Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2021

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201948
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Brinčík

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2021:3216201948.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobkyne: V. M., rod.

S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q. Č.. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, zast. JUDr.
PavlomTrnkom,advokátomsosídlomBánovcenadBebravou,Novomeského1322/16,protižalovaným:
1/ Y. Č., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q. Č.. XXX, prechodne bytom XX L.. Q. E., Q. O. Q.
X G., U. F., 2/ E. V., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.Á. T., W. XXX, štátna občianka Srbskej republiky,
žalované 1/ a 2/ zast. JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Trenčín, Štúrovo námestie č. 121,
3/. Y. S., rod. S., nar. 01.03.1995, bytom Ž., V. XXXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, 4/ Y. Š., rod.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - H. W. U., T. Q. XXXX/X, štátna občianka Slovenskej republiky, 5/ mal.

H. S.Á., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., V. XXXX/X, štátna občianka Slovenskej republiky, zast.
zákonnouzástupkyňouĽ.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomŽ.,V.XXXX/X,6/H.S.,rod.S.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom L. T., M. X, štátna občianka L. C., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 50,00 %, a
to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaným 3/ až 6/ voči žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Štátu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.06.2016 domáha proti žalovanej určenia,
že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena vyhotovená notárskou zápisnicou notárom
JUDr. Štefanom Morvayom na notárskom úrade v Bánovciach nad Bebravou, Jesenského 70/2 pod č. N

185/2013, Nz 19341/2013 zo dňa 10.06.2013, ktorá bola vložená do KN pod č. V 833/13 dňa 01.07.2013
a ktorej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. U. Q. evidované v KN na LV č. XXXX
ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.881
m2, je neplatná. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 10.06.2013 bola formou notárskej zápisnice pod
č. N 185/2013, Nz 19341/2013 notárom JUDr. Štefanom Morvayom vyhotovená darovacia zmluva a

zmluva o zriadení vecného bremena, podľa ktorej darca a zároveň oprávnený z vecného bremena R. S.,
rod. S., nar. XX.XX.XXXX (otec žalobkyne) daroval obdarovanej a zároveň povinnej z vecného bremena
Y. Č., rod. S., nar. XX.XX.XXXX (žalovanej a zároveň sestre žalobkyne) nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v kat. úz. U. Q. evidované v KN na LV č. XXXX ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mapeako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.881 m2 a žalovaná zriadila v prospech R. S. vecné bremeno -
právo doživotného bezplatného užívania darovanej parcely. Predmetná zmluva bola vložená do KN pod
č. V 833/13 dňa 01.07.2013 (ďalej len "predmetná darovacia zmluva"). Zastávala názor, že predmetná

darovacia zmluva je absolútne neplatný právny úkon z dôvodov uvedených v ustanovení § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Poukázala na skutočnosť, že bola uzatvorená za situácie, keď začiatkom
mesiaca jún 2013 otec strán sporu R. S. odpadol na ulici, o čom následne žalobkyňa informovala
žalovanú, ktorá v tom čase žila dlhodobo vo Veľkej Británii a tá následne po príchode na Slovensko
vzala otca dňa 07.06.2013 na vyšetrenie do Topoľčian, kde mu zistili nález na prostate. Dňa 09.06.2013

žalovaná informovala žalobkyňu, že na druhý deň majú ísť s otcom podpísať darovacie zmluvy, na
základe ktorých tento daruje žalobkyni rodinný dom vo U. Q. a pozemky daruje žalobkyni a žalovanej
v ?-ici s tým, že takto sú u notára JUDr. Morvaya pripravené darovacie zmluvy. Dňa 10.06.2013 vzala
žalovaná otca autom do Bánoviec nad Bebravou, kde mal v aute podpísať predmetnú darovaciu zmluvu.
Uviedla, že otec bol až do svojej smrti presvedčený, že podpísal darovaciu zmluvu, ktorej predmetom
bola iba ?-ica parcely č. XXXX/X. Zastávala názor, že pokiaľ žalovaná požiadala notára o vyhotovenie

notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo darovanie celej parc. č. XXXX/X v jej prospech, uviedla otca
využijúc jeho zlý zdravotný stav do omylu a jeho prejav vôle vo forme podpisu tejto zápisnice preto nebol
vážny a vzhľadom na situáciu, za ktorej ho urobil, ani slobodný. Dňa XX.XX.XXXX otec strán sporu
R. S. zomrel, pričom predmetom dedenia v rámci dedičského konania po menovanom ako poručiteľovi
sa stali nehnuteľnosti, ktoré mal úmysel darovať žalobkyni a tieto z titulu zákonného dedičského

podielu na základe doposiaľ neprávoplatného uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.
zn. 1D/122/2014, Dnot 85/2014 zo dňa 31.12.2015 zdedila aj žalovaná, pričom nehnuteľnosť v kat.
úz. U. Q. parc. č. XXXX/X sa predmetom dedenia nestala, keďže táto je titulom darovania zapísaná
ako výlučné vlastníctvo žalovanej. Na základe uvedeného považovala žalobkyňa predmetnú darovaciu
zmluvu za absolútne neplatnú, a preto nehnuteľnosť, ktorá sa podľa nej stala predmetom darovania

patrí do dedičstva po nebohom R. S.. Naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby odôvodnila
tým, že len po určení neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena
bude možné v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi R. S. prejednať ako predmet dedičstva, či
už v základnom dedičskom konaní alebo na základe návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva aj
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom neplatnej darovacej zmluvy.

3. V žalobe pôvodne označená ako žalovaná (po pripustení ďalších účastníkov žalovaná 1/ - pozn. súdu)
sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom

stránsporu,výsluchomsvedkaK.Q.,oboznámenímžalobyalistinnýchdôkazov,atonotárskejzápisnice
sp. zn. N 185/2013, Nz 19341/2013 zo dňa 10.06.2013, rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa
16.05.2016, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, listiny zo dňa 02.06.2013, výpisu z LV č. XXX, lekárskej
správy MUDr. Pažického a výmenného lístku, prepisov sms správ, zmeny žaloby zo dňa 02.08.2017
a oboznámením podstatných listín pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp.

zn. 1D/122/2014.

5. Na pojednávaní konanom dňa 02.08.2017 súd rozhodol o vznesených návrhoch právneho zástupcu
žalobkyne uznesením tak, že nepripustil zmenu žaloby zo dňa 02.08.2017 a rovnako nepripustil
pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaných.

6. Tunajší súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 4C/180/2016 - 86 zo dňa 30.08.2017 tak, že
žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (výrok II.).

7. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne
ako odvolací súd uznesením č. k. 6Co/432/2017 - 106 zo dňa 14.08.2018, právoplatným dňa 24.09.2018
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (výrok I.) a zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie vyhlásené na pojednávaní dňa 02.08.2017, ktorým nebola pripustená zmena
žaloby a pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (výrok II.). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci
súd prvej inštancie nerozhodol o nepripustení zmeny žaloby z dôvodu, že by výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe alebo že by na konanie o zmenenej
žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Súd prvej inštancie nepripustenie zmeny žaloby apristúpenia ďalších účastníkov do konania odôvodnil tým, že by nebol daný naliehavý právny záujem ani
na takomto určení; že zmena žaloby bola navrhnutá v štádiu konania, kedy súd už na predchádzajúcom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedka a pripustenie zmeny žaloby by

potom znamenalo dôvodnosť návrhu na pripustenie pristúpenia ďalších účastníkov konania na strane
žalovaných, ktorí sa však na už doposiaľ vykonanom dokazovaní nemali možnosť zúčastniť. Uvedené
by zakladalo dôvodnosť požiadavky na opakovanie vykonaného dokazovania, čím by nepochybne došlo
k neodôvodnenému predĺženiu trvania sporu a navyšovaniu trov konania. Odvolací súd konštatoval, že
je pravdou, že ani pripustenie zmeny žaloby súdom nemôže byť v rozpore s princípom hospodárnosti

civilného sporového konania, avšak zároveň treba dbať na zachovanie základného ústavného práva
strany (žalobcu) na súdnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR). Úvahy súdu o neprípustnosti zmeny
žaloby z dôvodu, že vyhovenie návrhu na zmenu žaloby by vyvolalo potrebu pristúpenia ďalších strán
do konania, čo by následne viedlo k predĺženiu sporu a navyšovaniu trov konania, nemajú oporu v
zákone a nemôžu byť zákonným dôvodom pre nepripustenie zmeny žaloby a takýmto dôvodom už
vôbec nemôže byť záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom (navrhovanom)

určení, teda o dôvodnosti uplatnenia zmeneného nároku. V súdenej veci súd prvej inštancie nevysvetlil,
prečo by doposiaľ vykonané dokazovanie (výsluch žalobkyne a svedka, priateľa žalobkyne), týkajúce
sa skutkových okolností vo vzťahu k určeniu neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej predmetom bola
nehnuteľnosť, nemohlo byť podkladom pre konanie o určenie, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po účastníkovi zmluvy z dôvodu neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy. Súd prvej inštancie potom

otázku prípustnosti zmeny žaloby a prípustnosti pristúpenia ďalších účastníkov do konania na strane
žalovaných v dôsledku zmeny žaloby nesprávne právne posúdil a predmetné uznesenie tak vykazovalo
odvolaciu vadu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Podľa názoru odvolacieho súdu došlo k pochybeniu
súdu prvej inštancie vo vzťahu k uzneseniu, ktoré priamo vecne súvisí s napadnutým rozsudkom, v
dôsledku čoho došlo k nesprávnemu meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie (pôvodná žaloba

bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p.), bolo potrebné
napadnutý rozsudok i uznesenie, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v ďalšom konaní, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu
pre súd prvej inštancie záväzný, súd prvej inštancie starostlivo zváži otázku prípustnosti zmeny žaloby,
navrhnutej žalobkyňou dňa 02.08.2017 v intenciách zákonného ustanovenia § 139, §143 ods. 1 až 3

C.s.p., s prihliadnutím na vyššie uvedené a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Až na základe tohto
rozhodnutia prípadne doplní skutkové zistenia v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 150 ods. 2
C.s.p.), vec opätovne skutkovo i právne posúdi, vysporiada sa komplexne s argumentáciou strán v
konaní, a vo veci rozhodne. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o
trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania

8. Tunajší súd po zrušení rozsudku vo veci samej odvolacím súdom opätovne v intenciách rozhodnutia
krajského súdu posúdil návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby a pristúpenie ďalších účastníkov
do konania na strane žalovaných a uznesením č. k. 4C/180/2016 - 122 zo dňa 15.11.2018, právoplatným
dňa 28.05.2020, pripustil zmenu žaloby tak, že petit žaloby znie: ,,Určuje sa, že nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. úz. U. Q. evidované v KN na LV č. XXXX ako parcela registra "C" evidovaná na
katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.881 m2 patria do dedičstva po poručiteľovi
R. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U.É. Q. Č.. XXX, zomr. XX.XX.XXXX" (výrok I.) a pripustil,
aby do konania pristúpili ďalšie subjekty na strane žalovaných, a to ako žalovaná 2/ E. V., rod. S., W..
XX.XX.XXXX, bytom L. T., W. XXX, Š. I. L. C., ako žalovaný 3/ Y. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž.,

V. XXXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, ako žalovaná 4/ Y. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. - H. W. U., T. Q. XXXX/X, štátna občianka Slovenskej republiky, ako žalovaná 5/ mal. H. S., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., V. XXXX/X, štátna občianka Slovenskej republiky, ako žalovaná 6/ H. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. T., M. X, štátna občianka Srbskej republiky (výrok II.).

9. Podaním zo dňa 03.12.2018 sa k podanej žalobe vyjadrila prostredníctvom zákonného zástupcu
žalovaná 5/, ktorá uviedla, že žalobkyňa hovorí polopravdy a klamstvá čo sa týka jej a jej detí. Účelovo
klame súd a robí prieťahy. Boli vyzvaní, aby sa zúčastnili dedičského konania. Žalobkyňa s pánom K. Q.,
ktorý prišiel s ňou, sa mohli vyjadriť a zároveň zahrnúť pripomienky do notárskej zápisnice, no napriek
tomu tak neurobili a hrubo sa správali.

10. Podaním zo dňa 03.12.2018 sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný 3/, ktorý uviedol, že kvôli
nezhodám medzi jeho otcom a dedom, ho naposledy videl v detstve a nikto mu nepovedal, že umrel.
To sa dozvedel až neskôr po samotnom pohrebe. V. M. pritom taktiež videl dohromady niekoľkokrát vživote. Matne si na ňu spomína z detstva a raz ju videl práve pred tým, ako mu dorazili papiere, že
sa má dostaviť na dedičské konanie. Bola za jeho otcom a predpokladal, že preto, lebo očakávala, že
bude dediť on. Na dedičskom konaní sa zúčastnil iba preto, že bol vyzvaný od notára na to, aby sa na

ňom zúčastnil. Nevyvíjal žiadnu vlastnú iniciatívu v tomto smere. Na dedičskom konaní bolo všetko bez
problémov aj zo strany žalobkyne, kým sa nedozvedela, že jej sestra chce od nich ostatných odkúpiť
podiel na dedičstve. Tým by získala väčšinový podiel na dome. Až v tomto momente začala obviňovať
notára a všetkých v miestnosti z podvodu. Celé tieto žaloby a naťahovanie súdmi je z jedného jediného
dôvodu - využíva, že súdy na Slovensku nepatria k tým najrýchlejším a teda naťahuje doriešenie tohto

konania čo najdlhšie je to možné. Lebo vie, že akonáhle by dedičské konanie prebehlo - z domu, v
ktorom býva, by sa s najväčšou pravdepodobnosťou musela vysťahovať.

