Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238096
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112238096.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: I.. I. J., G.., so
sídlom kancelárie Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, správca úpadcu: IE group, a.s. v konkurze,
Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 36 518 531, zast.: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 864 808, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., Krasovského 15, 851

01 Bratislava, IČO: 00 653 501, zast.: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář, so sídlom Karlovo
nám. 671/24, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 169 720, konajúca prostredníctvom organizačnej
zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, so sídlom Kapitulská
18/A, 811 01 Bratislava, IČO: 35 884 703, o zaplatenie 472.312,42 eur s príslušenstvom a o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 30Cb/225/2012-504 zo dňa 20.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/225/2012-504 zo dňa

20.9.2018, p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie č.k. 30Cb/225/2012-444 zo dňa 12.6.2018. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd

prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 472.312,42
eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej
inštancie rozhodol dňa 12.6.2018 na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP.

2. Návrhom doručeným súdu dňa 10.7.2018 žalobca žiadal zrušiť rozsudok pre zmeškanie a zároveň
požadoval, aby súd rešpektoval zákonné prerušenie konania a ďalšie pojednávanie vo veci nenariadil.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že jeho neúčasť na pojednávaní dňa 12.6.2018 bola ospravedlniteľná,
nakoľko pojednávanie bolo uskutočnené v rozpore s ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) v spojení s ust. § 165
ods. 2 CSP, pretože ide o procesný úkon súdu, na uskutočnenie ktorého súd v prerušenom konaní
nie je oprávnený. Ďalším dôvodom ospravedlniteľnej neúčasti žalobcu na pojednávaní bolo podanie
žalobcu,ktorésprávcadoručilsúdudňa8.6.2018,t.j.preduskutočnenímpojednávania,aktorýmsprávca

vyjadril nesúhlas s pokračovaním v konaní. Účasť žalobcu na pojednávaní nebolo od neho možné
spravodlivo požadovať vzhľadom na to, že konanie malo byť zo zákona prerušené najneskôr doručením
nesúhlasu správcu s pokračovaním konania. V súlade s ust. § 47 ods. 1 ZKR bol podľa žalobcu súd
ex lege povinný konanie ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu prerušiť a pojednávanie,
ako ani predchádzajúce a ďalšie procesné úkony nevykonávať. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku
porušenia zákonnej povinnosti súdu nevykonávať procesné úkony počas prerušeného konania, boli

všetkyprocesnéúkonysúduuskutočnenépovyhláseníkonkurzunamajetokúpadcu,t.j.podni2.8.2016,
vykonané v rozpore so zákonom a pri vydaní rozhodnutia vo veci samej na ne nie je možné prihliadnuť.Žalobca mal za to, že jeho nesúhlas s pokračovaním v konaní bol doručený nad rámec povinností
uložených mu ZKR a s dostatočným predstihom pred konaním pojednávania ešte dňa 8.6.2018. Z
uvedeného dôvodu nebolo možné zo strany žalobcu odôvodnene predpokladať, že by súd v konaní

pokračoval a ani že by žalobca s uskutočnením pojednávania súhlasil a mal sa ho zúčastniť. Žalobca
sa oprávnene domnieval, že pojednávanie bude ako nezákonný procesný úkon súdu zrušené, resp.
odročenénaneurčito,doskončeniakonkurzunamajetokúpadcu.Vnadväznostinauvedenýpredpoklad
žalobca nepovažoval za potrebné svoju neúčasť na pojednávaní osobitne ospravedlňovať. Žalobca mal
za to, že zo strany súdu nebol dodržaný zákonom stanovený postup, a tak bolo pokračovanie v konaní

vo veci samej, uskutočnenie pojednávania a vydanie rozsudku pre zmeškanie vykonané v rozpore so
zákonom a žalobcovi bolo nesprávnym procesným postupom súdu znemožnené uskutočňovať jemu
patriace procesné práva, a bol mu odopretý prístup k súdu a účinné uplatňovanie jeho práv a právom
chránených záujmov. Správca úpadcu zároveň opätovne vyslovil nesúhlas s pokračovaním v konaní
podľa § 47 ods. 4 ZKR a trval na jeho prerušení až do času skončenia konkurzného konania vedeného
na majetok úpadcu.

