Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314209323
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4314209323.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: C. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X., Tr. A. P. XX, zast. Advokátska kancelária AK Šranko s. r. o., so sídlom Nitra,
Mostná 29, proti žalovanému: F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, zast. Advokátska kancelária
Gabriel Orlík s. r. o., Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 16. septembra 2020 č. k.
11C/105/2014-387 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20. mája 2021 č. k. 11C/105/2014-429 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázal: 21600 akcií spoločnosti Global Profit Technologies Inc., Nevada Corporation, USA na základe
certifikátu č. 383, vydaného v roku 2007 na meno C. A., zostatky na účtoch: R XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vedený v mBank S.A. v sume 0,04 €, č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. a. s. v sume 0,58 €
a č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený V. banke a. s. so zostatkom v sume 734,41 € a vkladné knižky so
zostatkami: v N. L. a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 5 €, v V. L. a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume

15,26 USD (= 10,44 €), v V. banke a.s . pod R. v sume 6,28 € a v V. banke a. s. pod R XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX v sume 40,58 € (I.).Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal: zostatky
na účtoch: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v mL. S.A. v sume 0,21 € a č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v V. banke a. s. v sume 285,64 €, vkladné knižky so zostatkami: v V. banke a. s. č.
XXXXXXXXXX/XXXX v sume 10 USD (= 6,84 €), v R. a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 21,34
USD (= 14,60 €) a v N. L. a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 5 USD (= 3,42 €) (II.). Žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 9 514,- € do 60 dní od právoplatnosti

rozsudku (III.). Žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni vkladné knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX, č.
XXXXXXXXXX/XXXX, R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (IV.). Žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni originál certifikátu č.
383 na 21600 akcií spoločnosti Global Profit Technologies Inc., Nevada Corporation, USA, vydaného
v roku 2007 na meno C. A. do troch dní od právoplatnosti rozsudku (V.). Rozhodol, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania (VI.) Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 148 ods. 1, § 149
ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 3 CSP a vykonaným dokazovaním zistil, že strany

sporu uzavreli manželstvo dňa 13. 03. 2004. Manželstvo zaniklo dňa 26. 04. 2011, právoplatnosťou
rozsudku o rozvode pod č. k. 11C/199/2009-286 zo dňa 07. 04. 2011. V rozvodovom konaní žalovaný
vypovedal, že OMV Toyota Yaris daroval manželke k jej narodeninám, teda do BSM nepatrí. Rovnako
bolo preukázané z osvedčenia o evidencii vozidla a spisu OR PZ Levice k vozidlu, že predmetom BSMnie je ani Nissan Qashqai s EČ: LV XXXCG, pretože jeho vlastníčkou je a v čase rozvodu bola matka
žalovaného C. A.. Strany sa v priebehu konania zhodli, že hnuteľné veci označené v žalobe a vyjadrení
žalovaného sú buď zničené, nefunkčné, neexistujú alebo ich hodnota je nulová, preto ich za súčasť

masy BSM nepovažujú. Spornými ostali zlaté prstene, ktorá žalobkyňa označila za dar (navyše ich
založila a už nimi nedisponuje), na druhej strane žalovaný ich považuje za investičné zlato, ktorého
hodnotu preukazoval pokladničným dokladom v sume 334,- eur (10 069,- Sk). Investície v zahraničí
ako predmet BSM žalovaný poprel. Tvrdil, že išlo o investície ešte pred uzavretím manželstva, príp. o
investície nenávratne stratené, pretože spoločnosti, s ktorými spolupracoval, zanikli alebo „zmizli“ aj s

peniazmi od investorov. Žalobkyňa tieto tvrdenia ďalej nespochybňovala, ani nepreukázala opak. Strany
sa ďalej zhodli, že do BSM patria akcie spoločnosti Global Profit Technologies Inc., USA a hodnota
nákupnej pozície žalobkyne v spoločnosti Lyoness, sporná však ostala ich hodnota. Dokazovaním boli
zistené peňažné prostriedky bývalých manželov vedených na účtoch a vkladných knižkách v peňažných
ústavoch v SR ku dňu 26. 04. 2011: účet R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v mL. S.A. na
meno strán sporu ako spolumajiteľov so zostatkom v sume 0,04 eura, účet R XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX vedený v mL. S.A. na meno strán sporu ako spolumajiteľov so zostatkom v sume 0,21 eura, účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. a. s. na meno žalobkyne so zostatkom v sume 0,58 eura, účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedený V. banke a. s. na meno žalobkyne so zostatkom v sume 785,13 eura,
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v V. banke a. s. na meno žalovaného so zostatkom v sume 285,64
eura, vkladná knižka vedená v N. Bank a. s. na meno žalobkyne č. 1033157009/1111 so zostatkom v

sume 5,- eur, vkladná knižka vedená v V. banke a. s. na meno žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX so
zostatkom v sume 15,26 USD (10,44 eura), vkladná knižka vedená v V. banke a. s. na meno žalobkyne
pod R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom v sume 6,28 eura, v V. banke a. s. vedená na
meno žalobkyne pod R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom v sume 40,58 eura, vkladná
knižka vedená v V. banke a. s. na meno žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom v sume 10

USD (6,84 eura pri prepočte konverzným kurzom USD/EUR, ktorý ku dňu 26. 04. 2011 predstavoval
1,4617 USD za 1 eur), vkladná knižka vedená v R. a. s. na meno žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX
so zostatkom v sume 21,34 USD (14,60 eura), vkladná knižka vedená v N. L. a. s. na meno žalovaného
č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom v sume 5 USD (3,42 eura). Zo zostatku na účte XXXXXXXXXX/
XXXX vedenom v V. banke a. s. na meno žalobkyne navrhla žalobkyňa odpočítať sumu 640,91 eura,

ktorá bola na účet pripísaná dňa 11. 04. 2011 a išlo o úhradu faktúry vystavenej žalobkyňou spoločnosti
L&Š s. r. o. za marec 2011, a teda sa bezpochyby týkala jej podnikateľskej činnosti. Taktiež navrhla
odpočítať sumu 50,72 eura, ktorá bola na účet pripísaná dňa 15. 04. 2011 a predstavovala výživné za
mesiac apríl uhradené zo strany žalovaného. S týmto návrhom žalobkyne nesúhlasil žalovaný, pretože
žalobkyňa bola v tom čase fyzická osoba podnikateľka a aj príjmy z podnikania fyzickej osoby sa do

masy BSM započítavajú. Úhradu výživného v sume 50,72 eura žalovaný nespochybnil. Sporným medzi
stranami ostal aj záväzok voči C. A. na nákup bicykla s detskou sedačkou v hodnote 331,93 eura, o
ktorom žalovaný tvrdil, že ho vlastní jeho matka, ktorá žalobkyni dala na bicykel peniaze v sume 10 000,-
Sk. V čestnom prehlásení zo dňa 13. 03. 2015 C. A. uviedla, že v roku 2007 dala, respektíve požičala
10 000,- Sk na kúpu bicykla vtedy ešte neveste, ktorá peniaze prevzala a kúpila ženský bicykel v obci

