Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 16, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111011230
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Goliášová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111011230.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Goliášovej a sudcov

JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Vladimíra Kuráka, v trestnej veci proti obžalovanému D. Q., pre
trestný čin vraždy podľa § 219 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 16. januára 2013, o odvolaní krajského prokurátora a obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 16.5.2012, sp. zn. 8T 14/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému D. Q., nar. XX.X.XXXX R. P. ukladá podľa § 284 ods.1 Tr.
zák., § 38 ods.2, § 41 ods.1, ods.2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 a 1 (sedem a pol)
roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie krajského prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný D. Q. uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu
všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods.1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 28.3.2009 v čase okolo 20,00 hod. na ul. H. v P. rozbil kovovým nástrojom upraveným do
podoby kladiva z vonkajšej strany okno i za ním postavenú sadrokartónovú priečku vedúcu do priestorov
kasína E. B., nachádzajúceho sa v suteréne budovy komplexu stavby C. Q. a U. B., ktorého hlavný
vchod je z ulice D. Q. X/A v P., z vopred pripravených nádob vylial dovnútra herne horľavú tekutinu
- zmes riedidla, benzínu a nafty, ktorú vzápätí zapálil, čím došlo k jej vznieteniu a požiaru, čím vydal
do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy najmenej 28 účastníkov pokerového turnaja a personál
nachádzajúci sa v uvedenom kasíne a cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu a

svojím konaním spôsobil škodu na zariadení a priestoroch kasína spoločnosti P. &. P., s.r.o. so sídlom
ul. Q. Č.. X P. vo výške 193.733,56 Eur a poškodením Š. C. na osobných veciach vo výške 1.115,- Eur,2/ dňa 23.12.2010 pri svojom zatknutí na základe európskeho zatýkacieho rozkazu v Českej republike
vydal orgánom Polície Českej republiky občiansky preukaz s údajmi č. J. XXXXXX, na meno L.
P., nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX, vydaný 9.8.2004 Okresným riaditeľstvom PZ Košice I, trvalé

bydlisko P. - F. D., S. XXXX/X, rodné priezvisko - P., miesto narodenia P., ktorý si nechal vyhotoviť s
úmyslom použiť ho ako pravý, na ktorom bola zmenená fotografia L. P. za fotografiu obvineného D. Q.,
nar. XX.X.XXXX.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 284 ods.1, § 38 ods.2,4, § 37 písm. m), § 41 ods.1,2 Tr. zák. úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods.2
písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods.1 písm. a) Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia veci a to 1 ks kovový jokel upravený do
podoby kladiva, 2 ks plechových nádob, 1 ks čiapka so šiltom s nápisom USS, 1 ks rukavica žltej farby
so zašpinenou prstovou časťou, 1 ks bicykel modro-čiernej farby zn. Admiral.

Podľa § 288 ods.1 Tr. por. poškodeného Š. C., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom P., Q. Č.. XX s nárokom
na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Zároveň, podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného D. Q. spod obžaloby prokurátora Krajskej

prokuratúry v Košiciach pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

-(skutok v bode 1/ obžaloby) dňa 2.10.2004 v čase okolo 01,00 hod., po vylákaní poškodeného E. J.
na čistinku v lese v katastrálnom území R. P. v časti zvanej T. po vystúpení z vozidla v prítomnosti A.
T. a H. P.Í. v úmysle usmrtiť, dvakrát vystrelil z krátkej guľovej zbrane nezistenej značky a výrobného

čísla do oblasti hrudníka a brucha poškodeného, pričom najmenej jednou strelou došlo k priestrelu
hrudníka vpravo s poranením vnútorných orgánov, čím došlo k smrteľnému zraneniu poškodeného E. J.,
po usmrtení poškodeného sa vyhrážal usmrtením dvom prítomným osobám, ak prezradia jeho skutok,
potom vyzliekol telo a prinútil prítomné osoby, aby mu pomohli odtiahnuť ho do vopred vykopanej jamy,
ktoré posypal vápnom, zakopal a z miesta činu odišiel a na neďalekom mieste spálil odevné zvršky a