3.Žalovanývosvojomvyjadreníknávrhužalobcuuviedol,žepodľajehonázorukonanieniejeprerušené
s ohľadom to, že správca v konaní uskutočnil úkony, ktoré jasne vyjadrujú jeho vôľu pokračovať v
predmetnom konaní. Správca podal odvolanie voči uzneseniu súdu zo dňa 3.11.2016, ktorým súd
nepriznal úpadcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Správca v uvedenom odvolaní poukázal na

skutočnosť, že ak bol na majetok poplatníka (t.j. úpadcu) vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu
a správca v konaní pokračuje namiesto poplatníka, poplatková povinnosť zaniká v tom rozsahu, v akom
ešte nebola splnená. Správca sa teda domáhal zrušenia uznesenia zo dňa 3.11.2016 práve z dôvodu,
že pokračuje v konaní namiesto úpadcu. Z formulácie odvolania správcu je zrejmé, že vyslovil súhlas s
pokračovaním v konaní predpokladaný v § 47 ods. 4 ZKR. Bez toho, aby správca pokračoval v konaní, by

nebol vôbec oprávnený podať odvolanie proti uzneseniu zo dňa 3.11.2016 a rovnako by nebolo možné
takémuto odvolaniu vyhovieť. Okrem toho súd podľa žalovaného pri všetkých ostatných procesných
úkonoch jednal so správcom ako so žalobcom a správca ako žalobca tento postup súdu až doposiaľ
nielenže nerozporoval, ale naopak na svojom vstupe do konania v pozícii žalobcu založil procesný
postup smerujúci k zrušeniu uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, keď

oslobodenie od súdnych poplatkov prináleží iba v prípade, keď správca pokračuje v konaní namiesto
úpadcu, pričom odvolací súd na podklade odvolania správcu uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
3.11.2016 zrušil. Žalovaný ďalej poukázal na to, že súdna prax vo všeobecnosti potvrdzuje, že ak je
správca aktívny, možno toto považovať minimálne za konkludentný súhlas s pokračovaním v konaní.
V predmetnej veci bol podľa názoru žalovaného správca nielenže aktívny, ale urobil aj úkon, ktorého

samotná podstata je založená práve na predpoklade, že správca v konaní pokračuje. Žalovaný mal za
to, že správca už od novembra 2016 vedel, že práve z vyššie uvedeného dôvodu konanie prerušené
nie je, pretože inak by odvolací súd nerozhodol už v apríli 2017 tak, že jeho odvolaniu vyhovel,
keďže v prerušených konaniach sa rozhodnutia nevydávajú. Odvolanie správcu voči uzneseniu zo dňa
03.11.2016 prestavuje súhlas správcu s pokračovaním v konaní, a preto je nesúhlas s pokračovaním v

konaní zo dňa 08.06.2018 bez právneho významu, pretože uskutočnený súhlas nie je možné v ďalšom
priebehu konania odvolať. Žalovaný mal vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že postup
súdu bol v súlade so zákonom, súd postupoval procesne správne, ak nariadil vo veci pojednávanie, na
pojednávaní vec prejednal a vydal rozhodnutie pre zmeškanie žalobcu, nakoľko podmienky pre vydanie
rozsudku boli splnené.

4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. §§ 278 CSP, 281 ods. 1 ods. 2 CSP, čl. 11 ods. 1 ods.
2 CSP a uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2K/9/2016 zo dňa 26.7.2016, ktoré bolo
v obchodnom vestníku zverejnené dňa 1.8.2016, bol na majetok obchodnej spoločnosti IE group, a.s.
konkurze, vyhlásený konkurz a za správcu úpadcu bol ustanovený I.. I. J., G.. Súd uznesením zo dňa

3.11.2016nepriznalžalobcovioslobodenieodsúdnychpoplatkov.Vočiuzneseniusúduzodňa3.11.2016
podal I.. I. J., G.. ako správca úpadcu odvolanie, v ktorom poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. m) a
§ 5 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a teda, že správca je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov a ak
bol na majetok poplatníka vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu a správca v konaní pokračuje

