Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200986
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4420200986.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mýtna 48,
IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37
927 795, proti žalovaným: 1. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., M. R. I. XX, 2. F. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. L., M. R. I. XX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Žilina, Pavla

Mudroňa 5, IČO: 42 350 026, o 10.352 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky z 30. novembra 2020, č. k. 6Csp/21/2020-308, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúd rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuI.vovecisamejavýrokuIII.onáhrade
trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd v zmysle §

12 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom z 30. novembra
2020, č. k. 6Csp/21/2020-308 („napadnutý rozsudok“) vo výroku I. rozhodol, že žalovaní v 1. a 2.
rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8.646,17 eur, úroky z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.046,92 eur od 26.07.2017 do 13.01.2020, úroky z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 9.883,52 eur od 14.01.2020 do 11.02.2020, úroky z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 9.730,79 eur od 12.02.2020 do 17.03.2020, úroky z omeškania vo výške 5,00

% ročne zo sumy 9.578,06 eur od 18.03.2020 do 16.04.2020, úroky z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 9.422,63 eur od 17.04.2020 do 30.04.2020, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 9.267,20 eur od 01.05.2020 do 15.06.2020, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 9.096,23 eur od 16.06.2020 do 21.07.2020, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
8.925,26 eur od 22.07.2020 do 28.07.2020, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8.806,10
eur od 29.07.2020 do 26.08.2020, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8.702,48 eur

od 27.08.2020 do 08.10.2020 a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8.646,17 eur od
09.10.2020 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
1.2. Konanie o zaplatenie sumy 1.705,83 eur zastavil (II. výrok)
1.3. O trovách konania rozhodol vo výroku III tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré

súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
1.4. V IV. výroku rozsudku uviedol, že súd vracia žalobcovi súdny poplatok zaplatený prevodným
príkazom v sume 95,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a. s. Banská
Bystrica, Partizánska cesta 9, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
2.1. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, § 488, § 491 ods.
1, § 657, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a výrok

rozhodnutia o zastavení konania odôvodnil podľa § 144 a § 145 ods.1 a 2 CSP.
2.2. Výrok rozhodnutia o trovách konania oprel o ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.3.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca (pôvodne VÚB a.s. Bratislava) sa žalobou,
ktorá bola súdu doručená dňa 28.02.2020, domáhal zaplatenia sumy 10.352,00 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.352,00 eur od 26.07.2017 do zaplatenia. Žalobca uviedol,

že právny predchodca pôvodného žalobcu (Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok) dňa 15.08.2016
uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovanými 1/ a 2/ v príslušnom gramatickom tvare v
zmysle § 60 CSP - pozn. odvolacieho súdu) zmluvu o úvere č. 7580501285, na základe ktorej právny
predchodcažalobcuposkytolžalovaným1/a2/úvervsume13.000eur,obajažalovanísazaviazalitento
úver pôžičku splácať v mesačných splátkach po 225,61 eur po dobu 96 mesiacov, t. j. obaja žalovaní

mali zaplatiť žalobcovi celkom sumu 21.658,56 eur pri riadnom a včasnom splácaní. Obaja žalovaní
doposiaľ na úhradu uvedenej pôžičky zaplatili 4.565,85 eur.
3.2. Keďže žalovaní porušili svoju povinnosť splácať úver včas a riadne, žalobca dňa 26.05.2017
listom vyzval obidvoch žalovaných k úhrade dlžných splátok a upozornil ich na možnosť vyhlásenia
splatnosti celého úveru, a keďže obidvaja žalovaní ani v dodatočne poskytnutej lehote 30 dní dlžné
splátky nesplatili, žalobca dňa 19.07.2017 úver zosplatnil, o čom informoval obidvoch žalovaných

listom zo dňa 20.07.2017. Žalovaní sa dostali do omeškania viac než tri mesiace, a preto žalobcovi
vzniklo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu.
3.4. Žalobca uviedol, že zmluvnú pokutu, ktorá je uvedená v prehľade splátok a úhrad v sume
1.377,32 eur si neuplatňuje. Ku dňu zosplatnenia dlžná suma predstavovala 14.612,77 eur, žalovaní ku
dňu podania uhradili sumu 4.565,85 eur; okrem uvedenej sumy žalobca požadoval aj úhradu nákladov

spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 305,08 eur. Žalovaná suma 10.362 eur predstavuje rozdiel
medzisumounedoplatkuúverukudňuzosplatneniavsume14.612,77eur,kuktorejsúprirátanénáklady
spojené s vymáhaním pohľadávky v sume 305,88 eur a uhradenou sumou 4.565,85 eur, ktorú žalovaní
do podania žaloby uhradili. K žalobe žalobca pripojil notársku zápisnicu o zlúčení spoločnosti Consumer
Finance Holding a.s. Kežmarok so spoločnosťou VÚB a.s. Bratislava, zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

predžalobnú upomienku, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľad splátok a úhrad.
4.1. Konajúci súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 6Csp/21/2020-59 zo dňa 24.03.2020, ktorým žalobe
v plnom rozsahu vyhovel. Uvedený platobný rozkaz bol uznesením súdu zo dňa 21.04.2020 podľa § 266
ods.3CSPzrušený,keďžežalovaníprotiuvedenémuplatobnémurozkazupodaliodporprostredníctvom
svojho práv. zástupcu zo dňa 03.04.2020, v ktorom uviedli, že neuznávajú žalobcom uplatnený návrh v

celom rozsahu a podávajú proti nemu odpor.
4.2. Podľa žalovaných žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená
bonita klienta v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ,a preto
v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru, keďže prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa názoru žalovaných zo
strany žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods.

9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení
okamžitej splatnosti. Žalovaní navrhli, aby súd zamietol žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný
a priznal žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5.1. Vo veci sa vyjadril práv. zástupca žalobcu elektronickým podaním doručeným súdu zo dňa
05.05.2020. V uvedenom podaní vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukazuje na tú

skutočnosť, že Občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal
štandardné riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú
pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej
zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné

podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho
mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej
splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná.
5.2. Oznámenieovyhláseníokamžitejsplatnostidlhubolozasielanéžalovanémulenobyčajnoupoštou,
nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci

ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných
splátok. K otázke zosplatnenia uviedol, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr
doručením podanej žaloby. Predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú
momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Vo vzťahu k položke MP3, tedanákladom spojených s vymáhaním pohľadávky uviedol, že žalovaný v zmluve svojím podpisom súhlasil
so zmluvnými podmienkami aj čo sa týka všetkých nákladov. Žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe
v zmysle žalobného petitu vyhovel a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

6. Práv. zástupca žalobcu v elektronickom podaním zo dňa 11.06.2020 uviedol, že netrvá na žalobe
týkajúcej sa časti nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 305,08 eur a v
tejto časti zobral žalobu späť. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 10.046,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 26.07.2017
do zaplatenia. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 04.09.2020 požiadal o zámenu strán na

strane žalobcu s tým, aby namiesto doterajšieho žalobcu do konania vstúpil Intrum Slovakia, s.r.o.,
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, keďže medzi ním a žalobcom bola uzavretá rámcová zmluva o
postúpení pohľadávky zo dňa 21.08.2020, na základe ktorej sa vlastníkom pohľadávky voči žalovaným
stala spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mýtna 48. K uvedenému podaniu pripojil uvedenú
rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 26.08.2020,
plnomocenstvá udelené právnemu zástupcovi žalobcu.

7. Konajúci súd podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP uznesením č. 6Csp/21/2020-215 zo dňa 17.09.2020
pripustil zmenu strany na strane žalobcu tak, že do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpil Intrum
Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.
8. Práv. zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 06.10.2020 uviedol, že žalobu o zaplatenie istiny v
sume 1.344,44 eur berie späť, keďže po podaní žaloby žalovaní uhradili túto sumu úhradami zo dňa

13.01.2020 v sume 163,40 €, zo dňa 11.02.2020 v sume 152,73 €, zo dňa 17.03.2020 v sume 152,73 €,
zo dňa 16.04.2020 v sume 155,43 €, zo dňa 30.04.2020 v sume 155,43 €, zo dňa 15.06.2020 v sume
170,97 €, zo dňa 21.07.2020 v sume 170,97 €, zo dňa 28.07.2020 v sume 119,16 €, zo dňa 26.08.2020
v sume 103,62 €. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 8.702,48 €, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 10.046,92 € od 26.07.2017

do 13.01.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 9.883,52 € od 14.01.2020 do 11.02.2020,
úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 9.730,79 € od 12.02.2020 do 17.03.2020, úrok z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 9.578,06 € od 18.03.2020 do 16.04.2020, úrok z omeškania vo výške 5 %
p.a. zo sumy 9.422,63 € od 17.04.2020 do 30.04.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
9.267,20 € od 01.05.2020 do 15.06.2020, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 9.096,23 € od

16.06.2020 do 21.07.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 8.925,26 € od 22.07.2020 do
28.07.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 8.806,10 € od 29.07.2020 do 26.08.2020, úrok
z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 8.702,48 € od 27.08.2020 do dňa zaplatenia. Zároveň žiadal,
aby súd konanie o zaplatenie sumy 1.344,44 eur s príslušenstvom zastavil.
9. Práv. zástupca žalovaných 1/ a 2/ podaním zo dňa 22.10.2020 oznámil, že žalovaní súhlasia s

čiastočným späťvzatím žaloby. Zároveň poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách a
uviedol, že za výzvu podľa tohto ustanovenia nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani
oznámenie o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, keďže tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v danom
prípade je potrebné predložiť výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách vystavenú Všeobecnou

úverovou bankou a.s., a pretože žalobca takúto výzvu nepredložil, žalobca nemá v tomto konaní
aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Poukázal na to, že relevantné oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka za predpokladu,
že postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade so zákonom. Poukázal pritom na Rozsudok Krajského
súdu Prešov sp. zn. 23Co/17/2016, na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/151/2018 a na

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/301/2019 a žiadal, aby súd konanie v časti, v ktorej
žalobca zobral žalobu späť konanie zastavil a aby žalobu o zvyšku zamietol.
10.1. Súdprvejinštancie,pojednávajúcvneprítomnostistránsporuaichprávnychzástupcovnazáklade
vyššie uvedených skutočností a na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení mal za to, že nárok
uplatnený žalobcom je oprávnený, keďže svoj nárok si uplatňuje na základe vyššie uvedenej zmluvy

o úvere dohodnutej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, na základe ktorej žalovaným
bola poskytnutá pôžička v sume 13.000 eur, ktorú sa žalovaní zaviazali vrátiť v splátkach po 225,61 eura
mesačne po dobu 96 mesiacov, a teda obaja žalovaní pri včasnom a riadnom splácaní mali žalobcovi
vrátiť celkom sumu 21.658,56 eura.
10.2. Mal za preukázané, že obaja žalovaní na úhradu uvedeného úveru do podania žaloby uhradili na

úhradu uvedeného dlhu úhradu 4.565,85 eura. Obaja žalovaní porušili svoju povinnosť splácať pôžičku
včas a riadne, preto ich žalobca listom zo dňa 26.05.2017 vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil
ich na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, a keďže obidvaja žalovaní ani vdodatočne poskytnutej lehote 30 dní dlžné splátky nesplatili, žalobca dňa 19.07.2017 úver zosplatnil, o
čom informoval obidvoch žalovaných listom zo dňa 20.07.2017.
10.3. Žalovaní sa teda dostali do omeškania viac než tri mesiace, a preto žalobcovi vzniklo podľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu. Súd mal za
preukázané, že žalovaná suma 10.352 eura predstavuje rozdiel medzi sumou 14.612,77 eur, ktorá
predstavovala zostatok dlhu ku dňu zosplatnenia úveru, ku ktorej boli pripočítané náklady spojené s
vymáhaním pohľadávky v sume 305,08 eur a sumou 4.565,85 eura ktorú žalovaní zaplatili do podania
žaloby (14612,77 eura + 305,08 eura mínus 4565,85 eur = 10.353,- eur).

10.4. Konajúci súd nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaných, že nebola overená bonita žalovaných
pred poskytnutím úveru, keďže žalovaní pred poskytnutím uviedli, že im nie sú známe okolnosti, ktoré
by mali vplyv na riadne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, preto túto námietku
považoval za účelovú. Mal za to, že v danom prípade došlo zo strany žalobcu k riadnemu zosplatneniu
úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaným bolo zaslané oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zaslané listom zo dňa 20.07.2017, pričom listom zo dňa 26.05.2017

boli upozornení na to, že úver bude zosplatnený. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 489, § 491
a § 657 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel.
10.5. Okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvom pohľadávky, t. j. úroky z omeškania, o výške
úrokovzomeškaniarozhodolpodľaustanovenia§3nariadeniavládyčíslo87/1995Z.z.vplatnomznení,
podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
predstavovala 0,00 %, a teda úrok z omeškania predstavuje 5 %. Uvedené príslušenstvo súd priznal
podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.
11. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.705,83 eura zastavil s poukazom na ustanovenie § 145

ods. 2 CSP, keďže žalobca v tejto časti zobral žalobu späť s podaním zo dňa 06.10.2020, pričom právny
zástupca žalovaných podaním zo dňa 22.10.2020 oznámil, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí.
12.1. O trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, a keďže žalobca
bol, čo sa týka sumy 8.646,17 eura úspešný, a teda bol prevažne úspešný, súd mu priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania vychádzal z ustanovenia § 267 CSP, lebo žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy
1.705,83 eura, keďže žalovaní po podaní žaloby zaplatili žalobcovi na úhradu záväzku zo zmluvy
uvedenú sumu, a teda procesne zavinili, že konanie bolo v tejto časti zastavené.
13. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku I., ktorým súd uložil žalovaným povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8.646,17 eura s príslušenstvom a proti závislému III. výroku podali
žalovaní 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a
h/ CSP.
14.1. Porušenie práva na spravodlivý proces podľa názoru žalovaných spočíva v tom, že žalovaní
v rámci prostriedkov procesnej obrany ako jeden z hlavných argumentov namietali nepreukázanie

splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách, a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú
je súd povinný prihliadať ex offo.
14.2. Okresný súd nezdôvodnil na základe čoho mal preukázané splnenie podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky, a teda mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu. Nesprávne skutkové zistenia,

ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia spočívajú v tom, že konajúci súd mal preukázané,
že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a skúmal
bonitu žalovaných, a teda nie je dôvod na určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov a taktiež, že
boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pôžičky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka.

14.3. Poukazujúc na ustanovenie § 220 ods. 1 CSP uviedli, že Ústavný súd už viackrát vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odôvodnenie rozhodnutia bez vyhodnotenia listinného

dôkazu, len na teoretickom základe, bez argumentov vychádzajúcich z konkrétnej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru je porušením práva na spravodlivý proces.
14.4. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje ani zmienku o tom ako sa súd vysporiadal
so skutočnosťou, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávkyz banky na nebankový subjekt v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto žalobca nemá
v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Najvyššieho súdu SR z
29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne

k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.“
15.1. Z dikcie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, čo zákonodarca zdôraznil slovami „Ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky“ jednoznačne vyplýva, že toto
ustanovenie sa vzťahuje výlučne na banku alebo pobočku zahraničnej banky. Predžalobnú upomienku
a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vypracovala obchodná spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s., ktorá v tom čase bola nebankovým subjektom, a teda v roku 2016 a 2017 sa na ňu

nevzťahovalo ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.
15.2. Od 01.01.2018 sa právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti stala Všeobecná úverová banka,
a.s. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne,
najmä sú povinné vykonávať obchody s pri vynaložení odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej
starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať. Podľa názoru

žalovaných splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebankového
subjektu v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať so splnením, resp.
nesplnením povinnosti banky, alebo pobočky zahraničnej banky postupovať v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Žalovaní v rámci prostriedkov procesnej obrany uvádzajú, že za výzvu v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení

okamžitej splatnosti úveru, tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v
zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Zdôraznili, že pohľadávku postúpila až Všeobecná úverová banka a.s. ako právny nástupca obchodnej
spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., a preto je potrebné predložiť výzvu v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách vystavenú Všeobecnou úverovou bankou a.s.

15.3. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.10.2020
sp. zn. 19CoCsp/28/2020 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.05.2017 sp. zn. 11Co/117/2017,
ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.02.2019 sp. zn. III.ÚS 4129/18.
16. Keďže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona, nie je
oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Sankcia uvedená v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere má za následok, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za
neplatné, čo má za následok nepreukázanie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. A keďže
ku dňu postúpenia pohľadávky nenastala ešte konečná splatnosť úveru (termín konečnej splatnosti
20.09.2024) a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pre nekonanie s odbornou starostlivosťou v zmysle §

7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za neplatné, zo
strany Všeobecnej úverovej banky, a.s. došlo k postúpeniu tzv. nezosplateného, živého úveru, čo je v
rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách.
17.1. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravuje ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Zo systematického zaradenia týchto ustanovení v Občianskom zákonníku ako aj logického

výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne 2 úkony, prvým úkonom je výzva v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.
17.2. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Žilina vo svojom rozhodnutí
zo dňa 26.04.2018 sp. zn. 10Co/84/2018. K fikcii doručenia poukázali na
rozhodnutie Bankovej rady NBS zo dňa 27.11.2018 číslo NBS1-000-024-396 dostupnom

na https://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom-prakticke-informacie/vyroky-pravoplatnych-
rozhodnuti/rozhodnutia-detail/vyrok-rozhodnutia/ d37bdd37-e5fe-4975-8ff1-a9d100c15cc4. Keďže
žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu do dispozičnej
sféry žalovaného pred doručením žalobného návrhu, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti dlhu.

18. Podľa názoru žalovaných je právne irelevantné, že doručením žaloby žalovaným bolo preukázané
doručenie predžalobnej upomienky. Predžalobná upomienka je neplatný právny úkon, pretože právny
predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. nekonal s odbornou
starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,nejde o výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách vypracovanú bankovým subjektom a táto výzva
sa vzťahuje na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a nie na upozornenie na postúpenie pohľadávky. Za
výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať výzvu pred vyhlásením mimoriadnej

splatnosti ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže neobsahujú upozornenie na postup
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa
21.05.2020 sp. zn. 1Co/301/2019 Z uvedeného dôvodu žalobca nepreukázal, že by právny predchodca
žalobcu postupoval v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepredložil výzvu v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách, a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú je

konajúci súd povinný prihliadať ex offo.
19. Na základe uvedených skutočností žalovaní navrhli, aby Krajský súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že vo zvyšnej časti zamietne žalobný
návrh a prizná žalovaným právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo vyššie uvedenej
právnej veci. Žalovaní si v prípade úspechu v spore uplatňujú právo na náhradu trov konania za ďalší
úkon právnej služby (písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej),

v celkovej výške 337,68 Eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (1
úkon právnej služby 270,53 Eur + režijný paušál 10,87 Eur + 20 % DPH 56,28 Eur) na č. ú.: IBAN N..
20.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných poznamenal, že žalovanými napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne, lebo súd prvej inštancie

sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím sa v plnej miere stotožňuje. Námietku
skúmaniabonityžalovaných považujezaúčelovúarovnako jenedôvodnánámietkanedostatkuaktívnej
legitimácie žalobcu v tomto spore.
20.2. Poukázal na skutočnosť, že predmetnú pôžičku žalovanému neposkytovala banka. Spoločnosť

Consumer Finance Holding, a.s. nikdy bankou nebola, bola poskytovateľom spotrebiteľských úverov
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Poskytnutý úver nebol bankovým produktom a právny vzťah medzi žalovanými a pôvodným veriteľom
nepodliehal právnemu režimu zákona o bankách. Išlo o spotrebiteľský úver podliehajúci režimu zákona
o spotrebiteľských úveroch vrátane podmienok postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa

§ 17. Zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru splnené boli.
20.3. Všeobecná úverová banka a.s. je len právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ktorý zanikol
rozdelením k 31.12.2017. Avšak aj v prípade ak by postúpenie pohľadávky podliehalo splneniu
obligatórnych podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, tieto boli splnené. Pred postúpením
pohľadávky boli žalovaní napriek písomnej výzve nepretržite v omeškaní s plnením čo i len časti

svojho záväzku a pôvodný veriteľ ich preukázateľne vyzval na jeho splnenie písomnou výzvou zo dňa
26.05.2017, ktorá im bola doručená dňa 01.06.2017. Právny názor zástupcu žalovaných, že písomná
výzva má byť dlžníkovi zaslaná bezprostredne pred postúpením nemá oporu v zákone. Tento nesprávny
právny názor nepodporujú ani rozhodnutia všeobecných súdov, na ktoré sa odvoláva právny zástupca
žalovaných. Naopak, ustálená rozhodovacia prax všeobecných súdov považuje odoslanie výzvy na

zaplatenie čo i len čiastočne omeškaného peňažného záväzku, kedykoľvek po vzniku tohto omeškania
zasplnenietejtozákonnejpodmienky.VtomtosmereodkázalnazávervyjadrenývrozhodnutíKrajského
súdu v Žiline pod sp. zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015 ako aj na právny záver vyjadrený v rozhodnutí
Krajského súdu v Žiline pod č. k. 10Co/530/2015-177 zo dňa 31.03.2018. Navrhol, aby odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny v napadnutých výrokoch potvrdil

a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
21. Žalovaní na základe prípisu Okresného súdu zo dňa 11.06.2021, ktorým boli žalovaní v
lehote 15 dní vyzvaní na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu zo strany žalovaných
prostredníctvom právneho zástupcu poukázali na to, že žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu
obmedzil na strohé konštatovanie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a argumenty

žalovaných sú podľa žalobcu účelové, bližšie sa len vyjadril k nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie.
22.1. Žalobca nepreukázal, že právny predchodca žalobcu postupoval pri skúmaní bonity žalovaných
s odbornou starostlivosťou. Žalobca síce preveril úverovú zaťaženosť v príslušnom
registri, nepreveril, alebo nezískal však hodnoverné informácie o výdavkoch žalovaného na živobytie,

ubytovanie, strava, náklady na energie, a keďže pri uvádzanom príjme poskytol žalovaným úver vo
výške 13 000 Eur, jednoznačne nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Vyššie uvedené potvrdzuje
rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.10.2016 sp. zn. 6Co/171/2016. Veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona, preto nie je oprávnený požadovať jednorazovésplatenie dlhu. Sankcia uvedená v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere má za následok, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za neplatné.

22.2. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok,
ktorá, ako vyplýva z poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb
AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto
súvislosti žalovaný uvádza, že predžalobnú upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti dlhu, ktoré možno považovať za právne úkony realizované v zmysle §53 ods. 9 a §

565 Občianskeho zákonníka, teda ide o výzvu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za
neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou
splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V takom prípade má žalobca nárok len na splátky
zročné ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
22.3. Predžalobnú upomienku a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vypracovala obchodná

spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorá v tom čase bola nebankovým subjektom, a teda v
roku 2016 a 2017 sa na ňu nevzťahovalo ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Od 01.01.2018
sa právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti stala Všeobecná úverová banka, a.s. Banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné
vykonávať obchody s pri vynaložení odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka

a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať. Podľa názoru žalovaného splnenie, resp.
nesplnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebankového subjektu v zmysle § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať so splnením, resp. nesplnením povinnosti
banky, alebo pobočky zahraničnej banky postupovať v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný
v rámci prostriedkov procesnej obrany uvádza, že za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách

nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru, tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka a nie na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Taktiež je potrebné
zdôrazniť, že pohľadávku postúpila až Všeobecná úverová banka a.s. ako právny nástupca obchodnej
spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., a preto je potrebné predložiť výzvu v zmysle § 92 ods. 8

zákona o bankách vystavenú Všeobecnou úverovou bankou a.s. Na základe uvedených skutočností
žalovaní navrhujú, aby Krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle
§ 388 CSP zmenil a to tak, že vo zvyšnej časti zamietne žalobný návrh a prizná žalovaným právo na
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo vyššie uvedenej právnej veci.
23.1. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných k jeho vyjadreniu zotrval na svojom tvrdení vo

vyjadrení k odvolaniu čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu. K námietke žalovaných vo vzťahu k
overovaniu bonity žalovaných poukázal na tú skutočnosť, že občianske preukazy žalovaných neboli
žiadnym spôsobom odcudzené, boli doložené pri podpise úverovej zmluvy spolu s preukazmi poistencov
a klienti spĺňali štandardné riskové podmienky. Žalovaní podpisom danej zmluvy prehlásili, že všetky
uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaní taktiež prehlásili, že ku dňu podpisu zmluvy im neboli známe

žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie ich záväzku. Uvedené vyhlásenia sú
súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaní mali možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a
tieto nerozporovali. Zmluvné podmienky boli žalovanými riadne podpísané. Žalovaní zároveň z titulu
zamestnanca preukázali výšku ich mesačného príjmu. Ako dôkaz predložili výpisy z účtov, potvrdenie
zamestnávateľa o príjme, rozhodnutie zo sociálnej poisťovne a iné, pričom tieto doklady pripája v prílohe

tohto podania.
23.2. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanými uvádzané
hodnoty javí ako primeraná. Žalovaní spočiatku riadne hradili predpísané splátky, pričom žalobca nemá
dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovaným riadne splácať poskytnutý úver a o
týchto ani nemohol mať vedomosť. Žalobca taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaní žiadnym

spôsobom neinformovali nášho právneho predchodcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili
žalovaným riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaných nebola prednesená
žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by náš právny predchodca posúdil a so žalovanými
dohodol nové podmienky splácania. Má za to, že zdroj príjmu a schopnosť splácať predmetný úver
boli preukázateľne preverené, a teda nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti skúmania bonity

žalovaného sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru podľa § 7 z. z. 129/2010 Z.
z. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.11.2020, sp. zn.
6Csp/21/2020 postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny v napadnutých
výrokoch potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.24. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ ako podané
včas (362 ods. 1 CSP) oprávnenými osobami v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127, § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), dospel k
záveru,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnévovyhovujúcejčastivspojenísvýrokom
o nároku na náhradu trov konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátiť tomuto súdu na
ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP a nové rozhodnutie. V odvolaním nenapadnutej (zastavujúcej)

časti (II. výrok) rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.
25.1. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a/ súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, b/ súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
25.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
25.3. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26.1. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
09. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

26.2. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

27. Rozhodnutiesúduakoorgánuverejnejmocinemusíbyťtotožnésočakávaniami a
predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného
rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení §
220 ods. 2 CSP. V rozpore s tam uvedenými požiadavkami je nielen úplný, či čiastočný nedostatok
(absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi

súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie
jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia

je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový
postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre
dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych
rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné, čo však nemožno povedať o odôvodnení rozhodnutia
súdu prvej inštancie o povolení splátok v tejto veci, pričom súd prvej inštancie ani neskúmal majetkové a

sociálne pomery žalovaného a ten tvrdenia o svojich nízkych príjmoch žiadnym spôsobom nepreukázal
hoci na ňom bolo dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia.
28. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zozisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací
súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).
29.1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP,
odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Zákonným dôvodom pre
zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom

postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. Sem patrí, okrem iného, aj právo na spravodlivé prejedanie veci a v rámci tohto
práva je treba zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovností zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a
právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Táto vada konania znamená porušenie základného práva
strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
29.2. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29.3. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu
je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak
povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie

súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j.
musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

30. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaných 1/ a 2/ dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje vady v zmysle § 389 písm. b/ a c/ CSP, teda je
nepreskúmateľné a taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že súd prvej
inštancie sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaných v priebehu konania, keď po postúpení pohľadávky
z pôvodného žalobcu VÚB, a. s. Bratislava (postupcu) na terajšieho žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o.

Bratislava (postupníka) k 21.08.2020, namietali, že žalobca nepreukázal, že by právny predchodca
žalobcu postupoval v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepredložil výzvu v zmysle tohto
ustanovenia, a preto žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú je konajúci súd povinný
prihliadať ex offo.
31. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že tento

odvolací dôvod je daný, lebo rozhodnutie prvoinštančného súdu trpí vytýkanou vadou.
Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej na strane žalobcu alebo pasívnej na strane žalovaného,
je podstatnou súčasťou každého súdneho skonania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu, t. j. ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamietala, pričom zistenie
nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (pozri rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29.06.2010). V prípade, ak konajúci súd ignoroval
námietku žalovaných o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, ktorú je povinný
skúmať v priebehu konania, potom zaťaží svoje konanie takou procesnou vadou, ktorá vážne zasahuje
do obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva
na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri rozhodnutie Ústavného súdu

sp. zn. III. ÚS 266/2014).
32. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z
ktoréhožalobcoviprináležínímuplatnenéprávo,resp.muvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva nastrane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou
súčasťou súdneho konania. Odvolací súd v danom prípade zastáva ten názor, že nie je postačujúce,
aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o

postúpení pohľadávky.
33.1. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca (Všeobecná
úverová banka, a.s.) domáhal proti žalovaným 1/ a 2/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu
10.352 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.07.2017 do zaplatenia, dôvodiac tým,
že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 15.08.2016 zmluvu o pôžičke č. 8016375, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovaným pôžičku vo výške 13.000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mali žalovaní splácať pôžičku
v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 225,61 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške
21.658,56 eura. Ku dňu podania žaloby žalovaní uhradili z uvedenej zmluvy sumu 4.565,85 eura.

33.2. Vzhľadom na to, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, žalobca v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom zo dňa

20.7.2017 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaných na úhradu dlžných splátok, na čo im poskytol
dodatočnú lehotu 30 dní, pričom ich upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej
splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalobca toto oprávnenie využil a dňa 19.7.2017
úver zosplatnil, o čom žalovaných upovedomil listom z 20.7.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru.

34.1. Na základe návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1, 2 CSP
rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.09.2020 č. k. 6Csp/21/2020-215, že pripúšťa zmenu
strany sporu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstupuje Intrum
Slovanka s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.

34.2. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.10.2020 zobral žalobu čiastočne späť
v časti o zaplatenie sumy 1.344,44 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaní po podaní žaloby
vykonali úhrady spolu v sume 1.344,44 eura, a preto konanie v časti o zaplatenie sumy 1.344,44 eura
s prislúchajúcim úrokom z omeškania žiadal zastaviť a zároveň upravil petit žaloby. Ďalším podaním

doručeným prvoinštančnému súdu dňa 16.10.2020 žalobca oznámil konajúcemu súdu, že žalovaní po
podaní žaloby vykonali ďalšiu úhradu v sume 56,31 eura, preto berie žalobu v časti o zaplatenie sumy
56,31 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Zároveň
upravil petit žaloby a navrhol, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 8.646,17 eura s príslušnými úrokmi z omeškania. Následne na to súd prvej inštancie rozhodol o

zmenenej žalobe napadnutým rozsudkom.

35. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a
2/ je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné v súvislosti s aktívnou vecnou
legitimáciou žalobcu, ktorú žalovaní namietali v priebehu konania súdu, keďže sa vôbec nezaoberal

právnym posúdením ohľadne splnenia podmienok ustanovených § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“), ktoré sa vyžaduje,
ak banka (VÚB, a.s.) postupuje svoju pohľadávku na nebankovú spoločnosť (Intrum Slovakia s.r.o.).
36. Pretože k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom,
okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadniť

aj špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky podľa Zákona č.483/2001 Z. z. o bankách,
zakotvenú v jeho ustanovení § 92 ods. 8, ktoré ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia
bankovej pohľadávky z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá je dôležitá v priebehu trvania
úverovéhovzťahu.Podmienkyuvedenévpredmetnomustanovenípodmieňujúplatnosťprávnehoúkonu

postúpenia pohľadávky.
37. Ustanovenie § 525 OZ určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie
určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách je práve takým ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky

(popri všeobecných v OZ), za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo
banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (rozhodnutie NS SR
sp. zn. 5Cdo 36/2020 z 15.12.2020).38. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinného od 01.01.2017 (teda aj v čase postúpenia
pohľadávky v danej veci) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
39.1. Osobitným predpisom podľa tohto ustanovenia je ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), podľa ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
39.2. Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské
úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného
povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa §

20a.
39.3. Podľa § 20a ods. 1 ZoSÚ na udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods.
1 písm. a/ musí mať žiadateľ právnu formu akciovej spoločnosti, právnu formu jednoduchej spoločnosti
na akcie, právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo právnu formu európskej spoločnosti
alebo musí byť založený na účely zápisu akciovej spoločnosti, na účely zápisu jednoduchej spoločnosti

na akcie, na účely zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo na účely zápisu európskej
spoločnosti do obchodného registra a musí preukázať splnenie v zákone stanovených podmienok.
40.1. Hoci v danej veci z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že k 21.08.2020 došlo k
postúpeniu pohľadávky medzi VÚB, a. s. a Intrum Slovakia, s. r. o., súd sa postúpením pohľadávky na
žalobcu v zmysle citovaných zákonných ustanovení nezaoberal, teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu

neskúmal v zmysle príslušných ustanovení, a to napriek tomu, že ju žalovaní 1/ a 2/ po oboznámení sa
s oznámením o postúpení pohľadávky namietali a tiež napriek tomu, že súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Konajúci súd sa potom
ani nezaoberal tým, či došlo pred postúpením pohľadávky k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru a či pre predčasné vyhlásenie splatnosti úveru boli splnené zákonné podmienky, vrátane účinného

doručenia písomnej výzvy predchodcu žalobcu (VÚB, a.s.) žalovaným 1/ a 2/, ktorí namietali, že za
výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani
oznámenie o okamžitej splatnosti úveru, lebo tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách. Napriek tomu, že žalovaní tieto skutočnosti namietali, súd prvej inštancie sa nimi

vôbec nezaoberal, a teda ich ani neodôvodnil.
40.2. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať aj námietkou žalovaných o tom, či právny predchodca
žalobcu si v súlade so zákonom preveroval ich úverovú zaťaženosť, a teda či nedošlo k porušeniu § 7
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý je sankcionovaný sankciami uvedenými v § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpísania zmluvy.

41.1. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
41.2. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.42. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).