Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201948
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Brinčík

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2017:3216201948.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobkyne: V. M., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomU.Q.č.XXX,štátnaobčiankaSlovenskejrepubliky,zastúpenejJUDr.Pavlom
Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanej: Y. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q. č. XXX, prechodne bytom XX St. Q. E., Q. O. HP/X X UB, U. F.,
zastúpenej JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Štúrovo námestie č. 121, Trenčín, o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.06.2016 domáha proti žalovanej určenia,
že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena vyhotovená notárskou zápisnicou notárom
JUDr. Štefanom Morvayom na notárskom úrade v Bánovciach nad Bebravou, Jesenského 70/2 pod č.
N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 10.06.2013, ktorá bola vložená do KN pod č. V XXX/XX dňa
01.07.2013 a ktorej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. U. Q. evidované v KN na
LV č. XXXX ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - záhrady o
výmere X.XXX m2, je neplatná. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 10.06.2013 bola formou notárskej zápisnice pod
č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX notárom JUDr. Štefanom Morvayom vyhotovená darovacia zmluva
a zmluva o zriadení vecného bremena, podľa ktorej darca a zároveň oprávnený z vecného bremena
R. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. č. XXX (otec žalobkyne) daroval obdarovanej a zároveň
povinnej z vecného bremena Y. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX (žalovanej a zároveň sestre žalobkyne)
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. U. Q. evidované v KN na LV č. XXXX ako parcela registra "C"

evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.881 m2 a žalovaná zriadila v
prospech R. S. vecné bremeno - právo doživotného bezplatného užívania darovanej parcely. Predmetná
zmluva bola vložená do KN pod č. V XXX/XX dňa 01.07.2013 (ďalej len "predmetná darovacia zmluva
a zmluva o zriadení vecného bremena"). Zastávala názor, že predmetná darovacia zmluva a zmluva o
zriadení vecného bremena je absolútne neplatný právny úkon z dôvodov uvedených v ustanovení § 37
ods.1Občianskehozákonníka.Poukázalanaskutočnosť,žebolauzatvorenázasituácie,keďzačiatkom
mesiaca jún 2013 otec strán sporu R. S. odpadol na ulici, o čom následne žalobkyňa informovala

žalovanú, ktorá v tom čase žila dlhodobo vo U. F. a tá následne po príchode na Slovensko vzala otca
dňa 07.06.2013 na vyšetrenie do Topoľčian, kde mu zistili nález na prostate. Dňa 09.06.2013 žalovaná
informovala žalobkyňu, že na druhý deň majú ísť s otcom podpísať darovacie zmluvy, na základe ktorých
tentodaruježalobkynirodinnýdomvoU.Q.apozemkydaruježalobkyniažalovanejv?-icistým,žetaktosú u notára JUDr. Morvaya pripravené darovacie zmluvy. Dňa 10.06.2013 vzala žalovaná otca autom
do Bánoviec nad Bebravou, kde mal v aute podpísať predmetnú darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení
vecného bremena. Uviedla, že otec bol až do svojej smrti presvedčený, že podpísal darovaciu zmluvu,

ktorej predmetom bola iba ?-ica parcely č. XXXX/X. Zastávala názor, že pokiaľ žalovaná požiadala
notára o vyhotovenie notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo darovanie celej parc. č. XXXX/X
v jej prospech, uviedla otca využijúc jeho zlý zdravotný stav do omylu a jeho prejav vôle vo forme
podpisu tejto zápisnice preto nebol vážny a vzhľadom na situáciu, za ktorej ho urobil, ani slobodný.
Dňa 11.03.2014 otec strán sporu R. S. zomrel, pričom predmetom dedenia v rámci dedičského konania

po menovanom ako poručiteľovi sa stali nehnuteľnosti, ktoré mal úmysel darovať žalobkyni a tieto z
titulu zákonného dedičského podielu na základe doposiaľ neprávoplatného uznesenia Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou sp. zn. XD/XXX/XXXX, H. XX/XXXX zo dňa 31.12.2015 zdedila aj žalovaná,
pričom nehnuteľnosť v kat. úz. U. Q. parc. č. XXXX/X sa predmetom dedenia nestala, keďže táto
je titulom darovania zapísaná ako výlučné vlastníctvo žalovanej. Na základe uvedeného považovala
žalobkyňa predmetnú darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena za absolútne neplatnú,

