Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 36Er/6303/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220039
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1512220039.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Mliekarenská
10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému: Ing. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. 3, XXX XX
Bratislava, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Drahomíra Kriváňa, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava
pod č. Ex 2158/12 o vymoženie uloženej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36Er/6303/2012, u súdneho

exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa pod sp. zn. Ex 2158/12 z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému sa u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu Mgr. Drahomírovi Kriváňovi trovy exekúcie
vo výške 46,55 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 10.8.2012 začalo exekučné konanie proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz sp.zn. 16Zm/818/03 zo
dňa 1.6.2004. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 122919 zo dňa 25.8.2012 bol vykonaním
exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň.

Podaním doručeným súdu dňa 11.11.2013 podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom uviedol, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Je
vlastníkomautomobiluVAZ,pričomnapredmetnýautomobiljezapísaných14blokáciípredoprávneným.
Je registrovaná v databáze Sociálnej poisťovne, ako zamestnanec - dohodár. Ďalším výkonom exekúcie
by vznikli náklady, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený. Nemá zriadená žiadne účty v
bankách.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Uznesenie KS v Žiline pod č.k. 1CoE/41/2012 - 63 zo dňa 24.4.2012 uvádza: ... nemajetnosť
povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie .... Zastavenie exekúcie

z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať
vehementný záujem na pokračovaní aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v
budúcnostinadobudnemajetok,zktoréhobudemožnéuspokojiťpohľadávku.Podľanázoruodvolacieho
súdu však pre to, aby exekúcia mohla byť zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného,
musí mať očakávaie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad... V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení nezakladá prekážku

res iudicatae pre začatie exekučného konaia o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IVÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). V tomto prípade u povinného však nie je žiadny reálny predpoklad
nadobudnutia majetku podliehajúceho exekúcii.

Zákon nedáva možnosť súdu skúmať, či oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť
povinného, súd neskúma či povinný v budúcnosti majetok nadobudne, alebo nenadobudne majetok.
Dispozičné právo oprávneného na zastavenie exekúcie vyplýva z ust. § 57 ods. 1 písm. c Ex. por. V
tomto prípade však nebol podaný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
c Ex. por. , ale z dôvodu, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom.

Súd z podania súdneho exekútora zistil, že exekútor dostatočne zisťoval majetok povinného, a to
lustráciou nehnuteľného majetku (katasterportál), hnuteľného majetku (evidencia motorových vozidiel),
v registri Sociálnej poisťovni, v bankách, pričom nezistil majetok dostatočný na úhradu trov exekúcie.
Oprávnený, ak by požadoval pokračovať v exekúcii mal zároveň uviesť existujúci majetok povinného,
o ktorom exekútor nevie. Očakávanie oprávneného, že povinný nadobudne majetok v budúcnosti bez

reálneho podkladu je však neakceptovateľné. Súd nepostupoval v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm.
h) EP, v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, pretože len exekútor v exekučnom konaní
môže prvotne zistiť, či je povinný majetný alebo nemajetný, t.j. či je dostatok majetku povinného aspoň
na to, aby povinný uhradil trovy exekúcie. Oprávnený má údaje o majetku povinného fakticky len od
exekútora, ak si ich vyžiada v rámci nahliadnutia do spisu podľa ust. § 205 a násl. EP, v spojení s ust. § 21

Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť je upravený tak, že neumožňuje
súdu, resp. nepodmieňuje pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť pri skúmaní podmienok konania
počas exekučného konania vyžadovať súhlas alebo nesúhlas oprávneného ( nie je explicitne v zákone
ustanovený ), čo znamená, že na takýto súhlas , resp. nesúhlas oprávneného s pokračovaním exekúcie,
ak je jednoznačne zistená nemajetnosť povinného exekútorom, nemôže súd prihliadnuť a je preto pre

skúmanie podmienok ďalšieho vedenia konania súdom bezpredmetný. Jedinou oprávnenou osobou
preskúmavať podmienky konania v prebiehajúcom exekučnom konaní v prípade podania podnetu na
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je len exekútor ( § 57 ods. 1 písm. h) EP ), resp. súd na základe
vlastných zistení.

V súlade s uznesením Okresného súdu Košice - okolie, 2Er/1205/2002, zo dňa 02.06.2014, objektívne
zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a
vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov
povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym
exekútorom tvrdených zistenia ohľadne nemajetnosti povinného.

Obdobne podľa Uznesení ústavného súdu ( I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011 a IV.
ÚS 452/2011) vyplýva záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu
konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu exekučného konania, len čo zistí (z exekučného spisu

a podnetu exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť), že sú dané dôvody na zastavenie
exekúcie. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
podmienky konania (najmä však vtedy , ak sa dozvie od exekútora o ich nesplnení z podnetu na
zastavenie exekúcie). Jedným z týchto predpokladov je nielen relevantný exekučný titul, ale vzhľadom
naznenieust.§58ods.1EPajvšetkypredpoklady(dôvody)nesplneniapodmienokkonaniaustanovené

obligatórne v § 57 ods. 1 EP alebo fakultatívne § 57 ods. 2 EP, teda aj vtedy ak súd zistí pri
skúmaní podmienok konania z podnetu exekútora (doručením podnetu sa o týchto dôvodoch dozvie),
že bol splnený predpoklad na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného z dôvodu nesplnenia
podmienok či predpokladov vedenia ďalšieho konania. Za nesplnenie podmienok a predpokladov
vedenia ďalšieho konania však nemožno považovať nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie,

resp. oznámenie oprávneného s pokračovaním v exekúcii bez reálnych podkladov. Ak súd zistí,
že exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného, resp. zistí , že majetok povinného, ktorý by
postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie existuje, odmietne výrokom zastaviť exekúciu s tým, že
exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného alebo preto, že v exekúcii je potrebné pokračovať
na novo zistenom majetku povinného. Ak však exekútorovi neoznámi novozistený majetok oprávnený

( podľa ust. § 54 ods. 1 EP ) v rámci súčinnosti oprávneného, ale ani súd na základe výzvy na súčinnosť
( podľa § 34 ods. 1 EP ) a exekútor preukázateľne a dostatočne lustroval majetok povinného, pričom
nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, je povinný súd
exekúciu zastaviť pre nemajetnosť.S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd
exekučné konanie zastavil.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Súdny exekútor si vo svojom vyúčtovaní síce vyčíslil paušálnu odmenu za 19 úkonov exekučnej činnosti,
tj. 19 x 3,32 EUR za každý úkon. Súd však neuznal vyúčtovanú odmenu za úkony, ktorých predmetom
bolo:
- Príkaz na začatie exekúcie 13x
- viacnásobná žiadosť do Sociálnej poisťovne 2x

Súd má za to, že ide zo strany exekútora o obsahovo zhodné úkony, ktoré sa odlišujú len v osobe
adresáta, ktorému sú určené. Z gramatického hľadiska výkladu ustanovenia § 15 vyhlášky je zrejmé,
že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Uplatnenie odmeny za viacnásobné
doručenieniejeúkonom,ktorýjespoplatnenýakoúkonďalšímipaušálnymisumami.Takétodoručovanie

sa premietne do náhrady za poštovné. Súd preto priznal paušálnu odmenu za:
- získanie poverenia 3,23 Eur
- upovedomenie o začatie exekúcie 3,32 Eur
- príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľ. z účtu 3,32 Eur
- Zisťovanie majetku povinného cez Sociálnu poisťovňu 3,32 Eur

- Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - dopravný inšpektorát 3,32 Eur
- Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - REGOB 3,32 Eur

Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za podnet za správu o priebehu exekúcie, nakoľko
tento úkon nie je úkonom exekučnej činnosti podľa § 15 vyhlášky.

Na základe uvedeného sa počet úkonov odmeňovaných paušálnou sumou znížil na 6 úkonov, a preto
súd v zmysle ustanovenia § 14 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej
výške 33,19 Eur.

Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov uplatnil náhradu hotových výdavkov, pričom podľa § 22 vyhlášky
súd priznal exekútorovi náhradu vo výške 1,40 Eur bez DPH za tieto výdavky:
- poštovné 1,40 Eur

Vo zvyšnej časti uplatneného poštovného súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov

nepriznal. Po preskúmaní exekútorského spisu má súd preukázané len doručenie 1 zásielky. Vzhľadom
na uvedené je zrejmé, že uplatnené hotové výdavky za poštovné exekútorovi nevznikli. Súd preto priznal
súdnemu exekútorovi náhradu za preukázateľne doručených 1 písomnosti v sume 1,40 Eur/zásielka.

Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu režijných nákladov (náklady na vedenie

spisu), nakoľko dôvodnosť tohto nároku exekútor nijakým spôsobom nepreukázal. Súdny exekútor
nešpecifikoval výšku, počet a druh jednotlivých položiek sem zahrnutých, a ani z exekútorského spisu
tieto výdavky jednoznačne nevyplývajú. Súd preto túto položku ako nepreskúmateľnú nepriznal.

Z uvedeného vyplýva, že súdnemu exekútorovi sa určujú trovy exekúcie v celkovej výške 34,59 (33,19

+ 1,40) Eur bez DPH.Keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo preukázal priloženým osvedčením o
registrácii, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení priznal 20 % daň
zo sumy 34,59 Eur, t.j. sumu 41,51 Eur s DPH.

O povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd podľa §203 ods.
2 v nadväznosti na § 196 Exekučného poriadku a § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, nakoľko podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné

odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie je možné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. V odvolaní
sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§42 ods. 3, 205 ods. 1

O. s. p.).