Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Lýdia Gálisová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416206242
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4416206242.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 (pôvodná oprávnená: PRO CIVITAS
s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpená: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361

368, proti povinnému: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., o vymoženie sumy 930,57
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12.
decembra 2016 pod č.k. 17Er/XX2/2016-40 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 06. augusta 2018 pod č.k. 17Er/XX2/2016-56 a o pokračovaní v konaní s právnym
nástupcom oprávnenej, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávnenej: BENCONT COLLECTION,

a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

X. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. U. V.,
Exekútorský úrad so sídlom v X., J. 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie

odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, smernicou
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozhodnutiami
Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

1.1 . Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhala voči povinnému vykonania
exekúcie na vymoženie sumy 930,57 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul predložil Rozsudok
STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU sp.zn. IA-C/0913/0099, ktorý vydal dňa 07.03.2014 STÁLY
ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.. Jeho
vydaniu predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 13.04.2011 číslo zmluvy

XXXXXXXXXX, . ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 10, bod 10.2.2
obsahovalirozhodcovskúdoložku,ktorúpodrobilsúdnejkontrole.Tátoznemožňovalavoľbuspotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.Rozhodcovskýsúdjepritompaušálnymspôsobomzakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí maťistotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci
zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Zastal názor, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným

titulom. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov
vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným
právnym aktom. Súd tak vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemohol
akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to

zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd
takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je
vykonateľné, a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie
exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný.

2. Proti tomuto uzneseniu podal právny predchodca oprávnenej v zákonom stanovenej lehote odvolanie

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (CSP) namietajúc prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia,
a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Bola toho
názoru, že ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo

súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo
možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti. Uvedené podľa neho
potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16.06.2009 sp.zn. 4Cdo 159/2009.

2.1. V ďalšej časti odvolania namietala prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu

a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie §
45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní mala za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená.

2.2. Okrem toho namietala, že Poštová banka, a.s. bola povinná postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. Dala pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10
Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s § 93b zákona
o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v

predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mala za to,
že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a že CSP, ani Exekučný
poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre záver, že by
exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej,
a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok.

2.3. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedla, že smernica je záväzná pre každý
členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba
foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o

SmernicuEHSč.93/13/EHS.TaktiežjudikatúraESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecne
alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči
stranám sporu - bezprostredne záväzná.

2.4. V neposlednom rade vytkla porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, pričom poukázala na

rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj namietala neprimerané zvýhodňovanie povinného
pred exekučným súdom na základe jeho postavenia, pričom poukázala na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky III. ÚS 23/2013-8. Dospela k záveru, že exekučný súd svojím postupom
znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku.

2.5. Záverom poukázala na skutočnosť, že zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, Rozhodcovská
a mediačná, a.s., je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo
spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Navrhla, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

4. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

5. Krajský súd v X. zistil, že pôvodná oprávnená PRO CIVITAS s. r. o. bola ku dňu 09.08.2017 vymazaná
z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka číslo: 67934/B na základe
dobrovoľného výmazu, pričom jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava. Z tohto dôvodu rozhodol odvolací
súd z úradnej povinnosti o tom, že v konaní pokračuje ďalej ako oprávnená spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a. s.

6. Krajský súd v X. ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. U. V., so sídlom Exekútorského úradu

v X., J. 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu prvej inštancie dňa 15.04.2016.
Spolu s ňou bol predložený i návrh právneho predchodcu oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa
15.03.2015, ktorým sa domáhala od povinného vymoženia sumy 930,57 eura s príslušenstvom, na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 07.03.2014 sp.zn. IA-C/0913/0099,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2014 a vykonateľnosť dňa 04.05.2014. Súčasťou spisu
je i zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. uzatvorená právnym predchodcom oprávnenej - Poštovou
bankou, a.s. a povinným dňa 13.04.2011, ako aj obchodné podmienky pre úver a všeobecné obchodné
podmienky. Súd prvej inštancie následne rozhodol napadnutým uznesením tak, že zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne dňa 06.08.2018 pod č.k. 17Er/342/2016-56 vydal

opravné uznesenie.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného

titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 243h ods. 1 č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanievecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (EP
účinnýdo22.12.2015),exekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznávaprávo,zaväzuje
k povinnosti, alebo postihuje majetok.

12. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku).

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

14. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa

podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd

dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý preskúmaním rozhodcovskej doložky ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko od spotrebiteľov vyžadovala, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne

v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani
nemalbyťvydaný,pretožerozhodcovskýsúdnemalprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súd

prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako celok.

18. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámciobdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

19. Reagujúc na námietky oprávnenej uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012
sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),

pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

20. Odvolací súd k námietke oprávnenej, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací
súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§ 44 Exekučného poriadku), súd nevykonáva
dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať
dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť za tým účelom pojednávanie.

21. K námietkam oprávnenej týkajúcich sa ustanovenia § 93b zákona o bankách dodáva, že ustanovenie
§ 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere
nezbavovalo oprávnenú (resp. jej právnu predchodkyňu) povinnosti predložiť povinnému návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v

rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

22. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako
spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský

rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá
oprávnenou a povinným túto charakteristiku spĺňa. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že

rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok bola správne
posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola individuálne dojednaná. Povinná osoba mohla zmluvu
prijaťlenakocelokaleboakocelokjuodmietnuť,pričomtotoustanoveniespôsobiloznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby. V nadväznosti na uvedené
je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53 Občianskeho

zákonníkaneplatná.Následkomjeskutočnosť,žerozhodcovskýsúdvôbecnemalprávomocrozhodovať
daný spor a predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v X. pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.