a preto nehnuteľnosť, ktorá sa podľa nej stala predmetom darovania patrí do dedičstva po nebohom R.
S.. Naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby odôvodnila tým, že len po určení neplatnosti
predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bude možné v dedičskom konaní
po nebohom poručiteľovi R. S. prejednať ako predmet dedičstva či už v základnom dedičskom konaní
alebo na základe návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva aj nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom

neplatnej darovacej zmluvy.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom

stránsporu,výsluchomsvedkaK.Q.,oboznámenímžalobyalistinnýchdôkazov,atonotárskejzápisnice
sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 10.06.2013, rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa
16.05.2016, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, listiny zo dňa 02.06.2013, výpisu z LV č. XXX, lekárskej
správy MUDr. Pažického a výmenného lístku, prepisov sms správ, zmeny žaloby zo dňa 02.08.2017
a oboznámením podstatných listín pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp.

zn. XD/XXX/XXXX.

5. Na pojednávaní konanom dňa 02.08.2017 súd rozhodol o vznesených návrhoch právneho zástupcu
žalobkyne uznesením tak, že nepripustil zmenu žaloby zo dňa 02.08.2017 a rovnako nepripustil
pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaných, ktoré uznesenie vyhlásil v prítomnosti strán sporu

a ich právnych zástupcov, odôvodnil, pričom odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu súdu nebolo
prípustné.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre okres Bánovce nad Bebravou, obec U. Q., kat.
úz. U. Q. vyhotovenom ku dňu podania žaloby a rovnako ku dňu vyhlásenia rozsudku vyplýva, že
výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľnosti označenej ako parcela registra "C" parc. č. XXXX/X,
druh pozemku - záhrady, o výmere 1.881 m2, je Y. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovaná. Titulom
nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti je Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena V

XXX/XXzodňa01.07.2013-70/13.VčastiCŤarchyuvedenéholistuvlastníctvajepodpor.č.1zapísané,
že pod V XXX/XX sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve bezplatného užívania
predmetnej parcely v prospech R. S. (správne S. - pozn. tunajšieho súdu), nar. 24.01.1930.

8. Dňa 10.06.2013 bola na notárskom úrade notára JUDr. Štefana Morvaya, so sídlom v Bánovciach nad

Bebravou, Jesenského 70/2, do notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX spísaná
Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena (ďalej len "predmetná darovacia zmluva a
zmluva o zriadení vecného bremena"), v ktorej R. S., nar. XX.XX.XXXX ako darujúci (darca) vyhlásil,
že touto zmluvou daruje nehnuteľnosť označenú ako parcela Z. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.881
m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre kat. úz. U. Q., ktorej je výlučným vlastníkom,

obdarovanej jeho dcére Y. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX. Obdarovaná vyhlásila, že tento dar od
darujúceho prijíma do jej výlučného vlastníctva so všetkým jeho príslušenstvom a súčasťami. Účastníci
zmluvy, a to darujúci R. S., rod. S. s obdarovanou Y. S., rod. S. sa zároveň dohodli s touto darovacou
zmluvou uzavrieť aj zmluvu o zriadení vecného bremena na darovanej nehnuteľnosti - parcele Z. č.XXXX/X - záhrady o výmere 1.881 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, obsahom ktorej je právo
doživotného bezplatného užívania parcely CKN č. XXXX/X - záhrady vo výmere 1.881 m2 v prospech
darujúceho R. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX ako oprávneného z vecného bremena a obdarovanou Y. S.,

rod. S. ako povinnou z vecného bremena. Účastníci zmluvy v notárskej zápisnici vyhlásili, že ich zmluvná
voľnosť nie je ničím obmedzená, zmluva je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle a darujúci má právo
nakladať so svojím vlastníctvom, ktoré je predmetom tejto zmluvy. Notár v notárskej zápisnici uviedol,
že účastníci si notársku zápisnicu pred ním doslovne prečítali, jej obsah schválili a na znak súhlasu ju
pred ním vlastnoručne podpísali.

9. R. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX v obci U. Q., pričom dedičské konanie po
nebohom sa vedie na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, ktorý spis
si tunajší súd pripojil. Okresný súd Bánovce nad Bebravou začal v uvedenej dedičskej veci konanie
uznesením č. k. XD/XXX/XXXX - X zo dňa 10.04.2014. Poverením zo dňa 10.04.2014 bol podľa §
38 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v príslušnom znení vykonaním potrebných úkonov vo veci

prejednania dedičstva po poručiteľovi poverený ako súdny komisár - notár JUDr. Ing. Andrej Slezák, so
sídlom notárskeho úradu v Bánovciach nad Bebravou, Nám. Ľ. Štúra 1796/5A.

10. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. XD/XXX/XXXX - XX zo dňa 31. decembra
2015 vo výroku I. určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov dedičstva a čistú hodnotu

dedičstva, vo výroku II. potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičmi podľa zákonných dedičských podielov,
vo výroku III. priznal odmenu súdnemu komisárovi a uložil dedičom nadobúdajúcim dedičstvo povinnosť
uhradiť trovy konania podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov a vo výroku
IV. uložil dedičom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok. Krajský súd v Trenčíne
o odvolaní dedičky V. M., rod. S. (žalobkyňa v tomto spore) rozhodol uznesením č. k XCoD/X/XXXX-

XXX zo dňa 22. júna 2016, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k.
XD/XXX/XXXX - XX zo dňa 31. decembra 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie. Uvedené uznesenie
krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2016. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že z obsahu súdneho spisu v predmetnej dedičskej veci vyplýva, že podľa zápisnice o predbežnom
vyšetrení spísanej súdnym komisárom dňa 06.05.2014 bola vypočutá dedička V. M., rod. S., ktorá

popri údajoch o zomrelom poručiteľovi, jeho závete, dedičoch, o aktívach a pasívach dedičstva uviedla
aj údaj o predmete neobvyklého darovania, ku ktorému podľa nej malo dôjsť darovaním pozemku
parcela CKN č. XXXX/X, záhrady o výmere 1881 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. U. Q. zo strany
poručiteľadedičkeY.S.,rod.S..Napreukázaniesvojhotvrdeniavyslúchanádedičkapredložilasúdnemu
komisárovi rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. vkladu V XXX/XX zo dňa 01.07.2013

a notársku zápisnicu spísanú notárom JUDr. Štefanom Morvayom dňa 10.06.2013 sp. zn. N XXX/XXXX,
Nz XXXXX/XXXX, z ktorých vyplýva, že poručiteľ daroval uvedenú nehnuteľnosť dedičke Y. S., rod.
S. darovacou zmluvou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 10.06.2013 a vklad vlastníckeho práva
v prospech menovanej dedičky podľa tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený.
Napadnutým uznesením potom súd prvej inštancie po zistení, že poručiteľ nezanechal závet, len listinu

o vydedení syna R. S., rod. S. a dedičia sa medzi sebou na vyporiadaní dedičstva nedohodli, potvrdil bez
ďalšieho nadobudnutie dedičstva dedičmi podľa zákonných dedičských podielov. Uvedený postup súdu
prvej inštancie v predmetnej dedičskej veci nepovažoval odvolací súd správny. Ak totiž súd potvrdzuje
nadobudnutie dedičstva dedičom zo zákona podľa ich dedičských podielov, musí sa dedičovi do jeho
podielu započítať to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania

(§ 484 Občianskeho zákonníka). K takémuto započítaniu musí súd prejednávajúci dedičstvo pristúpiť
ex offo, teda z úradnej povinnosti, aj bez návrhu niektorého z dedičov, ak bolo v dedičskom konaní
preukázané takéto neobvyklé obdarovanie dediča poručiteľom za jeho života. V predmetnej dedičskej
veci dedička V. M., rod. S. pri predbežnom vyšetrení uviedla, že k takémuto neobvyklému obdarovaniu
dediča zo strany poručiteľa podľa nej prišlo a predložila listinné dôkazy preukazujúcu dar nehnuteľnosti

dedičke Y. S., rod. S. zo strany poručiteľa za jeho života. Konajúci súd však nevykonal dokazovania na
zistenia, či skutočne toto darovanie bolo neobvyklé a skutočnosť darovania nehnuteľnosti poručiteľom
jednému z dedičov nijako vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil a teda je zrejmé, že ju ani nevzal pri
svojom rozhodovaní do úvahy. Jeho právne posúdenie predmetnej dedičskej veci je tak chybné, pretože
nepoužil pri rozhodovaní ustanovenie § 484 Občianskeho zákonníka a nedostatočne zistil skutkový stav

veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude povinný vykonať dokazovania, ktoré mu umožní posúdiť
darovanie nehnuteľnosti dedičke Y.X., rod. S. poručiteľom za jeho života podľa § 484 Občianskehozákonníka. Okrem toho bude súd prvej inštancie povinný vykonať dokazovanie na riadne zistenie okruhu
dedičov po poručiteľovi, keď odvolateľka v odvolacom konaní predložila listiny preukazujúce existenciu
ďalších dvoch detí poručiteľa, L. S., nar. XX.XX.XXXX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú rovnako

