Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616215316
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616215316.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Dančišin, s.r.o., Šašová 57,
IČO: 46 155 333, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením
obmedzeným, Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanému: SPOJSTAV spol. s r.o. Spišská
Nová Ves, Sadová 9, Spišská Nová Ves, IČO: 31 720 986, zast. JUDr. Ján Líška, advokát, Kuzmányho

57, Košice, o zaplatenie 11.424,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 13Cb/2/2016-132 z 29.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o konkrétnej výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia 11.424,00 eur s 9,05% úrokom z omeškania ročne od 18.7.2015 do zaplatenia, sumu 40,00
eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania.
Uviedol, že 13.3.2015 ako dodávateľ podpísal so žalovaným ako odberateľom objednávku č. 075/2015/

KE, na základe ktorej vykonával pre žalovaného práce na stavbách: Šarišský Štiavnik - Hunkovce
a Smilno - Svidník (rekonštrukciu cesty) s tým, že jednotková cena za prenájom bagra bola určená
sumou 40,00 eur/hod. a za prenájom nákladného auta (12t) sumou 20,00 eur/hod. Zmluvný vzťah
medzi stranami bol uzatvorený na dobu určitú a to od 15.4.2015 do 30.10.2015. Uvedené práce
žalovanémuvyúčtovalposchváleníoprávnenouosobou(E.)faktúramiuvedenýmivlisteoznačenomako
„Pohľadávky a záväzky s rozpisom úhrad z 15.2.2016. Podkladom fakturácie boli vždy rovnako vypísané

a schválené záznamy prevádzky. Žalovaný všetky faktúry uhradil okrem fa.č. FV 150005 vystavenej
dňa 2.7.2015 na sumu 11.424,00 eur, splatnej 17.7.2015. Zo strany žalobcu bola žalovanému zaslaná
žiadosť o odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2015 zo 4.2.2014, na ktorej žalovaný vyčiarkol faktúru č. FV
150005,nakoľkotakúfaktúruneevidujeasuvedenýmzostatkomnesúhlasí.Následnelistomz25.2.2015
žalovaný vrátil žalobcovi označenú faktúru FV 150005 (potvrdenú odtlačkom pečiatky žalovaného) s
tým, že ju považuje za neoprávnenú. Keďže žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, žalobca si uplatnil

okrem istiny aj zákonné úroky z omeškania ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.

3. Dňa 24.10.2016 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.
Poukázal na to, že objednávkou č. 075/2015/KE z 13.3.2015 si u žalobcu objednal práce na stavbách
1/73 Šarišský Štiavnik - Hunkovce, 1/77 Smilno - Svidník, rekonštrukcia cesty, konkrétne prenájom

bagra a prenájom nákladného auta (12t) s termínom realizácie od 15.4.2015 do 30.10.2015. V
predmetnom období pracovala na uvedených stavbách pre žalovaného ako poddodávateľ spoločnosťMM - staviteľstvo s.r.o. so sídlom Svornosti 297/10, Kostoľany nad Hornádom, IČO: 44 529 201 a dohľad
nad výkonmi na uvedených stavbách mal vykonávať stavbyvedúci p. E. B. (zamestnanec uvedenej
spoločnosti). Z dôvodu naúmerne vysokej fakturácie zo strany žalobcu (najmä fa.č. FV 150006 na sumu

22.896,00 eur), žalovaný nechal preveriť všetky žalobcom vystavené faktúry ako aj k nim prislúchajúce
záznamy o prevádzke strojov a vozidiel a keďže zistil, že predložené záznamy neobsahujú reálne
údaje a sú vyhotovované neštandardným spôsobom (napr. na jednom liste záznamu o prevádzke boli
zaznamenané aj štyri prevádzkové dni; záznamy neobsahovali údaj o reálne vykonaných motohodinách,
ale len paušálne uvádzaný čas, ktorý vzhľadom na poveternostné podmienky na staveniskách, ako

aj podmienky na jednotlivých stavbách nemohol odzrkadľovať reálne motohodiny) požiadal žalobcu o
stretnutie. Žalobca aj keď vedel, že jeho stroje majú pokazené merače motohodín, nemajú GPS meradlá
(teda nemajú žiadne použiteľné záznamové zariadenie), z dôvodu vysokej nákladovosti odmietol
merače motohodín opraviť a aj do budúcna odmietol prijať akékoľvek technické riešenie umožňujúce
odsledovať reálny výkon strojov. Preto žalovaný navrhol riešenie v podobe poníženia celkovej fakturácie
zo strany žalobcu minimálne o 20% alebo alternatívne stornovanie faktúry č. FV150005, s čím žalobca

jednoznačne súhlasil a uznal odôvodnenosť požiadavky žalovaného. O uvedenej skutočnosti svedčí aj
faktúra č. FV150009, ktorú žalobca po vrátení žalovaným (22.10.2015) prepracoval, pretože v pôvodnej
faktúre vyúčtoval za práce vozidlom TATRA celkovo o 46 motohodín viac a u stroja HITACHI EX 135W
celkovoo24motohodínviac,čobyvkonečnomdôsledkunavýšilofaktúružalobcuočiastku1.880,00eur
bez DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považoval tvrdenia žalobcu o tom, že nemal vedomosť

o dôvodoch neoprávnenosti ním fakturovanej sumy a že mu zo strany žalovaného nebola vysvetlená
neoprávnenosť vystavenej faktúry, za účelové a nezakladajúce sa na pravde. Žalovaný mal za to, že
z jeho strany boli splnené všetky záväzky a práve naopak žalobca konal účelovo, nakoľko akceptoval
žalovaným prezentované výhrady, teda uznal, že ním fakturované výkony nezodpovedali reálnemu
stavu, následne so žalovaným uzavrel dohodu, ktorej obsahom bolo stornovanie faktúry č. FV15005

zo strany žalobcu, pričom potom, ako mu boli zo strany žalovaného uhradené všetky pohľadávky, aj
napriek vedomosti žalobcu o svojich záväzkoch, podal návrh na vydanie platobného rozkazu v rozsahu
faktúry, ktorú sa zaviazal stornovať. Navyše žalobca sa o predmetnú faktúru počas celej doby realizácie
stavieb nijako nezaujímal, túto neurgoval aj napriek skutočnosti, že jej splatnosť nastala 17.7.2015,
pričom žalobcovi boli zo strany žalovaného uhrádzané ďalšie štyri faktúry s neskoršou dobou splatnosti.

Takéto konanie žalobcu považoval žalovaný za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, keď žalobca konal účelovo v snahe zabezpečiť si neoprávnený majetkový prospech.

4. Z vykonaného dokazovania (písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výpismi z obchodného
registra, objednávkou č. 075/2015/KE z 13.3.2015, faktúrou č. FV15005 z 2.7.2015 spolu s prílohami,

Záznamami o prevádzke stroja HITACHI EX 135W, Záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy
TATRA 815, žiadosťou o odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2015, Pohľadávkami a záväzkami s rozpisom
úhrad z 15.2.2016, listom žalovaného z 25.2.2016 označeným ako „vrátenie faktúry č. FV150005“
a listom z 22.10.2015 označeným ako „vrátenie faktúry č. FV 150009“, faktúrami č. FV150002, FV
150003, FV150004, FV150006, FV150007 a FV150011 s prílohami, Čestným vyhlásením D. P., E.

Q., D. C. ml. a O.. C. M., Nesúhlasom so zostatkom pohľadávok a záväzkov k 31.12.2015, správou
Slovenského hydrometeorologického ústavu, správou skúšobného laboratória O.. O. R., výsluchom
svedkov - D. P., E. Q., D. C. st., O.. J. G., D. E., E. B.) súd zistil, že v konaní nebolo sporné, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol vzťah na základe objednávky uzavretej 13.3.2015 a keďže tento zmluvný
vzťah súvisel s podnikateľskou činnosťou strán sporu, právne vec posúdil ako obchodnoprávny vzťah

a mal za to, že medzi stranami došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje prvky
zmluvy o dielo ako aj zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku. Taktiež nebolo sporné, že žalobca
postupne fakturoval žalovanému poskytnuté služby a že žalovaný faktúry uhradil, okrem faktúry, ktorá
je predmetom tohto konania. Ďalej mal súd jednoznačne preukázané, že konateľ žalobcu (D. C. ml.)
a jeho zamestnanci E. Q. a D. P. boli vodičmi dopravných prostriedkov, ktorými vykonávali práce na

stavbe, teda žalobca svojimi dopravnými prostriedkami zabezpečoval ich komplexnú prevádzku, pričom
výsledok týchto prác je hmotne zachytený v podobe rekonštrukcie cesty, a preto možno povedať, že
vykonávali pre žalovaného dielo. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola dohoda na odplate
a skutočnosť, či došlo k stornovaniu spornej faktúry, keďže žalobca sa odvolával na doslovné znenie
objednávky, kde bola odplata dohodnutá pri bagri 40,00 eur/hod. a pri nákladnom aute 20,00 eur/hod. a

žalovaný to popieral s poukazom, že v stavebníctve sa pri prenájme strojov berie vždy do úvahy reálna
vyťaženosť stroja meraná motohodinou/strojhodinou. Pokiaľ ide o spornosť dohody o odplate, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobcovi muselo byť zrejmé (keďže podniká v stavebníctve a v nákladnej
cestnej doprave), že pri prenájme bagra a nákladného vozidla je obvyklé dohodnúť sa na cene zaskutočný výkon stroja, pričom uvedené vyplýva zo štandardne používaného tlačiva samotného záznamu
o prevádzke stroja, ktorý obsahuje dátum výkonu prác, názov a číslo stroja, miesto nasadenia, osádku
stroja,pracovnýčasosádky,odpracovanéhodinyosádky,výkonstrojanazmenusoznačenímprác,čísla

výkonu,mj,plánu,skutočnostiastrojhodín,stavpočítadlamotohodín,km,prietokomeru,stavpohonných
hmôt. Z výpovedí svedkov súd zistil, že žalobca bol upozornený na to, že motohodiny/strojhodiny nie
je možné v jeho prístrojoch merať, preto žalobcovi musela byť známa vôľa žalovaného o tom, že mal
na mysli reálnu vyťaženosť stroja. V zmysle ustanovení zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku je
to prevádzkovateľ (teda žalobca), ktorý má zo zákona povinnosť vybaviť dopravný prostriedok vecami

potrebnými na dohodnuté účely, pričom túto povinnosť si žalobca nesplnil, nakoľko svoje dopravné
prostriedky nemal vybavené funkčnými meračmi motohodín, a preto nebolo možné ani reálne vyčísliť
množstvo odvedenej práce. To, že v objednávke nebolo uvedené označenie „motohodina“ ale len
„hod.“ nezakladá podľa názoru súdu prvej inštancie nárok žalobcu na to, aby si účtoval počet hodín v
zmysle pracovného času, čo mal žalobca v záznamoch potvrdené E. B.. Totiž z dostupných zdrojov z
internetu je známe, že motohodina je veličina meraná u strojov a motorov, u ktorých a inak nedá zmerať

množstvo odvedenej práce alebo výkon a je typická pre stavebné stroje. Táto veličina udáva približné
zaťaženie motora. Taktiež mal súd preukázané (listinným dôkazom autorizovaného a akreditovaného
skúšobného laboratória), že motohodina sa označuje „Mth“ a nie je zákonnou meracou jednotkou. Z
uvedenej charakteristiky motohodiny súd uzavrel, že je jedinou možnosťou na určenie výkonu stroja, a
preto aj keď v objednávke bol uvedený symbol „hod.“ je z charakteru objednávky ako aj z charakteru

zariadení žalobcu zrejmé, na aký účel mali byť použité a že ich reálnu vyťaženosť je možné merať len
motohodinou, pričom vzhľadom k tomu, že motohodina nie je zákonnou meracou jednotkou, neporušil
žalovaný zákon v tom, že by pri cene 40,00 eur resp. 20,00 eur neuviedol symbol „Mth“, ale uviedol
symbol „hod.“. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovi muselo byť zrejmé, že cena za prenájom bagra
a nákladného auta sa vzťahuje za motohodiny a nie za hodiny v zmysle pracovného času, kedy bol

žalobca na stavbe, kedy počas pracovného času vznikajú prekážky a prestoje, počas ktorých objektívne
stroje nepracujú a nie sú vyťažené.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu
o tom, že by nemal vedomosť o skutočnosti, prečo mu žalovaný odmieta uhradiť spornú faktúru, nie

sú preukázané, keďže sám žalobca ako aj jeho otec potvrdili, že rokovali s konateľom žalovaného,
a preto žalobcovi musel byť známy dôvod neuhradenia spornej faktúry. Súd nemal preukázanú ani
dohodu o stornovaní spornej faktúry, pričom žalobca za ňu odviedol DPH, a teda je možné dôvodne
predpokladať, že k žiadnej dohode o stornovaní nedošlo. Keďže žalobca nepreukázal, koľko motohodín
so svojimi strojmi odpracoval, nemal súd preukázané, na akú odplatu mu vznikol nárok a či žalovanie

sumy 11.424,00 eur je dôvodné, preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 261 ods. 1, § 264 ods. 1, § 266 ods. 1, 2, 3, § 269 ods. 1,
2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 638 ods. 1, 2, § 639 ods. 2 Obchodného zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd v

Košiciach napadnutý rozsudok zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie 11.424,00 eur s úrokom z
omeškania 9,05% ročne od 18.7.2015 do zaplatenia, sumy 40,00 eur titulom paušálnej náhrady trov
konania a priznal žalobcovi plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Uviedol, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm.f/ CSP) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.

1 písm.h/ CSP).

9. Poukázal na to, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že v konaní bolo síce
preukázané, že žalobca dojednané práce pre žalovaného v mesiaci jún 2015 vykonával, avšak pretože
spornou medzi stranami bola výška žalobcom fakturovanej sumy, ktorá žalobcovi za vykonanie prác

mala patriť, posudzoval túto otázku a dospel k záveru, že hoci v písomnej zmluve uzatvorenej medzi
stranami 13.3.2015 bola odplata dojednaná vo vzťahu k práci bagru „40€/hod.“ a k práci nákladného
vozidla „20€/hod.“, odplata patrí žalobcovi nie za hodinu („hod.“) ale za motohodinu („Mth.“).10. Má za to, že v konaní bolo preukázané:
- že medzi stranami bola uzatvorená písomná zmluva a to medzi žalobcom (ako dodávateľom) a
žalovaným (ako objednávateľom) 13.3.2015, ktorou si žalovaný u žalobcu „objednal práce na stavbách

I/73 Šarišský Štiavnik - Hunkovce, I/77 Smilno - Svidník, rekonštrukcia cesty, Prenájom bagra: 40€/
hod., prenájom nákladného auta (12t): 20€/hod., termín realizácie: 15.4.2015-30.10.2015. V prípade
nenastúpenia na práce v dohodnutom termíne je zmluvná pokuta 5 000 €. Súčasťou dodávky sú aj
príslušné certifikáty, atesty a návody na použitie dodaného tovaru“, pričom táto zmluva nebola nikdy
žiadnym dodatkom zmenená;

- že žalobca pre žalovaného práce vykonával v období máj 2015 - október 2015, a to v dňoch tak boli
uvedené v Záznamoch o prevádzke vozidla s uvedením najmä počtu hodín, časom prestávky na obed,
údajom„odkiaľ-kam“adruhomprepravovanéhonákladu,ktorébolidennepodpisovanévodičomžalobcu
a potvrdené majstrom žalovaného (E. B.). Práce boli vykonávané po celý čas vozidlami žalobcu TATRA
T 148 ev.č. T. (vodič E. Q.), TATRA 815, ev.č. T.XXBJ (vodič D. P.) a bager HITACHI EX 135W (vodič
D. C. - konateľ žalobcu);

-ževšetkyfaktúryvystavenéžalobcomzaprácevdanomobdobínačiastkyurčenéakosúčindojednanej
sumy a počtu hodín podľa odsúhlaseného Záznamu o prevádzke vozidla žalovaný žalobcovi uhradil,
neuhradená ostala iba žalovaná faktúra.

11. Teda súd prvej inštancie považoval za sporné dve okolnosti a to výšku fakturovanej sumy a

žalovaným tvrdenú dohodu o údajnom stornovaní žalovanej faktúry, ktorú preukázanú nakoniec nemal.
Pre vyriešenie otázky výšky nároku žalobcu súd považoval za potrebné posúdiť, či žalobcovi patrí
dojednaná suma odplaty za hodinu alebo Mth a z bližšie v rozsudku neuvedeného dôvodu pristúpil k
výkladu prejavu vôle zmluvných strán v písomnej zmluve (§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom
uviedol, že v tejto súvislosti prihliadol aj na obchodné zvyklosti (§ 264 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Podľa žalobcu takýto postup nebol na mieste, pretože obsah dohody je jednoznačný a vyjadrený slovom
„hodina“. Obsah pojmu hodina ako jednotky medzinárodnej sústavy jednotiek je zrejmý a nebolo ho
potrebné zisťovať výkladom prejavu vôle. Ak je teda v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že
jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovania na výklad prejavu vôle
konajúcich osôb (viď. rozsudok NS SR sp.zn. 4Obo/66/2002). Súd prvej inštancie napriek tomu pristúpil

k výkladu zmluvy.

12. Zdôraznil, že zmluvu uzatváral s tým, že dojednaná čiastka patrí za hodinu a pokiaľ konateľ
žalovaného tvrdil, že jeho úmyslom bolo dohodnúť sa na odplate za Mth bolo jeho povinnosťou tvrdený
úmysel preukázať. Pokiaľ žalovaný iný svoj úmysel pri uzatváraní zmluvy neprejavil, ide tak iba o

dodatočnú účelovú obranu žalovaného a nemôže na tom nič zmeniť ani to, že žalobca podniká v
stavebníctve. Označenie veličiny ako hodina má vo všetkých odvetviach a pre všetkých adresátov
rovnaký význam - ide o časový úsek 60 minút (§ 266 ods. 2 Obchodného zákonníka) a takto prebiehala i
fakturácia i úhrady. Navyše sám žalovaný formuloval v zmluve svoju objednávku ako „prenájom strojov“.

13. Ak teda súd prvej inštancie pristúpil k výkladu prejavu vôle a poukázal na ust. § 266 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka, mal zohľadniť aj ods. 3 uvedeného ustanovenia. Napriek tomu však nepripísal
žiadny význam skutočnosti, že počas celého trvania zmluvného vzťahu nie len žalobca fakturoval podľa
hodín, ale žalovaný mu tieto faktúry i uhrádzal. Dojednanie o tom, že odmena patrí za hodinu (a nie Mth)
nebolo medzi stranami v priebehu vykonávania prác sporné, až po ich skončení žalovaný účelovo začal

tvrdiť, že dojednanie má iný obsah. Navyše žalovaný so žalobcom nikdy predtým nespolupracoval,
medzi nimi žiadna prax z minulosti nemohla byť zavedená a pri rokovaní o uzatvorení zmluvy nebolo
účtovanie podľa motohodín spomenuté. Súd prvej inštancie sa zoberal výkladom prejavu vôle strán,
avšak pri výbere aplikovaných ustanovení o výklade prejavu vôle zvolil iba tie, ktoré podporovali jeho
záver, čo vyplýva zo skutočnosti, že taktiež nevzal do úvahy § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý

obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad a treba ho vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní
tento výraz použila. Nie je sporné, že zmluvu pripravil žalovaný a sám do nej uviedol údaj „hod.“ a nie
„Mth.“. Pokiaľ teda bolo potrebné vôbec prejav vôle vykladať v súvislosti s použitým pojmom „hodina“,
ak tento bol podľa súdu sporný, ťarchu jeho použitia je povinný znášať žalovaný, čo znamená, že treba
vychádzať z toho, že účtovať sa mali hodiny a nie Mth.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na obchodné zvyklosti, na tieto sa pri určení práv a povinností zo
záväzkového vzťahu iba prihliada (§ 264 ods. 1 Obchodného zákonníka) a aj to iba vtedy, keď nie sú v
rozpore s obsahom zmluvy. Je vecou toho, kto sa domáha ich použitia, aby ich presný obsah preukázal,čo žalovaný neurobil, no napriek tomu sa súd prvej inštancie na ne odvolal. Pretože na obchodné
zvyklosti sa prihliada iba vtedy, ak nie sú v rozpore s obsahom zmluvy, aj keby súdom označená
obchodná zvyklosť existovala a s takým obsahom, aký jej pripísal, nemal dôvod pre jednoznačné slovné

písomné vyjadrenie dohody v zmluve medzi stranami na ňu prihliadnuť. Strany sa môžu vždy dohodnúť
inak, než je obsah obchodnej zvyklosti. Súd prvej inštancie tak svojim rozhodnutím poprel jednoznačne
vymedzený obsah dohody aplikáciou ustanovení právnych predpisov, ktoré na vec nedopadli a tým
vec nesprávne právne posúdil a navyše tieto ustanovenia i nesprávne vyložil, resp. dôsledne podľa
nich pri posudzovaní výsledkov vykonaného dokazovania nepostupoval. Účelom ustanovení § 264 ods.

1, § 266 Obchodného zákonníka nie je za pomoci poukazu na obchodné zvyklosti a pravidlá výkladu
prejavu vôle, ktorý je celkom jasný a zrozumiteľný, takýto prejav vôle poprieť. Opačný záver súdu je
potom svojvoľný. Pokiaľ je v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi uvedené, že „súčasťou dodávky
sú aj príslušné certifikáty, atesty a návody na použitie dodaného tovaru“ toto ustanovenie nemá žiadny
dopad na právny vzťah medzi stranami, pretože povinnosťou žalobcu podľa tejto zmluvy nebola dodávka
žiadneho tovaru.

15. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca zaviazal
vykonávať práce pre žalovaného iba vozidlami, ktoré majú zabudovaný merač Mth. Nevyplýva to z
obsahu zmluvy, dokonca to netvrdil ani žalovaný. Pretože zmluva bola uzatvorená s dohodou o fakturácii
podľa hodín, žalobcovi takáto povinnosť nevyplývala ani zo zákona. Pokiaľ súd poukázal na povinnosť

vybavenia dopravného prostriedku vecami potrebnými na dohodnuté cesty v zmysle § 639 ods. 2
Obchodného zákonníka, zo zmluvy nevyplývalo, že by motohodiny boli takouto potrebnou vecou. Teda
ak súd konštatoval, že po tom, čo svedok B. zistil, že vo vozidlách žalobcu nie sú motohodiny, bol na
to žalobca upozornený a z toho vyvodil, že „žalobcovi musela byť známa vôľa žalovaného o tom, že
mal na mysli reálnu vyťaženosť stroja“, nevzal do úvahy, že k upozorneniu malo dôjsť až po uzatvorení

zmluvy (počas vykonávania prác), pričom takéto upozornenie nepreukazuje, že žalobcovi bola takáto
vôľa žalovaného známa pri uzatváraní zmluvy.

16. V závere odvolania žalobca zdôraznil, že skutočné vykonanie prác v rozsahu uvedenom v
Záznamoch o prevádzke vozidiel vo fakturovanom počte hodín bolo preukázané nielen týmito

záznamami, ktorých správnosť bola potvrdená majstrom E. B., ale aj čestnými vyhláseniami vodičov
vozidiel a ich svedeckými výpoveďami. Svedok M. B. (majster), ktorý mal za úlohu podľa výpovede
svedka J. E. kontrolovať, koľko stroj odpracoval a bol riadne poučený o tom, čo má robiť, podľa svojej
vlastnej výpovede prácu rozdeľoval a kontroloval, potvrdil, že podpisoval záznamy o prevádzke vozidla
žalobcu, že vozidlá žalobcu boli v danom čase na pracovisku, pracovali celý deň okrem prestojov. Ako

svedok ďalej uviedol, že keď zistil, že žalobca nemá motohodiny, informoval o tom nadriadených. Svedok
J. E. na pojednávaní 25.5.2017 uviedol, že keď sa v priebehu prác dozvedel, že vozidlá žalobcu nemajú
merače za danej situácie sa snažil spolu s konateľom žalovaného so žalobcom riešiť vec formou dohody
o zmenení podmienok dojednaním nižšej hodinovej sadzby alebo inými zmenami. Aj z toho je zrejmé,
že obsah dohody bol nepochybný a bola ňou platba za hodinu a nie za Mth, a k prípadnej zmene mohlo

dôjsť iba zmenou dohody, k čomu však nikdy nedošlo. V tom čase sa zjavne aj žalovaný cítil dohodou
o platbách za hodinu viazaný, až neskôr sa začal brániť tvrdením, že fakturované majú byť Mth.

17. Skutková obrana a tvrdenia žalovaného, podľa ktorého sa údajne strany dohodli na stornovaní
žalovanej faktúry podľa vyhodnotenia vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nebola

preukázaná. Tento záver súd však nijako nepremietol do posúdenia vierohodnosti výpovede konateľa
žalovaného ako dôkazného prostriedku a v nej obsiahnutých tvrdení o údajnom úmysle dojednať odplatu
podľa Mth.

18. Keďže podľa žalobcu súd vec nesprávne posúdil, keď pristúpil k výkladu ustanovenia dohody, ktoré

vykladať pre jeho jednoznačnosť nebolo namieste, neprihliadol pritom na niektoré z pravidiel výkladu,
zmiešal ich s úpravou obchodných zvyklostí, nezohľadnil princíp, podľa ktorého, ak prejav vôle obsahuje
výraz pripúšťajúci rôzny výklad, pri pochybnostiach musí byť vykladaný na ťarchu strany, ktorá ho ako
prvápoužila,dospelnakonieckhodnoteniuvecispôsobom,ktorýmpoprelpreukázanýobsahzmluvného
vzťahu strán.

19. Navyše súd prvej inštancie žalobu zamietol ako celok, bez ohľadu na to, že aj v prípade, ak by
jeho právne posúdenie obstálo, toto jeho rozhodnutie znamená, že žalobcovi, ktorý nepochybne práce
(aj) v danom mesiaci pre žalovaného vykonával, nemá patriť za túto prácu žiadna odplata. Tento záversa žalobcovi javí nielen nespravodlivým, ale i predčasným a znamená, že hoci sa žalovaný na úkor
žalobcu v takom prípade obohatil minimálne o všeobecnú hodnotu vykonaných prác, súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia na to žiadnym spôsobom nereagoval a bez akéhokoľvek odôvodnenia sa právnym

posúdením veci z tohto hľadiska nezaoberal.

20. Žalovaný vo vyjadrení opísal skutkový stav veci s tým, že poukázal na objednávku z 13.3.2015; na
skutočnosť, že práce na stavbách vyplývajúcich z objednávky zabezpečoval žalobca prostredníctvom
vozidiel TATRA T 148, TATRA 815 a bagrom HITACHI EX 135W a že všetky práce na uvedenej stavbe

boli zabezpečované pre žalovaného spoločnosťou MM staviteľstvo, s.r.o.. Taktiež poukázal na výpovede
konateľa žalobcu a svedka B., z ktorých vyplýva, že zo strany poverených osôb žalovaného bolo rutinne
pri zahájení prác na základe objednávky realizované vykonávanie odpočtu stavu merača Mth., pričom
sa nejedná o ojedinelí jav, ale o bežnú prax v stavebníctve, nakoľko jedine pomocou stavov meračov
Mth. možno určiť skutočné odpracované hodiny a tvoria jediný podklad pre fakturáciu. Je zrejmé, že na
uvedenú skutočnosť poukázal aj konateľ žalovaného, ktorý okrem iného vo svojej výpovedi uviedol, že

čiastka vo výške od 35,00 do 40,00 eur za Mth. je všeobecne akceptovaná v stavebníctve, pričom sa
jedná vždy o odpracovanú hodinu teda jednu Mth.. Vzhľadom na fakt, že merače Mth. sú v stavebných
strojoch zabudované rovnako ako v osobných motorových vozidlách počítadlá najazdených kilometrov,
ako aj s prihliadnutím na obchodné zvyklosti a pracovné skúsenosti žalobcu, žalovaný nemohol mať a
ani nemal pochybnosť o dojednanej výške odplaty.

21. Uviedol, že tak žalobca, ako aj žalovaný podniká v oblasti stavebníctva dlhé roky, pričom uvedený
stav, ako aj obchodná prax a obchodné zvyklosti je obom subjektom dobre známa. Pokiaľ teda v
objednávke figurovala čiastka suma/hodina, muselo byť obom účastníkom zrejmé, že sa jedná o
odpracovanú hodinu, respektíve Mth., alebo inak označovanú ako „strojhodinu“, a preto tvrdenia žalobcu

o tom, že žalovaný v konaní nepreukázal svoj úmysel tak, ako ho v konaní prezentoval (teda realizáciu
objednávky v cenách za jednu Mth.) je potrebné podrobiť hlbšej analýze.

22. Má za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaným poverené osoby (p. B. a p. E.) od
zahájeniastavebnýchprácžalobcom,stýmtoriešiliproblémvotázkevykazovaniaazdokladovaniaMth.,

a preto tvrdeniam konateľa žalobcu, že sa počas celej svojej obchodnej činnosti nestretol s požiadavkou
vykazovania počtu Mth., nemožno pripisovať žiadnu právnu relevanciu. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní
poukázal na to, že od prijatia objednávky bol ustálený záver o cenách prác, ktoré mali byť fakturované za
hodinu, pričom žalovaný nepreukázal opak, žalovaný zdôraznil, že to bol práve žalobca, ktorý na základe
požiadavkyžalovanéhoupravilfaktúruč.9tak,abytátozodpovedalapočtureálneodpracovanýchhodín,

čo len pri tejto jednej faktúre znamenalo poníženie fakturovanej čiastky o 70 Mth. Preto tvrdenia žalobcu,
že k poníženiu faktúry malo dôjsť pod nátlakom žalovaného, resp. ním poverených osôb nemožno
považovať za akokoľvek preukázané a právne relevantné. Žalobca sa nikdy za svoju obchodnú činnosť
nemal pozastaviť nad „Záznamom o prevádzke stroja“, ako podkladu samotnej jeho fakturácie, kde v
zmysle obsahu predmetnej listiny sú jasne zadefinované jednotlivé položky, ako počiatočný a konečný

stav Mth. (resp. strojhodín), prestoje, obedňajšia prestávka a pod., pričom sa jedná o záznamový
dokument používaný v oblasti stavebníctva na celom území SR, teda v obchodnej činnosti, ktorou sa
zaoberá aj žalobca.

23. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti ako aj s poukazom na rozporné výpovede a tvrdenia

žalobcu a samotný fakt, že žalobca na jednej strane účelovo spochybňuje závery dojednaní o cene,
a to s prihliadnutím na zaužívanú obchodnú prax a obchodné zvyklosti, kde hneď na strane druhej
sám uznáva, že fakturácia z jeho strany mala byť realizovaná na základe výkazu reálne odpracovaných
hodín, konkrétne ponížením faktúry č. 9 po úprave počtu reálne odpracovaných hodín, nemožno dôjsť
k záveru, ako ho žalobca prezentuje v odvolaní. Práve naopak, súd prvej inštancie nepovažoval za

preukázané tvrdenia žalovaného o jednoznačnosti dojednania odplaty, tak ako boli z jeho strany v konaní
prezentované, ale správnou aplikáciou ust. § 264 ods. 1, § 266 Obchodného zákonníka náležite a
vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotil skutkový stav plynúci z vykonaného dokazovania.

24. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a

žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný nereagoval na odvolanie žalobcu, iba opakoval svoje
tvrdenia prednesené v priebehu konania.26. Podstatou veci je obsah písomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami, ktorá nikdy nebola zmenená
a ak žalovaný tvrdí, že hoci v zmluve sám uviedol ako cenu odplatu za „hod.“ a údajne týmto výrazom

myslel „Mth.“, ide o situáciu, keď sám žalovaný použil výraz, o ktorom uviedol, že pripúšťa rôzny výklad,
a preto tento výraz musí byť vykladaný na ťarchu žalovaného. Namiesto toho žalovaný poukázal na
konanie vlastných zamestnancov, resp. zamestnancov zmluvných partnerov, ktoré časovo nasledovalo
až po uzatvorení zmluvy a ku ktorému došlo v priebehu jej plnenia. To, či žalovaný údajne rutinne zisťoval
počas výkonu prác po uzatvorení zmluvy stav alebo funkčnosť merača Mth. niektorých vozidiel, nemá

žiadny vplyv na už prv uzatvorenú zmluvu, pri uzatváraní ktorej žalovaný jednoznačne prejavil vôľu
dojednať odplatu počas počtu „hod.“. Zároveň žalovaný úplne obchádza nespornú skutočnosť, že všetky
faktúry žalobcu (okrem tej, ktorá je predmetom sporu) uhradil. Postupoval tak napriek tomu, že nimi
neboli fakturované „Mth.“, ktorú mal už na počiatku plnenia zmluvy.

27. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že žalobca na jeho požiadanie upravil (znížil) fakturovaný počet

hodín vo faktúre č.9, k tejto skutočnosti žalobca poukázal na výpoveď konateľa na pojednávaní
25.5.2017, ktorý uviedol, že mu bolo žalovaným oznámené, že „pokiaľ faktúru neponíži“, tak mu
zaplatená nebude vôbec, a preto žalobca „napriek tomu, že skutočne odpracoval hodiny a dni, ktoré tam
boli uvedené, súhlasil so znížením sumy, aby mal faktúru zaplatenú“. Žalobca priebežne musel uhrádzať
náklady prevádzky strojov, odvádzať daň z pridanej hodnoty a mzdu zamestnancom, a teda ak žalovaný

uhrádzal faktúry žalobcovi so značným omeškaním, žalobca sa za danej situácie musel rozhodnúť, či
dosiahne aspoň čiastočne plnenie na úkor časti príjmu, ktorého sa vzdá. Z uvedeného teda možno
vyvodiť, že žalovaný svojou kalkuláciou chcel rovnako priviesť žalobcu k tomu, aby sa vzdal časti úhrady
žalovanej faktúry nad výšku konateľom žalovaného na faktúru dopísanej čiastky „výmenou“ za možnosť
pre žalovaného ďalej pracovať, resp. v prípade nesúhlasu žalobcu mu nebude uhradená faktúra vôbec.

28. Je zrejmé, že zníženie faktúry č.9 žalobcom nič nevypovedá o tom, či odplata bola v zmluve
dojednaná ako cena za „hod.“ alebo „Mth.“. Toto „dobrovoľné“ zníženie faktúry žalobcom svedčí iba o
tom, že žalovaný sa snažil už prv vyhnúť svojej povinnosti zo zmluvy a využívajúc svoju ekonomickú
silu a podriadené postavenie žalobcu v spojení s oneskoreným uhrádzaním faktúr žalobcu, sledoval iba

vlastný ekonomický prospech. To všetko v situácii, keď žalobca nesúhlasil s návrhom dodatočnej dohody
o zmene podmienok zmluvy v priebehu jej plnenia dojednaním nižšej hodinovej sadzby, či inak.

29. Poukazujúc na svedeckú výpoveď J. E., ktorý uviedol, že po tom, čo sa dozvedel, že vozidlá žalobcu
nemajú merače na to „upozornil p. U. a pokúšali sme sa to riešiť dohodou s tým, že by sa buď znížila

hodinová sadzba alebo by sa určil nejaký paušál alebo by sa nepreplácala činnosť stroja alebo by sa
síce práca stroja preplácala, ale by sa nepreplácala len činnosť strojníka“, mal žalobca za to, že žalovaný
sa zjavne cítil byť viazaný svojim záväzkom uhrádzať žalobcovi odplatu za „hod.“ a v situácii, keď chcel
dosiahnuť zníženie vlastných nákladov navrhoval obsah zmluvy zmeniť. Keďže žalobca so zmenou
zmluvy na svoj úkor nesúhlasil, žalovaný mu dal pocítiť, že ani jasne formulovaná zmluva mu nezaručí

včasnú a úplnú úhradu jeho faktúr, hoci boli vystavené v súlade s ňou.

30. Podľa žalobcu súd prvej inštancie neuveril žalovanému a nemal za preukázanú jeho súvisiacu
skutkovú obranu a tvrdenia, podľa ktorého sa údajne strany dohodli na stornovaní žalovanej faktúry, a

preto sa nejaví dôveryhodným ani opis žalovaného pokiaľ ide o postup zníženia faktúry č. 9 žalobcom.

31. Skutočné vykonanie prác v rozsahu uvedenom v Záznamoch o prevádzke vozidiel vo fakturovanom
počte hodín bolo v konaní preukázané nielen týmito záznamami, ktorých správnosť bola potvrdená
majstrom M. B., ale aj čestnými vyhláseniami vodičov vozidiel a ich svedeckými výpoveďami.

32. Žalovaný vo vyjadrení z 2.7.2018 v celom rozsahu zotrval na svojich doterajších písomných
podaniach a poukázal na to, že vo „vyjadrení k odvolaniu“ sa veľmi podrobne zaoberal odvolacími
dôvodmi žalobcu, najmä otázkami výkladu prejavu vôle, zaužívanej obchodnej praxe a obchodnými
zvyklosťami s poukazom na výpovede tak účastníkov konania, ako aj samotných svedkov, a preto

vytýkanie žalobcu, že vo svojom vyjadrení nijako nereagoval na obsah odvolania, ale len opakoval
svoje tvrdenia prednesené v priebehu konania považuje za nepravdivé. Poukázal na to, že žalobca
sa neustále odvoláva na skutočnosť, že mal byť v predmetnom obchodnom prípade k niečomu nútený
(napr. čo sa týka dôvodu poníženia faktúry č. 9), mala byť zneužívaná jeho slabšia ekonomická silaa pod. Podľa žalovaného však práve žalobca dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku zvážil skutočný
stav odpracovaných hodín a rovnako dobrovoľne ponížil faktúru č. 9, pričom jeho odvolávanie sa na
ekonomickú silu žalovaného a jeho postavenie nemá žiadny racionálny základ. Je zrejmé, že pokiaľ by

tvrdenia žalobcu boli správne, žalovaný by využil svoje postavenie a žalobcovi by neuhradil niektorú
alebo všetky z faktúr znejúcu na čiastky viac ako 20.000,00 eur a nesnažil by sa aspoň čiastočne
uhrádzať ostatné pohľadávky žalobcu podľa svojich možností a platobnej disciplíny objednávateľa
stavby, čo žalobca potvrdil.

33. Žalovaný opakovane zdôraznil, že žalobca, ktorý podniká v oblasti stavebníctva niekoľko rokov má
a musí mať vedomosť o tom, na základe akých skutočností a podkladov možno vykonávať fakturáciu,
pričom stále sa jedná len o množstvo odpracovaných hodín, teda reálne vykázaných motohodín.

34. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

35. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,

že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody sú dané.

36. Účastníci uzavreli zmluvu o dielo (§ 536 a nasl. ObZ), o čom svedčí vykonané dokazovanie, ale aj
objednávka z 13.3.2015.

37. V súlade s ust. § 546 ObZ sa dohodli na cene za dielo a to bager 40,00 eur/hod. a nákladné auto
20,00 eur/hod..

38.Vkonanídoteraznebolopreukázané,abydošlokzmenedohodyocenezadielo.Trebapoznamenať,
že dohoda o cene diela je základom, z ktorého treba vychádzať.

39. Z doterajších dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný predchádzajúce faktúry uhrádzal podľa
uzavretej dohody.

40. Za takejto situácie je zrejmé, že právny názor súdu prvej inštancie je v rozpore s ust. § 546 ObZ.

41. Žalobca ani nemôže preukázať počet normohodín, pretože na to nemá vybavenie a počet hodín
podľa dohody má preukázať dohodnutým spôsobom.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm.

c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

43. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).