Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 13, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/242/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201544
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020201544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek

senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej
veci žalobcu: Obec Pakostov, Pakostov 24, 094 07 Pakostov, IČO: 00 323 331, zastúpený JUDr.
Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova č. 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), zo dňa 13.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe návrhu spoločnosti Alpine Oil and Gas, s.r.o., Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO:
36 702 722 (ďalej len „spoločnosť Alpine Oil and Gas, s.r.o.“) zo dňa 19.04.2016 Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej geologickej správy dňom 20.04.2016 začalo správne

konanie podľa § 23 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach v znení neskorších predpisov (ďalej
len „geologický zákon“) vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia
„G. - ropa a horľavý zemný plyn“ (ďalej len „prieskumné územie G.“).

2. Žalovanému bolo následne dňa 30.05.2016 doručené podanie žalobcu, ktorým sa domáhal
postavenia účastníka konania v správnom konaní č. 5019/2016-7.3 o predĺžení doby platnosti a zmene
(zmenšenie) prieskumného územia G. s poukazom na § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 23 ods. 7 geologického zákona.
Žalobca sa vo svojom podaní doručeným žalovanému dňa 30.05.2016 domáhal postavenia účastníka
konania vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia G., pričom svoj
nárok na účasť v konaní odôvodnil tým, že v predmetnom konaní môžu byť dotknuté záujmy obce ako
aj záujmy jej obyvateľov.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 5019/2016-7.3, 31042/2016 zo dňa 02.06.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové

rozhodnutie“) vylúčil žalobcu ako účastníka konania podľa § 14 ods. 1 a § 46 a § 47 správneho
poriadku zo správneho konania vo veci predĺženia platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia
Snina podľa § 22 a 23 geologického zákona vedenej u žalovaného pod č. spisu 5019/2016-7.3.
V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z geologického zákona ani z iného právneho predpisunevyplýva, že účastníkom v konaní o predĺžení doby platnosti a zmene (zmenšenia) prieskumného
územiabymalbyťajinýsubjektakodržiteľprieskumnéhoúzemia,nanávrhktoréhosamádobaplatnosti
prieskumného územia predĺžiť a prieskumné územie zmeniť. Ďalej žalovaný dôvodil, tým, že žalobca

vo svojich podaniach nekonkretizoval, na základe akých relevantných skutočností si uplatňuje v danej
veci postavenie účastníka konania. Podľa názoru žalovaného jediným subjektom, ktorý má kvalifikovaný
právny vzťah k prieskumnému územiu G., je držiteľ prieskumného územia a v konaní o predĺžení doby
platnosti a zmene (zmenšenia) prieskumného územia G. podľa § 23 geologického zákona sa rozhoduje
iba o právach, oprávnených záujmoch a povinnostiach tohto držiteľa prieskumného územia. Výsledkom

rozhodovacej činnosti žalovaného sa z uvedeného dôvodu nezmení právne postavenie žalobcu.

4. Žalobca následne podal dňa 23.06.2016 rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom
stanovenej lehote, o ktorom rozhodol minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím
číslo 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č.: 39045/2016 (6) podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59
ods. 1 a 2 správneho poriadku a na návrh Osobitnej komisie ministra životného prostredia Slovenskej

republiky pre konanie vo veciach rozkladov zamietol rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu,
ktorým žalovaný podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 správneho poriadku vylúčil žalobcu zo správneho
konania vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „G. - ropa a
horľavý zemný plyn“ pre spoločnosť Alpine Oil and Gas, s.r.o. podľa § 22 a § 23 geologického zákona
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie o zamietnutí

rozkladu bolo doručené žalobcovi dňa 02.08.2016.
II.
Žaloba

5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.09.2016 sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného Ministra životného prostredia Slovenskej republiky sp. zn. 6422/2016-9.2
(14/2016-rozkl.) z 13.07.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva životného prostredia
SR, Odboru štátnej geologickej správy sp. zn. 5019/2016-7.3 zo dňa 02.06.2016, ktorým tento vylúčil
Lesoochranárske zoskupenie VLK (poznámka správneho súdu - túto zrejmú nesprávnosť v označení

subjektu v petite žaloby žalobca následne opravil) zo správneho konania vo veci predĺženia doby
platnosti prieskumného územia „G. - ropa a horľavý zemný plyn“, a vec vracia prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

6. Žalobca tvrdí, že je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného,

keďže týmto rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Porušenie
verejného záujmu v oblasti životného prostredia vidí v tom, že rozhodnutia týkajúce sa životného
prostredia majú byť výsledkom rozhodovacieho procesu, na ktorom sa občania majú podieľať. V tejto
súvislosti poukázal na preambulu Aarhuského dohovoru, alinea 7, 8, 9.

7. Žalobca príkladmo vymenoval geologické práce vykonávané v etape vyhľadávacieho ložiskového
geologického prieskumu a tvrdí, že sú nepochybne prácami, s ktorými sú spojené fyzikálne a iné
vplyvy na životné prostredie. V etape vykonávania vrtných a podzemných prác zriaďovania pracovísk
a prístupových ciest k nim, ide predovšetkým o priamy zásah do tých zložiek životného prostredia,
ktorými sú pôda, pôdny kryt, vrátane flóry a fauny, ktorá je súčasťou tohto pôdneho krytu. Uvedené

činnosti zároveň pri ich vykonávaní môžu nepochybne pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém,
v ktorom sú vykonávané.

