Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/449/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1194899852
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1194899852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ V.
G., N. A. X.. Č.. X, Z., 2/ O. O., N. X.. Ľ.. T. Č.. XXXX/XX, H.V., zastúpený: V. G., N. A. X.. Č.. X, Z.,
3/ Z. A., N. B. X.. Č.. X, D. R., 4/ W. A., N. B. X.. Č.. X, D. R., 5/ L. A., N. B. X.. Č.. X, D. R., 6/ G. A.,
N. B. X.. Č.. X, N., zastúpená zákonnou zástupkyňou: L. A., N. B. X.. Č.. X, N., proti žalovanému: L.. T.
Č.V., Z. Z. U. X.. Č.. X, N., zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka ul.
č. 37, Bratislava, o zaplatenie 2.030,24 Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 26. júna 2015 č.k. 19C 56/1994-293 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/ až 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu
598,56 Eur, žalobcovi 2/ sumu 575,28 Eur a žalobcom 3/ až 6/ spoločne a nerozdielne sumu 575,28
Eur. Vo zvyšku žalobu zamietol, s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Vychádzal zo skutkového odôvodnenia žaloby žalobcami, že so žalovaným mali uzavretú zmluvu na
vykonanie diela od 15.7.1991 až do 15.2.1993, ktorej predmetom bolo vykonanie obkladov a dlažieb v
Spolkovej republike Nemecko - firma Fliesen HUTH GmbH, Triererstrasse 24, Adenau. Žalovaný im na
základe súpisu vykonaných prác vyplácal úhrady za vykonanie diela až do novembra 1992. Za mesiac
december 1992, január až do februára 1993 im odmietal úhradu za vykonanie diela vyplatiť. Žalovanú
sumu si uplatňovali za urobené a nezaplatené práce do 7.2.1993, ktoré zhotovili spoločne a na žalovanej
sume sa podieľali v nasledovných výškach: žalobca 1/ sumou 20 563 Sk (682,57 Eur), žalobca 2/ sumou

20 300 Sk (673,84 Eur) a žalobca 3/ (žalobcovia v 3-6) sumou 20 300 Sk (673,84 Eur). Práce pre
žalovaného mali vykonať do 7.2.1993 riadne a včas, tieto riadne vyfakturovali a požiadali žalovaného
o ich zaplatenie, pričom žalovaný odmietal prevziať a uhradiť ju, dňa 13.4.1993 ho bezvýsledne vyzvali
na úhradu dlžnej sumy. Škody, ktoré mali spôsobiť v zmysle tvrdenia žalovaného označili za nepravdivé
a riadne vykonanie diela z ich strany potvrdzuje aj vyjadrenie spoločnosti Fliesen Huth.

3. Žalovaný nedôvodnosť žaloby opieral o skutočnosť, že žalobcovia neboli jeho zamestnancami, ale

vykonávali pre neho práce na základe zmluvy o dielo, namietal, že dielo nebolo riadne odovzdané
a prevzaté a že práce neboli vykonané riadne a neboli nimi ani riadne vyfakturované. Spochybňoval
pravosť potvrdenia nemeckej spoločnosti o riadnom vykonaní práce predložený žalobcami, mal za to,
že faktúra predložená žalobcami nie je riadnym účtovným dokladom. Za chybu znaleckého posudkupovažoval, že znalkyňa neposudzovala preddavok na diéty nakoľko cena diela mala dve zložky, pričom
cena za vyhotovenie prác sa vyplácala v Kč a v nemeckých markách boli vyplácané preddavky na
stravné. Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa nejednalo o pracovnoprávny vzťah považovala za súčasť

odmeny aj preddavky na stravné. Vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie a to s poukazom
na to, že ho žalobcovia v žalobe označili ako: FIRMA „C“ALFA U.Č. X, Bratislava v zastúp. L.. T. Č.
riaditeľom zapísaným v OR OS BA I spis. XXX dôvodiac tým, že podnikal na základe rozhodnutia ONV
pod č: XXX/XX zapísaného. V OR pod obchodným menom „C“ ALFA a od 30.3.1993 došlo k zmene
obchodného mena na L.. T. Č.V.. V oboch prípadoch firmy pod IČO: 11632887 avšak z výpisu z OR je

