Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200626
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:2618200626.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobcu: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XX, XXX XX J., štátny občan D., právne zast.: JUDr. Jozef Drvár, advokát, P.O.BOX 149, Belinského
16, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: Ing. Ľ. Y., rod. Y.Á., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX Č.,
občianka D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 09.03.2018, upravenou podaním zo
dňa 25.05.2018, 17.7.2019, 01.12.202 a 15.12.2020 domáhal toho, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu a to:
k nehnuteľnostiam zapísaným B. č. XXXX pre obec a k. ú. Č., parcelám reg. „R.“ ako
- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXXmX, M. G.
- parc.č.XXXX/1 o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/X o výmere XXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/XXo výmere XXX C., M. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/X o výmere XXX C., M. G.

k nehnuteľnostiam zapísaným B. č. XXXX pre obec a k. ú. Č., parcelám reg. „R.“ ako
- parc.č.XXX o výmere XXX C., M. G.
- parc.č.XXX/Xo výmere XXXmX, M. G.
- parc.č.XXX/X o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX/XX o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

k nehnuteľnostiam zapísaným B. č. XXXX pre obec a k. ú. Č., parcelám reg. „R.“ ako
- parc.č.XXX/X o výmere XXX C., M. G.
- parc.č.XXX/Xo výmere XXXmX, M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/X o výmere XXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., P. P. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.
- parc.č.XXXX/X o výmere XXXX C., M. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXX C., M. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXXXmX, P. P. G.
- parc.č.XXXX o výmere XXXX C., M. G.

(ďalej len sporné nehnuteľnosti) a vyporiadal ho tak, že všetky spoluvlastnícke podiely žalovanej na
sporných nehnuteľnostiach prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu . Žalobca je povinný zaplatiť
žalovanej sumu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu
spoluvlastnícky podiel 2/3 a žalovaná spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3-iny. Žalobcove snahy o

zrušenie podielového spoluvlastníctva boli neúspešné a nie je dôvodné predpokladať, že príde ku
konsenzu sporových strán. Postup právnych predchodcov žalovanej žalobca nekomentuje, od počiatku
ho označuje ako špekulatívny a nelegálny. Žalobca má eminentný záujem o užívanie sporných
nehnuteľnosti ako jediný výlučný vlastník, čo mu nebolo umožnené pri prvom scudzení sporných
pozemkov v rámci predkupného práva. Žalobca sa už v minulosti domágal zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k sporných nehnuteľnostiam súdnou cestou, ktorá žaloba však bola z
formálnych dôvodov zamietnutá. Nárok uplatnený žalobou oprel o ustanovenie § 142 ods.1 OZ.

2. Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 04.08.2020, kde uviedla, že
nárok uplatnený žalobou v plnom rozsahu neuznáva. Dňa 21.01.2016 nadobudli sporné nehnuteľnosti

jej rodičia Š. Y. a E. Y.. Pôdu kúpili za účelom aktívneho hospodárenia, pretože otec vykonával činnosť
D. už od roku 1992. Postupne ich činnosť preberá ona. Legitímnosť tejto KZ povolil OU Senica, odbor
katastrálny povolením vkladu KZ zo dňa XX.XX.XXXX pod č. E. - XXXX/XXXX. Sporné nehnuteľnosti sú
väčšinou orná pôda, ktorá je roztrúsená po celom katastrálnom území obce Č.. Pozemky sú neprístupné
a nesúvislé. Vecné užívanie tejto pôdy je reálne len v prípade vydania náhradnej poľnohospodárskej

pôdy doterajším užívateľom. Náhradné užívanie nie je podmienené veľkosťou podielu nehnuteľností
a žalobca aj žalovaná majú rovnaké predpoklady na ich obhospodarovanie. Dňa 24.04.2012 bola
zapísaná do evidencie D. na OU Č. a odvtedy aktívne túto činnosť vykonáva. V tejto súvislosti poukázala
na ustanovenie § 12a zák. č. 504/2013 Z. z., podľa ktorého : „ak nájomca užíva pozemok, kde
sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok

je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len
"doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom
v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší
prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu12ba) (ďalej len "okresný úrad"). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia

na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v
podnájomnej zmluve.“
Týmtochcelazdôrazniť,ževlastniťornúpôduvpodielovomspoluvlastníctveniejeprekážkavjejužívaní.
Keďže vypriadaním PS reálnym rozdelením veci podľa výšky podielov by vznikli pozemky s výmerou
menšou ako XXXX C., navrhla, že možným riešením v by bolo vyporiadanie formou zámennej zmluvy

prihliadnuc na posúdenie rôzneho umiestnenia jednotlivých parciel, kvality pôdy a tým aj rôznej hodnoty
parciel. Takýto spôsob vyporiadania považuje za spravodlivý voči bom zúčastneným stranám sporu,
pretože ona ako SHR nepríde o legitímne získaný výrobný prostriedok a žalobca sa stane výlučným
vlastníkom nehnuteľností.3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výpismi z B. pre obec a k. ú Čáry č. XXXX,
XXXX,XXXX,listomzodňa21.07.2016„Návrhnazrušeniespoluvlastníctvanehnuteľností-predloženie“,

listom zo dňa 12.12.2017 „Návrh na zrušenie spoluvlastníctva nehnuteľností- predloženie“, listom zo
dňa 20.10.2016 „Vyjadrenie k sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.09.2016“, písomným vyjadrením
žalovanej zo dňa 04.08.2020, osvedčením o zápise do evidencie D. zo dňa 24.04.2012, písomným
vyjadrením žalobcu zo dňa 14.08.2020 a 18.8.2020, pripojenými spismi OU, odbor katastrálny č. E. -
XXXX/XX a E. - XXXX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci :

4. Z výpisov z B. č.XXXX, XXXX S. XXXX pre obec a k .ú. Č. je zrejmé, že strany sporu vlastnia sporné
nehnuteľnosti a to žalobca v podiele 2/3-iny a žalovaná v podielel 1/3-iny. Vlastnícke právo žalobcu
nikto nespochybnil. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vloženej do T. pod č. E. - XXXX/XXXX. Z pripojeného spisu OU
Senica, odbor katastrálny č. E. -XXXX/XXXX je zrejmé, že tento podiel nadobudla kúpou od svojich

rodičov, teda účastníci zmluvy boli osoby príbuzné podľa § 117 OZ .

5. PZ žalobcu trval na podanej žalobe, pričom poukazoval na ustanovenie § 191 ods.1 CSP a § 3 OZ,
trval na tom, že konanie pôvodnej predávajúcej bolo od samého začiatku protiprávne, v rozpore so
zákonom a nemôže preto požívať ochranu. Má za to, že strana žalovanej nadobudla príslušný podiel na

sporných nehnuteľnostiach protizákonne a kataster porušil povinnosti, keď zapísal listinu, ktorá nebola
schopná zápisu. Podľa jeho tvrdenia, žalobca je zapísaný do evidencie samostatne hospodáriaceho
roľníka( D. ) .

6. Žalobca sa pri svojej výpovedi uviedol, že hneď ako sa dozvedel, že jeho predkupné právo bolo

porušené obrátil sa v dobrej viere na právnu pomoc. Takto mu bolo poradené a takto preto koná.
On prejavuje dlhodobý záujem o pôdu, ktorá je predmetom sporu. Je to riešenie dedičstva po jeho
prarodičoch. Pani O., ktorá previedla pozemky na rodičov žalovanej vedela o jeho záujme, ktorý jej bol
v minulosti prezentovaný, pričom v tom čase bol spoluvlastníkom sporných pozemkov aj jeho brat. Na
pripomienku sudkyne potvrdil, že pani O. previedla svoj podiel na sporných nehnuteľnostiach niekedy v

roku 2016 , pričom od sa doposiaľ nikdy na súde nedomáhal svojich nárokov z porušenia predkupného
práva.