11.Vpodanízodňa13.07.2020žalovaní3/,4/a5/uviedli,žetentosporsatýkaibažalobkyneažalovanej
1/. Oni s týmto sporom nemajú nič spoločné. Z U. Q. sa odsťahovali v roku 2002 a celú nehnuteľnosť
Ľ.G. V. po spore, ktorý mali spolu s druhom s jeho rodičmi, prepísala na R. a Y. S. tak, ako sa s nimi

dohodli. Už pred rokom 2002 s nimi Y. a R. S. asi 2 roky nebývali. Y. S. a Y. S. boli vtedy veľmi malí. Nik
im nedal vedieť, keď zomrela Y. S. a ani keď zomrel R. S.. Od roku 2002 V.W. M., Y. Č. a ich rodičov
nestretli až do roku 2013. V tomto roku za nimi prišla V. M. a prišla pozrieť svojho brata R. S., druha Ľ. V.,
že chce urovnať vzťahy. Bolo to pred smrťou ich otca a prišla len z vypočítavosti, pretože si myslela, že
dediť bude R. S., ktorý po maminej smrti prepísal svoj podiel na svojho otca - R. S.. Uviedli, že nevedia,

aké zmluvy žalobkyňa a žalovaná 1/ so svojimi rodičmi popodpisovali a aké spory medzi sebou mali a
majú. Nie sú s nimi v kontakte už takmer 20 rokov a Y. S. a Y. S. ich nepoznajú. Ľ. V. už s R.W. S.
od roku 2014 nežije a s touto rodinou ich absolútne nič nespája. Žiadali, aby ich do vzájomných sporov
nezaťahovali, berú to ako pokus o prieťahy v súdnom konaní zo strany V. M..

12. Súd následne vec opätovne prejednal na pojednávaní a na základe dôkazných návrhov strán doplnil
dokazovanieoboznámenímpodanístránalistíndoloženýchdospisupoprvomrozhodnutívovecisamej,
a to konkrétne: odvolanie žalobkyne zo dňa 19.09.2017, vyjadrenie žalovanej 1/ zo dňa 05.10.2017,
vyjadrenie žalovaného 3/ k žalobe, odpoveď na výzvu súdu č.l. 133, vyjadrenie žalovaných 3/, 4/ a 5/ zo
dňa 13.07.2020, lekárske správy zo dňa 22.10.2013, 27.11.2013, 16.01.2014 a 21.01.2014 č.l. 348-351,

návrh na pokračovanie v konaní zo dňa 18.03.2021, podanie žalovaných č.l. 396, Oznámenie okruhu
dedičov zo dňa 02.09.2021, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.12.2020, potvrdenie o vyplatenej
dôchodkovej dávke zo dňa 20.05.2021 a potvrdenie o došlých platbách dôchodkov zo Srbska, aktuálny
výpis z LV č. XXXX k.ú. U. Q..

13. Na základe vykonaného dokazovaniu súd v danej veci zistil nasledovný skutkový stav.

14. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní dňa 05.05.2017 po zákonnom poučení uviedla, že jej
žalovaná 1/ okolo júna 2013 zavolala, že idú deliť majetok, bolo to spojené s tým, že na jej pozvanie
žalovanú 1/ zavolala, aby prišla pomôcť s otcom, že je vo vážnom stave a nechce ísť k lekárovi. Najprv

bola dohoda, že sa nebude nič prepisovať, pokiaľ je otec živý. Otec zastával názor, že dediť bude ten,
kto mu podá posledný pohár vody. Po tom, čo prišla žalovaná 1/ k otcovi, pobehala s ním po doktoroch a
keď bola v meste, tak využila príležitosť, že by jej daroval predmetný pozemok. Dohoda však bola, že sa
bude jednať o pol záhrady. Uviedla, že toto aj otec ukazoval na pozemku, že: "potiaľ je to Markino". Keď
prišla do domu otca opatrovať, dostala sa k papierom, bolo to v novembri alebo v decembri 2013. Vtedy

zistili, že si žalovaná 1/ prepísala celú záhradu. On povedal, že notár prišiel k nemu ku autu a tak to
podpísal. Vtedy otec povedal, aby šla za notárom JUDr. Morvayom s tým, že asi došlo k omylu. Uviedol,
že sa pomýlil, že on jej dal len polovicu záhrady. Potom už za notárom nebola, mala iné starosti. Myslela
si, že dohoda platí, že žalovaná 1/ si zoberie pol predmetnej záhrady. Dom a pol záhrady zostane jej
s tým, že otca doopatruje. Otec vedel o tejto dohode. Ešte žalovanej 1/ navrhla, aby sa vymenili, že

by si žalovaná zobrala dom aj otca na starosť a ona si zoberie polku záhrady, ale žalovaná 1/ s tým
nesúhlasila. Uviedla, že otec chcel s ňou uzavrieť dohodu o doopatrovaní a až potom, že jej prepíše
dom, na to však povedala, že takúto dohodu nepodpíše, doopatruje ho tak, či tak a otec nech jej dá
dom z lásky alebo nech nechá tak. Potom s tým nič nerobila až do dedičského konania po nebohom
otcovi s tým, že keď zistila, že si nárokujú na všetko, tak začala konať. Ešte sa sestry spýtala, ako sa

vysporiadajú so sestrou v Juhoslávii, na čo žalovaná 1/ uviedla, že načo, že ona už dostala všetko čo
mala. Brat bol vydedený. Uviedla, že otec musel žalovanú 1/ poslúchať. Otec nevedel, čo podpisuje,
lebo bol by hneď reagoval. Otec dodržiaval vždy dohody, nevie si preto vysvetliť uzavretie darovacej
zmluvy. Žalovaná 1/ využila stresovú situáciu, pomáhala však iba sebe. Poukázala na skutočnosť, že vprípade darovacej zmluvy notár nepýtal potvrdenie o spôsobilosti otca, ale keď už bola za ním ona s tým,
že otec chce v nemocnici podpísať závet, keď vedel v akom je stave, vtedy už notár pýtal potvrdenie
od lekára, či je otec svojprávny. Išla za jeho doktorkou Q., že by jej to potvrdenie dala a doktorka jej

uviedla, že ona to vydať nemôže, nakoľko takéto potvrdenie môže vydať len súd. Otec v rozhodnom
čase dosť zabúdal, mal ochrnutú jednu ruku, nevedel sa už ani obuť, ani zapnúť, moč mu unikal, ale
pritom sa tváril, že všetko je v poriadku. Tlak mal vysoký, ale on vravel, že to je s rokmi, že to je dobre.
Bol liečený ako onkologický pacient s rakovinou hrubého čreva. Po psychickej stránke bol je jeho stav
podľa tvrdenia žalobkyne normálny, ale to čo konal nebolo normálne.

15. Žalovaná 1/ pri výsluchu na pojednávaní dňa 02.08.2017 po zákonnom poučení uviedla, že otec
jej daroval predmetný pozemok z dôvodu, že sa bál žalobkyne a jej druha. Chcel mať od nich únikovú
cestu. Otec s nimi nemohol byť a preto ich aj vyhnal, čiže chcel mať nejaký priestor, kde by od nich
mohol odísť, tak jej to aspoň vysvetlil. Otec sa bál jej druha a ohľadom dcéry povedal, že čo má s
tým robiť, je to jeho dieťa. Uviedla, že išli s otcom za notárom zistiť, aký je ohľadom toho proces. Keď

tam prišli, oni si ich pamätali z pojednávania po nebohej mame. Hneď sa jej opýtali, kedy odchádza
do Anglicka. Bolo to v piatok. Keď boli u notára, pracovníčky notára uviedli, že majú všetky údaje,
aby teda uviedli, ako chce otec majetok rozdeliť, že oni to nachystajú na pondelok. Otec uviedol, že
dom pripadne žalobkyni a záhrada jej. Odišli domov, zavolali sestre, že v pondelok o jednej majú ísť
podpísať papiere u notára, malo sa jednať o darovacie zmluvy, žalobkyňa za ňou prišla s krikom a