jasné, že došlo dňom 28.3.1995 k výmazu spoločnosti. Zastal názor, že ak nebol správne označený v
návrhu na začatie konania, tento nemá v časti jeho označenia predpísané náležitosti v zmysle § 79 ods.
1 O.s.p. a teda L.. T. Č. ako fyzická osoba nemôže byt právnym nástupcom označeného žalovaného.
Mal za to, že žalobcovia sa domáhajú zaplatenia náhrady mzdy, pričom nikdy neboli v pracovnoprávnom
vzťahu s ním Vzhľadom na to, že sa odvolávajú na uzatvorenú zmluvu o dielo, mal za to, že neodstránili
zmätočnosť žaloby a neupresnili svoj nárok, nepožiadali o zmenu žaloby a ak by tak urobili vzniesol

námietku premlčania.

4. Vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcov, listinnými dôkazmi : Zmluvou o dielo č. XXX/XX-
XXX/XX zo dňa 17.12.1991, zmluvou o združení zo dňa 17.12.1991, faktúrou č. XXXX-XX-XXX/XX,
potvrdením spoločnosti FLIESEN HUT GmbH, znaleckým posudkom č. 2/2014 zo dňa 6.10.2014, ako

aj ostatným obsahom spisu.

5. Zo zmluvy č. XXX/XX-XX/XX zo dňa 17.12.1991 zistil, že bola uzavretá medzi objednávateľom
„C“ ALFA, podnik pre umelecké remeslo, propagáciu a stavebnú činnosť, Laučekova č. 2, Bratislava,
zastúpený L.. T. Č. -riaditeľom, IČO: 116 32 887 a zhotoviteľom Združenie stavebných podnikateľov

podľa § 8219 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) a ďalší členovia združenia O. O., bytom
ul. Ľ.. T. Č.- XX, H., A. A., N. B. Č.. X, D. R., ktorej predmetom bolo vykonanie obkladov a dlažieb so
spolusúvisiacimi prácami pre objednávateľa s miestom výkonu práce v Spolkovej republike Nemecko-
firma Fliesen HUTH GmbH, Triererstrasse 24, Adenau s termínom začatia prác 6.1.1992 a ukončenia
15.2.1993. cena za dielo bola dohodnutá vo výške 480 000 Sk. Podľa čl. III bod 4 vplyv dodatočný ch

zmien rozsahu diela na cenu malo byť predmetom osobitnej dohody, v takom prípade môže byť cena
určená prepočtom skutočne vykonaných prác na normohodiny podľa výkonových noriem používaných v
SRN cena normohodiny bola dohodnutá vo výške 72 Kčs. Z čl. VII ods. 3 Zmluvy zistil, že na preberanie
a odborné dozorovanie zhotovenia diela objednávateľ poveril L.. T. Č. ml., ktorý je zhotoviteľom známy.
Zo Zmluvy o združení zo dňa 17.12.1991 mu vyplynulo, že jej účastníci V. G., O. O. V. A. A. (pôvodní

žalobcovia) ako fyzické osoby-podnikatelia uzavreli združenie na spoločnú realizáciu diel vybudovaných
z obkladov, dlažieb a pridružených konštrukcií podľa § 829 a nasl. Obč. zák. Podľa bodu II. Združenie
zastupoval a vo vzťahu k tretím osobám V. G..

6. Z faktúry č. XXXX-XX-XX/XX na sumu 61 163 Sk mu vyplynulo, že žalobcovia žalovanému predložili

konečné zúčtovanie podľa odpracovaných hodín a fakturovaných záloh za jednotlivé mesiace v zmysle
prílohy. Podľa potvrdenia vydaného spoločnosťou FLIESEN HUT GmbH pôvodní žalobcovia ako
pracovníci firmy „C“ ALFA Bratislava vykonali pre spoločnosť stavebné práce v období od 15.7.1991 do
7.2.1993 prácu riadne a odborne a bola prevzatá bez akýchkoľvek námietok a reklamácií.

