Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420204284
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4420204284.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci rozvodu manželstva manželov: O.. iur. M. O. N.,
O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.XXXX/XXD.R.aO..H.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.U.XXXX/XXD.
zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., za JUDr. Tatiana Timoranská, advokát
so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode: H. O. O., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
NovéZámky(ďalejlen„súdprvejinštancie")zodňa25.mája2021č.k.11P/147/2020-76(ďalej„rozsudok
súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti
otca na maloleté dieťa (výrok II.) a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

X.D. rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloletú H. O.
O. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu sumou
300 eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, určil, že zastupovať maloleté dieťa a
spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletou H.
O.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok.

´
X.X. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa
XX.XX.Q.vN..Zichmanželstvapochádzamaloletédieťa:H.O.O.,nar.XX.XX.Q..Uobochúčastníkov
sa jedná o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskej národnosti. Manželia mali posledné spoločné
bydlisko v D. Na pojednávaní rodičia uzatvorili dohodu rodičov ohľadne úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom. Z predložených dokladov o príjmoch účastníkov konania bolo preukázané, že navrhovateľka

poberala ošetrovné v čase od marca do septembra 2020 v priemernej výške 350,14 eura mesačne. Z
potvrdenia od zamestnávateľa navrhovateľky bolo preukázané, že navrhovateľka mala v období február
2020 až január 2021 čistú mzdu 3 118,09 eura. V mesiacoch apríl až august 2020 a čiastočne aj v
mesiacoch marec a september bola na pandemickej OČR s maloletým dieťaťom. Priemerný čistý príjem
navrhovateľky za obdobie od februára 2020 do januára 2021 bol 464,11 eura. Manžel je zamestnaný v
riadnom pracovnom pomere, jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1 516,94 eura.

X.X.1. Matka vyčíslila výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa nasledovne: mesačne za
škôlku platí 30 eur, na stravu 18 eur, školné a réžiu, príspevok škôlke 4,50 eura, základná umelecká
škola 5,80 eura, tanec a hudobný nástroj 5,80 eura. Maloletá navštevuje anglickú školu, kde platí 37 eur
mesačne, výdavky na stravu a výživové doplnky 300 eur mesačne, drogéria 50 eur mesačne, oblečenie
a obuv 50 eur mesačne. Okrem toho uviedla, že maloletá bude naďalej pokračovať v kurze korčuľovania,

kde platí 14 eur mesačne a chodí jazdiť čo stojí 60 eur mesačne. Za uskladnenie pupočníkovej krvi platí
12,50 eura mesačne. Otec na pojednávaní namietal výšku výdavkov na maloleté dieťa.1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 18, § 19 ods. 1, ods. 2, § 23
ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 27 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, ods. 2, § 28 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1, ods.

2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 221 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/Q. Z.z.,
ďalej len „CSP“).

1.3. Konštatoval, že účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva na podania odvolania v

časti rozvodu manželstva, zverenia maloletého dieťaťa, zastupovania a správy majetku. Súd preto tieto
častirozsudkuvzmyslevyššiecitovanéhozákonaneodôvodňoval.Súdschválildohodurodičovoúprave
styku otca s maloletým dieťaťom, na ktorej sa rodičia dohodli a ktorá je v záujme maloletého dieťaťa.

1.4. Ďalej, v časti určenia výšky výživného dôvodil súd prvej inštancie tým, že pri tomto určení vychádzal
z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a tiež zo schopností a možností oboch rodičov. Maloleté

dieťa má šesť rokov, navštevuje materskú školu. Za odôvodnené výdavky na maloleté dieťa vyhodnotil
mesačné výdavky na oblečenie a obuv vo výške 70 eur, strava a výživové doplnky 120 eur, okrem
toho strava v škôlke 30 eur, náklady na škôlku 22,50 eura, náklady na základnú umeleckú školu 11,60
eura, hygienické potreby 30 eur, anglická škola 37 eur, pupočníková krv 12,50 eura, náklady na bývanie
100 eur, korčuľovanie 14 eur, jazdenie 60 eur, vzdelávacie aktivity, kultúrne podujatia, knihy, kreatívne

