako žalovaný
urobil, v takom prípade by išlo o porušenie zákona. Nariadenie ústneho pojednávania by nemalo žiaden
vplyv naobsahrozhodnutiatak,akohovydalžalovaný,ktorýobjektívneasprávnevyhodnotilpredložené
dokumenty, pričom žalobca mal dostatok priestoru a času vo svojich vyjadreniach uviesť argumentáciu
a dôkazný materiál, ktorým by návrh ďalšieho účastníka vyvrátil. Mal dostatok času podávať vyjadrenia

nielen prostredníctvom ním zvoleného patentového zástupcu, ale aj samostatne na základe ktorého
mohol vysvetliť a zreprodukovať svoje úmysly vyjadrenia. Navrhol žalobu zamietnuť.

7. Žalobca v replike zotrval na všetkých bodoch a argumentoch uvedených v správnej žalobe,
pričom uviedol, že nič z toho, čo žalovaný uviedol na svoju obhajobu nevyvracia argumenty uvedené

v žalobe. Trval na tom, že prvým bodom žaloby je nesprávne vyhodnotenie funkcie teplomera - teda
vynálezcovskej povahy, jeho začlenia do zariadenia chráneného úžitkovým vzorom v zmysle prvého
nároku v hlavnom návrhu na zmenené nároky na ochranu predloženú vo vyjadrení z 05.03.2018.
Správa úvaha žalovaného pri vyhodnotení tohto prvku je nielen chybná, ale navyše v nadväznosti na
§ 27 ods. 2 SSP vybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 517/2007 Z. z. Toto vybočenie

spočíva najmä v tom, že správna úvaha tu nemá oporu v administratívnom spise a zároveň nezákonne
využíva ex post facto analýzu. Druhým bodom je porušenie procesných predpisov, resp. nesprávny
procesný postup, kedy žalovaný odmietol návrh na výsluch majiteľa úžitkového vzoru, ktorý je zároveň
pôvodcom dokumentu D2. Postupoval tým v rozpore s § 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku. Zopakoval, žepodstata zavedenia teplomeru do zariadenia spočíva v tom, že sa ním zvyšuje bezpečnosť zariadenia
a teplomer je tu teda použitý za účelom zvýšenia bezpečnosti, nie za účelom merania teploty. Využitie
teplomera na tento druhý účel je samozrejme zrejmé s vopred očakávanými výsledkami. Využitie

teplomera na prvý účel však nielenže nie je zrejmé - je naopak nečakané a vynálezcovské. Bezpečnosť
daného zariadenia spočívajúceho v natlakovaných hadiciach s hasiacou kvapalinou je totiž realizovaná
prostredníctvom tlaku. Natlakovaná hadica tu vníma zmenu tlaku a je nečakané a zdanlivo neužitočné
zavádzať navyše ďalšie snímače, ako je snímač teploty, pričom rutinne sa nevykonávajú kroky, ktoré sú
nečakané - redunantné a zdanlivo neužitočné. Opakoval svoje názory týkajúce sa spätného pohľadu

- ex post facto analýzy. Podľa jeho názoru žalovaný nepoukázal k jedinému dokumentu, v ktorom
by teplomer v daných zariadeniach bol použitý nielen za účelom jednoduchého merania teploty, ale
za účelom bezpečnosti. Rovnako nebol v rámci návrhu predložený jediný dokument, ktorý by vôbec
preukazoval použitie teplomera na hasiacom prístroji. V ďalšom texte repliky uvádza dôvody nesúhlasu
so stanoviskom žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe v uvedených otázkach.

8. Právny zástupca žalobcu sa na nariadenom pojednávaní plne pridržiaval písomne podanej správnej
žaloby, pričom zdôrazňoval najmä to, že použitie vynálezcovského riešenia samohasiaceho zariadenia
s využitím teplomera, plynúceho z návrhu na zmenu nárokov napadnutého úžitkového vzoru, ako
bezpečnostného prvku, nebolo v stave techniky preukázané a nevyplýva z obsahu administratívneho
spisu. Navrhol ohliadku samohasiaceho zariadenia na preukázanie tvrdenia, že ide o riešenie, ktoré

nie je rutinné a ktorého rutinnosť, resp. bežná použiteľnosť v obdobných zariadeniach nevyplýva z
administratívneho spisu. Poverená zamestnankyňa žalovaného s námietkami žalobcu nesúhlasila a
vyjadrila sa v súlade s písomným vyjadrením k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 16 SSP
po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

12. Podľa § 1 zákona č. 517/2007 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti
s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky
úžitkového vzoru alebo úžitkového vzoru.

13. Podľa § 4 zákona č. 517/2007 Z.z. technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom,

ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné.

14. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 517/2007 Z.z.
(1) Technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva
zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

(2) Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, patentových prihlášok,
medzinárodných prihlášok a európskych patentových prihlášok, ktoré ku dňu, od ktorého prislúcha
prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené.

15. Podľa § 44 ods. 1 až 6 zákona č. 517/2007 Z.z.

(1) Na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra (ďalej len "výmaz"), ak
a/ predmet úžitkového vzoru nie je spôsobilý na ochranu podľa § 4 až 6,
b/ bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4
alebo § 12 ods. 1,
c/ prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 ods. 5,

d/ predmet úžitkového vzoru ide nad rámec pôvodného podania prihlášky,
e/ pre toho istého prihlasovateľa bolo zapísaných viac úžitkových vzorov so zhodným predmetom,
f/ neboli splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru do registra podľa predpisov platných v čase jeho
zápisu.(2)Úradmôževymazaťúžitkovývzorzregistrapodľaodseku1písm.c)aže)alebovprípade,akpredmet
prihlášky nie je zjavne spôsobilý na ochranu podľa § 5, 6 a 9 alebo prihláška nespĺňala podmienku podľa
§ 32 ods. 5, aj z úradnej moci.

(3) Výmaz má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra zapísaný.
(4) Výmaz možno vykonať i po zániku úžitkového vzoru podľa § 27, ak navrhovateľ preukáže právny
záujem.
(5) Ak sa dôvody výmazu týkajú úžitkového vzoru čiastočne, úžitkový vzor sa vymaže z registra len v
rozsahu primeranom zisteným dôvodom, a to zmenou nárokov na ochranu, prípadne aj opisu.

(6) Úrad môže úplne alebo čiastočne vymazať úžitkový vzor z registra aj na návrh jeho majiteľa bez
ohľadu na existenciu dôvodov podľa odseku 1; pri čiastočnom výmaze na návrh majiteľa úžitkového
vzoru sa primerane použije odsek 5. Úrad neprihliada na návrh majiteľa úžitkového vzoru na čiastočný
výmaz úžitkového vzoru, ak prebieha konanie o výmaze úžitkového vzoru. Ak na úžitkovom vzore viaznu
práva tretích osôb zapísané v registri, úrad o návrhu majiteľa úžitkového vzoru na výmaz úžitkového
vzoru koná až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť

výmazom úžitkového vzoru dotknuté; úrad postupuje rovnako aj vtedy, ak ide o súdny spor zapísaný
v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu.

