Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 21, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/287/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206288
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1616206288.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: C. H. G., Z..G.., V.: XX
XXX XXX, R. XX, Ž., proti žalovanému: G. G., T.. XX. XX. XXXX, H. C. Š. XXX, C. Š., o zaplatenie
732,42 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 31. júla 2019 č.
k. 27Csp/37/2016-191, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a
vo výroku o nároku na náhradu trov konania, z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
732,42 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a

o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 2. 12. 2010 uzavreli žalobkyňa a žalovaný
Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobkyňa zriadila

a viedla pre žalovaného účet IBAN č. SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na základe tejto zmluvy
bola žalovanému vydaná karta Maestro s denným limitom 500,- eur. Zmluvou o povolenom prečerpaní
na účte zo dňa 15. 11. 2013 žalobkyňa zriadila žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 790,-
eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9 % ročne. Po opakovanom prekračovaní povoleného
limitu prečerpania žalovaným žalobkyňa dňa 1. 1. 2015 pristúpila k postupu podľa čl. 8.9 VOP a znížila
žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- eur. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením

dlžnej sumy sa žalovaný dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte.
Nepovolené prečerpanie ku dňu 3. 6. 2015 predstavovalo sumu 732,42 eur, ktorú sumu žalovaný
doposiaľneuhradil.Žalovanásuma732,42eurpredstavujerozdielmedzivšetkýmidebetnýmiavšetkými
kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Účet žalovaného bol zatvorený dňa 3. 6. 2015,
kedy žalobkyňa debetný zostatok na účte klienta previedla na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Pre
nepovolené prečerpanie je platná Sadzba úroku 28 % ročne a vyplýva z VOP bod 16 časť T oddiel III v

spojení s výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Skonštatoval, žalobkyňa preukázala, že so žalovaným uzavrela jednak zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej mu žalobkyňa zriadila osobný účet a
poskytla platobnú kartu a jednak zmluvu o povolenom prečerpaní na účte. Predmetné zmluvy uzavrel

žalovaný ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a adresy trvalého bydliska. Išlo preto o zriadenie
osobného účtu a nie účtu podnikateľského. Predmetom predmetného vzťahu bol teda bežný účetfyzickejosoby-spotrebiteľa.Žalobkyňajebankou-právnickouosobouposkytujúcouokreminéhoslužbu
vedenia účtu a taktiež poskytujúcou úvery aj formou povoleného prečerpania na účte. Ide preto podľa
súdu prvej inštancie o spotrebiteľský spor, v ktorom má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Následne

na vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľov a zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol pre
žalovaného bežný účet, pričom prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva z predložených
výpisov z účtu. Žalobkyňa úver zosplatnila k 3. 6. 2015, súčasne účet žalovaného uzavrela a previedla
ho internou účtovnou operáciou na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Z predložených výpisov z účtu

vyplýva, že ku dňu zosplatnenia žalobkyňa evidovala voči žalovanému pohľadávku 732,42 eur. Súd prvej
inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 732,42 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi
všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného.

4. V prípade úroku za nepovolené prečerpanie vo výške 28 % ročne zo sumy 732,42 eur od 4. 6.
2015 do zaplatenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa svoj nárok odvodzovala zo všeobecných

obchodných podmienok. Zo žaloby vyplynulo, že žalobkyňa účet žalovaného uzavrela ku dňu 3. 6.
2015. Tým žalobkyňa určila splatnosť dlhu - nepovoleného prečerpania. Ak teda žalobkyňa požaduje
od žalovaného úroky z úveru odo dňa 4. 6. 2015, je zrejmé, že ide o úroky po splatnosti úveru. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že takto určený úrok žalobkyni nepatrí. Vychádzal z
uznesenia ÚS SR sp. zn. IV 476/2012 zo dňa 18. 9. 2012, v zmysle ktorého veriteľovi patria úroky len

do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania
a veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že
následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. Súd prvej
inštancie ďalej poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala ani platné individuálne dojednanie úroku
uplatneného za nepovolené prečerpanie vo výške 28 %, pretože nepreukázala jeho dojednanie priamo v

spotrebiteľskej zmluve. V konaní predložila iba úrokové sadzby produktov účinné od 1. 1. 2015 a účinné
od 1. 3. 2015, ale túto listinu nepodpísali obe zmluvné strany a je nepochybné, že nebola so žalovaným
ako spotrebiteľom individuálne dojednaná. Podľa súdu prvej inštancie tak dôležitý údaj, akým je úroková
sadzba pri nepovolenom prečerpaní, nemôže byť považovaný za náležite a platne dojednaný za stavu,
kedy nie je uvedený priamo v zmluve, ale dodávateľ ho neprehľadne, nevýrazným písmom popri iných