činnosti 50 eur, športové vybavenie 20 eur, náklady na prípadné lieky a lekársku starostlivosť v priemere
20 eur. Celkové náklady na maloleté dieťa sú vo výške 597,60 eura. Podľa názoru súdu prvej inštancie,
otec dieťaťa môže sumou 300 eur mesačne prispievať na výživu maloletej dcéry, vzhľadom na svoj vek,
svoje možnosti, schopnosti a tiež svoj príjem. Priemerný mesačný čistý príjem otca je 1 516 eur. Životné
minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom

znení je vo výške 214,83 eura. Ak otec zaplatí výživné vo výške 300 eur mesačne zo svojho priemerného
mesačného čistého príjmu 1 516 eur, zostane mu ešte 1 216 eur, čo je o 1 101,17 eura viac, ako je
jeho životné minimum podľa zákona. Po zaplatení výživného otcovi zostane ešte dostatočne vysoká
suma na pokrytie svojej výživy, na zaplatenie svojich výdavkov a nebude dotknutá jeho životná úroveň.
V súvislosti s príjmom matky konštatoval, že matka okrem pravidelného financovania potrieb maloletého

dieťaťa sa o maloleté dieťa aj osobne stará. Výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými
ostatnými výdavkami rodičov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vyživovacia
povinnosťrodičovvočimaloletémudieťaťujeprvoradáaprioritná.Vzhľadomnavzdelanieobochrodičov,
ich životnú úroveň, môžu rodičia prispievať na maloleté dieťa nielen na nevyhnutné výdavky súvisiace s
oblečením, stravou, škôlkou, hygienickými potrebami ale aj v širšom rozsahu na rozvíjanie vzdelávacích

aktivít maloletého dieťaťa, ktoré rozvíjajú jeho zručnosť, kreativitu, športové a hudobné nadanie.

1.5. Súd prvej inštancie považoval vyčíslenie výdavkov matkou na maloleté dieťa vo veku šesť rokov za
prehnané a taktiež ani nezodpovedá príjmovým pomerom matky. Z príjmu matky, ktorý uviedla, že má
500 eur mesačne, nie je možné, aby matka platila len výdavky na dieťa vo výške 1 210 eur mesačne.

Navyše výdavky na dieťa okrem rozpisu nepreukázala súdu žiadnym spôsobom. Takto určená výška
výživného zo strany otca vo výške 300 eur mesačne je primeraná veku a potrebám maloletého dieťaťa
a spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami, ktoré matka poberá, bude
primerane pokrývať všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

1.6.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním otec maloletého dieťaťa, avšak iba v časti výroku
o určenej výške výživného, ktorým má prispievať mesačne na maloleté dieťa (300 eur). Dôvodil tým, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365

ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Dôvodí tým, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by maloletá mala výdavky mesačne vo
výške 597 eur a výživné v sume 300 eur považuje za neprimerané. Sama matka konštatovala, že s

maloletou má bežné výdavky Ak by tomu bolo tak, ako tvrdí matka, teda, že má pravidelné výdavky na
všetky krúžky a záujmy, v podstate by žiadny iný voľný čas maloletá nemala. Napriek tomu však súd
zohľadnil vo výdavkoch matky náklady na jazdenie, korčuľovanie, anglickú školu, ZUŠ, ako aj ďalšiu
sumu50eurnaďalšieaktivityvoľnočasovéhocharakteru,ktoréužzčasovéhohľadiskamaloletánemôžezvládať. Túto položku navyše žiadnym spôsobom nekonkretizovala a nepreukázala. Navyše poukázal
na skutočnosť, že všetky výdavky spojené s krúžkami a organizovaným plateným programom maloletej,
sú len matkou deklarované ako predpokladané, pretože sa v poslednom období pre opatrenia proti

šíreniu COVID-19 žiadne mimoškolské činnosti nerealizovali.

2.2. Matka v rámci konania nepreukázala výdavky v sume 20 eur mesačne na športové vybavenie
pre maloletú. Okrem toho súd prvej inštancie zohľadnil pri určení výšky výživného v sume 100 eur na
bývanie, ktorá položka je z pohľadu otca nereálna. Tvrdenie matky, že pri jej príjme 500 eur mesačne má

náklady na maloletú vo výške 1 200 eur mesačne s tým, že jej pomáhajú rodičia, na strane druhej tvrdí,
že rodičom prispieva na bývanie sumou 200 eur mesačne, je nedôveryhodné a uvádza ho len z dôvodu
navýšenia výdavkov na dieťa. Navyše sama matka vedie maloletú k takému životnému štandardu, na
ktorý potrebuje mesačne 1 200 eur, v dôsledku čoho by sama mala znáša aj s tým spojené náklady.