7. Z osvedčenia o zápise do evidencie D. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalovaná je v evidencii D..

8. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec

žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

10. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

11. Podľa § 185 ods.2 Civilného sporového poriadku ( CSP ) , súd môže aj bez návrhu vykonať

dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žalobca neuniesol v spore

dôkazné bremeno. V (sporovom) súdnom konaní sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť predstavuje
špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dôkazná povinnosť nestíha v
kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená,že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú
povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v
prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktoré je sankcionovaná stratou sporu. Dôkazné bremeno v

spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh sporu, pri ktorom procesné strany
procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno
obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsahu dôkazného bremena žalovaného sa odvíja
od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce
bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia

žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne, žalovanému spravidla nebude
stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové
tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku. Pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva súd musí vychádzať zo zásad stanovených v citovanom ustanovení § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Ani v konaní pred súdom vzhľadom na nečinnosť žalobcu, ktorý trval len na
tom, že chce sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva neprišlo k dohode spoluvlastníkov, spornou

bola aj otázka prípadného vyplatenia primeranej náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovanej.

13. V danom konaní mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností. Nadobudnutie spoluvlastníckych podielov stranami sporu je legitímne a vyplýva jednak
z daných B. ako i z pripojeného spisu OU Senica, odbor katastrálny E. - XXXX/XXXX a E. - XXXX/XX .

Neobstojí obrana žalobcu v tom smere, že žalovaná nadobudla podiel na sporných nehnuteľnostiach
protiprávne, nakoľko bolo porušené predkupné právo žalobcu. Je nesporné, že žalovaná nadobudla
podiel na sporných nehnuteľnostiach kúpou od svojich rodičov, teda účastníci zmluvy boli osoby
príbuzné podľa § 117 OZ a preto na danú kúpnu zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenie § 140 OZ
a nie je možné ani uvažovať o porušení predkupného práva, čím stále argumentoval žalobca resp. jeho

právny zástupca.

14. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne

opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom
rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a
aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom reálneho
rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej

nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického
plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a
overený príslušnou správou katastra. Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových
nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.

15. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú

od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z. z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych
podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci",možnovyvodiť,žetoniesújedinéhľadiská,podľaktorýchsavovecimusírozhodnúť,alesújediné,
ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú

uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych
podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto
smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho
porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to,

kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Okrem uvedených
kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť,
že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva,
prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci,ktoré sú v spoluvlastníctve. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden
zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem.

16. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by
nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa
nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva,
tedacenaurčenápodľaponukyadopytu.Podľanejsúniektorénehnuteľnostivzhľadomnasvojupolohu,
využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ

čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R 43/1997), ktorá
poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej
náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo
výške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu
zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci
a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade

potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Súd nie je povinný v
každom prípade rozhodnúť aj o priznaní náhrady na vyporiadanie podielov. Ak sa spoluvlastník výslovne
vyjadrí, že pri prikázaní veci inému spoluvlastníkovi náhradu za svoj podiel nežiada, stačí, ak súd v
rozhodnutí okrem výroku o prikázaní veci vysloví, že vec prikazuje do vlastníctva bez náhrady. Dikcia
zákona ukladajúca povinnosť prikázať vec za náhradu, je iba deklarovaním zásady poskytnúť majetkový

ekvivalent zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu.

17. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu
záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva,
a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Keďže ide

o iudicium duplex, najvhodnejšie je výrok formulovať tak, že "súd zrušuje spoluvlastníctvo predajom
nehnuteľnosti". Z tohto výroku je totiž zrejmé, že kým nedôjde k predaju, nehnuteľnosť zostáva naďalej
v spoluvlastníctve. Vo výroku treba uviesť aj podiely, podľa ktorých sa má medzi účastníkov rozdeliť
výťažok predaja. Až do úspešného predaja veci spoluvlastníci môžu dohodou spoluvlastníctvo zrušiť
iným spôsobom. Predaj spoločnej veci sa uskutoční podľa Exekučného poriadku; ak ide o predaj

hnuteľnej veci, podľa § 114 až 128 EP a ak ide o predaj nehnuteľnosti, podľa § 134 až 166 EP.

18. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj
výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Súd takto môže postupovať len v prípade,

keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci.
Súčasne však pre taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka, ktorou sú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o
nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých
sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takými dôvodmi môže byť napríklad

vysoký vek spoluvlastníkov a ich želanie v nehnuteľnosti dožiť, ďalej skutočnosť, že o nehnuteľnosť sa
vždy starali len tí, ktorí by sa mali vysťahovať, že prípadným vyhovením návrhu sa aj tak nevyrieši bytová
situácia účastníkov, a pod. V uvedených prípadoch však nič nebráni tomu, aby spoluvlastníci neskôr
zrušili svoje spoluvlastníctvo dohodou, alebo aby si pri podstatnej zmene pomerov podali nový návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.

19. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v
Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne
na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má

obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Súd však
vykonáva dokazovanie len v prípade, ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení podľa § 151 ods.
2 CSP, k čomu v danom spore zo strany žalovanej prišlo .Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy,
ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v
ktorýchtoumožňujeexplicitnezákon,pričomvdanejveci takétokonanianešlo.Napriektejtoskutočnosti

vykonal dokazovanie v intenciách ustanovenia § 185 ods. 2 CSP tým, že si vyžiadal spisy od OU, odbor
katastrálny, tákajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam stranami sporu.
Jedná sa o spisy OU Senica, odbor katastrálny č. E. XXXX/XX a E. -XXXX/XXXX.20. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol vykonať dôkaz len výsluchom žalobcu,
čo súd vykonal a ďalej navrhol vykonať výsluch svedkov a to p. O., ktorá by podľa vyjadrenia PZ žalobcu
mohla ozrejmiť tie skutočnosti, že žalobca jej svojho času oznámil, že má záujem o odkúpenie jej podielu

na sporných nehnuteľnostiach, ktoré ona v tom čase vlastnila a táto jeho požiadavku nerešpektovala a
tiež navrhol vypočuť brata žalobcu p. Ľ. C., ktorý by mohol ozrejmiť tie isté skutočnosti. Vzhľadom k
tomu, že otázka nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou nebola sporná, táto nadobudla vlastnícke
právo k príslušnému podielu na sporných nehnuteľnostiach legitímne, súd zamietol tieto návrhy na
vykonanie dokazovania výsluchom týchto svedkov ako irelevantné.

21. Žalovaná nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov. V záverečnej reči navrhla žalobu
zamietnuť ,náhradu trov konania nežiadala.

22. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva záver, že napriek tomu, že súd pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nie je viazaný žalobným návrhom a podielové spoluvlastníctvo sa vyporiadava podľa

zásad uvedených v o vyššie citovanom ustanovení § 142 a nasl. OZ, na druhej strane daná vec je
klasickým sporovým konaním spadajúcim pod režim ustanovenia § 185 ods.2 CSP a vzhľadom k tomu,
že zo strany žalovanej prišlo k úplnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu, bolo na žalobcovi aby
navrhol dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci. V prvom rade bolo potrebné navrhnúť vykonanie
dôkazu a to znalecké dokazovanie k otázke reálnej deliteľnosti sporných nehnuteľností, následne k

všeobecnej hodnote sporných nehnuteľností, pričom bez týchto dôkazov nebolo možné žalobe vyhovieť
a súd preto žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu .

23. V neposlednom rade súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa tvrdenia PZ žalobcu, žalobca
je zapísaný do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka (SHR), ktoré tvrdenie nebolo ničím

spochybnené a preto ho súd považuje za preukázané. Žalovaná je tiež zapísaná v evidencii SHR a to
na základe osvedčenia citovaného zhora, obaja teda potrebujú vlastniť pôdu, ktorá skutočnosť by mohla
byť poňatá ako dôvod hodný osobitného zreteľa, tak ako to má na mysli ustanovenie §142 ods. 2 OZ
pre ktorý súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku, čo je ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane v spore,
ktorej by patrila náhrada trov konania, jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto ju nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto
rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania .
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania .
Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a

nasl. CMP.