16. Podľa § 45 ods. 1až 7 zákona č. 517/2007 Z.z.

(1) Návrh na výmaz úžitkového vzoru musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s
návrhom na výmaz úžitkového vzoru musí navrhovateľ predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré
predloží. V návrhu je možné odkazovať aj na dokumenty uvedené v rešeršnej správe zverejnenej spolu s
prihláškoupodľa§38ods.4alebo§39ods.2,alebovspráveorešeršimedzinárodnéhotypuzverejnenej
s prihláškou podľa § 38a; tieto dokumenty nie je potrebné predkladať.

(2) Ak návrh na výmaz úžitkového vzoru neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo náležitosti
ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 59 alebo navrhovateľ
nepredloží označené dôkazy alebo navrhovateľ nie je zastúpený podľa § 58 ods. 2, úrad vyzve
navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ výzve v určenej
lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru zastaví; o tomto následku úrad

navrhovateľa vo výzve upovedomí.
(3) Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 2, úrad vyzve majiteľa úžitkového vzoru, aby sa k návrhu
na výmaz úžitkového vzoru v určenej lehote vyjadril a prípadne zmenil nároky na ochranu, opis alebo
výkresysohľadomnadôvodyadôkazyuplatnenéapredloženénavrhovateľom,pričomvykonanézmeny
musia spĺňať podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 59 a nesmú

ísť nad rámec ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru. Ak majiteľ úžitkového vzoru navrhne zmeny
obmedzujúce rozsah ochrany, tieto sú podkladom pre ďalšie konanie.
(4) Vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru a jeho prípadný návrh na zmeny podľa odseku 3 doručí úrad
navrhovateľovi, a ak to považuje za účelné, zároveň ho vyzve, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril.
(5) V priebehu konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru úrad môže

a/ vyzvať účastníka, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniam druhého účastníka alebo ku
skutočnostiam, ktoré úrad považuje za rozhodujúce v konaní o výmaze úžitkového vzoru, alebo
b/ určiť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia; na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto
lehoty úrad neprihliada, o čom úrad účastníkov upovedomí.
(6) Ak sa majiteľ úžitkového vzoru k návrhu na výmaz úžitkového vzoru nevyjadrí v lehote určenej vo

výzve podľa odseku 3 alebo v tej istej lehote nenavrhne zmeny obmedzujúce rozsah ochrany podľa
odseku3,úradvykonávýmazúžitkovéhovzoruzregistravrozsahupodanéhonávrhu.Aksanavrhovateľ
nevyjadrí v lehote podľa odseku 4 alebo ak sa účastník konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru
nevyjadrí v lehote podľa odseku 5 písm. a), úrad pokračuje v konaní a môže rozhodnúť na základe spisu.
(7) Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na výmaz

úžitkového vzoru, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne
pojednávaniedoručíúčastníkovikonaniaonávrhunavýmazúžitkovéhovzoruvšetkyvyjadreniadruhého
účastníka, ak tak už neurobil skôr.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 517/2007 Z.z.

(1) Účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.
(2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.(3) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi
konania predložené alebo navrhnuté.
18. Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 517/2007 Z.z. na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní15) okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32
až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

19. Podľa § 60b ods. 1 2 zákona č. 517/2007 Z.z.
(1) Konania začaté a právoplatne neskončené do 13. januára 2019 sa dokončia podľa tohto zákona v

znení účinnom od 14. januára 2019.
(2) Práva a právne vzťahy z úžitkových vzorov zapísaných do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa tohto
zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.

20. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti

verejnejsprávysprávneorgányrozhodujúoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku
(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné

chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje

návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely.

22. Podľa § 4 ods. 1, 2 Správneho poriadku
(1) Účastníci konania (§14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
(2) Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon

priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti
len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.

23. Podľa § 21 ods. 1 až 3 Správneho poriadku
(1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje

k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť
ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby
pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých
prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť

účastníci konania výslovne upozornení.
(3) Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak.

24. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalovaný prvostupňovým rozhodnutím na základe návrhu
ďalšieho účastníka z registra úžitkových vzorov vymazal úžitkový vzor žalobcu č. 7760 s názvom

„Samohasiace automatické protipožiarne zariadenie a spôsob protipožiarnej ochrany“, nakoľko dospel
k záveru, že nároky na ochranu č. 1 až 6 napadnutého úžitkového vzoru, vzhľadom ma dokument D1,
nespĺňali podmienku novosti v zmysle § 7 zákona č. 517/2007 Z.z., pretože porovnávané zariadenia sa
zhodujú vo všetkých znakoch, ktoré sú predmetom nárokov na ochranu č. 1 až 6. Na základe žalobcom
predloženéhohlavnéhonávrhunazmenenénárokyakoajpomocnýchnávrhovnaochranunapadnutého
úžitkového vzoru žalovaný zároveň zistil, že nárok na ochranu č. 1 hlavného návrhu a prvého až tretieho

pomocného návrhu, ako aj na nich závislé nároky, spĺňajú podmienku novosti. Nárok na ochranu č. 7
napadnutého úžitkového vzoru a na ňom závislé nároky č. 13 až 17 boli posúdené ako nové, avšak ich
riešenie nespĺňalo podmienku vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 zákona č. 517/2007 Z.z.

27. Predseda žalovaného napadnutým rozhodnutím zamietol rozklad podaný žalobcom a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil. Po posúdení veci dospel k záveru, že predmet nároku na ochranu č. 7 a č. 17
napadnutého úžitkového vzoru vyplývajú pre odborníka v danej oblasti techniky z dokumentov D2, D3d
prípadneinýchtvoriacichsúčasťstavutechniky.Vovzťahukpredmetunárokunaochranuč.1 vhlavnom
návrhu, ako aj v prvom až treťom pomocnom návrhu na zmenené nároky na ochranu napadnutého
úžitkového vzoru uviedol, že nahradenie monitorovania tlaku (ako je to v D2) monitorovaním teploty

predstavuje len ďalšiu alternatívu známeho riešenia. Vybavenie hadice s natlakovanou hasiacou látkou
teplomerom za účelom monitorovania blížiaceho sa momentu jej narušenia a aktivácie zariadenia,
predstavujelenrutinnúčinnosť.Samotnéumiestnenieteplomeranazariadeníznámomzostavutechniky
je dané výberom druhu teplomera, ako aj samotnou konštrukciou zabezpečovaného objektu, pričom
funkcia teplomera s termochromatickým farbivom je dobre známa a pri jeho výbere je logické jeho

umiestnenie na povrchu meraného objektu, čím sa dosiahnu účinky, ktoré sú vopred očakávané.
Za dôkaz, že umiestnenie teplomera na povrchu hadice nepredstavuje pre odborníka vynaloženie
vynálezcovského úsilia, považoval predseda žalovaného aj to, že žalobca nebol nútený riešiť akýkoľvek
problém súvisiaci s výberom teplomera a jeho umiestnenia na hadici samohasiaceho zariadenia podľa
napadnutého riešenia. Súhlasil tak so žalovaným, že monitorovanie momentu dosiahnutia kritickej

teploty pomocou akéhokoľvek teplomera dokáže vyriešiť nielen odborník v danej oblasti, ale aj laik, bez
potreby vynaloženia vynálezcovskej činnosti, na základe čoho nárok na ochranu č. 1 hlavného návrhu
na zmenené nároky nesplnil podmienku vynálezcovskej činnosti vo vzťahu k dokumentu D2, v spojení
so všeobecnými vedomosťami odborníka v danej oblasti.

