Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/278/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4203898743
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4203898743.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnej: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Y. X/XX, o vymoženie sumy 239,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 7. augusta
2014, č. k. 8Er/149/2003-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a
jej zastavenia p o t v r d z u j e .
Odvolací súd vec v časti trov exekučného konania v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,

vyhlásil exekúciu sp. zn. 8Er/149/2003 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod EX
1116/03 za neprípustnú a konanie zastavil. Zároveň súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi prizval trovy exekúcie v sume 25,47 eur a oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi tieto trovy vo výške 25,47 eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 103 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1,

§ 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok), § 22 ods. 2, § 24, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
§ 14 ods. 1 písm. a) a b), 2, 3, § 22 ods.1, 2, § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie sa
uskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 373/2003, Nz 12749/2003
spísaná Mgr. Tomášom Leškovským, notárskym kandidátom JUDr. Ľubomíra Vlhu v Bratislave dňa

21.02.2003. Súd opätovne preskúmal exekučný titul a zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa
22.11.2002 zmluvu o úvere. Súčasťou tejto zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje
spoločnosť PDSS s.r.o. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Povinný neplnil svoj
záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 21.02.2003 bola na notárskom úrade
spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému
udelila spoločnosť PDSS, s.r.o. plnomocenstvo dňa 02.12.2002. Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil, že uznáva

dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 9.206,- Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 08.01.2003 splatí v lehote do
28.02.2003, pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola
použitá ako exekučný titul. Súd prvého stupňa konštatoval, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v
zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej
zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v

budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To
znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhuneexistoval, odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok
v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne
významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok

alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo ktoré
môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s
ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho
výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohla
byť spoločnosť PDSS s.r.o. platne splnomocnená na takéto právo. Súd tiež poukázal na ustanovenie §

22 ods. 2 OZ a na rozpor záujmov povinného a "ním zvoleného" zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo
zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú
náležitostiupravenév§22ods.2,vzmysle§39Občianskehozákonníka,spôsobiaabsolútnuneplatnosť
takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie
Mgr. Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici a tá tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného

exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. V zmysle §
24 Občianskeho zákonníka zástupca má povinnosť konať osobne. Dať sa zastúpiť ďalším zástupcom
- substitútom môže iba v prípade, ak to predpokladajú právne predpisy alebo ak to vyplýva z dohody
účastníkov. Takáto dohoda medzi povinným a "splnomocneným zástupcom" chýba, preto sa spoločnosť
PDSS s.r.o. nemohla dať zastupovať ďalším zástupcom na spísanie notárskej zápisnice a Mgr. Tomáš

Kušnír tak nebol platne splnomocnený na takýto úkon. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že
ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania,
a preto súd zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora a rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a konanie zastavil. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 21,90 eur titulom

poštovných nákladov (8x doručenie do vlastných rúk, 6x obyčajné doručenie) a v sume 3,57 eur titulom
spotrebného materiálu. Súd priznal exekútorovi sumu 25,47 eur, nakoľko boli uplatnené v súlade s
vyhláškou. Celkovo predstavujú trovy exekúcie spolu sumu vo výške 25,47 eur a na jej úhradu zaviazal
oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v celosti včas podaným odvolaním oprávnený. Namietal,
že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,
že súd nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že exekučný súd neumožnil

účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje
stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s
neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.02.2013
sp. zn. C-472/11Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai, smernicu rady č. 93/13/
ES a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak
právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany
práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou.
Ďalej namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný
odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz,

ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie
prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty
a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale
práve notár napráva takéto situácie, napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o
pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár

neodmietnevykonaťúkon,zanikáprávomocvšeobecnéhosúdurozhodovaťosúladeúkonusozákonom
a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný
súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola
vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom

všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny
procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniťobsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v
konaní,vktorombolexekučnýtitulvydaný,nemôžeexekučnýsúdnaprávaťprípadnéchybyanedostatky
exekučného titulu. Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby
všeobecný súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a
druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov
konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru,
že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto
dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol

na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť.
Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia,
ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom
postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť

ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v
ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo
nie je zmluvným ustanovením, preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal

notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle
ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy
nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo,keďžebolnazákladeplnomocenstvaoprávnenýuznaťdlhvoformenotárskejzápisnice.

