Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200195
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8519200195.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Z. S., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX U., pr. zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník proti žalovaným: 1/ Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890, pr. zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie č.
8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, 2/ BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 041 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01
Banská Bystrica v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 880,55 eur s prísl. a o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 380,55 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 380,55 eur od 1.5.2019 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Súd určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveoúvere,č.2020986488z10.10.2011,včasti
3. Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod 6., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory,ktorévzniknúztejtoZoÚ,vrátanesporovojejvznik,platnosťavýklad,budúrozhodovanévsúlade

s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.2.2019 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, a to
od žalovaného v 1. rade vo výške 380,55 eur s úrokom z omeškania a od žalovaného v 2. rade vo výške
500 eur s úrokom z omeškania a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 2020986488
z 10.10.201, v časti 3 bod 6 upravujúca riešenie sporov v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 10.10.2011 zmluvu o úvere č.

2020986488 (ďalej aj „zmluva“). Pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená žalovanému v 2. rade
dňa 13.6.2017. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 5 150 eur s mesačnou splátkou
vo výške 130,07 eur, ročnou úrokovou sadzbou 19,00 %, ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej
aj „RPMN“) 20,73 % a priemernou RPMN 17,88 %. Na predmetný úver uhradil celkom 6 030,55 eur.Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, a to spotrebiteľský úver, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy, a to okrem iného druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ

uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet RPMN a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva o úvere
neobsahuje správny údaj o RPMN, keď bol uvedený vo výške 20,73 %, ale podľa internetovej kalkulačky
vychádza na 24,63 %. Ďalej je nesprávne uvedená celková výška nákladov pri prepočítaní počtu splátok

a výšky jednej splátky. Zmluva o úvere neobsahuje údaje podľa 9 ods. 2 písm. a), c), f), j) a k) zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a obsahuje aj nesprávne uvedenú RPMN v neprospech
spotrebiteľa, preto ju v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Žalovanému v 1. rade na predmetný úver uhradil celkom 5 530,55 eur a
žalovanému v 2. rade sumu 500 eur. Pri poskytnutom úvere vo výške 5 150 eur sa žalovaný v 1. rade
na jeho úkor obohatil vo výške 380,55 eur a žalovaný v 2. rade o sumu 500 eur. Vo vzťahu k vyhláseniu

rozhodcovskej doložky za neprijateľnú podmienku uviedol, že k rovnakému záveru dospel aj Okresný
súd Prešov v rozsudku sp. zn. 24/182/2015 zo dňa 21.2.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co/88/2018 zo dňa 4.10.2018, z ktorého citoval. Túto považuje za neprijateľnú
s poukazom na § 52 ods.1 , § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, keďže napriek požiadavke dobrej
viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa. Navrhol preto žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o úvere č. 2020986488 zo dňa 10.10.2011,
listinu označenú ako „aktuálny stav úveru ku dňu 30.4.2016“, návrh spol. Poštová banka, a.s. na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 3.8.2016, o ktorom a rozhodovalo na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.
zn.4Csp/6/2016,vyjadreniekvýzveodspol.BENCONTCOLLECTION,a.s..vovecisp.zn.4Csp/6/2016

zo dňa 27.4.2018, kalkulačku pre výpočet RPMN, upozornenie žalovaného v 1. rade na splatenie
dlžnej časti úveru zo dňa 19.8.2014, časť podacieho hárku z 19.8.2014 a výpočet RPMN z internetovej
kalkulačky.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe namietol premlčanie uplatneného nároku, a to s poukazom

na § 103, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobca uhradil poslednú
splátku dňa 23.3.2016, čo ani nie je sporné. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy
žalobca uhradil žalovanému poslednú splátku úveru. V súvislosti s týmto názorom citoval z rozhodnutia
Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/193/2014, Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/187/2018,
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Co/1019/2015 zo dňa 27.7.2016. Subjektívnu vedomosť o skutkových

vedomostiach, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie mal žalobca v
momente splatenia úveru. Tento názor opieral žalovaný v 1. rade o rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR (NS SR) sp. zn. 1Cdo 67/2011. S ohľadom na uvedenú súdnu prax vyslovil názor, že plynutie
premlčacej doby, hoc aj subjektívnej, začína momentom, kedy žalobca uhradil splátku v rozsahu nad
istinu úveru. K otázke premlčania citoval ešte z viacerých rozhodnutí slovenských krajských súdov,

