Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 20, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 23C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114221927
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1114221927.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobkyne:
O. S., nar. XX.XX.XXXX bytom B. 9, XXX XX N., zastúpená: M.. R. S., bytom A. R. XX, XXX 04 Bratislava
proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad
4, 815 74 Bratislava, o zaplatenie 26 301,07 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.07.2014 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 26 301, 07 Eur titulom poistného plnenia.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 29.12.2011 poistnú zmluvu na havarijné
poistenie vozidla- G. poistenie a zaplatila polročné poistné v celkovej výške 871,93 Eur. Dňa 19.02.2012

došlo k poistnej udalosti, ktorú nahlásila dňa 20.02.2012 poisťovni, pričom ku škodovej udalosti bola
privolaná polícia, ktorá vyhotovila o nej záznam.
Žalovaný dňa 21.02.2012 preskúmal poškodenie vozidla a vyhotovil Zápis o poškodení vozidla k
škodovej udalosti aj fotodokumentáciu, pričom listom zo dňa 18.05.2012 upovedomil žalobkyňu o
odmietnutí poistného plnenia, z dôvodu, že šetrením sa preukázalo, že ku vzniku škodovej udalosti na
vozidle nedošlo tak, ako to bolo deklarované žalobkyňou. Mala za to, že žalovaný nikdy neuviedol presne

špecifikovaný dôkaz, na základe ktorého odmietol plniť. Poškodené vozidlo bolo poistnou udalosťou
poškodené tak, že jeho oprava by bola neekonomická, na základe čoho žalovaná rozhodla o totálnej
škode. Vrak vozidla bol odpredaný za celkovú sumu 2000 Eur. Dňa 20.06.2012 opätovne žiadala od
žalovaného o zálohu, túto jej však neposkytol.

3. Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 10.11.2014, v ktorom uviedol, že
v rámci šetrenia škodovej udalosti vyhodnotil škodu na poistenom motorovom vozidle ako totálnu

škodu, o čom upovedomil žalobkyňu listom zo dňa 06.03.2012. Za účelom objasnenia príčin a priebehu
škodovej udalosti zadal znalcovi z odboru cestnej dopravy vypracovať odborné vyjadrenie na odborné
zhodnotenie priebehu škodovej udalosti nahlásenej žalobkyňou. Znalec v odbornom vyjadrení zo dňa
20.03.2012 vyhodnotil okolnosti škodovej udalosti tak, že na základe dostupných informácií a zhotovenej
fotodokumentácie poškodeného vozidla je možné z technického hľadiska konštatovať, že poškodenie
vozidla žalobkyne nevzniklo podľa deklarovaného priebehu dopravnej nehody. Argumentoval, že

podľa záverov znalca poškodenie spodku vozidla nekorešponduje s terénom na mieste dopravnej
nehody a zároveň absentujú brzdové stopy pneumatík po šmýkaní sa vozidla. Poukázal na to, že
v zmysle uvedených skutočností podľa článku XI ods. 6 písm. a) VPP kedy poisťovateľ je oprávnenýzamietnuť poistné plnenie, ak poistník, poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne
uvedie podstatné skutočnosti, týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu
žalovaný poistné plnenie z predmetnej škodovej udalosti zamietol, o čom upovedomil žalobkyňu listom

zo dňa 18.05.2012.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom znalca L.. M. N., L.. A. G., svedkov F. F.,
O. G., oboznámením sa s vyjadrením zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovaného, a listinnými dôkazmi:
poistná zmluva zo dňa 29.12.2011, odpoveď žalovaného zo dňa 18.05.2012, prepis hlásenia škodovej

udalosti zo dňa 19.02.2012, odborné vyjadrenie CPU 1240007951, hlásenie o škodovej udalosti zo dňa
19.02.2012, znalecký posudok č. 137/2016, hlásenie o škodovej udalosti zo dňa 20.02.2012, znalecký
posudok č. 9/2016, všeobecné poistné podmienky pre Kasko poistenie vozidiel, vyšetrovacím spisom
ORPZ BA II ČVS: ORP-643/OEK-B-2012, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorých ustálil
nasledovný skutkový stav:

5. Z poistnej zmluvy č. 9860080333 zo dňa 29.12.2011 súd zistil, že žalobkyňa (si s žalovaným (ako
poisťovňou) dojednala poistenie finančnej straty (Moje auto - KASKO poistenie) na vozidlo Y. N. EČ:
BL XXX CR s obstarávacou cenou vozidla 31 173 Eur, s ročným poistným 1743,86 Eur, s polročným
platením poistného vo výške 871,93 Eur.

6. Z odpovede žalovaného zo dňa 18.05.2012 súd zistil, že žalovaný odmietol poskytnúť žalobkyni
poistné plnenie z dôvodu naplnenia článku XI bod 6 písm. a) VPP, že poistník, poistený alebo oprávnená
osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej
udalosti.

7. Z prepisu telefonického hlásenia škodovej udalosti zo dňa 19.02.2012 súd zistil, že žalobkyňa dňa
20.02.22012 nahlásila žalovanému vznik škodovej udalosti zo dňa 19.02.2012, ku ktorej malo dôjsť
tak, že išla po zľadovatelej vozovke a šuchlo ju z vozovky, bol tam peň, ktorý jej zobral celý spodok
a následne narazila do plota; poškodené mali byť oba airbagy- vystrelené, pravé predné svetlo, pravý
predný blatník, pravé predné dvere, pravý predný nárazník, spodok auta- vytečený olej, iný majetok bol

nepoškodený.

8. Z odborného vyjadrenia č- CPU 1240007951 súd zistil, že na základe dostupných informácií a
zhotovenej fotodokumentácie poškodeného vozidla je možné z technického hľadiska konštatovať, že
poškodenie vozidla žalobkyne nevzniklo podľa deklarovaného priebehu dopravnej nehody. Podľa

záverov znalca poškodenie spodku vozidla nekorešponduje s terénom na mieste dopravnej nehody a
zároveň absentujú brzdové stopy pneumatík po šmýkaní sa vozidla.

9. Z hlásenia škodovej udalosti poisteného zo dňa 28.05.2012 súd zistil, že žalobkyňa nahlásila
žalovanému škodovú udalosť zo dňa 19.02.2012, ku ktorej malo dôjsť tak že sa šmykla na zľadovatelej

vozovke a nabúrala do plotu. Za poškodené časti na vozidle označila predný nárazník, predný pravý
blatník, pravé predné dvere, čelné sklo, airbag, svetlo.

10. Z hlásenia škodovej udalosti poisteného zo dňa 28.05.2012 súd zistil, že žalobkyňa nahlásila
žalovanému škodovú udalosť zo dňa 20.02.2012, ku ktorej malo dôjsť tak že pri ťahaní vozidla vozidlo

skĺzlo pri vyhýbaní oproti idúcemu vozidlo a poškodila sa spodná časť vozidla vaňa.

11. Z posudku č. 9/2016 v znení jeho doplnenia č. 33 vypracovaného znalcom L.. H. V. súd zistil,
že znalec dospel k záveru, že vozidlo žalobkyne mohlo naraziť do prekážky tak ako je zachytené na
fotodokumentácii polície, že vozidlo mohlo dostať šmyk, že pri dopravnej nehode aktivácia airbagov

nedá vylúčiť. Zároveň dospel k záveru, že pri náraze do prekážky ako je strom, plot, stena môže dôjsť
k aktivácii airbagov aj pri rýchlostiach od 16-25 km/h. Ďalej uviedol, že počas jazdy na zľadovatelej
vozovke mohla dostať vodička šmyk a zísť z vozovky a následne nabúrať do plotu.

12. Z posudku L.. A. G. č. 137/2016 súd zistil, že znalec nevylúčil, že možnosť vzniku poškodení

na vozidle pri žalobkyňou popisovanom nehodovom deji v rozsahu poškodenia predného nárazníka,
predného pravého blatníka, pravých predných dverí, čelného skla, airbagov a svetlometu. Vo vzťahu
k poškodeniu spodnej časti vozidla pri žalobkyňou popisovanom nehodovom deji uviedol, že nie je
možné vzhľadom k výške pňa a svetlej výške vozidla fyzický kontakt technicky vylúčiť Zdôraznil však,že ak kontakt vznikol nezanechal také stopy , ktoré by boli v čase obhliadky, respektíve doobhliadky
viditeľné. Uviedol, že vozidlo rozhodne z dôvodu možného kontaktu do pňa nebolo nepojazdné a nebolo
nepojazdné ani po náraze do oplotenia.

13. Z vyšetrovacieho spisu ORPZ BA II ČVS: ORP-643/OEK-B-2012 súd zistil, že v trestnom konaní
bol vypracovaný znalecký posudok č. 116/2013, z ktorého záverov vyplynulo, že charakter a rozsah
deklarovaného poškodenia vozidla žalobkyne pri škodovej udalosti zo dňa 19.02.2012 zodpovedá len
čiastočne. Znalec nevylúčil kontakt pravého predného rohu a boku vozidla s oplotením, pri ktorom mohlo

dôjsť k poškodeniu predného nárazníka, predného pravého blatníka, predných pravých dverí, pravého
svetlometu, pravého spätného zrkadla. Znalec ďalej uviedol, že mechanické poškodenie olejovej vane a
podvozku zachyteného fotograficky nekorešponduje s terénom na miestach dopravných, teda nemohlo
vzniknúťpriprvejanipridruhejnahlásenejškodovejudalostizodňa19.02.2012a20.02.2012.Zvýsluchu
žalobkyne ako svedkyne zistil, že žalobkyňa si po dopravnej nehode obzrela vizuálne vozidlo a zistila,
že je poškodená pravá predná časť vozidla a vystrelili oba airbagy. Po nahlásení škodovej udalosti ju

kontaktoval ohliadajúci technik ktorému uviedla v akom servise je vozidlo. Následne prišiel do servisu
a nafotil vozidlo. Pracovníci žalovaného ju vyzvali, na ohliadku miesta nehody, kde sa dostavila a
žalovaný spochybnil priebeh škodovej udalosti, tak ako nahlásila z dôvodu, že na ohliadke vozidla zo
dňa 21.02.2012 je zachytená prerazená olejová vaňa, pričom na mieste dopravnej nehody stopy po
vytečenom oleji nie sú. Brat jej potom oznámil, že pri tom ako vozidlo odťahovali došlo k skĺznutiu vozidla

z cesty dole. Kto vtedy vozidlo šoféroval uviesť nevedela. Vozidlo nechala v servise a predala ho vo
februári nestotožnenej osobe. Z dotazníka k hláseniu poistnej udalosti súd zistil, že žalobkyňa uviedla,
že bolo nepojazdné už pred škodovou udalosťou zo dňa 20.02.2012. Vodičom ťahaného vozidla bol jej
brat. Žalobkyňa zároveň preškrtla prehlásenie uvedené v poznámke ohľadom toho, že všetky údaje,
ktoré poskytla žalovanému o dopravnej nehode sú pravdivé. Z výpovede svedka H. B. súd zistil, že

niekedy v roku 2012 kúpil vozidlo žalobkyne od jej brata, v čase predaja bolo nepojazdné.

14. Žalobkyňa zotrvala na písomne podanom žalobnom návrhu. Odborné vyjadrenie č- CPU
1240007951 považovala za nepreskúmateľné, vyhotovené v rozpore so zákonom o poisťovníctve.
Dala do pozornosti, že jej ústne a písomné vyjadrenia k priebehu škodovej udalosti sú subjektívneho

charakteru preto ich nie je možné brať doslovne. Namietala, že na zápise o ohliadke vozidla
vyhotoveného dňa 21.02.2012 nie je jej podpis, ale podpis neznámeho človeka. Mala za to, že niektoré
poškodenia na motorovom vozidle spôsobil žalovaný zámerne za účelom odmietnutia poistného plnenia.
Nespochybnila fotodokumentáciu vyhotovenú políciou, spochybňovala zápis o poškodení spolu s
fotodokumentáciuvyhotovenúžalovanýmnakoľkoužvminulostižalovaný predkladal fotodokumentáciu

náhradných poškodených dielov ktoré nepatrili k poistenému vozidlu. Spochybnila spôsob vykonania
ohliadky v servise, kde mohlo dôjsť zo strany pracovníka žalovaného k upraveniu škody tak, aby mohla
byťzostranyžalovanéhozamietnutá. Malazato,že všetkypoškodenianemuselibyťspôsobenépritejto
dopravnej nehode, ale mohli vzniknúť neodbornou ohliadkou, resp. úmyslom pracovníka žalovaného,
nakoľko nie je štandardné vykonávanie ohliadky bez osoby, ktorá je na to splnomocnená. Mala za to, že

celý postup jej výpovedí pred súdom ako aj na polícii je nemenný, situácie z dopravnej nehody sú logické
a nadväzujúce riadne za sebou. Jej subjektívny pocit k priebehu vzniku dopravnej nehody nemôže byť
zneužívaný ako dôvod neplnenia zo strany žalovaného.

15. Žalobkyňa vo svojej výpovedi ako strana v spore uviedla, že k škodovej udalosti došlo niečo

po 6 hodine ráno na ceste z Rusoviec smerom do Jaroviec. Na ľade dostala smyk, začalo ju hádzať
abs. Auto vybehlo z cesty do plota, zacítila zospodu náraz. Vybehla z auta v šoku, zavolala policajtov
a tí zdokumentovali škodovú udalosť. Potom prišla odťahovka, auto naložili a tým to pre ňu skončilo.
Či bolo auto pred touto jazdou poškodené si nepamätala. Uviedla, že išla rýchlosťou okolo 50-60 km
za hodinu. Vozidlo po nehode neohliadala, poškodený bol pravý predok a počula silný náraz zospodu.

Osoby prítomné na mieste nehody vozidlo neohliadali, len sa o nehode rozprávali. Či vystrelili airbagy
uviesť nevedela. K priebehu odťahu vozidla sa vyjadriť nevedela, nakoľko pri ňom nebola, zabezpečoval
ho jej brat. Vozidlo nechala aj s kľúčmi pri ceste a z miesta nehody ju odviezla kamarátka. K poškodeniu
olejovej vane uviedla, že podľa vyjadrenia jej brata malo k nemu dôjsť dňa 20.02.2012, pri odťahu
vozidla po nehode zo dňa 19.02.2012.

16. Žalovaný sa pridržal písomného vyjadrenia k žalobnému návrhu. Poukázal na to odborné
vyjadrenie CPU 1240007951 ako aj znalecké posudky vypracované v trestnom konaní. Z ich záverov
mal za preukázané, že škoda na poistenom vozidle, tak ako nebola zistená pri ohliadke dňa 21.02.2012nemohla byť spôsobená dopravnou nehodou zo dňa 19.02.2012. Poukázal na to, že žalobkyňa pri
konfrontácii so zistenými nezrovnalosťami ohľadom rozsahu škody na poistenom vozidle, ktorá mala
nastať v dôsledku hláseného nehodového deja zo dňa 19.02.2012, najmä s nemožnosťou poškodenia

olejovej nádrže a vytečenia oleja zareagovala nahlásením vzniku ďalšej škodovej udalosti, ktorá mala
nastať dňa 20.02.2012 pri ťahaní poisteného vozidla. Argumentoval, že znalec rovnako vylúčil technickú
prijateľnosť druhej škodovej udalosti, tak ako ju popisovala žalobkyňa. Posudok predložený žalobkyňou
vypracovaný L.. H. V. považoval za zmätočný, všeobecný a nedostatočný. Navyše nijakým spôsobom
nereagujúci na závery ostatných znalcov.

17. Znalec L.. M. N. zotrval na záveroch uvedených v odbornom vyjadrenie CPU 1240007951.

18. Svedok F. F. vo svojej výpovedi uviedol po nahliadnutí do fotodokumentácie uviedol, že to zrejme
fotil on ale k tejto konkrétnej ohliadke sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že ohliadky všeobecne prebiehajú
tak, že dôjdu na miesto, zdokumentujú poškodenia, nafotia a vypočítajú kalkuláciu.

19. Z. O. G. k veci uviedol, že likvidácia prebehla štandardne, mesačne, nič zvláštne na nej
nebolo, likvidácia bola pridelená likvidátorovi a prebehla podľa VPP. Žalobkyňu ani jej brata nepozná, s
fotografiami zo škodovej udalosti nijakým spôsobom nemanipuloval.

20. Znalec Ing. A. G. na pojednávaní zotrval na záveroch posudku č. 137/2016. Vo vzťahu k aktivácii
airbagov pri nižšej rýchlosti ako pôvodne uvádzal poukázal na metodické usmernenie Ústavu súdneho
inžinierstva v zmysle ktorého je možná aktivácia airbagov už pri rýchlosti 10km/h. Znalec vo svojej
výpovedi podrobne popísal všetky vplyvy, ktoré ovplyvňujú to, že dôjde k aktivácii airbagov. Znalec
ďalej vylúčil, ktoré poškodenia nemohli vzniknúť pri žalobkyňou popisovanom nehodovom deji a zároveň

uviedol, ktorých vznik korešponduje so žalobkyňou popisovaným nehodovým dejom. Poškodenia,
ktoré mohli vzniknúť pri žalobkyňou popisovanom nehodovom deji podľa záverov znalca nepojazdnosť
vozidla nespôsobili. Poukázal na to, že vozidlo v celkovom zdokumentovanom stave bolo nepojazdné.
Jednoznačne vylúčil, že by pri žalobkyňou popísanom nehodovom deji došlo k poškodeniu olejovej vane
na vozidle a rovnako vylúčil, že by na mieste dopravnej nehody vytiekol olej z vozidla. Rovnako uviedol,

že pri dopravnej nehode zo dňa 19.02.2012 nemohla vytiecť žiadna prevádzková tekutina z motorového
vozidla. Vo vzťahu k poškodeniu spodnej časti motorového vozidla znalec uviedol, že na motorovom
vozidle bola poškodená olejová vaňa z pohľadu smeru jazdy zozadu. Keby žalobkyňa narazila jazdou
spredu do pňa, vylomila by sa olejová vaňa spredu a nie zozadu.

21. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu
poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu
jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.Podľa čl. III Všeobecných poistných podmienok (ďalej len "VPP"), je poistnou udalosťou akákoľvek
nepredvídaná a náhodná škodová udalosť, s ktorou je podľa týchto VPP spojená povinnosť poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie.

Podľa čl. XI, bod 6, písm. a) VPP je poisťovateľ oprávnený zamietnuť poistné plnenie, ak poistník,
poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti, týkajúce sa
vzniku a priebehu poistnej udalosti.

Podľa čl. XII, bod 1, písm. a) VPP sa poistenie nevzťahuje na škody spôsobené úmyselným konaním
poistníka alebo poisteného alebo oprávnenej osoby alebo osoby konajúcej na podnet niektorej z týchto
osôb.

22. V danom prípade vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne

je nedôvodný.

23. Žalobkyňa dňa 20.02.2012 nahlásila žalovanému škodovú udalosť zo dňa 19.02.2012 na úseku
Bratislava- Jarovce- Rusovce, ku ktorej malo dôjsť tak, že išla po zľadovatelej vozovke a šuchlo ju
z vozovky, bol tam peň, ktorý jej zobral celý spodok a následne narazila do plota; poškodené mali

byť oba airbagy- vystrelené, pravé predné svetlo, pravý predný blatník, pravé predné dvere, pravý
predný nárazník, spodok auta- vytečený olej, iný majetok bol nepoškodený. Žalovaný oznámil žalobkyni
listom, že škodu bude likvidovať ako totálnu škodu a listom zo dňa 18.05.2012 jej oznámil, že z dôvodu
naplnenia článku XI bod 6 písm. a) VPP jej odmietol poskytnúť poistné plnenie.

24. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Spornou bola otázka oprávnenosti
žalovaného zamietnuť poistné plnenie.

25. Vykovaným dokazovaním bolo preukázané, že v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 19.02.2012
nahlásenej žalobkyňou nemohlo dôjsť k takému poškodeniu predmetného vozidla, ktoré by spôsobilo

jeho nepojazdnosť. Nepojazdnosť vozidla bola pritom zistená počas ohliadky zo dňa 21.02.2012,
bola skonštatovaná v znaleckých posudkoch a rovnako bola žalobkyňou v priebehu šetrenia škodovej
udalosti opakovane uvádzaná. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala ani nevysvetlila ako malo
dôjsť k poškodeniam na vozidle, ktoré spôsobili jeho nepojazdnosť. Žalobkyňa v priebehu konania
argumentovala tým, že niektoré z poškodení úmyselne spôsobil žalovaný s cieľom ukrátiť ju o

poskytnutie poistného plnenia. Uvedenú argumentáciu však nijakým spôsobom nepreukázala a v
kontexte jej skorších výpovedí uskutočnených ešte v priebehu šetrenia škodovej udalosti sa takáto jej
argumentácia javí súdu účelovou, nakoľko samotná žalobkyňa opakovane zdôrazňovala, že vozidlo
bolo nepojazdné po dopravnej nehode zo dňa 19.02.2012. Znalec Ing. A. G. vo svojej výpovedi
vylúčil, ktoré poškodenia nemohli vzniknúť pri žalobkyňou popisovanom nehodovom deji a zároveň

uviedol, ktorých vznik korešponduje so žalobkyňou popisovaným nehodovým dejom. Jednoznačne
uviedol,žepoškodenia,ktorémohlivzniknúťprižalobkyňoupopisovanomnehodovomdejinepojazdnosť
vozidla nespôsobili. Poukázal na to, že vozidlo v celkovom zdokumentovanom stave bolo nepojazdné.
Jednoznačne vylúčil, že by pri žalobkyňou popísanom nehodovom deji došlo k poškodeniu olejovej vane
na vozidle a rovnako vylúčil, že by na mieste dopravnej nehody vytiekol olej z vozidla. Rovnako uviedol,

že pri dopravnej nehode zo dňa 19.02.2012 nemohla vytiecť žiadna prevádzková tekutina z motorového
vozidla. Vo vzťahu k poškodeniu spodnej časti motorového vozidla znalec uviedol, že na motorovom
vozidle bola poškodená olejová vaňa z pohľadu smeru jazdy zozadu. Keby žalobkyňa narazila jazdou
spredu do pňa, vylomila by sa olejová vaňa spredu a nie zozadu, čiže je možné konštatovať, že by
vzniklo iné poškodenie olejovej vane ako to, čo bolo na vozidle.

26. Znaleckýmposudkomč.14/2012zodňa05.07.2012vypracovanýmznalcomL..M.N.aZnaleckým
posudkomč.116/2013zodňa14.08.2013vypracovanýmznalcomL..A.G.,obavypracovanévtrestnom
konaní ako aj z výsluhu znalca L.. A. G. v predmetnom konaní bolo dokázané, že škodová udalosť
hlásená ako zo dňa 20.02. 2012 neprebehla, nakoľko sa nenašli žiadne stopy, ktoré by takýto nehodový

dej musel zanechať a rovnako pri tejto škodovej udalosti nemohlo dôjsť ani k poškodeniu olejovej vane
takému aké bolo na vozidle. Z uvedeného vyplynulo, že nemohlo pri uvádzanom nehodovom deji zo
dňa 20.02. 2012 dôjsť k vzniku poškodení rozhodných pre nepojazdnosť vozidla, a rovnako bolo možné
konštatovať, že uvedená hlásená škodová udalosť ani nenastala.27. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež preukázané, že na mieste označenom žalobkyňou ako
miesto škodovej udalosti, neboli zaznamenané žiadne stopy po šmyku vozidla a na vozidle neboli žiadne
poškodenie, ktoré by bolo natoľko špecifické, že mohlo nastať len na mieste a spôsobom uvádzaným

žalobkyňou. Uvedené vyplynulo z vyjadrenie znalca L.. A. G. z pojednávania konaného dňa 19.01. 2017,
keď uviedol, že technicky žiadne dôkazy o skutočnosti, že sa dopravná nehoda stala na mieste, ktoré
dokumentovali fotograficky policajné orgány, neexistujú.
28. Žalobkyňa sa kontexte svojej argumentácie javí pre súd nehodnovernou. Jej výpovede si v
priebehu konania pred súdom ako aj výpovede v rámci trestného konania vzájomne odporujú, žalobkyňa

opakovane mení svoje výpovede prípadne dopĺňala svoje predchádzajúce vyjadrenia ako aj popis
priebehu nehodového deja. Žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení alebo na objasnenie rozporov v
jej výpovediach však nepredložila. Žalobkyňa spočiatku opakovane uvádzala, že k poškodeniu olejovej
vane došlo pri dopravnej nehode zo dňa 19.02.2012, opakovane v priebehu šetrenia škodovej udalosti
poukazovala na to že vozidlo bolo nepojazdné už v dôsledku nehody zo dňa 19.02.2012, čo vyplýva ja z
odpovede žalobkyne č. 13 dotazníka zo dňa 07.06. 2012 o podrobnostiach škodovej udalosti nahlásenej

ako zo dňa 20.02.2012. Žalobkyňa prvý krát namietala, že k poškodeniu olejovej vane nedošlo pri
nehode zo dňa 19.02.2012 až v duplicitnom hlásení škodovej udalosti zo dňa19.02.2012 podanom
dňa 28.05.2012, ktoré doručila žalovanému po tom ako jej bolo zamietnuté poistné plnenie. Navyše
žalobkyňa taktiež až po tom ako jej bolo zamietnuté poistné plnenie nahlásila dňa 28.05.2012 druhú
nehodu zo dňa 20.02.2012, kedy malo dôjsť k poškodeniu spodku vozidla a k poškodeniu olejovej

vane, pričom táto bola táto znalecky vylúčená. Rovnako žalobkyňa odlišne vypovedala aj k otázke,
či uskutočnila bezprostredne po nehode ohliadku vozidla, keď na pojednávaní konanom 29.06.2015
uviedla, že vozidlo po škodovej udalosti neobhliadla pričom pri výpovedi pred vyšetrovateľom uviedla,
že vozidlo vizuálne obzrela. Jej výpovede sa líšili aj vo vzťahu ku prítomnosti tretích osôb na mieste
dopravnej nehody keď v trestnom konaní ich prítomnosť vylúčila a v predmetnom konaní to mali

byť tretie osoby, ktoré jej mali uviesť, že v vozidla vyteká olej, pričom, ale k jej vozidlu nepristúpili
a ani ho neobzreli. Z vykonaného dokazovania, ako aj samotného vyjadrenia L.. A. G. je ďalej
nepochybné, že vozidlo žalobkyne malo viacero množín poškodení, ktoré nemohli vzniknúť pri škodovej
udalosti (napr. vypadnuté sklo v ľavom spätnom zrkadle, zachytené na fotografiách polície z miesta
škodovej udalosti), napriek tomu žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 29.06. 2015 uviedla, že nemá

vedomosť o žiadnom poškodení poisteného vozidla pred škodovou udalosťou a napokon v kontexte
celej prejednávanej veci nie je možné nevziať do úvahy správanie žalobkyne, keď kľúče od vozidla
ponechala pohodené v neuzamknutom vozidle na mieste škodovej udalosti a odišla z tohto miesta pred
príchodom jej brata, pričom aj v uvedenej skutočnosti si žalobkyňa opakovane protirečila keď počas jej
výsluchu na jednom pojednávaní v prejednávanej veci raz uviedla, že zavolala odťahovku, ktorá auto

naložila a odtiahla a následne, že odťah zabezpečoval jej brat ( ťahaním vozidla na lane) pričom pri
odťahu prítomná nebola. V priebehu predmetného konania napokon začala rozporovať nepojazdnosť
vozidla v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 19.02.2012 ako aj v súvislosti so zápisom o poškodení
vozidla zo dňa 21.02.2012. Navyše žalobkyňa na jednej strane Zápis o poškodení vozidla zo dňa 21.02.
2012 namietala, nesúhlasila s ním a na strane druhej pri určení nákladov na opravu poškodení vozidla

zadala znalcovi tento zápis ako rozhodný poukazujúc na poškodenia, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku
škodovej udalosti. S poukazom na uvedené rozpory vo výpovediach žalobkyne je možné skonštatovať,
že skutková argumentácia žalobkyne si protirečí, logicky je nesúvislá a z uvedeného dôvodu ju je možné
vyhodnotiť ako účelovú a neobjektívnu, uskutočnenú v snahe uniesť dôkazné bremeno. Žalobkyňa ju
však nepodložila žiadnym relevantným dôkazom, tak, aby ním mohla odstrániť spornosť a vyvrátiť

jednotlivé dôkazy, ktoré vyvstali v priebehu vykonaného dokazovania, prípadne, ktoré by mohli potvrdiť,
že k škodovej udalosti došlo spôsobom ako uvádzala.
29. Námietka žalobkyne, že ju žalovaná nezavolala k obhliadke poškodeného motorového vozidlá je v
priamom rozpore s výpoveďou žalobkyne, keď do zápisnice v trestnom konaní pri svojom výsluchu dňa
22.11. 012 poukázala na svoju komunikáciu s obhliadajúcim technikom a z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že obhliadky vozidla žalobkyne sa zúčastnila osoba, ktorá mala prístup k vozidlu nakoľko
ako to vyplýva z fotodokumentácie bol sprístupnený vnútrajšok vozidla a zároveň aj osoba, ktorá
mala prístup aj k zariadeniu autoservisu, v ktorom sa obhliadka uskutočnila nakoľko bola sprístupnená
zdvíhacia plošina.
30. Súd námietku žalobkyne, že jej žalovaná nezaslala zápis o poškodení a ani jej ho neposkytla

vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú. K uvedenému záveru dospel súd na základe toho, že , že
žalobkyňa priložila uvedený dokument k žalobe.XX. K súkromnému znaleckému posudku L.. H. V. súd uvádza, že tento neobsahuje prehlásenie
znalca tak ako to ustanovuje § 209 ods. 2 C.s.p.. Navyše citovaný znalecký posudok je v jeho
záveroch len všeobecným konštatovaním o tom, že vozidlo žalobkyne mohlo naraziť do prekážky

tak ako je zachytené na fotodokumentácii polície, že vozidlo mohlo dostať šmyk, že pri dopravnej
nehode sa aktivácia airbagov nedá vylúčiť. Ďalej uviedol, že počas jazdy na zľadovatelej vozovke
mohla dostať vodička šmyk a zísť z vozovky a následne nabúrať do plotu. Nijakým spôsobom sa
však znalec nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré boli v danej veci sporné ohľadom technickej
prípustnosti poškodení nachádzajúcich sa na vozidle žalobkyne, ktoré mali vzniknúť pri žalobkyňou

popisovanom nehodovom deji. Za daného stavu je možné zhodnotiť, že posudok vypracovaní Ing. H.
V. je nepreskúmateľný, nedáva odpoveď na všetky sporné otázky a ani nezohľadňuje všetky zistené
skutočnosti.

32. Námietky žalobkyne ohľadom jej tvrdení, že podpis na zázname z ohliadky vozidla je sfalšovaný
a že nie je ani nikoho zo servisu vyhodnotil súd ako nedôvodné a ničím nepreukázané. Vo vzťahu k

prehláseniu p. O. S. o tom, že podpis nie je jeho a ani nikoho koho pozná súd konštatuje, že uvedené
prehlásenie bolo súdu doručené len v neoverenej fotokópii, navyše z neho nie je zrejmé, kto je pán O.
S. a nevyplýva z neho ani žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že ide o majiteľa servisu, v ktorom došlo k
ohliadke vozidla, nakoľko citované čestné prehlásenie neobsahuje žiaden údaj o tom, že by sa malo
jednak o majiteľa servisu ani žiaden údaj o akomkoľvek servise.

33. Pokiaľ žalobkyňa namietala úroveň dosiahnutého vzdelania zamestnanca žalovaného, ktorý
vykonal obhliadku vozidla a vyhotovil z nej zápis o poškodení vozidla zo dňa 21.02. 2012, uvedené
nemá podľa názoru súdu vplyv na zistený rozsah poškodenia, nakoľko ten bol posúdený odborne v
rámci znaleckého dokazovania.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd vykonaním dokazovaním za preukázané, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že k vzniku škodovej udalosti zo dňa 19.02. 2012, tak ako
ju nahlásila žalovanému počas šetrenia tejto škodovej došlo a preto bol žalovaný oprávnený postupovať
v zmysle čl. XI ods. 6 písm. a) VPP a poistné plnenie v celom rozsahu zamietnuť.
35. Súd návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov F. R., O.. L.. F. S., L.. H. Z. a pripojením

spisu: Okresného súdu Bratislava I , sp. zn.: 32Cb/327/2005 súd zamietol z dôvodu, že vzhľadom na
doposiaľ vykonané dokazovanie mal za to, že žalobkyňou požadované doplnenie dokazovania by bolo
nehospodárne a neúčelné a vo veci by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci. Navrhovaní svedkovia F. R.
a O.. L.. F. S. navyše vozidlo žalobkyne nikdy nevideli, pri ohliadke vozidla prítomní neboli. Z uvedených
dôvodov by ich výsluch ako svedkov v danej veci bol bezpredmetný, nakoľko účelom svedeckej

výpovede je to, že svedok má na výzvu súdu súvisle opísať všetko, čo o predmete výsluchu z vlastnej
skúsenosti vie, t,j, to, čo podľa vlastného zmyslového vnímania videl alebo počul.( porovnaj komentár
k Civilnému sporovému poriadku, Nakladatelství C.H. BECK, č.l. 748). Z uvedeného vyplýva, že ak
citovaní dvaja navrhovaní svedkovia motorové vozidlo žalobkyne niky nevideli a ani neboli prítomní pri
jeho ohliadke, tak neexistuje predmet výsluchu, ku ktorému sa majú vyjadriť. Nadrámec súd poukazuje

aj na judikatúrou ustálený záver, že svedkovi navyše neprislúcha, aby vnímané skutočnosti hodnotil a
aby tak z nich robil o veci skutkové alebo právne závery. Z uvedeného dôvodu preto osoba v procesnom
postavení svedka nemôže byť o svojich skutkových alebo právnych záveroch na vec vypočúvaná
(porovnajrozhodnutieNSČRsp.zn.21Cdo/1908/2006).Zuvedenéhodôvodujevýsluchnavrhovaných
svedkov za účelom, aby sa vyjadrili k odbornej stránke ohliadky vozidla žalobkyne neprípustný.

36. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne ako nedôvodný zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. keď
plne úspešnému žalovanému priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni, ktorá
vo veci úspech nemala.

39. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.Čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by
zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,

na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov
zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto
osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

40. Súd o nároku na náhradu trov štátu rozhodol s použitím Čl. 4 ods. 2 CSP, resp. Čl. 4 ods. 1
CSP, pričom nutnosť použitia uvedených ustanovení odôvodňuje spravodlivou úpravou vzťahov medzi
žalovaným a štátom, ktorý v predmetnom konaní preukázateľne hradil výdavky, čím mu vznikli vlastné

trovy a súčasne neexistenciou procesného ustanovenia explicitne umožňujúceho priznanie náhrady
trov konania štátu. Za obsahovo a účelom najbližšie ustanovenia CSP (Čl. 4 ods. 1) možno považovať
ustanovenia § 255 CSP o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a tiež ustanovenie § 259
CSP, ktoré umožňuje uplatnenie výdavkov „inej osobe“ (okrem strany sporu a svedka), avšak vzhľadom
na špecifickosť daného ustanovenia o uplatňovaní nárokov (odkazujúce sa na § 258 ods. 3 CSP) má

súd za to, že na priznanie náhrady trov štátu je nutné konštatovať najmä potrebu rozhodnutia v súlade s
princípmi všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania procesných vzťahov v zmysle Čl. 4 ods.
2, aby nevznikla žiadna pochybnosť o zákonnosti rozhodnutia v časti týchto nárokov.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že štát má nárok na náhradu trov, ktoré platil, a to v

závislosti na výsledku sporového konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu „trov štátu“ podľa pomeru
úspechu strán v spore tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni
v rozsahu 100 % .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).