8. Poukázal na skutočnosť, že vplyv geologických prác v etape - ložiskového geologického prieskumu,
ktorý je vykonávaný v rámci určenia prieskumného územia, o predĺženie ktorého sa vedie predmetné

konanie zhodnotil zákonodarca tým, že v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny stanovil, že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom, a to nielen v konaní o
určení prieskumného územia, ale aj o predĺžení doby platnosti prieskumného územia. Žalobca v konaní
pred orgánmi verejnej správy poukázal na to, že keďže prieskumné územie oprávňuje jeho držiteľa
vykonávať na určenom území vybrané geologické práce, a tieto geologické práce sú nepochybne

prácami, ktoré zasahujú do zložiek životného prostredia, konanie o predĺžení jeho platnosti, teda o tom,
či žiadateľ bude môcť v určitom predĺžením určenom časovom období zasahovať do jednotlivých zložiek
životného prostredia, je konaním týkajúcim sa životného prostredia.9. V žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca je obec, ktorej zo zákona vyplýva povinnosť utvárať a ochraňovať zdravé

podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov a ochrana životného prostredia (§ 4 ods. 3 písm.
h) zákona o obecnom zriadení). Podľa žalobcu rozhodovanie o prieskumnom území je rozhodovaním
o životnom prostredí, čo vyplýva aj z ust. § 9 ods. 1 písm. g) a § 103 ods. 6 zákona o ochrane prírody a
krajiny. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že neexistuje, a ani žalovaný to nevysvetlil, z akého dôvodu
by mal byť charakter konania o určení (predĺžení) prieskumného územia, posudzovaný inak vo vzťahu

k orgánu ochrany prírody a inak vo vzťahu k žalobcovi, ktorý je obcou, a teda osobou, ktorá je povinná
zaujímať sa o životné prostredie svojich obyvateľov. Ani rozhodnutie o určení (predĺžení) prieskumného
územia nemôže by vydané skôr ako rozhodujúcemu orgánu je doručené vyjadrenie orgánu ochrany
prírody.

10. Žalobca poukázal na čl. 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.12.2011

o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len
„Smernica“), ktorý stanovuje rámce účinnej účasti verejnosti na rozhodovacom procese, podliehajúcom
tejto Smernici. Hĺbkové vrty sú podľa žalobcu činnosťou, pri ktorej nie je možné vylúčiť pravdepodobný
významný vplyv na životné prostredie, nesporne sa týkajú životného prostredia, a v dôsledku
nedostatočného a nesprávneho prevzatia Smernice, nemožno vo vzťahu k nim postupovať inak, ako k

činnostiam, ktoré môžu mať pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie.

11. Dňa 30.12.2016 žalobca doručil súdu podanie, ktorým oznamuje, že pri písaní došlo k zrejmej
nesprávnosti v petite žaloby, ktorý má správne znieť takto: Súd zrušuje rozhodnutie žalovaného
Ministra životného prostredia Slovenskej republiky sp. zn. 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.) z 13.07.2016

a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Ministerstva životného prostredia SR, Odboru štátnej
geologickej správy sp. zn. 5019/2016-7.3 zo dňa 02.06.2016, ktorým tento vylúčil obec C. (poznámka
súdu - v žalobe bolo uvedené Lesoochranárske zoskupenie VLK) zo správneho konania vo veci
predĺženia doby platnosti prieskumného územia „G. - ropa a horľavý zemný plyn“, a vec vracia
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Dňa 08.12.2016 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, z ktorého obsahu vyplýva, že na základe
návrhu spoločnosti Alpine Oil and Gas, s.r.o. zo dňa 19.04.2016 žalovaný dňom 20.04.2016 začal
správnekonaniepodľa§23geologickéhozákonavovecipredĺženiadobyplatnostiazmeny(zmenšenia)
prieskumného územia „G. - ropa a horľavý zemný plyn“. Žalovanému bolo následne doručené podanie
žalobcu, ktorým sa uvedené občianske združenie (poznámka súdu - žalobca nie je občianske združenie)

domáhalo postavenia účastníka konania v konaní č. 5019/2016-7.3 o predĺžení doby platnosti a o zmene
(zmenšenie) prieskumného územia Snina s poukazom na § 14 ods. 1 správneho poriadku § 23 ods. 7
geologického zákona. Žalobca svoj nárok na účasť v konaní odôvodnil tým, že v predmetnom konaní
môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny.

13. V danej súvislosti žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že stotožňovanie konania o určení
prieskumného územia s konaním o predĺžení doby platnosti určeného prieskumného územia zo strany
žalobcu, je zavádzajúce. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca domáha účasti v konaní
až v roku 2016, keď rozhodnutie o určení prieskumného územia bolo vydané už v roku 2006 a žalobca
až doteraz zákonnosť rozhodnutia o určení prieskumného územia nijakým spôsobom nespochybňoval.

Žalovaný ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutie o predĺžení doby určenej na prieskumné
územie samo osebe nevytvára žiadne nové právne skutočnosti vo vzťahu k obyvateľom obcí, obciam,
vlastníkom nehnuteľností a i.. Žalovaný akceptuje a zároveň spolupracuje s mnohými občianskymi
združeniami, ako aj ďalšími subjektami podieľajúcimi sa na ochrane životného prostredia, avšak takéto
konanie, ktorým sa žalobca domáha účasti do konania bez poukázania na konkrétne dotknuté záujmy

na ochrane životného prostredia, ktoré by mohli byť konaním a rozhodnutím žalovaného dotknuté,
považuje žalovaný za účelové.14. Žalovaný po poukázaní na aplikáciu a výklad právnych predpisov SR a práva Európskej únie
zastáva názor, že prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými
ustanoveniami geologického zákona ako aj správneho poriadku. Žalovaný svojim konaním nevylúčil

možnosť verejnosti zúčastniť sa procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý je však
možné uskutočniť až v čase poznania dotknutého územia vrátane potvrdenia ne/existencie ložiska
nerastu, ktorý sa uskutoční v čase pred vydaním rozhodnutia v zmysle príslušných banských predpisov.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiada Krajský súd v Bratislave, aby podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) správnu žalobu v plnom rozsahu zamietol.

