Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 14, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200195
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3021200195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu

JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: U.. O. Z., S. A. Z. X.
XXX, XXX XX X., U.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so
sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100684759/2021 zo dňa 23. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“)
dňa 01.07.2021 domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len
„správca dane“) č. 101730389/2020 zo dňa 12.11.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisovurčenýrozdielvsumenadmernéhoodpočtu18.636,24eurnadanizpridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 12.008,63 eur a

vyrubením dane v sume 6.627,61 eur.

2. Petitom správnej žaloby žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež I.
stupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane z dôvodov
uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) z. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Žalobca v podanej žalobe namietal závery žalovaného a správcu dane, že si neoprávnene uplatnil
právo na odpočítanie DPH z plnení dodaných od dodávateľov žalobcu. Tieto závery nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní a sú založené len na domnienkach. Žalobca namietal výkon daňovej kontroly
a vykonávanie daňového konania nepríslušným správcom dane, čo opakovane namietal v priebehu
daňového konania a tiež v odvolacom konaní a vyslovil názor, že miestne nepríslušný správca dane
nemôže voči žalobcovi vydať po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie. Miestne príslušným daňovým

úradom žalobcu je Daňový úrad Prešov a nie Daňový úrad Trenčín a ani žiadna z jeho pobočiek.
Poukázal tiež na ust. § 7 ods. 4 Daň. poriadku, v zmysle ktorého mali správne orgány rozhodnúť o určení
miestnej príslušnosti.3.1. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu a to z dôvodu,
že protokol neobsahuje sídlo Daňového úradu v Trenčíne, ale len sídlo pobočky tohto úradu, ktorá však
nemá právnu subjektivitu. S touto námietkou uvedenou i v odvolaní proti I. stupňovému rozhodnutiu sa

žalovaný vyporiadal len jednou vetou a to tak, že námietka nie je opodstatnená.

3.2. Ďalšou námietkou žalobcu v žalobe bolo nevysporiadanie sa s podstatnými a zásadnými
odvolacími námietkami žalobcu žalovaným. Žalobca má za to, že tvrdenie žalovaného o zákonne
vykonanom dokazovaní správcom dane a zistenie všetkých skutočností pre riadne posúdenie veci je

v príkrom rozpore s priebehom daňového konania a nemá oporu v administratívnom spise. Správca
dane nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom, a to miestne zisťovanie a výsluch zamestnancov
žalobcu, napriek tomu z vlastnej iniciatívy vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie, ktoré žalobca
nenavrhol vykonať. Poukázal pritom na rozsudok NS SR z 03.10.2017 sp.zn. 4Sžfk/10/2016, v zmysle
ktorého vo vyrubovacom konaní je možné vykonanie dokazovania len v rozsahu, ktorý navrhne
daňovník, keďže vo vyrubovacom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Prehľad

vstupov a výstupov do výrobného závodu Volkswagen Slovakia a.s. mal správca dane ako dôkaz
vykonať v daňovej kontrole a nie až vo vyrubovacom konaní z vlastnej iniciatívy. V uvedenom postupe
žalobca vidí zásadné porušenie daňového poriadku, s čím sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal.

3.3. Nedostatočné zistenie skutkového stavu žalobca odôvodnil tým, že na preukázanie
svojej dôkaznej povinnosti navrhol vykonanie dôkazov, a to miestneho zisťovania a výsluchu značného
počtu svedkov, ktoré dôkazy správca dane nevykonal a žalovaný jeho postup akceptoval, čím došlo k
porušeniu základných zásad pri správe daní v zmysle § 3 Daňového poriadku, ako i k porušeniu § 24
ods. 1 písm. a) a ods. 2 Daňového poriadku. Takýmto postupom správne orgány neumožnili žalobcovi

splniť si svoju dôkaznú povinnosť.

3.4. Žalobca je toho názoru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza tvrdenia, ktoré sú vo
výslovnom protiklade s obsahom administratívneho spisu, pričom ide o tvrdenia, že dodávateľ žalobcu
je nekontaktný, nekomunikuje so správcom dane a nevedie účtovníctvo. Žalovaný nevzal do úvahy, že

v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení nemal dodávateľ žalobcu žiadne nedoplatky voči finančnej
správe ani žiadnym iným inštitúciám a že nekomunikovanie dodávateľa žalobcu takmer rok po
uskutočnení zdaniteľných plnení nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcu v daňovom konaní, rovnako
ako i neplnenie daňových povinností dodávateľa žalobcu nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcu v
daňovom konaní. Tvrdenie žalovaného o tom, že svedok X. Z. nepotvrdil dodanie zdaniteľných plnení

žalobcovi je vo výslovnom protiklade s obsahom zápisnice z ústneho pojednávania, na ktorom bol tento
svedok vypočutý. Žalovaný navyše absolútne nepreukázateľne predniesol v napadnutom rozhodnutí
tvrdenie o tom, že v nejakom „inom“ neidentifikovanom a neznámom konaní nedošlo
k preukázaniu dodania tovarov medzi inými spoločnosťami a dodávateľom žalobcu. Uvedený záver
je nepreskúmateľný, keďže nie je zrejmé z akého konania správca dane vychádzal, žalobca nemal

možnosť mať účasť na dokazovaní v tomto konaní, pričom žalovaný z nejakého iného konania vyvodil
dôsledky v daňovom konaní vedenom voči žalobcovi.

3.5. Žalobca ďalej konštatoval, že podľa správcu dane nedostatočne preveroval svojho dodávateľa
Cino s.r.o. (pozn. súdu: nejde o dodávateľa v prejednávanej veci) a Družstvo Trentin, a preto môže

nekontaktnosť dodávateľa pripísať na ťarchu žalobcu. Správca dane aj žalovaný však vychádzali len zo
skutočností v čase konania daňovej kontroly
a nie v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení, t. j. v roku 2018. Správca dane predniesol v závere
daňového konania tvrdenie o tom, že žalobca si mal svojho dodávateľa preveriť v obchodnom registri
a mohol sa tak dozvedieť o prevodoch

v spoločnosti dodávateľa. Podľa žalobcu v roku 2018 (v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení) nedošlo
v spoločnosti dodávateľa k žiadnym zmenám, pričom nevedno ako by aj prípadné zmeny mali vplyv
na dôveryhodnosť alebo nedôveryhodnosť dodávateľa. Žalobca nad rámec povinností deklarovaných
správcomdanenevykonallenprevereniesvojhododávateľavobchodnomregistri,alevykonalvzhľadom
na objem obchodov aj preverenie dodávateľa vo verejne dostupných registroch, z ktorých v roku 2018

nevyplýval žiaden negatívny zápis. Vzhľadom na uvedené žalobca vykonal ako obozretný podnikateľ
všetky možné úkony a aplikoval všetky nástroje, ktoré mal
k dispozícii. Žalovaný ani správca dane na tieto námietky žalobcu prednesenév daňovom konaní nijako nereagovali, keďže v celom rozsahu vyvracajú teóriu správcu dane o
neobozretnosti žalobcu ako podnikateľského subjektu.

3.6. Žalobca poukázal na konštatovanie žalovaného, že dodávateľ žalobcu neodviedol daň
z deklarovaných zdaniteľných plnení. Uvedeným tvrdením však žalovaný potvrdzuje, že dodávateľ
daň priznal, avšak nezaplatil, pričom správca dane rovnakú daň zároveň vyrubuje žalobcovi ako
odberateľovi. Je to práve konanie správcu dane a žalovaného, ktoré narušuje systém neutrality
DPH, keďže od dodávateľa žalobcu orgány finančnej správy vymáhajú nezaplatenú daň ako daňový

nedoplatok a zároveň orgány finančnej správy žalobcovi tú istú daň vyrubujú samostatným rozhodnutím.
Dochádza teda
k získavaniu neoprávnenému prospechu žalovaného na úkor žalobcu, keďže finančná správa vymáha
tú istú sumu voči dvom subjektom. Ďalšou skutočnosťou, ktorú žalovaný tvrdí v napadnutom rozhodnutí
a ktorá nemá oporu v administratívnom spise, je tá skutočnosť, že žalobca použil na nespochybnených
zákazkách materiál práve od iných dodávateľov ako je Družstvo Trentin, pričom žalovaný tento záver

založil len na svojej „logickej úvahe“, avšak podľa žalobcu táto úvaha nie je podporená žiadnym
dôkazom. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť je založená aj na tvrdení,
že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdene spoľahlivo nepreukáže, nemôže
byť nárok na odpočítanie dane uznaný ako oprávnený. Žalovaný ani správca dane neuviedli na
akých kritériách je založený ich záver o „spoľahlivosti“ preukázania tvrdených skutočností. Žalobca sa

opakovane od správcu dane dožadoval uvedenia dôkazov, ktoré budú pre správcu dane dostačujúce,
aby sa daňové konanie ako také stalo preskúmateľné a objektívne splniteľné, avšak správca dane na
túto otázku neodpovedal a neustále opakovane požadoval od žalobcu predloženie „ďalších“ dôkazov,
bez toho, aby uviedol aké dôkazy žiada. Správca dane uviedol vo svojom rozhodnutí skutočnosť,
ktorá je podľa žalobcu výslovne nepravdivá, a to v tom zmysle, že daňový subjekt nedoručil správcovi

dane „spárovanie faktúr“. Uvedená listina bola správcovi dane doručená, čoho dôkazom je existencia
tejto listiny v administratívnom spise. Napriek tomu, že žalobca nemal povinnosť viesť akúkoľvek
evidenciu spárovaných faktúr, čo napokon priznal aj správca dane, žalobca si uvedenú správcom dane
vykonštruovanú povinnosť splnil.

