Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416203274
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4416203274.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu
JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., sídlo Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnému: B. I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXXX/XX, Q. N., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 3.358,06
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.

17Er/185/2016 - 29 zo 17. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17Er/185/2016 - 29 zo 17. októbra 2016
potvrdzuje.

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví
rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne založil na ustanovení § 44 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil primárne v podstate tým, že konajúc o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok, zistil, že jeho vydaniu predchádzalo uzatvorenie zmluvy o úvere zo
dňa 23.01.2012. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky, v ktorých bola
dojednaná rozhodcovská doložka. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto skúmal, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci

podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, teda či nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. V spotrebiteľskej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho
procesu. Súd prvej inštancie preto posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,

keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci na základe neprijateľnejzmluvnej podmienky, ktorou je rozhodcovská doložka, nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože ho
vydal orgán, ktorý nemal na jeho vydanie právomoc. Súd prvej inštancie preto pre rozpor exekučného
titulu so zákonom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním
oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený odvolanie vecne odôvodnil v podstate tým, že exekučný súd bol podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať iné
listiny, napr. zmluvu o úvere, ktoré obsahuje rozhodcovskú doložku. O platnosti rozhodcovskej doložky
rozhoduje rozhodcovský súd, ktorého rozhodcovský rozsudok, ak tento už nemožno preskúmať podľa §
37 zákona o rozhodcovskom konaní, má rovnaké právne účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Preto
prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne platnosť rozhodcovskej doložky posúdená.

Právny predchodca oprávneného (Poštová banka) bola podľa § 93b zákona o bankách povinná
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že vo Všeobecných obchodných podmienkach
je klientovi daná možnosť neprijať daný návrh. V prejednávanej veci bola takto dojednaná rozhodcovská
doložka v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie nezdôvodnil svoj záver o hrubej nerovnováhe
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorú mala rozhodcovská doložka spôsobiť.

Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovému stavu, na základe ktorého súd prvej inštancie
konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky nemožno založiť na európskej smernici č. 93/13/EHS, záväznej len pre členské
štáty a ani na judikatúre ESD, ktorá nie je bezprostredne záväzná pre účastníkov tohto konania.
Oprávnený poukázal na údajnú prax exekučných súdov, ktoré v skutkovo a právne obdobných veciach

poverenia vydávajú aj zamietajú. Exekučný súd v rozpore s princípom rovnosti účastníkov konania
zvýhodnil povinného, ktorý neurobil žiadny právny úkon, len na základe jeho postavenia. Z odvolacích
dôvodov vymedzených v odvolaní sa odvolateľ v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, príp. alternatívne navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP), a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2015, kedy bol súdnemu

exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním,
ktoré bolo súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu doručené dňa 25.02.2016 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-
C/0314/0738 zo dňa 13.06.2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom v Bratislave. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliťpoverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
v znení účinnom od 01.01.2008 (v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 23.01.2012), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 53 ods. ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a z taktozisteného skutkového stavu urobilaj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a
v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa s poukazom na ustanovenie §

387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Odvolací
súd ďalej na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za účelom
vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní dopĺňa nasledovné.

19. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná v § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

20. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,

pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrananajmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah.

21. Z oprávneným v exekučnom konaní predložených listín (najmä exekučného titulu - v prílohovej
obálke na č. l. 7, zmluvy o úvere na č. l. 3) vyplýva, že zmluvu o úvere, uzavretú medzi právnym
predchodcom oprávneného (Poštová banka, a. s.) a povinným dňa 23.01.2012 (ďalej len „zmluva o
úvere“)uzatváralprávnypredchodcaoprávnenéhoakoveriteľ,pričommedzipredmetyjehočinnostipatrí
aj dočasné poskytovanie peňažných prostriedkov za odplatu, teda právny predchodca oprávneného pri

uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa
podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z predložených listín je taktiež preukázané, že povinný
uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena a priezviska, rodného čísla a adresy trvalého
pobytu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (keď opak nebol dodávateľom, na ktorom je v tomto smere
dôkazné bremeno - § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preukázaný) a považuje sa teda za spotrebiteľa

podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

22. Na právny vzťah medzi účastníkmi konania je preto nutné aplikovať aj príslušné spotrebiteľské
právne normy (okrem iného osobitne ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu

na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (ktorým je podľa § 261 ods.
6 písm. d/ Obchodného zákonníka aj zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere).