28. Žalobca sa v podanej správnej žalobe sústredil na zvedenie prvku (B), čiže teplomera, nakoľko prvok
(A, t.j. pevne nalisované koncovky) je vo vzťahu k zavedeniu teplomera doplnkový a komplementárny.
Namietal, že správna úvaha žalovaného pri vyhodnotení zavedenia tohto prvku bola chybná a v
nadväznosti na § 27 ods. 2 SSP vybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 517/2007 Z.z.
Namietané vybočenie podľa neho spočívalo v tom, že správna úvaha nemala oporu v administratívnom

spise a zároveň v tom, že žalovaný nezákonne využil tzv. ex post facto analýzu.

29. Vo vzťahu k tejto námietke je potrebné poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu SR ako aj
Najvyššieho správneho súdu ČR. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 8Spv/1/2020 z 26.05.2021
poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžhuv/2/2014 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 pod č. 67 (ide o teda o ustálenú rozhodovaciu činnosť
najvyššej súdnej autority), rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR týkajúce sa posudzovania
vynálezcovskej činnosti vo veciach sp.zn. 8As/70/2011, 7As/69/2014, 6As/244/2017, z ktorých vyplýva
spoločný záver, že otázka posúdenia či bol predmet ochrany úžitkového vzoru (obdobne patentu) v
čase jeho zápisu spôsobilý na zápis, je otázkou právnou a orgán verejnej správy (žalovaný) vychádza

pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného na základe hodnotenia dôkazov. Správna úvaha sa
preto v takomto prípade uplatní iba v obmedzenom rozsahu, resp. podľa Najvyššieho správneho súdu
ČR sa správna úvaha neuplatní. Uvedená judikatúra je súladná s obsahom ust. § 52 ods. 1 a 3
zákona č. 517/2007 Z.z., v zmysle ktorého je účastník konania povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazyna preukázanie svojich tvrdení, pričom žalovaný rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté (zreteľne ide o
užší rámec podkladov pre rozhodnutie než plynie z ust. § 32 Správneho poriadku). Vzhľadom na

takto ustálenú judikatúru v otázke použitia správnej úvahy pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti
úžitkového vzoru (alebo patentu, ktorá má obdobné kritériá), je námietka žalobcu o chybnosti správnej
úvahy žalovaného pri posudzovaní existencie vynálezcovskej činnosti žalobcu pri riešení napadnutého
úžitkového vzoru spôsobom uvedeným v návrhu na zmenu hlavných nárokov a námietka jej vybočení
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 517/2007 Z.z. (§ 27 ods. 2 SSP), v základe nesprávna a

tým nedôvodná.

30. Platná právna úprava za technické riešenie spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom považuje také
riešenie, ktoré je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné (§ 4 zákona č.
517/2007 Z.z.). V rámci správneho konania o výmaze napadnutého úžitkového vzoru žalovaný a jeho
predseda dospeli k právnemu záveru, že technické riešenie žalobcu nie je výsledkom vynálezcovskej

činnosti,sčímžalobcavpodanejsprávnejžalobenesúhlasil.Technickériešeniesapovažujezavýsledok
vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky (§ 8 ods. 1
zákona č. 517/2007 Z.z.). Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že sporná bola najmä otázka, či technické
riešenie žalobcu v rámci napadnutého úžitkového vzoru, resp. návrhu na zmenu jeho hlavných nárokov,
pridaním teplomera za účelom zabezpečenia zvýšenej bezpečnosti samohasiaceho zariadenia, pre

odborníka zrejmým spôsobom vyplývalo zo stavu techniky. Možno súhlasiť so žalovaným, že posúdenie
zrejmosti riešenia vychádza z pojmu „zrejmý spôsob“, ktorý sa vykladá ako niečo zjavné, čo nie je
vybočením alebo skokom z normálneho technologického vývoja, vyplýva z doterajšieho stavu techniky,
teda nevyžaduje mimoriadne schopnosti alebo inovačné nadanie nad rámec schopnosti, ktoré možno
u odborníka predpokladať.

31. Pokiaľ sú jednotlivé prvky a znaky úžitkového vzoru obsiahnuté vo viacerých namietaných
dokumentoch tvoriacich stav techniky alebo vo viacerých častiach jedného dokumentu, resp. ide pre
odborníka v danej oblasti techniky zrejmé riešenie, nemožno hovoriť o vynálezcovskej činnosti, ak dôjde
len k ich skombinovaniu do jedného technického riešenia, ktoré má byť chránené úžitkovým vzorom.

Podmienky vynálezcovskej činnosti nespĺňa ani prípadný nový prvok alebo kombinácia prvkov alebo
znalostí,pokiaľtietopreodborníkavdanejoblastivyplývajúzdoterajšiehostavutechniky.Nadosiahnutie
ochranytechnickéhoriešeniaúžitkovýmvzorommusíísťonovépoužitieprvkov,znakovalebopoznatkov
zrejmých zo stavu techniky, ktoré však musí byť natoľko inovatívne, že sa ním dosiahne pre odbornú
obec doposiaľ nepoznané, nezvyčajné, resp. prekvapujúce využitie, než je zrejmé zo stavu techniky.

Teda na to, aby išlo o vynálezcovskú činnosť by musel majiteľ úžitkového vzoru, ktorým bol žalobca,
k znakom známym zo stavu techniky (dokument D2) pripojiť aj ďalší prvok, ktorý zo stavu techniky
nevyplýva, a ktorý pochádza práve z jeho vynálezcovskej činnosti, ktorou majiteľ presiahol rámec bežnej
odbornej schopnosti. Ak technické riešenie podľa napadnutého úžitkového vzoru, resp. v zmysle návrhu
jeho zmeny, takýto znak neobsahovalo, nemôže ísť o technické riešenie požívajúce ochranu úžitkovým

vzorom.

32. Žalobca tvrdil, že zavedenie teplomeru do hlavných nárokov napadnutého úžitkového vzoru
za účelom zvýšenia bezpečnosti zariadenia je tým konkrétnym znakom, ktorý pochádza výhradne
z jeho vynálezcovskej činnosti, teda nie je rutinným riešením. Namietal, že žalovaný sa

nevysporiadal s jeho námietkami ohľadom toho, že riešený technický problém definoval ako
zvýšenie bezpečnosti samohasiaceho zariadenia, na fungovanie ktorého je teplomer nadbytočný, čo
preukazuje kontraintuitívne a redunantné, teda vynálezcovské uvažovanie žalobcu pri technickom
riešení presadzovanom na ochranu úžitkovým vzorom.

