Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201247
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2719201247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu

JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO:
47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej: S. Y., nar. X. S. XXXX,
bytom H., G. XXX/XXX, o 11.777,47 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej voči rozsudku súdu prvej

inštancie č.k. 2Csp/52/2019-80 zo dňa 17. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivýškypovolenejsplátky potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
11.777,47 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,79 % ročne zo sumy 14.101,63 eur od
6.9.2016 do 20.2.2018, zo sumy 14.029,47 eur od 21.2.2018 do 20.3.2018, zo sumy 13.875,47 eur od
21.3.2018 do 19.4.2018, zo sumy 13.721,47 eur od 20.4.2018 do 21.5.2018, zo sumy 13.567,47 eur od

22.5.2018 do 19.6.2018, zo sumy 13.413,47 eur od 20.6.2018 do 19.7.2018, zo sumy 13.209,47 eur od
20.7.2018 do 21.8.2018, zo sumy 13.005,47 eur od 22.8.2018 do 19.9.2018, zo sumy 12.801,47 eur od
20.9.2018 do 19.10.2018, zo sumy 12.647,47 eur od 20.10.2018 do 20.11.2018, zo sumy 12.443,47 eur
od 21.11.2018 do 19.12.2018, zo sumy 12.393,47 eur od 20.12.2018 do 21.1.2019, zo sumy 12.239,47
eur od 22.1.2019 do 19.2.2019, zo sumy 12.085,47 eur od 20.2.2019 do 19.3.2019, zo sumy 11.931,47
eur od 20.3.2019 do 24.5.2019, zo sumy 11.777,47 eur od 25.5.2019 až do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 14.849,47 eur od 6.9.2016 do 18.9.2017, zo sumy 14.799,47 eur od

19.9.2017 do 19.10.2017, zo sumy 14.645,47 eur od 20.10.2017 do 21.11.2017, zo sumy 14.491,47
eur od 22.11.2017 do 19.12.2017, zo sumy 14.337,47 eur od 20.12.2017 do 19.01.2018, zo sumy
14.183,47 eur od 20.1.2018 do 20.2.2018, zo sumy 14.029,47 eur od 21.2.2018 do 20.3.2018, zo sumy
13.875,47 eur od 21.3.2018 do 19.4.2018, zo sumy 13.721,47 eur od 20.4.2018 do 21.5.2018, zo sumy
13.567,47 eur od 22.5.2018 do 19.6.2018, zo sumy 13.413,47 eur od 20.6.2018 do 19.7.2018, zo sumy
13.209,47 eur od 20.7.2018 do 21.8.2018, zo sumy 13.005,47 eur od 22.8.2018 do 19.9.2018, zo sumy
12.801,47 eur od 20.9.2018 do 19.10.2018, zo sumy 12.647,47 eur od 20.10.2018 do 20.11.2018, zo

sumy 12.443,47 eur od 21.11.2018 do 19.12.2018, zo sumy 12.393,47 eur od 20.12.2018 do 21.1.2019,
zo sumy 12.239,47 eur od 22.1.2019 do 19.2.2019, zo sumy 12.085,47 eur od 20.2.2019 do 19.3.2019,
zo sumy 11.931,47 eur od 20.3.2019 do 24.5.2019, zo sumy 11.777,47 eur od 25.5.2019 do zaplatenia,
a to všetko v splátkach vo výške 350 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúcprávoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jednej z nich, výrokom
II. žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom III.
konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 232 ods. 3 a 4, § 282 a § 285 C.s.p.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalovaná žalobcom uplatnený nárok uznala, pričom

vzhľadom na výšku plnenia a finančnú situáciu žalovanej bolo namieste povoliť zaplatiť jej dlžnú sumu
v splátkach po 350 eur mesačne, aby tak bola dlžná suma zaplatená v lehote troch rokov.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná v časti, ktorou jej súd priznal plnenie v
splátkach po 350 eur mesačne v zmysle výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že jej zdravotný
stav ( aktuálne po mozgovej príhode ) a jej zárobok spolu s invalidným dôchodkom činí 870 eur, pričom

jej náklady predstavujú sumu spolu s uvedenou splátkou budú predstavovať takú sumu, že jej zostane
mesačne 50 eur.

5. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania žalovanej, nárok žalobcu na
istinuapríslušenstvovodvolacomkonanínepreskúmaval.Žalovanáodvolanímnapádalalen,,povolenie

platiť dlh v splátkach po 350 eur mesačne“, keď navrhovala, aby jej bolo povolené zaplatiť žalobcovi
prisúdené plnenie ,,v splátkach po 100 eur mesačne“. Odvolanie posúdil odvolací súd podľa jeho obsahu
( § 124 ods. 1 C.s.p. ), keď ako vyplýva aj z poučenia súdu prvej inštancie proti rozsudku v časti
uznanianárokuaniodvolaniepodaťnemohla,čovšaknevylučovalopodanieodvolaniavočispomínaným
splátkam.

6. Podľa § 232 ods. 3 veta prvá C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku
pričom podľa vety druhej cit. ust. súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa ods. 4
cit. ust., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť,

že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu ( rozsudkom )
o žalobe na peňažné plnenie, zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, pričom
plynie od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote ( tzv.

paričná lehota ) a na každú výnimku musia existovať dôvody. Paričná lehota môže byť rozhodnutím súdu
predĺžená,aktoodôvodňujúkonkrétneokolnostiprípadu,spravidlavprípadoch,keďjesplnenieuloženej
povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty alebo povolanie splátok a
určovanie ich výšky a podmienok ich zročnosti musí súd zdôvodniť v odôvodnení rozsudku. Môže tiež
určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.

8. Lehota na plnenie určená v preskúmavanom rozsudku je stanovená v súlade s § 232 ods. 3 veta
druhá C.s.p. dlhšia ako zákonná vyplývajúca z § 232 ods.3 veta prvá C.s.p. ( lehota na plnenie tri dni od
právoplatnosti rozsudku ), keď prvoinštančný súd mal zato, že je na mieste v prejednávanom prípade
určiť dlhšiu lehotu s tým, že plnenie sa má vykonať v splátkach, čo je výslovne uvedené vo výroku

rozsudku súdu prvej inštancie ( výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie ) a táto časť výroku rozhodnutia
súdu prvej inštancie bola zdôvodnená v bode 5. rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Odvolací súd vzhľadom na odvolanie žalovanej sám posúdil predpoklady na povolenie plnenia v
splátkach, pričom tu vychádzal pri hodnotení zo štandardných hľadísk, ktoré už v minulosti judikovala

prax súdov, ktorá našla odraz v zborníku R V/1968, kde súd pri priznaní výhody splátok povinnej strane
musí zohľadniť výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného i v konaní prejavenú snahu
o plnení záväzku. Odhliadnuc od toho, že žalovaná žiadnym spôsobom svoje tvrdenie „ o momentálnej
sociálnej a majetkovej situácii, ktorá jej neumožňuje splatiť dlžnú sumu v splátkach po 350 eur mesačne
“, nepreukázala, iba navrhla výšku splátky 100 eur, pokiaľ by aj jej tvrdenie o zlej sociálnej a majetkovej

situácii bolo pravdivé a súd by mal zato, že splátku 100 eur by platila ako mesačnú splátku, povinnosťou
súdu je zohľadniť výšku priznaného plnenia a platobnú schopnosť žalovanej. Treba súhlasiť s názorom
súdu prvej inštancie, že od žalobcu nie je možno spravodlivo požadovať, aby mu súdom priznaný nárok
bol plnený po dobu viacej ako troch rokov, čo by znamenalo, že v skutočnosti vymožiteľnosť jeho právaako aj právo vlastniť majetok v zmysle Ústavy SR čl. 20 ods. 1 by bolo porušené. Veriteľ by sa ocitol v
podstatne horšom postavení, ako keby mu dlh bol riadne v splátkach splácaný v prípade dojednania v
rámci úveru. Zároveň treba zdôrazniť, že žalobca legitímne očakával, že o jeho nároku bude rozhodnuté

predvídateľne, spravodlivo tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty ( čl. 2 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty ).

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni

priznanú sumu v splátkach po 350 eur potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p. ).

12. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.