3.7. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v daňovom konaní mali byť údajne
zistené porušenia zákona o DPH, keďže si žalobca údajne neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie
dane, avšak uvedený záver žalovaného je podľa žalobcu ničím neodôvodnené strohé konštatovanie.
Predmetom daňovej kontroly u žalobcu nebola kontrola vstupov u dodávateľa, pričom tieto skutočnosti

by mal správca dane riešiť v prípadnej daňovej kontrole dodávateľa, avšak keďže žalovaný ani správca
dane tieto skutočnosti u dodávateľa preveriť nevedia, tak sa k nezaplateným daňovým pohľadávkam
snažia cielenou daňovou kontrolou a daňovým konaním domôcť prostredníctvom žalobcu, o ktorom
orgány finančnej správy vedia, že má majetok, že zamestnáva zamestnancov, realizuje zákazky a
navyše ho samotný žalovaný vedie ako „spoľahlivý subjekt“. Správca dane po pomerne rozsiahlom

opise a citácii odpovedí svedka Z. nakoniec stroho skonštatoval, že svedok nemal základnú vedomosť o
okolnostiachdodaniafakturovanéhotovaru.Vtejtosúvislostižalobcapoukázalnaskutočnosť,žesvedok
presne opísal miesto dodania, časové obdobie dodania ako aj osobu, ktorá od neho tovar prevzala.
Všetky tvrdenia správcu dane
o akomsi „neštandardnom prevode podielu družstva na rumunského občana“ nemajú

aaniobjektívnenemôžumaťvplyvnadaňovékonaniekontrolovanéhodaňovéhosubjektu.Neschopnosť
správcu dane zabezpečiť účtovníctvo dodávateľa sa správca dane snažil zhojiť spochybňovaním
každéhodôkazu,ktorýbolvrámcidaňovejkontrolyvykonaný.Aksprávcadanepovažujenejakétvrdenia
svedkazanepravdivéanereálne,takmusísvojetvrdeniepodoprieťvykonanýmdôkazomanielensvojím
strohým

a svojvoľným tvrdením. Správca dane nevyvrátil svedecké výpovede dôkazom, ktorý by preukázal, že
tvrdenia svedkov nie sú pravdivé. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť zato, že rumunské daňové
orgány odmietli žiadosť správcu dane, pre jej objektívnu nezákonnosť. Dôkazné bremeno žalobcu nie
je absolútne a je limitované tým, že žalobca nezodpovedá za preukázanie skutočností, ktoré svojou
účasťou nezabezpečoval. Ak žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami

s opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné
bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali
u dodávateľa znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. V zmysle uvedeného sa správca
dane všetkými možnými prostriedkami snažil svoju dôkaznú núdzu zhojiť konštatovaním, že tým, žedodávateľ nekomunikuje, tak nie je preukázané dodanie plnenia. Uvedené je však podľa žalobcu
neprípustnévcelomrozsahu,keďžesprávcadaneneuniesoldôkaznébremenoohľadomjedinejtvrdenej
skutočnosti. Určenie základu dane u žalobcu nemôže byť dotknuté skutočnosťou, že transakcia

u dodávateľa je zaťažená nedostatkami vo vedení jeho účtovníctva, resp. jeho nekontaktnosťou po
uplynutí dlhšieho obdobia od uskutočnenia transakcie, o čom žalobca nevie alebo objektívne ani
nemôže vedieť. Ohľadne vyčerpania dôkazného bremena žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3Sžf/1/2011.

3.8. Podľa žalobcu po právnej stránke správca dane nerešpektuje závery judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie (C - 80/11 a C - 142/11 Mahagében a Dávid), v zmysle ktorej je neprijateľná vnútroštátna
prax, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej
alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru
vzťahujúcu sa na tieto služby sa dopustila nezákonnosti, a to bez toho, aby tento orgán objektívne
preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie

zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej
faktúru. Správca dane nijako nepreukázal vedomosť žalobcu ako zdaniteľnej osoby
o akomkoľvek podvodnom konaní zo strany dodávateľa. Žalobca náležite v písomných odpovediach
ako aj na ústnom pojednávaní správcovi dane preukázal, že všetky opatrenia, ktorými si žalobca overil
svojhododávateľanemohliviesťkinémuzáveruakokzáveru,nazákladektoréhoboldotknutýdodávateľ

klasickým obchodným dodávateľom. V zmysle uvedeného sú žalovaným a správcom dane tvrdené
skutočnosti ohľadom vedomosti o nespoľahlivosti dodávateľa objektívne vylúčené. Zamietnutie práva
na odpočítanie dane je v zmysle prezentovaného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vylúčené,
pričom poukázal na judikatúru, ktorú podľa neho správca dane absolútne nerešpektoval.

3.9. K pochybnostiam žalovaného a správcu dane žalobca uviedol, že daňové orgány nemôžu pripisovať
na ťarchu žalobcu konanie jeho dodávateľa, ku ktorému došlo po uskutočnení zdaniteľných plnení v
čase daňovej kontroly, pričom po vyčerpaní dôkazného bremena žalobcu v daňovom konaní (žalobca
zodpovedal všetky otázky správcu dane, odpovedal na všetky výzvy správcu dane, navrhol vykonanie
dôkazov vo vyrubovacom konaní), správca dane nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť

záver o nedodaní tovarov, tak ako bolo deklarované žalobcom. Skutočnosť, že dodávateľ je v roku
2021 nekontaktný a správca dane ho považuje za nedôveryhodný v roku 2021, nemožno ukladať
žalobcovi na ťarchu ohľadom zdaniteľných plnení uskutočnených v roku 2018, kedy tento dodávateľ
kontaktný bol. Správca dane nepredniesol v priebehu daňovej kontroly jediný dôkaz, ktorý by preukázal,
že výpovede svedkov nie sú pravdivé, pričom všetky skutočnosti ohľadom nekontaktnosti dodávateľa nie

sú dôkazom o nedodaní tovarov. V celom priebehu daňovej kontroly nebol získaný jediný dôkaz o tom,
že by akékoľvek plnenia zo strany dodávateľa žalobcu mali byť uskutočnené inak, ako bolo deklarované
žalobcom počas daňovej kontroly. Absolútne nedôvodný považuje žalobca záver správcu dane, kde
správca dane uvádza dodanie tovaru ako súčasť vykonštruovanej situácie. Podľa žalobcu je taktiež
nanajvýš absurdné tvrdenie daňových orgánov, že dodanie tovaru nemalo ekonomické opodstatnenie.

Žalovaný sám deklaroval, že kontrolovaný žalobca podniká s dodaným tovarom a má množstvo
odberateľov, kde je tento tovar používaný a spotrebovaný. V zmysle uvedeného tvrdenie správcu dane
o ekonomickej neopodstatnenosti je opätovne len tvrdenie správcu dane bez vykonaného dôkazu.
Správca dane zároveň nespochybnil jedinú odberateľskú faktúru, pričom s týmto tvrdením sa stotožnil aj
sám žalovaný. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného ohľadom účasti na daňovom podvode za závažné

prekročenie právomocí verejného činiteľa, keďže zamestnanci správcu dane, úplne svojvoľne ignorujúc
všetky vykonané dôkazy, uviedli
v závere protokolu tvrdenie o účasti na daňovom podvode.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v žalobe uvádza rovnaké námietky,

ako v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ku ktorým zaujal jednoznačné stanovisko v napadnutom
rozhodnutí. Zotrval na právnom názore, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil
zákonné podmienky oprávňujúce ho uplatniť si odpočet DPH z faktúr od dodávateľa Družstvo Trentin,
nakoľko skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu, dodávateľovi Družstvo
Trentin vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zák. o DPH, nie však podľa § 19 ods. 1 zák. o DPH

s následnou možnosťou odpočítania dane u žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že dodávateľ - Družstvo
Trentin je nekontaktný, nepotvrdil vierohodnosť faktúr v zmysle
§ 71 ods. 1 písm. c) zák. o DPH. Svedok X. Z., ktorý potvrdil vystavenie faktúr, v zdaňovacom
období máj 2018 nebol predsedom predstavenstva a mal za dodávateľa konať v zmysle plnej mociudelenej nekontaktným občanom X., predsedom predstavenstva. Ďalej poukázal na skutočnosti ako
napr. nepodanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2018, reálne neodvedenie dane do štátneho
rozpočtu, na základe ktorých bola spochybnená ekonomická činnosť dodávateľa a na odôvodnené

pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru prostredníctvom dodávateľa uvedeného na faktúrach.
Správca dane nespochybnil ekonomickú činnosť žalobcu, jeho realizáciu zákaziek pre odberateľov, a
preto nebolo potrebné vykonať dokazovanie zamerané na odberateľov žalobcu. Miestne zisťovanie u
odberateľa Volkswagen Slovakia a.s. a výsluch zamestnancov žalobcu nebolo možné vykonať z dôvodu
pandémie ochorenia COVID 19, na žiadosť správcu dane však uvedená spoločnosť poskytla evidenciu

vstupov do areálu, ktorá nepotvrdila výpovede žalobcu a svedka X.. Z. o odovzdávaní tovaru, keďže ich
vstupy neboli v systéme zaznamenané.

4.1. Žalovaný ohľadne námietky žalobcu, že správca dane nepostupoval podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ (Mahagében, Peter Dávid, Bonik a iné), v zmysle ktorej správca dane nemôže vyvodiť
zodpovednosť žalobcu za nezákonné alebo podvodné konanie iného subjektu v obchodnom reťazci, bez

toho, aby preukázal, že žalobca o podvodnom konaní vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť uviedol,
že postup v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú sa žalobca odvoláva nemá v tomto prípade
opodstatnenie, nakoľko správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bolo možné
jednoznačne konštatovať, že žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného
dodávateľa Družstvo Trentin, ktorého ekonomickú činnosť správca dane preukázateľne spochybnil,

pričom žalobca taktiež nepreukázal použitie tohto, konkrétneho tovaru na výstupe. Naopak z judikatúry
Súdneho dvora EÚ (C- 459/17 a C-460/17 SGI a Valériane SNC) vyplýva, že na zamietnutie práva
zdaniteľnej osobe, ktorá je príjemcom faktúry na odpočítanie dane uvedenej na faktúre postačuje,
aby správca dane preukázal, že zdaniteľná osoba nedisponuje existenciou materiálneho plnenia od
deklarovaného dodávateľa, pričom správca dane nie je v takomto prípade povinný skúmať vedomostnú

stránku platiteľa o podvodnom konaní. Dobrá viera alebo jej absencia na strane žalobcu nemá žiaden
vplyv na otázku, či sa dodanie tovaru uskutočnilo. Inými slovami, ak
k dodaniu tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľa reálne nedošlo, tak je logické, že žalobca
o tejto skutočnosti musel vedieť a nekonal v dobrej viere.

4.2.Správcadanesanadrámecsvojhodôkaznéhobremenadôslednezaoberaltaktiežmierouzavinenia
na strane žalobcu, pričom zistil ďalšie neobvyklé a neštandardné okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva, že
žalobca musel vedieť o podvodnom konaní X. Z., ktorý za deklarovaného dodávateľa Družstvo Trentin
vystavil sporné faktúry.
Z obchodného registra vyplýva, že X. Z., konajúci za deklarovaného dodávateľa, ktorý vystavil

preverované faktúry je zapísaný ako konateľ, spoločník, resp. bývalý konateľ a spoločník viacerých
obchodných spoločností, z ktorých väčšina zanikla
z rôznych neštandardných dôvodov, ako výmaz ex offo, zlúčenie s nekontaktným právnym nástupcom,
spoločnosti sú bez konateľa, konateľmi a spoločníkmi sú
v súčasnosti nekontaktní občania Maďarska, Poľska a Rumunska, spoločnosti často menili sídla a

obchodné názvy. Z jednoduchej a laickej analýzy osoby X. Z.
v obchodnom registri vyplýva, že X. Z. s najväčšou pravdepodobnosťou nekoná v súlade so zásadami
poctivého obchodného styku. Uvedený svedok obchodoval so žalobcom ako konateľ spoločnosti Cino
s.r.o. a následne po jej prepise na občana X. v ďalších zdaňovacích obdobiach so žalobcom obchodoval
v mene nekontaktného dodávateľa Družstvo Trentin, ktorého predsedom predstavenstva bol taktiež

občan X.. Takéto konanie žalobcom bolo neobozretné a v rozpore s dobrou vierou.

4.3. Námietka žalobcu, v zmysle ktorej tvrdenia správcu dane ohľadom účasti na daňovom podvode
žalobca považuje za závažné prekročenie právomoci verejného činiteľa, keďže zamestnanci správcu
dane, úplne svojvoľne ignorujúc všetky vykonané dôkazy, uviedli

v protokole z daňovej kontroly tvrdenie o účasti žalobcu na daňovom podvode, je podľa žalovaného
neopodstatnená. Správca dane preukazuje existenciu podvodného konania
a vedomosť žalobcu o podvodnom konaní na účely smernice DPH a v zmysle judikatúry Súdneho dvora
EÚ, ktoré ho k tomu priamo zaväzujú. Správca dane nepreukazuje podvodné konanie a úmysel žalobcu
na účely trestného práva, ktoré je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, ktorým správca

dane postúpi podnet na podozrenie zo spáchania daňového trestného činu, nakoľko je nepochybné, že
sporné plnenie bolo spojené s podvodným konaním a daňovým únikom.

4.4. Pokiaľ sa týka ostatných námietok v žalobe, poukázal žalovaný na odôvodnenienapadnutého rozhodnutia, v ktorom sa s námietkami vysporiadal. Žalobné námietky žalobcu žalovaný
považuje za neopodstatnené a preto žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podanej
žaloby a stručne zopakoval argumentáciu, na základe ktorej požaduje zrušiť napadnuté rozhodnutie.
Poukázal tiež na to, že na Krajskom súde v Trenčíne sú žalobcom vedené viaceré konania voči
žalovanému, ktorých základ je v podstate identický, pričom konania vedené pod sp.zn. 13S/44/2021 až
13S/49/2021 už boli rozhodnuté v prospech žalobcu a rozhodnutia žalovaného boli zrušené.

6. Žalovaný sa písomne duplikou vyjadril k replike žalobcu, pričom zotrval na skutočnostiach a záveroch
uvedených v napadnutom rozhodnutí.

7. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu

a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná
riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote
a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva,
vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou,

s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného
a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe
nie je možné priznať úspech.

8. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 100684759/2021 zo dňa 23.04.2021, ktorým bolo potvrdené podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku
rozhodnutie správcu dane č. 101730389/2020 zo dňa 12.11.2020, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68
ods. 5 a 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 18.636,24 eur na DPH za
zdaňovacie obdobie máj 2018, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 12.008,63 eur a vyrubená daň v
sume 6.627,61 eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm.

a) zákona o DPH tým, že si žalobca neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr od spoločnosti Družstvo Trentin.

9. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 až jún 2018, o výsledku ktorej

vyhotovil protokol č. 102471786/2019 zo dňa 30.10.2019. Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 19.11.2019. Žalobca
v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach vykonával podnikateľskú činnosť, ktorej predmetom bolo
prevažne dodanie kabelážnych rozvodov pre štruktúrovanú kabeláž, počítačovú sieť alebo silnoprúdovú
sieť a popri tom vykonával aj súvisiace drobné stavebné úpravy.

10. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2018 uplatnil odpočítanie dane z faktúr od
dodávateľskej spoločnosti Družstvo Trentin (od 23.11.2018 Manula Družstvo) a to:
- faktúra č. 180101 zo dňa 02.05.2018, základ dane 7.527,60 eur, DPH 3.505,52 eur;
- faktúra č. 180102 zo dňa 10.05.2018, základ dane 4.175,60 eur, DPH 2.835,12 eur;

- faktúra č. 180103 zo dňa 15.05.2018, základ dane 16.678,80 eur, DPH 3.335,76 eur;
- faktúra č. 180105 zo dňa 21.05.2018, základ dane 15.239,00 eur, DPH 3.047,80 eur;
- faktúra č. 180106 zo dňa 25.05.2018, základ dane 16.085,20 eur, DPH 3.217,04 eur;
- faktúra č. 180107 zo dňa 30.05.2018, základ dane 13.475,00 eur, DPH 2.695,00 eur. Predmetom
fakturácie sú rôzne druhy elektroinštalačného materiálu.

11. V čase realizácie obchodov bol predsedom predstavenstva dodávateľa, občan X. Z. A. (od
21.02.2018), pričom deklarovaný dodávateľ zmenil sídlo spoločnosti a názov spoločnosti na Manula
družstvo dňa 23.11.2018. Na výzvu správcu dane zo dňa 30.01.2019 na predloženie dokladov
súvisiacich s dodávkami žalobcovi dodávateľ nereagoval a rovnako nereagoval ani predseda

predstavenstva, ktorému bola výzva zaslaná na adresu trvalého pobytu v X.. V rámci správy daní bola
osoba Z. A. preverovaná, pričom ani rumunskému správcovi dane sa s ním nepodarilo skontaktovať.
Na adrese sídla dodávateľa sa nachádza bytový dom, na ktorom sa nenachádza označenie názvu
dodávateľskej spoločnosti. Družstvo Trentin podalo za zdaňovacie obdobie marec až jún 2018 daňovépriznanie k DPH a kontrolné výkazy, ale tieto boli podané U.. O. D., neoprávnenou osobou. Za rok 2018
spoločnosť k dani z príjmu daňové priznanie nepodala. Pre opakované neplnenie si daňových povinností
bola dodávateľskej spoločnosti dňa 30.06.2019 zrušená registrácia DPH.

12. Na základe dožiadania správcu bol prostredníctvom Daňového úradu Košice vypočutý svedok X.
Z., žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa výsluchu svedka a klásť mu otázky. Z výpovede svedka
vyplynulo, že družstvo v roku 2018 nemalo zamestnancov a nedisponovalo obchodným majetkom.
K vzniku vzájomnej spolupráce so žalobcom uviedol, že táto vznikla na podnet žalobcu, pričom

tohto oslovila jeho cenová ponuka. Svedok potvrdil, že vystavil a podpísal odberateľské faktúry pre
žalobcu, pričom predmetom fakturácie bol materiál na štruktúrované kabeláže. Obchodná spolupráca
so žalobcom nebola zmluvne upravená, svedok dostával priamo objednávky od žalobcu (tento poprel
existenciu objednávok), na základe ktorých dodal tovar. Tovar nakúpil u dvoch spoločností, ktoré sa
zaoberajú predajom elektroinštalačného materiálu, avšak na ich názvy si nevedel spomenúť, spomenul
si len na meno J. Y. z D.. Tovar prevzal od svojho dodávateľa v Košiciach na rôznych miestach (napr.

parkovisko), pričom pri nadobudnutí tovaru bol len svedok a dodávateľ. Svedok p. Z. nevedel uviesť
miesto dodania, miesto vykládky ani nakládky ako ani uviesť osobu dodávateľa. Nevedel identifikovať
animotorovévozidlápoužitévpreprave.Žalovanýasprávcadanejehovýpoveďvyhodnotiliakoúčelovú,
s cieľom potvrdiť dodanie tovaru žalobcovi, svedok nevedel, kto mu tovar dodal, ako bol k nemu
prepravený a za dodávateľa konal na základe plnomocenstva udeleného nekontaktným Z. A..

13. Ako účelovú vyhodnotili správca dane a žalovaný i svedeckú výpoveď U.. O. D. (bývalý predseda
predstavenstva družstva), ktorý až po nahliadnutí do faktúr potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, avšak
nemal ani základné vedomosti o okolnostiach dodania tovaru žalobcovi ani o nadobudnutí tovaru, jeho
preprave.

14. Správca dane a žalovaný nadobudli oprávnené pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľom
uvedeným na sporných faktúrach, ktorý nepredložil účtovníctvo, bývalí členovia predstavenstva nevedeli
identifikovať dodávateľov tovaru a vykonávanie jeho ekonomickej činnosti bolo spochybnené. Okrem
nepreukázania dodania tovaru Družstvom Trentin správca dane z kontrolných systémov zistil a

preukázal i existenciu podvodného konania, ktoré spočívalo v úmyselnom a cielenom narušení
neutrality DPH. Správca dane a žalovaný v rozhodnutí poukázali na reťazec spoločností zistených
z informačného systému finančnej správy, ktoré mali byť subdodávateľskými spoločnosťami, pričom
všetky zistené daňové subjekty si dlhodobo neplnili zákonné povinnosti, dochádzalo v nich k účelovým
prevodom obchodných podielov na občanov iných štátov (A., X.), nemajú označené registrované sídla

a na sídlach reálne nesídlia. Správca dane na strane 9 svojho rozhodnutia znázornil celý reťazec
subdodávateľských spoločností, ako ho zistil z analytického systému kontrolných výkazov, pričom tieto
daňové subjekty vrátane dodávateľa žalobcu Družstvo Trentin reálne nevykonávali ekonomickú činnosť,
nebol preukázaný vznik ich daňovej povinnosti podľa § 19 zák. o DPH.

15. Žalobca na odstránenie pochybností správcu dane navrhoval vo vyrubovacom konaní vypočuť
svedkov (zamestnancov/živnostníkov), ktorí vykonávali montáž kabelových rozvodov na jednotlivých
zákazkách pre odberateľov žalobcu a tiež navrhol vykonať miestne zisťovanie u daňového subjektu
Volkswagen Slovakia a.s., avška z dôvodu opatrení v súvislosti s COVIDOM-19, k vykonaniu uvedeného
dokazovania nedošlo. Namiesto uvedeného dokazovania si správca dane vyžiadal od spoločnosti

Volkswagen Slovakia a.s. evidenciu vstupov a výstupov do areálu spoločnosti v období január až júl
2018, z ktorej zistil, že svedok X. Z., ktorý mal tovar odovzdať žalobcovi za dodávateľa priamo na
zakázke, v mesiaci máj 2018 nemal evidovaný vstup ani výstup do priestorov spoločnosti. Z uvedeného
správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že k reálnemu dodaniu tovarov nedošlo.

16. Správca dane zároveň poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar využil na
zdaniteľné plnenia na výstupe, prípadne že má časť obstaraného materiálu uskladnenú v skladových
priestoroch. Spoločnosť TEMPEST a.s. (jeden z odberateľov žalobcu v predmetnom zdaňovacom
období) zaslala na výzvu správcu dane vyjadrenie, podľa ktorého prílohou faktúr od žalobcu sú
špecifikácie spotrebovaného materiálu a prác, s popisom materiálu, počtu a cien. Predložené

špecifikácie však obsahovali len všeobecné súhrnné hodnoty materiálu a služieb, bez ich bližšej
špecifikácie, čiže nie je z nich zrejmé, aký materiál bol reálne dodaný. Správca dane pritom poukázal i na
vyjadrenie žalobcu, že okrem faktúr odberateľom iné doklady nevystavil. Žalobca na opakovanú výzvusprávcu dane zaslal podanie, v ktorom namietal jeho povinnosť viesť evidenciu spárovaných faktúr na
vstupe a výstupe a zároveň v podaní uviedol vstupné a výstupné faktúry.

17. Správca dane preskúmaním predloženého spárovania dodávateľských a odberateľských faktúr
dospelkzáveru,žepredloženázostava(tabuľky)nemážiadnuvypovedaciuhodnotu,pretožejeneúplná,
nedostatočná, nakoľko daňový subjekt nepreukázal použitie obstaraného tovaru na účely podnikania a
nepriradil dodávateľské faktúry ku konkrétnym odberateľským faktúram, tak ako opakovane požadoval
správca dane. Z odpovede daňového subjektu nebolo preukázané, či a v akom rozsahu bol tovar

deklarovaný na dodávateľských faktúrach použitý na zdaniteľné plnenia deklarované na faktúrach
uvedených v tabuľke "výstupné faktúry". Z predložených dodávateľských
a odberateľských faktúr je zrejmé, že daňový subjekt nemohol všetok obstaraný materiál od
deklarovaných dodávateľov Cino s.r.o. a Družstvo Trentin. spotrebovať v zdaňovacích obdobiach január
2018 - jún 2018 (uvedené v tabuľke s názvom "výstupné faktúry").
Z faktúr od dodávateľov Cino s.r.o. a Družstvo Trentin vyplýva, že daňový subjekt deklaroval v

zdaňovacích obdobiach január 2018 - jún 2018 obstaranie elektroinštalačného materiálu v hodnote
základu dane 443.285,30 eur. Z dokladov predložených od odberateľa TEMPEST a.s. (odpoveď
na výzvu č. 100556037/2020) bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt deklaroval dodanie
elektroinštalačného materiálu spoločnosti TEMPEST a.s. v zdaňovacích obdobiach január 2018 -
jún 2018 v podstatne nižšej hodnote (základ dane 125.157,00 eur). Aj pri pripočítaní ďalších faktúr

vystavených pre odberateľov Soitron, s.r.o., Peikko Slovakia, s.r.o., Aliga, s.r.o., Vorax, s.r.o., ARBE,
s.r.o., NETLAB International, a.s. a Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. je zrejmé, že
daňový subjekt v zdaňovacích obdobiach január 2018 - jún 2018 vynaložil na obstaranie tovaru o cca
76.146,47 eur viac, než deklaroval na výstupe (spotreboval, prípadne dodal na zákazky). Správca dane
poukázal na skutočnosť, že faktúry vystavené pre odberateľov Soitron, S.r.o., Peikko Slovakia, s.r.o.,

Aliga, s.r.o., Vorax, s.r.o., ARBE, s.r.o., NETLAB International, a.s. a Národný ústav srdcových
a cievnych chorôb, a.s. neobsahovali rozčlenenie fakturovaných súm za montážne práce
a materiál, ale iba sumárnu hodnotu za obe položky spolu. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi
hodnotou obstaraného materiálu v zmysle dodávateľských faktúr
a hodnotou materiálu, ktorý mal spotreboval' v zmysle odberateľských faktúr, je v oveľa vyššej hodnote

než 76.146,47 EUR, nakoľko správca dane pri porovnaní tzv. vstupných
a výstupných faktúr zobral do úvahy celkovú hodnotu deklarovanú na odberateľských faktúrach, t.j. aj
vrátanehodnotymontážnychprác.Nazákladeuvedenéhomalsprávcadanezato,žeobstaranýmateriál
od deklarovaného dodávateľa Družstvo Trentin a Cino s.r.o. nemohol byť spotrebovaný v takom istom
objeme, než bol obstaraný. Už aj samotné vyjadrenie daňového subjektu nasvedčuje skutočnosti, že

nadobudnutý tovar nebol spotrebovaný v takom objeme, než bol obstaraný, pričom sa tak malo stať
priamo na zákazkách žalobcu. Zároveň správca dane poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt U..
O. Z. v tabuľke s názvom "výstupné faktúry" uviedol aj faktúry s miestom dodania v rôznych mestách
po celej SR (napr. Martin, Žilina, Michalovce, Vranov nad Topľou, Dubnica n. Váhom, Nitra, Poprad,
Spišská Nová Ves a pod.). Na základe uvedeného správca dane posúdil ako absolútne neekonomické,

aby deklarovaný dodávateľ prepravoval kontrolovanému daňovému subjektu elektroinštalačný materiál
na zákazku do Bratislavy a odtiaľ kontrolovaný daňový subjekt rozvážal materiál z Bratislavy po celej
SR. V prípade prác realizovaných na východe Slovenska (napr. Michalovce, Vranov n. Topľou atď.) by
to znamenalo, že tovar mal byť prepravený z východného Slovenska do Bratislavy a odtiaľ naspäť na
východ.

18. Správca dane na základe objektívnych zistení a po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru,
že žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Družstvo Trentin z dôvodu
porušenia ustanovenia § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zák. o DPH a vedomej účasti
na daňovom podvode. Správca dane uviedol, že vykonaným dokazovaním preukázateľne zistil, že

dodávateľ žalobcu Družstvo Trentin si svoju daňovú povinnosť neoprávnene ponížil vykonštruovanými
reťazcami daňových subjektov, keď v zdaňovacom období marec 2018 - jún 2018 deklaroval odpočítanie
DPH od daňových subjektov LARGO KE s.r.o., Szerberusz s.r.o., RECOMAND s.r.o., ktoré spoločnosti
si svoje daňové povinnosti účelovo ponižovali, ich dodávatelia sú nekontaktné spoločnosti, ktoré daň
nepriznali, neodviedli do štátneho rozpočtu, čím došlo k porušeniu neutrality DPH (viď str. 25 a 26

rozhodnutia správcu dane). Správca dane na základe všetkých objektívnych skutočností dospel k
záveru, že dodávateľ žalobcu Družstvo Trentin reálne nevykonával ekonomickú činnosť, fakturovaný
tovar reálne nedodal a tým, že žalobca vedome prijal od neho faktúry, stal sa súčasťou daňového
podvodu.19. Na základe odvolania proti rozhodnutiu správcu dane žalovaný napadnutým rozhodnutím č.
100684759/2021zodňa23.04.2021podľa§74ods.4z.č.563/2009Z.z.I.stupňovérozhodnutiepotvrdil.

V rozhodnutí poukázal na skutkový stav zistený správcom dane a vyporiadal sa s odvolacími námietkami
žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, na základe ktorého nebola preukázaná existencia plnenia od deklarovaného dodávateľa, ktorý
reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, jeho úlohou bolo vystavovanie faktúr s cieľom navodiť
dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH, avšak bez ekonomického opodstatnenia

a bez odvedenia dane v predstieranom obchodnom reťazci. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal dodanie tovaru dodávateľom Družstvo Trentin, ktoré je nekontaktné a nepotvrdilo
vierohodnosť sporných faktúr.

19.1. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že výpoveď svedka X. Z. ako aj vyjadrenie
žalobcu sú len formálne tvrdenia o realizácii zdaniteľných plnení. Ani jednou zo zúčastnených strán

nebol predložený relevantný dôkaz preukazujúci, že k reálnemu dodaniu fakturovaného tovaru od
deklarovaného dodávateľa Družstvo Trentin skutočne došlo, a že si žalobca uplatnil odpočítanie
dane oprávnene. V priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania boli preukázané
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že k reálnemu dodaniu fakturovaného tovaru deklarovaným
dodávateľom Družstvo Trentin nedošlo. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade s

jednotlivými zásadami pri správe daní počas daňovej kontroly, chránil záujmy štátu a pritom dbal
na dodržanie práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorého vyzýval na predloženie dôkazov,
daňových a účtovných dokladov a oboznamoval ho so získanými skutočnosťami a dôkazmi.

19.2. Pochybnosti správcu dane o reálnosti fakturovaného dodávateľa sú podľa žalovaného založené

na relevantných faktoch, ktoré nesvedčia možnosti, aby mohol dodávateľ Družstvo Trentin reálne dodať
žalobcovitovaruvedenýnaspornýchfaktúrach.Spornéfaktúryzdôvodu,ženezodpovedajúskutočnosti,
nepredstavujú zákonný podklad na odpočet DPH. Zaobstaranými dôkazmi nebol zaznamenaný a
preukázaný nákup tovaru tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach. V dôsledku absencie
chýbajúcich dokladov nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru fakturovaným dodávateľom ako

základnej podmienky na vznik nároku na odpočet DPH na vstupe. Dodávateľská spoločnosť nemohla
v rozhodných zdaňovacích obdobiach skutočne dodať žalobcovi tovar a teda nemohla z tohto dôvodu
vzniknúť daňová povinnosť (ale len formálne z dôvodu uvedenia na faktúre), ktorá by následne
zakladala nárok žalobcu na odpočet DPH uvedenej na faktúrach od dodávateľa Družstvo Trentin ako
deklarovaného dodávateľa tovaru.

19.3. Žalovaný mal za to, že postup v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca
poukazuje bol dodržaný, avšak v preskúmavanom prípade nemá opodstatnenie, pretože správca dane
vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bolo možné jednoznačne konštatovať, že žalobca
nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa Družstvo Trentin, ktorého

ekonomickú činnosť správca dane preukázateľne spochybnil, pričom žalobca taktiež nepreukázal
použitie tohto plnenia na výstupe. Podľa žalovaného z judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-459/17 a
C-460/17 SOI
a Valériane SNC) vyplýva, že na zamietnutie práva zdaniteľnej osobe, ktorá je príjemcom faktúry na
odpočítanie dane uvedenej na faktúre postačuje, aby správca dane preukázal, že zdaniteľná osoba

nedisponuje existenciou materiálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa, pričom správca dane nie
je v takomto prípade povinný skúmať vedomostnú stránku zdaniteľnej osoby o podvodnom konaní.
Dobrá viera alebo jej absencia na strane žalobcu sa nemá žiaden vplyv na otázku, či sa dodanie tovaru
uskutočnilo. Inými slovami, ak k dodaniu tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Družstvo
Trentin reálne nedošlo, tak je logické, že žalobca o tejto skutočnosti musel vedieť a nekonal v dobrej

viere. Správca dane sa dôsledne zaoberal mierou zavinenia na strane žalobcu, pričom zistil ďalšie
neobvyklé a neštandardné okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva, že žalobca musel vedieť o podvodnom
konaní X. Z., ktorý za deklarovaného dodávateľa Družstvo Trentin vystupoval, hoci už nebol predsedom
predstavenstva. Z Obchodného registra SR vyplýva, že X. Z., konajúci za deklarovaného dodávateľa,
ktorý vystavil preverované faktúry je zapísaný ako konateľ, spoločník, resp. bývalý konateľ a spoločník

viacerých obchodných spoločností, z ktorých väčšina zanikla z rôznych neštandardných dôvodov, ako
výmaz ex offo, zlúčenie s nekontaktným právnym nástupcom, spoločnosti sú bez konateľa, konateľmi
a spoločníkmi sú v súčasnosti nekontaktní občania Maďarska, Poľska a Rumunska, spoločnosti často
menili sídla a obchodné názvy. Žalovaný uzavrel, že X. Z. nekoná v súlade so zásadami poctivéhoobchodného styku, keď tento bol konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti Cino s.r.o., so
vznikom funkcie 16.07.2015, skončením funkcie 08.03.2018, následne bezprostredne na to predsedom
predstavenstva Družstva Trentin po dobu 20 dní, pričom každá právnická osoba, v ktorej fungoval buď

zanikla s problémami, alebo je reálne nefunkčná. Družstvo Trentin, nemalo zamestnancov, majetok,
priestory, ani internetovú stránku. Konanie žalobcu, ktorý následne po zmene v spoločnosti Cino, s.r.o.,
v ďalších zdaňovacích obdobiach spolupracoval s X. Z. v mene nekontaktného dodávateľa Družstva
Trentin, ktorého konateľom bol občan X. bolo neopatrné
aneobozretné.Zuvedenýchskutočnostívyplýva,že"ekonomickáčinnosť'X.Z.,ktorýpotvrdilvystavenie

sporných faktúr nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku vykonávaného v dobrej viere
a v súlade so zákonom, pričom existuje dôvodné podozrenie, že X. Z. prostredníctvom obchodných
spoločností vystavoval "fiktívne faktúry" bez ekonomického opodstatnenia s cieľom optimalizácie
daňových povinností svojich odberateľov, vrátane žalobcu. Dodávateľ Družstvo Trentin je nekontaktný
a nepotvrdil vierohodnosť preverovaných faktúr v zmysle § 71 ods. l písm. c) zákona o DPH. Svedok X.
Z., ktorý potvrdil, že preverované faktúry (máj 2018) vystavil bol predsedom predstavenstva dodávateľa

Družstvo Trentin len 20 dni v čase jeho vzniku od 01.02.2018 do 21.02.2018, avšak nie v kontrolovanom
zdaňovacom období máj 2018, kedy mal za deklarovaného dodávateľa Družstvo Trentin konať v zmysle
plnej moci udelenej predsedom predstavenstva, nekontaktným občanom X., ktorého sa správcovi
dane nepodarilo vypátrať ani prostredníctvom imigračného úradu. Správca dane na základe informácií
z analytického systému kontrolných výkazov zistil, že dodávateľ Družstvo Trentin daň fakturovanú

žalobcovi reálne neodviedol do štátneho rozpočtu, pretože si daň na výstupe znižoval prostredníctvom
"fiktívneho reťazca" nekontaktných dodávateľov, ktorí reálne nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť,
pričom na začiatku podvodného obchodného reťazca nebola daň priznaná a odvedená do štátneho
rozpočtu. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane nepreukazuje podvodné konanie a úmysel žalobcu
na účely trestného práva, ktoré je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, a ktorým správca

dane postúpi podnet na podozrenie zo spáchania daňového trestného činu, pretože je nepochybné, že
sporné plnenie bolo konaním, ktorého výsledkom bol daňový únik. Žalovaný sa stotožnil so záverom
správcu dane, ktorý podľa neho vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého
bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca sa a deklarovaný dodávateľ Družstvo Trentin vzájomný
obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom získania takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinaknebolžalobcaoprávnený,pričomdodávateľoviDružstvoTrentin
uvedenému na sporných faktúrach vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, nie však
podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane podl'a
§ 49 ods. l a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky oprávňujúce ho uplatniť si právo na

odpočítanie dane v zmysle sporných faktúr, pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú
reálnemu plneniu vykonanému deklarovaným dodávateľom Družstvo Trentin. Námietky uvedené v
odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

20. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

24. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo

pri správe daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubeniealebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový

subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

26. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

27. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

28. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

29. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

30. Podľa § 44 ods. 3 daňového poriadku
správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj

u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.

31. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu

daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú
hospodárske operácie
a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie,
vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne
alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

32.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

33. Podľa § 68 ods. 1 druhá veta daňového poriadku vyrubovacie konanie po doručení protokolu s
výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná
a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.

34. Podľa § 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

35. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrení žalovaného ako aj administratívneho

spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade
so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu
dane vedúci k vydaniu napadnutéhoa prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle,
efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí
obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď

svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav
správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane
a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu
dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, resp. nebolo preukázané reálne

dodanie tovaru v zmysle sporných faktúr dodávateľom označeným na sporných faktúrach (spoločnosť
Družstvo Trentin) a žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane z dodávateľských faktúr
od uvedeného dodávateľa, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdu a
judikatúrou kasačného súdu.

36. K dôkaznej povinnosti správny súd uvádza, že v daňovom konaní má prioritne dôkaznú povinnosť

daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä
zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe
ktorého správca dane získa poznatky
a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav

veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy
vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.
V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v
zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej

kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca
dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám
logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej

pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne
ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové
konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho
úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a

schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii.

37. Správny súd ďalej konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie

sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady
skutočnéhoobsahuprávnehoúkonurozhodujúcehopreurčeniedanevyplýva,žezdaňovéhohľadiskaje
rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o
ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na
základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44).

V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý
obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej
spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o
obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale
aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu

orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý
nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane
o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej
v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a
poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z

hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným
dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných
podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania
výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.38. Podľa názoru správneho súdu má správca dane právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo
služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný,

rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne
a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v
jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru
aleboslužiebtak,akotobolovprípadežalobcu.Vokamihu,keďsprávcadanespochybnídôveryhodnosť
údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii

plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž
nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože práve žalobca
je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom
priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na
daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou
Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom

zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01
a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový
subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom

leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH
uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009
v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17, rozsudok NS SR
8Sžfk/10/2020 z 08.07.2020).

39. Správny súd konštatuje, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods.
2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie,
ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok
na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných
právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani

pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho
zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu je potrebné
uviesť, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na
odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,

že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a služby reálne uskutočnené (§ 9 zákona o DPH)
konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na
odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik
nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a
to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľom

Družstvo Trentin, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať, predloženými dôkazmi odstrániť
odôvodnené pochybnosti správcu dane a žalovaného.

40. Podľa správneho súdu, samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si
nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia.

Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva
na odpočítanie DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry,
zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty,
nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného
obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového

subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca
dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať
základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet
DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný
obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať

nárok na odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že dodanie
fakturovaných tovarov bolo reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou
Družstvo Trentin). Dodávateľ Družstvo Trentin nie je riadne fungujúca spoločnosť, pretože konateľ je
nekontaktný, neposkytuje základné informácieo podnikateľskej činnosti spoločnosti a nepredložil účtovné a daňové doklady spoločnosti. Výpoveď X.
Z., bývalého predsedu predstavenstva dodávateľa Družstvo Trentin (ktorý reálne za družstvo konal)
bola nekonkrétna, nepresná, s tým, že svedok sa vyjadroval vo všeobecnej rovine a neuviedol žiadne

okolnosti súvisiace
s pôvodom sporného tovaru, pričom jeho výpoveď možno vyhodnotiť ako účelovú
s cieľom formálne potvrdiť reálnosť dodania tovaru pre žalobcu. Svedok X. Z. správcovi dane nepredložil
dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru. Dodávateľ Družstvo Trentin má nedoplatky na dani v sume
204.482,80 eur, na výzvy správcu dane nereaguje, na registračnej adrese nesídli, zásielky si nepreberá

a neplní si zákonné povinnosti voči správcovi dane. Daňovou kontrolou bolo spochybnené vykonávanie
ekonomickej činnosti dodávateľa Družstva Trentin. Družstvo Trentin nereagovalo na výzvu správcu
dane, so správcom dane nekomunikovalo a požadované účtovníctvo správcovi dane nepredložilo.
Správca dane nemohol zistiť spôsob nadobudnutia tovaru, pohyb tovaru, fyzickú prepravu tovaru,
skladovanie u dodávateľa
a manipuláciu s preverovaným tovarom a celkovú vzájomnú obchodnú spoluprácu

s deklarovaným dodávateľom Družstvo Trentin. Bývalí členovia predstavenstva Družstva Trentin U.. O.
D. a X. Z. konali za družstvo i keď predsedom predstavenstva bola tretia osoba. Ďalším preverovaním
subdodávateľov bolo zistené, že títo ani nemohli dodať tvrdený tovar, nakoľko v kontrolných výkazoch
ich dodávaeľov neboli dodávky zaznamenané. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne odôvodnene
generovali u správcu dane pochybnosti o reálnosti uskutočnených obchodov, najmä vo vzťahu k

subjektu dodávateľa, pričom žalobca nepredložil v daňovom konaní také dôkazy, ktoré by tieto
pochybnostirelevantnerozptýliliaobnovilidôveryhodnosťobchodnýchtransakcií,ktorévkontrolovanom
zdaňovacom období mali byť realizované medzi žalobcom a Družstvom Trentin. Vzhľadom na to, že
žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo
tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie máj 2018 uznaný ako

oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH
uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
V tejto súvislosti správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia
veci ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca
nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH

z faktúr od dodávateľa Družstvo Trentin, čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)
v súvislosti s § 19 ods. 1 zákona o DPH. Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho
súdu správne.

41. Pokiaľ žalovaný a správca dane poukázali na to, že zdaniteľné plnenie bolo spojené s podvodným

konaním a únikom dane, má správny súd za to, že pri tomto posúdení je potrebné vychádzať z ustálenej
judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej aj len „SDES“). Z rozhodnutia SDES vo veci
účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp.zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 možno
vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom
úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to, aby

mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia
byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky : - Vznikol z posudzovaných
zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? -
Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené

s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

42. Preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, je
v pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenie práva na
odpočítania dane zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Od toho sa potom

logicky odvíja preukazovanie ostatných podmienok. Správca dane ako aj žalovaný zistili únik dane,
a to na začiatku reťazca vykonštruovaného reťazca, kde sa nachádzal daňový subjekt VERSE one
s.r.o. a CHYRKO s.r.o., ktoré spoločnosti daň nepriznali a neodviedli do štátneho rozpočtu. Zo zistení
správcu dane a žalovaného vyplynulo, že všetky daňové subjekty zúčastnené vo vykonštruovanom
reťazci si dlhodobo neplnia svoje zákonné povinnosti podávať účtovné závierky a DPPO a niektoré

daňové subjekty aj daňové priznania DPH a kontrolné výkazy DP. Takto došlo k nezákonnému úniku
na dani v dôsledku podvodného konania, keď spoločnosti si navzájom fakturovali zdaniteľné plnenia,
pričomspoločnostinazačiatkureťazcadaňzpridanejhodnotyneodviedli.Možnosastotožniťsozávermi
žalovaného aj správcu dane, že uvedený reťazec bol umelo vytvorený bez reálneho dodávania tovarus cieľom navodiť zdanie reálnych obchodov. Rovnako sa možno stotožniť so závermi správcu dane a
žalovaného, že štandardnými dodávateľmi žalobcu boli spoločnosti Verex, s.r.o., Kruge1 s.r.o., Murat
s.r.o., ELTRA - ELMAT s.r.o.. Menované spoločnosti sa zaoberajú reálnym nákupom a predajom okrem

iného aj elektroinštalačného materiálu, pričom svoju ekonomickú činnosť prezentujú na internete, majú
svoje web stránky, prípadne e-shop. Preto závery žalovaného a správcu dane, že ak deklarovaný
dodávateľ Družstvo Trentin nemal zamestnancov, reálne sídlo, maloobchodnú predajňu, skladové
priestory, webovú stránku a neprezentoval svoju ekonomickú činnosť na internete, tak potom sú vážne
pochybnosti nielen o realizácii dodávky deklarovaného tovaru, ale aj o poctivom obchodom styku.

Svedok X.. Z. nevedel uviesť dodávateľov, ani presné miesta dodania, pričom nezhodol sa v základných
otázkach ani so žalobcom. V úvahu je potrebné vziať aj to, že žalobca vedome zavádzal správcu dane,
keď tvrdil, že nemá iné doklady okrem faktúr k dodávkam tovaru svojim odberateľom, čo sa ukázalo
ako nepravdivé, nakoľko odberateľ TEMPEST a.s. predložil faktúry s rozpismi. S ohľadom na vyššie
uvedené možno považovať za spoľahlivo zistené zodpovedanie prvých troch otázok pri skúmaní či šlo
o podvodné konanie s únikom dane.

43. Správny súd pred posúdením splnenia 4-tej otázky, týkajúcej sa vedomosti žalobcu o podvodnom
konaní, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa
17.10.2017 a v ňom vyslovený právny názor s ktorým sa plne stotožňuje, a ktorý si dovolí citovať:
„vyčleňovanie pojmu daňový podvod zo sféry daňového práva a jeho stotožňovanie výlučne s obdobne

označenou skutkovou podstatou (§ 277a Trestného zákona) v oblasti trestného práva zrejme vychádza
z nepochopenia citovanej judikatúry Súdneho dvora, ktorá jasne rozlišuje medzi zneužitím práva
a podvodom na DPH, pričom pojem daňový podvod v danej súvislosti stabilne používa na označenie
situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní
svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom

získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto
uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a
primeranej obozretnosti. Je treba poznamenať, že nakoľko v týchto prípadoch nejde o podvod v zmysle
vnútroštátneho trestného práva, terminologicky výstižnejšie by bolo hovoriť
o nedovolenom daňovom úniku. Pokiaľ však daňové orgány i súdy aplikujú relevantnú judikatúru

Súdneho dvora spolu s preberaním ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu
daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania DPH“.

44. Správny súd má za to, že žalobcovi bolo v daňovom konaní preukázané, že sa úmyselne zapojil do
podvodného reťazca spoločností, uplatňujúc si odpočet DPH na podklade faktúr od Družstva Trentin,

nakoľko vzhľadom na všetky okolnosti mal vedieť, že ide o neštandardnú obchodnú transakciu. Priamu
vedomosť preukazuje to, že žalobca vedome nespolupracoval riadne s daňovým úradom, keď mu
nepredložil spárovanie faktúr na prvé výzvy, a toto vykonal až dodatočne, keď zistil, že správca dane
si zabezpečil dôkazy, ktorými je schopný preveriť reálne stavy dodávok tovaru. Možno sa stotožniť so
závermi správcu dane a žalovaného, že spoľahlivo preukázali nedodanie tovaru dodávateľom žalobcu

spoločnosťou Družstvo Trentin. Bolo preukázané, že žalobca jednoznačne nepoužil takto deklarovaný
tovar na zabezpečenie a dosiahnutie svojich príjmov, keď z faktúr od dodávateľov Cino s.r.o. a
Družstvo Trentin vyplýva, že daňový subjekt deklaroval v zdaňovacích obdobiach január 2018 - jún
2018 obstaranie elektroinštalačného materiálu v hodnote základu dane 443.285,30 eur. Z dokladov
predložených od odberateľa TEMPEST a.s. (odpoveď na výzvu č. 100556037/2020) bolo zistené, že

kontrolovaný daňový subjekt deklaroval dodanie elektroinštalačného materiálu spoločnosti TEMPEST
a.s. v zdaňovacích obdobiach január 2018 - jún 2018 v podstatne nižšej hodnote (základ dane
125.157,00 eur). Aj pri pripočítaní ďalších faktúr vystavených pre odberateľov Soitron, s.r.o., Peikko
Slovakia, s.r.o., Aliga, s.r.o., Vorax, s.r.o., ARBE, s.r.o., NETLAB International, a.s. a Národný ústav
srdcových a cievnych chorôb, a.s. je zrejmé, že daňový subjekt v zdaňovacích obdobiach január

2018 - jún 2018 vynaložil na obstaranie tovaru o cca 76.146,47 eur viac, než deklaroval na výstupe
(spotreboval, prípadne dodal na zákazky), a to bez započítania ceny (výdavkov) na pracovnú činnosť
zamestnancov prípadne spolupracujúcich živnostníkov. Keďže žalobca a dodávateľ tvrdili, že materiál sa
dodával priamo na zákazky (diela), tak potom tieto tvrdenia sú účelové a nepravdivé, nezodpovedajúce
reálnemu stavu, z ktorého plynie, že také množstvo tovaru žalobca nepoužil v rozhodnom čase, ako mu

malo byť dodané a teda jednoznačne musel vedieť o konkrétnych okolnostiach obchodu. Žalobca tak
nepreukázal v konaní napriek opakovaným výzvam reálne spotrebovanie tovaru (jeho vyfakturovanie)
svojím odberateľom. Samotné zníženie vlastnej daňovej povinnosti pri odpočítaní dane na vstupe samo
osebeprotiprávnenieje.Podstatnoujevšakotázka,čižalobcavedieťmal,resp.mohol,žesazúčastňujepodvodného konania, a teda posúdenie tejto štvrtej otázky súvisí s vyhodnotením opatrení, ktoré daňový
subjekt prijal, resp. mal prijať v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej účasti na
daňovom podvode.

45. Správny súd považuje na tomto mieste za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca
má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach
napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení,

ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na
zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD
v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu
možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri
obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom

pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej
spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé
definičnéznakypojmupodnikanie,aleajvedomosťosubjektoch,vspoluprácisktorýmitakčiní.Zastavu,
že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho,
že na preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také

dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia, pričom žalobca takéto dôkazy
nepredložil.

46. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný a správca dane správne vyhodnotili okolnosť možnej
vedomosti žalobcu, a teda že tento vedieť mal, respektíve mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou

daňového podvodu zo strany dodávateľa Družstvo Trentin, nakoľko v konaní bolo preukázané, že
tento deklarovaný dodávateľ mu tovar dodať nemohol. Závery správcu dane aj žalovaného boli riadne
odôvodnené v rozhodnutí, žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol
a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený
podvod na dani. Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili správne orgány jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach a z tohto vyhodnotenia by bolo možné i podľa názoru súdu súhlasiť so záverom, že žalobca
konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných transakcií. Správca
dane dôvodne vytkol žalobcovi, že opakovane obchodoval so spoločnosťami, kde bol konateľom X..
Z., pričom šlo o obchody v státisícových sumách, ktoré prebehli s firmou bez priestorov, skladov,
zamestnancov. Uvedená spoločnosť bola bez praktických skúseností, bez etablovania na trhu, a preto

realizovanie obchodu s takouto spoločnosťou bolo pre žalobcu rizikové. Správca dane teda správne
uzavrel, že žalobca sa nechoval ako obozretný podnikateľ a nerealizoval opatrenia, ktoré bolo možno
od neho rozumne požadovať, a preto jeho konanie možno v zmysle európskej judikatúry považovať za
účastné na daňovom podvode, nakoľko vzhľadom na všetky okolnosti vedieť mal a mohol, že sa účastní
daňového podvodu.

47. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal
v početných bodoch správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce
z daňového poriadku, zo zákona o DPH, prípadne z Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné
zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým

rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už
vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po
celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom
práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku
ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne

oboznamoval žalobcu. Daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním
deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly
mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným
(jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení.

48. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu
vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil
sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky
potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospechalebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je
ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom
prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že

k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu
totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože žalobca
je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na
odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým
na daňovom subjekte. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane

nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca
dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a
navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že
k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami
(dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na
preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V

posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak, ako je
deklarované spornými faktúrami, teda či dodávateľ označený na faktúrach reálne uskutočnil dodanie
tovaru pre žalobcu.
V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní,

nemôžemubyťnároknaodpočetDPHpriznaný.Nazákladeuvedenéhosprávnysúdhodnotípredmetnú
žalobcovu námietku ako neodôvodnenú.

49. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní
z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na

učinenie záveru o nepreukázaní uskutočnenia dodania tovaru dodávateľom Družstvo Trentin ako aj
zapojenia žalobcu do podvodného konania. Na základe nimi vykonaného dokazovania s poukazom
na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH potom vec správne posúdili tak, že žalobca si
uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď
nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako

je deklarované na sporných faktúrach. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnili, zistený skutkový stav
správne posúdili s poukazom na vykonané dokazovanie, ktoré vyhodnotili a uviedli svoju správnu úvahu.
Rozhodnutie žalovaného a správcu dane netrpí vadou nepreskúmateľnosti, ako namietal žalobca.

50. Správny súd poukazuje na to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci

o reálnosti predmetného obchodu na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré
vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca
dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry
vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach
a jeho subdodávateľov uvedených v kontrolných výkazoch ako aj na kontrolu odberateľského vzťahu.

Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním
odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má
okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov
dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrou
deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy

predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce
na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné
považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a
žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli
k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno

dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že
žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite
vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť
svoj nárok na odpočet DPH. Podľa správneho súdu správca dane a žalovaný svoje rozhodnutie náležite
odôvodnili a preto námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí je nedôvodná.

51. K námietke ohľadne nepríslušnosti správcu dane na vykonanie daňovej kontroly ako aj na vydanie
prvostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že hodnotí túto námietku ako nedôvodnú. Oprávnenie
vykonať daňovú a na ňu nadväzujúce vyrubovacie konanie u daňového subjektu s trvalým pobytomv územnom obvode iného správcu dane vyplýva z § 44 ods. 3 daňového poriadku, na základe
ktorého správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný
iný správca. Zároveň podľa § 68 ods. 1 druhá veta daňového poriadku vyrubovacie konanie po

doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá
správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Daňový poriadok správcovi dane (s výnimkou správcu dane, ktorým je
obec) umožňuje vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu, aj keď podľa zákona nie je na správu
daní miestne príslušný, a to bez predchádzajúceho delegovania miestnej príslušnosti, resp. bez toho,

aby daňovú kontrolu vykonával ako dožiadaný orgán. Na základe oprávnenia vyplývajúceho z § 44
ods. 3 daňového poriadku mohol vykonať daňovú kontrolu u žalobcu Daňový úrad Trenčín, pobočka
Považská Bystrica, napriek tomu, že miestne príslušným správcom dane žalobcu je Daňový úrad
Prešov. Následne v zmysle § 68 ods. 1 daňového poriadku musel vykonať vyrubovacie konanie a
rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydať Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica. Žiadne
pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi daňovými úradmi nevznikli a preto nebol dôvod, aby

o miestnej príslušnosti rozhodoval žalovaný v zmysle § 7 ods. 4 daňového poriadku. Daňový poriadok
neustanovuje, že by daňový subjekt (žalobca) mohol v priebehu daňovej kontroly podať námietku
miestnej príslušnosti, o ktorej by bol žalovaný povinný rozhodnúť. S uvedenou námietkou sa žalovaný
v napadnutom rozhodnutí riadne a vecne správne vyporiadal na strane 18 napadnutého rozhodnutia.

52. Čo sa týka námietky ohľadne toho, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje potrebné náležitosti,
keďže neobsahuje sídlo správcu dane, ale obsahuje len sídlo pobočky správny súd zhodne so
žalovaným konštatuje, že zákonodarca nerozčleňoval daňový úrad pridaním jeho pobočiek navonok,
ale smerom dovnútra. Preto aj pracovníci pobočky daňového úradu, hoci vykonávajú svoju činnosť na
adrese odlišnej od adresy sídla daňového úradu, tak konajú ako oprávnené úradné osoby daňového

úrady. V § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. je vymedzený priestor, v ktorom daňový úrad vrátane
pobočiek a kontaktných miest vykonáva svoju zákonom vymedzenú pôsobnosť. Podľa § 5 ods. 6
zákona č. 35/2019 Z. z. na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky
daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa
daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident. V prejednávanom prípade pobočka Daňového úradu

Trenčín,PovažskáBystricavykonaladaňovúkontroluavydalaprotokolarozhodnutie,načonepotrebuje
právnu subjektivitu ani procesnú spôsobilosť, nakoľko v zmysle § 5 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z.
je prenesené na pobočku oprávnenie vykonávať činnosti daňového úradu vymedzené v § 5 ods. 5
citovaného zákona, t. j. správu daní, ktorej obsahom je aj výkon daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania.

53. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania dokazovania - miestne zisťovanie za účelom
preukázania materiálneho plnenia a výsluch svedkov, pracovníkov žalobcu, ktoré by preukázali
existenciu a spracovanie tovaru a dodanie tovarov dotknutým dodávateľom, čím malo dôjsť k neúplnému
zisteniu skutkového stavu a k neumožneniu žalobcovi splniť si svoje dôkazné povinnosti správny súd

uvádza, že v danom prípade miestne zisťovanie nemôže vyvrátiť dôvodné pochybnosti správcu dane a
žalovaného, ktorí spochybnili existenciu tovaru a dodanie tovaru dodávateľa uvedeného na faktúrach,
pričom zistili, že žalobca údajne dodaný tovar nepoužil na zabezpečenie dosiahnutia príjmov. Žalobca
a tiež i svedok X. Z. zhodne tvrdili, že tovar žalobcovi dodal svedok a žalobca si tovar osobne prevzal,
z čoho vyplýva, že pri preberaní tovaru neboli prítomní zamestnanci žalobcu, ktorí by mohli potvrdiť

dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa. Žalovaný správne v rozhodnutí poukázal i na účelovú
zmenu výpovede žalobcu, ktorý po oboznámení sa s dôkazom od spoločnosti Volkswagen Slovakia a.s.
tvrdil, že tovar preberal ešte pred výrobným závodom, čím zmenil svoju pôvodnú výpoveď. Z uvedených
dôvodov správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú, nakoľko vykonanie miestneho
zisťovaniaavýsluchuzamestnancovžalobcu,nemohlipreukázaťdodanietovaruspoločnosťouDružstvo

Trentin.

54. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o porušení vyhľadávacej zásady vo vyrubovacom
konaní. Je pravdou, že žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie prehľadom vstupov a výstupov do
výrobného závodu Volkswagen Slovakia a.s., ale je na úvahe správcu dane, aké dôkazy vykoná, aby

skutkový stav zistil čo najúplnejšie a nie je viazaný pritom len návrhmi daňového subjektu. Keďže daňový
subjekt - žalobca tvrdil, že k dodaniu tovarov od Družstva Trentin dochádzalo v uvedenom závode, kde
bol tovar aj ďalej spracovávaný pre odberateľov žalobcu, bolo logické, že dodávateľ musel mať v dňoch
dodania tovaru evidovaný vstup a výstup do tohto závodu, a preto správca dane, reagujúc na tvrdeniežalobcu a dodávateľa ohľadom dodania tovaru, si vyžiadal od spoločnosti Volkswagen Slovakia a.s.
prehľad vstupov a výstupov do areálu závodu. I keď uvedený dôkaz bol vyžiadaný až vo vyrubovacom
konaní, nejde o porušenie daňového poriadku, ale o povinnosť správcu dane v zmysle § 24 ods. 2 daň.

poriadku. Žalobca poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžfk/10/2016, ktorý však v danej veci nie je
aplikovateľný,pretožesatýkalvykonávaniadokazovaniasprávcomdanepotom,akoužsúdprávoplatne
rozhodol, že nebola dodržaná zákonná lehota na výkon daňovej kontroly.

55. Pokiaľ žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01.12.2021 a tiež na súdnom pojednávaní

poukazoval na skutočnosť, že na základe obdobných žalôb podaných žalobcom už prebiehali súdne
konania na Krajskom súde v Trenčíne pred iným senátom (senát 13S), ktoré boli právoplatne ukončené
tak, že súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutia zrušil a tiež, že voči žalobcovi žalovaný rozhodnutia
správcu dane, týkajúce sa daňovej kontroly za rok 2016, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, správny
súd považuje za potrebné uviesť, že nie je viazaný právnym názorom iného senátu, keď po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia dospel k inému právnemu záveru. Proti rozhodnutiam, na ktoré poukazoval

žalobca, žalovaný podal kasačnú sťažnosť, a tak vo veci bude rozhodovať Najvyšší správny súd SR,
ktorého právnym názorom je súd viazaný. Tiež je potrebné uviesť, že i keď v zmysle § 3 ods. 9 Daň.
poriadku platí zásada, že v skutkovo zhodných prípadoch nemajú vznikať neodôvodnené rozdiely,
rozhodnutia žalovaného, na ktoré žalobca poukazoval, sa týkali síce žalobcu, ale inej daňovej kontroly,
za iné zdaňovacie obdobia, vo veci konal iný správca dane a tiež neuznané odpočty DPH sa týkali

dodávok od iných dodávateľov. Naviac, uvedenú námietku žalobca uplatnil až po zákonom stanovenej
lehote, a preto správny súd na ňu neprihliadol v zmysle § 62 ods. 1 SSP.

56. Za nedôvodnú správny súd vyhodnotil i námietku žalobcu, že správca dane a žalovaný nerešpektujú
judikatúru Súdneho dvora EÚ a tiež NS SR, na ktoré v žalobe poukázal. Správca dane a žalovaný

poukázali v rozhodnutiach na relevantnú judikatúru, podľa ktorej vo veci rozhodovali.

57. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností
urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre

odpočítaniedanezvyššieuvedenýchdôvodovapopreskúmanívecisprávnysúddospelkzáveru,žeani
v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové
orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli
v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v
žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia

správcu dane.

58. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

59. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa
§ 190 SSP žalobu zamietol.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov

konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.

61. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd
náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania

si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v
Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP
sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený

advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o
správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.