ďalšie veci poškodeného,

v ktorom prokurátor vidí trestný čin vraždy podľa § 219 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,

-(skutok v bode 2/ obžaloby) bezprostredne potom, ako usmrtil E. J. okolo 01,00 hod. dňa 2.10.2004 na

čistinke v lese v katastrálnom území R. P. v časti zvanej T. sa otočil so zbraňou v ruke, ktorou usmrtil
poškodeného, k A. T. a H. P., ktorí stáli za ním v čase streľby, a týmto sa vyhrážal zabitím ak to, čoho boli
svedkami, niekomu prezradia, pričom prinútil T. a P., aby mu pomohli odtiahnuť telo do vykopanej jamy,
ktoré posypal vápnom, pričom pri odchode z miesta sa obom opakovane vyhrážal zabitím a ich krivým
obvinením o ich vedomosti o plánovanom usmrtení poškodeného, v prípade oznámenia usmrtenia

poškodeného,

v ktorom prokurátor vidí trestný čin vydierania podľa § 235 ods.1,2 písm. b), e) Tr. zák. účinného do
31.12.2005 v celom rozsahu oslobodil,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods.3 Tr. por. poškodenú E. J., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom P., A. Č.. X s nárokom
na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného D. Q. spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v
Košiciach pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

-(skutok v bode 3 obžaloby) v procesnom postavení svedka v dobe od 27.7.2006 do 4.1.2007 pri
viacerých procesných úkonoch v P. a v katastri obce R. P. pred vyšetrovateľom Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, Odbor Východ Košice v trestnej veci usmrtenia E. J. vedenej pre trestný čin
vraždy podľa § 219 ods.1, ods.2 písm. i) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 pod číslom konania ČVS:
PPZ-36/BOK-V-2006 nepravdivo označil za páchateľov tohto skutku S. M., E. P. a A. T., v dôsledku čohoboli títo dňa 1.8.2006 obvinení a dňa 4.8.2006 boli uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 0Tp
141/2006 vzatí do väzby, v ktorej zotrvali do 21.5.2007,

v ktorom prokurátor vidí zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods.1, ods.3 Tr. zák. a zločin krivej
svedeckej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1,3 písm. a), ods.4 Tr. zák. v celom rozsahu
oslobodil,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie krajský
prokurátor a v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj obžalovaný.

Krajský prokurátor v písomných dôvodoch odvolania poukázal v podstate na to, že z výsledkov
vykonaného dokazovania je nepochybné, že poškodený E. J. bol usmrtený tak, že došlo k priestrelu jeho

hrudníka vpravo, a to druhou osobou. Na uvedenom závere zotrvali znalci aj po zopakovaní posudku
v intenciách odvolacieho súdu, s prihliadnutím na závery rekonštrukcie, ako aj výpovedí svedkov T. a
P.. Tieto dôkazy korešpondujú aj s ďalšími výpoveďami svedkov P. a L., ale aj s existenciou a nálezom
obhoreného mobilu i zaistenie digitálnej váhy. Napriek záveru znalkyne z odboru psychológie ohľadne
svedka T. v súvislosti s nehodnovernosťou jeho výpovede, táto znalkyňa konštatovala, že svedok má

dostatočné intelektové a pamäťové schopnosti potrebné na to, aby vedel správne interpretovať vnímané
skutočnosti, pričom na hlavnom pojednávaní pripustila, že svedok môže hovoriť pravdu.

Samotné oslobodenie spod skutku obžaloby 1/,2/ pri posúdení uvedených skutkov ako jednočinného
súbehu nepovažuje za správne, keďže skutok 1/ bol dokončený usmrtením poškodeného a ďalšia

popisná časť obsahuje iba následnú manipuláciu, ktorá nezakladá kvalifikačnú okolnosť vo vzťahu k
vražde, preto bol naformulovaný samostatný skutok v bode 2/. Je toho názoru, že okresný súd pri
hodnotení dôkazov vzal do úvahy iba okolnosti, ktoré svedčili v prospech obžalovaného. Pri správnom
vyhodnotenívykonanýchdôkazovmaluznaťobžalovanéhozavinnéhoajvbodoch1/,2/,3,pričomvbode
1/ použil nesprávnu aplikáciu dôvodu § 285 písm. a) Tr. por. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok a

vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal na viackrát v podstate namietal uznanie viny v
bode 4/,5/ obžaloby, a taktiež uložený trest považuje za príliš prísny. Poukázal na to, že v bode 4/ chýba
z jeho strany motív, prečo by mal tak konať. Ďalej poukázal na výpoveď svedka H., o výpoveď ktorého

svedka okresný súd opiera vinu, keďže táto výpoveď je nezákonná, lebo nebol zbavený mlčanlivosti.
Ďalej namietal výpoveď znalca, resp. odborné vyjadrenie hasičského zboru týkajúce sa konštatácie,
že ak utekajúcej osobe horí noha, akože sa to javí, že horí chrbát, pričom tento dôkaz na hlavnom
pojednávaní nebol vykonaný. Ďalej nesúhlasil s hodnotením výpovede svedka P., že mu bolo ponúknuté
vypálenie konkurenčného kasína. Nesúhlasil ani s výpoveďou znalkyne MUDr. R. P. v súvislosti s

tetovážou a vyhojením popálenín, pričom okresný súd sa nezameral ani na tú skutočnosť, že osoba po
operácii achylovej šľachy ako to bolo u neho, nie je schopná rýchlo utekať. Poukázal ďalej na to, že
jeho obhajoba nebola dostatočne vyvrátená, pričom nájdené rukavice a čiapka, ako dôkaz voči nemu je
absurdné, pričom on už na začiatku uviedol, že ich dal osobe, ktorú nemenuje.

Ďalejpoukázalnaskutočnosť,žejehozadržanievČeskejrepublikebolovykonanébezakejkoľvekvýzvy,
o čom mal svedčiť videozáznam, ktorý požadoval aj zadovážiť, čo mu bolo zamietnuté. Poukázal na tú
skutočnosť, že ak v bode 4/ mal byť objednávateľom skutku svedok F., súd ho mal vypočuť.

K bodu 5/ obžaloby uviedol, že tento skutok sa stal v Čechách, a preto Česká republika mala odstúpiť

vec slovenskému súdu, pretože nepostačuje súhlas ako v rámci zásady špeciality, ale je potrebné
postupovať v súlade s § 528 Tr. por. o prevzatí trestnej veci z cudziny.

Ak by súd považoval jeho hore spomínanú argumentáciu za bezpredmetnú, žiada prehodnotiť uložený
trest, ktorý je príliš prísny. K tomuto bodu doplnil dôvody odvolania v tom smere, že medzičasom došlo

k zrušeniu asperačnej zásady, a preto pri ukladaní trestu bolo potrebné prihliadať aj na túto skutočnosť.Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Krajský súd dospel k záveru, že po procesnej stránke boli splnené podmienky pre konanie verejného
zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného, ktorý požiadal o svoje odeskortovanie na protest, že nebola
rešpektovaná jeho námietka zaujatosti, ktorú deň pred verejným zasadnutím súdu zaslal a namietal ňou
zaujatosť senátu, všetkých sudcov krajského súdu i najvyššieho súdu.

Krajský súd v zmysle § 31 ods.4 Tr. por. o tejto námietke nekonal, keďže táto nebola podaná neodkladne,
naviac, už o jednej námietke zaujatosti voči senátu bolo rozhodnuté, pričom po neakceptovaní námietky
sa obžalovaný snažil ju modifikovať v tom smere, že je to žiadosť o odňatie veci a poukázal i na
ovplyvňovanie tunajšieho súdu zo strany ÚBOK-u a Národnej kriminálnej agentúry, čo bolo zrejmou
snahou o zmarenie procesu.

Okresný súd v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. v rámci zisťovania skutkového stavu veci, o ktorom by neboli
dôvodné pochybnosti vykonal dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Vykonané dôkazy v zmysle § 2 ods.12 Tr. por. vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Keďže krajský súd po preskúmaní spisového materiálu sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením
vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu, ktorý v zmysle § 168 ods.1 Tr. por. podrobne rozviedol,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si navzájom odporujú, preto v podrobnostiach
poukazuje na tieto dôvody rozsudku okresného súdu.

Správne okresný súd postupoval i pri právnom posúdení konania obžalovaného, ak toto v bode 1/

napadnutého rozsudku právne posúdil ako zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods.1 písm. a) Tr.
zák., keďže bolo preukázané, že obžalovaný úmyselne vydal ľudí do nebezpečenstva smrti, alebo ťažkej
ujmy na zdraví a cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobil požiar;
a v bode 2/ ako prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods.1 Tr. zák., keďže bolo preukázané, že si nechal

vyhotoviť verejnú listinu s podstatne pozmeneným obsahom s úmyslom použiť ju ako pravú.

K námietkam uvádzaným v odvolaní krajského prokurátora týkajúcich sa oslobodzujúcej časti rozsudku
krajskýsúdznovupoukazujenadôvodyrozsudkuokresnéhosúdu,zktorýchjemožnézistiť,akookresný
súd vyhodnotil dôkazy, a to aj tie, na ktoré krajský prokurátor poukazuje, i to, prečo po procesnej stránke

použil pre oslobodenie ustanovenie § 285 písm. a) Tr. por. pri posúdení skutku v bode 1/,2/ obžaloby,
takže v podstate z dôvodov rozsudku sú zistiteľné vysvetlenia k námietkam krajského prokurátora, s
ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto ich podrobnejšie rozoberať nebude.

Je pravdou, že z vykonaného dokazovania ohľadne skutkov 1/,2/, ale i 3/ vyplýva silné podozrenie,

že obžalovaný žalované skutky spáchal, avšak vykonané dôkazy v súhrne nemožno hodnotiť za tak
jednoznačné a presvedčivé, ako sa vyžaduje pre uznanie viny, o ktorej by neboli pochybnosti.

Svedok A. T. a H. P. i na hlavnom pojednávaní síce zotrvali na svojej usvedčujúcej výpovedi a
okresný súd neopomenul ani existenciu svedeckej výpovede svedka D. P., ako aj S. L., výpovede

ktorých podrobne vyhodnotil v dôvodoch rozsudku, a i napriek týmto existujúcim dôkazom dospel k
záveru, že berúc do úvahy, v akom čase došlo k výsluchu svedkov, akým spôsobom, k vzniklým
manipuláciám ohľadne výpovedí týchto svedkov, k rozporom v ich výpovediach a v konečnom dôsledku
aj vykonaným znaleckým dokazovaním, výpovede svedkov považoval za nepoužiteľné. Rovnako
správne sa dostatočne vysporiadal aj s nepriamymi dôkazmi vykonanými ohľadne týchto skutkov. V

konečnom dôsledku na nejednoznačnosť vykonaných dôkazov ohľadne týchto skutkov poukázal už aj
krajský súd v rámci rozhodovania o opravnom prostriedku pri predbežnom prejednaní obžaloby.Pokiaľ sa týka námietok uvádzaných v odvolaní obžalovaného je potrebné uviesť, že krajský súd tieto
nepovažoval za dôvodné. Je pravdou, že u svedka plk. JUDr. S. H. nebolo požiadané o zbavenie
mlčanlivosti, avšak výpoveď tohto svedka neslúžila pre objasnenie základných skutočností dôležitých

pre posúdenie viny obžalovaného. U skutku v bode 1/ rozsudku je jednoznačná a presvedčivá, dôkazmi
preukázaná tá skutočnosť, že na mieste činu, resp. v neďalekej vzdialenosti boli nájdené predmety, ktoré
boli podrobné znaleckému dokazovaniu (čiapka, rukavice), pričom bola zistená jednoznačná zhoda DNA
obžalovaného. Ďalšie dôkazy vo veci vykonané ako je rýchlosť behu, miesto horenia a podobne sú iba
podpornými dôkazmi, ktorými sa okresný súd dostatočne zaoberal pri ich vyhodnotení, a v tomto smere

nezistil pochybenia ani krajský súd.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na obhajobu obžalovaného, ktorý spočiatku úplne popieral, aby
bol na mieste činu, potom uviedol, že nájdené predmety dal osobe, ktorú nechce menovať, prípadne,
že uvedené predmety boli podvrhom zo strany polície.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ohľadne tohto skutku okresný súd
vykonal dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vykonané dôkazy dostatočne potvrdzujú vinu
obžalovaného.

Obdobne i napriek námietkam uvádzaným obžalovaným skutkové zistenie okresného súdu ohľadne

skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku považuje krajský súd za zákonné a správne. Okresný
súd sa dostatočne vyporiadal aj s námietkami obžalovaného v súvislosti so zásadou špeciality, ako aj
zákonnosti rozhodovania o tomto skutku okresným súdom.

K tejto námietke krajský súd považuje za potrebné naviac upriamiť pozornosť na § 17 ods.3 Tr. por.,

že ak miesto činu nemožno zistiť, alebo bol čin spáchaný v cudzine, konanie vykonáva súd, v ktorého
obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava.

V zmysle ustanovenia Trestného poriadku na ktoré obžalovaný poukazuje v súvislosti s odovzdaním a
prevzatím trestnej veci, toto ustanovenie predpokladá, že v dožadujúcom štáte sa už trestné stíhanie

začalo, k čomu v danom prípade nedošlo, keďže voči obžalovanému trestné stíhanie bolo začaté až
potom, čo bol prebratý orgánmi Slovenskej republiky.

Čo sa týka výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, pri skúmaní zákonnosti tohto výroku krajský
súd považoval za potrebné vziať do úvahy novú skutočnosť v čase jeho rozhodovania, ktorú v

podstate namietol aj obžalovaný svojím dodatočným odvolaním, a to existenciu Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 28.11.2012 uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 428/2012 Z.z., ktorým
bol vyslovený nesúlad § 41 ods.2 zák. č. 300/2005 Z.z. Tr. zák. v znení neskorších predpisov s článkom
1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky.

V zmysle tohto nálezu: podľa článku 125 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenie § 41 ods.2
slová v texte za bodkočiarkou „ súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej
sadzby odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z.z. Tr. zák. v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia
tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť.

Keďže v čase rozhodovania krajského súdu bol už tento nález Ústavného súdu SR zverejnený v Zbierke
zákonov, krajský súd zrušil výrok o treste rozsudku okresného súdu a trest ukladal nanovo rešpektujúc
tento nález Ústavného súdu SR.

Krajský súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal z trestnej sadzby stanovenej pri zločin

všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods.1 Tr. zák., teda najprísnejšej pri ukladaní trestu za 2 trestné
činy a ukladal teda obžalovanému úhrnný trest.

Pri zvažovaní priťažujúcich a poľahčujúcich okolností nemohol zobrať do úvahy priťažujúcu okolnosť v
zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže v čase rozhodovania o poslednom odsúdení vo veci 4T 203/03

bolo vyslovené, že odsúdený Q. sa dňa 30.3.2009 podľa § 64 ods.3 Tr. zák. osvedčil v lehote, ktorá mu
bola stanovená pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.Priťažujúcou okolnosťou by mohla byť okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. spočívajúca v tom,
že spáchal viac trestných činov, ktorú však okresný súd nevzal do úvahy, a teda prihliadnutím k tejto
skutočnosti by došlo k priťaženiu obžalovanému, čo v dôsledku odvolania podaného obžalovaným by

neprichádzalo do úvahy.

Krajský súd preto po vyhodnotení odsúdení obžalovaného do roku 2004, na ktoré sa hľadí ako keby
nebol odsúdený, ale i k okolnostiam teraz posudzovaných skutkov mal za to, že na prevýchovu
obžalovaného, i vzhľadom na účel trestu je potrebné trest uložiť pri hornej hranici trestnej sadzby a to

v trvaní 7 a 1 roka.

Pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v
posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Vzhľadom k hore uvedenému krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.