Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, October 21, 2019

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9518100053
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Hrubala

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2019:9518100053.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Jána Hrubalu a členov senátu JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 22. októbra 2019 v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému Q. V. a spol.
pre pokračujúci zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4Tresného zákona v znení
účinnom od 01.01.2006, vedenej pod sp. zn. BB - 3 T 8/2018, takto

r o z h o d o l :

1. Q. V., nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom K., X. XXX/XX,

2. V. H., nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom K., F. XXXX/X,

3. Q. P., nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom K., W. XXXX/X,

4. K.L., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom A., B. XXXX/XX, časť F. R.,

s poukazom na právoplatne uznanú vinu v bodoch I. - VI. rozsudku Špecializovaného trestného súdu
Pezinok pracovisko Banská Bystrica sp.zn. 3T 8/2018 zo dňa 22.06.2018 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu sp.zn 4 To 12/2018 zo dňa 18.06.2019, ktorým okrem iného vyššie menovaní boli
uznaní za vinných

Q. V. v bodoch I. až VI.
za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení
účinnom do 14.12.2008 (ďalej „Trestný zákon“),

V. H. v bode IV.
za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona spáchaný formou
účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

Q. P. v bodoch IV. a VI.
za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona spáchaný formou
účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

K.L. v bodoch IV., V. a VI.
za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona spáchaný formou
účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona

s a o d s u d z u j úObžalovaný Q. V.

Podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest

odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá peňažný trest v sume 1.000.000 Sk
(slovom jeden milión Sk) - v prepočte 33.193,92 Eur (slovom tridsaťtritisícstodeväťdesiattri Eur 92
centov).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, sa ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti, spočívajúci v
zákaze podnikať vrátane živnostenského podnikania v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní, pôsobiť ako štatutárny orgán, alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takého orgánu,
a to v trvaní 8 (osem) rokov.

Obžalovaný V. H.

Podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3
písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon
trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s tým, že obžalovanému sa ukladá probačný dohľad
nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému stanovuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá peňažný trest v sume 150.000 Sk (slovom
jednostopäťdesiattisíc Sk) - v prepočte 4.979,09 Eur (slovom štyritisícdeväťstosedemdesiatdeväť Eur
9 centov).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, sa ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti, spočívajúci v
zákaze podnikať vrátane živnostenského podnikania v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní, pôsobiť ako štatutárny orgán, alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takého orgánu,
a to v trvaní 5 (päť) rokov.

Obžalovaný Q. P.

Podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3

písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon
trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s tým, že obžalovanému sa ukladá probačný dohľad
nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému stanovuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá peňažný trest v sume 150.000 SK (slovom
jednostopäťdesiattisíc Sk) - v prepočte 4.979,09 Eur (slovom štyritisícdeväťstosedemdesiatdeväť Eur

9 centov).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený sa ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti, spočívajúci
v zákaze pôsobiť ako štatutárny orgán, alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takého orgánu,
a to v trvaní 5 (päť) rokov.

Obžalovaný K.L.

Podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3

písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon
trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s tým, že obžalovanému sa ukladá probačný dohľad
nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému stanovuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá peňažný trest v sume 200.000 SK (slovom
dvestotisíc Sk) - v prepočte 6.638,78 Eur (slovom šesťtisícšesťstotridsaťosem Eur 78 centov).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený sa ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti, spočívajúci v
zákaze podnikať vrátane živnostenského podnikania v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní, pôsobiť ako štatutárny orgán, alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takého orgánu,

a to v trvaní 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.03.2018 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR (ďalej „prokurátor“) podal obžalobu
na vyššie menovaných, v ktorej ich vinil zo spáchania vyššie uvedených trestných činov na skutkovom
základe,

ž e

I. Q. V. a M. A.
Q. V. ako konateľ spoločnosti INTERNET Media, s. r. o. Košice (toho času ARENA - reklamná agentúra,

s. r. o. Košice ), IČO: 36180491, podal v roku 2003 na Daňovom úrade Košice I daňové priznanie k daniz príjmov právnických osôb za rok 2002, do ktorého okrem iného zahrnul aj zmluvy a účtovné doklady,
ktoré vystavil M. A., ako konateľ spoločnosti BODY TRADE, s. r. o. Košická Belá (toho času IDEA
TRADE, s. r. o. Topoľčany), IČO: 36 184 730, a to tak, že v zdaňovacom období roka 2002 spolu uzavreli

medzi týmito spoločnosťami zmluvy o prenájme reklamnej plochy zo dňa 28. 02. 2002 a 28. 06. 2002,
zmluvyorealizáciireklamyaprenájmereklamnýchplôchzodňa28.03.2002,01.04.2002,02.05.2002,
14. 05. 2002, 31. 05. 2002, 28. 06. 2002, 10. 07. 2002, 15. 08. 2002, 20. 08. 2002, 18. 09. 2002 a 15. 11.
2002,atonajmäzaúčelommediálnejpodporypartnerov-reklamnákampaňrádioKIKS,TOP,VÝCHOD,
OKEY, FLASH, televízia STV, JOJ, denník Korzár, Košický večer, Nový čas, časopis Dimenzia, Markíza

a Plus 7 dní, M. A. vystavil a podpísal k týmto zmluvám faktúry číslo: 0305/2002/1, 0305/2002/2,
0305/2002/3 zo dňa 03. 05. 2002, 3005/2002/1, 3005/2002/2 zo dňa 30. 05. 2002, 3105/2002/1 zo dňa
31. 05. 2002, 2806/2002/1, 2806/2002/2, 2806/2002/3 zo dňa 28. 06. 2002, 3006/2002/1, 3006/2002/2
zo dňa 30. 06. 2002, 2907/2002/1, 2907/2002/2, 2907/2002/3 zo dňa 29. 07. 2002, 2908/2002/1,
2908/2002/2, 2908/2002/3, 2908/2002/4 zo dňa 29. 08. 2002, 3008/2002/5 zo dňa 30. 08. 2002,
2709/2002/1, 2709/2002/2, 2709/2002/3 zo dňa 27. 09. 2002, 3009/2002/4, 3009/2002/5 zo dňa 30.

09. 2002, 3010/2002/1, 3010/2002/2, 3010/2002/3, 3010/2002/4 zo dňa 30. 10. 2002, 2911/2002/1,
2911/2002/2, 2911/2002/3, 2911/2002/4, 2911/2002/5 zo dňa 29. 11. 2002, 3112/2002/1, 3112/2002/2,
3112/2002/3, 3112/2002//4, 3112/2002/5 zo dňa 31. 12. 2002, príjmové pokladničné doklady (ďalej len
„PPD“) a výdavkové pokladničné doklady (ďalej len „VPD“), ktorými deklaroval obchodnú činnosť pre
spoločnosť INTERNET Media, s. r. o. Košice s celkovým finančným výnosom v sume 168.726.258,50

Sk, i keď k tejto obchodnej činnosti podľa nedošlo, a teda zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené, napriek
tomu však Q. V. tieto zaúčtoval v účtovníctve spoločnosti INTERNET Media, s. r. o. Košice a vykázal
aj v daňovom priznaní dane z príjmu právnických osôb, ktoré podal na Daňovom úrade Košice I., kde
vrátane tejto sumy vykázal celkové finančné náklady v sume 184.857.563,- Sk (6.136.146,95 Eur), čo
malo vplyv na vykázaný základ dane z príjmu právnických osôb za rok 2002, čím tak skrátili túto daň v

sume 42.181.500,- Sk (1.400.169,- Eur),

II. Q. V. a Q.L.
Q. V. ako konateľ spoločnosti INTERNET Media, s. r. o. Košice (toho času ARENA - reklamná agentúra,

s. r. o. Košice ), IČO: 36180491, podal v roku 2004 na Daňovom úrade Košice I daňové priznanie k dani
z príjmov právnických osôb za rok 2003, do ktorého okrem iného zahrnul aj zmluvy a účtovné doklady
vystavené Q. L. a ďalšou osobou, a to tak, že za zdaňovacie obdobie roka 2003 Q. L., ako konateľka
spoločnosti INVEST CONSULT, s. r. o. Košice, IČO: 36200531, ako odberateľ, na základe faktúr číslo:
05/08/2003/2 zo dňa 05. 08. 2003, 05/08/2003/10 zo dňa 05. 08. 2003, 05/08/2003/17 zo dňa 05. 08.

2003, 13/08/2003/01 zo dňa 13. 08. 2003, 19/08/2003/5 zo dňa 19. 08. 2003, 27/08/2003/10 zo dňa 27.
08. 2003, 08/09/2003/3 zo dňa 08. 09. 2003, 11/09/2003/5 zo dňa 11. 09. 2003, 12/09/2003/8 zo dňa 12.
09. 2003, 16/09/2003/3 zo dňa 16. 09. 2003, 19/09/2003/2 zo dňa 19. 09. 2003, 13/10/2003/4 zo dňa 13.
10.2003,15/10/2003/8zodňa15.10.2003,15/10/2003/14zodňa15.10.2003,17/10/2003/7zodňa17.
10. 2003, 20/11/2003/5 zo dňa 20. 11. 2003, 20/11/2003/13 zo dňa 20. 11. 2003, 20/11/2003/19 zo dňa

20. 11. 2003 a 20/11/2003/39 zo dňa 20. 11. 2003, vystavených a podpísaných T. F. splnomocnencom
spoločnostiDALORPLAST,s.r.o.ČiernanadTisou,IČO:36175013,od30.05.2001,akododávateľom,
ktoré aj ona podpísala, zaúčtovala v účtovníctve svojej spoločnosti a vykázala v daňových priznaniach
DPHcelkovézdaniteľnéplnenievsume171.164.714,-Sk(5.681.627,63Eur)avdaňovompriznanídane
z príjmu právnických osôb vykázala obchodnú činnosť - prieskum mediálnych trhov a tlače s celkovými

finančnými nákladmi (súčet finančných nákladov) v sume 170.698.831,- Sk (5.666.163,- Eur), ktoré
aj podala na príslušnom daňovom úrade, i keď k tejto obchodnej činnosti nedošlo, a teda zdaniteľné
plnenia neboli uskutočnené, napriek tomu na základe uvedených účtovných dokladov ďalej fakturovala
poskytnuté služby a tovary pre Q. V., konateľa spoločnosti ARENA - reklamná agentúra, s. r. o. Košice,
ktorý si o sumu 165.693.412,- Sk neoprávnene zvýšil finančné náklady spoločnosti ARENA - reklamná

agentúra, s. r. o. Košice, čo malo vplyv na vykázaný základ DPPO za rok 2003, ktoré finančné náklady
vrátane tejto sumy vykázal v celkovej sume 315.247.168,- Sk (10.464.288,92 Eur), čím tak skrátili túto
daň najmenej v sume 41.423.500,- Sk (1.375.008,- Eur),

