Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, January 23, 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/266/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315205813
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4315205813.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudcom Mgr. Tomášom Uhrikom, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,

so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. ulica XX/X, C. - R., o zaplatenie 4.783,77 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov
249,84 eura od 25.03.2015 do zaplatenia; zmluvný úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4.783,77
eura od 25.03.2015 do zaplatenia, najviac však do výšky 4.140,27 eura, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov pôvodného konania, ako aj trov dovolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 4 783,77 Eur, úrok
251,95 Eur (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroky z
omeškania 2,68 Eur (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru),

úrok 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4 783,77 Eur od 25.3.2015 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5,00 % ročne a to: z nezaplatenej istiny 4 783,77 Eur od 25.3.2015 do zaplatenia
a nezaplatených úrokov 251,95 Eur od 25.3.2015 do zaplatenia. V písomnej žalobe uviedol, že dňa
XX.X.XXXX uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5000 Eur na žalovaným určený účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 27.12.2023. Po

vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa
2.3.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 24.3.2015. Napriek výzve
nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dnešného dňa uhradená. Úroky vo výške 251,95 Eur
predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných
splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 15,90 % p.a.
vyplýva zo Zmluvy. Úrok z omeškania 2,68 Eur predstavuje ročnú omeškanú dlžnú splátku odo dňa
nasledujúceho po jej splatnosti v úročení úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne.

2. Okresný súd Levice rozsudkom č. k. 7C/266/2015-69 zo dňa 06.04.2018 konanie v časti o zaplatenie
zmluvných úrokov vo výške 2,11 eura s prísl. a v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania
vo výške 0,70 eura zastavil (I. výrok). Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.783,77eura, vyčíslený úrok do zosplatnenia vo výške 249,84 eura, vyčíslený úrok z omeškania do zosplatnenia
vo výške 1,98 eura, úrok z omeškania 5,00% ročne z istiny 4.783,77 eura od 25.03.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok). Tieto výroky nadobudli

právoplatnosť 06.07.2018. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti III. výroku (úrokov vo výške 15,90
% ročne z nesplatenej istiny od 25.03.2015 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne
z nezaplatených úrokov 249,84 eura od 25.03.2015 do zaplatenia) podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 6Co/171/2018-155 zo dňa 20.02.2019 rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 249,84 eura od 25.03.2015 do zaplatenia a v časti trov konania zrušil a vec mu v
tejto časti vrátil na ďalšie konanie. V ostatnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Po dovolaní podanom žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29.10.2020, sp. zn.
2Cdo/266/2015 rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/171/2018 zo dňa 20.02.2019 v časti, v
ktorej krajský súd v ostatnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vec mu v rozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6Co/24/2021-245 zo

dňa 24.09.2021 rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7C/266/2015-69 zo dňa 06.04.2018 v ostatnej
zamietajúcej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

3. Po zrušujúcich uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Nitre je tak
predmetomsporudohodnutý,tedazmluvnýúrok15,90%ročnezosumy4.783,77euraod25.03.2015do

zaplateniaaúrokzomeškaniavovýške5,00%ročneznezaplatenýchúrokov249,84euraod25.03.2015
do zaplatenia.

4. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový priadok (ďalej len „CSP“) ak bolo
rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie

je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

6. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.01.2022, na ktoré sa žalobca a ani žalovaný
napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil
s rozhodnutím v zmysle podaní ním uskutočnených aj bez ich účasti. V súlade s ustanovením § 180
CSP súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, nakoľko neboli dané dôvody
odročenia pojednávania v zmysle § 183 a 184 CSP. Vzhľadom na uvedené súd na tomto pojednávaní

spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uzavrel úverovú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, úver mu bol
poskytnutý. Je pravda, že úver bol zosplatnený predčasne, nakoľko jednotlivé splátky neuhrádzal. Od
roku 2014 úver nebol splácaný, peniaze ktoré mu boli poskytnuté postúpil sestre, preto nevedel, že úver

sa nespláca.

8. Žalovaný dňa XX.X.XXXX uzatvoril so žalobcom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX. Jej
predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému vo výške 5000,00 eur, s fixnou úrokovou
sadzbou do splatnosti 15,9 % p.a. Výška anuitnej splátky bola určená sumou 83,55 eura, termín

splatnosti1.splátkydňom27.1.2014,početanuitnýchsplátok120,periodicitaatermínsplatnostianuitnej
splátky bol stanovený mesačne, v 27. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 27.12.2023. Výška
RPMN bola uvedená 19,04 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu Úverovej zmluvy 19,35 %, celková
čiastka, ktorú klient musí zaplatiť (súčet výšky Úveru a celkových nákladov Klienta spojených s Úverom)
je uvedená vo výške 10 276,00 eur. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sa stali Všeobecné

obchodné podmienky.

9. Z výpisu účtu žalovaného vyplýva, že mu boli žalobcom poskytnuté úverové prostriedky vo výške
4750 eur dňa 13.01.2014.

10. Žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 2.3.2015, kde súčasne
oznámil predčasnú splatnosť celého úveru. Vyzval žalovaného uhradiť celý dlh vo výške 5095,59 eura
s príslušenstvom najneskôr do 24.03.2015, pričom túto výzvu spoplatnil sumou 30 eur.11. Žalobca na výzvu súdu predložil prehľad splácania úveru žalovaným, pričom v podaní uviedol, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.000 eur. Do dátumu zosplatnenia úveru dňa 02.03.2015
uhradil žalovaný na istinu sumu 216,23 eura, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia úveru

predstavovala 4783,77 eura. Po zosplatnení žalovaný nevykonal žiadnu úhradu. V prehľade sú splátky
rozdelené na splátky úrokov a splátku istiny. Celkovo na úver uhradil žalovaný 852,12 eura. Žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 27.11.2014 vo výške 16,62 Eur, splátok splatných
dňa 29.12.2014 a dňa 27.1.2015 a 27.2.2015, ktoré neuhradil vôbec. Z prehľadu splácania úveru ďalej
vyplýva, že žalovaný na zmluvný úrok zaplatil do zosplatnenia 635,89 eura.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvárania úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
podľa písm. a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania, podľa písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, podľa písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluve nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 17.4.2014) spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.21. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2)
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25.Podľa § 3 ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.(vzneníplatnomod1.2.2013
a v čase vzniku záväzkového vzťahu) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

26. Na rozdiel od (zmluvných) úrokov úroky z omeškania predstavujú sankčný mechanizmus, ktorý
nastupuje zo zákona (§ 517 Občianskeho zákonníka, § 369 Obchodného zákonníka). Pokiaľ ide o

spotrebiteľský vzťah, je potrebné (v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka) aplikovať
ustanovenie § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní, a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania. Uvedené ustanovenia teda viažu vznik nároku veriteľa na úroky z omeškania

na nesplnenie „(peňažného) dlhu“, nie „pohľadávky“. Podľa názoru súdu súčasťou dlhu pri zmluve o
úvere sú aj zmluvné úroky. Ak by sa v právnych vzťahoch, vzniknutých pred novelou Občianskeho
zákonníka, ktorou bolo vložené ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety, aplikoval Obchodný zákonník,
podľa § 369 Obchodného zákonníka je nárok na úrok z omeškania viazaný na omeškanie so splnením
„peňažného záväzku alebo jeho časti“. Aj tu možno uviesť, že súčasťou záväzku dlžníka jednoznačne

sú aj zmluvné úroky. Z vyššie uvedených dôvodov súd, zhodne so slovenskou rozhodovacou praxou
(najmä rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/143/1998), dospel k záveru,
že veriteľ zo zmluvy o úvere (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. zmluvy o úvere, ktorá je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou) má nárok nielen na vrátenie istiny a na zmluvný úrok, ale v prípade
omeškania dlžníka má tiež právo požadovať úrok z omeškania nielen z nezaplatenej časti istiny, ale

aj z nezaplateného zmluvného úroku. (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/143/2017 zo
dňa 19.04.2018).

27. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z nezaplateného zmluvného úroku.
Splácanie úveru poskytnutého žalovanému žalobcom na základe úverovej zmluvy z XX.XX.XXXX malo

byť anuitné, teda súčasťou každej splátky bola príslušná časť istiny a (zmluvného) úroku, určená
osobitne pre každú splátku. Nezaplatením splátky riadne a včas teda vznikol žalobcovi nárok na úrok
z omeškania nielen z tej časti splátky, ktorá mala byť započítaná na istinu, ale aj z tej časti splátky,
ktorá mala byť započítaná na úrok. Do omeškania sa pritom žalovaný dostal s každou splátkou už dňom
nasledujúcim po dohodnutom dátume splatnosti tej-ktorej splátky. Keďže žalobca v žalobe uplatňoval

úroky z omeškania od 25.03.2015 (t. j. odo dňa nasledujúceho po dni poskytnutej na uhradenie celého
dlhu vo výzve na predčasné splatenie celého úveru), pričom k uvedenému dňu bol už žalovaný v
omeškanísovšetkýminezaplatenýmisplátkami,t.j.scelýmdlhomvrátanezmluvnéhoúroku,súdpriznal
žalobcovi nárok na úrok z omeškania z nezaplateného zmluvného úroku v súlade so žalobou odo dňa
25.03.2015.

28. Pokiaľ ide o sumu, z ktorej má žalobca nárok na úrok z omeškania, z prepočtu zmluvných úrokov,
predloženého žalobcom, vyplýva, že celý ním vyčíslený zmluvný úrok vo výške 249,84 eura vznikol v
čase pred predčasným zosplatnením úveru, preto má žalobca nárok na zmluvný úrok v ním uplatnenejvýške 249,84 eura (ktorý mu už priznal súd v II. výroku právoplatným rozsudkom č. k. 7C/266/2015-69),
ako aj nárok na úrok z omeškania z takto vyčísleného zmluvného úroku (keďže tento zmluvný úrok
žalovaný do rozhodnutia súdu nezaplatil).

29. Pri určení výšky úroku z omeškania súd postupoval podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. V období, keď sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
jednotlivých splátok (od 27.11.2014 do 24.03.2015) bola výška úrokov z omeškania v spotrebiteľských

vzťahoch podľa citovaných ustanovení vo výške 5,05%, avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo
výške 5%, čím je súd viazaný a z toho dôvodu priznal súd úrok z omeškania v tejto výške.

30. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo
k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo
by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa

s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje,
zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú
spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

31. V tomto smere dáva súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že pre spotrebiteľa
je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie
dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý
sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku
vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny,

zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade
dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ

nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného
úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda
nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -
spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej
doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Najvyšší
súd zároveň skonštatoval, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z
istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný úrok z dlžnej istiny
prináleží veriteľovi v dojednanej výške.

32. Súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším
súdom Slovenskej republiky v danej veci, priznal žalobcovi zmluvný úrok z úveru vo výške 15,90 % ročne
zosumy4.783,77euraod25.03.2015dozaplatenia,najviacvšakdovýšky4.140,27eura,keďžecelková
čiastka, ktorú mal žalovaný podľa zmluvy zaplatiť bola 10.276,- eur, poplatok za poskytnutie úveru

bol 250,- eur, istina 5.000,- eur a z prehľadu splácania vyplynulo, že žalovaný na úrok zaplatil 635,89
eura. Zároveň súd vychádzal aj zo skutočnosti, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7C/266/2015-69 zo
dňa 06.04.2018 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem iného aj úrok vo výške
249,84 eura (kapitalizovaný zmluvný úrok do zosplatnenia), pričom rozsudok v tejto časti je právoplatný
a vykonateľný. Z uvedeného vyplýva, že zvyšná neuhradená časť úrokov dohodnutých v zmluve po

dátume zosplatnenia je suma 4.140,27 eura (10.276 - 250 - 5.000 - 635,89 - 249,84 = 4.140,27). V
uvedenom rozsahu súd predmetný zmluvný úrok z úveru priznal s poukazom na rozsudok NS SR
sp.zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020, ktorý vyslovil právny názor, že v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil
ako ,,cenu peňazí“. Z uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti pokiaľ sa domáhal žalobca zaplatenia

úroku do zaplatenia (prevyšujúcej sumu 4.140,27 eura) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.33. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

35. Podľa § 453 Civilného sporového poriadku (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie. (3) Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti
vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách
pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.

36. O trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP, vzhľadom na to, že žalobca mal procesný neúspech len v nepatrnej časti (v časti uplatneného
príslušenstva pohľadávky, ktoré nebolo základom pre výpočet trov) a preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.