dedičmi poručiteľa zo zákona podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s ktorými nebolo doposiaľ
konané ako s účastníkmi konania. Ostatní dedičia síce vo svojich vyjadreniach popreli, že by menované
osoby boli deťmi poručiteľa, resp. uviedli, že otcovstvo poručiteľa k nim bolo zapreté, ale tieto tvrdenia
nijakým dôkazom nepreukázali. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v ďalšom konaní vykonal
dokazovanie, na základe ktorého bude môcť ustáliť okruh dedičov po poručiteľovi.

11. Po tom ako odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 31.12.2015, okresný súd vrátil
spis poverenému notárovi na ďalšie konanie, pričom v predmetnom dedičskom konaní nebolo následne
vydané žiadne ďalšie rozhodnutie a toto doposiaľ nie je ukončené.

12. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase spísania predmetnej

darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena (ďalej len "Občiansky zákonník") právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

15. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

16.Podľa§484Občianskehozákonníkasúdpotvrdínadobudnutiededičstvapodľadedičskýchpodielov.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne
dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta
sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto
započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi

uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

17.Podľa§80písm.c/zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníúčinnomdo30.06.2016
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

18. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len "C.s.p."), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (v texte aj len "O.s.p.").

19. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.21. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 396 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v platnom znení konania
o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

23. Podľa § 175k ods. 1, 2, 3 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je
dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky
dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o
dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o
zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez

zreteľa na tohto dediča. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie
ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.

24. V posudzovanom prípade podala žalobkyňa žalobu na tunajšom súde dňa 10.06.2016, to znamená
ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016.

Právne účinky podanej žaloby zostali zachované, preto súd pri skúmaní procesnej prípustnosti
určovacieho žalobného návrhu vychádzal z ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase podania predmetnej žaloby.

25. Za určovací návrh považuje súdna prax aj (v prejednávanej veci podanú) žalobu na určenie

neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem žalobcu na podanej žalobe musí byť podľa požiadavky
zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem
je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, je tu ohrozenie

práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť
inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva
alebo právneho vzťahu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Existenciu naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania (porovnaj dôvody uvedené v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XX/XXXX). Povinnosť preukázať, že
na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (t.j. žalobkyňu).

26. Pred samotným posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska vyššie
citovaných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že základná procesná
podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, teda existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení v danom prípade nebola splnená.

27. Z úradnej činnosti konajúceho súdu je súdu známe a vyplýva aj z podanej žaloby, že na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou prebieha pod sp. zn. XD/XXX/XXXX dedičské konanie po nebohom R.
S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa a žalovaná sú dcérami nebohého a v uvedenom
dedičskom konaní vystupujú ako dedičia zo zákona. Súd uvedený dedičský spis pripojil a zistil, že
Okresný súd Bánovce nad Bebravou prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 31.12.2015 okrem iného

určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov dedičstva a čistú hodnotu dedičstva a potvrdil
nadobudnutie dedičstva dedičmi podľa zákonných dedičských podielov. Proti uvedenému rozhodnutiu
podala dedička V. M. (žalobkyňa v tomto spore) odvolanie zo dňa 03.02.2016, pričom namietala
pochybenie súdu a nesprávnosť napadnutého uznesenia v tom, že pri dedení nebolo započítané v
súlade s ustanovením § 484 Občianskeho zákonníka do dedičského podielu Y.X. (žalovaná v tomto

spore) to, čo za života dostala bezplatne od poručiteľa. Ide konkrétne o nehnuteľnosť parcelu CKN
v katastrálnom území U. Q. parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 1.881 m2. Túto nehnuteľnosť
nemalej hodnoty získala dedička Y. S. (žalovaná) od poručiteľa darovacou zmluvou so zriadením
vecnéhobremenavroku2013,pričomtedanejdeoobvyklédarovanie.Ďalšiunesprávnosťnapadnutéhouznesenia videla odvolateľka v tom, že v dedičskom konaní boli opomenuté dve deti po vydedenom
synovi poručiteľa R. S., ktoré žijú v Srbskej republike. Krajský súd v Trenčíne považoval uvedené
odvolacie námietky odvolateľky za opodstatnené a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Konštatoval, že postup okresného súdu v predmetnej dedičskej veci nebol správny.
Ak totiž súd potvrdzuje nadobudnutie dedičstva dedičom zo zákona podľa ich dedičských podielov, musí
sa dedičovi do jeho podielu započítať to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde
o obvyklé darovania. K takémuto započítaniu musí súd prejednávajúci dedičstvo pristúpiť ex offo, teda z
úradnej povinnosti, aj bez návrhu niektorého z dedičov, ak bolo v dedičskom konaní preukázané takéto