III. Q. V., Q. B. a Q. L.
Q. V. ako konateľ spoločnosti ARENA - reklamná agentúra, s. r. o. Košice, IČO: 36180491, podal v roku
2005 na Daňovom úrade Košice I daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2004, do
ktorého okrem iného zahrnul aj zmluvy a účtovné doklady vystavené Q. L., Q. B. a ďalšou osobou, a totak, že za zdaňovacie obdobie roka 2004 Q. L., ako konateľka spoločnosti INVEST CONSULT, s. r. o.
Košice, IČO: 36200531, ako odberateľ, vykázala v daňových priznaniach DPH za zdaňovacie obdobia
mesiacov január, február, marec a apríl 2004, celkové zdaniteľné plnenie v sume 75.534.342,- Sk

(2.507.280,82 Eur) a Q. B., ako jej splnomocnenec, vykázal v daňových priznaniach DPH za zdaňovacie
obdobia mesiacov máj, jún, júl (za august nepodal), september, október, november a december 2004,
celkové zdaniteľné plnenie v sume 214.441.077,- Sk (7.118.139,71 Eur), a teda obaja spolu vykázali
celkové zdaniteľné príjmy v sume 289.975.419,-Sk (9.625.420,- Eur) a v daňovom priznaní dani z
príjmu právnických osôb, ktoré podala Q. L. vykázala obchodnú činnosť s finančnými výdavkami v

sume 314.800.200,- Sk (10.449.452,- Eur) pre T. F., splnomocnenca spoločnosti DALOR PLAST, s. r.
o. Čierna nad Tisov, IČO: 36175013, ako dodávateľa, i keď k tejto obchodnej činnosti nedošlo, a teda
zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené, napriek tomu však na základe nepravdivých účtovných dokladov
ďalej fakturovali pre Q. V., konateľa spoločnosti ARENA - reklamná agentúra, s. r. o. Košice, ktorý si
najmenej o sumu 314.068.696,- Sk (10.425.170,81 Eur) neoprávnene zvýšil finančné náklady, čo malo
vplyv na vykázaný základ dane z príjmu právnických osôb za rok 2004, čím tak skrátili túto daň najmenej

o sumu v sume 59.672.921,- Sk (1.980.778,- Eur), pričom podiel pomoci Q. B. na skrátenie dane je v
sume 40.743.804,- Sk (1.352.446,52 Eur),

IV. Q. V., V. H., Q. P. a K. L.,

Q. V. ako konateľ spoločnosti ARENA - reklamná agentúra, s. r. o. Košice, IČO: 36180491, podal v roku
2006 na Daňovom úrade Košice I daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2005,
do ktorého okrem iného zahrnul aj účtovné doklady, vystavené na základe nepravdivých účtovných
dokladov, a to tak, že K. L., V. H., Q. P. a ďalšia osoba, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, okrem
iného tým, že za zdaňovacie obdobie roka 2005 spoločnosť MAY, s. r. o. Košice, IČO: 36177849, ako

dodávateľ vystavila faktúry číslo: 1-5-2005 zo dňa 01. 06. 2005, 2-5-2005 zo dňa 03. 06. 2005, 3-5-05
zo dňa 07. 06. 2005, 1-6-2005 zo dňa 22. 06. 2005, 2-6-2005 zo dňa 23. 06. 2005, 1-7-2005 zo dňa
01. 07. 2005, 2-7-2005 zo dňa 06. 07. 2005, 1-8-2005 zo dňa 01. 08. 2005, 2-8-2005 zo dňa 04. 08.
2005, 3-8-2005 zo dňa 12. 08. 2005, 1-9-2005 zo dňa 01. 09. 2005, 2-9-2005 zo dňa 08. 09. 2005,
1/10/05 zo dňa 03. 10. 2005, 2/10/05 zo dňa 04. 10. 2005, 3/10/05 zo dňa 05. 10. 2005, 1/11/05

zo dňa 01. 11. 2005, 2/11/05 zo dňa 02. 11. 2005, 3/11/05 zo dňa 07. 11. 2005, 1/12/05 zo dňa 02.
12. 2005, 2/12/05 zo dňa 05. 12. 2005, 3/12/05 zo dňa 09. 12. 2005, 05/12/05 zo dňa 05. 12. 2005
v celkovej sume 339.592.192,- Sk (11.272.395,67 Eur) pre T. F., ako odberateľa a splnomocnenca
spoločnosti MANAGEMENT SERVIS, s. r. o. Kráľovský Chlmec, IČO: 36329525), i keď k tejto obchodnej
činnosti nedošlo, a teda zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené, napriek tomu však tieto boli vykazované

a zaúčtované v účtovníctve spoločnosti MANAGEMENT SERVIS, s r. o. Kráľovský Chlmec, ktorá
následne to fakturovala na základe faktúr číslo: 26/2005 zo dňa 06. 06. 2005, 27/2005 zo dňa 01. 06.
2005, 28/2005 zo dňa 23. 06. 2005, 29/2005 zo dňa 24. 06. 2005, 1/07/2005 zo dňa 01. 07. 2005,
2/07/2005zodňa01.07.2005,3/07/2005zodňa04.07.2005,4/07/2005zodňa04.07.2005,5/07/2005
zo dňa 05. 07. 2005, 6/07/2005 zo dňa 05. 07. 2005, 7/07/2005 zo dňa 06. 07. 2005, 8/07/2005 zo dňa

06. 07. 2005, 9/07/2005 zo dňa 07. 07. 2005, 10/07/2005 zo dňa 07. 07. 2005, 11/07/2005 zo dňa 08.
07. 2005, 12/07/2005 zo dňa 08. 07. 2005, 13/07/2005 zo dňa 11. 07. 2005, 14/07/2005 zo dňa 11.
07. 2005, 15/07/2005 zo dňa 12. 07. 2005, 16/07/2005 zo dňa 12. 07. 2005, 1/08/2005 zo dňa 01. 08.
2005, 2/08/2005 zo dňa 01. 08. 2005, 3/08/2005 zo dňa 02. 08. 2005, 4/08/2005 zo dňa 02. 08. 2005,
5/08/2005zodňa03.08.2005,6/08/2005zodňa03.08.2005,7/08/2005zodňa04.08.2005,8/08/2005

zo dňa 04. 08. 2005, 9/08/2005 zo dňa 05. 08. 2005, 10/08/2005 zo dňa 08. 08. 2005, 11/08/2005 zo
dňa 08. 08. 2005, 12/08/2005 zo dňa 09. 08. 2005, 13/08/2005 zo dňa 09. 08. 2005, 14/08/2005 zo
dňa 10. 08. 2005, 15/08/2005 zo dňa 10. 08. 2005, 16/08/2005 zo dňa 11. 08. 2005, 17/08/2005 zo dňa
11. 08. 2005, 18/08/2005 zo dňa 12. 08. 2005, 19/08/2005 zo dňa 12. 08. 2005, 20/08/2005 zo dňa 15.
08. 2005, 21/08/2005 zo dňa 15. 08. 2005, 22/08/2005 zo dňa 16. 08. 2005, 23/08/2005 zo dňa 16.

08. 2005, 24/08/2005 zo dňa 17. 08. 2005, 25/08/2005 zo dňa 17. 08. 2005, 26/08/2005 zo dňa 18. 08.
2005, 1/09/2005 zo dňa 01. 09. 2005, 2/09/2005 zo dňa 01. 09. 2005, 3/09/2005 zo dňa 02. 09. 2005,
4/09/2005zodňa02.09.2005,5/09/2005zodňa05.09.2005,6/09/2005zodňa05.09.2005,7/09/2005
zo dňa 06. 09. 2005, 8/09/2005 zo dňa 06. 09. 2005, 9/09/2005 zo dňa 07. 09. 2005, 10/09/2005 zo
dňa 07. 09. 2005, 11/09/2005 zo dňa 08. 09. 2005, 12/09/2005 zo dňa 08. 09. 2005, 13/09/2005 zo dňa

09. 09. 2005, 14/09/2005 zo dňa 09. 09. 2005, 15/09/2005 zo dňa 12. 09. 2005, 16/09/2005 zo dňa
12. 09. 2005, 17/09/2005 zo dňa 13. 09. 2005, 18/09/2005 zo dňa 13. 09. 2005, 19/09/2005 zo dňa
14. 09. 2005, 20/09/2005 zo dňa 14. 09. 2005, 21/09/2005 zo dňa 15. 09. 2005, 22/09/2005 zo dňa 16.
09. 2005, 23/09/2005 zo dňa 20. 09. 2005, 1/10/2005 zo dňa 03. 10. 2005, 2/10/2005 zo dňa 03. 10.2005, 3/10/2005 zo dňa 04. 10. 2005, 4/10/2005 zo dňa 04. 10. 2005, 5/10/2005 zo dňa 05. 10. 2005,
6/10/2005zodňa05.10.2005,7/10/2005zodňa06.10.2005,8/10/2005zodňa06.10.2005,9/10/2005
zo dňa 07. 10. 2005, 10/10/2005 zo dňa 07. 10. 2005, 11/10/2005 zo dňa 10. 10. 2005, 12/10/2005 zo

dňa 10. 10. 2005, 13/10/2005 zo dňa 11. 10. 2005, 14/10/2005 zo dňa 11. 10. 2005, 15/10/2005 zo dňa
12. 10. 2005, 16/10/2005 zo dňa 12. 10. 2005, 17/10/2005 zo dňa 13. 10. 2005, 18/10/2005 zo dňa
13. 10. 2005, 19/10/2005 zo dňa 17. 10. 2005, 20/10/2005 zo dňa 17. 10. 2005, 21/10/2005 zo dňa
18. 10. 2005, 22/10/2005 zo dňa 17. 10. 2005, 23/10/2005 zo dňa 18. 10. 2005, 24/10/2005 zo dňa 19.
10. 2005, 25/10/2005 zo dňa 19. 10. 2005, 1/11/2005 zo dňa 01. 11. 2005, 2/11/2005 zo dňa 01. 11.