IV.
Replika žalobcu

15. Dňa 10.02.2017 žalobca doručil súdu repliku, v ktorej poukazuje na to, že nie je relevantná
argumentácia žalovaného o tom, že zákon č. 24/2006 Z.z. neupravuje skúšobnú ťažbu, keďže už
označené pravidlo v akte komunitárneho práva je jednoznačné a priamo uplatniteľné. Preto nemá žiadnu
relevanciuvpredmetnejvecianižalovanýmzdôraznenázásadasubsidiarity,podľaktorejjenačlenských
štátoch uplatňovať kritéria, ktoré by mali byť určené v špecifických prípadoch či činnosti, ktoré nie

sú povinne predmetom posudzovania, budú posudzovať z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie.
JednoznačnosťabezpodmienečnosťuvedenéhopravidlaEurópskejúnievyplývatotižztoho,žečlenské
štáty sú oprávnené rozhodnúť sa či projekty uvedené v prílohe II smernice 85/337 (teraz 2011/92/EÚ)
budú z hľadiska zistenia potreby posudzovať vplyv takýchto projektov na životné prostredie na základe
skúmania každého jednotlivého prípadu alebo na základe nimi stanovených prahov alebo kritérií, ale

nedáva možnosť členskému štátu vo vzťahu k projektom zaradeným do prílohy č. II vôbec nezisťovať či
nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.

16. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o tom, že žalobca ako verejnosť sa môže zúčastniť v
konaniachpodľazákonač.24/2006Z.z.vovzťahukťažbe(aksapotvrdíložiskonerastu)ušlopozornosti

žalovaného, že žalobca sa domáha svojho práva byť účastníkom konania, ktorého predmetom je
povolenie skúšobných vrtov v rámci prieskumného územia. Predmetom uvedeného konania nie je
ťažba. Napriek tomu skúšobné vrty pôsobia vo vzťahu k všetkým zložkám životného prostredia a
práve z uvedeného dôvodu je žalobca presvedčený o tom, že má právo sa na takomto konaní
zúčastniť. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje žalobca, aby správny súd žalobe vyhovel a vyjadrenie

žalovaného doručené správnemu súdu dňa 08.12.2016 za nespôsobilé spochybniť opodstatnenosť
žaloby.

V.
Doplňujúce vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný v jeho doplňujúcom vyjadrení zo dňa 10.05.2018 poukázal na to, že Smernica EIA
a revízia smernice EIA umožňuje členským štátom vykonávať túto smernicu, pokiaľ ide o integráciu
posudzovaní vplyvov na životné prostredie do vnútroštátnych postupov, viacerými spôsobmi. Preambula
v bode 21 smernice EIA (revidované znenie) ustanovuje možnosť pre členské štáty, či sa posudzovanie

vplyvov na životné prostredie má uskutočniť samostatne pred povoľovacím konaním, alebo má byť
posúdenie vplyvov na životné prostredie súčasťou povoľovacieho konania (integrovaného), prípadne,
aby takéto posúdenie bolo zároveň aj oprávnením (povolením), na základe ktorého možno realizovať
navrhovanú činnosť („súčasť iného záväzného rozhodnutia“). Smernica EIA kladie iba jednu požiadavku
na členské štáty, a to, aby sa realizovaná činnosť uskutočnila až po posúdení vplyvov na životné

prostredie (najmä bod 7 preambuly smernice EIA, bod 21 preambuly revidovaného znenia smernice
EIA). Vyššie uvedené je plne v súlade s účelom smernice EIA. Uvedený právny záver potvrdzuje aj
ust. čl. 2 odsek 2 smernice EIA (revidované znenie), z ktorého vyplýva, že posudzovanie vplyvov na
životné prostredie možno začleniť do jestvujúcich procesov povoľovania projektov v členských štátoch
alebo, ak to nie je možné, do iných procesov alebo do procesov, ktoré sa ustanovia na dosiahnutie

cieľov tejto smernice ako aj ust. čl. 8a ods. 1 až 3 smernice EIA, ktoré ustanovujú minimálne požiadavky
na rozhodnutie o udelení povolenia, ktoré v prípade vnútroštátnej právnej úpravy sú jednoznačne
premietnuté v rozhodnutiach vydávaných podľa zákona č. 24/2006 Z.z. („akékoľvek rozhodnutie vydané
vdôsledkutýchtopostupovobsahujeinformácieuvedenévtýchtoodsekochasúzavedenémechanizmy,ktoré umožňujú splnenie požiadaviek uvedených v odseku 6 tohto článku.“) S ohľadom na vyššie
uvedené je teda nepochybné, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je možné uskutočniť pred
povoľovacím konaním, integrovane v rámci povoľovacieho konania, prípadne samotné posudzovanie

môže byť oprávneným, na základe ktorého možno navrhovanú činnosť realizovať.