7. Zo záveru znaleckého posudku L.. U. G. znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo č. : 2/2014 zo dňa 6.10.2014 mal preukázané, že zistené a vyúčtované práce,
vykonané žalobcami neboli po ich ocenení vyplatenými preddavkami zo strany žalovaného uhradené, s
tým, že rozdiel v prospech žalobcov predstavoval: žalobca V. G. 598,56 Eur, žalobca 2/ O. O.- 575,28
Eur, žalobca 3/ A. A. 575,28 Eur.

8. Z výpisov z obchodného a živnostenského registra zistil, že žalovaný získal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť od 17.1.1991 a ako samostatne podnikajúca fyzická osoba podnikal pod
obchodným menom „C“ ALFa a od 30.3.1993 pod obchodným menom L.. T. Č. s miestom podnikania
Laučenkova2,Bratislava.Vobdobíod17.1.1991do28.5.1995boldobrovoľnezapísanýajvobchodnom

registri (pod sp.zn. Firm vl.č. 198/B-starý spis Firm. XXX).

9. Konštatoval, že žalobcovia 3/ až 6/ ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu 3/ na základe
osvedčenia o dedičstve OS Nové Zámky sp. zn. 16D 1339/2007) zotrvali na písomne podanej žalobe vznení jeho doplnenia a v znení písomných vyjadrení predložených súdu v priebehu konania. Vzhľadom
na obsah podania zo dňa 16.8.1994 na výzvu súdu uviedli, že zotrvávajú na v tomto vyjadrení uvedenej
a špecifikovanej sume, ktorú požadovali od žalovaného vyplatiť. Na výzvu súdu uviedli, že žaloba bola

podaná voči L.. T. Č., u ktorého v mene dochádzalo k zmenám počas podnikania na Slovensku a v
Nemecku.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov je
čiastočne dôvodná.

11. Konštatoval, že žalobcovia sa domáhali vydania plnenia titulom uzavretej zmluvy o dielo. Keďže
subjektami zmluvného vzťahu boli podnikatelia (§ 2 ods. 2 Obch. zákonníka) na zmluvu o dielo bolo
potrebné primárne aplikovať § 536 a nasl. Obch. zákonníka.

12. Právne tak vec posúdil podľa § 536 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.

13. V danom prípade nemal za sporné, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo, nebol podľa neho sporný ani
predmet zmluvy ani dohodnutá cena diela. Uviedol, že žalovaný uhrádzal preddavky podľa vystavených
zálohovýchfaktúr.Spornouzostalafaktúrač.XXXX-XX-XX/XX,ktoroužalobcoviavzhľadomkukončeniu
prác predložili konečné zúčtovanie za obdobie od 1.1.1992 do 7.2.1993 podľa odpracovaných Nh

a fakturovaných záloh v jednotlivých mesiacoch. V zmysle faktúry zostalo neuhradených 61 163Sk
(2030,23 Eur), ktorá suma je predmetom sporu.

14. Súd prvej inštancie prisvedčil žalovanému, že pokiaľ žalobcovia vo svojich podaniach uvádzali pojem
vyplatenie mzdy, tak na toto plnenie im nevznikol právny nárok, keďže medzi nimi a žalovaným nevznikol

pracovnoprávny vzťah Táto skutočnosť však nemôže podľa neho spôsobiť zamietnutie žaloby, pretože
súd nie je viazaný právnym posúdením nároku uplatneného žalobcami. Rozhodujúce sú skutkové
tvrdenia, podložené dôkazmi, z ktorých vyplýva, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo a predmetom
sporu je časť ceny za dielo. Nebolo preto potrebné, aby žalobcovia žiadali o zmenu žaloby v tomto
smere, ako to argumentoval žalovaný. K námietke žalovaného, že dielo nebolo riadne odovzdané a

prevzaté a že práce neboli vykonané riadne, uviedol, že z článku VII bod 3 zmluvy o dielo, vyplýva, že
žalovaný poveril na preberanie a odborné dozorovanie zhotovenia diela L.. T. Č. ml., takto boli práce aj
preberané, pretože až na podklade prebratia danou osobou boli priebežné faktúry žalobcov žalovaným
platené. Sporné zostali iba práce za obdobie december 1992 až február 1993, pri ktorých žalovaný
namietal výšku výkonov v časových sadzbách a ich skontrolovateľnosť pre ukončenie zmluvného

vzťahu so zahraničným partnerom. Mal za to, že žalobcovia preukázali, že prácu v celom rozhodnom
období vykonali riadne a odborne a bola prevzatá bez akýchkoľvek námietok a reklamácií. K tomuto
záveru dospel súd prvej inštancie na základe písomného vyjadrenia obchodnej spoločnosti FLIESEN
HUT GmbH, s ktorou bol žalovaný v zmluvnom vzťahu. Z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že
vykonané práce boli pre žalovaného, preto jeho námietku smerujúca k tvrdeniu, že išlo o práce, ktoré

vykonávali žalobcovia priamo pre nemeckú firmu, nemal za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný namietal, že dielo
žalobcov malo vady, vyššie uvedené vyjadrenie nemeckého odberateľa túto námietku spochybňuje.
Navyše žalovaný nepredložil žiadne konkrétne vytknutie vád vo vzťahu k žalobcami zhotovenému dielu.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na špecifickosť diela, ktoré bolo len súčasťou celého
komplexu finálneho diela, ktoré mal žalovaný vykonať vo vzťahu k nemeckému objednávateľovi. Toto

však vzhľadom na zmluvný vzťah účastníkov nebolo podľa neho predmetom posúdenia.

15. Keďže žalovaný tvrdil, že zo strany žalobcov išlo o nesprávnu fakturáciu zo strany žalobcov, ktorí
si podľa neho nezapočítali aj ďalšie plnenia v podobe cestovného, vreckového, stravného a ďalších
plnení, ktoré im ako zhotoviteľom - živnostníkom poskytol. súd prvej inštancie pribral do konania znalca

z odvetvia účtovníctva. Zo znaleckého posudku mal preukázané, že platby medzi účastníkmi prebiehali
hotovostne a nie bezhotovostne ako to určila zmluva a boli porušené aj ďalšie dojednania týkajúce
sa vyúčtovania, mali byť vyhotovené mesačné vyúčtovacie faktúry, vyhotovovali sa len preddavkové
faktúry, ale až po vykonané a odsúhlasení prác. Znalkyňa na základe účtovných podkladov, ktoré mala
k dispozícii dospela k záveru, že zistené a vyúčtované práce, vykonané žalobcami, nebolo vyplatené

po odpočítaní vyplateného preddavku 15 000 Sk, predstavuje rozdiel v prospech V. G. 598,56 Eur, A.
A. 575,28 Eur a O. O. 575,28 Eur.16. Pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcov považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce
vykonanie prác, ktoré predstavujú zhotovenie dohodnutého predmetu diela, nie perfektnosť fakturácie.
Zo znaleckých posudkov L.. G., ako aj L.. T. vyplýva, že zaužívaný spôsob podnikania žalovaného

bol taký, že žalobcovia predkladali žalovanému výkazy za príslušný mesiac a nevesta žalovaného
vystavovala faktúry, na základe ktorých potom žalobcom uhrádzané na základe skutočne nimi uznaných
a ich zástupcom potvrdených skutočností. V jednotlivých faktúrach sa vyúčtovávalo aj poskytnuté
vreckové za príslušný mesiac, nikdy sa však nevyúčtovalo poskytnuté stravné. Toto predstavovalo
aj v zmluve o dielo osobitné plnenie (čl. V. bod 2b/), ktoré sa zhotoviteľ - teda žalovaný zmluvne

zaviazal„odúčtovávať“podľaplatnýchpredpisov(tedazákonač.119/1992Zb.ocestovnýchnáhradách).
Takýmto spôsobom boli predložené aj podklady žalobcami za mesiac december 1992, január a február
1993 pre vystavenie faktúry, ktoré však už nevesta žalovaného nevystavila. Na základe týchto faktov,
prihliadnuc aj na postoj žalovaného, ktorý odmietol znalkyni poskytnúť všetky účtovné doklady dospel
súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia sa dôvodne domáhajú zaplatenia časti ceny za vykonané
dielo, po odpočítaní rozdielu medzi poskytnutými preddavkami, ktoré zahrnujú aj poskytnuté preddavky

na vreckové. Nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného týkajúcu sa jeho pasívnej legitimácie.
Uviedol, že žalovaný L. T. Č. bol fyzická osoba - podnikateľ, ktorý od 17.1. pod obchodným menom „C“
ALFa a od 30.3.1993 pod obchodným menom L.. T. Č., s miestom podnikania Laučenkova 2, Bratislava.
Vzhľadom k tomu, že musí byť takýto subjekt označený obchodným menom a sídlom podnikania.
Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže

obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Poukázal na súčasnú judikatúru
súdov, ktorá v rozličných prípadoch pripúšťa nepresnosti v označovaní účastníkov konania ako na strane
žalobcu, tak aj na strane žalovaného, ktoré možno a treba odstrániť za predpokladu, že o ich identite
nie sú žiadne pochybnosti a nehrozí nebezpečie zámeny s inými subjektmi. Opak tohto postupu by bol
len prepiatym formalizmom, ktorý nutne vedie k zjavnej nespravodlivosti (napr. rozsudok NS SR sp. zn.

4Cdo 143/2006). Uviedol, že žalobcovia na výzvu súdu výslovne označili za žalovaného: L.. T. Č..

17. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie tak žalobcovi 1 priznal sumu 598,56 Eur, žalobcovi 2/ sumu
575,28 Eur a žalobcom 3/-6/ spoločne a nerozdielne sumu 575,28 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

18. O trovách konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.,
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v jeho vyhovujúcej časti a
žiadal ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a
nepreskúmateľnosti rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyspopriadal s otázkou nároku
žalobcov, ktorí svoj nárok počas konania bližšie neupresnili napriek skutočnosti, že súd mal za
preukázané, že medzi stranami sporu nevznikol pracovnoprávny vzťah, ale vzťah obchodný titulom
uzavretej Zmluvy o dielo, ani s námietkou nedodržania dohodnutých podmienok Zmluvy o dielo z ich

strany, keď v súlade s bodom IV ods. 2 tejto zmluvy bolo povinnosťou zhotoviteľa vyhotoviť po ukončení
a odovzdaná diela faktúru, v ktorej vysporiada poskytnuté preddavky a nezúčtované diéty, v súlade s
bodom VI. ods. 3 zmluvy o dielo sa malo uskutočniť odovzdanie a prevzatie diela zápisnične, čo malo
byť podkladom pre zhotoviteľa na vyhotovenie faktúry. Uviedol, že vzniesol aj výhrady k znaleckému
posudku vypracovanému znalkyňou L.. O. T., Y.. Z dôvodu, že mala posúdiť aj správnosť vyúčtovania

realizovaného diela pri zohľadnení preddavkov a jej znalecký posudok postrádal výrok, či zistené
a vyúčtované výkony po ocenené boli vyplatenými preddavkami uhradené. Nesúhlasil ani s novým
znaleckým posudkom č. 2/2014 vypracovaným L.. U. G., ktorého nedostatkom bola skutočnosť, že
vôbec neposudzoval preddavky na diéty. Mal za to, že obidve znalkyne dospeli k nesprávnemu záveru.
Žalobcovia v zahraničí pracovali, diéty im prináležali vo výške, v ktorej im boli vyplatené ako preddavky

bez toho, aby tieto v konečnej faktúre zúčtovali, pretože tieto nepovažovali za súčasť odmeny. Mal za
to, že ak znalkyne vzali do úvahy konečnú faktúru bez zúčtovania diét a toto zúčtovanie vykonali ani v
znaleckom posudku, nie je možné vypracované znalecké posudky použiť pre stanovenie výšky nárokov
žalobcov. Diéty vyplácal žalobcom v cudzej mene, pričom tieto boli považované za súčasť odmeny, preto
muselo byť v zmluve o dielo dohodnuté, že po ukončení diela v konečnej faktúre musí ten, ktorému

