Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214121
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8714214121.17

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: E. Z., X.. X.X.XXXX, V.
L. J. XXX/XX, XXX XX P., práv.zast.: Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., IČO: 44 250 029,
Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a. s., IČO: 00 653 501, so
sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, práv.zast.: PRK Partners s. r. o., IČO: 35 978 643, Hurbanovo
nám. 3, 811 06 Bratislava, v konaní o zaplatenie 6 917,48 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2014 žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť mu náhradu škody vo výške 6 917,48 eur spolu s príslušenstvom ako aj nahradiť mu
trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 26.7.2014 o 23:00 hod. došlo k dopravnej nehode motorových
vozidiel BMW 750XI, EČV: J., Volswagen Passat EČV: J. a motorového vozidla Renault Megane EČV:R..
Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla Renault povinne zmluvne poisteného u žalovaného.

K dopravnej nehode bola privolaná polícia, ktorá udelila vodičovi vozidla pokutu za spáchanie priestupku
proti plynulosti cestnej premávky. Motorové vozidlo žalobcu bolo v dôsledku zrážky viditeľne a značne
poškodené v prednej aj zadnej časti čo zodpovedalo priebehu nehodového deja, ktorý v žalobe žalobca
popísal. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na poskytnutie poistného plnenia. Dňa 31.7.2014 sa u
žalovaného zúčastnil obhliadky motorového vozidla a dňa 5.8.2014 doobhliadky. Dňa 9.9.2014 zaslal
žalovaný žalobcovi oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia,

keď mal dospieť k záveru, že preukázaný rozsah a charakter poškodenia nezodpovedá deklarovanému
nehodovému deju. Cena opravy vozidla žalobcu bola podľa rozpočtu určená vo výške 6 917,48 eur k
čomu predložil kalkuláciu nákladov opravy. Úroky z omeškania si uplatňuje žalobca s odkazom na ust. §
17 ods. 7 zák. č. 381/2001, keď sa po 15 dňoch od 9.9.2014 mal dostať žalovaný do omeškania. K žalobe
predložil oznámenie škodovej udalosti, správu o nehode, záznam o preverovaní oznámenia- škodovej
udalosti z Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade, zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti

z č. 3008517914 žalovaného - prvotný zápis a z doobhliadky uzavretie škodovej udalosti žalovaným,
kalkulácia opravy.

2. K žalobe sa na výzvu súdu vyjadril žalovaný tak, že trvá na svojom stanovisku, ktoré žalobcovi
zaslal 9.9.2014 a pre objektívne posúdenie si dali vypracovať znalecký posudok č. 160/2014 znalcom
Ing. Kováčom Petrom, ktorý v prílohe zaslal a navrhol, aby súd do konania prizval znalca za účelom

vypracovania znaleckého posudku a zároveň súdu oznámil otázky na ktoré má znalecký posudokzodpovedať. Následne právne zastúpenie žalovaného prevzala v záhlaví rozsudku uvedená advokátska
kancelária.

3.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 12.11.2015 navrhol vypracovať znalecký posudok. Právny
zástupca žalovaného netrval na návrhu, ktorý vypracoval interný právnik žalovaného a teda, aby súd
nariaďoval ďalšie znalecké dokazovanie, avšak pokiaľ by sa súd nestotožnil s týmto návrhom, aby súd
ustanovil znalca z iného ako Prešovského kraj.

4.Súd nariadil uznesením z 10.2.2016 znalecké dokazovanie a na jeho vykonanie ustanovil znalca z
odboru cestnej dopravy- odvetvie nehody v cestnej doprave Ing. Stanislava Choma. Znalec vypracoval
znalecký posudok 008/2016 a dňa 21.6.2016 tento súdu doručil. K znaleckému posudku sa vyjadrili
sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov, kedy právny zástupca žalobcu súhlasil
s vypracovaným znaleckým posudkom, ale právny zástupca žalovaného doručil 25.8.2016 vyjadrenie
k znaleckému posudku v ktorom nesúhlasil so závermi znalca Ing. Chomu, keď znalecký posudok

považovali za nepresný a nedostatočne odôvodnený. V tomto podaní sa zároveň vyjadril čo namietajú
voči znaleckému posudku. Na žiadosť súdu sa k výhradám, ktoré uviedol žalovaný vyjadril podaním
doručeným 18.10.2016 Ing. Choma, kedy právny zástupca žalovaného ani po tomto vyjadrení znalca
nezmenil svoj názor, že aj odborné vyjadrenie znalca je zavádzajúce, nepresné a nedostatočne
odôvodnené a uviedol opätovne svoje výhrady a stanovisko znalca, ktorý vypracovával prvotný znalecký

posudok a to Ing. Petra Kováča.