18. Žalovaný ďalej považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť na zákon č. 312/2016 Z.z., ktorým
bol s účinnosťou od 01.01.2017 novelizovaný zákon č. 24/2006 Z.z., ktorým došlo k zmene prílohy č.
8 k zákonu č. 24/2006 Z.z., bod 1. Ťažobný priemysel, položka č. 16, a to tak, že bolo vypustené pred

slovom vrty slovo „ťažobné“ a zároveň bola ustanovená prahová hodnota pre vrt (s výnimkou vrtov na
využívanie geotermálnej energie a geotermálnych vôd, vrtov na uskladnenie rádioaktívneho odpadu a
vrtov pre vodné zdroje), a síce, že vrty s hĺbkou od 600 m podliehajú zisťovaciemu konaniu. K predmetnej
novelizácii pristúpil zákonodarca z dôvodu vylúčenia akejkoľvek pochybnosti pri transpozícii Smernice
EIA, ktorá slovné spojenie „ťažobné vrty“ nepozná, aj napriek tomu, že táto činnosť (vrty) je v prílohe
smernice EIA zaradená v časti Ťažobný priemysel. S ohľadom na uvedené v prílohe č. 8, bode 1.

Ťažobný priemysel, položke č. 16 bola ustanovená nová povinnosť, a síce, že vrty (nie len ťažobné) s
prahovou hodnotou od 600 m podliehajú zisťovaciemu konaniu. Žalovaný považuje ďalej za nevyhnutné
uviesť cieľ a účel konaní o určení prieskumného územia (konaní o zmene, predĺžení doby platnosti alebo
zrušení prieskumného územia) podľa geologického zákona. Konanie o určenie prieskumného územia
(aj konanie o zmene, predĺžení doby platnosti alebo zrušení prieskumného územia) sa začína na návrh,

ktorého náležitosti sú upravené v ust. § 23 ods. 3 geologického zákona. Projekt geologickej úlohy, ako
aj jeho zmenu schvaľuje v zmysle ust. § 11 ods. 2, § 14 ods. 3 a 4 a § 14 ods. 6 geologického zákona
výlučne objednávateľ, a nie príslušný orgán štátnej správy. Držiteľ prieskumného územia predkladá
príslušnému orgánu štátnej správy projekt geologickej úlohy až následne, a to až do 3 mesiacov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia. Rovnako aj zmena

projektu geologickej úlohy sa predkladá príslušnému orgánu štátnej správy až následne, a to do 30
dní od schválenia takejto zmeny. Zároveň je potrebné uviesť, že zmenu projektu geologickej úlohy je
možné vypracovať kedykoľvek počas platnosti prieskumného územia, pričom zmena projektu nemá
žiadny súvis so správnym konaním. Súčasťou geologickej úlohy môžu byť, avšak nemusia byť aj vrtné
práce v závislosti od požiadaviek objednávateľa na geologický prieskum. V prvých rokoch geologického

prieskumu sa vrtné práce častokrát ani nevykonávajú, a preto nie sú, resp. nemusia byť zahrnuté v
geologickej úlohe a v projekte geologickej úlohy. Vrtné práce ani nemusia byť v konečnom dôsledku
vykonané, pokiaľ sa na základe napr. geofyzikálnych prác zistí, že na predmetnom území by bol
akýkoľvek ďalší geologický prieskum nerentabilný (napr. nerasty, ktoré sa mali v rámci geologického
prieskumu overiť sa podľa výsledkov zrealizovaných prác v území nevyskytujú v očakávanom množstve,

resp. kvalite). Zároveň je potrebné uviesť, že vrtné práce sa môžu uskutočňovať aj mimo rámec
určeného prieskumného územia (vtedy tu neprebieha žiadne správne konanie) a oprávnená osoba
môže vykonávať vrtné práce v rámci geologického výskumu, geologického prieskumu, monitorovania
geologických faktorov životného prostredia alebo v rámci sanácie. Geologické práce vrátane vrtných
prác vykonávané v rámci geologického prieskumu alebo v rámci sanácie sa v zmysle § 13 ods. 1

geologického zákona „len“ ohlasujú, a to najneskôr v deň začatia riešenia geologickej úlohy Štátnemu
geologickému ústavu Dionýza Štúra, a nakoľko v prípade vrtných prác ide o činnosť vykonávanú
banským spôsobom aj príslušnému obvodnému banskému úradu podľa § 5a a nasl. zákona č. 51/1988
Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. Zároveň v
prípade vrtu s projektovanou hĺbkou väčšou ako 500 m sa tento ešte aj jednotlivo ohlasuje príslušnému

obvodnému banskému úradu (§ 12 ods. 1 písm. a) Vyhláška Slovenského banského úradu č. 89/1988
Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní
činnosti vykonávanej banským spôsobom).

19. Žalovaný tiež uvádza, že prieskumné územie v zmysle § 21 ods. 3 geologického zákona je priestor

vymedzený na povrchu uzavretým geometrickým obrazcom s priamymi stranami bez voľných plôch,
ohraničený pod povrchom zvislými rovinami prechádzajúcimi stranami. Vrcholy hraníc prieskumného
územia na povrchu sa určia súradnicami v platnom súradnicovom systéme. Prieskumné územie určuje
ministerstvo na návrh objednávateľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výsledkom konania o určení
prieskumného územia, (konanie o zmene, predĺžení doby platnosti alebo zrušení prieskumného územia)

nie je akési „povolenie“ pre uskutočňovanie vrtných prác alebo iných geologických prác, nakoľko tieto
sa môžu vykonávať aj bez takéhoto rozhodnutia o určení prieskumného územia. Prieskumným územím
sa len stanovujú hranice, účelom ktorých je vylúčenie stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných
území, chránených ložiskových území, prípadne následne určených dobývacích priestorov. Zároveňžalovaný naviac uvádza, že určením prieskumného územia nie sú dotknuté ustanovenia osobitných
právnych predpisov, ktoré držiteľ prieskumného územia musí dodržiavať (napr. § 28 zákona č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 24/2006 Z. z.), čo je