boli diéty vyplatené, tieto riadne zúčtovať. Žalobcovia si podľa neho túto povinnosť nesplnili, pretože
v konečnej faktúre tieto zaplatené preddavky diét nezúčtovali, čím by došlo k vyplateniu vyššej sumy
ako im titulom Zmluvy o dielo vznikol nárok. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal ani s
listinnýmidôkazmi,ktorézaložil,atolistomnemeckéhoodberateľa,ktorýpotvrdil,žedielobolovykonanénekvalitne a reklamoval vady diela a akceptoval list nemeckého odberateľa, že žalobcovia pracovali
pre žalovaného. Za pochybenie považoval, že nebolo vykonané dokazovanie za účelom preukázania,
kedy žalobcovia zápisnične odovzdali dielo, čo bolo podmienkou pre vyhotovenie faktúry a tiež, že

sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou jeho pasívnej legitimácie. Uviedol, že v čase podania
žaloby bol v žalobe nesprávne označený, ktorú skutočnosť žalobcovia počas konania neodstránili, preto
vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, pričom súd prvej inštancie vydal rozsudok, v ktorom
ho označil ako L.. T. Č. so sídlom U.Č. X, N.. Mal za to, že nie je tak možné k jednoznačne určiť, koho
označil súd prvej inštancie za žalovaného. a zaviazal k zaplateniu finančných súm v prospech žalobcov.

Súdu prvej inštancie tiež vytýkal, že v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo nevzal do úvahy
povinnosti žalobcov vyplývajúce im z čl. IV bod 3 Zmluvy o dielo, že im zaplatí za dodávku diela cenu
na základe konečnej faktúry po odpočítaní preddavkov a nezúčtovaných diét, pričom konečnú faktúru
boli žalobcovia oprávnení vystaviť až po odovzdaní diela na základe zápisnice. A nevyhodnotil to ani s
ohľadom na jeho list zo dňa 19.2.1993, ktorým vyzval žalobcov k vyúčtovaniu ceny prác, preddavkov, k
odúčtovaniu poskytnutých diét, ktorí si túto svoju povinnosť nesplnili.

20. Žalobca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť s poukazom na Hospodársku zmluvu a Zmluvu o dielo, z ktorých
podľa neho jednoznačne vyplýva, kto bol určený na preberanie prác, a to L.. T. Č. ml., odovzdanie a
preberanie prác, poskytnutie preddavkov a zaplatenie ceny, povinnosti odberateľa a dodávateľa.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“)
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie,
ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním
vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom

podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

22. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).

24. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

25. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky náležite zhodnotil
a vyvodil na základe zisteného skutkového stavu správny právny záver, svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil a odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné.

27. Žalobcovia si v predmetnej veci svojou žalobou uplatňujú nárok na odmenu za vykonané práce
na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 17.12.1991, ktorú uzavreli „C“ALFA, podnik pre umelecké
remeslo, propagáciu a stavebnú činnosť, Bratislava, Laučekova 2, zastúpený L.. T. Č., riaditeľom ako
objednávateľom a Združenie stavebných podnikateľov podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka,
vedených V. G. ďalší členovia združenia O.D. O., A. A., ako zhotoviteľom, ktoré práce mali vykonávať

v Nemecku v období od 6.1.1992 do 15.2.1993 (bod III zmluvy), pričom žalovaný im nevyplatil odmenu
za práce za mesiace december 1992, január a február 1993. Predmetom zmluvy bolo vykonanie
obkladov a dlažieb spolu so súvisiacimi prácami pre objednávateľa v rozsahu podľa písomného zadania
s miestom plnenia Spolková republika Nemecko-zahraničný objednávateľ: Firma Fliesen HUTH GmbH
Triererstrasse 24, 5488 ADENAU (bod II zmluvy), cena diela bola dohodnutá vo výške 180 000 Kčs