23. V dôsledku vyššie uvedeného právny vzťah medzi oprávneným a povinnými, založený zmluvou o
úvere, uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 23.01.2012, je právnym

vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je však treba aplikovať
aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, vznikli na základe
spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia - teda v prejednávanej veci aj na
právny úkon - rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá je inkorporovaná

do bodu 3.5. zmluvy o úvere v spojení s článkom 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok
(ktorou rozhodcovskou zmluvou došlo k dohode na riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere zo
dňa 23.01.2012). Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy použiť na celý režim právneho vzťahu,
ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej
doby trvania jeho existencie (teda aj ak došlo k zmenám v subjektoch či obsahu právneho vzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou). Na uvedenom teda nemení nič ani skutočnosť, ak v priebehu
právneho vzťahu dôjde napr. k postúpeniu pohľadávky dodávateľom (veriteľom), tak, ako tomu bolo aj
v prejednávanej veci, keďže aj v prípade postúpenia pohľadávky v súvislosti s plnením spotrebiteľskej
zmluvy je spotrebiteľ naďalej spotrebiteľom a postupník pohľadávky dodávateľom (keďže postupník len
vstúpil do právneho postavenia postupcu, súčasťou ktorého právneho postavenia bol práve už aj právny

status dodávateľa).

24. Na tomto mieste odvolací súd aj v nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že v
prejednávanej veci vzhľadom na prechodné ustanovenia § 243d ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku
aplikoval Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2014, keď v prejednávanej veci ide práve o

taký prípad, ktorý spadá do rozsahu hypotézy prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 243d ods.
2 (v nadväznosti na § 243d ods. 1) Exekučného poriadku. V prejednávanej veci je totiž exekučné
konanie vedené na podklade rozhodcovského rozsudku, čím je naplnená prvá z dvoch kumulatívnych
podmienok obsiahnutých v § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, za ktorých naplnenia sa na exekučné
konanie použijú právne predpisy (primárne Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.12.2014. Spor

zo spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom (akou je v prejednávanej veci aj zmluva
o úvere z 23.01.2012) je sporom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (na ktorý zákon ako osobitný predpis odkazuje poznámka pod čiarou 4ead),
ktorá je poznámkou zahrnutou v § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Z týchto dôvodov je
v prejednávanej veci naplnená aj druhá kumulatívna podmienka podľa § 243d ods. 2 Exekučného

poriadku, a to že predmetom rozhodcovského rozhodnutia (v tejto veci rozhodcovského rozsudku)
vydaného v rozhodcovskom konaní, na podklade ktorého je toto exekučné konanie vedené, je spor,
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu - ktorým osobitným predpisom je podľa poznámky 4ead)
Exekučného poriadku zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní - a ktorým sporom spĺňajúcimpodmienky podľa tohto zákona je spotrebiteľský spor podľa § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

25. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§
44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po

vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na
ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie
exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie,
preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených
v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže

uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.

26. Odvolací súd ďalej vzhľadom na to, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, na odchýlenie sa od ktorej nezistil dôvod, reprezentovanú napr. uznesením z 25. februára

2013 sp. zn. 6 Cdo 219/2012, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok

materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych
predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské
právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených
spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012
ako dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,

ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda
nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je

nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno
podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje
práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté,
že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek

procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu
rozhodcovského rozsudku.

28. Odvolací súd k uvedenému s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 dopĺňa, že pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

29. Odvolací súd napokon zdôrazňuje aj závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011, súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučnéhokonania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto
predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.

30. Odvolací súd z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, zistil, že rozhodcovský súd v ňom
konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky, ktorá bola inkorporovaná do zmluvy o
úvere zo dňa 23.01.2012. Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie
exekučného titulu bola práve uvedená zmluva o úvere zo dňa 23.01.2012.

31. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere zo dňa 23.01.2012. Exekučný súd je totiž v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať
okrem iného aj to, či rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na to, či bola uzavretá vo forme samostatnej

zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky, inkorporovanej do zmluvy) medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne a či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto

prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a okrem iného či je aj vykonateľný (a to nielen po
formálnej, ale aj po materiálnej stránke).

32. Podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou podmienkou majúcou za následok jej neplatnosť podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, tak ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení, je aj samotná rozhodcovská doložka (dojednaná v bode 3.5. zmluvy o úvere v spojení
s článkom 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere

z 23.01.2012). Neprijateľnou podmienkou je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka akákoľvek
podmienka, ktorá bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnuté v zmluve (pričom je bez právneho
významu, či je táto zmluvná podmienka obsiahnutá už v samotnej spotrebiteľskej zmluve alebo (aj)
jej súčasti - tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď bola rozhodcovská doložka inkorporovaná
do zmluvy o úvere a v spojení s ňou aj v jej súčasti, ktorou boli Všeobecné obchodné podmienky,

alebo či je obsiahnutá v samostatnej zmluve, ktorá je závislá na hlavnej spotrebiteľskej zmluve, keďže
sa aj na ne vždy vzťahujú normy spotrebiteľského práva - bod 23. odôvodnenia) uzatvorenej medzi
dodávateľom na jednej strane a spotrebiteľom na druhej strane, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola
individuálnedojednaná.Takátorozhodcovskádoložkajepretopodľa§53ods.5Občianskehozákonníka

v neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.

33. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech strany, na ktorej
vystupuje spotrebiteľ, bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté
právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, ktoré

je základným právom spotrebiteľa upraveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka
nebola individuálne dojednaná a je súčasťou zmluvy o úvere a jej prílohy - Všeobecných obchodných
podmienok, ktorých obsah nemohol rovnako povinný nijakým spôsobom ovplyvniť. Povinný teda

rozhodcovskú doložku zjavne nemohol reálne nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok
(vrátane jej neoddeliteľných súčastí) prijať alebo ako celok odmietnuť. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na formu dojednania),
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,

spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
bychcelzabrániťrozhodcovskémukonaniu(aotakýprípadideajvprejednávanejveci),pričomjenaviac
všeobecne známou skutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho
súdu,žesútoprávedodávatelia,ktoríiniciujúrozhodcovskékonaniavspotrebiteľskýchveciach.Ztýchtodôvodov bola povinnému v prejednávanej veci odňatá možnosť obrátiť sa v spore zo zmluvy o úvere
na všeobecný súd, keďže jeho v rozhodcovskej zmluve (vo forme doložky) dojednané právo obrátiť sa
so sporom aj na všeobecný súd, sa vzhľadom na uvedené skutočnosti javilo ako výlučne formálne (a

nie materiálne), obmedzené reálne iba tým a do doby, než podá veriteľ/oprávnený návrh na prejednanie
sporu na rozhodcovský súd. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva je z uvedeného dôvodu (keď v
prípade, ak si oprávnený zvolí spôsob riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, nemôže už spotrebiteľ
tento výber ovplyvniť, ale musí sa mu podrobiť) takou, ktorou spotrebiteľa núti podrobiť sa riešeniu sporu
v rozhodcovskom konaní.

34. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené novelou účinnou od 01.01.2008 (avšak ani na
zmluvy uzavreté pred týmto dátumom súdu nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú zmluvu
ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza
článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelizačným

zákonom č. 150/2004 Z. z. a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných
podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez
ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto

Smernici alebo vo výpočte v § 53 (v ods. 3 do 31.12.2007 a od 01.01.2008 v ods. 4) Občianskeho
zákonníka.

35. Odvolací súd dospel preto rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva
je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú v prejednávanej veci vo

forme rozhodcovskej doložky, je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu nielen pre rozpor so
zákonom podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale aj preto, že sa prieči dobrým
mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva celkom zjavne svojím obsahom a

účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto zmluva (uzavretá
vo forme doložky) nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal povinný ako
spotrebiteľ reálnu možnosť obsah Všeobecných obchodných podmienok (do ktorých bola rozhodcovská
doložka inkorporovaná), na ktoré odkazovala zmluva o úvere a ktoré boli jej súčasťou, ovplyvniť.
Keďže spotrebiteľ - povinný nemal možnosť tento výber (výber rozhodcovského súdu) ovplyvniť, bol

pre oprávneným vybraný rozhodcovský súd, predtlačený do Všeobecných obchodných podmienok
oprávneného, na ktoré odkazuje rozhodcovská doložka inkorporovaná do zmluvy o úvere, zdrojom
príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne,
čo sa jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa - povinného v rozhodcovskom
konaní, keď mu práve rozhodcovský súd, ktorý ani nemal právomoc vec rozhodnúť, uložil povinnosť plniť

plnenia oprávnenému. Rozpor s dobrými mravmi videl odvolací súd aj v okamihu, kedy došlo k uzavretiu
rozhodcovskej doložky, keďže v čase uzavretia zmluvy o úvere, do ktorej obsahu bola inkorporovaná,
ešte žiadna pohľadávka neexistovala a povinný ako spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných
prostriedkov.

36. Preto celý postup od inkorporovania rozhodcovskej doložky do Všeobecných obchodných
podmienok ako súčasti zmluvy o úvere až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv
oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie,keďžesúdnyexekútoržiadalvykonaťexekúciunapodkladeexekučnéhotitulu,ktorývzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme doložky) ani nemal
byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd

prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako celok.37. Odvolací súd napokon v nadväznosti na rozhodnutia, na ktoré oprávnený v odvolaní poukázal
(zväčša odvolacích súdov, staré niekoľko rokov, v ktorých uvedené právne názory boli prekonané
judikatórnym vývojom na NS SR a ÚS SR) a ktorých právne závery nie sú v súlade s týmto rozhodnutím,

uvádza, že právne závery odvolacieho súdu vyjadrené v tomto rozhodnutí sú v súlade s bohatou a
ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít - a to predovšetkým Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. rozhodnutia sp. zn. 6 Cdo 1/2012, 3 Cdo 146/2011, 6 Cdo 219/2012) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie č. k. III. ÚS 372/2011 - 18), od ktorej nezistil žiadny dôvod na
odchýlenie sa.

38. Vo svojom odvolaní oprávnený poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.
Odvolací súd preto dáva zároveň do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
433/2013-23 zo dňa 10.09.2013 v ktorom ústavný súd konštatoval, „že ústavný súd nálezom sp. zn.
II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 rozhodol v prospech sťažovateľky a tiež prijal i ďalšie sťažnosti na
ďalšie konanie, ale táto skutočnosť ešte i vzhľadom na vysvetlenie najvyššieho súdu na s. 5 svojho

odôvodnenia nemôže mať na „preskúmavanú vec účinky záväzného aplikačného pravidla“, ak navyše v
konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 595/2012 a pod sp. zn. III. ÚS 264/2012 boli sťažnosti sťažovateľky
ešte predtým odmietnuté ako zjavne neopodstatnené a s týmito dôvodmi sa III. senát plne stotožňuje“.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedenými závermi, preto nevidí dôvod na odchýlenie sa od doterajšej
svojej rozhodovacej činnosti.

39. Záverom, čo sa týka odvolacieho dôvodu oprávneného založeného na tom, že súd prvej inštancie
na základe novo vykonaného dokazovania dospel k inému právnemu záveru o platnosti dojednanej
rozhodcovskej doložky v porovnaní s rozhodcovským súdom, odvolací súd uvádza, že ani tento nie je
dôvodný, keďže po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky
náležitosti, či je k nemu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či
je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnená a povinný osobami uvedenými v exekučnom
titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle CSP a predtým v zmysle Občianskeho

súdneho poriadku. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z
exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených

listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie okrem iného
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (súčasťou ktorého posudzovania je, či vydal exekučný titul
na to oprávnený orgán s právomocou), nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného
a povinného ako procesné dokazovanie.

40. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie podľa § 378 ods. 1 CSP ako vecne správne
I. výrokom tohto uznesenia potvrdil.

41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol II. výrokom uznesenia podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému

povinnému síce vznikol voči neúspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a
to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol,
že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd

prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

43. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z.

k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.
apríla 2018).