jedným z ďalších dôvodov, pre ktoré nemožno rozhodnutie o určení prieskumného územia považovať za
povolenie, na základe ktorého možno realizovať geologické práce vrátane vrtných prác. Z uvedeného
vyplýva,žeurčovanieprieskumnýchúzemíniejesohľadomnavyššieuvedenéskutočnostipovoľovacím
konaním, ktorému by mal predchádzať postup podľa zákona č. 24/2006 Z.z. v znení jeho prílohy
č. 8.Naviac tak ako je uvedené v bodoch 8 až 11 tohto vyjadrenia, cieľ smernice EIA je naplnený

aj súčasnou právnou úpravou v oblasti geológie a posudzovania vplyvov na životné prostredie a
oprávnenie, ktoré umožňuje realizovať vrty (ak dosahujú prahovú hodnotu 600 m podľa prílohy č. 8
zákona č. 24/2006 Z. z.), je práve výstup (rozhodnutie) z konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z..

20. Žalovaný zastáva názor, že svojím konaním nevylúčil možnosť verejnosti zúčastniť sa konania,
ktoré svojou povahou nie je spôsobilé akýmkoľvek spôsobom porušiť práva zainteresovanej verejnosti

vo veciach týkajúcich sa životného prostredia. Tak ako žalovaný už vyššie uviedol, vydaním rozhodnutia
o určení prieskumného územia nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov, ktoré držiteľ
prieskumného územia musí plne dodržiavať (najmä zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z.z.). Zároveň žalovaný považuje za nevyhnutné
uviesť, že žalobca si v rámci konania č. OU-HE-OSZP-2017/008339-054-SL podľa zákona č. 24/2006

Z.z. aktívne uplatňoval svoje práva, ktoré mu vyplývajú z príslušných právnych predpisov ako aj z
Aarhuského dohovoru (viď príloha č. 1). Z uvedeného vyplýva, že konaním žalovaného nebol žalobca
ukrátený na svojich právach, práve naopak žalobcovi bolo umožnené aktívne sa zúčastniť konaní vo
veciach týkajúcich sa životného prostredia.

21. Zároveň žalovaný konajúcemu súdu uvádza, že dňa 30.04.2018 bol žalovanému doručený návrh
na zrušenie prieskumného územia Snina. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že ministerstvo v začatom
konaní o zrušení prieskumného územia Snina nemá dôvod predmetnému návrhu nevyhovieť, a to
aj s ohľadom na tú skutočnosť, že za určené prieskumné územie sa platí úhrada, ktorá nie je len
symbolická. S ohľadom na skutočnosť uvedenú v bode 32 tohto vyjadrenia, žalovaný má za to, že

odpadol dôvod tohto súdneho konania, nakoľko zrušením prieskumného územia, rozhodnutie o určení
prieskumného územia, prípadne jeho zmeny „zanikne“, a v prípade, ak by konajúci súd zrušil napadnuté
rozhodnutie, žalovaný nebude môcť rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu
výhodnejší, alebo by mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. S ohľadom
na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutia boli

vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami geologického zákona, zákona č. 24/2006 Z.z., smernice
EIA ako aj správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiada Krajský súd v Bratislave,
aby konanie z dôvodu, že odpadol dôvod konania, zastavil alebo aby správnu žalobu ako nedôvodnú
v plnom rozsahu zamietol.

VI.

22. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S/206/2016-248 zo dňa 11.07.2018 konanie zastavil a
žiadnemuzúčastníkovnepriznalprávonanáhradutrovkonaniasodôvodnením,ževčaserozhodovania
o správnej žalobe už neexistovalo zakladajúce rozhodnutie viažuce sa na prieskumné územie G. -

ropa a horľavý zemný plyn pre držiteľov prieskumného územia, nakoľko toto rozhodnutie v priebehu
prieskumného konania o zmene základného rozhodnutia bolo zrušené, účinky napadnutého rozhodnutia
zanikli a odpadol dôvod na pokračovanie i v tomto konaní. Preto súd konanie podľa § 99 písm. g) zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zastavil.

23. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 1Sžk/51/2018 zo dňa 22.09.2020 tak, že zrušil uznesenie Krajského súdu
v Bratislave č.k. 1S/206/2016-248 zo dňa 11.07.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že uznesenie krajského súdu bolo potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd preskúma zákonnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného a vysporiada sa s námietkami žalobcu ohľadom vplyvu rozhodnutia o jeho
vylúčení z konania na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o jeho zmene.

VII.Právne posúdenie

24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, § 13
ods. 1 SSP opätovne v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným
v uznesení sp.zn. 1Sžk/51/2018 zo dňa 22.09.2020 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v
rámci žalobných dôvodov ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky

podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 SSP.

25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 177 odsek 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

30. Podľa § 178 odsek 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

31. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa
v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).

32. Podľa § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, životným prostredím je všetko, čo vytvára
prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja.
Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.

33. Podľa § 9 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, ochrana životného prostredia zahŕňa
činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto
znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek,
alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku.

34. Podľa § 11 ods. 1 geologického zákona, geologická úloha je vecné, miestne a časové vymedzenie
okruhu otázok vyjadrujúcich hospodársky, vedecký alebo technický cieľ úlohy, ktorá sa má projektovať
a riešiť geologickými prácami a vyhodnotiť v záverečnej správe geologickej úlohy.

35. Podľa § 11 ods. 2 geologického zákona, geologickú úlohu určuje ten, kto financuje geologické práce

(ďalej len „objednávateľ“). Na určenie a realizáciu určitej geologickej úlohy sa môžu objednávatelia
združiť.36. Podľa § 12 ods. 1 geologického zákona, na geologickú úlohu vypracúva zhotoviteľ geologických
prác projekt geologickej úlohy. Projekt geologickej úlohy vyjadruje cieľ geologickej úlohy, navrhuje
a odôvodňuje vybrané druhy geologických prác na riešenie geologickej úlohy a určuje metodický a

technický postup ich odborného a bezpečného vykonávania.

