Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/461/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712211179
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7712211179.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H., s.r.o., H. XX, T., IČO: XX XXX XXX, zastúpený
spoločnosťou I. s.r.o., H. XX, T., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: E. W., nar. X.X.XXXX, bytom J.,
R. 10 o vymoženie 420,00 eur s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom D.. S. P., Exekútorský úrad,
W. XX, T., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.9.2012, č.k.
XEr/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 12.9.2012, č.k. XEr/
XXX/XXXX-XX (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 19.7.2012 bola súdu prvého stupňa
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.3.2011, spis. zn. SR XXXXX/XX. Vec právne posúdil
podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“), podľa § 3 ods. 1, § 39, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), podľa čl. 2, 3 a 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí
v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK. Pre vyvodenie
takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými neoddeliteľnými
prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného
vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti
exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských
úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Z predložených dôkazov
súd zistil, že záväzok povinného voči oprávnenému vznikol na základe neúplnej zmenky vystavenej
dňa 7.6.2010, ktorou zabezpečili svoj záväzkový vzťah, a to zmluvu o úvere. Predmetný úver bol
označený na výkon povolania. Zo zmluvy nevyplynulo, že oprávnený poskytol povinnému úver na výkon
povolania a samotné označenie v zmluve, že úver bol poskytnutý na výkon povolania nepostačuje na
preukázanie tejto skutočnosti. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania
ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzavretá medzi veriteľom, t.j. právnickou osobou, ktorá má v

predmete svojej činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov a spotrebiteľom, t.j. fyzickou osobou.
Súd ďalej uviedol, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.6.2010 obsahuje niekoľko neprijateľných
podmienok, ktoré je potrebné považovať za neplatné, nakoľko odporujú dobrým mravom. Zmluva o úvere
bola zabezpečená neúplnou zmenkou vystavenou dňa 7.6.2010, pričom dohoda o vyplnení zmenky
je obsiahnutá v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom v zmysle tejto dohody na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa stane celý dlh splatný. Súd považoval túto dohodu v rozpore s dobrými mravmi, ktorá zároveň
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.
V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorou
bola spotrebiteľovi fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak
oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, čo aj urobil. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Súd prvého stupňa
mal za to, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka
a teda aj rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zmluvných strán. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie
zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)
a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade,
ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že
uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu /
dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť
len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania.
Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom
nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho
posúdenia. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS X/XXXX uverejnený pod č. XX/XXXX. Spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného
konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné
konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci.
Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v
exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom
súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodnutie
má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré musí
byť v zmysle zákonnej úpravy tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo
dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Súd sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie,
že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie
podmienok stanovených právnym predpisom na jeho vznik. V odôvodnení rozhodnutia absentuje
postup, na základe ktorého súd dospel k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vôbec

neposudzoval okolnosti rozhodné pre vznik spotrebiteľského vzťahu a podľa názoru oprávneného na
takéto posudzovanie v exekučnom konaní ani nemá priestor. Podľa vyjadrenia oprávneného rozhodnutie
súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v
odvolacom konaní. Oprávnený tiež namietal postup súdu, ktorý zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského
súdu v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. V prípade, ak súd posudzoval exekučný titul aj z jeho
vecnej a právnej stránky, mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul
podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonať dokazovanie. Nie každý rozpor
so zákonom vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, pretože v civilnom práve existuje princíp
tzv. delenej neplatnosti podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Súd má pri rozhodovaní postupovať tak,
aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z takto vyplývajúcej zásady vykladať dôvody neplatnosti
právneho úkonu skôr reštriktívne. Ak súd prvého stupňa konštatoval neplatnosť právneho úkonu a
exekučné konanie zastavil, pozbavil oprávneného práva domáhať sa plnenia, nakoľko existuje prekážka
rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
právny predpis, a to § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ďalej že neodôvodnil, prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi
účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú a nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti, v
ktorej je exekučný titul súladný so zákonom.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú
z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom
zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné
konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie
je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než
vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak teda súd prvého stupňa posudzoval
exekučný titul podľa § 45 ZoRK, tak ho posudzoval podľa správneho predpisu.

Čo sa týka druhej odvolacej námietky oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.6.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) i s poukazom na ustanovenia citované v uznesení
súdu prvého stupňa.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to
bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe
alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len
vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že primárne sa použije
lex specialis, ktorým je v danom prípade zákon č. 129/2010 Z.z. účinný od 2.4.2010, a iba ak ten určitú
otázku neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova
zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava,
ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že
Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a
vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú
poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov -
spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách,
čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ -
povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej
zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený
je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur.
Uvedené znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať
spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle §§
1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému
peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru a povinný sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom.

V zmluve o úvere je iba krížikom označené, že sa úver poskytuje na výkon povolania, čo však
bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie § 2 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z. hovorí, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania. Avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí
tejto zmluvy za účelom povolania, tak tento neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinný
vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má, preto nemožno takúto zmluvu
vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z..

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď
ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili iba ako „Zmluva o úvere“, pretože
podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento
iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva

spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z., preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť
plnenia, ktoré je súladné so zákonom, k tejto odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá
oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Q. cesta XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takejto
doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre
povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na
výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby
na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces
založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa
rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže

byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

K posúdeniu zmenky, ktorou účastníci zabezpečili svoj vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, odvolací
súd uvádza, že existencia zabezpečujúcej zmenky nie je právne významná vo vzťahu k preskúmaniu
právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia, dôvodom pre
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola neplatná
rozhodcovská doložka.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací
sú rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.