5.Žalobca bol vypočutý na pojednávaní dňa 7.7.2020, keď na tomto pojednávaní uviedol, že v čase
škodovej udalosti majiteľom vozidla Wolsvagen Pasat bola leasingová spoločnosť, držiteľom vozidla
bol on. Pri svojej výpovedi opísal ako došlo k škodovej udalosti, vyjadril sa, že mal uzavreté iba PZP

poistenie a havarijné poistenie nemal uzavreté. Ohlásil dopravnú nehodu svojej poisťovni. Z poisťovne
bol vyslaný aj likvidátor na obhliadku vozidla. Uskutočnila sa aj doobhliadka vozidla. Dohodol sa s
poisťovňou že chce plnenie rozpočtom. Kalkuláciu opravy mu robil servis, poisťovňa mu odmietla plniť,
dospela k záveru, že k nehodovému deju takýmto spôsobom nedošlo a on s touto kalkuláciou zašiel za
svojím advokátom, poradiť sa ako ďalej postupovať. Ďalej sa vyjadril k tomu či sa poznal s osobami,

ktoré boli účastné tohto nehodového deja. On si opravil motorové vozidlo prostredníctvom autoservisu,
ktorý si vybral na čo si požičal peniaze a po oprave si zase požičal peniaze, aby doplatil leasing a
auto následne odpredal cez autobazár v SNV. V motorovom vozidle bol sám, airbag nevystrelil ani na
strane vodiča a na strane spolujazdca bol asi deaktivovaný, nevedel či fungovali alebo nie, ale vozil v
autosedačke syna, preto ten airbag spolujazdca deaktivovali. Auto určite malo airbagy, kupoval jazdené

vozidlo, či bolo predtým havarované sa nevedel vyjadriť. Vyjadril sa k poškodeniam motorového vozidla.
Opravu auta mu robil kamarát H. M., autá opravuje, má na to živnosť. Jeho brat bol aj s odťahovkou pre
havarované auto. Pri nehode nebol nikto z účastníkov zranený a uviedol, že nie je žiaden podvodník
a nič nezinscenoval.

6.Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach na podanej žalobe trval, poukazoval na vypracovaný
znalecký posudok. Vyjadril sa k plneniu poisťovne z hľadiska práva poisťovne znižovať vyplatenie
náhrady o amortizáciu a požiadal o zmenu žalobného petitu ohľadom výšky uplatneného nároku
vyplývajúc z posudku Ing. Chomu, kedy si uplatnil istinu 7 036 eur teda viac ako pôvodne žaloval v
žalobe. V záverečnej reči uviedol, že považujú žalobu za dôvodnú, z ich strany za preukázanú, pričom ak

aj v čase podania žaloby žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla došlo k zhojeniu tejto skutočnosti
vyplatením leasingovej zmluvy a osobného motorového vozidla čo žalobca preukázal potvrdením o
ukončení zmluvy ku dňu 3.11.2015, ktoré súdu predložil 30.10.2020. Ohľadom výšky škody poukazujú
na vykonané znalecké dokazovanie, ktoré preukázalo, že došlo k dopravnej nehode tak ako to uvádzal
žalobca a svedkovia nehody. Poukázal na judikatúru, že keď dôjde k škodovej udalosti má sa preplatiť

výškanáhradnýchdielovaneuplatňujesaamortizácia.Nárokžalobcupovažovalizapreukázanývcelom
rozsahu a žalobe žiadali vyhovieť.

7.Právny zástupca žalovaného sa vyjadril, že žalovaný nesúhlasí so žalobou, pouvažuje ju za
nedôvodnú. Znalecký posudok Ing. Chomu je neodôvodnený, nedostatočný, čím je v zmysle zákona

