Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822010004
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7822010004.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník, v Rožňave dňa 01.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, § 215 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku
trestné stíhanie obvineného D. O., Q.. XX.XX.XXXX T. N., W. U. E. F. XXX pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin marenia exekučného konania podľa § 243a odsek 1 písmeno e/ Trestného
zákona, ktorý mal spáchať tak, že v čase od mesiaca apríl 2021 do mesiaca september 2021 v

Gemerskej Hôrke, okres Rožňava, ako podnikateľský subjekt D. O., E. F. Č.. XXX, XXX XX E. F., Z.:
XXXXXXXX, voči ktorému bolo vedené exekučné konanie Exekútorským úradom Rožňava - súdnym
exekútorom JUDr. Martinom Petrovičom pod sp. zn. 413 EX 394/2020 na vymoženie pohľadávky
oprávneného Union zdravotnej poisťovne, a. s. Bratislava v celkovej výške 608,35 EUR napriek výzve
exekútorského úradu na vydanie motorových vozidiel zn. Volkswagen Passat, ev. č. N. XXX U., a zn.
Škoda Octavia, ev. č. N. XXX O., hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii, zo dňa 07.04.2021, ktorú

obvinený prevzal dňa 15.04.2021, žiadnym spôsobom na ňu v lehote uvedenej vo výzve nereagoval a
následne nereagoval ani na Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom spísaných hnuteľných
vecí, zo dňa 02.09.2021, ktorý prevzal dňa 06.09.2021, zastavuje, keďže tento skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal dňa 05.01.2022 obžalobu na obvineného D. O. pre

skutokuvedenývovýrokurozhodnutia,ktorýprávnekvalifikovalakoprečinmareniaexekučnéhokonania
podľa § 243a ods. 1 písm. e/ Trestného zákona.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť
závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie

zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Súd pri preskúmavaní obžaloby zistil nasledujúce skutočnosti.

Trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci začalo na základe trestného oznámenia podaného
exekútorom dňa 24.09.2021, podľa ktorého sa voči povinnému D. O. vedú exekučné konania 413EX
394/20, EX 414/2020, 445/2020, 448/2020, 361/2021, 558/2021, 574/2021, 760/2021. Zároveň exekútor
uviedol, že povinný je vlastník motorových vozidiel Volkswagen Passat, AC kombi, osobné vozidlo,
červená, 1. reg.: 26.10.2006, reg. SK: 20.05.2009, vlastník aj držiteľ, stav k 02.09.2021, P. N. a Škoda

Octavia, AA sedan, osobné vozidlo, zelená metalíza pastelová, 1. reg.: 08.09.2004, reg. SK: 10.03.2015,
vlastník aj držiteľ, stav k 02.09.2021, P. N.. Uvedené vozidlá boli spísané súdnym exekútorom dňa07.04.2021, pričom súdny exekútor vydal aj upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie ako aj
upovedomenie o súpise vecí a uvedené dokumenty boli povinnému zaslané dňa 07.04.2021 a tieto si
prevzal dňa 15.04.2021. Dňa 07.04.2021 bol povinný vyzvaný na vydanie uvedených vozidiel do sídla

exekútorského úradu za účelom ich predaja v rámci výkonu exekúcie. Túto výzvu prevzal taktiež dňa
15.04.2021. Napriek uvedenému vozidlá nevydal a žiadnym spôsobom v lehote uvedenej vo výzve
na svoju povinnosť nereagoval, napriek poučeniu o trestnoprávnych následkoch svojho konania. Dňa
02.09.2021 bol vo všetkých exekučných konaniach vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
predajom hnuteľných vecí, ktorý bol povinnému doručený dňa 06.09.2021. Ani na uvedené obvinený

nereagoval a vozidlá nevydal, navyše nezaplatil ani len čiastočnú úhradu v ktorejkoľvek exekúcii.