dojednaniach skryl do obchodných podmienok a iných listín, o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú, resp. im nebude venovať náležitú pozornosť. Pokiaľ tak dodávateľ urobí,
nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Napokon
mal za to, že žalobkyňou požadovaný úrok vo výške 28 % ročne zo sumy nepovoleného prečerpania je
vo výške zjavne neprimeranej zabezpečenému záväzku a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné

prostriedky klienta na jeho bežnom účte sú bankou úročené len minimálne prípadne vôbec, ale od
klienta banka požaduje v prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne.
Žalobkyňa tým zneužíva nepriaznivú finančnú situáciu klienta, jeho ľahkomyseľnosť a neskúsenosť.
Vzhľadom na uvedené sankčný úrok za nepovolené prečerpanie žalobkyňa stanovila v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák., pretože jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe

dojednania obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaný ako spotrebiteľ nebol
v zložitej finančnej situácií, nedostal by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazal by sa tým platiť
takto neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie
žalobu v časti úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 732,42 eur od 4. 6. 2015 do zaplatenia zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo
zvyšku zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

zmenil tak, že žalobe vyhovie. Súdu prvej inštancie vytkla, že postupoval v rozpore s ust. § 150 a §
151 C.s.p. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenie uvedené v žalobe mal súd prvej
inštancie považovať za nesporné. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia odvolacích
súdov vydané v obdobných veciach (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/6/2018-96
zo dňa 29. 11. 2018, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/333/2017 zo dňa 31. 1.

2019, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/405/2017). Ohľadom úroku uviedla, že v
prejednávanej veci sa nejedná o úrok po zosplatnení. Daný úrok si uplatnila z titulu prekročenia, ktoré
upravuje zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý samotný počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý
titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia dokonca ani nemusí akoobligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak podľa
§ 18 ods. 1 citovaného zákona súvislosti s úročením prekročenia postačuje, aby veriteľ informoval
spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobkyňa mala preto za to, že zverejnením

vývesiek úrokových sadzieb na jej webovom sídle a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na to, že s oprávnením banky požadovať úroky za
prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods.
1. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenie
Všeobecných obchodných podmienok žalobkyne iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych

predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán
zo zmluvy o bežnom účte. Na podporu svojej argumentáciu poukázala na rozhodovaciu činnosť iných
všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá,

prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania§297písm.b/C.s.p.Pozornostisúduprvejinštancievšakušlo,žepodľatohtoustanovenia
možno postupovať iba za predpokladu, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Súd prvej inštancie

však paradoxne žalobu v časti úrokov zamietol z dôvodu, že žalobkyňa podľa neho uplatnený nárok
nepreukázala, teda zrejme vychádzal z toho, že skutkové tvrdenia strán sú sporné. Ak bol súd prvej
inštancie toho názoru, že žalobkyňa uplatnený nárok nepreukázala, mal vo veci nariadiť pojednávanie.
Inými slovami, ak sa žalovaný nevyjadrí k žalobe, výsledkom postupu podľa § 297 písm. b/ C.s.p.
nemôže byť zamietnutie žaloby, pretože tento postup (rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania)

predpokladá jednak nespornosť skutkových tvrdení strán a jednak jednoduchosť právneho posúdenia
veci. Zo spisu vyplýva, že žalovanému bola dňa 9. 7. 2018 riadne doručená žaloba, ku ktorej sa
však nevyjadril. Napriek tomu súd prvej inštancie spochybnil súlad výšky úročenia zostatku na účte po
prekročení s príslušnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa. Ak bol súd prvej inštancie
toho názoru, že právne posúdenie veci z jeho strany bude mať za následok zamietnutie žaloby v časti

úrokov, mal vo veci nariadiť pojednávanie a na ňom dať žalobkyni možnosť právne argumentovať proti
jeho argumentácii. Žalobkyňa tak v konaní pred súdom prvej inštancie nemala žiadnu možnosť spoznať
názor súdu prvej inštancie a nemala ani možnosť produkovať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení
(ktoré nepovažovala za sporné). Možno teda urobiť záver, že žalobkyňa nemohla účinne realizovať
procesné práva, ktoré jej podľa zákona prislúchajú.

9. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom opísaným v predchádzajúcom odseku
znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Preto odvolací
súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na zrušenie odvolaním
napadnutého výroku musel odvolací súd zrušiť aj výrok o nároku na náhradu trov konania.

10. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním a

nadobudol právoplatnosť.

11. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného
aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p.).