plačom, že ona si to teraz nemôže dovoliť, že má exekútorov na krku a keby jej to teraz otec daroval,
tak by jej to exekútori zobrali. Tak jej povedala, že stretnutie u notára zrušia. Keď sestra odišla, otec jej
povedal, že predsa tam pôjdu, aby otec mal nejakú istotu a ona keď bude chcieť, nech si dom zaživa
prepíše a ak to neurobí za jeho života, aby si to po jeho smrti rozdelili všetci. V pondelok išli za notárom
do kancelárie, kde spísali predmetnú darovaciu zmluvu, ale týkala sa iba záhrady. Otec a ona boli v

kancelárii u pána notára v budove pošty, otec notára oslovoval Štefan. Čakali na to, kým ich notár zoberie
do jeho kancelárie, pred notárom to podpísali a to bolo všetko. Darovacia zmluva bola už pripravená
pred tým, pracovníčky u notára na základe predchádzajúceho stretnutia uviedli, že túto pripravia. Mala
za to, že bola pripravená aj darovacia zmluva na dom, ale vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neprišla, táto
sa nerealizovala. Nevedela uviesť, či to malo byť na jednej listine alebo na dvoch. Otec povedal záhradu

jednej dcére, dom druhej dcére. Jej dali podpísať záhradu. Následne sa záhrada prepísala na základe
darovacej zmluvy na ňu. Na Slovensko prišla v stredu alebo štvrtok pred dátumom 10.06.2013 a prišla
na dovolenku. Bola s otcom u lekára v ten piatok, kedy boli aj u notára. Vyšetrenie otca u lekára bola viac
iniciatíva žalobkyne, ktorá tvrdila, že otec sa necíti dobre, pričom on tvrdil, že sa cíti dobre, ale súhlasil
ísť za obvodnou lekárkou. Bola tam s ním. Obvodná lekárka otca iba vypočula a poslala ho na nejaké

odborné vyšetrenia. Nepamätala sa, aký doktor to bol, ale tiež bola prítomná a prstom mu vyšetroval
konečník. Doktor povedal, že ho objednal u nejakého špecialistu v Topoľčanoch, k tomuto špecialistovi
mal ísť o týždeň alebo tak nejako, ale ona už v tom čase nebola tam. Otec uviedol, že na to vyšetrenie
nechce ísť. Uviedla, že rozdelenie majetku otca nesúviselo s jeho zdravotným stavom. Telefonicky sa o
otázke darovania nebavili s otcom nikdy, ale od maminej smrti dva alebo tri razy jej povedal: "poďme,

aby som ti to napísal" a myslel vtedy celý pozemok aj s domom, všetko. Po jej príchode na Slovensko
otec nemal nič napísané, nemal nič pripravené, len jej povedal, že keď nechce celý dom so záhradou,
nech si zoberie aspoň záhradu. K žalobkyňou predloženej listine zo dňa 2. júna 2013 sa vyjadrila tak,
že nerozumie tomu, čo tam je. Vôbec to nie je tak, ako to chcel otec. Na otázku, či nebola reč o tom,
že predmetné parcely otec daruje presne na polovicu s tým, že polka by pripadla žalobkyni a druhá

polovica žalovanej, uviedla, že nie, takáto dohoda nebola, otec chcel darovať celú parcelu jej s tým ale,
že užívanie tejto parcely nechá žalobkyni, nakoľko ona parcelu užívať nebude, keď je v Anglicku.

16. Svedok K. Q., nar. XX.XX.XXXX, po zákonnom poučení na pojednávaní dňa 05.05.2017 uviedol, že
so žalobkyňou žije ako druh a družka už osem rokov, teda aj v období uzavretia zmluvy. So žalovanou sa

stretli trikrát, vzťahy sa vyhrotili až pri podpise spornej darovacej zmluvy a nie len pri samotnom podpise,
ale ako sa žalovaná zachovala aj vo vzťahu k otcovi, robila intrigy. Podal aj trestné oznámenie za týranie
blízkej osoby, aj za obmedzovanie osobnej slobody otca, na základe toho, že mu žalovaná zadržiavala
občiansky preukaz. Žalovaná bola direktívny človek, aj je direktívny človek, snažila sa každého ovládať,
ani teraz sa neozvala. Žalovaná v predmetnom období zavolala žalobkyni nech žalobkyňa príde do

domu otca a že sa ide prepisovať majetok. On pri tomto rozhovore nebol, čakal vonku. Ani žalovaná
nechcela, aby bol pri tomto jednaní prítomný. Následne prišla žalobkyňa do auta a uviedla, že žalovaná
trvá na tom, že sa jej prepíše kúsok záhrady, hoci otec už mal predtým urobené rozdelenie majetku.
Žalobkyňa však takúto dohodu odmietla uzavrieť, nakoľko otec chcel uzavrieť ešte osobitnú dohodu odoopatrovaní. Žalobkyňa povedala, že buď jej to dá z lásky alebo že žiadnu zmluvu neuzavrie. Zdravotný
stav otca sa rapídne zhoršoval po tom, čo mu zistili rakovinový nález. Bál sa doktorov, mal z nich strach.
V rozhodnutiach bol nestály, jeden deň vystupoval dobrosrdečne, na druhý deň ich vyhadzoval. Vtedy

otec zistil, že je zle, keď odpadol na ulici, ale nechcel ísť do nemocnice s tým, že sa bude liečiť doma.
Na druhý deň, ako otec odpadol, žalovaná 1/ priletela z Londýna a začala prepisovať majetok otca. Otec
v tejto súvislosti uviedol, že majetok dá tomu, kto sa oňho postará. Jeden deň rozprával tak a druhý deň
inak, čo vypovedá o jeho duševnom stave. Žalovaná 1/ sľubovala otcovi, že ho zoberie do Londýna k
lekárovi, ale nakoniec to dopadlo tak, že nebola ani na pohrebe a prestala sa oňho starať. Uviedol, že

neboli účastní stretnutia v notárskom úrade, o obsahu notárskej zápisnice sa dozvedeli, až keď otca
opatrovali, niekedy v októbri im ukázal dokumenty. Vtedy zistili, že si zobrala celý pozemok, ktorý tak,
ako je vytýčený, zasahuje až do dvora. Ohľadom toho sa pýtali otca, ktorý uviedol, že žalobkyňa má ísť
k notárovi Morvayovi to opraviť, že sa pomýlil. Otec bol prekvapený, o tomto nevedel a povedal, aby
žalobkyňa išla za notárom, nech to opraví. Podľa jeho slov ,,Števko" sa pomýlil, lebo boli asi kamaráti,
resp. on si to myslel. Keď bol otec v nemocnici, on chcel spísať závet tým spôsobom, že príde notár

Morvay do nemocnice k nemu overiť podpis. Predmetom závetu malo byť odkázanie domu žalobkyni.
Zoštylizoval závet, zahrnutá v ňom bola aj sestra žalobkyne Anna žijúca v Srbsku. Keď notár nereagoval,
tak tam zavolal, notár uviedol, že nie je trhovník, teda že on nebude chodiť nikde a keď chcú, aby prišiel,
zároveň žiadal, aby primár interného oddelenia dal potvrdenie, že otec je svojprávny. Skončilo to tak, že
závet sa nespísal. Nebolo to možné ani pred mestským úradom, nakoľko otec nemal občiansky, ktorý

mala žalovaná a taktiež ani pred svedkami, ktorí z rovnakého dôvodu, že otec nemá občiansky, odmietli
tento závet podpísať. V tejto súvislosti bolo podané aj trestné oznámenie, ktoré bolo zamietnuté, nakoľko
nešlo ani o prečin ani o trestný čin. Otec nakázal žalobkyni v jeho prítomnosti, aby žiadala žalovanú nech
polku záhrady vráti. Poslali jej teda smsku a ona na to odpísala, že stretneme sa na súde. Odvtedy sa
neozvala, nekomunikuje s nimi, poslali jej aj e-mail, keď otec zomrel. Žalovaná ešte poslala pohľadnicu

k meninám, vôbec nevedela o smrti otca, nestarala sa o to, hoci jej to oznámili. Uviedol, že dom bol v
dezolátnom stave. Keď bol otec v nemocnici, prišla tam aj žalovaná, ktorá žalobkyni uviedla, že pochovaj
si otca ako chceš a odišla a odvtedy sa ani neozvala.

