Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202535
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4216202535.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcu: P. W., W., C. XX, IČO:
00 306 444, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Twin City
Tower, Mlynské nivy 10, IČO: 47 239 921, proti žalovaným: 1/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X.
XXX/X, 2/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. XXX/X, obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr.
Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, o zriadenie práva
vecného bremena, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/73/2016-393
zo dňa 10. mája 2019, v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/73/2016-454 zo dňa 04. 02. 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Komárne (ďalej len „prvoinštančný súd“) v záhlaví označeným rozsudkom žalobu
žalobcu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 151n ods. 1 až ods. 3, §
151o ods. 1 až ods. 4 , § 134 ods. 1 až ods. 4 , § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka .

1.2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu v miere potrebnej na užívanie stavby so súpisným č.
XXX , na parcele č. XXX/XXX, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C"
evidovaná na katastrálnej mape, okres G., obec: W., katastrálne územie W. v súlade s vyhotoveným
geometrickým plánom, na základe ktorého plánu mali z doterajších parciel č. XXX/XXX a XXX/XXX
zlúčením a rozdelením citovaným geometrickým plánom vzniknúť nové parcely tak, že pôvodná parcela
XXX/XXX zostala zachovaná v pôvodnej výmere XXX m2 a z parcely č. XXX/XXX vo výmere X.XXX

m2 vznikla parcela č. XXX/XXX vo výmere X.XXX m2 zastavanej plochy a nová parc. č. XXX/XXX vo
výmere XXX m2 zastavanej plochy. Zriadenia vecného bremena odôvodňoval dlhodobým (od roku
1991) nájomným vzťahom so spoločnosťou V., s.r.o. Žalobca vlastníctvo nehnuteľnosti, stavby na
parc. XXX/XXX nadobudol delimitáciou bývalého školského majetku zo štátu na obce, a zmluvami od r.
1991 do súčasnosti dal stavbu do nájmu na podnikateľské účely. Za celú dobu nájmu žalobca neriešil
vzťahy súvisiace s právom prechodu a prejazdu cez citovaný pozemok s vlastníkmi pozemkov, napriek
tomu, že nebol ich vlastníkom. V minulosti došlo následne k scudzeniu nehnuteľností kúpou, k prevodu

vlastníckeho práva k pozemkom na žalovaných. Keďže nedošlo k dohode strán sporu o spôsobe
prístupu k stavbe, inicioval toto konanie s poukazom na § 135c ods. 3 Obč. zák., žalobe žiadal vyhovieť
nakoľko súčasný stav neumožňuje nájomcovi presun materiálu k výkonu podnikania a bez zriadenia
vecného bremena by sa stalo využitie neefektívne cez existujúci vchod. V priebehu konania štatutárnyzástupca žalobcu - starosta uviedol, že budovu v rozsahu cca 1/3 asi rok až dva užíva iná firma, ktorá
využíva vchod z protiľahlej strany budovy od parku, zatrávnenej časti pozemku.

1.3.Žalovanížiadaližalobuzamietnuť,nakoľkovprípadevecnýchbremienmábyťvlastníknehnuteľností
minimálne obmedzovaný pri výkone vlastníckeho práva a zabezpečený prístup k nehnuteľnosti žalobcu
v rozsahu X,X metra z X. ulice je dostatočný na prísun materiálu

1.4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca je vlastníkom

prevádzkovej stavby na parc. č. XXX/XXX, so súpisným č. XXX bez pozemku, cez ktorý je stavba z
verejnejkomunikácieprístupná.Nehnuteľnosťnadobudolnazákladedelimitácie. Žalovaní súvlastníkmi
pozemku parc. č. XXX/XXX, vo výmere XXXX m2 zastavaných plôch a nádvorí; pozemok sa nachádza
okolo nehnuteľnosti - prevádzkovej budovy žalobcu.

1.5. Súd vykonal ohliadku k rozsahu vecného bremena. Konštatoval, že v minulosti nemohli a ani

neboli využívané pozemky podľa žalobcom predloženého geometrického plánu v priestore za budovou
a využívanie od C. ulice je tiež obtiažne, pretože plocha je zatrávnená a sú na nej stromy. Podľa
súdu v súlade s vyjadrením žalovaných prístup do prenajatých priestorov prevádzkovej budovy so súp.
č. XXX (sú len dva vchody), kedy jeden z vchodov využíva súčasný nájomca, spoločnosť V., s.r.o. je
dostatočný, pretože je z neho priamy prístup na cestnú komunikáciu obce. Žalovaní teda zabezpečili

výkon nájomného práva do budovy cez doterajší vchod od X. ulice v šírke X,X metra.

1.6. Súd vychádzal z obsahu spisového materiálu, kedy v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodoval o podanom odvolaní žalovaných a v odôvodnení svojho rozhodnutia o. i.
skutočností poukázal na to, že žalobca, resp. jeho nájomca má prístup k stavbe zabezpečený, pričom sa

jednalo o totožný prístup v šírke X,XX metra, ktorý žalovaní poskytujú žalobcovi, resp. jeho nájomcovi i
naďalej. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť (tak, ako ju taktiež konštatoval Krajský súd v Nitre
v uznesení č. k. 25Co/301/2015-83), že nariadené predbežné opatrenie v žalobcom požadovanom znení
by v žiadnom prípade nerešpektovalo zásadu proporcionality, t .j. že predbežné opatrenie je primerané
povahe veci a sledovanému účelu konania, pričom ochrana záujmov zúčastnených subjektov je v

spravodlivej rovnováhe. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadením predbežného opatrenia v zmysle
odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa je potrebné konštatovať absenciu
spravodlivej rovnováhy ochrany záujmov účastníkov konania, keď takouto predbežnou úpravou sa
nad mieru, ktorú je z hľadiska sledovanej úpravy možné považovať za primeranú, zasiahlo do práv
žalovaných, a to ich vlastníckych práv k prejednávanej nehnuteľnosti vo vzťahu k celej parcele č.

XXX/XXX o výmere XXXX m2, čo z hľadiska účelu, ktorý žalobca navrhovanou predbežnou úpravou
pomerov sledoval, nie je možné považovať za adekvátne. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.
k. 25Co/301/2015-83 poukázal na to, že žalobca si už v minulosti uplatnil takýto nárok pred OS
Komárno pod sp. zn. 13C/422/2014, ktorému návrhu okresnú súd vyhovel, avšak krajský súd rovnako
s prihliadnutím na identické skutočnosti vo vzťahu k predbežnému opatreniu rozhodnutie zmenil a

návrh zamietol.

1.7. Na záver súd poznamenal, že aj navrhnutá suma za využívanie nehnuteľností 10,- EUR ročne je
nízka,predstavovalaby mesačnenáhraduzavyužívanieceléhopozemkulenvsume0,83EUR,pretože
ak by mali žalovaní udržiavať pozemky zaťažené navrhovaným vecným bremenom v užívateľnom

stave,zrejmebytobolopredoterajšiehovlastníkastratovépodnikaniezhľadiskamorálnehoajfyzického
opotrebenia nehnuteľnosti, keď oprávnený z vecného bremena za dohodnutú náhradu má právo voči
vlastníkovi nehnuteľností, aby tento udržiaval nehnuteľnosť v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie.
Za daného stavu nemožno vylúčiť dôvodnosť vecného bremena práva prechodu a prejazdu, avšak v
šírke X,X metra, ako to žalovaní navrhli v časti cez pozemok ústiaci na A. v obci W. z doterajšieho

vchodu a východu z budovy, nie však z náprotivnej strany vchodu a východu ústiacej na C. cestu (ktorú
podľa udania žalobcu ako nájomca využíva jeden až dva roky iná spoločnosť). Žalobca návrh v tomto
smere neupravil (spracovaním nového geom. plánu, preto súd žalobu zamietol.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobe

vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietal zmätočnosť
rozhodnutia, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že odôvodnenie rozhodnutia oprel o závery uznesenia Krajského súdu v Nitre, ktorý
rozhodoval o neodkladnom opatrení a posudzoval podmienky naliehavosti zásahu zo strany súdua primeranosti dočasnej úpravy pomerov, ktoré ale nie sú aplikovateľné pri rozhodovaní o trvalom
usporiadaní vzťahov strán sporu. K nesprávnym skutkovým zisteniam vytýkal súdu, že sa uspokojil s
existenciou čisto teoretickej možnosti prístupu k jeho stavbe, ako to navrhli žalovaní ale sa nezaoberal

tým, či navrhnutý prístup je pre neho reálny a efektívne využiteľný s ohľadom na spôsob využívania
stavby na prevádzkovanie krajčírskej dielne, keď prísun materiálu vyžaduje uskutočňovanie nakládky
a vykládky aspoň pomocou paletovacích strojov alebo iných pracovných mechanizmov. Žalovaným
navrhnutá cesta neumožňuje prístup týchto vozidiel k stavbe, keďže je nespevnená a na časti pozemku
sa nachádza jarok znemožňujúci uskutočňovať nakládku a vykládku. Podľa jeho návrhu prístup po už

existujúcej spevnenej príjazdovej ploche predstavoval reálne a efektívne využitie prístupu k stavbe.
Uviedol, že spevnené plochy vybudoval na svoje náklady, sú jeho vlastníctvom a zamedzením prístupu
budú slúžiť len žalovaným, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Vytýkal súdu, že neriešil otázku jeho
prístupu k infraštruktúre slúžiacej k využívaniu stavby (kanalizačná, vodovodná infraštruktúra, septik,
šachty). Mal za to, že žalovanými navrhnuté riešenie je v rozpore s právnym poriadkom, keďže
zahŕňa potrebu zasypania odvodňovacieho výkopu. Nesúhlasil so záverom súdu o neprimeranosti

odplaty za zriadenie vecného bremena dôvodiac potrebou zabezpečenia údržby pozemku, pretože
podľa zákonnej úpravy je odplata oddelená od nákladov na údržbu cudzej veci užívanej na základe
práva vecného bremena (§ 151n ods. 3 Obč. zákonníka). Na záver zdôraznil, že bez ohľadu na to, či
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržal, aj keď trval na splnení podmienok vydržania, mal súd
zohľadniť, že dlhodobo reálne vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu bez akéhokoľvek

rušenia zo strany vlastníkov.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca má
prístup k stavbe zabezpečený v rozsahu potrebnom pre výkon svojej činnosti, resp. výkon činnosti

nájomcu a zriadením práva ním navrhovaným spôsobom by došlo k výraznej miere v obmedzení ich
vlastníckeho užívacieho práva, keďže by boli nútení strpieť právo prechodu takmer cez celú parcelu
č. XXX/XXX neobmedzením šírky prechodu na nevyhnutnú mieru. Žalobca sa domáha zriadenia
bremena na ploche XXX m2, pričom nimi navrhovaný rozsah, ktorý súčasne dlhodobo využíva, je v
rozsahu XX,X m2. Pri porovnaní týchto dvoch prístupov je zjavné, že návrh žalobcu nezodpovedá

zásade proporcionality. Dlhodobo mu umožnil prístup k stavbe cez pozemok z inej strany v šírke XXX
m, ktorá je nepochybne postačujúca aj pre prejazd nákladného motorového vozidla a je nad rámec
nevyhnutnej miery. Zastávajú názor, že súčasný prístup k stavbe je súladný so zásadou účelovosti a
primeranosti a nesúhlasia, aby rozsah prechodu a prejazdu žalobcu, resp. nájomcu, mal zodpovedať
užívaniu takmer celej ich nehnuteľnosti. Nesúhlasili ani s argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie

opomenul, že závery uznesenia Krajského súdu v Nitre v konaní sp. zn. 9Co/291/2016 sa týkali
posúdenia podmienok naliehavosti zásahu pri dočasnej úprave pomerov. Z vykonaného dokazovania,
vrátane ohliadky na mieste samom je zrejmé, že súčasný prístup žalobcu k nehnuteľnosti je X,X m. Z
predloženej fotodokumentácie vyplýva, že má prístup k stavbe upravený pre účely podnikania nájomcu,
pričom k stavbe majú prístup aj väčšie stroje ako dodávky, nákladné autá, traktory prípadne väčšie

mechanizmy. Nimi navrhovaný prístup je efektívny a využiteľný s ohľadom na spôsob využívania stavby
žalobcu, prevádzkovú dielňu, nakoľko súčasný prístup žalobcu k stavbe využíva pomerne dlhé roky bez
akýchkoľvek problémov; bol spevnený, čím mu poskytnutá možnosť realizovať nakládku a vykládku
pomocou nákladných vozidiel. Ohliadkou bolo zistené, že prístup k stavbe žalobcu v zmysle jeho návrhu
nie je vhodný na využívanie nákladných strojov, resp. súčasného nájomníka, nakoľko vozidlá nemajú

dostatočný prístup k stavbe a priestor na napr. odbočenie. K žalobcom prezentovaným úvahám o
infraštruktúre uviedli, že neboli predmetom žaloby, a preto sú pre potreby tohto sporu irelevantné. Z
dokumentácie je zjavné, že tovar nie je nakladaný ručne, ale mechanizmami. Žalobcom prezentovaný
návrh nie je hospodárny, pretože v minulosti ničil a znehodnocoval ich pozemky využívaním prechodu a
prejazdu k stavbe, ktorá prístupová cesta je najdlhšou možno trasou prostredníctvom ktorej má možnosť

dostať k svojej stavbe cez ich pozemok. Vyhovením žalobe by mali úplne znehodnotený pozemok z
dôvodu nemožnosti umiestnenia akejkoľvek stavby na ňom. K úvahám o nadobudnutí vlastníckeho
práva vydržaním uviedli, že žalobca nikdy nebol dobromyseľný, nakoľko vedel, že k nehnuteľnosti
prichádza cez ich pozemok bez toho, aby s nimi uzatvoril zmluvu. Nebol teda oprávneným po celú
vydržaciu dobu a nenakladal s vecou ako s vlastnou. Na záver uviedli, že sa snažili o mimosúdne

riešenie sporu, avšak všetky návrhy boli žalobcom zamietnuté, dokonca odmietol uzavrieť dohodu
o zriadení vecného bremena, ktorú mu v záujme mimosúdneho riešenia sporu predložili. Ich návrh
prístupovej cesty je v súlade so zásadou proporcionality a potrebou zachovania rovnováhy medzi
zabezpečením efektívneho prístupu k stavbe a obmedzením vlastníckych práv, keďže z geometrickéhoplánu predloženého žalobcom je zrejmé, že by došlo k neadekvátnemu zásahu do ich vlastníckych práv
vo vzťahu k parcele č. XXX/XXX o výmere XXXX m2, čo sa z hľadiska účelu javí ako nespravodlivé,
najmä pokiaľ je možné prístup k stavbe žalobcu zabezpečiť aj inak.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods.
1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§

383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena zriadením

práva prechodu a prejazdu v miere potrebnej na užívanie stavby v jeho výlučnom vlastníctve, súpisné
č. XXX, na parcele reg. „C“ č. XXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, okres G.,
obec W., katastrálne územie W. v súlade s ním predloženým geometrickým plánom, na základe ktorého
by mali z doterajších parciel č. XXX/XXX a č. XXX/XXX ich zlúčením a rozdelením vzniknúť nové
parcely tak, že pôvodná parcela č. XXX/XXX zostane zachovaná v pôvodnej výmere XXX m2 (parcela

vo vlastníctve žalobcu) a z parcely č. XXX/XXX (vo vlastníctve žalovaných) vo výmere X.XXX m2 vznikla
parcela č. XXX/XXX o výmere X.XXX m2 a nová parcela č. XXX/XXX o výmere XXX m2 zastavanej
plochy. Dôvodil tým, že nájomnou zmluvou (v roku 1991) prenajal spoločnosti V., s.r.o. nehnuteľnosť,
budovu, na parcele č. XXX/XXX na podnikateľské účely. Vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudol zo zákona
delimitáciou bývalého školského majetku štátu. Žalobca zdôraznil, že súčasný stav neumožňuje jeho

nájomcovi presun materiálu k výkonu podnikania a bez zriadenia vecného bremena by sa stalo využitie
cez existujúci vchod neefektívne.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že prístup do prenajatých priestorov prevádzkovej budovy so
súpisným č. XXX je dostatočne zabezpečený a je aj využívaný nájomcom. Žalobcom navrhované
riešenie nekorešponduje so zásadou proporcionality, t. j. zachovania spravodlivej rovnováhy zásahu do

vlastníckych práv žalovaných vo vzťahu k celej parcele č. XXX/XXXX o výmere XXXX m2. Žalovanými
navrhnutý prístup ku vchodu, využívaný súčasným nájomcom žalobcu považoval súd za dostatočný,
nakoľko z vchodu budovy je priamy prístup na cestnú komunikáciu obce, čo vyplynulo z ohliadky a
fotodokumentácie. Mal za to, že žalovaní zabezpečili nerušený výkon nájomného práva prístupu do
budovy žalobcu cez doteraz využívaný vchod z X. ulice v rozsahu X,X m, preto žalobu zamietol.

7. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci.

7.2. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej

praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

7.3. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.7.4. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku
a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne dospel aj k

správnemu právnemu záveru. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený
skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky
vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. V ďalšom
odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP.

8. V danom prípade ide o situáciu predvídanú ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktorá vo svojej podstate predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby (žalobcu) s vlastníkom
pozemku (žalovaných). Odvolací súd dopĺňa, že inštitút vecných bremien (do 1. 4. 1964 služobnosti a
reálne bremená) zaraďujeme do skupiny vecných práv k cudzím veciam (iura in re aliena). Ich podstatou

je obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať (§ 151n ods. 1 OZ) za účelom prospešnejšieho využitia nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka
alebo v prospech určitej konkrétnej osoby. Zriadenie vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím
súdu pre závažný zásah do právnej pozície vlastníka veci (absolútne panstvo nad vecou) prichádza
preto do úvahy výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch. Občiansky zákonník umožňuje súdu

zriadenie vecného bremena v troch prípadoch: 1/ pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
(§ 142 ods. 3), 2/ v sporoch, týkajúcich sa neoprávnenej stavby na cudzom pozemku (§ 135c ods. 3) a
napokon 3/ pri zriadení práva cesty vlastníkovi stavby (§ 151o ods. 3 OZ). Podľa posledne označeného
ustanovenia cez priľahlý pozemok možno zriadiť požadované vecné bremeno, avšak len na návrh
a v prospech vlastníka stavby; a to za predpokladu, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom

priľahlého pozemku a súčasne prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Z uvedeného
ustanovenia potom jednoznačne vyplýva i okruh účastníkov súdneho konania ako nositeľov oprávnenia
a tomu zodpovedajúcej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva. Na podanie návrhu je teda aktívne
legitimovaný vlastník stavby, pričom návrh smeruje proti vlastníkovi priľahlého pozemku. Žalobcom
v prípade žaloby o zriadenie práva nevyhnutnej cesty k stavbe je vlastník stavby, ktorý zo svojej

stavby postráda prístup k verejnej komunikácii. Ak je vlastníkov stavby viac, žalobu musia podať všetci
spoluvlastníci. Žalovaným je vlastník pozemku, cez ktorý má byť cesta vedená, teda osoba, ktorá
odopiera uzavrieť s vlastníkom stavby dohodu o zriadení vecného bremena. Podmienkou na zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v práve cesty súdom je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
teda najmä na základe zmluvy.

8.2. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným
spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť
ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo že mu zriadi vecné

bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie,
nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok
patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Vecné bremeno
cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca má prístup k stavbe na základe obligačného práva alebo môže
na prístup využiť iné pozemky, ktoré má vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí

pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší
alebo výhodnejší, alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie
súdu význam.

9. Žalobca v podanom odvolaní argumentoval skutočnosťou, že súd prvej inštancie do odôvodnenia

rozhodnutia prevzal závery Krajského súdu v Nitre uvádzané v rozhodnutí sp. zn. 25Co/301/2015 zo dňa
20.05.2015, ktorým zmenil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia tak, že
ho zmietol. V tejto súvislosti uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil odlišnosti posudzovania návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, preto postupoval nesprávne a jeho rozhodnutie je z uvedeného
dôvodu zmätočné, a teda nezákonné.

9.2. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia poukazujúce
na závery plynúce z rozhodnutia Krajského súdu o predbežnom opatrení č. k. 25Co/301/2015-83
zo dňa 20.05.2015 vzhľadom na odôvodnenie tohto rozhodnutia nemá vplyv na vecnú správnosťodvolaním napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že na
závery citovaného rozhodnutia poukazoval súd prvej inštancie najmä v súvislosti s tým, že odvolací súd
sa v uvedenom rozhodnutí zaoberal primeranosťou práva prechodu, (i keď s dôraznom na nutnosť

nariadenia predbežného opatrenia) a keďže súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k
rovnakému záveru (ohľadom ne/primeranosti zásahu do vlastníckeho práva žalovaných zriadením
vecného bremena prechodu a prejazdu cez vchod preferovaný žalobcom), odvolací súd nevzhliadol,
žiadnu prekážku v uvedenom postupe súdu prvej inštancie, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
posúdenie veci. Aj keď závery Krajského súdu v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 25Co/301/2015 zo

dňa 20.05.2015 boli prijaté v súvislosti s posúdením splnenia podmienky naliehavosti nariadenia
predbežného opatrenia, a teda dočasného práva cesty cez vstup preferovaný žalobcom, je nutné
konštatovať, že Krajský súd v Nitre rovnako tak posudzoval primeranosť zásahu do vlastníckych práv
žalovaných, na čo súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal s tým, že súd prvej
inštancie dospel k obdobnému záveru, aj keď v rozhodnutí, ktoré sa vy svojím charakterom vyznačuje
trvalou úpravou. (v porovnaní s predbežným opatrením). Preto možno konštatovať, že závery Krajského

súdu v Nitre majú spojitosť vo vzťahu k prejednávanému prípadu z dôvodu posudzovania primeranosti
cesty a zásahu do práv žalovaných aj keď v oboch prípadoch pre iné účely. Na základe uvedeného teda
možno konštatovať, že ak aj súd prvej inštancie do odôvodnenia svojho rozhodnutia prevzal niektoré
záveryKrajskéhosúduvNitre(ktorýrozhodovalodôvodnostiprimeranéhoopatrenia)stým,žezároveňz
odôvodneniajehorozhodnutiasúzrejmédôvody,prektoréžalobužalobcuzamietoluvedenáskutočnosť,

nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

10. Nad rámec veci odvolací súd poukazuje na to, že rozhodná úprava procesného práva poskytuje
odvolacím súdom možnosť potvrdenia nimi preskúmavaných rozhodnutí súdov prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP nielen v prípade možnosti stotožnenia sa so spôsobom rozhodnutia v prvej

inštancii (rozumej s výrokom rozhodnutia, poskytujúcim odpoveď na otázku majúcu sa vyriešiť) aj s
jeho odôvodnením, ale tiež v tých prípadoch, v ktorých odvolací súd považoval za vecne správny
(akceptovateľný) iba výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu. O druhý z práve spomenutých prípadov
šlo (a naďalej pôjde) spravidla vtedy, keď odvolací súd mal (bude mať) za to, že dôvody vedúce súd
prvej inštancie k vydaniu inak správneho rozhodnutia (opäť rozumej vo výroku) neobstoja vôbec, alebo

tieto najmä v svetle odvolacích námietok nemusia byť postačujúcimi. Práve v objektívnej zrozumiteľnosti
argumentáciesúduprvejinštanciepotomtrebahľadaťkľúčkukorektnejodpovedinaotázku,dokedyešte
má odvolací súd dopĺňať (resp. nahrádzať) dôvody na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie sám, a
v ktorých prípadoch už bude namieste, aby príležitosť na reparát poskytol tomu, na strane koho chyba
nastala (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 69/2016 z 22.02.2017). Ani zásada dvojinštančnosti

konania teda nie je zásadou bezvýnimočnou.

11.Odvolacísúd predovšetkýmsprihliadnutímnato,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahu
potrebnomprerozhodnutieanazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniama
následne dospel aj k správnemu právnemu záveru konštatuje, že v prejednávanej veci možno odvolaním

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je vo výroku vecne správne,podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť, pretože odvolacia argumentácia žalobcu ani v tomto smere obstáť nemôže.

12. Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že žalovanými navrhované právo prechodu a prejazdu
z X. ulice je a súdom prvej inštancie bolo posúdené len v teoretickej rovine nepovažuje za dôvodnú.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento prístup využíva nájomca žalobcu dlhodobo,
minimálne od času, kedy žalovaní oplotili pôvodnú príjazdovú cestu (prístup navrhovaný žalobcom
zriadením vecného bremena) a ktorú skutočnosť uvádza aj v žalobe podanej na súd prvej inštancie dňa
19.02.2016. Inými slovami, minimálne od uvedeného dátumu je prístup k budove žalobcu zabezpečený
prístupom z A. ulice, pričom tento prístup je aj nájomcom využívaný. Tvrdenie žalobcu, , že prístup

nie je efektívne využiteľný nie je právne významný, pretože najmä pokiaľ ide o jarok, je zrejmé,
že táto tzv. „prekážka“ ani doposiaľ prístupu k budove nebránila. Aj z predloženej fotodokumentácie
vyplýva, že nájomca má prístup k stavbe upravený pre účely podnikania, k stavbe majú prístup aj
väčšie stroje, napr. dodávky, nákladné autá, traktory, povrch bol spevnený, aby bolo možné realizovať
nakládku a vykládku aj pomocou nákladných vozidiel. Žalobca nepreukázal tvrdenie, že takto upravený

príjazd neumožňuje prístup vozidiel k rampe. V sporových konaniach dominuje prejednávací princíp
a princíp kontradiktórnosti, ktorého cieľom je riešiť a rozhodnúť existujúci spor medzi stranami sporu,
ktoré stoja proti sebe v postavení žalobcu a žalovaného. Každý z nich je povinný tvrdiť určité
skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy. Miera, akou si sporové strany splnia svoju povinnosť tvrdeniaa dôkaznú povinnosť predurčuje skutkový záver súdu, ktorý mu slúži ako základ pre právne posúdenie
uplatňovaného nároku.

12.2.Jednouzďalšíchpodstatnýchoblastí,ktorésúvisiasdokazovanímvobčianskomsúdnomkonaníje
otázka následkov nesplnenia povinnosti strany sporu zabezpečiť príslušnými dôkaznými prostriedkami
preukázanie svojich tvrdení. Strana, ktorá nenavrhla potrebné dôkazy a jeho tvrdenia preto ostali
nepreukázané, musí niesť nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia založeného len na skutkovom
stave zistenom na základe ostatných vykonaných dôkazov. V procesnej teórii sa hovorí o tzv. dôkaznom

bremene. Dôkazné bremeno je spojené s dôkaznou povinnosťou. Ak procesná strana splní svoju
dôkaznú povinnosť natoľko, že to vedie k preukázaniu jej tvrdení, uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej
v danom spore prináleží.

12.3. Zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 01. 07. 2016 sa vo výraznej miere
dotkli aj inštitútu dokazovania V porovnaní s pôvodným režimom OSP dochádza v súvislosti s novou

legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu
procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie,
dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd
v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný §
185 ods. 2 a 3 CSP, v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Výnimkou sú iba dôkazy

vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov (ods. 2) a dôkazy vykonané pri skúmaní procesných
podmienok, vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia a pri zisťovaní cudzieho práva. Osobitne je táto
otázka upravená na účely sporov s ochranou slabšej strany, v ktorých môže súd vykonať dôkaz aj bez
návrhu, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295, § 311 a § 319 CSP).

13. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy
treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi
zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby
zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce
právu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie

komfortné (efaktívne). Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom
na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel
(obdobne rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 3903/2008, či sp. zn. 22Cdo 2854/2010).
Navyše, ak je prístup k určitej stavbe možný len cez cudzí pozemok, nie vždy je to postačujúci dôvod na
zriadenie práva cesty. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo

vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka (pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2411/2008).

14. V danom prípade, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, možno jednoznačne dospieť
k záveru, že zriadenie nevyhnutnej cesty (§ 151o Občianskeho zákonníka) tak ako to žiadal žalobca

opierajúc sa o vyhotovený geometrický plán by neprimeraným spôsobom zasahovalo do vlastníckeho
práva žalovaných najmä s poukazom na skutočnosť, že strany sporu ako aj súd majú vedomosť
o skutočnosti, že je zabezpečený prístup vo forme prechodu a prejazdu tak, aby bolo čo najmenej
zasiahnuté do vlastníckeho práva žalovaných a zároveň žalobcovi je umožnené riadne využívať jeho
stavbu spôsobom navrhovaným žalovanými z X. ulice, ktorý vchod/východ je aj v súčasnosti zo strany

žalobcu a jeho nájomcu využívaný. Je tomu tak preto, že zriadením nevyhnutnej cesty v súlade so
žalobným návrhom by sa nad mieru primeranú zasiahlo do vlastníckych práv žalovaných a to takmer
vo vzťahu k celej parcele č XXX/XXX o výmere XXXX m2, čo nemožno považovať zásah v nevyhnutej
miere. Keďže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že prístup ku komunikácii
vedúcej k budove žalobcu je zabezpečený žalovanými navrhovaným spôsobom, navyše vo väčšej šírke

- X,XX m, oproti navrhovanej X,XX m a žalobcom navrhovaný spôsob prístupu je v zjavnom rozpore so
záujmami vlastníkov pozemku, ktorým by sa navrhovaným spôsobom výkonu práva cesty znehodnotil
pozemok o pomerne veľkej výmere na iné účelné využitie, súd dôvodne žalobu zamietol. Žalobca okrem
formálnych námietok (uvedených vyššie) voči prístupu z X. ulice bol v konaní nečinný, neučinil návrhy
na doplnenie dokazovania ani iné procesné návrhy. Je nevyhnutné zdôrazniť, že v danom prípade je

nepodstatným, ako mal v minulosti zabezpečený prístup k svojej stavbe, t. j. spôsobom, akým navrhol
zriadiť vecné bremeno prechodu a prejazdu v zmysle geometrického pánu, keďže je nutné mať na
zreteli, že v danom prípade nebolo predmetom konania vydržanie práva vecného bremena, o ktorom
pojednávať nemožno vzhľadom na absenciu dobromyseľnosti žalobcu o tom, že právo mu patrí § 134 anasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe a ani v priebehu konania neuviedol skutkové tvrdenia
o prípadnom vydržaní sporného práva, ktorých pravdivosť a dôvodnosť by bolo možné súdom prvej
inštancie posúdiť a právne vyhodnotiť. Skutočnosť, že spevnené plochy navrhovaného prístupu boli

vybudované žalobcom nie sú právne významné pre určenie, či navrhované zriadenie práva vecného
bremena je dôvodné a nepreukazujú ani splnenie podmienok vydržania práva.

15. Tvrdenia žalobcu o tom, že zriadenie práve prechodu a prejazdu cez vchod ústiaci z A. ulice nie
je možné s poukazom na tam nachádzajúci sa odvodňovací kanál nie sú dôvodné, pretože uvedená

prekážka nie je neodstrániteľnou a odstránenie alebo prípadná úprava kanálu, resp. odvodňovacej
rúry nie je tak finančne nákladné, že by táto skutočnosť odôvodňovala nutnosť neprimeraného zásahu
do vlastníckeho práva žalovaných v podobe zriadenia nevyhnutnej cesty v súlade so žalobou žalobu
a vypracovaným geometrickým plánom. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na
základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by sa nezaobišiel bez stavebných úprav nemá
pre rozhodovanie súdu význam (Rc 4/2007). Sám žalobca v odvolaní uviedol, že aj vchod, ktorý v

minulosti používal (vstup z A. ulice) si vyžadoval úpravu v podobe spevnenia prístupovej cesty s čím
žalobca v danom čase nemal problém, keď uvedenú úpravu vykonal na cudzom pozemku, ku ktorému
ho neoprávňoval žiaden právny titul. Odvolací súd preto nepovažoval uvedenú námietku žalobcu za
dôvodnú.

16. Čo sa týka samotnej efektivity využívania prístupu do vchodu/východu z cesty ústiacej z A. ulice
odvolací súd dopĺňa, že z vykonaného dokazovania, najmä z fotografií založených do súdneho spisu (č.
l. 275) jednoznačne vyplýva, že v rámci využívania uvedeného vchodu/východu žalobcovi, resp. jeho
nájomcovi nebráni žiadna prekážka majúca za následok ťažkosti s vykládkou materiálov, keď je zrejmé,
že uvedený prístup je možný aj ťažšími mechanizmami. Avšak zároveň je nevyhnutné dať do pozornosti,

že zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku, preto je vždy treba
porovnávaťvýhodu,ktorúcestaposkytuje,sujmou,ktorábyvzniklajejzriadenímvlastníkovizaťaženého
pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty
bol vlastník čo najmenej obmedzený, preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty v
rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie komfortné.

17.Kžalobcomprezentovanýmúvahámoinfraštruktúreodvolacísúduvádza,že tietonebolipredmetom
žaloby, a preto sú pre potreby tohto sporu irelevantné. Navyše, kanalizačná prípojka, septik, šachty na
vykurovanie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, pre fungovanie budovy nevyžadujú každodennú údržbu,
a preto nie je potrebný stály prístup k nim. Vedľa možného pravidelného vykonávania opráv či údržby

napr. septika možno uvažovať o jeho čistení, či vyvezení; na zabezpečenie týchto funkcií sú dostačujúce
právne nástroje vyplývajúce zo stavebného zákona a § 127 ods. 2, 3 Obč. zákonníka.

18. Odvolací súd sa s odvolacou argumentáciu žalobcu ohľadom náhrady za zriadenie vecného
bremena nezaoberal, pričom ju vyhodnotil za nadbytočnú a nedôvodnú, pretože ak súd prvej inštancie

zamietol žalobu, nebolo potrebné zaoberať sa otázkou odplaty a jej výšky.

19. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd záverom zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach
uvedené konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne
konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

Keďže žalovaní boli v odvolacom konaní v plnej miere úspešní voči neúspešnému žalobcovi, odvolací
súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) o výške,
ktorého po právoplatnosti toho rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie rozhodnutím, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).