neobvyklé obdarovanie dediča poručiteľom za jeho života. V predmetnej dedičskej veci dedička V. M.,
rod. S. pri predbežnom vyšetrení uviedla, že k takémuto neobvyklému obdarovaniu dediča zo strany
poručiteľa podľa nej prišlo a predložila listinné dôkazy preukazujúcu dar nehnuteľnosti dedičke Y. S., rod.
S. zo strany poručiteľa za jeho života. Konajúci súd však nevykonal dokazovania na zistenia, či skutočne
toto darovanie bolo neobvyklé a skutočnosť darovania nehnuteľnosti poručiteľom jednému z dedičov
nijako vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil a teda je zrejmé, že ju ani nevzal pri svojom rozhodovaní do

úvahy.Jehoprávneposúdeniepredmetnejdedičskejvecijetakchybné,pretoženepoužilprirozhodovaní
ustanovenie § 484 Občianskeho zákonníka a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

28. Na uvedené skutočnosti bolo potrebné podľa názoru súdu prihliadnuť pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu podanej žaloby v tomto spore. Je nepochybné a ani nebolo medzi

stranami sporu sporné, že žalobkyňa sa v prebiehajúcom dedičskom konaní po nebohom otcovi R. S.,
zomr. XX.XX.XXXX, domáha započítania daru do dedičského podielu žalovanej na základe ustanovenia
§ 484 Občianskeho zákonníka. Jedná sa pritom o predmetnú parcelu, ktorú R. S. ako darca daroval
žalovanej ako obdarovanej predmetnou darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena,
ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha v tomto spore. V dedičskom konaní, ktoré sa vedie

odo dňa 10.04.2014, žalobkyňa nenamietala platnosť, resp. neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena, ale domáha sa započítania daru uskutočneného na jej podklade.
Tým, že žalobkyňa žiada v dedičskom konaní započítanie daru, je zrejmé, že vychádza z toho, že
predmetná darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena existuje a táto je platná. Spornosť
ohľadom tejto otázky nebola v dedičskom konaní ani zistená, pričom je nepochybné, že pri skúmaní

podmienok započítania daru podľa § 484 Občianskeho zákonníka súd ako otázku predbežnú rieši aj
otázku, či k darovaniu nad rámec bežného darovania došlo platne. Ustanovenie § 484 Občianskeho
zákonníka upravuje postup súdu pri vyporiadaní dedičských podielov, ak o dedičskom práve rozhoduje
sám, pretože dedičia sa medzi sebou nedohodli. Pri tomto rozhodovaní je povinný vykonať zápočet na
dedičský podiel dediča, ktorého poručiteľ počas života obdaroval. Tento postup sa uplatní vo vzťahu ku

všetkým dedičom bez ohľadu na to, či dedia zo zákona, alebo na základe závetu. Ak nedôjde medzi
dedičmi k dohode o vyporiadaní alebo ak túto dohodu o vyporiadaní súd neschváli, vykoná vyporiadanie
z úradnej moci súd. V takom prípade súd prihliada pri určení podielov dedičov na dedičstve na to, k
akým majetkovým presunom z majetku poručiteľa do majetku budúcich dedičov počas života poručiteľa
došlo. Pri tomto rozdelení podielov je súd povinný prihliadať na požiadavku na zápočet darov, ktoré

dedičia, prípadne ich predchodcovia, od poručiteľa počas jeho života dostali, a tým do určitej miery
vyrovnať majetkový prospech jednotlivých dedičov, ktorý pochádza z majetku poručiteľa v dobe jeho
života, ako aj v dobe jeho smrti. Pri výpočte dedičských podielov sa potom vychádza z tzv. kolačnej
podstaty, čo je obvyklá cena majetku, patriaceho do dedičstva v deň smrti poručiteľa, zvýšená o cenu
darov, ktoré dostal obdarovaný dedič, resp. vnuci, pravnuci poručiteľa. Z kolačnej podstaty sa vypočíta

hypotetický podiel každého dediča na dedičstve. Každému dedičovi sa od takto vypočítaného podielu
odpočíta hodnota darov, ktoré dedič dostal počas života poručiteľa darom. Všetky uvedené skutočnosti
týkajúce sa § 484 Občianskeho zákonníka rieši súd v konaní o dedičstve pri rozhodovaní o potvrdení
nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov (k tomu viď aj uznesenie Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 24.09.2013).