(bod III. 3 zmluvy). Podľa bodu III. 4 zmluvy vplyv dodatočných zmien rozsahu diela na cenu mal byť
predmetom osobitnej dohody, v ktorom prípade môže byť cena určená prepočtom skutočne vykonaných
prác na normohodiny podľa výkonových noriem používaných v SRN. Cena normohodiny bola dohodnutá
vo výške 72 Kčs.28. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s nárokom žalobcov, ktorí
označovali v žalobe svoj nárok ako vyplatenie mzdy a nie ako odmenu, posúdenie ich nároku po právnej

stránke bolo vecou súdu a zo skutkových tvrdení žalobcov v žalobe aj nepochybne vyplýva, že svoj
nárok vyvodzovali z uzavretej Zmluvy o dielo a na základe ktorej im žalovaný podľa nich aj za vykonané
práce vyplácal, okrem nimi uvedeného obdobia, bolo tak nepochybné, z akého titulu svoj nárok na
vyplatenie nimi požadovaných súm uplatňujú. Námietka žalovaného, že v danom, prípade nešlo medzi
ním a žalobcami o pracovnoprávny vzťah, ale o vzťah obchodný titulom uzavretej Zmluvy o dielo a že

žalobcovia svoj nárok neupresnili, nebola dôvodná. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaného
správne vysporiadal, že právne posúdenie nároku je vecou súdu a že navyše žalobcovia, ktorí nemajú
právnické vzdelanie v konaní od začiatku vyvodzovali svoj nárok na vyplatenie nimi uvedených súd
za vykonané práce na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným. Pokiaľ žalovaný namietal, že
odovzdanie a prevzatie diela malo byť urobené zápisnične, z bodu III. 3 Zmluvy o dielo vyplýva, že
na preberanie a odborné dozorovanie zhotovenia diela, objednávateľ - žalovaný poveril L.. T. Č. ml. V

konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že práce, za ktoré si žalobcovia uplatňovali nárok na
vyplatenie odmeny, neboli vykonané riadne, resp. že ich objednávateľ reklamoval. Naopak z obsahu
spisu z potvrdenia nemeckej spoločnosti Fliesen HUT GmbH, Triererstrsse 24, pre ktorú žalobcovia
vykonávali práce, vyplýva, že žalobcovia za uvedené obdobie od 15.7.1991 do 7.2.1993 vykonali
práce riadne a boli prevzaté bez námietok a reklamácie. Pokiaľ žalovaný namietal znalecké posudky

vypracované znalkyňami L.. O. T., Y.. a L.. U. G., že vzali do úvahy konečnú faktúru bez zúčtovania
diét a toto zúčtovanie nevykonali, z ktorého dôvodu nepovažoval za správne stanovenie výšky nároku
žalobcov, odvolací súd uvádza, že žalobcovia si diéty neúčtovali, navyše podľa bodu V. 2b Zmluvy
o dielo išlo o osobitné plnenie, ktorého poskytnutie žalovaným žalobcovia ani nenamietali a aj podľa
znaleckého dokazovania boli žalovaným žalobcom vyplatené. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd

ani námietku žalovaného ohľadom nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Žalobcovia v žalobe zo dňa
2.11.1993 označili žalovaného ako „C“ALFA, Laučeková 2, Bratislava v zastúpení L.. T. Č. - riaditeľom
v zmysle uzavretej Zmluvy o dielo, avšak toto označenie žalovaného v priebehu konania upresnili. Z
výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalovaný podnikal pod obchodným menom L.. T. Č. „C“ ALFA
od 30.3.1993 do 27.5.1995, kedy bol vymazaný ako podnikateľ-fyzická osoba z obchodného registra,

preto žalobcovia upresnili označenie žalovaného ako fyzickú osobu L.. T. Č., Laučekova 2, Bratislava.
Samotná skutočnosť, že fyzickej osobe- podnikateľovi zanikne živnostenské oprávnenie rozhodnutím
živnostenského úradu na jeho žiadosť, nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože
stále ide o fyzickú osobu spôsobilú mať práva a povinnosti a spôsobilú na právne úkony. Okrem toho
ide stále o tú istú osobu, identifikovanú menom, priezviskom a bydliskom, teda údajmi vyžadovanými

na identifikáciu účastníka konania u fyzických osôb ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p. a ktorú zánik
živnostenského oprávnenia nezbavil existujúcich záväzkov z dovtedajšej podnikateľskej činnosti. Preto
v tomto prípade neboli splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.
(Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 377/98).

29. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § podľa § 255 ods. 1 a

§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na úspech žalobcov v konaní.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).