17. Z výpisu z listu vlastníctva č. 1871 vedenom pre okres Bánovce nad Bebravou, obec U. Q., kat. úz. U.

Q. vyhotovenom ku dňu podania žaloby a ku dňu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania vyplýva,
že výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľnosti označenej ako parcela registra "C" parc. č. XXXX/X,
druh pozemku - záhrady, o výmere 1.881 m2, je Y. Č., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovaná. Titulom
nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti je Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena V
833/13 zo dňa 01.07.2013-70/13. V časti C Ťarchy uvedeného listu vlastníctva je pod por. č. 1 zapísané,

že pod V 833/13 sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve bezplatného užívania
predmetnej parcely v prospech R. S. (správne S. - pozn. tunajšieho súdu), nar. XX.XX.XXXX.

18. Dňa 10.06.2013 bola na notárskom úrade notára JUDr. Štefana Morvaya, so sídlom v Bánovciach
nad Bebravou, Jesenského 70/2, do notárskej zápisnice sp. zn. N 185/2013, Nz 19341/2013 spísaná

Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena (ďalej len "predmetná darovacia zmluva"),
v ktorej R. S., nar. XX.XX.XXXX ako darujúci (darca) vyhlásil, že touto zmluvou daruje nehnuteľnosť
označenú ako parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.881 m2, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXX, vedenom pre kat. úz. U. Q., ktorej je výlučným vlastníkom, obdarovanej jeho dcére Y. Č., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX. Obdarovaná vyhlásila, že tento dar od darujúceho prijíma do jej výlučného vlastníctva

so všetkým jeho príslušenstvom a súčasťami. Účastníci zmluvy, a to darujúci R. S., rod. S. s I. Y. Č.,
rod. S. sa zároveň dohodli s touto darovacou zmluvou uzavrieť aj zmluvu o zriadení vecného bremena
na darovanej nehnuteľnosti - parcele CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.881 m2, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX, obsahom ktorej je právo doživotného bezplatného užívania parcely CKN č. XXXX/X -
záhrady vo výmere 1.881 m2 v prospech darujúceho R. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX ako oprávneného

z vecného bremena a obdarovanou Y. Č., rod. S. ako povinnou z vecného bremena. Účastníci zmluvy
v notárskej zápisnici vyhlásili, že ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, zmluva je prejavom
ich slobodnej a vážnej vôle a darujúci má právo nakladať so svojím vlastníctvom, ktoré je predmetom
tejto zmluvy. Notár v notárskej zápisnici uviedol, že účastníci si notársku zápisnicu pred ním doslovne
prečítali, jej obsah schválili a na znak súhlasu ju pred ním vlastnoručne podpísali.

19. R. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX v obci U. Q., pričom dedičské konanie po
nebohom sa vedie na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1D/122/2014.20.Súdujezúradnejčinnostiznáme,žeOkresnýsúdBánovcenadBebravouzačalvuvedenejdedičskej
veci konanie uznesením č. k. 1D/122/2014 - 3 zo dňa 10.04.2014. Poverením zo dňa 10.04.2014
bol podľa § 38 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v príslušnom znení vykonaním potrebných

úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi poverený ako súdny komisár - notár JUDr. Ing.
Andrej Slezák, so sídlom notárskeho úradu v Bánovciach nad Bebravou, Nám. Ľ. Štúra 1796/5A.
Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 1D/122/2014 - 76 zo dňa 31. decembra 2015 vo
výroku I. určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov dedičstva a čistú hodnotu dedičstva,
vo výroku II. potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičmi podľa zákonných dedičských podielov, vo výroku

III. priznal odmenu súdnemu komisárovi a uložil dedičom nadobúdajúcim dedičstvo povinnosť uhradiť
trovy konania podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov a vo výroku IV. uložil
dedičom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok. Krajský súd v Trenčíne o odvolaní
dedičky V. M., rod. S. (žalobkyňa v tomto spore) rozhodol uznesením č. k 5CoD/9/2016-155 zo dňa 22.
júna 2016, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1D/122/2014 - 76 zo
dňa 31. decembra 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie. Uvedené uznesenie krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť dňa 18.07.2016. Odvolací súd uviedol, že ak súd potvrdzuje nadobudnutie dedičstva
dedičom zo zákona podľa ich dedičských podielov, musí sa dedičovi do jeho podielu započítať to, čo
za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania (§ 484 Občianskeho
zákonníka). K takémuto započítaniu musí súd prejednávajúci dedičstvo pristúpiť ex offo, teda z úradnej
povinnosti,ajbeznávrhuniektoréhozdedičov,akbolovdedičskomkonanípreukázanétakétoneobvyklé

obdarovanie dediča poručiteľom za jeho života. V predmetnej dedičskej veci dedička V. M., rod. S. pri
predbežnom vyšetrení uviedla, že k takémuto neobvyklému obdarovaniu dediča zo strany poručiteľa
podľa nej prišlo a predložila listinné dôkazy preukazujúcu dar nehnuteľnosti dedičke Y. Č., rod. S. zo
strany poručiteľa za jeho života. Konajúci súd však nevykonal dokazovania na zistenia, či skutočne
toto darovanie bolo neobvyklé a skutočnosť darovania nehnuteľnosti poručiteľom jednému z dedičov

nijako vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil a teda je zrejmé, že ju ani nevzal pri svojom rozhodovaní do
úvahy.Jehoprávneposúdeniepredmetnejdedičskejvecijetakchybné,pretoženepoužilprirozhodovaní
ustanovenie § 484 Občianskeho zákonníka a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní súd

prvej inštancie bude povinný vykonať dokazovania, ktoré mu umožní posúdiť darovanie nehnuteľnosti
dedičke Y. Č., rod. S. poručiteľom za jeho života podľa § 484 Občianskeho zákonníka. Okrem toho bude
súd prvej inštancie povinný vykonať dokazovanie na riadne zistenie okruhu dedičov po poručiteľovi, keď
odvolateľka v odvolacom konaní predložila listiny preukazujúce existenciu ďalších dvoch detí poručiteľa,
L. S., nar. XX.XX.XXXX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú rovnako dedičmi poručiteľa zo zákona podľa

§ 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s ktorými nebolo doposiaľ konané ako s účastníkmi konania.
Ostatní dedičia síce vo svojich vyjadreniach popreli, že by menované osoby boli deťmi poručiteľa, resp.
uviedli, že otcovstvo poručiteľa k nim bolo zapreté, ale tieto tvrdenia nijakým dôkazom nepreukázali.
Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v ďalšom konaní vykonal dokazovanie, na základe ktorého
bude môcť ustáliť okruh dedičov po poručiteľovi. Po tom ako odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej

inštancie zo dňa 31.12.2015, okresný súd vrátil spis poverenému notárovi na ďalšie konanie, pričom
predmetné dedičské konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.