37. Podľa § 12 ods. 4 geologického zákona, projekt geologickej úlohy schvaľuje objednávateľ po
predchádzajúcom písomnom súhlase zhotoviteľa geologických prác a jeho zástupcu, ak bol ustanovený.

38. Podľa § 12 ods. 5 geologického zákona, na vybrané geologické práce podľa § 21 ods. 2 sa
vypracúva geologický zámer, ktorý obsahuje cieľ, špecifikáciu a rozsah navrhovaných prác s časovou
nadväznosťou ich realizácie.

39. Podľa § 14 odsek 1 geologického zákona, zhotoviteľ geologických prác začne riešiť geologickú
úlohu po schválení projektu geologickej úlohy. Pred schválením projektu geologickej úlohy možno začať

geologickú úlohu riešiť len výnimočne.

40. Podľa § 14 ods. 2 geologického zákona, zhotoviteľ geologických prác rieši geologickú úlohu v súlade
so schváleným projektom geologickej úlohy tak, aby sa čo najskôr a efektívne dosiahol jej cieľ. Riešenie
geologickej úlohy riadi zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy.

41. Podľa § 14 ods. 3 geologického zákona, ak pri riešení geologickej úlohy zhotoviteľ geologických
prác zistí, že je potrebné voliť zásadne iný metodický alebo technický postup alebo vykonať podstatne
väčší rozsah geologických prác, ako obsahuje projekt geologickej úlohy, je povinný navrhnúť zmenu
projektu geologickej úlohy. Do schválenia zmeny projektu geologickej úlohy môže v riešení pokračovať

geologickými prácami, na ktoré sa vzťahuje navrhovaná zmena projektu geologickej úlohy, len v rozsahu
a za podmienok určených objednávateľom.

42. Podľa § 14 ods. 4 geologického zákona zhotoviteľ geologických prác navrhne zmenu projektu
geologickej úlohy, prípadne zastavenie geologických prác aj vtedy, ak zistí, že cieľ geologickej úlohy

nemožno dosiahnuť najmä z dôvodu, že geologické pomery sa podstatne líšia od predpokladov v
schválenom projekte geologickej úlohy.

43. Podľa § 14 ods. 6 geologického zákona zmenu projektu geologickej úlohy a zámenu geologických
prác schvaľuje objednávateľ.

44. Podľa § 22 ods. 6 geologického zákona, na návrh držiteľa prieskumného územia môže ministerstvo
prieskumné územie zrušiť alebo zmeniť; zmenou prieskumného územia je zväčšenie alebo zmenšenie
jeho rozlohy.
45. Podľa § 23 ods. 3 geologického zákona, návrh na určenie prieskumného územia v etape

vyhľadávacieho geologického prieskumu a podrobného geologického prieskumu obsahuje
a) názov alebo obchodné meno a sídlo objednávateľa a originál výpisu z obchodného registra alebo
jeho úradne osvedčenú kópiu,
b) názov prieskumného územia,
c) názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom sa prieskumné

územie nachádza,
d) cieľ geologickej úlohy a označenie vybraných geologických prác a etapy geologického prieskumu,
e) geologické práce, ktorých použitie sa predpokladá,
f) dátum predpokladaného skončenia vyhodnotenia geologickej úlohy,
g) návrh vymedzenia prieskumného územia na mape prieskumného územia podľa odseku 13, súradnice

vrcholových bodov na povrchu a rozlohu prieskumného územia v km2 zaokrúhlenú na dve desatinné
miesta, osvedčené hlavným banským meračom alebo autorizovaným geodetom a kartografom v piatich
vyhotoveniach,
h) rozpočet geologickej úlohy,
i) návrh pomerných podielov obcí podľa veľkosti časti prieskumného územia v katastrálnych územiach.“

46. Podľa § 23 ods. 4 geologického zákona, k návrhu na určenie prieskumného územia v etape
vyhľadávacieho geologického prieskumu a podrobného geologického prieskumu objednávateľ, a ak ide
o osobitné prieskumné územie zhotoviteľ geologických prác, priložía) geologický zámer,
b) údaje o zhotoviteľovi geologických prác, ktorými sú názov, sídlo, číslo a dátum vydania geologického
oprávnenia,

c) údaje o iných prieskumných územiach, chránených územiach, chránených ložiskových územiach,
prípadne o dobývacích priestoroch zasahujúcich do prieskumného územia alebo bezprostredne s ním
hraničiacich,
d) vyjadrenie okresného úradu v sídle kraja nie staršie ako tri mesiace,
e) stanovisko štátneho geologického ústavu nie staršie ako tri mesiace,

f) stanoviská orgánov dotknutých obcí a samosprávnych krajov, ktoré sa pri návrhu na určenie
prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov vyjadrujú ku geologickému zámeru z hľadiska
cieľov a priorít programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí a samosprávnych krajov alebo
záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie; dotknutou obcou sa rozumie obec, v katastrálnom
území ktorej sa prieskumné územie nachádza, a dotknutým samosprávnym krajom, samosprávny kraj,
na ktorého území sa nachádzajú dotknuté obce.

47. Podľa § 25 ods. 8 geologického zákona držiteľ prieskumného územia predloží ministerstvu
schválený projekt geologickej úlohy s vyriešenými stretmi záujmov chránenými osobitnými predpismi
vypracovaný v súlade s predloženým geologickým zámerom podľa § 23 ods. 4 písm. a) do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia, inak

ministerstvo prieskumné územie zruší.