33. Z napadnutého a z prvostupňového rozhodnutia zrozumiteľne plynie, že žalovaný a jeho predseda sa
nijakým spôsobom nezmieňovali ani sa nezaoberali otázkou ako merať teplotu, ale v súlade s tvrdením
žalobcu posudzovali skutočnosť, že umiestnením teplomera na zriadení sa sleduje úloha informovať
o blížiacej sa aktivácii zariadenia. Vo vzťahu k problému vyplývajúcemu zo znenia napadnutého
úžitkového vzoru sa zaoberali otázkou, ako bol vyriešený problém diagnostikovania blížiaceho sa

momentu narušenia detekčnej hadice, ktorý nastáva pri teplote na 120 °C. Logickou úvahou, z ktorej
vychádzali, bolo, že na získanie informácie o blížení sa k dosiahnutiu udanej kritickej teploty slúži
teplomer, na výber ktorého tak nebolo potrebné vynaložiť žiadnu vynálezcovskú činnosť. Podľa nich
je z dokumentu D2 známa inštalácia manometra na samohasiacom zariadení, pričom nahradeniemerania tlaku meraním teploty podľa žalovaného a jeho predsedu predstavuje len ďalšiu alternatívu
známeho riešenia za účelom monitorovania blížiaceho sa momentu narušenia hadice. Uzavreli, že
technické riešenie, na ktoré je požadovaná ochrana je samohasiace zariadenie tvorené hadicou s

termochromatickýmteplomeromznámymzostavutechniky,logickyumiestnenýmnajejpovrchu,vktorej
je hasiaca látka pod tlakom, pričom žalobca nebol nútený riešiť problém súvisiaci s výberom teplomera
a jeho umiestnením na hadici, čo tiež preukazuje neprítomnosť vynálezcovského prvku.

34. Podľa vyjadrenia žalovaného je diagnostika zvýšenia teploty ako bezpečnostného prvku za účelom

ochrany zdravia a kvalitatívnych a kvantitatívnych vlastností veci natoľko jednoduché a rozšírené
riešenie vychádzajúce zo všeobecných vedomostí o stave techniky, že si nevyžaduje preukázanie na
konkrétneaplikovanie.Sohľadomnajednoduchosťažtriviálnosťumiestneniateplomeradoexistujúceho
zariadenia (riešenie podľa dokumentu D2) je požiadavka žalobcu na potvrdenie tézy o rutinnosti
takéhoto riešenia nedôvodná, s čím možno súhlasiť. Žalovaný opakovane zdôraznil, že začlenením
teplomera bol dosiahnutý len taký účinok, ktorý bol očakávaný ako výsledok tohto opatrenia, pričom

na takéto opatrenie nie je nutné vynaloženie žiadnej vynálezcovskej činnosti. Žalovaný poukázal na
prax Európskeho patentovaného úradu, kde rovnako ako Sťažnostný senát vo veci T 55/89, či v iných
veciach rozhodol, že účinok nevyhnutne vyplývajúci z použitia zrejmého opatrenia nie je výsledkom
vynálezcovskej činnosti. Záver žalovaného a jeho predsedu u rutinnom postupe žalobcu pri technickom
riešení samohasiaceho zariadenia so zavedeným teplomerom za účelom zvýšenia bezpečnosti, tak bol

dostatočne odôvodnený, pričom s jeho závermi správny súd súhlasí.

35. Žalobná námietka, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho uvedenými námietkami je tak v rozpore s
obsahom napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia
sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného

dokazovania, použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval a preto je v súlade
s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Predseda žalovaného uviedol, ako sa vyrovnal s rozkladovými
námietkami žalobcu a so všetkými zásadnými skutkovými a právnymi otázkami danej veci. Žalovaný a
jehopredsedatakdostatočnezdôvodnilisvojeskutkovéaprávnezávery,ktorébolilogickéabolivsúlade
s obsahom hodnotených dôkazov. Skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí,

nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov).
Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením
založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom
dôvodov. Vzhľadom na to, bola všeobecne uplatnená námietka nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia nedôvodná.

36. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu
musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS
115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo
na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz
Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po
vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriemrozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr.
IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne
konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo
na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.

37. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z.z. žalovaný vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Postupom súladným
s citovaným ustanovením a zmienenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu
ČR žalovaný dospel k záveru o „rutinnosti“ technického riešenia žalobcu. Teda k záveru o tom, že takéto
riešenie zahŕňajúce zavedenie teplomera detekujúceho prostredníctvom vysokej teploty blížiacu sa

aktiváciu zariadenia zrejmým spôsobom vyplýva zo stavu techniky (§ 8 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z.z.).
Z ust. § 52 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z.z. nepochybne plynie, že v konaní o výmaze úžitkového vzoru sa
uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov (každý dôkaz sa hodnotí jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti), ktoré hodnotenie práve vzhľadom na voľnosť nie je striktne viazané schémou rigidných
postupov. Ide tak o autonómny myšlienkový postup (zamestnancov) orgánu verejnej správy, účelom

ktorého je z jednotlivých dôkazov, ako aj z ich vzájomných súvislostí získať skutkové poznatky, ktoré v
súhrne predstavujú zistený skutkový stav, tvoriaci podklad pre právne posúdenie veci. Je nepochybené,
že myšlienkový postup pri hodnotení dôkazov a tvorbe skutkových a právnych záverov z nich plynúci
nemá hmotný charakter, takže nemôže byť súčasťou administratívneho spisu v inej forme, než ako
slovné vyjadrenie hodnotiacich záverov v odôvodnení rozhodnutí, čo bolo v danom prípade zachované.

Na utvorenie právneho záveru, že použitie riešenia samohasiaceho zariadenia s využitím teplomera,
plynúceho z návrhu na zmenu nárokov napadnutého úžitkového vzoru, ako bezpečnostného prvku,
zrejmým spôsobom vyplývalo zo známeho stavu techniky, tak nebolo nutné (v podstate ani možné),
aby o tom administratívny spis obsahoval priamy hmotný podklad, pričom dôkazy, z hodnotenia ktorých
žalovaný pri tomto závere vychádzal, sú jeho súčasťou. Právne posúdenie veci žalovaného, výsledkom

ktorého bol právny záver o tom, že technické riešenie presadzované žalobcom nebolo výsledkom
vynálezcovskej činnosti tak evidentne malo oporu v obsahu administratívneho spisu, s ktorého obsahom
bolo v súlade (opak bol tvrdený bez bližšieho vysvetlenia, § 134 ods. 1 SSP).

38. Možno súhlasiť aj s vyjadrením žalovaného, že pod pojmom odborník (na účely § 8 ods. 1 zákona č.

517/2007 Z.z.) treba rozumieť osobu, ktorá je v zásade informovaná o všetkom, čo patrí k všeobecnému
stavu vedomostí v príslušnom odbore alebo osobou s kvalifikáciou obvyklou pre riešenie úloh v určitej
oblasti techniky, čo žalovaný oprel o obsah dôvodovej správy k § 8 ods. 1 zák. č. 517/2007 Z.z. K tejto
námietke zaujal relevantné stanovisko aj ďalší účastník vo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Tvrdenie
žalobcu, že práve on je ideálne situovaný na to, aby posúdil vynálezcovskú činnosť pri technickom

riešení napadnutého úžitkového vzoru, nakoľko dokument D2 predstavuje skoršie riešenie žalobcu,
neobsahuje žiadny atribút legitimizujúci jeho uplatnenie v správnom konaní o výmaz napadnutého
úžitkového vzoru, ktoré majiteľom bol žalobca. Naopak, ide o jeho subjektívne presvedčenie, ktoré je v
rozporespožiadavkouobjektivityanestrannosti(t.zn.pravdivostidôkazu,naktorúsavrámcihodnotenia
dôkazov, okrem dôkaznej váhy a zákonnosti, resp. prípustnosti dôkazu, obligatórne prihliada), ako aj

zásady rovnakého postavenia účastníkov konania (§ 4 ods. 2 Správneho poriadku), nakoľko by priniesla
značnú nerovnováhu v dôkaznom postavení účastníkov konania (nerovnosť zbraní).

39. Uvedené zákonné požiadavky majú svoj pôvod v práve na spravodlivý proces plynúcom z čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov. V právnom poriadku

Slovenskej republiky je toto právo implikované v ust. čl. 46 Ústavy SR. Okrem práva na prístup k súdu,
práva na nezávislý a nestranný súd, práva na verejnosť konania a rozhodnutia, práva na rozhodnutie
v primeranej lehote sem patrí aj právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci neho možno, okrem
princípu kontradiktórnosti konania a práva na odôvodnenie rozhodnutia, zdôrazniť práve princíp rovnosti
účastníkov konania a princíp rovnosti zbraní, s ktorými by bolo výslovne nekonformné akceptovanie

výhrad žalobcu, ako odborníka v danej oblasti techniky v konaní o výmaze napadnutého úžitkového
vzoru, pre jeho nespochybniteľný záujem na výsledku konania. Z dôvodu takého postavenia žalobcu by
akceptovaním jeho odborných názorov utrpela objektivita a nestrannosť tohto prvku (názoru odborníkav danej oblasti techniky, ktorého názor bol žalovaným priliehavo a odôvodnene formulovaný práve s
uplatnením primeranej miery abstrakcie) spôsobom nezlučiteľným s právom na spravodlivý proces.

40. Žalobca tiež namietal, že žalovaný v konaní použil neprípustný spätný pohľad, tzv. ex post facto
analýzu v zmysle rozhodnutí Európskeho patentového úradu T 564/89, T 645/92, T 795/93, T 730/96,
ktorej sa je potrebné vyvarovať pri uplatnení metódy „problém - riešenie“, nakoľko aj náročné technické
problémy môžu mať riešenia, ktoré sa pri spätnom pohľade zdajú vlastne zjavné a jednoduché. Pri
posudzovaní vynálezcovskej činnosti je však nevyhnutné zdržať sa tohto spätného pohľadu. Žalobca

neuviedol, z akých konkrétnych dôvodov by malo ísť v danom prípade s neprípustný spätný pohľad,
ani neindividualizoval závery plynúce z označených rozhodnutí Európskeho patentového úradu na
skutkové okolnosti preskúmavanej veci, čo zaňho správny súd nebol oprávnený urobiť (§ 134 ods. 1
SSP). Namietal názor žalobcu, že neprípustný spätný pohľad vzniká len v prípade, ak je ako najbližší
stav techniky k napadnutému úžitkovému vzoru vybratý dokument, ktorý nepatrí do rovnakej, alebo
príbuznej oblasti techniky ako napadnuté riešenie a nerieši rovnaký problém, avšak na preukázanie

nezákonnosti tohto záveru neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti. Žalovaný k tomu doplnil, že za
najbližší stav techniky k napadnutému úžitkovému vzoru bol stanovený dokument D2, ktorý má rovnaký
účel a ciele a obsahuje najviac spoločných technických znakov s napadnutým riešením. S výberom
dokumentu D2 ako najbližšieho stavu techniky súhlasil aj žalobca, pričom objektívnym technickým
problémom je poskytovanie alternatívneho hasiaceho zariadenia s jednoduchou konštrukciou, ktoré

umožňuje flexibilnú inštaláciu a použitie vo vhodných podmienkach a objektoch. Podľa žalovaného
žalobca v žalobe odignoroval existenciu dokumentu D2 ako východiskového bodu do riešenia, do
ktorého je pre vyriešenie definovaného programu začlenený teplomer, ktorým sa dosiahne vopred
očakávaný účinok vyplývajúci z použitia zrejmého opatrenia.

41. Obdobne možno uzavrieť, že ďalším obsahom správnej žaloby, okrem tých jej častí, kde boli
zrozumiteľné námietky žalobcu zamietnuté ako nedôvodné v predchádzajúcich alebo nasledujúcich
bodoch tohto rozsudku, boli tvrdenia žalobcu presadzujúce jeho názory na posúdenie technického
riešenia, ktoré malo byť chránené úžitkovým vzorom, z hľadiska vynálezcovskej činnosti. Podstatným
obsahom správnej žaloby je v nadväznosti na závery žalovaného vysvetlenie technického riešenia

samohasiacieho zariadenia so zvýšenou bezpečnosťou a s akcentom na zavedenie prvku B -
teplomera a ozrejmenie spôsobu uvažovania žalobcu (ako kontraintuitívneho, redunantného a tým
vynálezcovského, nie rutinného). V tejto časti správnej žaloby však ide len o polemiku žalobcu s názormi
a úvahami žalovaného, resp. jeho tvrdenia a konštatácie ohľadom splnenia podmienok vynálezcovskej
činnosti navrhovaného technického riešenia, resp. zmeneného nároku, a tým o spôsobilosti technického

riešenia byť chráneným úžitkovým vzorom.

42.Taktoformulovanénámietkysúlenvyjadrenímnesúhlasushodnotenímžalovanéhoajehopredsedu,
resp. názormi žalobcu, ktoré sami o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Všeobecné namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového

stavualeboinýchvádrozhodnutianestačínato,abysprávnysúdmoholdospieťkzáveruonezákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov nesúhlasí, resp. vykonané
dôkazy hodnotí sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu,
resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Len jednostranné
závery, hodnotenia a konštatovania žalobcu sami o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia

neosvedčujú. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého
rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom
posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo
svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného
nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Na podklade takýchto námietok žalobcu, ktoré uvedené atribúty

nespĺňajú, správny súd nebol spôsobilý dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,
nakoľko nehovorili nič o tom, akého právneho pochybenia sa dopustil žalovaný alebo jeho predseda.
Správny súd, ktorý na vyhodnotenie odborných technických námietok nie je odborne spôsobilý, v
konaní o preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia opätovne nerozhoduje o návrhu na výmaz
úžitkového vzoru, ani toto konanie a rozhodnutie nedopĺňa ani nereviduje.

43. V rámci týchto žalobných bodov chýba zrozumiteľná argumentácia v čom sa žalovaný mýlil, ak
rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, čo za žalobcu správny súd nemohol urobiť,
nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať (a nahrádzať tak žalobcu) ani rozhodovaťna základe domnienok o obsahu správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Podstatou správneho súdnictva je
ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením
nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich

právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude
mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je
spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca.
Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými

dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený
dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne
uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad.
To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú
správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri
prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP).

44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo

veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len

také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Nakoľko žalobca v uvedených žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil

alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, resp. konštatoval
skutočnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo, v rámci preskúmania napadnutého
rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom sformulovaná,
nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

45. Vzhľadom na uvedené je potrebné vo všeobecnosti poukázať na to, že aplikácia práva, ako jedna
z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy
s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych správnych
aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú konkrétne právne subjekty. Článok 2 ods.
2 Ústavy SR určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k

právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp
právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých
podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci môže dôjsť len vtedy, ak to ustanovuje
zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava stanovuje, že zákon

ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií,
ktoré možno použiť v prípade nesplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku toho zákony upravujúce
postavenieaprávomocištátnychorgánovneumožňujú,abysamostatnerozhodovaliokonanínadrámec
zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak
vytvára právnu istotu v tom, že žiaden orgán štátu nie je oprávnený svojvoľne rozhodnúť, kedy a za

akých podmienok bude alebo nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom.
Preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal,
porušenie zákona zistené nebolo.46. Žalobca ďalej namietal, že v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom konaní navrhoval ústne
pojednávanie, na ktorom by bolo možné a viac než vhodné vypočuť žalobcu, ktorý je najpovolanejším
odborníkom v danej oblasti a najlepšie vie, ako dokument D2 interpretovať, čo rieši a nerieši,

akými úvahami sa odborník riadil a pod., čím bolo na ústnom pojednávaní možné efektívne a
jednoducho objasniť riešený technický problém. Žalovaný však tieto návrhy len formalisticky, bez
bližšiehoodôvodneniazamietol.Podľanehomožnostipísomnéhovyjadrenianeobstoja,pretožežalobca
je síce technik, ale nie patentový právnik, avšak patentový zástupca ani pri najlepšej vôli nemôže
plne sprostredkovať žalobcove úvahy pri vynaliezaní riešenia podľa úžitkového vzoru. Žiadne písomné

vyjadrenie plne nenahrádza osobný dialóg tvárou v tvár medzi žalovaným a žalobcom. Výsluch žalobcu
bol podľa neho nenahraditeľný tiež z dôkazného hľadiska, lebo sa ním mohlo zistiť, či posilnenie ochrany
prostredníctvom teplomera, s ohľadom na modelované bezpečnostné riziká súviselo s tým, že žalobca
sa už s podobnými bezpečnostnými incidentami stretol, resp. podnet na takéto riešenie prišiel od
ustarostených klientov, alebo bol výsledkom tvorivej duševnej činnosti samotného žalobcu vysoko nad
rámec bežných bezpečnostných otázok. Ak by išlo k druhý prípad, bol by to silný argument v prospech

vynálezcovskej povahy takéhoto riešenia. Žalobca uvažoval aj ďaleko nad rámec toho čo je zvykom,
čo všetko zlé by sa v súvislosti s fungovaním takého samohasiaceho zariadenia mohlo stať a to aj v
prípade, že v skutočnosti sa to ešte nikde nestalo. Cieľom žalobcu totiž nie je len reagovať na nehody
a korigovať nedostatky, ktoré sa objavia v reálnom používaní, ale aj nehody, ktoré sa možno ešte
nikdy nestali, anticipovať a zriadiť, aby sa skutočne nikdy nestali. Problém je, že žalobca taký dôkaz

nemá, akým spôsobom založiť do spisu, vzhľadom na to, že podľa § 58 ods. 5 zák. č. 517/2007 Z. z.
v konaní pred žalovaným sú neprípustné čestné vyhlásenia. Žalobca nemôže teda doložiť tento dôkaz
spočívajúci v jeho výpovedi do spisu vo forme čestného vyhlásenia a jediný spôsob ako ho doložiť do
spisujeformavýsluchunaústnompojednávaní.Žalovanýtakpodľažalobcunedostatočnezistilskutočný
stav a odmietol dostatočne zistiť skutkový stav napriek tomu, že žalobca navrhoval zákonný dôkazný

prostriedok. Žalovaný tým porušil aj zásadu súčinnosti s účastníkom konania.

47. Správne konanie, ktorým je aj konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra, je
ovládané prevažne zásadou písomnosti a neverejnosti konania. Na rozdiel od súdneho konania, kde je
prevládajúcou zásada verejnosti a ústnosti, sa v správnom konaní ústne konanie v zásade nevyžaduje,

pokiaľ to nevyžaduje osobitný zákon alebo povaha veci. Obligatórne ústne pojednávanie sa v súlade s §
21 ods. 1 Správneho poriadku nariadi vtedy, ak to ustanovujú osobitné predpisy. V ostatných prípadoch
je ústne pojednávanie fakultatívne a nariadi sa len vtedy, ak to vyžaduje povaha veci, t.zn. ak to prispeje
k jej objasneniu. Je tak na úvahe konajúceho orgánu verejnej správy, či fakultatívne ústne pojednávanie
nariadi. Sleduje pritom najmä to, či je možné riadne a úplne zistiť skutkový stav len zo zabezpečených

podkladov(§32Správnehoporiadku),alebojeprerozhodnutievkonanípotrebnéniektorénezrovnalosti,
resp. rozpory odstrániť na nariadenom pojednávaní. Postup žalovaného v konaní o návrhu na výmaz
úžitkovéhovzoruzregistravovzťahukotázkeústnehopojednávaniaupravujeust. §45ods. 7zákonač.
517/2007 Z.z., podľa ktorého ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania
o návrhu na výmaz úžitkového vzoru, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Citované ustanovenie tak

v nadväznosti na § 21 ods. 1 Správneho poriadku, ktorého uplatnenie nie je vylúčené ust. § 58 ods.
5 zákona č. 517/2007 Z.z., doplňuje a spresňuje postup žalovaného a contrario tak, že v prípade ak
možno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania, ústne pojednávanie sa nenariadi.

48. Žalovaný dospel k záveru, že nebolo potrebné ústne pojednávanie, nakoľko bolo možné rozhodnúť

na základe písomných podaní účastníkov konania. Konkrétne dôvody pre uplatnenie tohto postupu
uviedol v prvostupňovom rozhodnutí v tom zmysle, že z predloženého návrhu na výmaz a k nemu
priložených dokumentov, ako aj z ďalších podaní navrhovateľa a z vyjadrení žalobcu, mu boli zrejmé
všetky skutočnosti potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci a žalobcovi bol stanovený dostatočný
priestor na vyjadrenie sa k návrhu na výmaz, ako aj na prípadné predloženie rôznych verzií nárokov

na ochranu, a vzhľadom na namietané dokumenty žalovaný nepovažoval zvolanie ústneho konania
za potrebné. Predseda žalovaného k tejto otázke v napadnutom rozhodnutí uviedol, že konanie pred
úradom je ovládané zásadou písomnosti a ústne pojednávanie správny orgán nariadi obligatórne, ak
to ustanovuje osobitný zákon, alebo fakultatívne v prípade, ak to vyžaduje povaha veci, najmä aj sa tým
prispeje k jej objasneniu (§ 21 ods. 1 Správneho poriadku). Zároveň platí, že ak o návrhu na výmaz

úžitkového vzoru nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania, úrad určí
dátum ústneho pojednávania (§ 45 ods. 7 zák. č. 517/2007 Z. z.). Účastník konania teda na nariadenie
ústneho pojednávania nemá právny nárok, resp. má právo byť prizvaný na ústne pojednávanie v
prípade, ak sa v rámci správneho konania vykonalo. Avšak samotné rozhodnutie o tom, či ústnepojednávanie v danej veci má opodstatnenie, teda či prispeje k objasneniu skutkových okolností prípadu,
prislúcha výlučne správnemu orgánu. V posudzovanom prípade podľa predsedu žalovaného povaha
veci nevyžadovala, aby v konaní o rozklade podanom majiteľom - žalobcom proti prvostupňovému

rozhodnutiu bolo nariadené ústne pojednávanie. Písomné podania predložené účastníkmi konania v
rámci prvostupňového a druhostupňového konania považoval predseda žalovaného za dostatočné
pre rozhodnutie predmetnej veci, nakoľko sú z nich zrejmé, všetky skutočnosti potrebné na vydanie
rozhodnutia o rozklade. Vzhľadom na uvedené predseda žalovaného nepovažoval za dôvodné žiadosti
žalobcu na nariadenie ústneho pojednávania vyhovieť.

49. Pokiaľ išlo o argumenty žalobcu uvedené v podanom rozklade, že ústne pojednávanie mohlo
poskytnúť efektívnu platformu na vysvetlenie rozdielov medzi napadnutým úžitkovým vzorom a
najbližším stavom techniky, ktorý bol stanovený až v napadnutom rozhodnutí a ku ktorému sa majiteľ
mohol vyjadriť až v rozklade a tiež, že odmietnutie ústneho pojednávania predstavuje ukrátenie možnosti
účinne sa vyjadriť ku všetkým okolnostiam, predseda žalovaného považoval tieto argumenty za

nedôvodné. Žalobcovi bol v konaní na prvom stupni poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa
k navrhovateľom podanému návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru, teda nebol ukrátený na
žiadnych procesných právach, pričom podkladom prvostupňového rozhodnutia boli podania obidvoch
účastníkov konania. Námietku žalobcu, že k otázke najbližšieho stavu techniky sa mal vyjadriť
až v rozklade, nepovažoval za dôvodnú a poznamenal, že žalobca pred vydaním prvostupňového

rozhodnutia mal k dispozícii návrh na výmaz napadnutého úžitkového vzoru spolu so všetkými jeho
prílohami a teda mohol sa vyjadriť ku všetkému, čo bolo podkladom pre vydanie prvostupňového
rozhodnutia, čo aj urobil. K tvrdeniu žalobcu, že výmaz z registra úžitkových vzorov predstavoval
podstatný zásah do udeleného práva, ktorý môže byť urobený len za predpokladu, že žalobcovi nebude
upreté žiadne procesné právo na obranu, predseda žalovaného skonštatoval, že žalobcovi neboli v

posudzovanom prípade upreté žiadne procesné práva.

50. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný a jeho predseda sa jeho návrhmi na vykonanie ústneho
pojednávania bližšie nezaoberali, vzhľadom na uvedené, je táto námietka v rozpore s obsahom
prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobca so stanoviskom konajúcich

orgánov oboch stupňov nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe nezákonnosť ich procesného postupu.
Vo všeobecnosti platí, že orgán verejnej správy v správnom konaní na návrh na vykonanie ústneho
pojednávania môže reagovať dvomi spôsobmi. Buď mu vyhovie a nariadi termín ústneho pojednávania
alebo mu nevyhovie, pričom ale musí zdôvodniť (podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku sa v odôvodnení
rozhodnutiamusívyrovnaťsnávrhmiúčastníkovkonania),prečopojednávanienenariadil.Takýtoprístup

vychádza z ust. § 21 ods. 1 v nadväznosti na § 45 ods. 7 zákona č. 517/2007 Z.z., obsahom ktorých
nie je právny nárok účastníka konania na vykonanie ústneho pojednávania na jeho návrh, ani povinnosť
orgánu verejnej správy ho nariadiť. Naopak, ide o postup podliehajúci uváženiu konajúceho orgánu
verejnej správy (žalovaného), ktorý musí po vyhodnotení existencie alebo neexistencie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie ústneho pojednávania zvolený procesný postup spočívajúci v nenariadení

ústneho pojednávania odôvodniť. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný
nepovažoval za potrebné vykonať ústne pojednávanie, nakoľko z predloženého návrhu na výmaz a k
nemu priložených dokumentov, ako aj z ďalších podaní navrhovateľa a z vyjadrení žalobcu, mu boli
zrejmé všetky skutočnosti potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci, pričom žalobca mal dostatočný
priestor na vyjadrenie sa k návrhu na výmaz ako aj na prípadné predloženie rôznych verzii nárokov

na ochranu. Pokiaľ tak žalovaný odôvodneným nevyhovením návrhu žalobcu na nariadenie ústneho
pojednávania pristúpil k zákonnej alternatíve vydať rozhodnutie bez nariadenia ústneho pojednávania,
svojim postupom neporušil zákon.

51. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na výsluchu žalobcu sa mohlo zistiť, či posilnenie ochrany prostredníctvom

teplomera s ohľadom na modelované bezpečnostné riziká súviselo s tým, že žalobca sa už s
podobnými bezpečnostnými incidentmi stretol, resp. podnet na takéto riešenie prišiel od ustarostených
klientov, alebo bol výsledkom tvorivej duševnej činnosti samotného žalobcu vysoko nad rámec bežných
bezpečnostných otázok a iné, ide len o jeho domnienky. Hodnotenie dôkazov totiž v súlade s § 52 ods.
2 zákona č. 517/2007 Z.z. patrí žalovanému, ktorý je pritom plne autonómny a jeho závery ohľadom

hodnotenia dôkazov sú obsahom prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Oporu v elementárnych
zásadách logického uvažovania nemá ani tvrdenie žalobcu, že možnosti písomného vyjadrenia
neobstoja, pretože žalobca je síce technik, ale nie patentový právnik, avšak patentový zástupca ani pri
najlepšej vôli nemôže plne sprostredkovať žalobcove úvahy pri vynaliezaní riešenia podľa úžitkovéhovzoru, pričom žiadne písomné vyjadrenie plne nenahrádza osobný dialóg tvárou v tvár medzi žalovaným
a žalobcom. Pokiaľ žalobca nebol schopný verbalizovať skutočnosti relevantné za účelom ochrany
svojich práv písomne, nepreukázal (jeho námietky v tomto zmysle sú len všeobecné tvrdenia), prečo

by ich vedel žalovanému v požadovanej kvalite odovzdať práve ústnou formou. Zrozumiteľná právna
argumentácia neznamená schopnosť presvedčiť žalovaného o správnosti žalobcových tvrdení, ale
informovať ho o všetkých skutkových a právnych aspektoch veci, ktoré mal v konaní hodnotiť. Takúto
argumentáciu mal žalobca v súlade s § 45 ods. 3, ods. 5 písm. a/ zákona č. 517/2007 Zz. možnosť
urobiť (čo žalobca využil vo svojich podaniach v konaní, vrátane návrhu zmenu nárokov a podaného

rozkladu), preto bolo správne konštatovanie predsedu žalovaného, že žiadne procesné práva mu upreté
neboli.

52. Žalobca (opätovne bez konkretizácie) namietal porušenie zásady súčinnosti, ktorá bola zjavne
zachovaná dodržaním zákonného procesného postupu plynúceho z ust. § 45 ods. 2 až 7 zákona č.
517/2007 Z.z., t.j. s rešpektom k zásade legality (§ 3 ods. 1, 2 Správneho poriadku), pričom do úzadia

nemožno úplne zatláčať ani zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku),
ktorábráninadbytočnýmúkonom,t.j.ajústnemupojednávaniu,ktorénemôžepriniesťdokonaniažiadne
nové skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia. Demonštrovať (dokazovať) na ústnom pojednávaní
technické riešenie, konštrukčné prvky alebo spôsob fungovania zariadenia podľa technického riešenia
žalobcu v konaní zjavne nebolo potrebné, nakoľko to plynulo z obsahu hlavných nárokov napadnutého

úžitkového vzoru, so závislých nárokov, z návrhu na zmenu hlavných nárokov, obsah ktorých nebol
sporný, pričom ani funkčnosť a účinnosť samohasiaceho zariadenia nebola žalovaným spochybnená.
Dokazovať nesporné skutočnosti (napríklad ohliadkou alebo predvedením zariadenia) sa prieči účelu
správneho konania. Sporný bol výsledok hodnotenia dôkazov žalovaného, ktorý dospel k záveru, že
technické riešenie žalobcu nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti.

53. Žalobca, po tom čo využil svoje procesné oprávnenia v prvostupňovom konaní, podal voči
prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom žalovaný, ako inštančne príslušný orgán (§ 58 ods. 1
Správneho poriadku) zákonným spôsobom rozhodol.

54. Podľa § 59 ods. 1 až 3 Správneho poriadku
1/ Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
2/ Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

3/ Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie
a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

55. Podľa § 61 ods. 1 až 3 Správneho poriadku

1/ Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto
orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný
účinok.
2/ O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej
osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

3/ Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.

56. V rozkladovom konaní by pripadalo v úvahu žalobcu predvolať alebo od neho požadovať vyjadrenie
len v prípade, ak by po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu v súlade s § 59 ods.
1 Správneho poriadku dospel predseda žalovaného k záveru, že je potrebné správne konanie doplniť,

prípadne odstrániť vady prvostupňového konania (čo žalobca netvrdil). V opačnom prípade by ani v
tomto prípade taký postup nebol konformný so zásadou hospodárnosti plynúcou z § 3 ods. 4 Správneho
poriadku. Samo o sebe by uplatnenie tohto postupu žalobcovi nezabezpečilo vyššiu úroveň ochrany jeho
práv, nakoľko žalobca mal možnosť uplatňovať svoju procesnú obranu v rámci prvostupňového konania
a podaného rozkladu, o ktorom predseda žalovaného zákonným spôsobom rozhodol. Na opakovanie

už urobených úkonov bez ďalšieho nebol dôvod. Predvolanie žalobcu na ústne pojednávanie nebolo
potrebné aj z toho dôvodu, že vyjadrenia účastníkov konania k podanému rozkladu sa zabezpečujú v
súlade s § 56 Správneho poriadku.57. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, resp. rozpor napadnutého rozhodnutia
s obsahom administratívneho spisu, ani táto všeobecná námietka nemohla byť dôvodná, jednak preto,
že nekonkretizoval v čom mali tieto vady spočívať (§ 134 ods. 1 SSP) a tiež preto, že žalovaný v súlade

s už zmieneným ust. § 52 ods. 1 a 3 zákona č. 517/2007 Z.z. pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z
dôkazov predložených účastníkmi konania, t.zn. aj žalobcom, ktorý predložil Návrh na zmenu hlavných
nárokov a pomocné návrhy. Žalobca opak netvrdil a nepreukázal.

58. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania. Žalobca navrhol ohliadku

samohasiaceho zariadenia na preukázanie tvrdenia, že ide o riešenie, ktoré nie je rutinné a ktorého
rutinnosť, resp. bežná použiteľnosť v obdobných zariadeniach nevyplýva z administratívneho spisu.
Správny súd je v súlade s § 120 SSP viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy.
Dôkazy môže vykonať len na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP), nie
však na vlastné zisťovanie skutkového stavu veci, resp. jeho prehodnocovanie, nakoľko správny súd
nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy. Navrhované dokazovanie bolo zjavne zamerané na

zisťovanie skutkového stavu (navrhovaná ohliadka by mohla potvrdiť technické riešenie, konštrukčné
prvky, prípadne funkčnosť zariadenia, pričom zavedenie, umiestnenie a funkcia teplomera sporné
neboli), avšak správny súd je oprávnený dokazovanie vykonať len na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Nie je úlohou správneho súdu, aby doplňoval dokazovanie za účelom zistenia skutočností
rozhodujúcich pre posúdenie splnenia podmienok vynálezcovskej činnosti, čím by nahrádzal činnosť

žalovaného,pričombynebolaniodbornespôsobilýdospieťkodborným-technickýmzáveromzohliadky
plynúcim. Na doplnenie dôkazov žalobcom nebolo možné prihliadať, nakoľko bolo podané po lehote
podľa § 62 v nadväznosti na § 181 ods. 1, resp. § 183 SSP.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

predsedu žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe,
dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto s
poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

60. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa

ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v
konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal
náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna
povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné

podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

61. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok je právoplatný jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť,
ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.