o znalcoch nesprávny, nakoľko zákon o znalcoch prikazuje znalcovi jasne a jednoznačne odôvodniť
svoje závery tak, aby boli pochopiteľné. Poukázal na to, že znalec sa opomenul vyjadriť k viacerým
poškodeniam na vozidle Renault Megane, VW Passat a BMW a len stroho konštatoval, že k
poškodeniam mohlo dôjsť. Poisťovne vo všeobecnosti nedisponujú poškodenými vozidlami, nijakýmspôsobom nevedia monitorovať, čo sa s vozidlami deje pri škodových udalostiach, a preto sú
odkázané len na výpovede účastníkov škodových udalostí. Poisťovne vo všeobecnosti sa stretávajú
s nárastom počtu prípadov, kedy sú nehody spôsobené zámerne, čo znamená mimoriadne sťaženie

preukázania takto vzniknutých škodových udalostí a ohrozuje to základ podnikateľskej aktivity poistenia
vo všeobecnosti. Práve z tohto dôvodu sú poisťovne odkázané na šetrenie znalcov a ich podrobné
vysvetlenie všetkých poškodení na vozidle, či vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou
nehodou alebo nie. Pri spracovávaní znaleckých posudkov ohľadom dopravných nehôd má znalec
taktiež možnosť vyjadriť sa k tzv. technickej plauzibilite, čo je laickými slovami hodnovernosť a

prijateľnosť nehodového deja. Inými slovami, či konkrétna dopravná nehoda je alebo nie je náhodnou
udalosťou v cestnej premávke. Znalec Ing. Chomo sa k technickej plauzibilite nijakým spôsobom
nevyjadril ani ju nerozoberal. Znalec Ing. Chomo odpovedal na otázky globálne, či poškodenia, ktoré
boli na vozidlách zaznamenané mohli nastať nehodovým dejom popísaným účastníkmi, avšak nevedel
technicky vysvetliť ich vznik a ani sa týmto technickým vznikom nezaoberal. Všeobecne známou
skutočnosťou je, že airbag vozidla sa pri náraze v takmer 90 km rýchlosti musí aktivovať, nakoľko

k jeho aktivácii dochádza v zmysle výrobných parametrov niekedy už pri 10 km rýchlosti. Vyjadrenie
Ing. Chomu zo dňa 15.10.2016 obsahuje nevecné vyjadrenia smerované proti osobnosti toho, kto
vypracovával vyjadrenie k jeho znaleckému posudku. Toto vyjadrenie postráda akúkoľvek odbornosť
a profesionalitu zo strany Ing. Chomu a poukazuje len na jeho nekompetentosť vyjadriť sa k riadne
položeným technickým otázkam. Znalecký posudok Ing. Chomu je v rozpore so zákonom o znalcoch a

malo by byť nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Pre vylúčenie akýchkoľvek
pochybností vyjadrenia žalovaného a technické otázky na Ing. Chomu boli vypracované za pomoci
konzultácie so znalcom Ing. Kováčom. Čo sa týka zvýšenia žalovanej sumy a celkovej výšky žalovanej
istiny, žalovaný poukazuje na protichodné vyjadrenia samotného žalobcu, ktorý najprv uvádza, že sa
má nahradiť skutočná škoda, to zn. náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného

stavu, avšak následne bez akéhokoľvek riadneho odôvodnenia použitia finančných prostriedkov zvýši
žalovanú istinu, lebo túto vyššiu sumu uvidel v znaleckom posudku. Toto je v úplnom rozpore s tým,
čo skutočnou škodou rozumie právny poriadok. Žalobca taktiež žiada uhradiť škodu rozpočtom, čo
však znamená, že žalobca si vozidlo bude opravovať sám, teda nie v riadnom servise, čo znamená,
že žalobca nemusí predložiť reálne náklady na opravu vozidla, avšak napriek tomu pôvodne žiadal

uhradiť sumu na základe kalkulácie z autorizovaného servisu. Žalovaný poskytol žalobcovi možnosť
výberu nahradiť škodu rozpočtom alebo podľa riadne vystavenej faktúry z autorizovaného servisu. Po
výpovedi žalobcu na pojednávaní 7.7.2020 právny zástupca žalovaného sa vyjadril, že až na tomto
pojednávaní sa dozvedeli priamo od žalobcu, že nebol majiteľom žalobcu, ale bola ním spoločnosť CFH
a. s. Kežmarok a držiteľom vozidla bol žalobca. Poukázal na známu judikatúru súdov, že táto okolnosť

žalobcu diskvalifikuje z podania takejto žaloby, keď nebol vlastníkom tohto motorového vozidla a žiadal,
aby sa k tomu vyjadril aj právny zástupca žalobcu. Navrhol, aby bola predložená aj kúpna zmluva za akú
cenu a komu bolo motorové vozidlo v roku 2016 predané a to z dôvodu, že okolnosti prípadu, samotné
poškodenie vozidla, oprava aj následný predaj vzbudzujú pochybnosti a to aj vo svetle vyhotovených
znaleckých posudkov. Požiadal, aby súd vyriešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu a v prípade, žeby

bola daná navrhol kontrolné znalecké dokazovanie. Údaj ohľadom kúpnej ceny pri predaji vozidla je
podľa nich dôležitý, keďže je uplatňovaná náhrada škody v tomto konaní, iná situácia by bola, keby sa
uplatňovala škoda z poistenia havarijného, tu však sa uhrádza škoda skutočná a pri vedomosti o kúpnej
cene by mali prehľad o tom za akú hodnotu bolo vozidlo po oprave predané a v prípade, žeby mal nárok
žalobca na úhradu vedeli by túto sumu korigovať. Stále však tvrdia, že žalobca nemá nárok na poistné

plnenie. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného zotrval na ich písomných a ústnych prednesoch.
Žalobca v čase vzniku škodovej udalosti nebol vlastníkom motorového vozidla a tak nie je aktívne vecne
legitimovaný. Podľa žalobcu malo dôjsť k zhojeniu aktívnej vecnej legitimácie neskorším prevodom
vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu. Nie je však možné stotožňovať vlastnícke právo s právom na
náhradu škody. Ide o rozdielne práva. Žalobca nepreukázal, aby leasingový veriteľ previedol na žalobcu

spolu s vlastníckym právom aj nárok na náhradu škody. Ani samotný nárok na náhradu škody v tomto
konaní nebol riadne preukázaný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže žalovaný hodnoverným
spôsobom rozporoval technickú klauzibilitu nehodového deja. Rovnako nebola preukázaná ani výška
škody. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal nárok na náhradu trov.

8. Na pojednávaní dňa 26.10.2017 boli vypočutí aj navrhovaní svedkovia E. P. C. R. F., ktorí sa vyjadrili k
okolnostiam dopravnej nehody ku ktorej malo dôjsť 26.7.2014, pričom prvý zo svedkov viedol motorové
vozidlo, ktoré narazilo do zadnej časti motorového vozidla, ktoré viedol žalobca a druhý zo svedkov bolvodičom motorového vozidla, ktoré z hlavnej cesty odbočovalo na cestu vedľajšiu a do ktorého vrazilo
vozidlo šoférované žalobcom.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú: oznámenie škodovej udalosti z
28.7.2014 od UNIQA poisťovňa a. s. podpísané R. F., správa o nehode z UNIQA poisťovňa, a.
s., záznam o škodovej udalosti o preverení oznámenia z ORPZ v Poprade z 26.7.2014, zápis o
obhliadke poškodenia vozidla z 31.7.2014 a zápis z doobhliadky vozidla z 5.8.2014, uzavretie škodovej
udalosti z 9.92014, kalkulácia nákladov opravy, znalecký posudok č. 160/2014 Ing. Kováča, znalecký

posudok 8/2016 Ing. Chomu, odborné vyjadrenie - vysvetlenie Ing. Chomu z 15.10.2016, vyjadrenie k
znaleckému posudku 008/2016 znalca Chomu zo strany znalca Ing. Petra Kováča, žiadosť o potvrdenie
adresovaná VÚB leasing a. s. zo strany žalobcu, osvedčenie o evidencii motorového vozidla J. XXXXXX,
potvrdenie o ukončení zmluvy a zmluvy o zabezpečení č. 120142219 na základe čoho mal preukázaný
nasledovný skutkový stav:
Dňa 26.7.2014 podľa vyjadrenia vodičov vozidiel BMW 750i EČ: J., VW Passat CC EČ: J. a Renault

Megane 1,9 dCi EČ: XXXCK zúčastnených na dopravnej nehode, malo motorové vozidlo BMW
odbočovať vľavo z vedľajšej cesty na hlavnú cestu dávajúc pritom prednosť po hlavnej ceste idúcim
motorovým vozidlám a z toho dôvodu spomaľovalo aj za ním idúce vozidlo VW Passat, pričom za
týmto vozidlom prichádzajúci vodič Renault Megane neskoro zaregistroval, že pred ním idúce motorové
vozidlá spomaľujú a narazil zozadu do vozidla VW Passat, ktoré následne narazilo prednou časťou do

zadnej časti vozidla BMW. Ku škode na zdraví ani inom majetku ako motorových vozidlách nemalo
dôjsť. Uvedené vyplýva z oznámenia škodovej udalosti z PZP motorového vozidla poisteného a vozidiel
poškodených ako aj zo zápisu o poškodení vozidla BMW i škodovej udalosti z obhliadky. Predmetná
udalosť bola šetrená Okresným dopravným inšpektorátom v Poprade o čom bol spísaný záznam
z 26.7.2014. Vodičovi Renault Megane E. P. bola uložená za priestupok bloková pokuta vo výške

50 eur a z miesta dopravnej nehody mala byť vyhotovená fotografická dokumentácia poškodených
motorových vozidiel, ktorá však nebola súčasťou súdneho spisu. Uvedená fotodokumentácia bola k
dispozícii znalcovi Ing. Petrovi Kováčovi, ktorý vypracoval pre poisťovňu v tomto konaní teda žalovaného
znalecký posudok 160/2014 vo veci posúdenia technickej prijateľnosti možnosti vzniku a rozsahu
poškodenia vyššie uvedených motorových vozidiel pri dopravnej nehode spôsobom ako ich vznik a

priebeh popisujú poistený a poškodení. V závere uvedeného znaleckého posudku sa konštatuje, že
ku škode na vozidlách v súlade s deklarovaným priebehom nehodového deja nemohlo dôjsť v celom
rozsahu. Z množstva poškodení, ktoré sú na všetkých troch vozidlách fotograficky dokumentované
nie je možné technicky vylúčiť, že sa nestali pri popisovanej zrážke. Je však možné s istotou
vylúčiť, že k rozhodujúcim poškodeniam nedošlo pri predmetnej zrážke, keď technicky nezodpovedá

rozsah poškodenia vozidla Renault Megane rozsah poškodenia zadnej časti VW Passat a technicky
nezodpovedá rozsah poškodenia prednej časti vozidla VW Passat rozsahu poškodenia vozidla BMW
750i. Právny zástupca žalobcu namietal znalecký posudok a navrhol znalecké dokazovanie v rámci
súdneho konania. Znaleckým dokazovaním bol poverený Ing. Stanislav Chomo, ktorý vypracoval
znalecký posudok 8/2016, kedy v závere znaleckého posudku sa vyjadril, že okolnosti vzniku a priebeh

predmetnej dopravnej nehody tak ako je popisovaný účastníkmi nehody v podkladoch k znaleckému
skúmaniu je technicky prijateľný a pravdepodobný. Uviedol, že nie je možné technicky vylúčiť, že
deklarované poškodenia nie sú prijateľným následkom priebehu vyššie spomenutého nehodového deja.
Z uvedeným znaleckým posudkom nesúhlasil žalovaný a mal voči nemu výhrady, pričom znalcovi boli
položené otázky na zodpovedanie ku ktorým sa vyjadril písomne v odbornom vyjadrení z 15.10.2016.

Dňa 26.7.2016 sa vyjadril k znaleckému posudku Ing. Chomu aj Ing. Kováč spracovateľ znaleckého
posudku pre žalovanú a toto vyjadrenie bolo súčasťou podania, ktoré súdu doručil právny zástupca
žalovaného 14.11.2016. Vypočutí svedkovia sa vyjadrovali k priebehu nehodového deja ako aj k tomu
či im bola cez ich poisťovňu preplatená škoda, pričom aj po ich výpovediach tu boli pochybnosti
o tom ako došlo k poškodeniam vozidiel. Žalovaný sa vyjadril, že škoda na vozidle BMW bola

uplatnená u ich spoločnosti titulom PZP, avšak túto škodu rovnako odmietla ako v prípade žalobcu, teda
odmietla poistné plnenie na základe znaleckého posudku Ing. Kováča. Motorové vozidlo BMW malo
uzatvorenú aj havarijnú poistku u spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa a. s., pričom tejto spoločnosti
nebola hlásená žiadna škodová udalosť a nebolo vlastníkovi vozidla BMW poskytnuté žiadne poistné
plnenie. Žalovaná škodovú udalosť uzavrela bez poskytnutia poistného plnenia, kedy poukázala na

skutočnosť, že poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej
vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Preukázaný rozsah a charakter poškodenia
nezodpovedal deklarovanému nehodovému deju. O uvedenom listom z 9.9.2014 informovala žalobcu.
Žalobca predložil do súdneho spisu kalkuláciu opravy z 5.12.2014. Táto kalkulácia obsahuje náhradnédiely ako aj popis práce, avšak nie je zrejmé kým bola vyhotovená a teda kto vypracoval, ktorý autoservis
predmetnú kalkuláciu. Uvedené malo súvis pre rozhodnutie žalovaného či dôjde v prípade poistného
plnenia k plneniu rozpočtom, alebo po predložení riadnej faktúry za opravu od autoservisu.

Aktívna legitimácia
10.Vecnoulegitimácioučiužaktívnou,alebopasívnousavovšeobecnostivobčianskomsúdnomkonaní
rozumie oprávnenie sporových strán vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo

( nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej
legitimácie či už aktívnej, alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To,
že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok
NS SR z 29.6.2010 sp.zn. 2Cdo/205/2009).

11. Vecná legitimácia v konaní predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania -sporovej strany
k prejednávanej veci a majú iba ten kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je
nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je
nositeľom tomu právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia).

12. V súvislosti so skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu súd vychádzal zo zistenia, ktoré uviedol
žalobca na pojednávaní 7.7.2020 a teda, že majiteľom vozidla VW Passat bola leasingová spoločnosť,
žalobca bol len držiteľom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla
J. XXXXXX, ktoré mal k dispozícii žalovaný a súdu ho predložil z ktorého je zrejmé, že vlastníkom vozidla

bola spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. Kežmarok, ktorej právnym nástupcom je leasingová
spoločnosť VÚB leasing a. s. a držiteľom osvedčenia bol E. Z., teda žalobca a bolo tomu tak aj v čase
škodovej udalosti. Tzv. veľký technický preukaz žalobca súdu nepredložil v čase podania žaloby ani
následne. Súd však pri podrobnejšom skúmaní listinných dôkazov zistil, že už v znaleckom posudku
Ing. Kováča je v článku II. 1 konštatované, že majiteľom vozidla je spoločnosť CFH a. s. Kežmarok a

užívateľom je E. Z., teda žalobca. Žalobca považoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu za preukázanú
a zhojenú tým, že súdu bolo doručené potvrdenie o ukončení zmluvy a zmluvy o zabezpečení č.
120142219 zo 4.11.2015, ktoré súdu bolo predložené 13.10.2020.

13. Právny zástupca žalovaného k uvedenému sa vyjadril, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu

(napriek predloženiu Potvrdenia) na náhradu škody v tomto konaní nepreukázal. Je nesprávny právny
záver žalobcu, že prevodom vlastníckeho práva k vozidlu VW bol na neho prevedený aj titul, na
základe ktorého by sa mohol domáhať náhrady škody, ktorá mala vzniknúť na vozidle v súvislosti
so škodovou udalosťou. Z potvrdenia vyplýva, že leasingová zmluva č. 120142219 uzavretá dňa 11.
apríla 2014 medzi spoločnosťou CFH a žalobcom bola predčasne ukončená ku dňu 3. novembra 2015.

Následne sa vlastníkom vozidla VW stal žalobca. Zo znenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Aktívne vecne legitimovaný subjekt na uplatnenie priameho nároku
nanáhraduškodyvočipoisťovateľovijepoškodený.Poškodenýmsavzmysle§2písm.g)ZákonaoPZP

rozumieten,ktoutrpelprevádzkoumotorovéhovozidlaškodu.Vzhľadomnauvedenéjezrejmé,ženárok
na náhradu škody na vozidle, ktoré bolo poškodené prevádzkou iného motorového vozidla, vznikne
vlastníkovi poškodeného vozidla. osobe, ktorá poškodené vozidlo nevlastní, škoda nevznikne. Preto
rozhodnou v tomto prípade je tá skutočnosť, že v čase škodovej udalosti vlastníkom vozidla VW bola
spoločnosť CFH. Ak by sa aj vychádzalo z predpokladu, že nárok na náhradu škody je voči žalovanému

daný (Žalovaný však trvá na tom, že za škodu nezodpovedá), takýto nárok na náhradu škody by vznikol
spoločnosti CFH a. s. ako vlastníkovi vozidla VW a nie žalobcovi ako nájomcovi vozidla VW. Právny
zástupca žalovaného poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch a to konkrétne na
nižšie uvedené rozhodnutie NS SR a Ústavného súdu SR

14. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2008, sp. zn.
2Cdo/198/2007 sa konštatuje, že aktívna legitimácia žalobcu v obdobnom prípade nie je daná, vyplýva,
že nárok na náhradu škody je oprávnený uplatňovať výlučne vlastník poškodenej veci (a nie nájomca).Rozhodujúci je pritom stav, kedy došlo k vzniku škody na veci. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku
uviedol: "Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej
poškodenia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom

veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred
poškodením nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu,
ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe, kedy
prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom.
Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky

vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla
pred poškodením [...] a potom (nulová hodnota) sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky. [...]
Majetkovou hodnotou, ktorá môže byť poškodená, je skutočná hodnota veci, pokiaľ je oceniteľná
peniazmi a samozrejme patriaca vlastníkovi, nie nájomcovi.
Z uvedeného vyplýva, že právny názor odvolacieho súdu na právnu otázku aktívnej legitimácie žalobcu
na podanie žaloby o náhradu škody na veci, ktorej nebol vlastníkom, je správny a plne v súlade so

zákonom."

15. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 16. decembra 2014, sp. zn. III.
ÚS 266/2014 vyslovil, že opomenutie vyriešenia existencie vecnej legitimácie predstavuje zásah do
základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj obsahu práva na

spravodlivésúdnekonaniegarantovanéhočl.6ods.1Dohovoru.Ústavnýsúdvtomtoprípadevyhodnotil
postuppríslušnýchvšeobecnýchsúdov,ktorépriznalinavrhovateľoviakoleasingovémunájomcovi,ktorý
nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku
na náhradu škody spôsobenej na veci, za arbitrárny postup, ktorý je v rozpore s ustálenou judikatúrou.
Ústavný súd v odôvodnení tohto nálezu uviedol: "Ústavný súd bral do úvahy sťažovateľom prezentovanú

argumentáciu, avšak za oveľa podstatnejší nedostatok postupu konajúcich súdov považuje skutočnosť,
ktorú hodnotí ako zjavnú primárnu arbitrárnosť v posudzovanom súdnom konaní, ktorú nebolo možné
vzhľadom na jej charakter prehliadnuť. Konajúce súdy totiž v rozpore s ustálenou judikatúrou priznali
navrhovateľovi ako lízingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla,
aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci. Na tomto mieste

zdôrazňuje ústavný súd relevantnú okolnosť, ktorá umocňuje závažnosť pochybenia konajúcich súdov, a
to skutočnosť, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2
Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie

žaloby. Takýto zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky,
akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný,
protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu
práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru."

16. V právnej vete vyššie uvedeného nálezu ÚS SR sa uvádza, že ak súd prizná navrhovateľovi ako
leasingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla aktívnu vecnú
legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou
judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie NS SRsp.zn.2Cdo/198/2007 z 30.9.2008 ako aj napr. rozhodnutia
NS ČR sp.zn.25Cdo/267/2005 z 29.3.2007 a sp.zn. 25Cdo/78/2001 z 30.10.2002).

17. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie z ktorého vyplýva žalobcovi
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Z obsahu spisu je zrejmé, že vlastníkom
vozidla, ktoré viedol v čase škodovej udalosti žalobca, bola spoločnosť CFH a. s. a z uvedeného
teda vyplýva, že žalobca nebol vlastníkom vozidla v dobe jeho poškodenia a tak v dôsledku škodnej

udalosti došlo ku zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, teda spoločnosti CFH a. s., pretože
rozdiel v hodnote motorového vozidla pred poškodením a po tom sa prejavil v jeho majetkových
pomeroch ako vlastníka vozidla. Na tomto nič nemení ani okolnosť akým spôsobom vlastník následne s
poškodenou vecou teda motorovým vozidlom naložil a akým spôsobom si vyporiadali účastníci zmluvy,
teda žalobca a spoločnosť CFH a. s. svoje právne vzťahy. Z uvedeného dôvodu, keď žalobcovi

neprislúcha procesné právo uplatňoval si hmotnoprávny nárok na náhradu škody bola žaloba pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietnutá. Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov, ktoré
nesúvisia s aktívnou legitimáciou a nachádzajú sa v súdnom spise z dôvodu neexistencie aktívnej
legitimácie žalobcu sa súd nimi podrobnejšie v tomto rozsudku nezaoberal.18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19.V konaní bol úspešný žalovaný, keďže žalobu súd zamietol, a teda mu vznikol nárok na náhradu

trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom súd uvedie v uznesení

o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.