Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, December 13, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7700898103
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7700898103.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom
Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: X. J. H., V.. XX.XX.XXXX, P. R.
XXX, Y. V. C., X. R. H., V.. XX.XX.XXXX, P. K. X, Y. V. C., X. B. K., V.. XX.XX.XXXX, P. L. XX, Y. V. C.,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, pod.
sp. zn. EX 178/2000, o vymoženie 460,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.09.2020, č. k. 5Er/3061/2000-36, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie zamietol (výrok I) a návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona
č. 233/2019 Z. z. zamietol (výrok II).

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn.
Ro/731/1994 zo dňa 06.09.1994, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v predmetnej
veci. Súdny exekútor dňa 15.05.2020 predložil súdu prvej inštancie námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, v ktorých oprávnený namietal, že nie je účastníkom konania,
že súdny exekútor nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do 30.06.2016

a že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej
exekúcie odôvodňujú. Oprávnený sa tiež domnieval, že zákonom č. 233/2019 Z. z. je obmedzené jeho
vlastnícke právo a vylúčené právo na súdnu ochranu, z ktorého dôvodu podal podnet na podanie návrhu
na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie citoval ust. § 1
ods. 1 a 2, § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2 písm. d/, § 6 ods. 4 písm. b/, § 7 ods. 1 a 3, § 8 ods. 1 a §
10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, § 37 ods. 3, § 211a ods. 1, § 233a, § 243d ods. 3 a § 243h ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že ak
pohľadávka z exekučného konania bola postúpená na iného oprávneného a následne nedošlo k zmene
účastníkakonanianastraneoprávneného,t.j.neexistujerozhodnutiesúduopripustenízmenyúčastníka
konania na strane oprávneného, správne súdny exekútor doručoval upovedomenie o zastavení starej
exekúcie pôvodnému oprávnenému, nakoľko v čase jeho vydania neexistovali relevantné pochybnosti

o tom, kto je účastníkom konania. V ďalšom poukázal na znenie ust. § 6 ods. 4 písm. b) zákona č.
233/2019 Z. z., ktoré priamo odkazuje na § 211a a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že vzmysle týchto ustanovení je súdny exekútor povinný do 30.06.2016 vykonať zápis všetkých právoplatne
neskončených exekúcií, v ktorých mu súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií.
Strata nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov je dôsledkom nezapísania starej exekúcie

do centrálneho registra exekúcií. Lustráciou v tomto registri však súd prvej inštancie zistil, že súdny
exekútor si uvedenú povinnosť splnil. Naopak, oprávnený svoje pochybnosti o včasnosti zapísania
exekúcie do centrálneho registra exekúcií ničím nepodložil, čím neuniesol dôkazné bremeno. Preto mal
súd prvej inštancie za to, že sú splnené podmienky na vznik nároku súdneho exekútora na náhradu
paušálnych trov. Tiež poukázal na to, že napriek námietkam oprávneného upovedomenie o zastavení

starej exekúcie obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. Súd
prvej inštancie ďalej citoval ust. § 9a Exekučného poriadku, § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom
súde Slovenskej republiky a čl. 125 ods. 1 písm. a), čl. 130 ods. 1 písm. d) a čl. 144 ods. 2 Ústavy SR
a uviedol, že účelom zákona č. 233/2019 Z. z. nie je odňatie práva účastníkovi konania obrátiť sa na
ustanovený orgán s cieľom vymáhania jeho vykonateľnej pohľadávky ale v prípade zastavenia exekúcie

zo zákona má oprávnený možnosť ďalšieho vymáhania svojej pohľadávky prostredníctvom opätovného
návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené návrh oprávneného na prerušenie exekučného
konania za účelom podania návrhu na začatie konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným
súdom SR zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie
nie je prípustné, keďže z ust. § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. vyplýva, že proti

rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho
podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá.
Oprávnený zároveň namietal, že o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej
inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 zák.
č. 233/2019 Z. z. a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného

sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to
rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého
dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený súd. Oprávnený ďalej namietal, že zákon
č. 233/2019 Z. z. celkom jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu
paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, kde z ustanovení

Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva to, dokedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť
zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich dní, odkedy sa dozvedel
alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30.06.2016 v zmysle
§ 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhl. MS SR č. 355/2014 Z. z.
o centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom č. 335/2014 Z. z.,

ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Keďže poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2000, mal súdny exekútor zabezpečiť zápis
exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 07.01.2015. Nemôže byť potom správny záver
o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo
to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší zápis exekúcie do

centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je.
Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra
exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej
exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie
pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky

arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania

oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa
ust. § 386 písm. c) CSP.6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

7. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,aktentozákonneustanovujeinak,napostuppodľatohtozákonasapoužije
Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

12. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa
Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým

uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho
súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým
odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je
odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd návrh
na prerušenie konania zamietol a ktorým súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie

zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, a
to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok
nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v zmysle ust. § 7 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného
odmietol.

15. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle v § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.
o ukončení niektorých exekučných konaní podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe
poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustnásťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu
úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až
následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe

poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.

16. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým,
že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a

tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie
princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z
30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné
s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej
inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou

civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a
nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože
dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).