NS SR a Ústavného súdu SR, pričom za najdôležitejšie považoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo
238/2017. Ďalej vo svojom vyjadrení namietal nedostatok pasívnej legitimácie, pretože pohľadávku zo
zmluvy o úvere postúpil žalovanému v 2. rade so všetkými právami a povinnosťami, ktorými sa rozumie
aj povinnosť zaplatiť tretím záväzky, škody, pokuty a pod., ktorú vzniknú v súvislosti s postupovanými
pohľadávkami. Postúpením pohľadávky žalovaný v 1. rade stratil pasívnu legitimáciu. Treťou hlavnou

námietkou žalovaného v 1. rade bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
rozhodcovskej doložky za neprijateľnú podmienku. Poukázal na to, že žalobca sám potvrdil, že veriteľ
rozhodcovskú doložku neuplatnil. Vzhľadom na res iudicate ju už ani uplatniť nie je možné. Súd ex offo
skúma, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a ak tento záujem nie je preukázaný,
výsledkom je zamietnutie žaloby. Ďalej citoval z rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo/60/1998, Krajského

súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/17/2015 zo dňa 24.5.2016 s tým, že naliehavý právny záujem
spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia neisté a ak žaloba o bezdôvodné
obohatenie bola zamietnutá, nie je daný naliehavý právny záujem. Vyslovil názor, že ustanovenia § 3
ods. 3, 5 zákona o ochrane spotrebiteľa umožňujú spotrebiteľovi domáhať sa ochrany svojho práva,
ale nárok sa musí uplatniť v čase trvania zmluvného vzťahu, pretože po ukončení zmluvy zanikajú

práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z príslušnej zmluvy, a teda nemôže už dochádzať k
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Je absurdné, že by si
napríklad po 50 rokoch od ukončenia zmluvy spotrebiteľ zmyslel podať žalobu o vyslovenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Tento výklad vyplýva aj z § 298 C.s.p., z ktorého znenia vyvodil, že súd môženeprijateľnúpodmienkuvyhlásiťvsúvislostiskonanímourčitominomnárokuspotrebiteľa,príp.onároku
na plnenie. S citácie z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/101/2016 zdôraznil ten názor,
že „v prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú

určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie
k nárastu počtu súdnych sporov.“ V ďalšej časti svojho vyjadrenia v súvislosti s naliehavým právnym
záujmom žalovaný v 1. rade ešte citoval z rozhodnutí niektorých slovenských krajských súdov. Navrhol
preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

5. K svojmu vyjadreniu žalovaný v 1. rade pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa
13.6.2017 uzavretú medzi žalovanými v tomto konaní.

6. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril, aj keď mu bola spolu s prílohami riadne doručená a bol
vyzvaný na vyjadrenie sa k nej. Podobne sa nevyjadril ani žalobca k vyjadreniu žalovaného v 1. rade.

7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.11.2019, ktorým
výrokom I. uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 500 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500 eur od 1.5.2019 až do zaplatenia, a to všetko v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, výrokom
III. zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom IV. rozhodol, že
žalobca a žalovaný v 2. rade nemajú právo na náhradu trov konania

8. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že vo vzťahu k žalovanému v 2. rade mal nárok v celom rozsahu
za preukázaný, keďže mu žalobca uhradil viac, ako bol povinný zo zmluvy o úvere uhradiť. Vo vzťahu

k žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie,
keďže všetky práva a povinnosti zo zmluvy o úvere boli postúpené na žalovaného v 2. rade. Vo vzťahu k
neprijateľnej zmluvnej podmienke súd dospel k záveru, že možnosť uplatňovať takýto nárok nevyplýva
zo žiadneho právneho predpisu a ak by aj vyplývalo, po skončení právneho vzťahu medzi stranami sporu
zo zmluvy o úvere považoval súd prvej inštancie takéto určenie za nadbytočné a neslúžiace potrebám

bežného života.

9.Žalobcapodalprotitomutorozsudkusúduprvejinštancieodvolanie.KrajskýsúdvPrešoveuznesením
č.k. 2CoCsp/13/2020-193 zo dňa 23.9.2020 zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch II., III. a IV. a
v rozsahu vrátenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Názor súdu prvej inštancie o

nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade považoval za nesprávny, pretože žalovaný v 1.
rade nemohol bez súhlasu žalobcu postúpiť svoj záväzok voči žalobcovi z bezdôvodného obohatenia na
žalovaného v 2. rade. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, že právo žalobcu
domáhať sa určenia nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Poukázal pritom na názor vyslovený
NajvyššímsúdomSRvuznesenísp.zn.6Cdo27/2018zodňa28.3.2019.Takétoprávožalobcunapokon

vyplýva aj z § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd zároveň vyjadril názor,
že žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky možno zamietnuť len v jednom prípade, a to ak
podmienka nie je neprijateľná. V opačnom prípade nemôže takúto žalobu zamietnuť. Vzhľadom na tieto
skutočnosti odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil súdu prvej inštancie opakovane sa zaoberať
nárokom žalobcu, pričom je potrebné vychádzať už zo zisteného, že žalobca na základe zmluvy o úvere

uhradil žalovanému v 1. rade sumu o 380,55 eur navyše a že bez súhlasu žalobcu nemohol žalovaný v
1. rade previesť záväzok voči žalobcovi z bezdôvodného obohatenia na žalovaného v 2. rade.

10. Súd doručil rozhodnutie odvolacieho súdu stranám sporu a vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré
sa nedostavili strany sporu. Právny zástupca žalovaného v 2. rade ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť

žalovaného v 2. rade z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania, keďže vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade sú predmetom konania už iba trovy konania. Pojednávania sa nezúčastnili
ani strany sporu, ktorých neúčasť ospravedlnili ich právni zástupcovia s tým, že ich klienti súhlasia s
prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu a právneho
zástupcu žalovaného v 2. rade.

11. Právny zástupcu žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe poukazujúc na názor odvolacieho
súdu v zrušujúcom uznesení. K námietke premlčania poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu
v Prešove, ako aj Ústavného súdu SR a aj an aktuálnu rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ vo veciC 485/19 zo dňa 22.4.2021. Námietku premlčania preto považoval za bezpredmetnú. Aj vo vzťahu k
neprijateľnosti zmluvnej podmienky poukázal na bohatú rozhodovaciu prax krajských súdov po celom
Slovensku. K argumentácii právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, najmä k uzneseniu NS SR sp.

zn. 3Cdo/80/2017 zo dňa 26.7.2018, poukázal na iné skutkové okolnosti prípadu a poukázal aj on na
niektorérozhodnutieNSSRaÚSSR.Poukázalajnadohodnutierozhodcovskejdoložkyvčaseuzavretia
zmluvy, teda v čase nižšej bdelosti žalobcu, na to, že táto doložka je v spleti zmluvných ustanovení a nie
je tam ani zmienka o rozdiele medzi rozhodcovským procesom a procesom pred všeobecným súdom,
ako aj na skutočnosť, že od doložky nemožno odstúpiť. Táto preto spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

12. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní zotrval na doterajšej argumentácii, čo sa
týka námietky premlčania. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky mal za to, že táto bola
nevýhradná, žalobca ju mal možnosť odmietnuť, k čomu podporne predložil Všeobecné obchodné
podmienky platné od 1.8.2011 (ďalej aj „VOP“) a poukázal na druhú časť čl. 10 týchto podmienok, ako aj

na názor v uznesení NS SR sp. zn. 3Cdo/80/2017 zo dňa 26.7.2018. Všeobecné obchodné podmienky
a uvedené uznesenie NS SR predložil krátkou cestou súdu a tieto boli predložené aj protistrane. Navrhol
žalobu zamietnuť a priznať žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania.

13. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného a doplneného

dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu sporu k svojim vyjadreniam a
na pojednávaniach, ako sú uvedené vyššie a spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4Csp/6/2016, zistil tento
skutkový stav:

14. Žalobca dňa 10.10.2011 uzavrel so žalovaným v 1 rade zmluvu o úvere č. 2020986488, na základe

ktorej poskytol žalovaný v 1. rade žalobcovi úver vo výške 5 150 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať
v 72 mesačných splátkach so splatnosťou 1. splátky 25.1.2011, ďalších splátok k 25. dňu v mesiaci
a posledná splátka bola splatná dňa 25.10.2017. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 130,07
eur, ročná úroková sadzba vo výške 19,00 %, RPMN vo výške 20,73 % a priemerná RPMN vo výške
17,88 %. Podľa zmluvy bola celková výška nákladov 3 551,80 eur. Žalovaný v 1. rade vyhotovil dňa

19.8.2014výzvu,ktorouvyzvalžalobcunariadnesplácanieúverusupozornenímnamožnosťvyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Táto výzva bola dňa 19.8.2014 odoslaná žalobcovi. Ku dňu 4.9.2014
žalovaný v 1. rade úver zosplatnil. Oznámenie o tejto skutočnosti bolo žalobcovi doručené dňa 9.9.2014.
Žalobou doručenou žalovaným v 1. rade Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 8.8.2016 sa žalovaný v
1. rade v postavení žalobcu domáhal voči žalobcovi, ktorý bol v tejto žalobe označený ako žalovaný,

zaplatenia sumy 4 015,56 eur s príslušenstvom z dôvodu riadneho nesplácania úveru. Uvedené konanie
bolo vedené pod sp. zn. 4Csp/6/2016. V priebehu toho konania zmluvou zo dňa 13.6.2017 došlo k
postúpeniu pohľadávky z uvedenej zmluvy o úvere, a to zo spol. Poštová banka, a.s. na spol. BENCONT
COLLECTION, a.s., s ktorou súd konal ďalej ako so žalobcom. Rozsudkom sp. zn. 4Csp/6/2016 zo
dňa 4.6.2018 bolo konanie v časti zastavené (v časti, v ktorej bola žaloba čiastočne vzatá späť), v

prevyšujúcej časti bola zamietnutá a bolo rozhodnuté o trovách konania. Zamietnutie v prevyšujúcej
časti žaloby bolo odôvodnené tým, že úroková sadzba v zmluve o úvere podstatne presiahla priemerné
úrokové sadzby pri obdobných spotrebiteľských úveroch, preto v tejto časti je zmluva neplatná a úroky
podľa súdu žalobcovi neprislúchajú. Keďže súd mal preukázané, že v čase vyhlásenia rozsudku už
žalovaný uhradil vyššiu sumu, ako mu bola poskytnutá, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Krajský súd

v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom sp. zn. 19Co/141/2018 potvrdil rozsudok súdu 1. inštancie
v napadnutom rozsahu, teda v zamietavej časti rozsudku a rozhodol o náhrade trov. Odvolací súd
konštatoval, že ide nepochybne o spotrebiteľský spor, na ktorý je potrebné aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka, pričom sa stotožnil s námietkami žalovaného, že úver je pre absenciu údajov
v zmluve a pre nesprávnosť uvedenia RPMN potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z

rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4Csp/6/2016 a z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný (teda
žalobca v tomto konaní) na predmetný úver uhradil do podania žaloby sumy v celkovej výške 4 830,55
eur a po podaní žaloby v období od 20.10.2016 do 20.12.2017 uhradil ďalej 12 splátok po 100 eur, teda
žalobca uhradil celkovo sumu 6 030,55 eur. Žalobca uhradil žalovaného v 1. rade celkovo sumu 5 530,55
eur a žalovanému v 2. rade po postúpení pohľadávky sumu celkovo vo výške 500 eur.

15. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná.16.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka(ďalejaj„OZ“),ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

25. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

26. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,

ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

27. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

29. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od oboch žalovaných
a vyhlásenia rozhodcovskej doložky za neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na skutočnosť, že vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade už bolo ohľadne bezdôvodného obohatenia právoplatne rozhodnuté,
súd sa vysporiadal najskôr s prípadným nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade a s

otázkou premlčania nároku voči nemu. Následne sa súd zaoberal otázkou, či je dôvod na vyhlásenie
rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a v tejto súvislosti aj s námietkou nedostatku naliehavého
právneho záujmu. Súd prvej inštancie pritom prihliadal na názor odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení, ktorým je viazaný.30. O tom, či na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je žalobca
povinný platiť úroky a poplatky, už bolo rozhodnuté v konaní vedenom na tunajšom súd pod sp. zn.

4Csp/6/2016. Rozsudok v tejto veci bol potvrdený aj Krajským súdom v Prešove. Súd preto vychádzal z
týchtorozhodnutíaustálil,žežalobcabolpovinnýnazákladeúverovejzmluvyuhradiťveriteľoviibasumu
poskytnutých peňažných prostriedkov, teda sumu 5 150 eur. Takisto je nesporné, že žalobca uhradil
viac, ako bola istina úveru, keď celkovo uhradil sumu 6 030,55 eur, pričom vo vzťahu k žalovanému v
1. rade uhradil žalobca naviac sumu 380,55 eur.

31. Námietku nedostatku pasívnej legitimácie nepovažoval súd za dôvodnú. V tomto smere v plnom
rozsahu poukazuje na vyššie uvedený názor odvolacieho súdu. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom,
žepostupcaakovlastníkpohľadávky,tedaakoosoba,ktorájeoprávnenážiadaloddlžníkaurčitéplnenie,
právo z tohto plnenie postupuje inej osobe, na ktorú pohľadávka, teda oprávnenie niečo žiadať od
dlžníka, prechádza. V tomto prípade však žalovaný v 1. rade nemal pohľadávku voči žalobcovi, ale

naopak - žalobca mal pohľadávku z bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 1. rade. Postúpením
pohľadávky teda nemohol žalovaný v 1. rade postúpiť nie svoju pohľadávku, ale záväzok voči žalobcovi
z bezdôvodného obohatenia.

32. Súd sa ďalej zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku. Žalovaný v 1. rade odvodzoval

plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby od poslednej úhrady žalobcu v prospech žalovaného v
1. rade dňa 23.3.2016, teda mal za to, že dňa 23.3.2018 je nárok žalobcu premlčaný. Z predloženej
listiny označenej ako Aktuálny stavu úveru k 30.4.2016 je zrejmé, že žalobca k 23.3.2016 uhradil spolu
sumu 4 630,55 eur. K tomuto dňu teda ešte nevzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže na základe
zmluvy o úvere bola žalobcovi požičaná suma 5 150 eur. Z vyjadrení žalovaných v konaní vedenom na

tunajšom súdu pod sp. zn. 4Csp/6/2016, ktoré boli pripojené žalobcom k žalobe je zrejmé, že žalobca
uhradil žalovanému v 1. rade sumu 5 150 eur až úhradou dňa 26.1.2017 (od 23.3.2016 do 20.12.2016
uhradil žalobca 5 splátok po 100 eur, teda do 20.12.2016 uhradil s predošlými úhradami spolu sumu 5
130,55 eur). Zo spisu 4Csp/6/2016 ďalej vyplýva, že žalobca v postavení žalovaného sa k žalobe vyjadril
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 4.4.2017, pričom v tomto vyjadrení vychádzal z toho, že

úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a je povinný uhradiť ešte sumu 219,45 eur. Je
teda zrejmé, že ešte 4.4.2017 bol žalobca presvedčený o tom, že žalovanému v 1. rade neuhradil celú
poskytnutú sumu. V danom prípade bola žaloba v konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp/14/2019 doručená
súdu dňa 11.2.2019, teda do 2 rokov, od kedy sa dozvedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Vychádzajúc z týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu v 2-ročnej subjektívnej

premlčacej dobe a tiež aj v trojročnej objektívnej premlčacej dobe počítanej od nasledujúceho dňa po
úhrade sumy prevyšujúcej sumu 5 150 eur (t.j. od 27.1.2017). Námietku premlčania žalovaného v 1.
rade preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

33. Za tohto stavu súd ustálil, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj voči

žalovanému v 1. rade, a to v celom uplatnenom rozsahu, keďže ako vyplýva z vyššie zistených
skutočností, ktoré medzi stranami sporu ani neboli sporné, žalobca uhradil žalovanému v 1. rade sumu o
380,55 eur vyššiu, ako bol povinný zo zmluvy o úvere uhradiť. Vzhľadom na názory vyslovené vo vyššie
uvedenom konaní vedenom na tunajšom súde medzi stranami sporu, že dohoda o úroku je neplatná,
resp. že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd uzavrel, že plnenia žalobcu nad

poskytnutú istinu boli plneniami z neplatného právneho dôvodu, teda že v danom prípade boli splnené
podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Súd preto zaviazal
žalovaného v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia.