21. Z Oznámenia okruhu dedičov zo dňa 02.09.2021 notára JUDr. Ing. Andreja Slezáka vyplýva v
dedičskej veci po poručiteľovi - R. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nasledovný okruh

dedičov:
1. Y. Č., C.. S., W.. XX.XX.XXXX,
2. V. M., C.. S., W.. XX.XX.XXXX,
3. E. V., C.. S., W.. XX.XX.XXXX,
a právom vydedeného syna poručiteľa menom R. S., rod. S.š, nar. XX.XX.XXXX jeho deti:

4a) H. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX,
4b) Y. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX,
4c) Y. Š., rod. S., nar. XX.XX.XXXX,
4d) mal. H. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX,
každý z nich v zákonnom dedičskom podiele.

22. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase spísania predmetnej
darovacej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

25. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

26. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

27. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

28. Podľa § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť
až po darcovej smrti.

29.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

30.Podľa§80písm.c/zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníúčinnomdo30.06.2016
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

31. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len "C.s.p."), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (v texte aj len "O.s.p.").

32. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

34. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Podľa článku 8 Základných princípov C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

36. Podľa článku 15 Základných princípov C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej
úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu.37. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

38. Podľa § 191 ods. 1, 2 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

39. Žalobkyňa sa žalobou v znení jej zmeny pripustenej uznesením tunajšieho súdu č. k. 4C/180/2016 -
122 zo dňa 15.11.2018 domáhala určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. U. Q. evidovaná
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra "C" parc. č. XXXX/X - záhrady
o výmere 1.881 m2 patrí do dedičstva po poručiteľovi R. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. Q.
Č.. XXX, zomr. XX.XX.XXXX.

40. Pred samotným posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska vyššie
citovaných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že základná procesná
podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, teda existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení v danom prípade bola splnená.

41. Súd k tomu uvádza, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá
vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v
čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti,
ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z

16.12.2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010)

42. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/26/2007 zo dňa 16.12.2018,
ako aj z celkovej doterajšej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že dedič má
vždy naliehavý právny záujem na určení, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi. K uvedenému

záveru dospel aj Ústavný súd SR (viď nález ÚS SR č.k. I ÚS 482/2013-50 zo dňa 11.12.2013, v ktorom sa
konštatuje, že na požadovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva je naliehavý právny záujem,
nakoľko "meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho predchodcu sťažovateľa k sporným
nehnuteľnostiam môže zmeniť právne postavenie sťažovateľa, keďže jedine úspech sťažovateľa v
konaní o jeho návrhu mu umožní uplatnenie svojich prípadných nárokov voči subjektom, ktoré boli alebo

sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti.").

43. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov vyšších súdnych autorít súd dospel k názoru, že
žalobkyňa má v posudzovanom prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení. K tomuto
záveru sa súd priklonil aj s ohľadom na skutočnosť, že dedičské konanie po nebohom R. S. nie je

právoplatne skončené a nebolo tak právoplatne rozhodnuté ani o započítaní daru.

44. Súd ďalej poukazuje na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorý vyslovil právne závery v otázke
vymedzenia strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, v ktorom musia
byť stranami sporu všetci dedičia a teda musia mať v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov, v

súčasnosti nútené procesné spoločenstvo. Ak sa totiž dedičia voči tretej osobe domáhajú určenia, že
vec patrí do dedičstva, nedomáhajú sa svojho práva z dedičstva, ale k dedičstvu, t. j. riešenia otázky
okruhu dedičstva. Taký rozsudok by potom nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo vykonané
len medzi jedným z dedičov a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby
bez toho, že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný podľa § 228 C.s.p. Konania o takejto žalobe

sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej
legitimácie (k tomu viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 15/2007 z 22.02.2008, sp.
zn. 1Cdo/183/2009 z 30.05.2011, sp. zn. 3Cdo/178/2006 z 28.09.2006, sp. zn. 3Cdo/222/2010, sp. zn.
3Cdo/197/2010, sp. zn. 4Cdo/ 120/2009, sp. zn. 2Cdo/45/2008, R 49/82, R 65/2003).

45. V zmysle uvedeného určovací žalobný návrh spočívajúci v tom, že určitá vec, či už hnuteľná alebo
nehnuteľná patrí do dedičstva po poručiteľovi a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti,
môže uplatňovať ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Rozhodnutie o tom, že určitá
vec patrí do dedičstva sa musí vzťahovať na všetkých dedičov po poručiteľovi, ktorí majú postavenienerozlučných spoločníkov, ide o nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 C.s.p. V súlade s uvedeným
v posudzovanom prípade žalobkyňa v spore označila strany v zhode s okruhom dedičov ako vyplýva z
oznámenia notára JUDr. Ing. Andreja Slezáka. Zhodnotiac uvedené súd konštatuje, že je daná aktívna

aj pasívna legitimácia v žalobe označených strán a súd tak mohol pristúpiť k vecnému posúdeniu merita
veci.

46. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu
k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo

všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou sporových strán, aké predložia skutkové podklady,
vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy, tieto
skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú
zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade
s jej procesnými záujmami. Dôsledkom nesplnenia dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného
bremena, opierajúc sa o pravidlo "idem est non esse aut non probari" (čo nie je dokázané, neexistuje),

je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

47. V sporovom konaní s poukazom na zásadu kontradiktórnosti tohto konania nie je povinnosťou
súdu vykonávať dokazovanie nad rámec v konaní podaných návrhov na dokazovanie. Súd vychádza
v sporovom konaní len zo skutočností tvrdených a preukázaných stranami sporu a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré v konaní strany sporu navrhli, za predpokladu, že ich vykonanie súd v istom štádiu
konania nepovažuje za nadbytočné, kedy môže návrhy na ďalšie dokazovanie zamietnuť. Súd pri
svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana sporu v konaní preukáže, a to ku dňu,
kedy rozhoduje. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v

jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností

vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané na základe navrhnutých
dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

48. Žalobkyňa podanú žalobu v znení jej zmeny odôvodnila tým, že predmetná darovacia zmluva
je absolútne neplatný právny úkon z dôvodov uvedených v ustanovení § 37 odsek 1 Občianskeho
zákonníka. Uviedla, že R. S. bol až do svojej smrti presvedčený, že podpísal darovaciu zmluvu, ktorej
predmetom bola iba ?-ica parcely č. XXXX/X. Zastávala názor, že pokiaľ žalovaná 1/ požiadala notára

o vyhotovenie notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo darovanie celej parcely č. XXXX/X v jej
prospech, uviedla R. S. využijúc jeho zlý zdravotný stav do omylu a jeho prejav vôle vo forme podpisu
tejto zápisnice preto nebol vážny a vzhľadom na situáciu, za ktorej ho urobil, ani slobodný. Žalobkyňa
považovala predmetnú darovaciu zmluvu za absolútne neplatnú, a preto nehnuteľnosť, ktorá sa podľa
nej stala predmetom darovania, patrí do dedičstva po nebohom R. S.. Na druhej strane žalovaná 1/ v

rámci svojej procesnej obrany trvala na tom, že predmetná darovacia zmluva spísaná formou notárskej
zápisnice je platná. Dôkazné bremeno preukázania tvrdených dôvodov neplatnosti právneho úkonu v
spore zaťažovalo žalobkyňu.