Obvinený v prípravnom konaní vypovedal, že od roku 2017 vykonáva činnosť SZČO, ktorú ukončil tohto
roku. Podnikanie vykonával v oblasti údržby pre spoločnosť Essity Gemerská Hôrka. Počas podnikania
zamestnával troch robotníkov, pričom mal vedomosť o tom, že je voči nemu vedené exekučné konanie
z dôvodu nedoplatkov platieb pre Union zdravotnú poisťovňu. Potvrdil, že si prevzal upovedomenie

o spôsobe vykonania exekúcie a upovedomenie o súpise vecí, ako aj exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie. Z dôvodu zlej finančnej situácie si svoje povinnosti nesplnil. Autá neodovzdal, lebo vozidlo
Škoda Octavia bolo v nepojazdnom stave a vozidlo Volkswagen Passat využíval pri práci, kedy vozil
robotníkov. Po výsluchu na polícii kontaktoval v mesiaci október exekútora, kedy sa s ním dohodol,
že mu budú zasielané určité dlžné sumy, ktoré následne vyplatí. Dňa 25.10.2021 previedol na účet

súdneho exekútora prvú platbu v sume 500,- EUR, druhú splátku vo výške 347,69 EUR previedol
dňa 23.11.2021. Dňa 25.11.2021 mal obvinený absolvovať osobné stretnutie so súdnym exekútorom,
ktorému dňa 26.11.2021 doručil do sídla exekučného úradu osobné motorové vozidlo Volkswagen
Passat. Na záver výsluchu uviedol, že dlhy voči zdravotným poisťovniam vyplatí do konca roka.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že exekúcie vedené voči obvinenému ako povinnému u
exekútora JUDr. Martina Petroviča pod č. 413EX 574/21 (konečné vyúčtovanie exekúcie 347,69 EUR),
448/20 (konečné vyúčtovanie exekúcie 314,42 EUR), 445/20 (konečné vyúčtovanie exekúcie 355,64
EUR), 414/20 (konečné vyúčtovanie exekúcie 271,77 EUR), 361/20 (konečné vyúčtovanie exekúcie
314,07 EUR), 558/21 (konečné vyúčtovanie exekúcie 710,10 EUR), 760/21 (konečné vyúčtovanie

exekúcie 766,21 EUR) boli ukončené vymožením pohľadávky jej príslušenstva a trov exekúcie.

Platobné príkazy na úhradu Slovenskej sporiteľne potvrdzujú, že zo strany J. S. došlo k dňa 25.10.2021
k platbe 500,- EUR, a dňa 17.12.2021 k platbe 3.000,- EUR na účet príjemcu JUDr. Martin Petrovič so
správou pre príjemcu D. O..

Súd po preskúmaní súdneho spisu na základe vyššie uvedeného považuje za potrebné predniesť,
že trestné právo predstavuje vždy posledný prostriedok, ktorý je možné použiť len vtedy ak použitie
iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy, alebo je zjavne neúčelné. Trestné právo
a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania, ako trestného činu je potrebné považovať za ultima ratio,

teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.j. z hľadiska
ochrany základných spoločenských hodnôt. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali
orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana prevažne celospoločenských hodnôt. Súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že úlohou činných v trestnom konaní nie je riešiť problémy exekučného
konania. Súd zastáva názor, že trestné právo má miesto len tam kde sú iné prostriedky ochrany

práv fyzických a právnických osôb vyčerpané, neúčinné, alebo nevhodné, pričom štát tieto prostriedky
(trestného práva) môže uplatňovať len na báze zdržanlivosti , t.j. tam kde iné nástroje práva zlyhali alebo
sú neefektívne a neadekvátne.

Skutková podstata trestného činu marenia exekučného konania nechráni konkrétny spôsob výkonu

exekúcie (napríklad exekúciu predajom hnuteľných vecí, či cenných papierov), ale chráni exekučné ko-
nanie ako celok, t. j. chráni cieľ exekučného konania a tým je uspokojenie pohľadávky veriteľa. Ak by táto
skutková podstata chránila konkrétny spôsob výkonu exekúcie, muselo by to byť uvedené priamo ako
znak tejto skutkovej podstaty. Práve preto len sťaženie spôsobu konkrétneho výkonu exekúcie nemožno
považovať za marenie cieľu exekučného konania. Napokon, samotný exekučný poriadok pripúšťa (§65

exekučného poriadku), že exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými
spôsobmi.Pojem marenie exekučného konania preto nemožno definovať paušálne, t. j. k pojmu „marenie exekuč-
ného konania“ nemožno pristupovať len čisto formálne, bez toho, aby sme zisťovali, či skutočne môže
objektívne prísť k podstatnému ohrozeniu účelu (cieľu) exekučného konania. Alebo povedané inak, za

marenie exekučného konania nemožno považovať len samotné oddialenie skončenia exekučného ko-
nania (uspokojenia pohľadávky oprávneného), pretože oddialenie skončenia exekučného konania nez-
namená jeho znemožňovanie, respektíve jeho podstatné sťažovanie, t. j. neznamená, že nemôže dôjsť
k uspokojeniu veriteľa z iného majetku dlžníka (povinného).

Možno preto uzavrieť, že výklad pojmu „marenie exekučného konania“, ktorý je uvedený v návetí základ-
nej skutkovej podstaty trestného činu marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1 Tr. zák. zne-
možňuje, aby sa len formálne útoky povinného voči hnuteľným veciam považovali za spáchanie tohoto
trestného činu, ak povinný disponuje aj ďalším majetkom reálne použiteľným k uspokojeniu oprávnené-
ho. Aj pri tomto trestnom čine bude preto nevyhnutné dokazovať, aký má povinný majetok, či by mohol
podliehať exekúcii a či by mohol byť (alebo bol) veriteľ celkom uspokojený z iného dlžníkovho majetku.

Nereagovanie na výzvu exekútora teda podľa názoru súdu nie je automaticky konaním protiprávnym
majúcim trestnoprávnu povahu. Neschopnosť exekútora realizovať úkony v zmysle exekučného
poriadku nemožno nahrádzať normami trestného práva. Súd má za to, že exekútor nevyčerpal všetky
možnosti na uspokojenie oprávnenej osoby. Exekučný poriadok dáva exekútorovi dostatok kompetencií

na úplné zistenie stavu vecí. Exekútor má možnosť vyjsť na miesto, zabezpečiť vec, zaistiť vec,
uložiť pokutu a nesuplovať svoju nečinnosť normami trestného práva. Zároveň prípadnou osobnou
prítomnosťou by v prejednávanom prípade bolo mohlo dôjsť k preukázaniu, že motorové vozidlo vedené
na obvineného, Škoda Octavia je nepojazdné, resp. k zaisteniu druhého motorového vozidla. Nemožno
prehliadnuť aktivitu obvineného po zistení, že sa voči nemu vedie trestné konanie, kedy 7 exekúcii bolo

ukončených zaplatením vymožených pohľadávok, ich príslušenstva a trov exekúcie.

S ohľadom na povahu prejednávaného prípadu konanie obvineného v skutku definovanom a ustálenom
obžalobou podľa názoru súdu nenapĺňa zákonné znaky trestného činu s poukazom na zásadu „ultima
ratio“, a teda s ohľadom na materiálne ponímanie trestného činu ako konania subsidiárneho vo vzťahu

k iným právnym odvetviam (správnemu konaniu, občianskoprávnemu konaniu, atď.). Zásada „ultima
ratio“ síce nie je v zákone výslovne pomenovaná, ale vyplýva z princípov platných v právnom štáte,
a to z princípu uzákonenia trestnoprávneho postihu len v nevyhnutných prípadoch (§ 2 ods. 2 Tr.
poriadku),uloženiatrestulenvnevyhnutne
potrebnejmiererepresie(§34ods.2Tr.zák.), pri využití aj ochranných opatrení (§ 35 ods. 1, 5 Tr. zák. ) a najmä z ústavnej zásady proporcionality pri zásahu do základných ľudských práv
ukotvenej v čl. 13 ods. 2, 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Na tomto mieste súd zvýrazňuje subsidiaritu trestnej ochrany, ktorá prichádza v úvahu až po využití

ostatných prostriedkov právneho poriadku. Súd taktiež považuje za potrebné zdôrazniť, že orgány činné
v trestnom konaní nemôžu prehliadnuť zjavnú skutočnosť, že nástroje pomocou ktorých sa realizuje
trestnoprávna ochrana, obmedzujú základné práva a slobody a len dôsledné rešpektovanie princípu
ultima ratio zaručuje, že takéto obmedzenia bude možné ešte považovať za proporcionálne s účelom
sledovaným trestným konaním. Jednotlivé zložky proporcionality pritom sú spôsobilosť, nevyhnutnosť

a adekvátnosť použitia trestnoprávneho prostriedku ochrany a vyjadrujú nutnosť zodpovedania otázky
či neexistuje alternatívne riešenie v mimotrestnej oblasti, ktoré by predstavovalo menšie obmedzenie
základných práv konkrétnej osoby. Z princípu nevyhnutnosti vyplýva, že možnosť využiť trestnoprávny
prostriedok nesmie byť natoľko jednoduchá a bežná, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie
celkom rezignovať na aktívnu ochranu ich práv a záujmov v takej miere, ktorú od nich treba rozumne

vyžadovať. Takýto stav by totiž odporoval zásade ultima ratio ale aj zásade vigilantibus iura (právo
pomáha bdelým).

Podľa súdu v nadväznosti na už uvedené skutok sa nestáva automaticky trestným činom len preto, že
ho za trestný čin označí oznamovateľ - poškodený v podanom trestnom oznámení, resp. v zápisnici

o podaní trestného oznámenia. Oznamovateľ, resp. poškodený má síce právo na podanie trestného
oznámenia a následne orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť sa ním zaoberať a rozhodnúť
o ňom, avšak konečné posúdenie, či skutok napĺňa znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu
je plne v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní a nie oznamovateľa, resp. poškodeného. Jepravdou, že každý má síce zákonný nárok na to, aby sa jeho podaniami kompetentné orgány zaoberali a
aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave.
Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že aby bolo možné kvalifikovať nejaké konanie ako trestný

čin, tak k tomu je potrebné, aby boli naplnené jeho materiálne aj formálne znaky, pričom za trestný čin
je možné označiť len konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré je zároveň aj protiprávnym konaním,
t.j. že vykazuje znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu, uvedenej v osobitnej časti Trestného
zákona, pričom k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu je zároveň potrebné,
aby boli naplnené všetky znaky súčasne.

Súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade absentujú obligatórne znaky skutkovej podstaty
trestného činu a to tak objektívna ako aj subjektívna stránka u obvineného. V uvedenom prípade bola
prokurátorom podaná obžaloba na obvineného pre trestný čin marenia exekučného konania podľa
§ 243a ods. 1 písm. e/ Tr. zák. Trestného činu marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1
písm. e/ Tr. zák. sa dopustí ten kto maril exekučné konanie tým, že nevydal vec podliehajúcu exekúcii.

Podstatným znakom skutkovej podstaty trestného činu marenia exekučného konania podľa § 243a Tr.
zák. je nevyhnutná prítomnosť úmyselného konania ako formy zavinenia podľa § 15 písm. a, b/ Tr. zák.,
pričom je potrebné poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax z ktorej plynie záver, že zavinenie
páchateľa musí byť vždy preukázané výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplývať záver
o existencii zavinenia, pričom sa tento záver musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z

vykonaného dokazovania.

Súd po preskúmaní všetkých dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu dospel k jednoznačnému záveru, že
v uvedenom prípade nedošlo zo strany obvineného k naplneniu skutkovej podstaty prečinu marenia
exekučného konania podľa § 243a ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a po ukončení dokazovania v prípravnom

konaní neboli splnené zákonné podmienky pre podanie obžaloby na obvineného, pretože v uvedenom
prípade nejde o trestný čin a nie je dôvod na postúpenie veci. S poukázaním na vyššie uvedené súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na

Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Sťažnosť má odkladný účinok.