2.3. Otec maloletej namieta tiež matkou deklarovaný príjem. Tvrdí, že pracuje vo firme svojej matky,

kde zrejme nemožno objektívne hovoriť o mzde 500 eur za vykonanú prácu. Otec pracuje ako lekár v
riadnom pracovnom pomere. Aktuálny príjem má vo výške približne 1 500 eur mesačne.

2.4. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že ak má maloletá zdieľať životnú úroveň oboch
rodičov, potom je potrebné uviesť, že pri výživnom 300 eur mesačne, bude mať maloletá na

zabezpečenie výdavkov sumu, ktorá je vyššia ako suma, ktorá ostane rodičom.

2.5. Výživné v sume 300 eur mesačne na päťročné dieťa je nadpriemerné, keďže ide o dieťa, ktoré ani
v tomto roku nenastupuje na povinnú školskú dochádzku. Bolo preto potrebné vzhľadom na zárobkové
možnosti otca, zohľadniť aj skutočnosť, že s rastom maloletej bude nevyhnutné aj zvýšenie výživného.

Na strane otca pritom nemožno predpokladať žiadny iný zdroj príjmov, ako je mzda z pracovného
pomeru.

2.6. Navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti výšky určeného výživného a zaviazať otca
na výživné v sume 150 eur od právoplatnosti rozsudku.

3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť dôvodiac, že súd
prvej inštancie dostatočne prehodnotil materiálne zabezpečenie oboch rodičov, odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa a pri určení výšky výživného vychádza z objektívnych možností otca.

4. Otec maloletého dieťaťa sa písomne vyjadril k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Uviedol, že kolízny
opatrovník primárne riešil iba príjem otca a nesústredil sa na potreby dieťaťa v predškolskom veku.
Matka nepredložila súdu prvej inštancie ani jeden doklad preukazujúci aspoň časť ňou tvrdených
výdavkov na dieťa. Navyše vyčíslila sumu 52,50 eura za škôlku, za ktorú sa v predškolskej triede
neplatí, pričom si overil, že dieťa nenavštevuje všetky ňou vymenované krúžky a veľa ostatných položiek

je jednorazových ročne a nie mesačne. Maloletá dcéra je zdravé dieťa, nežije ani nadštandardným
životným štýlom, preto navrhuje výživné vo výške 150 eur mesačne. Dodal, že do výdavkov maloletej bol
započítaný aj podiel matky na nákladoch na bývanie, avšak z celého konania vyplynulo, že matka nemá
dostatok finančných prostriedkov, s výdavkami na maloletú jej pomáhajú rodičia, je preto spochybniteľné
tvrdenie matky o tom, že by mala ona rodičom platiť za bývanie. Zároveň spochybnil aj tvrdenie matky

o jej príjme a to predovšetkým s poukazom na dosiahnuté vzdelanie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/Q. Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,

neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/Q. Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
„CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa je dôvodné. Súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne posúdil, z ktorého dôvodu
odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa

§ 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh matky na rozvod manželstva s otcom
maloletého dieťaťa v spojení s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H.

6.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletú H.
O. zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300 eur mesačne
a schválil rodičovskú dohodu týkajúcu sa stretávania sa otca s maloletým dieťaťom.

6.2. Otec maloletého dieťaťa sa nestotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie iba v časti určenej výšky

výživného a v tejto časti ho napadol odvolaním.

6.3. Predmetom odvolacieho konania bola teda iba súdom prvej inštancie určená výška vyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu (časť výroku II. napadnutého rozsudku). Ostatné časti rozsudku
nadobudli právoplatnosť.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času,
kým dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby. Odôvodnené potreby

dieťaťasúbezprostredneovplyvňovanéschopnosťami,možnosťamiamajetkovýmipomermirodičov.Ak
sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú

prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou
zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru.