2005, 3/11/2005 zo dňa 02. 11. 2005, 4/11/2005 zo dňa 02. 11. 2005, 5/11/2005 zo dňa 03. 11. 2005,
6/11/2005 zo dňa 03. 11. 2005, 7/11/2005 zo dňa 04. 11. 2005, 8/11/2005 zo dňa 04. 11. 2005, 9/11/2005
zo dňa 07. 11. 2005, 10/11/2005 zo dňa 07. 11. 2005, 11/11/2005 zo dňa 07. 11. 2005, 12/11/2005 zo
dňa 08. 11. 2005, 13/11/2005 zo dňa 08. 11. 2005, 14/11/2005 zo dňa 09. 11. 2005, 15/11/2005 zo dňa
09. 11. 2005, 16/11/2005 zo dňa 10. 11. 2005, 17/11/2005 zo dňa 10. 11. 2005, 18/11/2005 zo dňa 11.
11. 2005, 19/11/2005 zo dňa 11. 11. 2005, 1/12/2005 zo dňa 02. 12. 2005, 2/12/2005 zo dňa 02. 12.

2005, 3/12/2005 zo dňa 05. 12. 2005, 4/12/2005 zo dňa 05. 12. 2005, 5/12/2005 zo dňa 06. 12. 2005,
6/12/2005zodňa06.12.2005,7/12/2005zodňa07.12.2005,8/12/2005zodňa07.12.2005,9/12/2005
zo dňa 07. 12. 2005, 10/12/2005 zo dňa 08. 12. 2005, 11/12/2005 zo dňa 08. 12. 2005, 12/12/2005 zo
dňa 09. 12. 2005, 13/12/2005 zo dňa 09. 12. 2005, 14/12/2005 zo dňa 09. 12. 2005, 15/12/2005 zo
dňa 12. 12. 2005, 16/12/2005 zo dňa 12. 12. 2005, 17/12/2005 zo dňa 13. 12. 2005, 18/12/2005 zo

dňa 13. 12. 2005, 19/12/2005 zo dňa 14. 12. 2005, 20/12/2005 zo dňa 14. 12. 2005, 21/12/2005 zo
dňa 15. 12. 2005, 22/12/2005 zo dňa 15. 12. 2005, 23/12/2005 zo dňa 15. 12. 2005, 24/12/2005 zo
dňa 16. 12. 2005, 25/12/2005 zo dňa 16. 12. 2005, 26/12/2005 zo dňa 19. 12. 2005, 27/12/2005 zo dňa
19. 12. 2005, 28/12/2005 zo dňa 19. 12. 2005, 29/12/2005 zo dňa 19. 12. 2005, 30/12/2005 zo dňa 19.
12. 2005, 31/12/2005 zo dňa 19. 12. 2005 v celkovej sume 12.451.589,85 Eur (375.116.596,- Sk), pre

fyzickú osobu K. L., Dlhá Lúka, Sady 18, Bardejov, IČO: 41551079, ktorý tieto podpísal spolu s Q. E. a
ktorý ich ďalej fakturoval na základe faktúr číslo: 5/3/2005 zo dňa 26. 05. 2005, 6/4/2005 zo dňa 27. 05.
2005, 1/07/2005 zo dňa 20. 07. 2005, 2/07/2005 zo dňa 20. 07. 2005, 3/07/2005 zo dňa 21. 07. 2005,
4/07/2005zodňa21.07.2005,5/07/2005zodňa22.07.2005,6/07/2005zodňa22.07.2005,7/07/2005
zo dňa 25. 07. 2005, 8/07/2005 zo dňa 25. 07. 2005, 9/07/2005 zo dňa 26. 07. 2005, 10/07/2005 zo dňa

27. 07. 2005, 11/07/2005 zo dňa 27. 07. 2005, 12/07/2005 zo dňa 28. 07. 2005, 13/07/2005 zo dňa 28.
07. 2005, 14/07/2005 zo dňa 29. 07. 2005, 15/07/2005 zo dňa 29. 07. 2005, 16/07/2005 zo dňa 29. 07.
2005, 1/08/2005 zo dňa 22. 08. 2005, 2/08/2005 zo dňa 22. 08. 2005, 3/08/2005 zo dňa 23. 08. 2005,
4/08/2005zodňa23.08.2005,5/08/2005zodňa24.08.2005,6/08/2005zodňa24.08.2005,7/08/2005
zo dňa 25. 08. 2005, 8/08/2005 zo dňa 25. 08. 2005, 9/08/2005 zo dňa 26. 08. 2005, 10/08/2005 zo

dňa 26. 08. 2005, 11/08/2005 zo dňa 29. 08. 2005, 12/08/2005 zo dňa 29. 08. 2005, 13/08/2005 zo dňa
29. 08. 2005, 14/08/2005 zo dňa 29. 08. 2005, 15/08/2005 zo dňa 29. 08. 2005, 16/08/2005 zo dňa
29. 08. 2005, 17/08/2005 zo dňa 30. 08. 2005, 18/08/2005 zo dňa 30. 08. 2005, 19/08/2005 zo dňa
30. 08. 2005, 20/08/2005 zo dňa 30. 08. 2005, 21/08/2005 zo dňa 30. 08. 2005, 22/08/2005 zo dňa
31. 08. 2005, 23/08/2005 zo dňa 31. 08. 2005, 24/08/2005 zo dňa 31. 08. 2005, 25/08/2005 zo dňa 31.

08. 2005, 26/08/2005 zo dňa 31. 08. 2005, 1/09/2005 zo dňa 20. 09. 2005, 2/09/2005 zo dňa 21. 09.
2005, 3/09/2005 zo dňa 20. 09. 2005, 4/09/2005 zo dňa 21. 09. 2005, 5/09/2005 zo dňa 23. 09. 2005,
6/09/2005zodňa22.09.2005,7/09/2005zodňa22.09.2005,8/09/2005zodňa23.09.2005,9/09/2005
zo dňa 23. 09. 2005, 10/09/2005 zo dňa 26. 09. 2005, 11/09/2005 zo dňa 26. 09. 2005, 12/09/2005 zo
dňa 26. 09. 2005, 13/09/2005 zo dňa 27. 09. 2005, 14/09/2005 zo dňa 27. 09. 2005, 15/09/2005 zo

dňa 28. 09. 2005, 16/09/2005 zo dňa 28. 09. 2005, 17/09/2005 zo dňa 29. 09. 2005, 18/09/2005 zo dňa
29. 09. 2005, 19/09/2005 zo dňa 30. 09. 2005, 20/09/2005 zo dňa 30. 09. 2005, 21/09/2005 zo dňa 30.
09. 2005, 21/09/2005 zo dňa 30. 09. 2005, 22/09/2005 zo dňa 30. 09. 2005, 1/10/2005 zo dňa 20. 10.
2005, 2/10/2005 zo dňa 20. 10. 2005, 3/10/2005 zo dňa 21. 10. 2005, 4/10/2005 zo dňa 21. 10. 2005,
5/10/2005zodňa21.10.2005,6/10/2005zodňa24.10.2005,7/10/2005zodňa24.10.2005,8/10/2005

zo dňa 25. 10. 2005, 9/10/2005 zo dňa 25. 10. 2005, 10/10/2005 zo dňa 26. 10. 2005, 11/10/2005 zo
dňa 26. 10. 2005, 12/10/2005 zo dňa 27. 10. 2005, 13/10/2005 zo dňa 27. 10. 2005, 14/10/2005 zo
dňa 27. 10. 2005, 15/10/2005 zo dňa 28. 10. 2005, 16/10/2005 zo dňa 28. 10. 2005, 17/10/2005 zo
dňa 28. 10. 2005, 18/10/2005 zo dňa 28. 10. 2005, 19/10/2005 zo dňa 31. 10. 2005, 20/10/2005 zo dňa
31. 10. 2005, 21/10/2005 zo dňa 31. 10. 2005, 22/10/2005 zo dňa 31. 10. 2005, 23/10/2005 zo dňa 31.

10. 2005, 24/10/2005 zo dňa 31. 10. 2005, 25/10/2005 zo dňa 31. 10. 2005, 1/11/2005 zo dňa 21. 11.
2005, 2/11/2005 zo dňa 21. 11. 2005, 3/11/2005 zo dňa 22. 11. 2005, 4/11/2005 zo dňa 22. 11. 2005,
5/11/2005 zo dňa 23. 11. 2005, 6/11/2005 zo dňa 23. 11. 2005, 7/11/2005 zo dňa 24. 11. 2005, 8/11/2005
zo dňa 24. 11. 2005, 9/11/2005 zo dňa 25. 11. 2005, 10/11/2005 zo dňa 25. 11. 2005, 11/11/2005 zo dňa29. 11. 2005, 12/11/2005 zo dňa 29. 11. 2005, 13/11/2005 zo dňa 29. 11. 2005, 14/11/2005 zo dňa 29.
11. 2005, 15/11/2005 zo dňa 30. 11. 2005, 16/11/2005 zo dňa 30. 11. 2005, 17/11/2005 zo dňa 30. 11.
2005, 18/11/2005 zo dňa 30. 11. 2005, 19/11/2005 zo dňa 30. 11. 2005, 2/12/2005 zo dňa 20. 12. 2005,

3/12/2005zodňa21.12.2005,4/12/2005zodňa21.12.2005,5/12/2005zodňa22.12.2005,6/12/2005
zo dňa 22. 12. 2005, 7/12/2005 zo dňa 23. 12. 2005, 8/12/2005 zo dňa 23. 12. 2005, 9/12/2005 zo
dňa 26. 12. 2005, 10/12/2005 zo dňa 26. 12. 2005, 11/12/2005 zo dňa 27. 12. 2005, 12/12/2005 zo dňa
27. 12. 2005, 13/12/2005 zo dňa 28. 12. 2005, 14/12/2005 zo dňa 28. 12. 2005, 15/12/2005 zo dňa
29. 12. 2005, 16/12/2005 zo dňa 29. 12. 2005, 17/12/2005 zo dňa 30. 12. 2005, 18/12/2005 zo dňa

30. 12. 2005, 19/12/2005 zo dňa 30. 12. 2005, 20/12/2005 zo dňa 30. 12. 2005, 21/12/2005 zo dňa
30. 12. 2005, 22/12/2005 zo dňa 30. 12. 2005, 23/12/2005 zo dňa 30. 12. 2005, 24/12/2005 zo dňa
30. 12. 2005, 25/12/2005 zo dňa 30. 12. 2005, 26/12/2005 zo dňa 30. 12. 2005, 27/12/2005 zo dňa 30.
12. 2005, 28/12/2005 zo dňa 30. 12. 2005, 29/12/2005 zo dňa 30. 12. 2005, 30/12/2005 zo dňa 30. 12.
2005, 31/12/2005 zo dňa 20. 12. 2005 v celkovej sume 375.841.933,- Sk (12.475.666,63 Eur) pre V. H.,
konateľa spoločnosti RE ART Media, s. r. o. Košice, IČO: 35833751, ktorý tieto podpísal spolu so svojím

splnomocnencom Q. P. a K. L. a vykázal v daňových priznaniach DPH celkové zdaniteľné príjmy v sume
378.022.624,- Sk (12.548.052,- Eur) a v daňovom priznaní dane z príjmu právnických osôb celkové
finančné výnosy v sume 378.025.710,- Sk (12.548.154,75 Eur) a následne tieto nepravdivé služby a
práce ďalej fakturoval pre Q. V., konateľa spoločnosti ARENA - reklamná agentúra s. r. o. Košice, ktorý
si o túto sumu neoprávnene zvýšil finančné náklady, čo malo vplyv na vykázaný základ dane z príjmu

právnických osôb za rok 2005, čím tak skrátili túto daň najmenej o sumu 23.344.009,- Sk (774.879,14
Eur), pričom podiel pomoci Q. P. na skrátení dane je v sume 13.246.396,34 Sk (439.699,80 Eur).

V. Q. V. a K. L.

Q. V. ako konateľ spoločnosti ARENA - reklamná agentúra, s. r. o. Košice, IČO: 36180491, podal v
roku 2007 na Daňovom úrade Košice I daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok
2006,doktoréhookreminéhozahrnulajúčtovnédoklady,vystavenénazákladenepravdivýchúčtovných
dokladov, vystavených K. L. a ďalšou osobou a to tak, že K. L., ako konateľ spoločnosti KAJA SETA, s.
r. o. Bardejov, IČO: 36 513 857, vystavil a podpísal faktúry číslo: 1/2006 zo dňa 20. 03. 2006, 4/2006

zo dňa 20. 04. 2006, 5/2006 zo dňa 20. 04. 2006, 6/2006 zo dňa 21. 04. 2006, 7/2006 zo dňa 21. 04.
2006, 10/2006 zo dňa 23. 05. 2006, 11/2006 zo dňa 24. 05. 2006, 12/2006 zo dňa 24. 05. 2006, 13/2006
zo dňa 19. 06. 2006, 14/2006 zo dňa 20. 06. 2006, 15/2006 zo dňa 21. 06. 2006, 16/2006 zo dňa 22.
06. 2006, 17/2006 zo dňa 22. 06. 2006, 19/2006 zo dňa 20. 07. 2006, 20/2006 zo dňa 21. 07. 2006,
21/2006 zo dňa 24. 07. 2006, 22/2006 zo dňa 21. 08. 2006, 23/2006 zo dňa 22. 08. 2006, 24/2006

zo dňa 23. 08. 2006, 25/2006 zo dňa 24. 08. 2006, v celkovej sume 175.067.969,- Sk (5.811.191,96
Eur) pre odberateľku V. P., konateľku spoločnosti M & J PRODUCTION, s. r. o. Košice, IČO: 36604330,
ktorá prevažnú časť týchto faktúr tiež podpísala a ďalej ako dodávateľ to fakturovala pre odberateľa Q.
V., konateľa spoločnosti ARENA - reklamná agentúra, s. r. o. Košice, ako fakturáciu podľa zmluvy o
realizácií návrhu reklamnej kampane, internetovej kampane, ku ktorým vyhotovila a podpísala faktúry

číslo: 2803200601 zo dňa 28. 03. 2006, 190420061 zo dňa 19. 04. 2006, 2404200601 zo dňa 24. 04.
2006, 2504200601 zo dňa 25. 04. 2006, 2604200601 zo dňa 26. 04. 2006, 2704200601 zo dňa 27. 04.
2006, 2704200602 zo dňa 27. 04. 2006, 2804200601 zo dňa 28. 04. 2006, 1805200601 zo dňa 18. 05.
2006, 2505200601 zo dňa 25. 05. 2006, 2605200601 zo dňa 26. 05. 2006, 2905200601 zo dňa 29. 05.
2006, 3005200601 zo dňa 30. 05. 2006, 3105200601 zo dňa 31. 05. 2006, 2006200601 zo dňa 20. 06.

2006, 2206200601 zo dňa 22. 06. 2006, 2606200601 a 2606200602 zo dňa 26. 06. 2006, 2706200601
zo dňa 27. 06. 2006, 2806200601 a 2806200602 zo dňa 28. 06. 2006, 2906200601, 2906200602 a
2906200603 zo dňa 29. 06. 2006, 3006200603 a 3006200604 zo dňa 30. 06. 2006, 1307200601 zo
dňa 13. 07. 2006, 1407200601 zo dňa 14. 07. 2006, 1907200601 zo dňa 19. 07. 2006, 2007200601 zo
dňa 20. 07. 2006, 2407200601 zo dňa 24. 07. 2006, 2507200601 zo dňa 25. 07. 2006, 2607200601

zo dňa 26. 07. 2006, 2707200601 a 2707200602 zo dňa 27. 07. 2006, 2807200601 zo dňa 28. 07.
2006, 3107200601 zo dňa 31. 07. 2006, 1408200601 zo dňa 14. 08. 2006, 1508200601 zo dňa 15. 08.
2006, 1808200601 zo dňa 18. 08. 2006, 2308200601 zo dňa 23. 08. 2006, 2408200601 a 2408200602
zo dňa 24. 08. 2006, 2508200601, 2508200602 a 2508200603 zo dňa 25. 08. 2006, 2808200601 zo
dňa 28. 08. 2006, 3008200601 zo dňa 30. 08. 2006, 3108200601 a 3108200602 zo dňa 31. 08. 2006,

1109200601 zo dňa 11. 09. 2006, 1309200601 zo dňa 13. 09. 2006, 1409200601 zo dňa 14. 09. 2006,
1809200601 zo dňa 18. 09. 2006, 1909200601 zo dňa 19. 09. 2006, 2209200601 zo dňa 22. 09. 2006,
2509200601 zo dňa 25. 09. 2006, 2609200601 zo dňa 26. 09. 2006, 2709200601 a 2709200602 zo dňa
27. 09. 2006, 2809200601, 2809200602 a 2809200603 zo dňa 28. 09. 2006, 2909200601 zo dňa 29. 09.2006, 3009200601 zo dňa 30. 09. 2006, 1210200601 zo dňa 12. 10. 2006, 1310200601 zo dňa 13. 10.
2006,1610200601 a 1610200602 zo dňa 16. 10. 2006, 1710200601 zo dňa 17. 10. 2006, 1810200601
zo dňa 18. 10. 2006, 1910200601 zo dňa 19. 10. 2006, 2010200601 zo dňa 20. 10. 2006, 2310200601

a 2310200602 zo dňa 23. 10. 2006, 2410200601 zo dňa 24. 10. 2006, 2510200601 zo dňa 25. 10.
2006, 2610200601 a 2610200602 zo dňa 26. 10. 2006, 2710200601 a 2710200602 zo dňa 27. 10. 2006,
3010200601 a 3010200602 zo dňa 30. 10. 2006, 3110200601 zo dňa 31. 10. 2006, 1011200601 zo
dňa 10. 11. 2006, 1311200601 zo dňa 13. 11. 2006, 1411200601 zo dňa 14. 11. 2006, 1611200601
zo dňa 16. 11. 2006, 2011200601, 2011200602 a 2011200603 zo dňa 20. 11. 2006, 2111200601 zo

dňa 21. 11. 2006, 2211200601 zo dňa 22. 11. 2006, 2311200601 a 2311200602 zo dňa 23. 11. 2006,
2411200601 a 2411200602 zo dňa 24. 11. 2006, 2711200601 zo dňa 27. 11. 2006, 2811200601 zo
dňa 28. 11. 2006, 2911200601 a 2911200602 zo dňa 29. 11. 2006, 3011200601 zo dňa 30. 11. 2006,
131200601 zo dňa 13. 12. 2006, 141200601 a 141200602 zo dňa 14. 12. 2006, 151200601 zo dňa 15.
12. 2006, 1812200601 zo dňa 18. 12. 2006, 191200601 zo dňa 19. 12. 2006, 1912200602 zo dňa 19.
12. 2006, 2012200601 zo dňa 20. 12. 2006, 201200602 zo dňa 20. 12. 2006, 211200601 a 211200602

zo dňa 21. 12. 2006, 2212200601 zo dňa 22. 12. 2006, 281200601 zo dňa 28. 12. 2006, 2812200602 a
2812200603 zo dňa 28. 12. 2006, 2912200601 a 2912200602 zo dňa 29. 12. 2006, 291200603 zo dňa
29. 12. 2006, v celkovej sume 425.629.007,22 Sk (14.128.294,74 Eur), ktorý si o sumu 357.671.435,-
Sk (11.872.516,60 Eur), ktorú priznala v daňovom priznaní DPH V. P. ako celkové zdaniteľné príjmy,
neoprávnene zvýšil finančné náklady, čo malo vplyv na vykázaný základ dani z príjmu právnických osôb

za rok 2006, čím tak skrátili túto daň najmenej o sumu 67.957.573,- Sk (2.255.778,16 Eur), pričom podiel
pomoci K. L. na skrátení dane je v sume 33.262.914,11 Sk (1.104.126,47 Eur).

VI. Q. V., Q. P. a K. L.

Q. V. ako konateľ spoločnosti ARENA - reklamná agentúra, s. r. o. Košice, IČO: 36180491, podal v
roku 2007 na Daňovom úrade Košice I daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok
2006,doktoréhookreminéhozahrnulajúčtovnédoklady,vystavenénazákladenepravdivýchúčtovných
dokladov, vystavených K. L. a ďalšou osobou a to tak, že V.Y., ako konateľ spoločnosti MAY, s. r. o.
Košice, IČO: 36177849 a Q. E., ako konateľ spoločnosti MANAGEMENT SERVIS, s. r. o. Kráľovský

Chlmec, IČO: 36329525, hoci nevykonali žiadnu obchodnú činnosť, ako dodávatelia vystavili a podpísali
faktúry číslo: 1/2006 zo dňa 03. 01. 2006, 2/2006 zo dňa 02. 01. 2006, 3/2006 a 4/2006 zo dňa 03. 01.
2006, 5/2006 zo dňa 04. 01. 2006, 7/2006 a 8/2006 zo dňa 05. 01. 2006, 9/2006 a 10/2006 zo dňa 06.
01. 2006, 11/2006 zo dňa 09. 01. 2006, v celkovej sume 19.136.390,- Sk (635.211,77 Eur), faktúry číslo
6/2006 zo dňa 04. 01. 2006, 12/2006 zo dňa 10. 01. 2006, 13/2006 a 14/2006 zo dňa 11. 01. 2006,

v celkovej sume 8.066.772,- Sk (267.767,77 Eur) pre odberateľa fyzickú osobu K.L., F. R., B. XX, A.,
IČO: 41551079, ktorý faktúry okrem čísla 6/2006, 12/2006, 13/2006 a 14/2006 tiež podpísal a ďalej,
ako dodávateľ ich fakturoval na základe vystavených faktúr číslo: 1/2006 a 2/2006 zo dňa 20. 01. 2006,
3/2006 a 4/2006 zo dňa 23. 01. 2006, 5/2006 a 6/2006 zo dňa 24. 01. 2006, 7/2006 a 8/2006 zo dňa 25.
01. 2006, 9/2006 a 10/2006 zo dňa 26. 01. 2006, 11/2006, 12/2006 a 13/2006 zo dňa 27. 01. 2006, v

celkovej sume 27.202.210,- Sk (902.947,95 Eur), vystavenú faktúru číslo 14/2006 zo dňa 27. 01. 2006
na sumu 61.642,- Sk (2.046,13 Eur), pre odberateľa Q. P., splnomocnenca spoločnosti RE ART Media, s.
r. o. Košice, IČO: 35833751, ktorý, okrem faktúry číslo 14/2006 zo dňa 27. 01. 2006 tiež tieto podpísal a
ďalej ako dodávateľ ich fakturoval na základe ním vystavených a podpísaných faktúr číslo: 2401200601
zo dňa 24. 01. 2006, 2701200601 zo dňa 27. 01. 2006, 3001200601 zo dňa 30. 01. 2006, 3101200601

a 3101200602 zo dňa 31. 01. 2006, 1502200601 zo dňa 15. 02. 2006, 2002200601 zo dňa 20. 02. 2006,
2402200601 zo dňa 24. 02. 2006, 2702200601 zo dňa 27. 02. 2006, 2802200601 zo dňa 28. 02. 2006,
1503200601 zo dňa 15. 03. 2006, 2003200601 zo dňa 20. 03. 2006, 2103200601 zo dňa 21. 03. 2006,
2303200601 zo dňa 23. 03. 2006, 2403200601 zo dňa 24. 03. 2006, 2603200601 a 2603200602 zo
dňa 26. 03. 2006, 2703200601 zo dňa 27. 03. 2006. 2803200601 zo dňa 28. 03. 2006, 2903200601,

2903200602 a 2903200603 zo dňa 29. 03. 2006, 3003200601, 3003200602 a 3003200603 zo dňa 30.
03. 2006, 3103200604 zo dňa 31. 03. 2006, v celkovej sume 118.704.291,- Sk (3.940.260,60 Eur) pre Q.
V., konateľa spoločnosti ARENA - reklamná agentúra, s. r. o. Košice, ktorý si o túto sumu neoprávnene
zvýšil finančné náklady spoločnosti, a teda aj základ dane z príjmu právnických osôb za rok 2006, čím
tak skrátili túto daň najmenej o sumu 18.952.782,- Sk (629.117,11 Eur), pričom podiel pomoci K. L. na

skrátení dane je v sume 5.168.419,90 Sk (171.560,11 Eur),Po prieskume veci v zmysle § 243 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu nezistil dôvody
predbežného prejednania obžaloby a vo veci dňa 15.05.2018 určil termín hlavného pojednávania na dni
20. - 22. júna 2018 s tým, že okrem strán v konaní predvolal ako svedkov osoby, ktoré podľa príslušných

zistení mali byť konateľmi podnikateľských subjektov, ktoré mali byť na začiatku reťazcov dodávateľsko-
odberateľských vzťahov ako ich v obžalobe opisuje prokurátor. Pokiaľ ide o M. A., súd konal v jeho
neprítomnosti ako proti ušlému.

Po otvorení hlavného pojednávania a po vyhlásení opatrenia, že v zmysle § 360 Trestného poriadku

súd vykoná hlavné pojednávanie proti ušlému M. A. v zmysle § 360 Trestného poriadku, súd v súlade s
ustanovením § 255 ods. 3 Trestného poriadku zisťoval u prokurátora a obžalovaných, či nechcú uzavrieť
dohodu o vine a treste. Žiadna zo strán v konaní dohodu o vine a treste uzavrieť nechcela, pričom v
zmysle § 256 ods.1 Trestného poriadku obhajcovia nevyužili svoje právo zaujať k predtým prečítanej
obžalobe stanovisko. Podľa § 256 ods. 3 Trestného poriadku súd vyslovil, že Finančné riaditeľstvo SR,
konajúce v zastúpení Daňovým úradom Košice nepripúšťa na hlavné pojednávanie ako poškodeného. V

rámci komplexného poučenia všetkých obžalovaných podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku predseda
senátu poučil obžalovaných aj o možnostiach urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v tomto ustanovení
pod písmenami a), b), c) a súčasne obžalovaných poučil aj podľa § 257 ods. 2 Trestného poriadku.
Všetci prítomní obžalovaní učinili vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 pís. b) Trestného poriadku o tom,
že sú vinní zo spáchania žalovaných skutkov. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných predseda senátu

týchto poučil aj v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku a položil im otázky, ktoré sú uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, ktorých zmysel smeruje k tomu, aby bolo
overené, či obžalovaní dostatočným spôsobom pochopili možné následky vyhlásenia o vine, ako i to, že
takéto vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Všetci prítomní obžalovaní na kladené otázky predsedu senátu odpovedali slovom „áno“. Následne
senát po zistení kladného stanoviska prokurátora v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením
prijal vyhlásenie obžalovaných V., H., P., Q. B., L. i L. o uznaní viny a zároveň v zmysle § 257 ods. 8
Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutkov
sa nevykoná a súd vykoná iba dôkazy, súvisiace s výrokom o treste vo vzťahu k týmto obžalovaným.

Pokiaľ ide o ušlého M. A., tohto sa týkal iba jeden skutok označený ako I., ku ktorému malo dôjsť v roku
2003 a súd k nemu vykonal dokazovanie, ktorého následkom bolo uznanie viny a uloženie trestu, ktorý
sa v konečnom dôsledku stal právoplatným.
V súvislosti s vinou obžalovaných a právnou kvalifikáciou skutku je ešte potrebné uviesť, že pokiaľ súd
prijme vyhlásenie o vine, nie je oprávnený zásadným spôsobom meniť skutkové a právne zistenia, tak

ako sú ustálené v obžalobnom návrhu. V tomto prípade síce mal isté výhrady k neúplnosti skutkovej
vety obžaloby (napr. pre úplnosť vo všetkých bodoch obžaloby bolo potrebné uviesť aj označenie faktúr,
ktoré dokladovali fiktívne poskytnutie služieb a tovarov pre Q. V., resp. jeho podnikateľské subjekty, ktoré
faktúry sú vymenované napr. vo zväzku č. 26 zhruba od č.l. 9494 - 9500, resp. časť týchto faktúr sa
nachádza aj vo zväzku č. 51), v zásade však tieto nedostatky obžalobného návrhu boli len formálneho

charakteru a keďže súd nepochyboval o vážnosti, úprimnosti a zrozumiteľnosti vôle prezentovanej
obžalovanými pri vyhlásení o svojej vine, tieto vyhlásenia prijal a akceptoval tak i právne a formálne
závery obžaloby, týkajúce sa formulácie skutku ako i právneho posúdenia celej veci.
Vo všetkých prípadoch bol totiž jednoznačne dosledovateľný tok faktúr, ktoré formálne dokladovali
nereálne resp. cenovo výrazne nadhodnotené dodávky tovarov a služieb ako bolo vyššie uvedené,

pričom v reťazci sa nespochybniteľne nachádzali jednotlivé podnikateľské subjekty, ktoré obžaloba
vymenúva v skutkových vetách a v zásade v súlade s priznaniami obžalovaných i s písomnými dokladmi
uvádza, akým spôsobom a medzi kým boli fakturované vo vyššie naznačenom smere nereálne dodávky
služieb. Obžalovaní nespochybňovali ani právnu kvalifikáciu žalovaných konaní, pričom ani tu súd nemal
zásadné výhrady voči právnej kvalifikácie - a to napriek tomu, že vykonané dokazovanie mohlo situáciu

zvrátiť v smere, že nie je vylúčené, že všetci účastníci obchodno-právnych vzťahov by boli považovaní
nie za účastníkov trestného činu, ale za priamych páchateľov prípadne spolupáchateľov. Ak by k tomuto
však aj došlo v zásade by to nemalo výraznejší a významnejší vplyv na úvahy súdu o treste, ktorý je
prirodzeným následkom protiprávneho konania.
Z doteraz uvedeného teda vyplýva, že súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k obžalovaným V., H.u, P.,

Q. B., L. a L. len pokiaľ ide o do úvahy prichádzajúce tresty. Z obžalovaných v tomto štádiu konania
vypovedal len obžalovaný Q. V., ktorý uviedol, že podnikateľskú činnosť ukončil zhruba pred 10 rokmi.
Mrzí ho to, čo sa stalo, ľutuje to a po ukončení podnikateľskej činnosti pracoval a zarábal sumy, ktoré
sa približne rovnajú vtedajšiemu priemernému zárobku v Slovenskej republike. Býva v rodinnom domes družkou, má motorové vozidlo značky Ford Galaxy a nevedel sa vyjadriť k tomu, kde a ako minul
finančné prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti ku ktorej sa priznal (zníženie daňových základov
sa takmer každý rok týkalo súm počítaných v desiatkach miliónov vtedajších slovenských korún, pričom

nič nenasvedčovalo tomu, že by vykazované príjmy podnikateľské subjekty Q. V. nedostali). Ostatní
obžalovaní na hlavnom pojednávaní vo veci nevypovedali, pričom výpovede tých, ktorí vypovedali v
prípravnom konaní sa úvah súvisiacich s ukladaním trestov nijak netýkali.
Pokiaľ ide o správy o povesti na jednotlivých obžalovaných, tieto boli buď pozitívne alebo neutrálne a
žiadnym spôsobom obžalovaným v zmysle posudzovania okolností prípadu a prípadných priťažujúcich

okolností neuškodili - skôr naopak, u viacerých z nich posudzovaných podľa Trestného zákona č.
300/2005 Z.z. boli jedným z podkladov, na to, aby súd konštatoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písm. j) tohto Trestného zákona (vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu).
V minulosti z vyššie menovaných súdom trestaní boli len obžalovaní P. a V. (u obžalovaného L. bolo
v jednom prípade podmienečne zastavené trestné stíhania a v druhom prípade bol uzavretý zmier),
ani v jednom prípade však táto skutočnosť nebola takého charakteru, aby súd konštatoval priťažujúcu

okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. u tých, ktorých sa týkalo použitie
tohto ustanovenia (súd podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia má možnosť na takúto okolnosť
neprihliadať).
Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovaným, súd v prvom prvostupňovom rozhodnutí považoval za
potrebné zosumarizovať všetky základné pravidlá týkajúce sa ukladania trestov, pričom aj vzhľadom

k súčasnému štádiu veci (po vrátení veci prvostupňového súdu súdom odvolacím) niet dôvodu tieto
pravidlá nezopakovať a odkázať na ne. I keď súd postupoval podľa procesných pravidiel účinných v
čase prejednania obžaloby, je potrebné zdôrazniť, že podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona účinného v
súčasnej dobe trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný, prípadne podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Preto skutky u obžalovaných

V., H., P. a L. posudzoval podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. účinného v čase spáchania skutku
a skutky u obžalovaných A., Q. B. a L. posudzoval podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
takisto v čase spáchania skutku (vo výroku je vždy uvedený dátum spôsobom „v znení účinnom do...“
čo je dátum účinnosti prvej novely prijatej po spáchaní skutku, ktorá mení text tohto právneho predpisu).

Obžalovaných V., H., P. a L. sa teda týkali a týkajú nasledujúce pravidlá :

Podľa § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere
ako je ustanovené v Trestnom zákone. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U organizátora,

objednávateľa, návodcu a pomocníka sa prihliada aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom
trestnom čine.

Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v Trestnom zákone taxatívne vymenované v ustanoveniach
§ 36 a 37. V zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom

trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá
podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade
musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a
to v odsekoch 3 a 4 tohto ustanovenia Trestného zákona predpísaným spôsobom (v tomto prípade

prevažovaliokremobžalovanéhoV.poľahčujúceokolnosti,pretosahornáhranicazákonomustanovenej
hranice znižovala o jednu tretinu - spôsob zníženia upravuje § 38 ods. 8 Tr.zák.).

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona súd môže tiež mimoriadne znížiť trest pod zákonom stanovenú
sadzbu a to v prípade, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za

to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom v jeho osobitnej časti bolo pre páchateľa
neprimeraneprísneanazabezpečenieochranyspoločnostipostačujeajtrestkratšiehotrvania.Vzmysle
§ 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu
však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákonadolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. V zmysle § 51 Trestného zákona
súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej

dobe. Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody,
ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije
a pracuje a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov (v tom čase platnou menou
na území Slovenskej republiky bola slovenská koruna) súd môže uložiť tiež peňažný trest od 5.000 Sk
do 10.000.000 Sk, ak páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech, pričom podľa § 57
ods. 1 Trestného zákona pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery
páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude môcť zaplatiť.

Obligatórne sa teda skúma eventuálna vymožiteľnosť peňažného trestu, pričom podľa názoru senátu ak
obžalovaný odmieta v tomto smere poskytnúť súčinnosť, senát má možnosť učiniť základný prieskum z
verejnedostupnýchzdrojov,pričomvprípadochmajetkovejtrestnejčinnostinemôženeprihliadaťktomu,
že každý úspešný útok na majetok zo svojej podstaty prináša páchateľovi trestnej činnosti majetkový
zisk. V tomto prípade u obžalovaného H. ide o účasť na zisku v hodnote 774.879,14 Eur, u obžalovaného

P. v hodnote 439.699,80 a 629.117,11 Eur, u obžalovaného L. v hodnote 774.879,14, 1.104.126,47
a 171.560,11 Eur. U obžalovaného V. ide o súčet všetkých týchto súm, vrátane súm, ktoré sa týkajú
obžalovaných A., Q. B. a L., pričom kvôli prehľadnosti odôvodnenia už na tomto mieste možno uviesť,
že obžalovaný A. sa podieľal na zisku v hodnote 1.400.169 Eur, obžalovaná L. 1.375.008 a 1.980.778
Eur a obžalovaný Q. B. v hodnote 1.352.446,52 Eur.

Z verejne dostupných zdrojov resp. lustráciami v príslušných evidenciách už v prvom prvostupňovom
konaní bolo zistené, že z obžalovaných vlastníkmi nehnuteľností sú Q. V. (rodinný dom) a V. H. (byt).
Vlastníkmi motorových vozidiel strednej resp. nižšej triedy sú všetci obžalovaní s výnimkou M. A. a Q. P..

Podľa § 61 ods. 1,2 Trestného zákona súd môže uložiť aj trest zákazu činnosti na jeden rok až desať
rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Trest zákazu činnosti spočíva
v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania
alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu
upravuje osobitný predpis.

V súvislosti s úvahami o treste, ktorými sa súd riadil pri jeho ukladaní, je potrebné opätovne pripomenúť,
že všetci obžalovaní, v prítomnosti ktorých súd konal, sa k trestnej činnosti priznali. Túto okolnosť však
súd v konečnom dôsledku nevyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného
zákona, nakoľko dospel k záveru, že v tomto prípade došlo k priznaniu sa obžalovaných len pod ťarchou

najmä listinných dôkazov a niektorých výpovedí svedkov, ktoré sa v spise nachádzali, a až v poslednom
štádiu konania - v konaní pred súdom. Vzhľadom k tomu, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní vo
veci nevypovedali, nebolo možné vyhodnotiť, resp. konštatovať tú skutočnosť, že obžalovaní trestný
čin úprimne oľutovali. Z ich postoja vo veci toto zistiteľné nebolo, pričom deklarovaný postoj v rámci
záverečnej reči súd považoval len za „povinnú jazdu“, v rámci posúdenia ktorej vskutku nebolo dostatok

možností na zaujatie stanoviska k tomu, či slová ľútosti sú mienené úprimne alebo nie. Toto isté
konštatovanie sa vzťahuje aj na Q. V., ktorý jediný vo veci nevyužil právo odmietnuť vypovedať a
vypovedal. Ním vyslovenú ľútosť súd považoval tak isto za formálny akt, pričom k tomuto záveru dospel
aj na základe vyhodnotenia viacerých odpovedí obžalovaného. Vskutku nevierohodne až zarážajúco
znela tá pasáž jeho výpovede, že si „nepamätá ako s peniazmi z trestnej činnosti bolo naložené“.

Napriek tomu však učinenie vyhlásenia o vine u všetkých obžalovaných z hľadiska úvah o druhu a
výmere trestu zohralo výrazne pozitívnu úlohu u všetkých obžalovaných. Na tomto mieste odôvodnenia
rozsudku je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že pokiaľ by súd vo veci vykonal
dokazovanie a vina obžalovaných by bola preukázaná, je veľmi pravdepodobné, že u všetkých

obžalovaných by súd reálne uvažoval o trestoch odňatia slobody spojených s ich výkonom. Trestná
sadzba za trestný čin za ktorý bola uznaná vina je 7 až 12 rokov odňatia slobody, pričom ide o sadzbu,
v rámci ktorej nie je možné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody.Súd toto tvrdí napriek tomu, že je notoricky známym faktom tá skutočnosť, že uplynutie dlhšej doby od
spáchania trestnej činnosti po vynesie právoplatného rozsudku je v zmysle ústavnej i medzinárodno-
právnej judikatúry faktorom, ktorý nie je možné nebrať do úvahy a má výrazne pozitívny vplyv pre

jednotlivých páchateľov v smere, že súd už len na základe tohto faktu musí zvažovať rôzne benefity pre
páchateľov - a to nie len vrátane úvah o uložení trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby,
ale aj úvah, ktoré pripúšťajú použitie ustanovenia Trestného zákona o tzv. mimoriadnom znížení trestu
v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona podľa pravidiel, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení.

V tomto prípade je zrejmé, že od doby posledného čiastkového útoku na záujem chránený Trestným
zákonom uplynula doba viac ako desiatich rokov, pričom na takto dlho trvajúcom trestnom stíhaní
jednotliví obžalovaní snáď s výnimkou ušlého M. A. nenesú žiadnu vinu. Ide o síce závažnú trestnú
činnosť, v tomto prípade bola však relatívne jednoducho dosledovateľná posúdením deklarovaných
obchodno-právnych vzťahov a posúdením jednotlivých pokladničných dokladov vrátane príslušných
zmlúv a „produktov“, ktoré naozaj už na prvý pohľad museli byť podozrivé nie len kontrolným daňovým

úradom. (Je potrebné tiež dodať, že výsledky daňových zistení v takýchto prípadoch v zásade pre
posúdenie trestnosti konania nehrajú podstatnú úlohu, pričom výsledky príslušného správneho konania
sú len jedným z podkladov na posúdenie trestnoprávneho rozmeru veci).

Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného urýchlenie konania učinením vyhlásenia o vine sa môže stať

súčasťou okolnosti prípadu, ktoré v konečnom dôsledku možno vyhodnotiť ako tak mimoriadne, že
umožnia mimoriadne zníženie trestu v zmysle už uvedeného ustanovenia Trestného zákona. Ani v tomto
prípade nešlo o zanedbateľný fakt, avšak základnou skutočnosťou, ktorá senát doviedla k záveru, že
v tomto prípade je možné využiť ustanovenie § 39 Trestného zákona sú okolnosti, ktoré súd popísal
vyššie a ktoré spočívajú v uplynutí naozaj signifikantnej doby od spáchania trestného činu až po čas,

kedy sa vec dostala pred súd.

Nemôže byť totižto sporu o tom, že trest ako následok trestnej činnosti musí byť vyslovený čo
najbezprostrednejšiepospáchanítrestnejčinnosti.Samozrejme,najmävprípadochzložitejekonomickej
trestnej činnosti, tento čas možno rátať nie len na mesiace, ale aj na roky. Avšak doba viac než desiatich

rokov po spáchaní posledného čiastkového útoku na záujem chránený Trestným zákonom je vskutku
dobou dlhou a je v rozpore najmä so zásadou rýchlosti konania, ktorá je formulovaná predovšetkým v
ustanovení § 2 ods. 7 Trestného poriadku. Tu je uvedené, že každý má právo, aby jeho trestná vec bola
spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam v prípadoch obžalovaných H., P. a L. súd dospel k záveru, že na
dosiahnutie účelu trestu tak, ako je vyššie definovaný v ich prípade postačuje aj uloženie trestu odňatia
slobody, ktorý nebude spojený jeho výkonom. Použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom
by pre týchto páchateľov bolo neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti v ich
prípade postačí aj trest kratšieho trvania. V zmysle pravidla uvedeného v § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného

zákona v prípade predmetného trestného činu, aj po mimoriadnom znížení trestu nemožno uložiť trest
odňatia slobody kratší ako dva roky. Takýto trest je možné aj podmienečne odložiť, pričom zákon účinný
v čase spáchania skutku umožňoval podmienečne odložiť aj trest odňatia slobody v dĺžke tri roky, avšak
v takýchto prípadoch musí byť nariadený dohľad probačného a mediačného úradníka.

Práve posledne uvedený trest, účinky ktorého posilňuje dohľad probačného a mediačného úradníka,
súd v prípadoch posledne menovaných obžalovaných považoval za trest dostatočný, ktorý najlepším
spôsobom zabezpečí jeho účel. Išlo však naozaj o hraničný prípad, kde bola reálne zvažovaná aj
eventualita nepodmienečného trestu odňatia slobody a aj preto súd u týchto páchateľov spolu s
podmienečným trestom odňatia slobody uložil aj peňažný trest a trest zákazu činnosti tak ako je naozaj

široko koncipovaný vo výroku tohto rozsudku. Peňažný trest ani trest zákazu činnosti však neukladal
na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Nemožno totiž nemať na pamäti, že všetci posledne
menovaní obžalovaní sa na trestnej činnosti podieľali „v státisícoch až miliónoch Eur“, pričom podľa
názoru súdu aj v prípade posúdenia priameho či nepriameho úmyslu išlo o hraničný prípad, kde konečný
záver súdu o „minimálne nepriamom úmysle“ je len dôsledkom aplikácie pravidla „v pochybnostiach v

prospech obžalovaných“ a dôkaznej núdze z hľadiska vývoja veci.

U týchto obžalovaných súd uznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, teda
konštatoval, že v rozsahu potrebnom pre konštatáciu takejto okolnosti posudzujúc vec v jej komplexeobžalovaní viedli pred spáchaním trestného činu riadny život. Takúto okolnosť konštatoval i u Q. P., ktorý
už bol v relevantnom čase súdom trestaný a to aj za majetkovú trestnú činnosť. Tu súd zdôrazňuje,
že dostupné komentáre Trestného zákona nevylučujú priznanie takejto poľahčujúcej okolnosti aj vtedy,

ak páchateľ už bol odsúdený. Každú vec je totiž potrebné posudzovať v kontexte a najmä povaha
spáchaných trestných činov (Q. P. bol „len“ nástrojom) súd - ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku
na rozdiel od Q. V., ktorý bol takisto trestaný aj za majetkovú trestnú činnosť - doviedla k záveru, že aj
tomuto obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť priznal.

Možno dodať, že v osobách týchto obžalovaných išlo o tzv. biele kone, ktorých vedomá a úmyselná
činnosť prispela k tomu, že podnikateľské subjekty v portfóliu Q. V. si doslova v miliónoch Eur skrátili
daň. Aj táto okolnosť potom prispela k tomu, že u týchto obžalovaných súd vyniesol trest odňatia
slobody, ktorý nebol spojený s jeho priamym výkonom. Takýmto spôsobom dal obžalovaným možnosť,
aby svojim správaním sa pod dohľadom probačného a mediačného úradníka preukázali svoju nápravu
a bezproblémovým uplynutím skúšobnej doby, ktorú tak isto nestanovil na dolnej hranici zákonom

stanovenej sadzby, bolo týmto obžalovaným umožnené, aby po jej skončení bolo možné na nich hľadieť,
ako keby súdom trestaní neboli.

V súvislosti s uložením peňažného trestu súd v rámci prvého prvostupňového rozhodnutia vo veci
poukázal na už uvedené fakty, ktoré uviedol v rámci časti odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré sa

týkalo vymožiteľnosti peňažného trestu. Súd je toho názoru, že nevyužitie práve takejto možnosti
potrestania by bolo v rozpore so základnými zásadami trestania a zákonom stanovenej reparačnej úlohy
trestu. Je potrebné ešte dodať, že pokiaľ ide o vymožiteľnosť peňažného trestu, súd v rámci prvého
prvostupňového rozhodnutia vo veci nevidel dôvod zaoberať sa majetkovými pomermi jednotlivých
obžalovaných nad rámec toho čo učinil. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že ak niekto napomáha zisku

z majetkovej trestnej činnosti, je potrebné, aby sa podieľal na jeho vrátení minimálne v miere, ktorá mu
to umožňuje. Z tohto pohľadu uložené peňažné tresty vzhľadom k výške spôsobeného následku súd
považovaldoslovazasymbolické,pričompriichukladaníbolozohľadnenéito,žežiadenzobžalovaných
v súčasnej dobe nemá nadštandardné majetkové pomery. Nedá sa však v tejto súvislosti nedodať a aj
po zrušení veci odvolacím súdom nedodať (v tomto sa názor súdu nemení), že „prenesenie“ výhod z

majetkovejtrestnejčinnostinainéosobyniejevtakýchtoprípadochvýnimočnýmjavom,pričomsamotný
fakt, že niekto nežije v preukázateľne nadštandardných majetkových pomeroch sám o sebe nemôže byť
dôvodom na neuloženie peňažného trestu.

U obžalovaného Q. V. súd v rámci prvého konania uložil výrazne vyšší peňažný trest a aj trest zákazu

činnosti uložil pri hornej hranici zákonom stanovenej sadzby. Tomuto obžalovanému tiež neuložil trest
odňatia slobody, ktorého výkon je možné oddialiť resp. úplne eliminovať, ale uložil mu trest zasahujúci
do jeho osobnej slobody priamo a ihneď po právoplatnosti takého výroku. Z hľadiska postavenia Q. V. v
skupine páchateľov tohto totiž nemožno porovnať s ostatnými spoluobžalovanými. Ako už bolo uvedené,
nebolo možné zistiť, či aj tento obžalovaný nebol len akýmsi nástrojom v daňovej trestnej činnosti ďalších

osôb. Je však evidentné, že v rámci pred súd postavenej skupiny to bol práve on, kto z daňovej trestnej
činnosti mal priame výhody naozaj výrazným skrátením si svojej dane z príjmu. Inak povedané, v tejto
skupine osôb bez akýchkoľvek pochybností hral vedúcu úlohu a je možné predpokladať, že minimálne
patril medzi osoby, ktoré celú daňovú trestnú činnosť organizovali. Za takejto situácie, ani plynutie doby u
tohto obžalovaného nemôže byť vyhodnotené ako okolnosť, ktorá umožňuje uložiť trest odňatia slobody

priamo nespojený s jeho výkonom. Preto súd síce tak isto mimoriadne znížil trest odňatia slobody aj
u tohto obžalovaného, neumožnil však jeho podmienečný odklad a v zmysle príslušných ustanovení
Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko tento obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku
nebol vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu. Poľahčujúce ani

priťažujúce okolnosti u tohto obžalovaného zistené neboli

V prípadoch všetkých peňažných trestov boli uložené tiež náhradné tresty odňatia slobody tak, ako to
vyžaduje zákon v trvaní ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zaplatená suma peňažných trestov
pripadá štátu.

Voči prvostupňovému rozsudku vo veci všetci vo výroku tohto rozsudku uvedení obžalovaní podali
odvolanie, v ktorom Q. V. namietal v podstate celý výrok o treste a ostatní obžalovaní namietali výrokyo uložení peňažného trestu a o uložení trestu zákazu činnosti. Uložené tresty totiž považovali za
neprimerane prísne.

Odvolací Najvyšší súd SR o odvolaniach konal na verejnom zasadnutí dňa 18.06.2019, pričom časti
argumentácie uvedenej v odvolaní dal za pravdu a podľa § 321 ods. 1 písm. b) c) d) a ods. 2 Trestného
poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste týkajúcom sa vo výroku uvedených obžalovaných zrušil.
Prvostupňovému súdu tiež prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (výroky
týkajúce sa viny zostali nedotknuté a tým právoplatné, rovnako právoplatným ako celok je aj rozsudok

týkajúci sa obžalovaných A., L. a Q. B..

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí okrem iného doslova uviedol:

Podľa názoru najvyššieho súdu, súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne predovšetkým ustanoveniami
upravujúcimi peňažný trest. Je potrebné pripomenúť, že peňažný trest postihuje majetok páchateľa.

Majetková povaha tohto trestu naznačuje, že je vhodným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu v
prípadoch, keď sa páchateľ dopustil trestného činu zo ziskuchtivosti alebo trestným činom prejavil iné
nedostatky vo vzťahu k nedotknuteľnosti a ochrane cudzieho majetku. Funkciou peňažného trestu je
v podstate odčerpanie majetkového prospechu páchateľa, ktorý získal trestnou činnosťou, najmä ak
takýto majetok nemožno odčerpať inak (napr. prepadnutím veci, výrokom o náhrade škody a pod.).

Nemožno však opomenúť ustanovenie § 57 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého pri ukladaní
peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak
je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný splatiť.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie je preto potrebné dôsledne prihliadať a tým aj skúmať
osobné a majetkové pomery obžalovaných. Z rozsudku nie je zrejmé, či súd prvého stupňa tieto
skutočnosti skúmal a ako ich vyhodnotil. Nie je možné pri dôsledkom skúmaní osobných a majetkových
pomerov uspokojiť sa s konštatovaním, že obžalovaný Q. V. je vlastníkom nehnuteľnosti (rodinného
domu) a V. H. vlastníkom bytu, pričom vlastníkmi motorových vozidiel sú všetci obžalovaní.

Aj keď obžalovaní využili svoje právo nevypovedať, lustráciami je možné a potrebné zistiť ich osobné
pomery - vyživovacie povinnosti, ako aj majetkové pomery (napr. príjmy, výdavky a pod.) tak, aby bolo
možnébezpochybnostíustáliť,čisúnaplnenévšetkypodmienkyustanovenia§57Trestnéhozákonaači
bude v schopnostiach obžalovaných peňažný trest zaplatiť. Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa

doplniť dokazovanie tak, aby podmienky pre uloženie peňažného trestu a posúdenie týchto podmienok
bolo jednoznačné a riadne preukázané.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky obžalovaných, je potrebné poukázať na skutočnosť, že u všetkých
obžalovaných bolo aplikované ustanovenie § 39 Trestného zákona a mimoriadne znížený trest odňatia

slobody, pričom tieto úvahy a závery (rovnako ako uloženie trestov zákazu činnosti) považuje za správne
aj odvolací súd, a to zohľadniac spôsob spáchania činu a jeho následky, tak ako sú ustálené v tzv.
skutkovej vete napadnutého rozsudku, a tiež vzhľadom na ďalšie okolnosti významné pre určenie druhu
a výmery trestu, povahu spáchaných zločinov a možnosť nápravy obžalovaných.

Pokiaľ však ide o uložené peňažné tresty, bude potrebné doplniť dokazovanie v smere naznačenom
vyššie. Preto z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste u
odvolateľov a Špecializovanému trestnému súdu prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Keďže
výroky o uložení peňažného trestu sú súčasťou výrokov o treste, nebolo možné zrušiť iba výroky o
peňažnom treste, ale bolo potrebné zrušiť tieto výroky ako celok.

Z týchto presne citovaných vyjadrení Najvyššieho súdu SR i z kontextu jeho odôvodnenia je zrejmé, že
voči ostatným výrokom prvostupňového rozhodnutia súdu vrátane výrokov o trestoch odňatia slobody i
zákazoch činnosti odvolací súd nemal žiadne výhrady. Aj preto ich súd v rámci tohto nového rozsudku vo
veci opakuje a odôvodňuje ich v zmysle vyššie uvedeného rovnako ako v rámci prvého prvostupňového

rozhodnutia vo veci

Na základe právne záväzného stanoviska odvolacieho súdu o potrebe doplnenia dokazovania v
naznačenom smere prvostupňový súd vykonal resp. zopakoval ďalšie lustrácie, ktorých výsledky potomreferoval na hlavnom pojednávaní, ktoré nariadil na deň 25.09.2019. Tohto hlavného pojednávania sa
zúčastnil len obžalovaný K. L. a súd na základe výslovnej žiadosti ostatných obžalovaných konal v ich
neprítomnosti. Zo strany odvolacieho súdu síce opakovanie výsluchu obžalovaných nebolo nariadené,

súd však v rámci skúmania podmienok na uloženie peňažného trestu obžalovaným umožnil vypovedať,
pričom, ako vyplynie z ďalšieho, všetci túto možnosť využili.

Obžalovaný K. L. uviedol, že má zvereného sedemnásť ročného syna. Má tiež dcéru, ktorá je zverená
manželke a osvojeného syna, ktorý žije s bývalou manželkou. Býva v podnájme, pričom jeho mesačný

príjem je do 600 Eur. V rámci plnenia vyživovacej povinnosti platí 150 Eur a dostáva 50 Eur. V
minulosti podnikal ako živnostník, na jeho majetok však bol vyhlásený konkurz, čo listinnými dôkazmi
potvrdila aj obhajkyňa obžalovaného. Všetky vyššie uvedené skutočnosti boli potvrdené aj vo veci
vykonanými lustráciami, pričom bolo zistené, že v komerčných bankách pôsobiacich v Slovenskej
republike obžalovaný L. nemá zriadený žiadny účet.

V rámci tohto hlavného pojednávania obhajkyňa všetkých štyroch obžalovaných predložila súdu rôzne
listiny dokladujúce ich súčasné majetkové a zárobkové pomery, pričom obsah predložených listín bol
prečítaný. Obhajkyňa tiež vzhľadom k obsahu uznesenia odvolacieho súdu, prvostupňovému súdu
navrhla zvážiť vypočutie aj ďalších obžalovaných, ktorí podľa jej informácií sú ochotní vypovedať.
Napriek tomu, že súd aplikujúc relevantné procesné pravidlá nemusel takejto žiadosti vyhovieť, v rámci

objektivizácie celej situácie, však návrhu obhajkyni vyhovel a hlavné pojednávanie odročil. Odročené
hlavné pojednávanie bolo vykonané dňa 22.10.2019.

Na tomto hlavnom pojednávaní obžalovaný V. potvrdil aj z lustrácií vyplývajúci fakt, že vlastní rodinný
dom a ojazdené auto Ford Galaxy, ktoré používa zhruba 15 rokov. Iný majetok nevlastní, v rodinnom

dome býva so svojou rodinou. V súčasnej dobe spoločne s družkou vychovávajú dve deti vo veku
šestnásť a päť rokov. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že má spolu tri deti. Pracuje vo firme
UMYSI.Sk, s.r.o., kde „robí to čo majiteľ potrebuje“. Z príslušných lustrácií vyplýva, že jeho príjem len
tesne presahuje minimálnu mzdu. Úspory nemá, pokiaľ na jeho účte vo VÚB bol vykázaný zostatok vo
výške vyše päťtisíc Eur, k tomuto uvádzal, že peniaze medzitým minul na rôzne „poplatky na deti“.

Zobhajkyňoupredloženejpracovnejzmluvyobžalovanéhovyplýva,žejehomesačnýzárobokje520Eur.

Obžalovaný V. H. takisto potvrdil údaje vyplývajúce zo zaobstaraných lustrácií, pričom uviedol, že je
vlastníkom bytu, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom a vlastní auto značky Volkswagen Passat,
rok výroby 2012. Iný majetok nemá a je zamestnaný vo firme SEPStav s.r.o. ako stavbyvedúci. Podľa

jeho názoru príjem jeho a manželky sotva stačí na vykrytie nákladov v domácnosti, pričom ich bankové
účty sú dlhodobo v povolenom debete. Spoločne vychovávajú dve deti vo veku päť a sedemnásť rokov.
Obhajkyňou bolo predložené potvrdenie o vykonaní zápisu Okresného súdu Košice I., ktorý vymazal
V. H. ako štatutárny orgána a spoločníka v podnikateľstvom subjektu Minerva spol. s r.o. Podľa jeho
vyjadrenia i lustrácií je jeho mesačný príjem cca 500 Eur.

Obžalovaný Q. P. nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, žije v spoločnej domácnosti s matkou a má
tri deti, na ktoré si plní vyživovaciu povinnosť spolu vo výške 250 Eur mesačne. Aj v jeho prípade ním
uvedené údaje korešpondujú s vykonanými lustráciami, uviedol však, že vlastní auto Volkswagen rok
výroby 1999 (v lustráciách sa takéto vlastníctvo motorového vozidla neuvádza). Je konateľom a jediným

spoločníkom firmy AXO Slovakia s.r.o., montuje okná a podlahy z čoho má mesačný príjem od 600
do 800 Eur. Jeho firme sa začiatkom tohto roka začalo dariť, dovtedy bol „v mínuse“. Úvery a pôžičky
nemá. Komerčné banky v Slovenskej republike neevidujú žiadne účty na tohto obžalovaného. Výpis z
Obchodného registra SR potvrdzuje obžalovaným uvádzané údaje.

Za takto zistenej situácie súd opätovne dospel k záveru, že podmienky na uloženie peňažného trestu,
podobne ako u ostatných obžalovaných, ktorí peňažný trest akceptovali, existujú. Je však pravdou,
že najmä situácia u obžalovaných L., H. a P. berúc do úvahy ich majetkové a rodinné pomery,
neumožňuje uložiť obzvlášť prísny peňažný trest. Aj na základe názoru odvolacieho súdu súd svoje
predchádzajúce úvahy korigoval a zjednodušene povedané všetkým týmto obžalovaným v porovnaní s

prvým rozhodnutím uložil „polovičné“ peňažné tresty. Je toho názoru, že neuloženie peňažných trestov,
prípadne uloženie peňažných trestov len symbolických by bolo doslova výsmechom potreby náležitého
potrestania akejkoľvek ekonomickej trestnej činnosti, ktorá je páchaná v tak veľkom rozsahu ako v
tomto prípade. Súd je toho názoru, že zasiahnutie majetku páchateľov je najúčinnejším nástrojom, ktorýpomôže dosiahnuť zákonom predpokladané účinky trestu a jeho ukladanie by malo byť pravidlom pri
takejto trestnej činnosti. Samozrejme súd si uvedomuje potrebu minimalizácie dopadov akýchkoľvek
trestov na rodiny, v tomto prípade však sociálna a rodinná situácia všetkých obžalovaných dovoľuje,

aby za príslušného a potrebného uskromnenia sa peňažné tresty boli zaplatené. Len na margo možno
dodať, že situácia vyššie uvedených obžalovaných sa zásadnejšie nelíšila od situácie obžalovaných L.
a Q. B., ktorí peňažné tresty v pôvodne vymeranej výške akceptovali.

V predchádzajúcom odseku uvedené platí aj na obžalovaného Q. V., ktorý z dôvodov vyššie popísaných

ako jedený páchateľ dostal nepodmienečný trest odňatia slobody. Najmä miera účasti na spáchaných
skutkoch a jeho priame zapojenie sa do podvodných konaní vrátane obdržania zisku bolo potom
dôvodom, že ani v rámci nového konania vo veci súd tomuto obžalovanému neukladal symbolický
peňažný trest, ani trest, ktorý by sa počítal len na niekoľko tisíc Eur. Zásah majetku v prípade tohto
obžalovaného musí byť najrazantnejší, pričom je nutné dodať i to, že tento obžalovaný ako jediný
disponuje majetkom vyčísliteľným rádovo v desiatkach tisíc Eur (vlastní rodinný dom). Aj u tohto

obžalovaného najmä vzhľadom k zisteným rodinným pomerom však súd korigoval svoje pôvodné úvahy
a uložil mu peňažný trest, ktorý je tak isto presnou polovicou pôvodne uloženého peňažného trestu.

Pokiaľ ide o poškodenú stranu, túto súd na hlavné pojednávanie v zmysle § 256 ods. 3 Trestného
poriadku v zmysle dlhodobo aplikovanej praxe zo strany Najvyššieho súdu SR ako poškodeného na

hlavné pojednávanie nepripustil a preto nebol dôvod o nároku poškodeného rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje
v lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd
Slovenskej republiky.