34. Následne súd skúmal, či sú splnené podmienky na vyhlásenie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú

podmienku. V danom prípade boli v zmluve o úvere tri vety o „dohode“ o riešení sporov v rozhodcovskom
konaní, pričom žiadne ďalšie podrobnosti rozhodcovskej doložky v zmluve uvedené nie sú. Jedna z
týchto viet odkazuje na VOP, čiže podstatná časť rozhodcovskej doložky bola uvedená len vo VOP, a to
v bode 10.2. upravujúcom riešenie sporov. S týmito VOP bol žalobca podľa zmluvy oboznámený, avšak
z obsahu zmluvy nevyplýva, že by VOP mali byť súčasťou zmluvy, teda vyvstáva veľká pochybnosť o

tom, či si mohol žalobca tieto prečítať, resp. či ich mal k dispozícii aspoň po uzavretí zmluvy (obchodné
podmienky bánk sú zväčša upravené v mnohostranových listinách, teda v praxi je nereálne a zo
skúseností súdu je známe, že sa to ani nedeje, aby klient mal časový priestor na čítanie celých VOP,
resp. aby ho pracovník banky oboznámil s celým ich znením). Žalobca ako spotrebiteľ si túto doložkuosobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami,
čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upravených v
zmluve a VOP. Znenie tejto rozhodcovskej doložky v spojení s úpravou v bode 10.2. VOP pritom v

prípade podania žaloby žalovaným v 1. rade núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,
keďže žalovaný v 1. rade môže spory riešiť len v rozhodcovskom konaní. Aj keď teda spotrebiteľovi
je daná možnosť žalovať buď na rozhodcovskom alebo všeobecnom súde, v konečnom dôsledku
výsledkom tejto doložky je rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom, ktorému sa spotrebiteľ musí
podrobiť. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských

veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá
so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne
dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že sa žalobcovi poskytli
jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní

a aké sú jeho dôsledky. Absentujú v nej akékoľvek informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a
následkochrozhodcovskéhokonania,ktorésúpotrebnéprenaozajslobodnérozhodnutiespotrebiteľaso
znalosťou veci, ako napr. o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako
anipoučenieaspoňozákladnomprocesnompostuperozhodcovskéhosúduaoprávachapovinnostiach
povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o

rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred
rozhodcovským súdom.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve
o úvere, dohodnutá za vyššie uvedených okolností prípadu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda je v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd preto vyhovel
žalobe aj v tejto časti a zmluvnú podmienku v zmluve o úvere upravujúcu rozhodcovskú doložku vyhlásil
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

36. K poukazu žalovaného v 1. rade na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/80/2017 zo dňa 26.7.2018
súd prvej inštancie poznamenáva, že v tomto konaní riešil NS SR vec skutkovo odlišnú, keďže v tejto
veci mal spotrebiteľ priamo v zmluve na výber, či akceptuje alebo neakceptuje rozhodcovskú doložku
vyznačením jednej z možností. V konaní riešenom súdom prvej inštancie takúto možnosť žalobca nemal
aakobolovyššieuvedené,muselakceptovaťtútopodmienkuvoformulárovejzmluvepripravenejvopred

žalovaným v 1. rade, ak mal záujem o úver.

37. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovaných súm od oboch žalovaných, a to odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby tomu ktorému žalovanému. O úrokoch z omeškania vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade už bolo rozhodnuté, preto súd o úrokoch z omeškania rozhodol už iba vo

vzťahu k žalovanému v 1. rade. Žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená dňa 30.4.2019. Najneskôr
nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania, keďže zo žaloby mu bolo zrejmé, že žalobca požaduje
úhradužalovanejsumyhneď.Keďžeideopeňažnýdlh,ktorývznikolzospotrebiteľskejzmluvy,žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.2.2013, ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením celého dlhu bola 0,00 %. Žalobca má teda právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00
% ročne, v ktorej výške si ho aj uplatnil. Súd preto priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade

úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil a ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.Žalobcabolúspešnývcelomrozsahuvočiobomžalovaným,odktorýchsadomáhalsamostatných
nárokov v tom zmysle, že od každého zo žalovaných požadoval inú sumu. Žalovaní sú teda povinní

nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to každý osobitne z nároku, ktorý bol voči nim
uplatňovaný. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.