9.V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane
na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.Prenáležitézhodnotenieschopností,možnostíamajetkovýchpomerovnastranepovinného,
resp. povinných (obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom) je potrebné zistiť
predovšetkým okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať oprávnenému výživné, faktické príjmy oboch

rodičov, ktoré dosahujú v čase súdneho konania, resp. ich potencionálne príjmy, majetkové pomery
rodičov vo všeobecnosti (každého osobitne), s prihliadnutím na jeho životný štandard, počet, druh,
výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností každého povinného a tiež ich zárobkové možnosti
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania. Obe kritériá uvedené v § 75 Zákona o rodine, t.j.
odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko

súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností
a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má
prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto, ak rodičia majú vďaka svojim schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerov vyšší štandard, premietne sa to aj do odôvodnených potrieb detí.
Schopnosti a možnosti rodičov posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže

rodič dosiahnuť.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,
ako aj odvolanie otca maloletého dieťaťa v časti určenia výšky výživného a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané predčasne, keď konajúci súd nedostatočne zistil

predovšetkým skutočný stav veci. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní danej veci neriadil zásadami
uvedenýmivcitovanýchustanoveniachzákonaorodine,keďsavôbecnezaoberalmajetkovýmipomermi
rodičov maloletého dieťaťa, nezisťoval aktuálny stav ich majetkových pomerov. Uspokojil sa iba s
potvrdeniami o príjmoch rodičov dieťaťa, skutočnosť, či disponujú majetkom tak hnuteľným, ako ajnehnuteľným, vôbec nezisťoval. Z tohto dôvodu odvolací súd nemal dostatok podkladov a dôkazov či
už na potvrdenie, resp. na zmenu napadnutého rozsudku.

11. Okrem toho súd prvej inštancie zohľadnil výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa,
ktoré uviedla matka dieťaťa bez akéhokoľvek preverenia, či predloženia jednotlivých dokladov. Matka
vykazovala náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa vo výške 1 200 eur mesačne, pričom
sama má príjem 500 eur mesačne tvrdiac, že jej s výdavkami pomáhajú rodičia. Na druhej strane však
tvrdila, že rodičom prispieva na bývanie v rozsahu 200 eur mesačne. Ide o rozporné, nelogické, tvrdenie,

ktorým sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Taktiež suma 1200 eur, ktorú matka uvádza ako
výdavky súvisiace so starostlivosťou o dieťa, je mimoriadne vysoká za situácie, že dieťa má päť rokov.
Súd prvej inštancie nepodrobil súdnej kontrole, či všetky výdavky uvádzané matkou, sú opodstatnené
a oprávnené.

XX. Pri určovaní výšky výživného je súd povinný skúmať aj opodstatnené výdavky povinnej

osoby. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného zo strany otca maloletého dieťaťa, okrem
zistenia pravidelného príjmu, nezisťoval majetkové pomery rodičov dieťaťa a absolútne odignoroval
opodstatnené výdavky otca súvisiace s jeho pracovným zaradením (cestovné, náklady na bývanie),
taktiež nezohľadnil jeho výdavky súvisiace s bývaním (hypotekárny úver, základné náklady na bývanie).
Jenesporné,ževýživnémáprednosťpredvýdavkamipovinnejosoby,avšakzákladnévýdavkysúvisiace

so živobytím, zamestnaním, je potrebné zohľadniť pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti.

13. Na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie v časti výživného,
odvolací súd nemal dostatok dôkazov na rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
v časti určenia výšky výživného.

14. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať podmienkami pre určenie výšky
výživného, predovšetkým si zadováži aktuálny príjem rodičov dieťaťa a zistí ich majetkové pomery.
Následne vyhodnotí všetky náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa, pričom zohľadní aj
osobnú starostlivosť matky. Je nevyhnutné, aby matka dieťaťa svoje tvrdenia o výdavkoch súvisiacich

so starostlivosťou o dieťa aj náležite a relevantne preukázala. Pri určovaní výšky výživného súd
prvej inštancie bude vychádzať nielen z oprávnených a opodstatnených výdavkov súvisiacich so
starostlivosťou o maloleté dieťa, ale aj z možností a schopností rodičov prispievať na túto starostlivosť
a majetkových pomerov rodičov dieťaťa. Až následne v tejto časti (určenie výšky výživného) vo
veci rozhodne. Rozhodnutie odôvodní v zmysle ustanovenia § 220 CSP tak, aby v prípade podaného

odvolania bolo odvolací súdom preskúmateľné. Zároveň v novom rozhodnutí sa bude zaoberať aj
dôvodmi otca dieťaťa uvedenými v podanom odvolaní a rozhodne tiež o trovách konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).