49. Súd na základe vykonaného dokazovania následne dospel k záveru, že žalobkyňa uvedené

dôkazné bremeno neuniesla a v spore nepreukázala, že by predmetná darovacia zmluva bola absolútne
neplatným právnym úkonom z dôvodov uvedených v ustanovení § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka.
Súd vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

50. Súd k tomu uvádza, že darovanie medzi nebohým R. S. ako darcom a žalovanou 1/ ako obdarovanou
sa uskutočnilo na základe darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá formou notárskej zápisnice, ktorá
obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom a bola splnená požiadavka písomnej
formy tohto právneho úkonu vyplývajúca zo zákona, keďže predmetom darovacej zmluvy bolanehnuteľnosť. Z predloženej notárskej zápisnice súd okrem iného zistil, že táto bola spísaná dňa
10.06.2013 na notárskom úrade v Bánovciach nad Bebravou, Jesenského 70/2 notárom JUDr. Štefanom
Morvayom. Sú v nej jednoznačným spôsobom označení darca aj obdarovaná, ktorí podľa vlastného

vyhlásenia sú spôsobilí na právne úkony, ako aj predmet darovania - nehnuteľnosť - parcela CKN č.
XXXX/X - záhrady vo výmere 1.881 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. U. Q.. Darujúci
R.S.vyhlásildonotárskejzápisnice,žeakovýlučnývlastníktoutozmluvoudarujeuvedenúnehnuteľnosť
obdarovanej - jeho dcére Y. Č., rod. S.š (žalovanej 1/). Obdarovaná vyhlásila, že tento dar od darujúceho
prijíma do jej výlučného vlastníctva so všetkým jeho príslušenstvom a súčasťami. Bol v danom prípade

splnený pojmový znak darovacej zmluvy - bezodplatnosť. Za súladné so zákonom súd považuje, že
účastníci zmluvy sa zároveň dohodli s touto darovacou zmluvou uzavrieť aj zmluvu o zriadení vecného
bremena na darovanej nehnuteľnosti, obsahom ktorej bolo právo doživotného bezplatného užívania
predmetnej parcely v prospech darujúceho R. S. ako oprávneného z vecného bremena a obdarovanou
Y. Č., rod. S. (žalovanou 1/) ako povinnou z vecného bremena. Vo vzťahu k predmetu tohto sporu
považuje súd za potrebné poukázať na ďalšie, účastníkmi tohto právneho úkonu (R. S. a žalovanou 1)

do notárskej zápisnice urobené vyhlásenie, a síce vyhlásenie v bode 7 tejto notárskej zápisnice, že ich
zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, zmluva je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle a darujúci
má právo nakladať so svojím vlastníctvom, ktoré je predmetom tejto zmluvy. Za nemenej dôležitú súd
považuje konštatáciu notára v závere notárskej zápisnice, že účastníci si notársku zápisnicu pred ním
doslovne prečítali, jej obsah schválili a na znak súhlasu ju pred ním vlastnoručne podpísali.

51. Skutočnosti v konaní tvrdené žalobkyňou tak boli v priamom rozpore so znením predmetnej
notárskej zápisnice. Žalobkyňa svoje tvrdenia v spore preukazovala predovšetkým vlastnou výpoveďou
pred súdom ako strany sporu a svedeckou výpoveďou K. Q., ktorého výpoveď bola v rozhodujúcich
okolnostiach zhodná s výpoveďou žalobkyne. Obidvaja zhodne vypovedali, že skutočnou vôľou

nebohého R. S. bolo darovať žalovanej 1/ len polovicu, nie celý pozemok parc. č. XXXX/X - A. U.
U. X.XXX Y.. W. M. Y. U. L.H. Y. T. W. L., že menovaný svedok je druhom žalobkyne, s ktorou žije
niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, úspech žalobkyne v spore by vnímal ako vlastný. Súd tu tiež
musel pri hodnotení tohto dôkazu zohľadniť aj to, že vzťah svedka k žalovanej 1/ možno hodnotiť z
jeho vyjadrení ako negatívny, zároveň svedok pri rozhodujúcich jednaniach medzi nebohým R. S. a jeho

dcérami (žalobkyňou a žalovanou 1/) a pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice podľa vlastných
slov nebol osobne prítomný. Naproti tomu žalovaná 1/ vo svojej výpovedi pred súdom popísala vôľu
R. S. v otázke bezodplatného naloženia s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve odlišne a jej výpoveď vo
vzťahu k predmetu sporu korešpondovala so znením predmetnej notárskej zápisnice. Za danej dôkaznej
situácie podľa záveru súdu len samotná výpoveď žalobkyne a jediného svedka - jej druha, ktorá bola

spochybnená výpoveďou žalovanej 1/, na unesenie dôkazného bremena v spore a na spochybnenie
skutočností uvedených v notárskej zápisnici nepostačovala.

52. Žalobkyňa ako dôkaz k jej tvrdeniam predložila tiež listinu bez označenia datovanú podľa textu ku
dňu 02.06.2003, ktorej text mal písať nebohý R. S. (založená na č.l. 10). Súd vykonal tento dôkaz a

dospel k záveru, v konaní nebolo preukázané, kto je autorom textu listiny, nebolo objasnené, za akých
okolností a účelom predmetný písaný text vznikol a či skutočne bol napísaný dňa 02.06.2013. Zároveň
súd uvádza, že keby aj bolo preukázané, že text písal nebohý R. S. uvedeného dňa, tak z textu ani po
dôslednomposúdenívšetkýchpoužitýchvýrazovýchprostriedkovniejemožnékonštatovaťjednoznačný
význampísanéhotextuaužvôbecniejednoznačnúvôľupisateľadarovaťžalovanej1/lenjednupolovicu

sporného pozemku, keď úvod a jadro tohto textu si odporuje s jeho záverom.

53. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na zlý zdravotný stav R. S. v čase spísania predmetnej notárskej
zápisnice, k preukázaniu čoho predlžila lekárskej správy, súd k tomu uvádza, že darca R. S. mal
v rozhodnom období postupne sa zhoršujúci zdravotný stav, ktorý bol ovplyvnený onkologickým

urologickým nálezom tak, ako to vyplýva z predložených lekárskych správ. Uvedená choroba v danom
čase mala vplyv na fyzický stav R. S., nebolo však žiadnym z vykonaných dôkazov preukázané, že by
mala vplyv aj na jeho stav psychický. Nebolo preukázané, že by darca trpel takou chorobou, ktorá by v
čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy ovplyvňovala jeho vnímacie, rozpoznávacie a rozumové
schopnosti, a jeho spôsobilosť na právne úkony. Súd nemohol z vykonaného dokazovania prijať záver,

že by darca trpel duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by ho robila neschopným na urobenie
predmetného právneho úkonu v danom čase.54. Nad rámec uvedeného súd ešte uvádza, že žalobkyňa nepodala predmetnú žalobu v bezprostrednej
časovej nadväznosti na okamih, kedy sa mala o dôvodoch neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy
dozvedieť (v poslednej štvrtine roka 2013), ale so značným časovým odstupom (žaloba bola podaná

osobne na tunajšom súde dňa 10.06.2016) naviac v nadväznosti na zrejmú nespokojnosť žalobkyne a
jej druha s dosiahnutým výsledkom prebiehajúceho dedičského konania, v ktorom bolo dňa 31.12.2015
vydané tunajším súdom prvostupňové rozhodnutie. K následnému zrušeniu dedičského rozhodnutia
odvolací súdom došlo až po podaní žaloby v danej veci.

55. Zhrnúc uvedené súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebolo
preukázané, že by darca R. S. urobil právny úkon v omyle, vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá bola pre
jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, to znamená žalovaná 1/, že by
tento omyl vyvolala alebo že by o ňom musela vedieť. V konaní nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že
by darca alebo obdarovaná neurobili právny úkon slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s poukazom
na citovaný obsah notárskej zápisnice a aj samotné vyhlásenia účastníkov zmluvy. Právny úkon, a to

predmetná darovacia zmluva, svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho a
neprieči sa dobrým mravom, preto nie je neplatný ani v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň
bol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd dospel k názoru,
že darca a obdarovaná jednoznačne prejavili vôľu uzatvoriť darovaciu zmluvu v znení tak, ako bolo
účastníkmi zmluvy podpísané, pričom súd poukazuje aj na samotnú formu uzavretia darovacej zmluvy,

a to formou notárskej zápisnice, ako aj vyššie citované vyhlásenia strán a uvedené závery zo strany
notára, ktorý darovaciu zmluvu vyhotovoval. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by bola
zmluva uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
dospel k záveru, že nebol preukázaný žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné predmetnú
darovaciu zmluvu uzavretú medzi účastníkmi zmluvy posúdiť ako neplatnú.

56. Súd preto žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

59.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
Súd konštatuje, že žalobkyňa bola v spore neúspešná, keď súd jej žalobu v celom rozsahu zamietol a
žalovaní 1/ až 6/ boli v spore plne úspešní. Pokiaľ ide o žalovaných 3/ až 6/, títo si nárok na náhradu trov
konania neuplatnili a ani im žiadne účelné trovy preukázateľne zo spisu nevyplývajú, preto rozhodol, že
žalovaným 3/ až 6/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o žalované 1/

a 2/, tieto sú v spore právne zastúpené a nárok na náhradu trov konania si uplatnili. Súd v zmysle §
257 C.s.p. prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktoré zistil s ohľadom
na jej osobné, zárobkové a majetkové pomery. Žalobkyni bol príslušným rozhodnutím Centra právnej
pomoci zo dňa 16.05.2016 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, a to po vyhodnotení
príjmovej a majetkovej situácie žalobkyne ako žiadateľky za splnenia podmienky materiálnej núdze.

Zároveň žalobkyňa v konaní preukázala doloženými potvrdeniami, že jej príjem predstavuje len starobný
dôchodokvpriemernejvýškeokolo200eurmesačne.Nastranežalovaných1/a2/nepriaznivéosobnéa
majetkovépomerynebolitvrdenéanipreukázané.Oprotitomusúdzohľadniltúskutočnosť,žežalobkyňa
z vlastnej vôle iniciovala toto súdne konanie a v tomto pokračovala až do vynesenia rozsudku vo veci
samej, pričom si bola nepochybne vedomá vzniku trov strán. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd

podľa § 257 C.s.p. rozhodol tak, že znížil priznaný nárok žalovaných 1/ a 2/ na náhradu trov konania
voči žalobkyni zo 100,00 % na 50,00 %. Na základe uvedeného žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť v
stanovenej lehote žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 50,00 %.62. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením
súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

63. Podľa § 155 ods. 1 a 2 C.s.p. každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v
materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

64. Žalovaná 2/ a žalovaná 6/ sú štátnymi občiankami Srbskej republiky. Na výzvu súdu právny zástupca
žalovanej1/,ktorýžalované2/a6/zastupovalvdedičskomkonanípouvedenomnebohomR.S.,oznámil
súdu aktuálne adresy žalovaných 2/ a 6/ a zároveň uviedol, že žalované 2/ a 6/, ktoré obe žijú v Srbsku,
neovládajú slovenský jazyk.

65. V zmysle § 155 ods. 1 C.s.p. súd na základe vyššie uvedeného rozhodol, že v záujme zabezpečenia

práva žalovaných 2/ a 6/ konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému tieto strany
rozumejú, ustanoví v tomto konaní prekladateľa a tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka srbského
a naopak. Tunajší súd preto uznesením č. k. 4C/180/2016 - 138 zo dňa 31.10.2019, právoplatným dňa
28.05.2020, ustanovil za prekladateľa a tlmočníka Mgr. Milenka Stanojeviča, s miestom výkonu činnosti
Štúrova 4, 949 11 Nitra, evidenčné číslo: 950795 a určil mu úlohu vykonávať preklady a tlmočenie z

jazyka slovenského do jazyka srbského a naopak, podľa pokynov súdu.

66. Tunajší súd uznesením č. k. 4C/180/2016 - 317 zo dňa 20.05.2020, právoplatným dňa 16.06.2020,
prekladateľovi a tlmočníkovi Mgr. Milenkovi Stanojevičovi, s miestom výkonu činnosti Štúrova 4, 949
11 Nitra, evidenčné číslo: 950795 priznal odmenu za prekladateľský úkon z jazyka slovenského do

jazyka srbského spolu vo výške 1.674,74 eur a upravil, aby učtáreň tunajšieho súdu po právoplatnosti
tohto uznesenia vyplatila ustanovenému prekladateľovi uvedenú odmenu za preklad z rozpočtových
prostriedkov súdu, na číslo účtu znalca.

67. Tunajší súd uznesením č. k. 4C/180/2016 - 384 zo dňa 25.05.2021, právoplatným dňa 15.06.2021,

prekladateľovi a tlmočníkovi Mgr. Milenkovi Stanojevičovi, s miestom výkonu činnosti Petzwalova 36,
949 11 Nitra, Slovenská republika, evidenčné číslo: 950795 priznal odmenu za prekladateľský úkon č.
191/2021 z jazyka slovenského do jazyka srbského spolu vo výške 167,48 eur a upravil, aby učtáreň
tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila ustanovenému prekladateľovi uvedenú
odmenu za preklad z rozpočtových prostriedkov súdu, na číslo účtu znalca.

68. Ustanovenie prekladateľa do konania bolo odôvodnené v záujme zachovania práva strany konať
pred súdom vo svojom materinskom jazyku, resp. jazyku, ktorému rozumie. Na základe uvedených
uznesení a citovaných zákonných ustanovení bola preto z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatená
prekladateľovi suma 1.842,22 eur titulom prekladu listín zo slovenského jazyka do srbského a naopak.

Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát
v zmysle § 155 C.s.p. Súd preto rozhodol tak, že štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sadodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie.