Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 23C/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119264142
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Saxová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:6119264142.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu:

H. M., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom V. XX/X, Bratislava, zast. JUDr. Jozefom Dobrovičom,
advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: K.. Y. I., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom H. X, Bratislava, zast. BRICHTA & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 740 809, Grösslingová 6-8,
Bratislava, o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým,

že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručenom Okresnému
súdu Banská Bystrica 06. 04. 2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 300 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
300 eur od 01. 08. 2018 do zaplatenia a zaviazal ho na náhradu trov konania.

2. Návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 30. 06. 2017 ako nájomca uzatvoril so žalovaným

ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom jednej izby v byte č. 12 na 5.
poschodí bytového domu so súp. č. 2199 vo vchode č. 9 na H. G. v F., vlastnícke právo ku ktorému
je evidované na LV č. XXXX, XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre
katastrálne územie Bratislava- L. Y.. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 30. 07. 2018 a nájomca sa
zaviazal uhrádzať nájomné vo výške 300 eur mesačne zahŕňajúcej aj platby za energie a prevádzkové
náklady. V bode 5.4. nájomnej zmluvy sa strany dohodli, že žalobca zloží kauciu vo výške 300 eur,
ktorá bola uhradená k rukám žalovaného spolu s nájomným za prvý mesiac, a ktorá mala byť použitá

výhradne na úhradu nájomného, úhrad za služby spojené s užívaním bytu alebo na náhradu škody,
ktorú nájomník spôsobí na byte, jeho príslušenstve alebo zariadení, ktoré nie je dôsledkom normálneho
používania a opotrebovania. Podľa zmluvných dojednaní mala byť zložená kaucia vrátená nájomcovi
najneskôr v deň ukončenia nájomného vzťahu, ale za podmienky, že budú vzájomne vyrovnané platby
týkajúce sa predmetu zmluvy a po kontrole príslušenstva a zariadenia bytu v porovnaní s inventárom
vyhotoveným v deň podpísania zmluvy. Žalobca byt po skončení nájmu riadne odovzdal, žalovaný prišiel
izbu skontrolovať a povedal, že všetko je v poriadku a depozit mu vráti na účet, čo sa však nestalo. Keď

ho žalobca prostredníctvom mailu vyzýval na vrátenie depozitu, žalovaný mu odpísal, že ho nemôže
vrátiť údajne pre škody na predmete nájmu, ktoré vôbec nekonkretizoval. Rovnako žalovaný nepredložil
žiadne dôkazy o opravách a sume, ktorú na ne z depozitu spotreboval. Záverom uzavrel, že vzhľadom
k tomu, že byt žalovaný prevzal bez výhrad, nemá nárok na uplatňovanie si škôd, ktoré nezdokladovalpri odovzdaní predmetu nájmu po jeho skončení. Nevrátením depozitu pri skončení nájmu sa súčasne
žalovaný dostal do omeškania, v dôsledku čoho si voči nemu uplatnil aj úrok z omeškania.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v danej veci Okresným súdom F. F. dňa
07. 05. 2019, s. zn. 20Up/44/2019 označil žalovaný nárok ako nedôvodný. Uviedol, že žalobca byt
dňa 01. 08. 2018 odovzdal značne zdevastovaný a poškodený, pričom náklady na opravu bytu, ktoré
nie sú bežným opotrebením, sú výrazne vyššie ako zložená kaucia a žalovaný zvažuje uplatnenie
si nároku na náhradu škody vo zvyšnej kauciu prevyšujúcej časti súdnou cestou. Príkladmo uviedol

poškodenie oceľovej zárubne vchodových dverí do bytu- vylomenie časti zárubne, do ktorej zapadá
mechanizmus vložky zámku, poškodené elektrické zásuvky, zlomená časť splachovacieho mechanizmu
wc, povytrhané prechodové lišty. Okrem toho byt bol odovzdaný špinavý, v čase odovzdania neodtekalo
umývadlo a vaňa, v dôsledku čoho bolo nutné zabezpečiť krtkovanie, aby bol byt opäť užívaniaschopný.
Poškodenia bytu je možné preukázať fotografiami, resp. ak ich bude žalobca sporovať aj svedeckou
výpoveďou susedy, ktorá bola v byte v deň jeho odovzdania žalovanému a poškodenia videla. Taktiež za

obdobie užívania bytu žalobcom vznikli nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu (napr. elektrina,
plyn), ktoré v zmysle čl. 5.1.5. zmluvy o nájme mal znášať nájomca a na ich krytie mala v súlade s čl.
5.4. slúžiť práve zložená kaucia. Vzhľadom na uvedené sa žalobca a žalovaný pri odovzdaní bytu ústne
dohodli, že kaucia nebude žalobcovi vrátená z dôvodu, že škody na byte a jeho príslušenstve presahujú
jej výšku.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 27. 08. 2019 uviedol, že žalovaný nepreukázal žiadne z
tvrdených poškodení, výšku nákladov a vykonanie opráv na ich odstránenie a rovnako ani to, že
poškodenia nemal byt už v čase odovzdania do užívania žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na to, že
žalovaný ako prenajímateľ sa nechránil a nespísal pri prevzatí bytu so žalobcom žiaden odovzdávací

protokol, v ktorom by boli zaznamenané tvrdené vady a poškodenia. Upozornil tiež na skutočnosť, že
žalobca žiadal vrátiť depozit a nie žalovaný žaloval o náhradu škody.

5. V duplike doručenej súdu dňa 24. 09. 2019 žalovaný uviedol, že vzhľadom na okolnosti (malú
výšku kaucie, veľkú výšku škôd + nedoplatky za služby) a očakávanú elementárnu serióznosť žalobcu

nepovažoval za potrebné spísanie protokolu. Tvrdenia žalobcu o tom, že nežaloval náhradu škody a
takto sa bráni až v konaní o vrátenie kaucie označil za irelevantné. Uplatnenie nároku súdnou cestou
považoval za neefektívne, a to aj vzhľadom na vymožiteľnosť nároku, keďže žalobca je gréckym štátnym
občanom. Pokiaľ sa týka nedoplatkov za elektrinu a plyn doplnil, že nedoplatok za plyn bol vyúčtovaný zo
strany SPP, a.s. za obdobie od 19. 07. 2017 do 18. 07. 2018 v sume 205,92 eur a nedoplatok za elektrinu

vyúčtovala spoločnosť ZSE energia, a.s. za obdobie od 11. 08. 2017 do 20. 08. 2018 v sume 132,14
eur, z čoho vyplýva, že už súčet týchto nedoplatkov (338,06 eur) je vyšší ako žalobcom zložená kaucia.
K spochybňovaniu odovzdania bytu pri začatí nájmu bez poškodení uviedol, že dôsledkom poškodenia
zárubne bolo, že dvere nemohli byť zavreté bez toho, aby boli súčasne zamknuté. Podľa žalovaného
je zrejmé, že v takomto stave by nedošlo k prevzatiu bytu žalobcom, ktorý podpisom zmluvy v čl. 1.2.

a 6.1.1. zmluvy o nájme potvrdil, že byt bol odovzdaný v stave spôsobilom na riadne užívanie. Dodal,
že žalovaný nemôže preukázať, že poškodenia bytu v čase jeho odovzdania neexistovali. Záverom
poukázal aj na svoju ústretovosť, keď žalobcu nechal prespať v byte ešte jednu noc a byt vrátil až 01.
08. 2018 namiesto 30. 07. 2018. Na preukázanie svojich tvrdení predložil vyúčtovania SPP, a.s., ZSE
Energia, a.s., ako aj fotografie poškodenia zárubne a podlahy a v prípade potreby za účelom potvrdenia

stavu bytu a jeho poškodení navrhol ako svedka vypočuť F. V., ktorá bola v deň odovzdania v byte.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu,
od čítania ktorých, resp. oznámenia ich obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, z ktorých
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Zo zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom
dňa 30. 06. 2017 vyplýva, že žalobcovi bola na základe tejto zmluvy daná do užívania jedna izba v
dvojizbovom byte č. XX na H. X v F., a to na dobu určitú od 30. 06. 2017 do 30. 07. 2018

8. Podľa čl. 5 body 5.1.1., 5.1.3., 5.1.5., 5.2.1. zmluvy o nájme bola výška nájomného dohodnutá na
sumu 300 eur mesačne vrátane platieb za energie a prevádzkové náklady bytu. Prenajímateľ sa zaviazal
z nájomného pravidelne a včas hradiť všetky platby spojené s užívaním bytu tak, aby bolo užívanie
bytu bezkolízne. Zmluvné strany sa dohodli tak, že zálohy sú prenajímateľom platené za celý byt, a toplyn v sume 10 eur mesačne, elektrina v celkovej sume 5 eur mesačne a platby za byt správcovskej
spoločnosti v celkovej sume 32,37 eur mesačne s tým, že všetko, čo bude nad túto platbu aj v rámci
zvýšenia cien a nedoplatkov, znáša nájomca. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že prípadné nedoplatky

spojené s úhradou zálohy budú uhradené nájomcom na základe predloženého zúčtovania zo strany
prenajímateľa. Nájomca a zaviazal nájomné uhrádzať za mesiac vopred so splatnosťou k 20. dňu v
mesiaci, za ktorý sa nájomné platí.

9. Podľa čl. 5. bod 5.4. zmluvy o nájme zmluvné strany sa dohodli, že nájomník zaplatí kauciu vo

výške 300 eur v spojitosti s nájomným, úhradami za služby, príslušenstvom a zariadením bytu vo výške
ekvivalentu jednomesačného nájmu. Kaucia bude plne vyplatená v deň podpisu tejto zmluvy do rúk
prenajímateľa spolu s nájomným za prvý mesiac. Kaucia bude použitá výlučne na úhradu nájomného,
úhrad za služby alebo iných súm, ktoré má nájomník zaplatiť a je s platbou v omeškaní podľa tejto
zmluvy alebo na náhradu škody, ktorú nájomník spôsobil na byte, jeho príslušenstve a zariadení, ktoré
nie je dôsledkom normálneho používania a opotrebovania. Ak sa kaucia alebo jej časť použije počas

trvania tejto zmluvy, nájomca doplní kauciu na pôvodnú sumu. Zmluvné strany sa dohodli, že najneskôr
v deň ukončenia nájomného vzťahu bude vyššie uvedené kaucia prenajímateľom vrátená nájomcovi,
ale za podmienky, že budú vzájomne vyrovnané platby týkajúce sa predmetu tejto zmluvy a po kontrole
príslušenstva a zariadenia bytu v porovnaní s inventárom vyhotoveným v deň podpísania tejto zmluvy.
Ak nájomca skončí nájomný vzťah skôr, ako je uvedené, kaucia sa už nevracia a nedoplatky ku dňu

ukončenia musia byť uhradené na účet prenajímateľa alebo v hotovosti.

10. Z predloženej mailovej komunikácie zo dňa 18. 03. 2019 súd zistil, že žalovaný v reakcii na žiadosť
o vrátenie kaucie s poukazom na čl. 6. 11. a 6.13. uviedol, že nie je dôvod na jej vrátenie vzhľadom na
závady a škody v byte, na čo žalobcu upozorňoval pri preberaní bytu, ale tváril sa, že sa ho to netýka.

11. Žalovaný predložil súdu fotografie zárubne dverí a podlahy zachytávajúce poškodenia.

12. Právni zástupcovia strán sporu sa vo svojich prednesoch na pojednávaní plne pridržiavali doterajších
písomných vyjadrení bez ďalších návrhov na doplnenie dokazovania.

13. Podľa vyúčtovania ZSE Energia, a.s. zo dňa 14. 08. 2018 bol žalovanému vyúčtovaný za odber
elektrickej energie na mieste spotreby H.Q. X, Bratislava za obdobie od 11. 08. 2017 do 10. 08. 2018
nedoplatok vo výške 132,14 eur splatný dňa 28. 08. 2018. Z vyúčtovania tiež vyplýva, že žalovaný v
zúčtovacom období uhradil preddavkové platby v sume 60 eur.

14. Podľa vyúčtovania SPP, a.s. zo dňa 24. 07. 2018 bol žalovanému vyúčtovaný nedoplatok za dodávku
zemného plynu na adresu odberného miesta H. X, Bratislava vo výške 205,92 eur za fakturačné obdobie
od 19. 07. 2017 do 18. 07. 2018, splatný dňa 07. 08. 2018. V zúčtovacom období žalovaný uhradil
zálohové platby v celkovej sume 254 eur.

15. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o nájme (ďalej len „OZ“) vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky.

16. Podľa § 36 ods. 2 OZ podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu
nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

17. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

18. Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

19. Podľa § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Malaby tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

20. Podľa § 688 OZ nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri
práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých
poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

21. Podľa § 696 ods. 2 OZ úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa

platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

22. Úvodom súd vzhľadom na to, že sa jedná o spor s cudzím prvkom, kedy žalobca je štátny príslušník
J. C., uvádza, že výlučná právomoc tunajšieho súdu na prejednanie veci je daná v zmysle čl. 24
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciachvzhľadomktomu,žeprávauplatnenéžalobouvyplývajú

z nájomného vzťahu k nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Rozhodným právom, ktoré súd
aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav veci, je pri absencii voľby práva podľa čl. 4 ods. 1 písm.
c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
slovenské hmotné právo.

23. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vrátenie kaucie ním zloženej pri
uzatvorení zmluvy o nájme zo dňa 30. 06. 2017. Medzi stranami nebola sporná existencia nájomného
vzťahu v období od 30. 06. 2017 do 30. 07. 2018, ako ani uhradenie kaucie vo výške 300 eur žalobcom v
deň uzatvorenia zmluvy. Sporným bol nárok na vrátenie tejto kaucie s poukazom na obranu žalovaného
namietajúceho značné poškodenia bytu po jeho odovzdaní žalobcom a neuhradené nedoplatky za

služby spojené s užívaním bytu.

24. Z predloženej nájomnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany si v čl. 5.4. dohodli zloženie kaucie vo
výške 300 eur nájomcom v deň podpisu zmluvy, ktorá mala byť použitá výlučne na úhradu omeškaného
nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, ako aj na krytie prípadných škôd spôsobených

nájomcom na byte, jeho príslušenstve a zariadení, ktoré nie sú dôsledkom normálneho používania
a opotrebovania. Vrátenie zloženej kaucie v deň ukončenia nájomného vzťahu bolo podmienené (§
36 OZ) vyrovnaním platieb týkajúcich sa predmetu zmluvy a kontrolou stavu bytu pri jeho odovzdaní.
Jedná sa pomerne časté a vzhľadom na dispozitívny charakter súkromnoprávnych vzťahov právom
aprobované zmluvné dojednanie vyskytujúce sa v nájomných zmluvách, ktorého cieľom je zabezpečiť

riadne plnenie povinností charakteristických pre nájomný vzťah. Nájomné bolo medzi zmluvnými
stranami dohodnuté v mesačnej výške 300 eur vrátane úhrad za služby spojené s užívaním predmetu
nájmu, na ktoré mal žalovaný ako prenajímateľ z tejto výšky poukazovať preddavky vo výške 10 eur
mesačne za odber zemného plynu, 5 eur mesačne za odber elektrickej energie a 32,37 eur mesačne
správcovskej spoločnosti. Strany si zároveň v čl. 5.1.5. zmluvy o nájme dohodli, že nedoplatky vzniknuté

nad rámec týchto zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu hradí nájomca na základe
prenajímateľom predloženého zúčtovania. Žalovaný predloženými vyúčtovacími faktúrami k odbernému
miestu zhodnému s predmetom nájmu za odber elektrickej energie v období od 11. 08. 2017 do 10. 08.
2018 a za odber plynu v období od 19. 07. 2017 do 18. 07. 2018 preukázal, že len výška nedoplatku na
týchto službách spojených s užívaním predmetu nájmu v období trvania nájomného vzťahu so žalobcom

v súčte 338,06 eur presahuje žalobcom zloženú kauciu, ktorá mala byť okrem iného použitá aj na
nedoplatky za tieto pridružené služby spojené s užívaním bytu. Z vyúčtovacích faktúr tiež vyplynulo, že
žalovaný v súlade so zmluvnými dojednaniami hradil dohodnutú výšku mesačných zálohových platieb
za tieto médiá a nedoplatok predstavuje rozdiel medzi nákladmi a preddavkovými platbami. Za danej
situácie, kedy žalobca netvrdil a nepreukázal, že by predmetné nedoplatky uhradil, súd mal za to, že

neboli splnené zmluvne kontrahované podmienky pre vrátenie žalobcom zloženej kaucie a vzhľadom na
prevyšujúcu výšku nedoplatkov ani jej časti podľa čl. 5.4. zmluvy o nájme, v dôsledku čoho súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Skutočnosť, či žalobca mal vedomosť o týchto nedoplatkoch je vzhľadom k
viazanosti súdu stavom v čase rozhodovania irelevantná pre rozhodnutie veci. Naviac žalobcovi boli v
priebehu súdneho konania vyúčtovania riadne doručené a na skutočnosti z nich vyplývajúce žiadnym

spôsobom nereagoval.

25. Súd nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom svedkyne F. V. k preukázaniu
poškodení na predmete nájmu pri ukončení nájomného vzťahu, ktoré vyhodnotil ako nadbytočné anehospodárne práve vzhľadom k skutočnosti, že výška zloženej kaucie nepokryla ani výšku nedoplatkov
za služby spojené s užívaním bytu. Nakoľko existencia neuhradeného nedoplatku za služby spojené
s užívaním bytu spôsobila v zmysle zmluvnej dohody tzv. „prepadnutie kaucie“, t. j. založila nárok

žalovaného na uspokojenie jeho preukázateľnej pohľadávky vzniknutej titulom nájomného vzťahu so
žalobcom, súd sa nezaoberal argumentáciou strán v súvislosti s tvrdenými poškodeniami bytu a
nákladmi na ich odstránenie.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1
CSP, keď v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

29. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.