J.. Napriek tomu, že mala hotovosť, zobrala bicykel na splátky cez Home Credit, kde sfalšovala podpis
manžela a ten musel splátky splácať. Keď opustila spoločnú domácnosť, bicykel si nezobrala s tým,
že ona naň peniaze nedala. Bicykel je odvtedy u C. A., nik ho nepoužíva. Keď vráti peniaze, bicykel
si môže zobrať.

1.2. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že predmetom vyporiadania sú aj podľa zhodného tvrdenia
strán sporu zostatky na účtoch a vkladných knižkách uvedených v bode 7. odôvodnenia tohto rozsudku,
pričom zo zostatku v sume 785,13 eura na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v V. banke a. s. na
meno žalobkyne patrí do BSM len suma 734,41 eura, pretože suma 50,72 eura predstavuje výživné
zaplatené žalovaným dňa 17. 04. 2011, ktorý túto skutočnosť nespochybnil. Platba spoločnosti L&Š s.

r. o. do BSM tiež patrí, pretože ide o príjem z podnikateľskej činnosti žalobkyne a nebolo preukázané,
že by ho použila na ďalšiu podnikateľskú činnosť. Ďalším majetkom v BSM sú akcie spoločnosti Global
Profit Technologies Inc. v hodnote 10 000 USD (6 841,35 eura po prepočte konverzným kurzom 1,4617
USD/1 EUR ku dňu 26. 04. 2011). Pri určení hodnoty týchto akcií sa súd nestotožnil s argumentáciou
právneho zástupcu žalobkyne, aby hodnota bola určená ku dňu právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní

BSM. Pri vyporiadaní súd vychádzal z hodnoty majetku ku dňu rozvodu manželstva, a keďže v tomto
smere strany nepreukázali hodnotu akcií ku dňu 26. 04. 2011, súd vychádzal z ich nákupnej hodnoty,
ktorú strany zhodne označili na pojednávaní v sume 10 000 USD. Napokon, do masy BSM patrí aj
majetkováhodnotanákupnejpozíciežalobkynevspoločnostiLyonessvsume11700,-euratozdôvodu,že ku dňu 26. 04. 2011 mala žalobkyňa 26 pozícií, ktorej jedna pozícia podľa Všeobecných obchodných
podmienok spoločnosti mala hodnotu 450,- eur. I keď táto majetková hodnota bola žalobkyňou predaná,
avšak až po rozvode manželstva, preto nemožno vychádzať zo sumy, za ktorú bola predaná. Súd do

BSM nezhrnul zlaté prstene žalobkyne, ktoré považuje za dar od manžela. Je ťažko uveriteľné, že
išlo o investičné zlato, ako tvrdil žalovaný a toto tvrdenie nepreukázal. Navyše, pokladničný doklad
za nákup prsteňa nepreukazuje, že ide o práve niektorý konkrétny prsteň žalobkyne, ktorá ich podľa
predloženýchfotografiímalaniekoľko.DoBSMsúdrovnakonezahrnulzáväzokvočiC.A.vsume331,93
eura. Samotné jej prehlásenie, že peniaze na nákup bicykla žalobkyni dala, resp. požičala, je neurčité,

navyše sa bicykel nachádza u nej a nemá ho k dispozícii žiadna zo strán sporu. Pri vyporiadaní súd
vychádzal z rovnosti podielov oboch bývalých manželov. Akcie GPT Inc., zostatky na účtoch a vkladných
knižkách prikázal tomu z manželov, na ktorého boli vedené, resp. vydané s výnimkou účtov v mL. S.A.,
ktorých majiteľmi sú obaja, preto súd zostatok jedného účtu prikázal žalobkyni a zostatok druhého účtu
žalovanému. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal zostatky na účtoch a vkladných knižkách
(vedených na jeho meno) v celkovej sume 797,33 eura, akcie GPT Inc. v hodnote 6 841,35 eura. Spolu

so všeobecnou hodnotou pozície žalobkyne v spoločnosti Lyoness v sume 11 700,- eur predstavujú
aktíva žalobkyne sumu 19 338,68 eura, ktorá zároveň predstavuje čistú hodnotu majetku žalobkyne
získaného vyporiadaním. Žalovanému súd prikázal do výlučného vlastníctva zostatky na účtoch a
vkladných knižkách v celkovej sume 310,71 eura, ktorá zároveň predstavuje čistú hodnotu majetku
žalovaného získaného vyporiadaním. Rozdiel medzi hodnotami, ktoré dostanú strany je vo výške 19

027,97 eura v prospech žalobkyne, takže z dôvodu rovnosti podielov je žalobkyňa povinná žalovanému
zaplatiť polovicu tejto sumy, t.j. po zaokrúhlení 9 514,- eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú
lehotu považuje súd, vzhľadom na výšku sumy a prípadnú nutnosť vybavenia úveru žalobkyňou, za
primeranú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 262 ods. 1, 2 CSP a v konaní
o vyporiadanie BSM je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania. Z hľadiska

výsledku konania v prejednávanom spore nebola plne úspešná žiadna zo strán, preto súd rozhodol, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keď prihliadol aj na charakter konania, ktorého
predmet bolo vzájomné vyporiadanie vzťahov zo zaniknutého BSM a najmä na skutočnosť, že vzhľadom
na určené podiely strán na spoločnom majetku je pomer úspechu strán rovnaký. Úspech strany vo veci
však je potrebné skúmať s ohľadom na skutočnosť, že konajúci súd nie je viazaný žalobným návrhom na

vyporiadanie a veci, ktoré strany sporu učinili predmetom vyporiadania, môže vyporiadať aj inak, ako to
strany sporu navrhovali. V zásade ale platí, že procesný úspech alebo neúspech strany sporu je v tom,
aký veľký podiel z BSM pri vyporiadaní dostanú. V tomto spore bolo BSM strán vyporiadané konkrétnym
spôsobom na tom základe, že podiely oboch strán sporu na BSM sú rovnaké. Obe strany sporu tak
boli v spore rovnako úspešné. Súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by mal súd otázku úspechu strany

v spore posudzovať inak ako je uvedené. Navyše, strany si v závere nárok na náhradu trov konania
neuplatňovali.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie
proti výroku I. a voči výroku III. a navrhla, aby odvolací súd predmetný rozsudok v napadnutej časti, t.j. v

časti výroku I. a v časti výroku III. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Rozhodnutím bez dostatočného

odôvodnenia jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozsudku sumarizuje zistený skutkový stav, ktorý následne posudzuje po právnej stránke.
Do masy BSM boli v zmysle odôvodnenia napádaného rozhodnutia zahrnuté nasledovné veci a práva:
A/ zostatky na účtoch uvedených vo výrokoch I. a II. rozsudku, B/ 21600 akcií spoločnosti Global

Profit Technologies Inc., USA, C/ majetkové hodnoty nákupných pozícií na moje meno v spoločnosti
Lyoness, pričom vo vzťahu k bodu A namieta zaradenie časti zostatku na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedenom v V. banke a. s. do masy BSM, v časti B namietam spôsob výpočtu majetku patriaceho do
BSM a v časti C namieta aj zaradenie majetku do BSM, aj spôsob výpočtu tohto majetku. K dôvodom
nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k bodu A/

zostatkom na účtoch uviedla, že predmetom vyporiadania BSM sú aj podľa zhodného tvrdenia strán
sporu zostatky na účtoch a vkladných knižkách. Sporný však zostal zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedenom v V. banke a. s. na jej meno (ku dňu zániku BSM vo výške 785,13 eura), z ktorého
pri vyporiadaní BSM navrhovala odpočítať sumu 640,91 eura, ktorá bola na účet pripísaná dňa 11.04. 2011 a preukázateľne išlo o úhradu faktúry vystavenej ňou ako fyzickou osobou - podnikateľkou
podnikajúcou pod obchodným menom C. A. - PERFIETA, IČO: 41 250 401 spoločnosti L&Š s. r. o.
za podnikateľské poradenstvo v oblasti obchodu a služieb za marec 2011. S týmto návrhom žalovaný

nesúhlasil. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti vyhodnotil tak, že predmetom vyporiadania vo
vzťahu k spornému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v V. banke a. s. je len suma 734,41 eura. Vo
vzťahukňounamietanémuzahrnutiusumy640,91euraakosúčastimasyBSMsúduviedol,žetátosuma
patrí do BSM, pretože ide o príjem z podnikateľskej činnosti žalobkyne a nebolo preukázané, že by ho
použila na ďalšiu podnikateľskú činnosť. Uvedený záver súdu prvej inštancie je nesprávny. Predmetom

konania o vyporiadaní BSM môže byť len majetok, ktorý účastníci nadobudli počas manželstva, s
výnimkami podľa § 143 Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patrí i vlastníctvo vecí, ktoré podľa svojej
povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Je nepochybné, že
uvedené aktívum patrilo do jej podnikania a tento príjem v rámci jej podnikateľskej činnosti nemožno
posudzovať izolovane ako „čisté aktívum.“ Poukázala na rozsudok NS ČR z 28. júla 2005 sp. zn. 22
Cdo 1052/2004, podľa ktorého, ak na použitie majetku z bezpodielového spoluvlastníctva nepodnikajúci

manželposkytolsúhlasapodnikaniebolozdrojompríjmovplynúcichdobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov, tak za týchto okolností nemožno akceptovať, aby v rámci vyporiadania mal nepodnikajúci
manžel prospech len z aktív podnikania a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18. apríla 2005
sp. zn. 22 Cdo 2296/2004, podľa ktorého podnikajúci manžel je povinný nahradiť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov takú sumu, ktorá sa rovná pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a

pasívami jeho podnikania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo je spravidla cena
jeho podniku (pokiaľ nebol vytvorený aj vynaložením oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela).
Z predmetnej judikatúry vyplýva, že na to, aby žalovaný mohol participovať na majetku slúžiacemu na
jej podnikanie, musel by preukázať, že na jej podnikanie boli vynaložené prostriedky z BSM a musel
by preukázať, aká bola hodnota jej podniku ku dňu zániku BSM, a to komplexná cena tohto podniku

zahŕňajúca i jeho pasíva, nielen aktíva. Aj keby žalovaný splnil prvú podmienku a bolo by preukázané,
že na jej podnikanie boli vynaložené prostriedky z BSM (čo sa nestalo), musel by žalovaný následne
preukázať komplexnú cenu jej podniku zahŕňajúcu aj pasíva, nakoľko nie je možné vyporiadavať len
aktíva podniku. V priebehu konania sa vo vzťahu k hodnote jej podniku nevykonalo žiadne dokazovanie
a takéto dokazovanie nenavrhovala ani jedna zo strán sporu. Zaradením sumy 640,91 eura prijatej na jej

účet titulom jej podnikateľskej činnosti do masy BSM teda dospel súd na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (nesprávne zistená hodnota rozdielu medzi aktívami a pasívami
jej podniku) a zároveň takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). V konaní o vyporiadaní BSM môže byť riešený len ten majetok, ktorý strany sporu
urobia predmetom konania. Túto možnosť však majú strany sporu len počas prvých troch rokov odo

dňa zániku BSM (v danom prípade bol posledným dňom na označenie vecí patriacich do BSM 26. apríl
2014). Veci označené neskôr už nemôžu byť v rámci konania posudzované, nakoľko sa na ne vzťahuje
zákonná fikcia vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zo spisového materiálu
vyplýva, že žalovaný v danej lehote neurobil predmetom konania žiadne veci, práva alebo záväzky. Je
preto potrebné vychádzať pri hodnotení masy BSM výlučne z výpočtu majetku, ktorý za masu BSM

označilaonavnávrhu,pričomvtomtovýpočtesahodnotajejpodnikuneuvádza.Súdnemôževyporiadať
rozsudkom o vyporiadaní BSM majetok, ktorý doň nepatrí, pričom vo vzťahu k zostatku na účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v V. banke a. s. je takýmto majetkom suma 640,91 eura, ktorá nebola
„čistýmziskom“zjejpodnikania,alelenvstupovalaakopríjemdohospodárskehovýsledkujejpodnikania
a nemôže byť považovaná za vyporiadateľné aktívum izolovane bez toho, aby boli posudzované i pasíva

jej podnikania. Hodnota jej podniku navyše nebola označená ako predmet vyporiadania v rámci 3-
ročnej lehoty od zániku BSM. Suma 640,91 eura ako súčasť zostatku na účte tak nemá byť predmetom
vyporiadania a nemôže vstupovať do výpočtu majetku BSM, ktorý sa vo výroku I. rozsudku prikazuje do
jej vlastníctva a nemôže vstupovať ani do výpočtu vyrovnacieho podielu vo výroku III. rozsudku. Navrhla,
aby jej bol do výlučného vlastníctva prikázaný zostatok na predmetnom účte v sume 93,50 eura. K

dôvodom nesprávneho zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a porušenia
práva na spravodlivý proces vo vzťahu k bodu B/ akcie spoločnosti Global Profit Technologies (ďalej
len „akcie GPT“) uviedla, že do masy BSM súd prvej inštancie zahrnul tiež akcie spoločnosti Global
Profit Technologies Inc. v hodnote 10 000,- USD (6.841,35 eura po prepočte konverzným kurzom 1,4617
USD/1 EUR ku dňu 26. 04. 2011). Pri určení hodnoty týchto akcií súd vychádzal z ich hodnoty ku dňu

rozvodu manželstva, a keďže strany nepreukázali hodnotu akcií ku dňu 26. 04. 2011, súd vychádzal
z ich nákupnej hodnoty 10 000,- USD. Súd konkrétne v bode 14, odôvodnenia napádaného rozsudku
uviedol, že ďalším majetkom v BSM sú akcie spoločnosti Global Profit Technologies Inc. v hodnote 10
000 USD (6 841,35 eura po prepočte konverzným kurzom 1,4617 USD/1 EUR ku dňu 26. 04. 2011).Pri určení hodnoty týchto akcií sa súd nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne, aby
hodnota bola určená ku dňu právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM. Pri vyporiadaní súd vychádzal
z hodnoty majetku ku dňu rozvodu manželstva, a keďže v tomto smere strany nepreukázali hodnotu akcií

ku dňu 26. 04. 2011, súd vychádzal z ich nákupnej hodnoty, ktorú strany zhodne označili na pojednávaní
v sume 10 000 USD. Nesúhlasí však s právnym názorom súdu, podľa ktorého hodnota týchto akcií má
byť určená ku dňu právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM. Okrem zostatkov na účtoch uvedených
vo výroku I. a II. napádaného rozsudku, akcie GPT sú jediným majetkom patriacim do BSM, ktorý v
čase vyporiadania reálne existoval, a ktorý bolo možné prikázať do vlastníctva niektorého z účastníkov

sporu. Poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria
predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú
veci v čase vyporiadania. Inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený
oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva by sa
podstatne popieral trhový systém (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 9/97, ZSP 25/1998).
Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí poukázal na to, že od zániku bezpodielového spoluvlastníctva

manželovdojehovyporiadaniamôžeuplynúťpomernedlhýčas,počasktoréhomôžedôjsťkzmenámna
veciach, ktoré do tohto spoluvlastníctva patria a aj k zmene ich hodnoty. Ich manželstvo so žalovaným
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 11C/199/2009-286 zo dňa 07. 04. 2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26. 04. 2011, a teda bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo 26. 04. 2011.
OdtohtodňaprešloviacakodeväťrokovanákupnácenaakciíGPTneodzrkadľujeichsúčasnúhodnotu.

Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo stavu vecí v čase zániku BSM (t.j. v čase zániku až doposiaľ išlo
stále o rovnakých 21 600 akcií GPT), avšak z ceny vecí v čase vyporiadania BSM (t.j. ku dňu vydania
rozhodnutia, keďže v čase jeho vydania nemožno odhadnúť dátum nadobudnutia jeho právoplatnosti). V
tomto prípade sa nemôže vychádzať z ceny majetku v čase zániku BSM a už vôbec nie z nákupnej ceny,
nakoľko tá neodzrkadľuje všeobecnú cenu akcií v čase vyporiadania a neodzrkadľuje ani ich hodnotu

v čase zániku BSM. Ak súd rozhodol, že je povinná vyplatiť žalovanému polovicu nákupnej ceny akcií
GPT v hodnote 10.000 USD (6 841,35 eura po prepočte konverzným kurzom 1,4617 USD/1 EUR ku
dňu 26. 04. 2011), žalovaný bol oproti nej nepomerne zvýhodnený, pretože bola zaviazaná zaplatiť mu
polovicu zo sumy 6 841,35 eura aj napriek tomu, že hodnota, a teda všeobecná cena akcií spoločnosti
Global Profit Technologies Inc. bola ku dňu vydania napádaného rozhodnutia, a to ku dňu 16. 09. 2020

vo výške 2 592,- eur. Hodnota akcií GPT sa nepravidelne mení, pričom podľa priloženého dôkazu ich
hodnota bola v jednotlivých obdobiach nasledovná: dňa 26. 04. 2011 --- 0,13 USD/1 akcia, teda za
21600 akcií 2 808,- USD, od 17. 06. do 20. 09. 2020 --- 0,12 USD/1 akcia, teda za 21 600 akcií 2 592,-
USD, od 21. 09. do 23. 09. 2020 --- 0,10 USD/1 akcia, teda za 21 600 akcií 2 160,- USD a od 24. 09.
doposiaľ (ku dňu podania odvolania 01. 10. 2020) --- 0,13 USD/1 akcia, teda za 21 600 akcií 2 808,-

USD. V tomto prípade dochádza aj k rozporu so základnou zásadou pre vyporiadanie BSM a to, že
podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity), vyplývajúcou z ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka. Ak by vyplatila žalovanému polovicu z hodnoty akcií GPT, ktorú určil súd prvej inštancie
na sumu 6 841,35 eura, zväčšila by sa reálna hodnota podielu žalovaného na majetku BSM, nakoľko
ona by som zo skutočnej hodnoty jej podielu akcií spoločnosti Global Profit Technologies Inc. nemala

žiadny prínos. Poukázala na nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku súdu I. inštancie v tomto
smere, nakoľko sa súd v odôvodnení napádaného rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s právnou
argumentáciou jej právneho zástupcu. Súd v odôvodnení tvrdí, že sa nestotožnil s argumentáciou
právneho zástupcu žalobkyne, aby hodnota akcií bola určená ku dňu právoplatnosti rozsudku o
vyporiadaní BSM, avšak neposkytol žiaden dôvod, prečo sa s predmetnou argumentáciu právneho

zástupcu nestotožňuje, a prečo sa odklonil od ustálenej právnej a rozhodovacej praxe, a teda, že
pre určenie ceny majetku platí všeobecná zásada, že sa veci vyporiadavajú podľa stavu, v akom
boli v čase zániku BSM, ale ich cena sa zisťuje ako všeobecná cena ku dňu vyporiadania. Konanie,
výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia, trpí ďalšou vadou, ktorá
má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vo vzťahu k akciám GPT tak došlo k nesprávnemu

zisteniu skutkového stavu - sumy zodpovedajúcej majetku patriaceho do BSM, nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci (nákupná hodnota ku dňu zániku BSM namiesto trhovej hodnoty akcií ku dňu vydania
rozhodnutia) a porušeniu práva na spravodlivý súdny proces nedostatočným odôvodnením právnych
záverov, z ktorých rozhodnutie súdu vychádza. K dôvodom nesprávneho zistenia skutkového stavu
a nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k bodu C/ majetková hodnota nákupných pozícií

v Lyoness uviedol, že majetková hodnota nákupných pozícií v Lyoness ako predmet vyporiadania v
rámci 3-ročnej lehoty od zániku BSM označená nebola, teda sa na ňu vzťahuje fikcia vyporiadania a
nepatrí do masy BSM. Ak by mal odvolací súd iný právny názor, poukázal na právnu argumentáciu,
podľa ktorej pre určenie ceny majetku platí všeobecná zásada, že sa veci vyporiadavajú podľa stavu,v akom boli v čase zániku BSM, ale ich cena sa zisťuje ako všeobecná cena ku dňu vyporiadania.
Majetková hodnota jej pozícií bola v priebehu konania identifikovaná žalobcom, avšak len nákupnou
hodnotou týchto pozícií. Nebola zistená a preukázaná hodnota pozícií ku dňu zániku BSM. Nemožno

vychádzať z hodnoty pozície, ktorá je určená všeobecnými podmienkami spoločnosti Lyoness, nakoľko
táto nie je nemenná a vplývajú na ňu rôzne atribúty. Pokiaľ sa hodnota pozície v čase „vyčerpá“, teda
sa vlastníkovi pozície v Lyoness poskytnú výhody (poukážky) v sume zodpovedajúcej jej hodnote,
hodnota pozície sa stane nulovou, nakoľko z nej ďalej neplynú jej vlastníkovi žiadne výhody a pozícia ani
neposkytuje „prísľub“ budúceho plnenia. Majetkovú hodnotu jej 26 pozícií v spoločnosti Lyoness preto

nemožno posudzovať podľa nadobúdacej/nákupnej ceny 1 pozície, tak ako tvrdí žalovaný, pretože táto
cena v skutočnosti neodzrkadľuje ich všeobecnú hodnotu v dobe vyporiadania. Majetkovú hodnotu tiež
nemožno posudzovať podľa hodnoty pozícií deklarovanej vo všeobecných obchodných podmienkach
Lyoness,pretožerovnakoneodzrkadľujeichvšeobecnúhodnotuvdobevyporiadania.PozícievLyoness
nemohli byť priamym predmetom vyporiadania, a teda nemohli byť vyporiadané prikázaním jednej
zo strán sporu, nakoľko už nepatria do BSM. Vlastníctvo k týmto pozíciám bolo dotknuté ďalšími

právnymi zmenami. Ona, vzhľadom na plynutie času a potrebu riešiť svoje majetkové záležitosti po
rozvode dňa 14. 07. 2011 previedla vlastnícke právo k predmetným pozíciám v spoločnosti Lyoness
na inú osobu, a to na K. z X. za cenu 1 200,- eur, čo vyplýva z pripojených spisov a strany sporu
túto skutočnosť nikdy nenamietali. Poukázala na rozhodnutie NS ČSSR, podľa ktorého pokiaľ jeden z
manželov nakladá s vecou, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve (napr. aj po zrušení spoločnej

domácnosti alebo po zániku tohto spoluvlastníctva), spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka, súdy správne vychádzajú z toho, že pri vyporiadaní treba aj takúto
vec zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže zostáva v tomto spoluvlastníctve. Pokiaľ však
išlo o platnú dispozíciu (napr. vec bola prevedená, darovaná, predaná a pod. na iného so súhlasom
obidvoch manželov), túto vec už nemožno zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa povahy

právneho úkonu by do bezpodielového spoluvlastníctva bolo možné zahrnúť len peňažnú sumu alebo
inú vec získanú za pôvodnú vec.“ (Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 03. 02. 1972 sp. zn. Cpj
86/1971, R 42/1972). Žalovaný o predmetnom právnom úkone - prevode pozícií - mal vedomosť
najneskôr dňa 12. 03. 2013, kedy odoslal na Okresný súd Nitra list, v ktorom tento prevod vlastníctva
spomína. Takéto nakladanie s majetkom však Občiansky zákonník v súlade s § 145 ods. 1 Občianskeho

zákonníka postihuje „len“ relatívnou neplatnosťou, ktorej sa ale žalovaný vo vzťahu k tomuto právnemu
úkonu v zákonom stanovenej premlčacej dobe nedovolal. Preto nie je možné spochybňovať platnosť
právneho úkonu, ktorým previedla pozície v spoločnosti Lyoness na tretiu osobu. V zmysle uvedeného
išlo z jej strany o platné nakladanie s majetkom, nakoľko žalovaný o tomto právnom úkone vedel a
nedovolal sa jeho neplatnosti, a teda v zmysle uvedeného judikátu do masy BSM môže patriť len

hodnota pozícií vyjadrená peňažnou sumou, ktorú za ne nadobudla, teda hodnota 1 200,- eur, aj to
len za predpokladu, že vôbec táto hodnota patrí do BSM, čo spochybňuje s poukazom na to, že ako
predmet vyporiadania nebola označená do 3 rokov od zániku BSM. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nezákonné a arbitrárne. Konajúci súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nesprávne právne vec

posúdil a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Predmetné
rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, čím jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
abyuskutočňovalasvojeprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobkyňou, v
neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahompodanéhoodvolania(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),viazanýskutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní

zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.5. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 25. 04. 2014 domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Ich manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Levice pod č. k. 11C/199/2009-286 zo dňa 07. 04. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.

04. 2011. Žiadala vyporiadať veci, ktoré označila v žalobe, pričom okrem hnuteľných vecí ako
predmet BSM uviedla aj peňažné prostriedky v peňažných ústavoch v SR, akcie spoločnosti Global
Profit Technologies Inc. USA, investované finančné prostriedky v Paname, Dubaji a iných územiach,
investované finančné prostriedky v spoločnosti Bartolomej. Žalobkyňa navrhla všetok majetok prikázať
do vlastníctva žalovaného a uložiť mu povinnosť vyplatiť žalobkyni polovicu jeho hodnoty. V priebehu

konania sa strany vyjadrili, že hnuteľné veci označené stranami sporu ako predmet BSM sú zničené,
nefunkčné alebo ich hodnota je nulová, preto ich nežiadali vyporiadať. O vyporiadaní BSM strán
sporu súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania odvolacím
súdom v dôsledku odvolania žalobkyne, a to len z dôvodov v ňom uvedených.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 379 písm. c) CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku nie je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, pretože ide
o konanie, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, avšak
dôvodmi podaného odvolania je viazaný. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Občiansky zákonník kladie v ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, na prvé miesto dohodu účastníkov a až potom, keď sa nerealizuje
vyporiadanie týmto spôsobom, vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov)
súd. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad

uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo
výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve
a s akým podielom pre každého spoluvlastníka. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet
bezpodielového spoluvlastníctva platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú
veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zabezpečenie rovnosti práv a

povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov zabezpečí iba také vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré
prechádzajú na toho ktorého z bývalých manželov, zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je
možné inak (v danom mieste a čase) tieto práva (povinnosti) nadobudnúť (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo
9/97- R 25/1998).

12. Ustanovenie § 149 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym
výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
umožňuje,abymajetkovévzťahymanželovkspoločnémumajetkuupraviličonajspravodlivejšievsúlade
s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití
§ 143. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná ibamedzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie.
Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z
bývalých spoluvlastníkov.

13. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 97/2021 poznamenal, že konanie o vyporiadanie BSM
je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách sporu postavenie žalobcu, ako aj postavenie
žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené
i právo žalovaného na vyporiadanie BSM súdom a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v takejto

veci vrátane práva na doručovanie rozhodnutí, ktorým je aj rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pre
porovnanie k účinnosti späťvzatia žaloby treba aj súhlas žalovaného, a to i v prípade, že k späťvzatiu
došlo prv, než začalo konanie (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 52/2008).

14. Konanie o vyporiadanie BSM je sporovým konaním a vzhľadom na dispozičnú zásadu súd
vyporiadava veci, ktoré strany urobili predmetom konania. Dispozíciu strán sporu predmetom konania

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len
tie veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrh v takomto konaní môže súd, len
pokiaľ ide o výšku, ceny vecí, a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska. V tomto konaní však
zostalo sporným, čo urobili strany predmetom konania, resp. ktorý dátum je z pohľadu ustálenia masy
BSM rozhodujúci.

15. Manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené dňa 26. 04. 2011 a žalobkyňa podala žalobu
na súde dňa 25. 04. 2014, teda tesne pred uplynutím trojročnej doby v zmysle ustanovenia § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka, a preto potom tvrdila a je to aj odvolacím dôvodom, že na všetko, čo bolo
označené za predmet BSM po trojročnej lehote po zániku BSM do masy BSM nepatrí. Z toho potom

vyplynulo, že na akékoľvek podanie žalovaného, hoci aj bezprostredne po doručení žaloby žalovanému
by súd podľa názoru žalobkyne už nemal prihliadať, pretože bolo urobené po trojročnej lehote. S takýmto
názorom žalobkyne sa však odvolací súd nestotožňuje.

16. Civilný sporový poriadok ustanovuje aj zásadu, podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a tvrdenia

uplatnené a predložené súdu včas. Rozoznáva pritom sudcovskú a zákonnú koncentráciu. Sudcovská
koncentráciajeupravenáv§153,podľaktoréhosústranypovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebovykonanieďalšíchúkonovsúdu.Zákonnákoncentráciajeupravenáhneďv§154,vzmyslektorého
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd po preskúmaní veci k záveru, že napriek tomu, že
žalobkyňa podala žalobu tesne pred uplynutím lehoty troch rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva
so žalovaným, neznamená to to, že predmetom konania o vyporiadanie BSM by mali byť len veci
označené ňou v žalobe. Keďže konanie o vypriadanie BSM je konaním iudicium duplex, obe strany
majú v tomto konaní postavenie žalobcu, stačilo podanie žaloby jednou zo strán na to, aby sa súd

takou žalobou zaoberal, pričom k predmetu konania, teda rozsahu vecí, ktoré strany urobia predmetom
konania má právo sa vyjadriť aj žalovaný. To platí aj v prípade, ako je tomu v tejto veci, že jeho
prvé vyjadrenie k žalobe, po doručení žaloby žalovanému súdom bolo súdu zaslané obratom, teda v
primeranej lehote, avšak až po uplynutí lehoty troch rokov od právoplatnosti rozvodu ich manželstva.
Tým, že žalovaný sa k podanej žalobe obratom vyjadril a uviedol, ktoré veci podľa neho tvoria predmet

BSM, aj tieto veci urobil predmetom konania a takto bola ustálená masa BSM, čo je aj v súlade s
koncentráciou konania, ktorá platí pre konanie podľa Civilného sporového poriadku. Zodpovedá to tiež
spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami, keď obe strany mali možnosť sa (aspoň raz)
vyjadriť k tomu, čo považujú za masu BSM. Ak potom súd prvej inštancie zahrnul do BSM aj hodnotu
nákupných pozícií v Lyoness, čo uviedol žalovaný ako predmet BSM v jeho vyjadrení, a čo namietala

žalobkyňa v odvolaní, záver súdu prvej inštancie ohľadom tohto je správny a odvolací súd sa s ním
stotožňuje. Správne sa súd prvej inštancie zaoberal aj zostatkom na účte žalobkyne ako podnikateľky.18. Čo sa týka odvolacej námietky žalobkyne, že zostatok na účte č. XXXXXXXX/XXXX vedenom v V.
banke a. s. mala byť odpočítaná suma 640,91 eura, ktorá bola na jej účet pripísaná dňa 11. 04. 2011
a preukázateľne išlo o úhradu faktúry vystavenej ňou ako fyzickou osobou - podnikateľkou spoločnosti

L&Š s. r. o., čo súd neakceptoval, k tomu je potrebné uviesť nasledovné.

19. Občiansky zákonník upravuje BSM ako zásadu a túto formu celkom zreteľne uprednostňuje pred
inými vlastníckymi (spoluvlastníckymi) formami, ktoré môžu vznikať za trvania manželstva. Vychádzajúc
z reality životných situácií však predpokladá, že v určitých prípadoch bude niektorá vec alebo právo patriť

buď do oddeleného majetku len jedného z manželov (napríklad vec získaná dedením alebo darom),
alebo bude predmetom ich podielového spoluvlastníctva (ak obaja manželia spoločne nadobudnú určitú
vec dedením). Manželom tiež vytvára pomerne široký priestor, aby si dohodami upravili režim (rozsah)
nadobúdania majetku odlišne od režimu, ktorým sa nadobúda BSM.

20. Podnikanie živnostníka svojou ekonomickou stránkou ovplyvňuje BSM jednak v tom zmysle, že

výnosy z podnikania patria do BSM a môžu byť základňou pre jeho rozmnožovanie, jednak v tom
zmysle, že dlhy vzniknuté z podnikania živnostníka môžu viesť k zmenšovaniu masy BSM. Z hľadiska
všeobecnej požiadavky spravodlivého usporiadania vzťahov (aj medzi manželmi) je preto opodstatnené
a pri absencii dohôd manželov v zmysle § 143a a § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka tiež účelu BSM
zodpovedajúce, že ak sa nepodnikajúci manžel živnostníka má spolupodieľať na dlhoch svojho manžela

spätých s výkonom jeho povolania (živnosti), má sa rovnako počas trvania manželstva spolupodieľať aj
nanadobúdanímajetkuspätéhosoživnostenskýmpodnikanímdruhéhomanžela.Priopačnomnazeraní
na túto otázku by bol nepodnikajúci manžel živnostníka v porovnaní so svojím manželom znevýhodnený
(rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 1/2014 zo 14. 04. 2016).

21. Podľa názoru odvolacieho súdu podľa právnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
do neho patria aj výnosy z podnikania manžela. S ohľadom na výdavky a záväzky podnikajúceho
manžela spojené s jeho podnikaním je tento manžel povinný do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nahradiť takú sumu, ktorá bude spravidla predstavovať cenu podniku ku dňu zániku tohto
spoluvlastníctva. Strany sporu v danej veci za predmet BSM nespravili aj cenu podniku - živnosti

žalobkyne, preto sa ním súd nezaoberal a ohľadom jeho ceny ani nenavrhli vykonať dokazovanie. Vo
vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol zohľadniť len automobil, ktorý vlastnila žalobkyňa ako živnostníčka
Toyorta Yaris, pričom neskôr od toho, aby boli motorové vozidlá riešené v BSM strany konania v priebehu
konania upustili. Žalovaný žiadal do zostatku na podnikateľskom účte žalobkyne č. XXXXXXXX/XXXX
vedenom v V. banke a. s. zahrnúť aj sumu 640,91 eura, ktorá bola na jej účet pripísaná dňa 11. 04.

2011 a išlo o úhradu faktúry vystavenej žalobkyňou ako podnikateľkou (č. l. 202), s čím sa stotožnil
aj súd prvej inštancie, čo žalobkyňa namietala v odvolaní. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej
inštancie v tejto otázke stotožňuje, pretože nepodnikajúci manžel sa má podieľať aj na nadobúdaní
majetku spätého so živnostenským podnikaním druhého manžela, ako aj na dlhoch manžela spojených
s podnikaním, a keďže išlo o príjem žalobkyne ako podnikateľky, ktorý bol na jej účet zaúčtovaný pred

dátumom právoplatnosti rozvodu ich manželstva, teda pred dátumom, ktorý bol z hľadiska zostatku na
účte žalobkyne rozhodujúci, ak súd túto sumu zohľadnil, podľa názoru odvolacieho súdu urobil správne.

22. Ďalšou namietanou položkou a odvolacím dôvodom bola hodnota akcií Global Profit Technologies. K
tomu žalobkyňa uviedla, že súd nesprávne vychádzal z nákupnej hodnoty, strany nepreukázali hodnotu

k 26. 04. 2011, pričom mala za to, že treba vychádzať z ceny, ktorú akcie majú v čase vyporiadania.
Žalobkyňa označila tieto akcie v žalobe ako predmet BSM, ktorý by sa mal vyporiadať, pričom uviedla
len to, že ide o 10 000 akcií spoločnosti Global Profit Technologies, USA. Žalovaný k tomu vo vyjadrení
uviedol, že išlo o akcie kupované ním za 5 000 USD na meno žalobkyne, pričom patria do BSM a žiadal
z nich polovicu. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16. 03. 2015 uviedla, že vo firme GPT má v akciách 10

000 USD, certifikát vlastní žalovaný. Žalovaný k tomu uviedol, že je pravda, že má spomínané akcie,
ich najvyššia hodnota je 16 000 USD, pričom chce vyplatiť ich nákupnú hodnotu 10 000 USD a zvyšok
dá žalobkyni. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom návrhu uviedol, že momentálna hodnota jednej
akcie je 0,12 USD, čo predstavuje k dnešnému dňu pri konverznom kurze 1 eur = 1,1717 USD hodnotu
2 212,17 eura, avšak vzhľadom k tomu, že hodnota týchto akcií kolíše a nie je predpoklad, že prípadný

rozsudok by bol právoplatný dnešným dňom, ak budú tieto akcie zahrnuté do BSM, navrhol, aby boli
prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinná žalovanému vyplatiť polovicu ich
trhovej hodnoty v čase právoplatnosti rozsudku o BSM. Právny zástupca žalovaného v záverečnom
návrhu uviedol, že hodnota, ktorú prezentoval právny zástupca žalobkyne na dnešnom pojednávaní nieje podložená žiadnym relevantným dôkazom. Hodnota akcií a následné vyporiadanie je uvedená na akcii
samotnej, navrhol, aby bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko je na ňu vedená s
tým, aby bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému polovicu hodnoty týchto akcií, pričom z dôvodov

uvedených v CSP by mala byť táto suma určitá a presne špecifikovaná. Vychádzajúc z uvedeného je
potrebné k tomuto odvolaciemu dôvodu uviesť, že aj keď je pravdou, že súd vychádzal z nákupnej
hodnoty týchto akcií a nemal preukázanú ich hodnotu k 26. 04. 2011 a právny zástupca žalovaného
poprel skutkové tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne o hodnote týchto akcií 2 212,17 eura, pričom
žalobkyňa toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala, preto je potom potrebné vychádzať zo zhodných

skutkových tvrdení strán a výsledkov dokazovania ohľadom ceny týchto akcií, zohľadniac to, že keďže
ide o sporové konanie, ktoré je ovládané prejednacou zásadou, čo má za následok potrebu zvýšenej
aktivity strán, ak chcú svoje tvrdenia dokázať. Ak potom súd prvej inštancie ohľadne hodnoty týchto
akcií vychádzal zo sumy 10 000 USD a po prepočte zo sumy 6 841,35 eura, na ktorej sa v pôvodných
vyjadreniach zhodli žalobkyňa i žalovaný, pričom žiadna iná ich suma v konaní nebola preukázaná a
strany ani nenavrhovali ohľadne nej vykonať dokazovanie, jeho záver je správny a odvolací súd sa s

ním stotožňuje.

23. Posledným odvolacím dôvodom bola majetková hodnota nákupných pozícií v Lyoness. Aj k tejto
položke žalobkyňa uviedla, že podľa nej nepatrí do masy BSM, pretože nebola za predmet BSM
označená v trojročnej lehote. K tomuto odvolací súd odkazuje na body 13. až 17. tohto rozhodnutia,

kde sa už s touto námietkou vyporiadal. Nákupné pozície v Lyoness sa stali predmetom BSM tým, že ich
žalovaný označil vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, a preto ak sa súd nimi zaoberal a vyporiadaval
ich, odvolací súd sa s jeho postupom stotožňuje. Žalobkyňa ohľadne tejto položky namietala, že ich
mal súd vyporiadať podľa ceny ku dňu vyporiadania, pričom nebola zistená ich hodnota ku dňu zániku
BSM. Uviedla tiež, že žalovaný mal o úkone prevodu týchto akcií vedomosť 12. 03. 2013, nedovolal sa

relatívnej neplatnosti tohto úkonu (ich prevodu), preto do masy BSM patrí len suma 1 200,- eur, ktorú
za ne nadobudla. K tomuto odvolací súd uvádza, že aj keď žalovaný túto položku označil za predmet
BSM, k jej hodnote sa nevyjadril, uviedol len to, že okrem finančnej odmeny, ktorá plynie z vybudovanej
siete spotrebiteľov, dostáva každý člen aj vyhospodárené poukážky na nákup spotrebného tovaru. Na
zistenie ich hodnoty navrhol urobiť dopyt na spoločnosť Lyoness. Na podnet žalovaného súd prvej

inštancieopakovanerobildopytnaspoločnosťLyonessohľadomtejtohodnotyčlenskéhoID,pričombolo
zistené, že žalobkyňa členské ID predala p. Romanovi Grígelovi dňa 14. 07. 2011 na základe vzájomnej
dohody oboch účastníkov. Na pojednávaní dňa 10. 09. 2015 právny zástupca žalovaného uviedol,
že zisťovali spôsob výpočtu, resp. hodnoty členského ID, pričom sa môže vychádzať z výpočtu za
posledných 12 mesiacov a tiež zo zistenia, koľko bolo podriadených pozícii k hlavnej pozícii žalobkyne.

Ohľadom tohto navrhol vykonať dokazovanie dopytom na spoločnosť Lyoness. Lyoness Slovakia s. r.
o. súdu oznámila, že celková hodnota vyplatených finančných prostriedkov za posledných 12 mesiacov
na ID žalobkyne pred dátumom 26. 04. 2011 je 2 796,12 eura a počet členov pred dátumom 26. 04.
2011 pri ID žalobkyne je 26. Žalovaný súdu predložil Dodatočné všeobecné obchodné podmienky
pre členov Lyoness na využívanie rozšírených členských výhod. Právny zástupca žalobkyne žiadal

vyžiadať od Lyoness jednoznačné vyjadrenie, na aké bonusy mala žalobkyňa a všetkých 26 pozícií
pod jej menom nárok k 26. 04. 2011, avšak spoločnosť Lyoness už žiadne ďalšie skutočnosti súdu
neoznámila. Na pojednávaní dňa 15. 01. 2020 právny zástupca žalobkyne uviedol, že keďže akcie
spoločnosti ani jeden z bývalých manželov nemá a ak predmetom vyporiadania nemajú byť akcie, ktoré
by sa mali prisúdiť, nemôže zisťovať ich hodnotu, preto je potrebné zistiť, čo za ne žalobkyňa dostala.

Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že majetkové práva v Lyoness je potrebné
vyporiadať, prevedené na tretiu osobu boli až po právoplatnosti rozvodu a patrili do BSM. Vychádzajúc
z uvedeného, keďže v priebehu konania nedošlo k zhodnému tvrdeniu strán sporu ohľadom hodnoty
členského ID žalobkyne, súd prvej inštancie, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, a to preukázania
počtu členov pred dátumom 26. 04. 2011 pri ID žalobkyne v počte 26 a vychádzajúc z Dodatočných

všeobecných obchodných podmienok pre členov Lyoness na využívanie rozšírených členských výhod,
dospel k záveru, že hodnota nákupnej pozície v spoločnosti Lyoness je 11 700,- eur. Tento spôsob
výpočtu súdom prvej inštancie žalobkyňa nenamietala, avšak uvádzala, že keďže svoju pozíciu predala,
má sa vychádzať z hodnoty, ktorú získala, teda zo sumy 1 200,- eur. K tomu odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že rozhodná je hodnota pozície žalobkyne ku dňu vyporiadania, a nie následne, za

čo bola žalobkyňou predaná. Keďže k predaju jej pozície došlo žalobkyňou až po právoplatnom rozvode
ich manželstva, poukazovanie na nedovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo strany
žalovaného je bezpredmetné, pretože toho by sa mohol dovolávať manžel (teda počas manželstva), v
prípade, ak by boli splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka,ktorého sa relatívna neplatnosť právneho úkonu týka. O takýto prípad v danej veci nejde, preto je táto
odvolacia námietka nedôvodná. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia

§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).