48. Podľa § 25 ods. 10 geologického zákona držiteľ prieskumného územia predloží ministerstvu každú
zmenu projektu geologickej úlohy do 30 dní od jej schválenia. O zmenu rozhodnutia pri zmene údajov
uvedených v § 23 ods. 13 písm. l) môže požiadať najskôr po začatí vykonávania geologických prác

podľa § 22 ods. 5 a najneskôr jeden rok pred uplynutím doby platnosti prieskumného územia.

49. Podľa čl. 2 ods. 2 smernice EIA posudzovanie vplyvov na životné prostredie možno začleniť do
jestvujúcich procesov povoľovania projektov v členských štátoch alebo, ak to nie je možné, do iných
procesov alebo postupov, ktoré sa ustanovia na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

50. Podľa čl. 8a ods. 3 smernice EIA v prípade členských štátov využívajúcich postupy uvedené v článku
2 ods. 2, ktoré sú iné ako postupy na udelenie povolenia, sa požiadavky stanovené v odseku 1 prípadne
v odseku 2 tohto článku považujú za splnené, ak akékoľvek rozhodnutie vydané v dôsledku týchto
postupov obsahuje informácie uvedené v týchto odsekoch a sú zavedené mechanizmy, ktoré umožňujú

splnenie požiadaviek uvedených v odseku 6 tohto článku.

51. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že

môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

52. Podľa čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru zainteresovanou verejnosťou „Zainteresovana´ verejnosť“
znamena´ verejnosť, ktora´ je alebo by mohla by ovplyvnena´ rozhodovaci´m procesom ty´kaju´cim sa

zˇivotne´ho prostredia, alebo sa o tento proces zauji´ma; pre potreby tejto defini´cie sa mimovla´dne
organiza´cie podporuju´ce ochranu zˇivotne´ho prostredia a maju´ce vsˇetky pozˇiadavky vnu´trosˇta
´tneho pra´va povazˇuju´ za zauji´maju´ce sa o rozhodovaci´ proces.

53. Podľa čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru kazˇda´ Strana v ra´mci svojho vnu´trosˇta´tneho pra´va

zabezpeči´, aby kazˇdy´, kto sa domnieva, zˇe jeho zˇiadosť o informa´cie na za´klade čla´nku 4 nebola
zohľadnena´, bola neopra´vnene zamietnuta´, či uzˇ čiastočne alebo u´plne, neprimerane zodpovedana´
alebo sa s ňou nenalozˇilo tak, ako sa malo v su´lade s ustanoveniami uvedene´ho čla´nku, mal pri´stup
k procesu presku´mania pred su´dom alebo iny´m neza´visly´m a nestranny´m orga´nom ustanoveny
´m za´konom.

54. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru naviac, bez toho, aby boli dotknute´ procesy presku´mania
uvedene´ v odsekoch 1 a 2, kazˇda´ Strana zabezpeči´, ak su´ splnene´ podmienky uvedene´ v jej vnu
´trosˇta´tnom pra´ve, ak su´ nejake´, aby členovia verejnosti mali pri´stup k spra´vnemu alebo su´dnemukonaniu umozˇuju´cemu napadnutie u´konov a opomenuti´ su´kromny´ch oso^b a orga´nov verejnej
moci, ktore´ su´ v rozpore s jej vnu´trosˇta´tnym pra´vom v oblasti zˇivotne´ho prostredia.

55. Podľa § 64 odsek 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny štátnu správu vo veciach
ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva
a) ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny,
b) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia"),
c) okresný úrad v sídle kraja,

d) okresný úrad,
e) obec.

56. Podľa § 69 odsek 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, obec

a) vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom,
b) môže uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku, na ktorom drevina rastie, vykonať
nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní podľa § 47 ods. 2,
c) dáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. l),
d) dáva súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. a) a § 47 ods. 3,

e) vyznačuje dreviny určené na výrub podľa § 47 ods. 8,
f) v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby, starostlivosti o ňu alebo
zaplatenie finančnej náhrady podľa § 48 ods. 1,
g) obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a dokument
starostlivosti o dreviny,

h) vykonáva štátny dozor vo veciach, v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom,
i) plní ďalšie úlohy podľa § 47, § 48 ods. 3 a § 59,
j) vyhlasuje obecne chránené územie a mení a zrušuje jeho ochranu.

57. Podľa § 4 odsek 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy
najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni
životnéprostredie,akoajutvárapodmienkynazabezpečovaniezdravotnejstarostlivosti,navzdelávanie,
kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport.

58. Správny súd pri skúmaní žalobnej legitimácie podľa § 178 SSP z obsahu podanej žaloby zistil,
že žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od skutočnosti, že napadnutým
rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Verejný záujem porušený
napadnutým rozhodnutím žalovaného podľa žalobcu spočíva v tom, aby rozhodnutia, ktoré sa týkajú
záležitosti životného prostredia, boli prijímané v rozhodovacom procese, v ktorom, s ohľadom na práva

každého človeka na život v životnom prostredí, ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia a
dosiahnutie blahobytu a na povinnosť každého chrániť a zlepšovať životné prostredie spoločne s inými
v prospech súčasných i budúcich generácií, majú občania právo podieľať sa na tomto procese a musia
mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Z uvedenej argumentácie žalobcu
vyplýva, že odvodzuje svoju žalobnú legitimáciu od ustanovenia § 178 odsek 3 SSP, podľa znenia

ktorého zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti
životného prostredia.

59. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa vo svojom podaní doručenom

žalovanému dňa 30.05.2016 domáhal postavenia účastníka konania vo veci predĺženia doby platnosti
a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia G., pričom svoj nárok na účasť v konaní odôvodnil
tým, že v predmetnom konaní môžu byť dotknuté záujmy obce a ako aj záujmy jej obyvateľov.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, podľa
ktorého žalobca nekonkretizoval, aké konkrétne záujmy obce a jej obyvateľov mali byť doposiaľ,

tzn. v období od právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia G. (t.j. od 01.08.2006)
v súvislosti s existenciou tohto prieskumného územia dotknuté. Žalobca okrem poukázania na jeho
bližšie nekonkretizované záujmy a záujmy jeho obyvateľov neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré
by mali odôvodňovať a preukazovať účasť žalobcu v konaní v danej veci. Žalovaný tiež poukázal na túskutočnosť, že kataster obce C. sa nenachádza v území prieskumného územia G., tzn. že nie je zrejmé,
aké konkrétne záujmy tejto obce a jej obyvateľov by mali byť rozhodovacou činnosťou ministerstva v
danej veci dotknuté.

60. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáhal účastníctva v administratívnom konaní z
dôvodu, že záujmy obce Pakostov a jej obyvateľov môžu byť dotknuté predmetom administratívneho
konania, pričom žalobca nekonkretizoval ako môžu byť tieto záujmy dotknuté.

61. Žalobca v žalobe uvádza, že základom napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesprávne právne
posúdenie veci, spočívajúce v tom, že žalobca je obec, ktorej zo zákona vyplýva povinnosť utvárať
a ochraňovať zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov a ochrana životného
prostredia podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení. Žalovaný nevysvetlil, z akého dôvodu
by mal byť charakter konania o určení (predĺžení) prieskumného územia, posudzovaný inak vo vzťahu
k orgánu ochrany prírody a inak vo vzťahu k žalobcovi, ktorý je osobou, ktorá je povinná zaujímať sa

o životné prostredie svojich obyvateľov.

62. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že žalobca
v administratívnom konaní odôvodňoval svoje účastníctvo tým, že záujmy obce a jej obyvateľov môžu
byť predmetom administratívneho konania dotknuté, neuviedol však v akom konkrétnom smere. V

správnej žalobe žalobca poukazuje na porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čiže
nepoukazuje na záujmy obce a jej obyvateľov, ale na všeobecný verejný záujem v oblasti životného
prostredia, bez bližšej konkretizácie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v správnej žalobe uvádza
svoje postavenie zainteresovanej verejnosti, pričom v administratívnom konaní vystupoval ako subjekt,
ktorého záujmy sú predmetom administratívneho konania dotknuté.

63. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžk/46/2019 zo
dňa 24.11.2020 a právne závery vo vzťahu k § 177 a § 178 SSP (bod 42 a 43), podľa ktorých z citovaných
ustanovení (§ 177 a § 178 SSP) je zrejmé, že správna žaloba účastníka administratívneho konania
slúži predovšetkým na ochranu jeho súkromného záujmu, teda konkrétnych subjektívnych práv alebo

právom chránených záujmov vyplývajúcich mu z verejného práva, ktorých ochranu v administratívnom
konaní môže ako jeho účastník uplatňovať. Naproti tomu ochrany verejného záujmu je oprávnený sa
domáhať len prokurátor alebo v prípade porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia aj
tzv. zainteresovaná verejnosť. Za sledovanie verejného záujmu v oblasti životného prostredia je možné v
tejto súvislosti považovať len také počínanie, ktoré smeruje k všeobecnému prospechu v oblasti ochrany

prírody či jednotlivých jej zložiek. Tento záujem je potrebné v správnej žalobe dokumentovať.

64. Správny súd uvádza, že žalobca nezadokumentoval v žalobe verejný záujem v oblasti životného
prostredia a ani nevymedzil ako konkrétne mal byť porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.

65. Zákon vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby podľa § 178 odsek 1 SSP
ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne spojené preto, aby takáto osoba mohla svoje
oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú:
- postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo

opatrenie orgánu verejnej správy,
-ukrátenienasubjektívnychprávachspojenésvydanímžalovanéhorozhodnutiaaleboopatreniaorgánu
verejnej správy (Baricová J., Fečík M., Števček M. Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Praha : C.H.Beck, 2018, s. 876).

66. K aktívnej žalobnej legitimácii zainteresovanej verejnosti podľa § 178 odsek 3 SSP je nevyhnutné,
aby všeobecná správna žaloba napadla rozhodnutie alebo opatrenie vydaného na úseku životného
prostredia. Verejný záujem v oblasti životného prostredia je súčasne rozdielny od ochrany subjektívneho
práva fyzickej a právnickej osoby, ktoré má v tejto oblasti len individuálny rozmer. Preukázanie verejného
záujmu v oblasti životného prostredia ako neurčitého právneho pojmu bude preto vždy závislé od

konkrétneho prípadu (Baricová J., Fečík, M. Števček, M. Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2018, s. 880).67. Žalobca v správnej žalobe netvrdil a nepoukázal na to, že bol v dôsledku napadnutého rozhodnutia
ukrátený na svojich subjektívnych právach a ani žiadnym spôsobom nepreukázal verejný záujem v
oblasti životného prostredia, preto nie je daná žalobná legitimácia podľa § 178 odsek 3 SSP.

68. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol podľa
§ 190 SSP.

69. O trovách konania, vrátane trov kasačného konania, súd rozhodol podľa § 168 SSP. Hoci bol

žalovaný v konaní úspešný, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich nežiadal a
ani mu žiadne nevznikli.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 odsek 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na

Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.