V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od
vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
alebo alternatívne, konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru

Európskej únie v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky
v tomto znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

K odvolaniu oprávneného nebolo podané písomné vyjadrenie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 28.03.2003 požiadal súdneho
exekútora Dr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, o vykonanie exekúcie voči
povinnej. Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 373/2003, NZ 12749/2003,
spísanú dňa 21.02.2003 notárskym kandidátom Mgr. Tomášom Leškovským, v ktorej Mgr. Martin Paiček

na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnený zástupca
spoločnosti PDSS, s.r.o., ktorá bola povinnou splnomocnená na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu v zmluve o úvere zo dňa 22.11.2002, uznal v mene povinnej dlh voči oprávnenému v
celkovej výške 305,58 eur (9206,-Sk) vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 08.01.2003do zaplatenia. Súdny exekútor dňa 23.04.2003 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd dňa 28.04.2003 vydal súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na
vykonanie exekúcie pod č. 5401 020824*. Podaním zo dňa 18.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu

súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Okresný súd Komárno dňa 05.04.2012 vydal uznesenie č. k. 8Er/149/2003-15, ktorým exekúciu vyhlásil
za neprístupnú a konanie zastavil. Zároveň priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 25,47
eur a uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi predmetné trovy do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania oprávneného uznesením Krajského súdu v

Nitre č. k. 8CoE/136/2012-33 zo dňa 31.10.2012 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konaniezdôvodujehozmätočnostianepreskúmateľnostiprenedostatokdôvodov.Následnesúdprvého
stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Odvolací súd v danej právnej veci zistil, že návrhy oprávneného na prerušenie exekučného konania
v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP z dôvodu podania návrhu na konanie o súlade v odvolaní

definovaných ustanovení právnych predpisov Ústavnému súdu SR a predloženia oprávneným vyššie
uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebné ako nedôvodné
zamietnuť. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom
poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého

nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ustanovenie §
109 ods. 1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru,
že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad
komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný
vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu

dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v
určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný
výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu
a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 1 Cdo 60/2013 zo dňa 13. marca 2013). Posúdenie predmetných otázok oprávneného a
ich vyriešenie však patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho
výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie
je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Odvolací súd taktiež uvádza na margo návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného
poriadkuexekučnékonanienemožnoprerušiť,akosobitnýzákonneustanovujeinak.Takýmtoosobitným
zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a nie Občiansky
súdny poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je vymedzený v § 251
ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia

predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.
Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní
znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec alebo nie sú
upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie

nevylučuje. Odvolací súd z týchto dôvodov návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný
súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného

poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia,
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v
iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods.

1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie
zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu.Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí,
schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu
pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods.

2 Exekučného poriadku).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je

spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola
z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov

právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na
zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica
nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a
nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom

stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie
je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle §
134 OSP a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/
a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti
exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by
odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných
zákonných ustanovení v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu sa zaoberal právne relevantnou
skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi
oprávneným a povinnou dňa 22.11.2002, spoločnosti PDSS s.r.o. a následné plnomocenstvo, ktorým

táto spoločnosť splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra spísaním notárskej zápisnice, na základe
ktorého advokátsky koncipient Mgr. Martin Paiček uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenému v
predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový
stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na

skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že
s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš
Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec
spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného.

V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením,
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa
o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila spoločnosti PDSS s.r.o. za účelom uznania jej dlhuvoči oprávnenému, ako i následné plnomocenstvo spoločnosti PDSS s.r.o. pre Mgr. Tomáša Kušníra a
rovnako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je
neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom,

na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého
stupňa preto správne postupoval v intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď
predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Záverom odvolací súd uvádza, že nerozhodol o odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvého
stupňa v časti náhrady trov exekúcie a to s poukazom na ustanovenia § 58 Exekučného poriadku z
dôvodu, že v danej právnej veci napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník
a vo veci odvolania v časti trov konania rozhodne sudca súdu prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.