29. Pokiaľ žalobkyňa iniciovala žalobou samostatné konanie o určenie neplatnosti predmetnej darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bez ohľadu, resp. nie v nadväznosti na úkony vykonané
v prebiehajúcom dedičskom konaní, súd dospel k záveru, že za daných okolností v posudzovanom
prípade žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na

podanej žalobe. Žalobkyňa si svoje práva uplatňuje v dedičskom konaní, ktoré nie je doposiaľ skončené.

30. Súd v tejto súvislosti ešte uvádza, že z vyššie uvedených dôvodov nebol by podľa názoru súdu za
vyššie popísaných okolností v súčasnosti daný naliehavý právny záujem ani na určení, že nehnuteľnosť,ktorá bola predmetom predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, patrí do
dedičstva po poručiteľovi R. S., ktorej zmeny žaloby sa žalobkyňa domáhala na pojednávaní konanom
dňa 02.08.2017. Uvedená zmena žaloby bola pritom navyše navrhnutá v štádiu konania, kedy súd už na

predchádzajúcom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedka. Pripustenie zmeny
žaloby by potom znamenalo dôvodnosť návrhu na pripustenie pristúpenia ďalších účastníkov konania
na strane žalovaných (všetkých dedičov po nebohom R. S.), ktorí sa však na už doposiaľ vykonanom
dokazovaní nemali možnosť zúčastniť. Uvedené by zakladalo dôvodnosť požiadavky na opakovanie
vykonaného dokazovania, čím by nepochybne došlo k neodôvodnenému predĺženiu trvania sporu a

navyšovaniu trov konania. Pre úplnosť je potrebné dodať, že okruh dedičov po nebohom R. S. nie je v
dedičskom konaní s poukazom na zrušujúce uznesenie krajského súdu ustálený.

31. Súd považoval za potrebné vyporiadať sa aj s argumentáciou žalobkyne, ktorá uviedla, že si je
vedomá toho, že v dedičskom konaní sa domáhala zmeny prvostupňového rozhodnutia z toho dôvodu,
že nebol započítaný v neprospech žalovanej majetok, ktorý jej bol poručiteľom

darovaný za života. Podľa jej názoru to bol jediný možný právny spôsob obrany v dedičskom konaní,
nakoľko sa nemohla v dedičskom konaní domôcť neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy a preto sa
vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu týmto spôsobom ani nebráni. S uvedenými závermi žalobkyne
sa súd nestotožňuje. Podľa názoru súdu žalobkyňa sa mohla v dedičskom konaní domáhať, aby medzi
aktíva dedičstva bola zahnutá predmetná parcela registra "C" parc. č. XXXX/X . evidovaná na liste

vlastníctva č. XXXX, a to odôvodňujúc neplatnosťou predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecnéhobremena.Pokiaľbyvtejtosúvislostidošloksporumedzidedičmiotom,čopatrídodedičstvapo
poručiteľovi, čo by musel konštatovať príslušný poverený súdny komisár, resp. dedičský súd, s odkazom
na podanie si občiansko-právnej žaloby, kedy procesným nástrojom na odstránenie sporu je podanie
žaloby na určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Na podanie tejto

žaloby, ale iba za vyššie naznačených okolností, by potom mala žalobkyňa podľa názoru súdu naliehavý
právny záujem. Uvedené však žalobkyňa neurobila a v dedičskom konaní sa nepochybne domáha
započítania daru do dedičského podielu žalovanej, na základe čoho došlo tiež k zrušeniu rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolacím súdom.

32. Pokiaľ išlo o návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania dopytom na notársky úrad, súd tento návrh
zamietol, a to s prihliadnutím na právne posúdenie veci, keď žalobca v spore neosvedčil naliehavý
právny záujem na požadovanom určení v zmysle žalobného petitu, a teda vykonanie požadovaného
dokazovania by bolo nehospodárne a bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci samej.

33. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď neosvedčenie naliehavého
právneho záujmu na určovacom žalobnom návrhu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie žaloby.

34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.

Žalovaná bola v tomto spore úspešná v celom rozsahu, keď súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol, preto žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá v spore úspešná
nebola.

38. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením

vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie.