Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 2, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204143
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119204143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: C. C., L.. XX.X.XXXX, J. G.

XXX,zastúpená:Mgr.MiroslavBaláž,advokát,sosídlomvPrešove,Sládkovičova8,protižalovanému:
W.. C. C., L.. XX.X.XXXX, J. G., R. X, o zaplatenie 5.322,29 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5 322,29 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 5 322,29 Eur od 06.03.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou z 28.2.2019 v čase maloletosti v zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou I..
C. P., podala žalobu voči svojmu otcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho plnenie

bez právneho dôvodu vo výške 5322,29 Eur. Žalobu odôvodnila tým, že počas trvania manželstva jej
rodičov žalovaný uzavrel s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. v jej prospech zmluvu o stavebnom sporení
a neskôr z listu zo dňa XX.XX.XXXX sa od Prvej stavebnej sporiteľne dozvedela, že predmetná zmluva o
stavebnom sporení zanikla prevodom X.X.XXXX so zostatkom 5.322,29 Eur. Uviedla, že bola majiteľkou
príslušného účtu stavebného sporenia a preto uplatnený nárok odôvodnila ustanovením § 450 a násl.
Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný so žalobou súhlasil len čiastočne, nevedel však uviesť v akom rozsahu, malo by ísť o
sumu, ktorá bola na účte stavebnej sporiteľne ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
s matkou žalobkyne. Vyslovil tiež názor, že taktiež zákonným zástupcom žalobkyne do dosiahnutia jej
plnoletosti, keďže súd ho neobmedzil v jeho rodičovských právach. Potvrdil, že zmluvu o stavebnom
sporení uzatvoril XX.XX.XXXX a že ho uzavrel na dcéru. Po rozvode manželstva s matkou žalobkyne v
roku2005žalovanýužnemalzáujempokračovaťvstavebnomsporení,vyzývalktomumatkužalobkyne,
ktorá to odmietla. Žalovaný v roku 2008 uzavrel nové manželstvo, naďalej však prispieval na spomínané

stavebné sporenie, ktoré zrušil až v roku 2015 tak, že požiadal o prevod finančných prostriedkov na jeho
ďalšiu zmluvu o stavebnom sporení uzavretú výlučne na neho. Žalovaný zdôraznil, že jeho úmyslom pri
založení stavebného sporenia nebolo sporenie finančných prostriedkov pre žalobkyňu, ale pre potreby
rodiny. Podobne aj po rozvode nemal úmysel sporiť pre žalobkyňu a príslušnú zmluvu ponechal v
platnosti len pre argumenty pracovníčky stavebnej sporiteľne, ktorá ho presvedčila o jej výhodnosti.
Na uvedené stavebné sporenie boli vkladané finančné prostriedky jeho novej rodiny a boli určené na
zabezpečenie bývania jeho novej rodiny.

3. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvala na svojej argumentácii v žalobe s tým, že
peňažné prostriedky nasporené na jej účte stavebného sporenia patrili len jej a nie do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov jej rodičov, dôkazom čoho je aj dohoda o vyporiadaní BSM, ktorú pripojila apredmetom ktorej neboli finančné prostriedky na danom účte. Zároveň rozšírila svoju žalobu aj o úroky
z omeškania zo žalovanej sumy od 26.2.2019.

4. Žalovaný v duplike na repliku žalobkyne prejavil nesúhlas s priznaním úrokov z omeškania a zotrval
na tom, čo uviedol v písomnom vyjadrení k žalobe.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami stranám, ich výsluchom, výsluchom svedkyne I..
C. P., návrhom zmluvy o stavebnom sporení, listom Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa XX.XX.XXXX,

výzvou na vrátanie finančných prostriedkov zo dňa XX.X.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

6. Manželstvo žalovaného a matky žalobkyne trvalo od roku 1999 do XX.X.XXXX, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok o rozvode č.k. 20C/222/2003-45 zo dňa 26.11.2004. Týmto rozsudkom bola
zároveň schválená rodičovská dohoda, ktorou bola v tom čase maloletá žalobkyňa zverená do osobnej

starostlivosti matky a žalovaný sa zaviazal k plateniu výživného po 66,39 Eur mesačne.

7. Dňa XX.XX.XXXX, teda počas trvania manželstva rodičov žalobkyne, bola uzavretá zmluva o
stavebnom sporení s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ktorú uzatvoril žalovaný v prospech žalobkyne
ako stavebného sporiteľa pod č. XXXXXXXXXX a poukazoval na neho finančné prostriedky. K vkladom

na tento účet z jeho strany dochádzalo aj po rozvode manželstva s matkou žalobkyne a aj po uzavretí
jeho nového manželstva.

8. Z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne a.s. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetná zmluva
o stavebnom sporení zanikla prevodom dňa X.X.XXXX na základe žiadosti podpísanej zákonným

zástupcom - žalovaným, ktorý bol aj nadobúdateľom zmluvy o stavebnom sporení. Zostatok ku dňu
prevodu bol 5.322,29 Eur. Ako vyplýva z emailovej komunikácie príslušná zmluva už bola skartovaná
(vyjadrenie Prvej stavebnej sporiteľne a.s. z 6.11.2018).

9. Dňa XX.X.XXXX uzavreli žalovaný s matkou žalobkyne dohodu o vyporiadaní BSM, jej predmetom

neboli úspory z vyššie uvedenej zmluvy o stavebnom sporení.

10. Žalobkyňa v zastúpení matkou listom zo dňa X.X.XXXX vyzvala žalovaného na vrátenie žalovanej
sumy do 25.2.2019. Nevedela preukázať kedy tento list bol žalovanému doručený, žalovaný vo svojej
výpovedi uviedol najneskôr možný dátum doručenia 5.3.2019.

11. Na základe vyjadrenia žalovaného o doručení výzvy na vrátenie finančných prostriedkov žalobkyňa
zmenila na pojednávaní žalobný petit ohľadom priznania úrokov z omeškania tak, že ich žiadala
priznať od 6.3.2019. Súd na pojednávaní, teda v prítomnosti oboch strán, túto zmenu žaloby pripustil s
poukazom na § 140 ods. 1 a § 142 ods. 1 CSP.

12. Uplatnený nárok súd posúdil podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Vyhovenie žalobe súviselo s vyhodnotením spornej zmluvy o stavebnom sporení a predovšetkým
posúdení, či finančné prostriedky vkladané na daný vkladový účet patrili do výlučného vlastníctva

žalobkyne alebo nie a následne či žalovaný ako zákonný zástupca žalobkyne bol oprávnený na prevod
úspor z tohto účtu na inú zmluvu o stavebnom sporení, ktorej bol sporiteľom.

17. Stavebné sporenie je upravené zákonom č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení.18. Podľa § 1 ods. 2 písm. a / citovaného zákona fond stavebného sporenia tvoria
vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len „stavebný sporiteľ“) alebo v prospech stavebných

sporiteľov.

19. V tomto prípade je medzi stranami sporu nesporné a navyše vyplýva to aj z návrhu na uzavretie
zmluvy o stavebnom sporení, že stavebným sporiteľom bola žalobkyňa. Pokiaľ teda žalovaný vkladal
peňažné prostriedky na daný účet stavebného sporenia, ktorého sporiteľom bola žalobkyňa, bola

žalobkyňa výlučnou vlastníčkou týchto peňažných prostriedkov. Je pritom irelevantné v akom období
žalovaný vkladal peniaze, či to bolo počas manželstva s matkou žalobkyne alebo po rozvode, či počas
ďalšieho manželstva. Spomínané vklady preto nepredstavovali predmet vyporiadania BSM rodičov
žalobkyne, boli totiž vo výlučnom vlastníctve tretej osoby - v tomto prípade ich dcéry a teda správne
neboli ani predmetom ich dohody o vyporiadaní BSM.

20. To, že aj stavebná sporiteľňa považovala za vlastníka príslušného vkladu žalobkyňou je zrejmé aj z
jej listu matke žalobkyne o tom, že zmluva zanikla prevodom na základe žiadosti zákonného zástupcu
teda žalovaného. Z toho možno usúdiť, že považovala žalovaného za osobu oprávnenú disponovať s
majetkom maloletej dcéry, čo však súd nepovažuje za správne.