namiesto poplatníka, poplatková povinnosť zaniká v tom rozsahu, v ako ešte nebola splnená. Na základe
podaného odvolania správcu úpadcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/69/2017-397 zo
dňa 28.4.2017 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 3.11.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dňa 17.8.2017 bola do súdneho spisu nahliadať poverenázamestnankyňa advokátskej kancelárie IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., ktorá bola splnomocnená zastupovať
správcu úpadcu na základe plnomocenstva zo dňa 1.8.2017. Súd uznesením zo dňa 2.11.2017 v celom
rozsahu zrušil uznesenie súdu zo dňa 6.5.2016, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku za žalobu. Súd dňa 12.2.2018 doručil právnemu zástupcovi žalobcu predvolanie na
pojednávanie na deň 29.5.2018 o 9,20 hod. spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach
strán sporu a prípisom, ktorým súd vyzval strany sporu na podanie súhrnného vyjadrenia týkajúceho sa
predmetnej veci. Súd dňa 16.2.2018 doručil právnemu zástupcovi žalobcu upovedomenie o preložení
termínu pojednávania na deň 12.6.2018 o 12,00 hod. Dňa 23.2.2018 bolo súdu doručené súhrnné

vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 14.3.2018 s tým, aby sa
k nemu vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia. Dňa 22.3.2018 bola súdu doručená žiadosť žalobcu
o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného, nakoľko žalobca ako správca
úpadcu vykonáva vlastné šetrenie a zabezpečuje potrebné dokumenty a ďalšie informácie súvisiace
s predmetnou vecou aj prostredníctvom žiadostí o poskytnutie súčinnosti od tretích osôb a úpadcu,
ktoré mu neboli dovtedy poskytnuté. Žalobca z uvedených dôvodov žiadal o predĺženie lehoty na

podanie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného, a to o 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí pôvodne
určenej lehoty, t.j. do dňa 23.4.2018 s tým, že podľa jeho názoru predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia
nebude mať negatívny vplyv na predmetné súdne konanie. Dňa 12.6.2018 sa v predmetnej veci konalo
pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, a na ktorom bolo vo veci
rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Dňa 13.6.2018 bolo do spisovej kancelárie súdneho

oddelenia 30Cb predložené podanie žalobcu, doručené súdu dňa 8.6.2018, ktorým správca úpadcu
oznamuje súdu, že v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZKR nesúhlasí a nenavrhuje, aby sa v súdnom konaní,
prerušenom podľa § 47 ods. 1 ZKR, ďalej pokračovalo a trvá na jeho prerušení až do času skončenia
konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu v zmysle § 47 ods. 1 ZKR.

5. Súd ďalej v odôvodnení uviedol, že konkurz na majetok spoločnosti IE group, a.s. v konkurze bol
vyhlásený ku dňu 1.8.2016, teda zverejnením uznesenia v obchodnom vestníku (§ 23 ods. 1 ZKR).
Týmto momentom došlo k prerušeniu predmetného súdneho konania v súlade s ust. § 47 ods. 1 ZKR.
Účelom prerušenia konania po vyhlásení konkurzu je vytvorenie možnosti, aby do týchto konaní vstúpil
namiesto úpadcu správca. V prerušenom konaní sa pokračuje na návrh správcu, ktorý sa podaním

takéhotonávrhustávaúčastníkomkonanianamiestoúpadcu.Inapriekzákonnémuprerušeniukonaniaz
dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu súd uznesením zo dňa 3.11.2016 rozhodol o nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov úpadcovi. Voči uvedenému uzneseniu zo dňa 3.11.2016 podal
správca úpadcu odvolanie zo dňa 22.11.2016, ktoré súd posúdil podľa jeho obsahu a dospel k záveru,
že podanie správcu možno považovať súčasne za návrh na pokračovanie v konaní, nakoľko správca

sa v podaní odvolal o.i. na ust. § 5 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatková povinnosť
spoločnosti IE group, a.s. v konkurze, ktorá jej pôvodne vznikla podaním žaloby (§ 5 ods. 1 písm.
a) zákona č. 71/1992 Zb.), zanikla v dôsledku pokračovania správcu v konaní na miesto úpadcu ako
poplatníka. Uvedenému záveru svedčí aj ďalší postup správcu úpadcu v konaní, ktorý splnomocnil
advokátsku kanceláriu IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o. na jeho zastupovanie a vykonávanie všetkých úkonov

v predmetnej veci, pričom správca úpadcu mal vedomosť o vytýčenom termíne pojednávania, následne
bol upovedomený o zmene termínu pojednávania a vyzvaný na súhrnné vyjadrenie k predmetnému
konaniu. Správca úpadcu postup súdu nenamietal, naopak po zaslaní súhrnného vyjadrenia žalovaného
k veci požiadal dňa 22.3.2018 o predĺženie lehoty na podanie kvalifikovaného vyjadrenia k vyjadreniu
žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že správca úpadcu prejavil vôľu v konaní ako žalobca pokračovať.

Okrem toho v žiadosti o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia sa sám správca úpadcu označil za
žalobcu. Súd má vzhľadom na postup správcu úpadcu v konaní a na obsah jeho podaní za to, že
správca úpadcu navrhol pokračovať v konaní v súlade s ust. § 47 ods. 4 ZKR a v tomto konaní aj ako
strana sporu - žalobca konal. Nemožno dať teda za pravdu žalobcovi, že na jeho strane existoval
ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vytýčeného vo veci na deň 12.6.2018, nakoľko žalobca

sa na uvedené pojednávanie nedostavil len z dôvodu jeho domnienky, že súd pojednávanie odročí,
pretožekonaniejeprerušenépodľa§47ods.1ZKRasprávcaúpadcudodatočnevyjadrilsvojnesúhlass
ďalším pokračovaním v konaní v zmysle § 47 ods. 4 ZKR, a že súd nebude brať do úvahy predchádzajúci
postup správcu úpadcu v predmetnom konaní. Na tomto fakte nič nemení ani skutočnosť, že podanie
správcu úpadcu, ktorým vyjadril nesúhlas s pokračovaním konania, bolo do súdneho spisu predložené

až dňa 13.6.2018, teda po pojednávaní dňa 12.6.2018.6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v tomto prípade nie sú
dané dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, a preto súd návrh žalobcu zo dňa 9.7.2018
zamietol ako nedôvodný.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom o.i. uviedol, že správca
po vyhlásení konkurzu podal dňa 22.11.2016 Okresnému súdu Bratislava I odvolanie voči uzneseniu,
ktorým súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesenie bolo vydané dňa
3.11.2016,t.j.povyhláseníkonkurzunamajetokžalobcu,pričomsúdnerešpektovalvyhláseniekonkurzu

na majetok žalobcu a konal v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZKR. Uznesenie je rozhodnutím
procesnej povahy a súd v ňom nerozhodoval vo veci samej. Nakoľko súd nesprávnym postupom vydal
Uznesenie, správca za účelom zrušenia Uznesenia a priznanie žalobcovi oslobodenie od súdneho
poplatku, ako i pre prípad, že by po preskúmaní samotného predmetu konania považoval za účelné
podať návrh na pokračovanie v konaní vo veci samej, podal odvolanie voči Uzneseniu. Správca konajúci
v mene žalobcu v súlade so svojím odvolaním nemal v úmysle bez ďalšieho vyjadriť svoj súhlas s

pokračovaním v konaní vo veci samej a zastáva názor, že odvolanie zo dňa 22.11.2016 za takýto
návrh nebolo možné ani s ohľadom na jeho obsah dôvodne považovať. Odvolanie bolo podané voči
uzneseniu, ktoré je procesnej povahy o priznaní oslobodenia žalobcu od súdneho poplatku a skutkovo
nesúvisí s konaním vo veci samej. Vo vzťahu k meritu konania správca žiadnym úkonom nepodal návrh
na pokračovanie v konaní. Následným nahliadnutím do súdneho spisu a podaním žiadosti žalobcu o

predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia zo dňa 22.3.2017 správca žalobcu uskutočnil úkony smerujúce
k dôkladnému preskúmaniu predmetu sporu, aby na základe vykonaných šetrení mohol kvalifikovane a
s vynaložením odbornej starostlivosti podať, resp. nepodať návrh na pokračovanie v konaní podľa ust
§ 47 ods. 4 ZKR. Ani jeden z týchto úkonov (nahliadanie do súdneho spisu ani žiadosť o predĺženie
lehoty na pokračovanie v konaní) však nemožno vykladať tak, že ide o návrh správcu na pokračovanie

v konaní vo veci samej. Rovnako ako tieto úkony nemožno považovať ani len za konkludentný súhlas
správcu s pokračovaním v konaní, nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie a žalovaného, že
úkony správcu a následné vyslovenie nesúhlasu s pokračovaním v konaní si vzájomne odporujú.

8. Žalobca považuje Uznesenie za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Žalobca má za to, že

súd nesprávne právne posúdil úkony správcu uskutočnené v konaní a neodôvodnene ich interpretoval
ako súhlas s pokračovaním v konaní, v dôsledku čoho v rozpore so zákonom pokračoval v konaní,
ktoré malo byť ex lege prerušené. Nesprávnym procesným postupom súd súčasne znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Súd rozsudkom a Uznesením úplne zamedzil žalobcovi,
aby v budúcnosti po zrušení konkurzu pristúpil k uplatňovaniu svojich práv voči žalovanému. Z dôvodu

nedostatočnej odôvodnenosti a celkovej nezákonnosti Uznesenia, spočívajúcej najmä v nesprávnom
právnom posúdení úkonov správcu súdom, bolo nesprávnym procesným postupom znemožnené
správcovi uplatniť svoje oprávnenie vyjadriť nesúhlas s pokračovaním v konaní, ako i žalobcovi
uskutočňovať jemu patriace práva a uplatňovať svoj nárok voči žalovanému. Správca žiada odvolací
súd, aby v súlade s ust. § 391 CSP uznesenie Okresného súdu Bratislava zo dňa 20.9.2018, č.k.

30Cb/225/2012-504 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie
a rozhodnutie, ktorým Okresný súd Bratislava I na základe návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
zruší rozsudok pre zmeškanie Žalobcu zo dňa 12.6.2018, č.k. 30Cb/225/2012-444 a preruší súdne
konanie vo veci samej až do skončenia konkurzu na majetok žalobcu vedeného pred Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 2K/9/2016.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie správne právne posúdil,
že neexistujú dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 281 ods. 1 CSP a návrh ako
nedôvodný zamietol. Súd prvej inštancie má za to, že neexistuje ospravedlniteľný dôvod zmeškania
pojednávania, nakoľko správca bol povinný včas ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní dňa 12.

júna 2018 vážnymi okolnosťami, avšak túto povinnosť nesplnil. Správca od novembra 2016 následne
uskutočnil niekoľko úkonov, v ktorých sa označuje ako žalobca, t.j. ako subjekt, ktorý pokračuje v konaní
namiesto úpadcu, a ktorý vo veci konal. Správca udelil plnomocenstvo na zastupovanie v celom tomto
konaní, z ktorého jasne plynie úmysel viesť konanie a podal Žiadosť, z ktorej znenia bez najmenších
pochýb plynie úmysel pripraviť vyjadrenie k veci samej. Správca v žiadosti rozhodne neargumentoval

tým, že zvažuje, či chce v konaní pokračovať, ale v žiadosti jasne uviedol, že obstaráva informácie
potrebné na prípravu vyjadrenia, t.j. na riadne vedenie konania. Nakoľko už odvolanie voči uzneseniu ,
ktorým súd neoslobodil žalobcu od súdnych poplatkov predstavuje súhlas správcu s pokračovaním
konania a s ohľadom na ďalší postup správcu, ktorý riadne viedol konanie, nesúhlas s pokračovanímkonania zo dňa 8.6.2018 je bez právneho významu. Už uskutočnený súhlas s pokračovaním v konaní,
na základe ktorého dokonca správca ako žalobca docielil zrušenie poplatkovej povinnosti, nie je možné
v ďalšom priebehu konania odvolať. Žalovaný sa stotožňuje s napadnutým uznesením a má za to,

že neexistujú dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Procesný postup súdu prvej inštancie je
správny a nezasahuje do práva žalobcu na spravodlivý proces. Zákon o súdnych poplatkoch a ani
zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepozná možnosť vyjadriť nesúhlas s pokračovaním v konaní, len
súhlas. To, že žaloba vo veci samej bola zamietnutá rozsudkom pre zmeškanie je dôsledkom vyvodenia
procesnej zodpovednosti za nedostavenie sa na pojednávanie správcu a jeho právneho zástupcu.

Možnosť vymáhať pohľadávku si preto žalobca zmaril sám. Preto žiadal, aby odvolací súd vydal
rozhodnutie, ktorým uznesenie č.k. 30Cb/225/2012-504 zo dňa 20.9.2018 potvrdí v zmysle ust. § 387
CSP.

10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.11.2012
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 472.312,42 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia škody
žalovaným za žalobcu na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa
16.4.2008. Súd prvej inštancie vytýčil vo veci pojednávanie na deň 12.6.2018, na ktoré sa nedostavil
žalobca napriek tomu, že mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané do elektronickej schránky

právnehozástupcužalobcu.Súdďalejkonštatoval,že právnyzástupcažalobcumalvedomosťotermíne
pojednávania aj z nahliadnutia do spisu, ktoré uskutočnil dňa 27.3.2018. Na pojednávaní súd prvej
inštancie rozhodol na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP, ktorým
žalobu zamietol. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že správca prostredníctvom právneho zástupcu
podal na súd prvej inštancie dňa 8.6.2018 nesúhlas správcu úpadcu s pokračovaním v konaní v zmysle

ust. § 47 ods. 4 ZKR a nenavrhol, aby sa v súdnom konaní prerušenom v súlade s § 47 ods. 1 ZKR
pokračovalo a trval na jeho prerušení až do skončenia konkurzného konania. Dňa 10.7.2018 podal
žalobca návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko mal za to, že uskutočnené pojednávanie a
vydanie rozsudku pre zmeškanie bolo vykonané v rozpore so zákonom a po doručení nesúhlasu správcu
s pokračovaním v konaní a žalobca je toho názoru, že jeho neúčasť na pojednávaní je ospravedlniteľná.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil.

15. Odvolací súd vzhľadom na chronológiu procesných úkonov správcu sa stotožňuje so záverom súdu
prvejinštancie,žepodaniesprávcuzodňa22.11.2016(č.l.393)označenéakoodvolanievočiuzneseniu,
ktorým Okresný súd Bratislava I rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi
možno považovať za návrh na pokračovanie v konaní. Správca v odvolaní o.i. poukázal aj na ust. §

5 ods. 3 zák. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak bol na majetok poplatníka vyhlásený konkurz
podľa osobitného predpisu a správca v konaní pokračuje namiesto poplatníka, poplatková povinnosť
zaniká v tom rozsahu, v akom ešte nebola splnená. Je irelevantné tvrdenie žalobcu, že uznesenie je
rozhodnutím procesnej povahy. Následne Krajský súd v Bratislave č.k. 3Cob/69/2017-397 uznesením
zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/225/2012-389 o nepriznaní oslobodenia od

súdnych poplatkov a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský
súd akceptoval podanie - odvolanie správcu ako návrh na pokračovanie v konaní, keď jeho odvolanie
prejednal, pričom mal za to, že odvolanie podala oprávnená osoba. V zmysle § 47 ods. 1 ods. 4 ZKR
sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúcehokonkurzu patriaceho úpadcovi, v týchto prerušených konaniach možno pokračovať na návrh správcu,
ktorý sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
Správca tým, že podal odvolanie voči uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov,

vyjadril vôľu pokračovať v konaní. Z konania správcu, ktorý sa aktívne podieľal na konaní, nenamietal
nedostatok svojho návrhu na pokračovanie v konaní ani jeho prerušenie (následne to nenamietal ani
právny zástupca), odvolací súd vyvodil aj jeho konkludentný súhlas s riadnym pokračovaním v konaní.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že z konania a postupu správcu úpadcu v konaní
a z obsahu jeho podaní vyplýva, že správca úpadcu navrhol pokračovať v konaní v súlade s § 47 ods.

4 ZKR a ako strana sporu aj konal. Podanie žalobcu zo dňa 8.6.2018 označené ako nesúhlas správcu
úpadcu s pokračovaním v konaní je preto bez právneho významu. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza,
že ZKR nepozná pojem nesúhlas s pokračovaním v konaní (správca navrhuje pokračovať v konaní).

16. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že na strane žalobcu neexistoval
ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania konaného dňa 12.6.2018 a podmienky na vydanie

rozsudku pre zmeškanie žalobcu v zmysle ust. § 278 CSP boli kumulatívne splnené.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a obsah podaného
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a v tomto smere vec i správne právne posúdil v zmysle
zákonných ustanovení platných a účinných v čase vydania uznesenia. Odvolací súd je toho názoru,

že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa
súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by
musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v

ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
spochybňovalisprávnosťprávnychzáverov,naktorýchsúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutie.Súd
prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ nezrušil rozsudok č.k. 30Cb/225/2012-444 zo dňa 12.6.2018.
Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).