21.Vzhľadomnacharakterstavebnéhosporeniavedenéhonamenomaloletéhodieťaťaakostavebného
sporiteľa, ktoré predstavuje platby rodiča na spomínaný účet poskytované z finančných zdrojov rodičom
je potrebné vzhľadom na skutočnosť, že rodičia majú k svojim maloletým deťom vyživovaciu povinnosť
a že s ohľadom na majetkové pomery rodičov možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj
tvorbu úspor, je možné vyvodiť záver, že pri poskytovaní finančných prostriedkov rodičom na takýto

účet sa jedná o poskytnutie daru maloletému dieťaťu. K tomuto záveru dospel aj Najvyšší súd ČR v
rozhodnutí 28Cdo/3429/2008 zo dňa 4.2.2010. Najvyšší súd zároveň uviedol, že pripísaním finančnej
čiastky v prospech sporiaceho účtu maloletého sa v podobe pohľadávky voči sporiteľni stáva táto čiastka
majetkom maloletého, ktorý majú jeho rodičia spravovať so starostlivosťou riadneho hospodára.

22. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné poukázať aj na § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 310/1992 Zb.,
podľaktoréhozfondustavebnéhosporeniastavebnásporiteľňapodľazmluvnedohodnutýchpodmienok
uspokojuje tieto nároky stavebných sporiteľov a medzi nimi pod písm. b/ sú uvedené výplaty vkladov zo
zmlúv o stavebnom sporení zrušených počas sporenia. Pri ujasnení si otázky kto je v danom prípade
stavebným sporiteľom, že ním bola žalobkyňa, znamená to, že žalobkyňa ako stavebný sporiteľ mala

nárok na výplatu vkladov zo spomínanej zmluvy.

23. Súd nemá síce k dispozícii spornú zmluvu o stavebnom sporení, ktorá bola skartovaná, ale
za rozhodujúcu považuje zákonnú úpravu dispozície s majetkom maloletej osoby. Ak totiž zmluvné
podmienky by boli v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou, ktorá je kogentná, znamenalo by to, že sú

neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Je nesporné, že počas maloletosti žalobkyne žalovaný úspory z daného vkladového účtu previedol
na inú zmluvu, ktorej bol stavebným sporiteľom. Či bol k tomu oprávnený, vyplýva z ustanovení zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení účinnom v čase realizácie príslušného právneho úkonu, t.j. v znení

účinnom od 1.1.2016 do 30.6.2016.

25. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm.
c/ zákona o rodine).

26. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

27. Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

28. Podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak
ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťomalebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

29. Podľa § 32 ods. 1 zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s
náležitou starostlivosťou.

30. Podľa § 32 ods. 2 zákona o rodine výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní
môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v

primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva
zachovaná.

31. Podľa § 35 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

32. Základným princípom danej právnej úpravy je, že v nie bežných veciach dispozície s majetkom
maloletého sa vyžaduje dohoda oboch jeho zákonných zástupcov, teda rodičov a ak táto dohoda
absentuje, musí rozhodnúť súd. Nepochybne spomínaný prevod peňažných prostriedkov maloletej

žalobkyne musel byť odsúhlasený oboma jej rodičmi ako jej zákonnými zástupcami, čo sa však nestalo,
matka žalobkyne o tejto transakcii sa dozvedela až neskôr a následne podala v mene maloletej
žalobkyne túto žalobu. Žalovaný mal preto podať na súd návrh na udelenie súhlasu k spomínanému
prevodu a keďže nepostupoval podľa zákona, daný právny úkon týkajúci sa spomínaného prevodu je
absolútne neplatný pre rozpor so zákonom, teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd

dodáva, že súd by v prípade podania spomínaného návrhu sledoval predovšetkým záujem maloletej
žalobkyne a preto nemožno predpokladať, že by súd schválil sporný prevod. Preto sa súdu javí, že
v rozpore so zákonom postupovala aj Prvá stavebná sporiteľňa a.s., pokiaľ len na základe žiadosti
podpísanej jedným zákonným zástupcom maloletej žalobkyne ako stavebnej sporiteľky realizovala
prevod peňažných prostriedkov na inú zmluvu žalovaného. Neplatným právnym úkonom teda žalovaný

ukončil stavebné sporenie žalobkyne a žalovanú sumu previedol na svoj vkladový účet a tým došlo
na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu ako plneniu z neplatného právneho úkonu. Súd preto
považoval za dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 5.322,29 Eur vyhovieť.

33. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v náväznosti na

§ 563 Občianskeho zákonníka.

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

35. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Žalovaný s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka mal povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie nasledujúci deň po doručení výzvy. Keďže sám uviedol, že najneskôr spomínanú výzvu

prevzal 5.3.2019, súd vyhovel žalobe aj o úroky z omeškania, ktoré priznal od nasledujúceho dňa.39. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V
spore bola úspešná žalobkyňa v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania
voči žalovanému. Nezistil totiž žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.