Uznesenie Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 36Er/3467/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506206451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sandtnerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1506206451.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská
Bystrica, Ul. 9. mája 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 735 833) proti povinnému: G. G., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. 5, N., vedenej u súdneho exekútora: JUDr.
Bronislavy Pračkovej, so sídlom exekútorského úradu ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom,

pod č. 581/2006 o vymoženie uloženej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 36Er/3467/2006 u súdneho
exekútora JUDr. Bronislavy Pračkovej pod sp. zn. EX 581/2006 z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi n e u k l a d á.

III. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 8.3.2006 začalo exekučné konanie proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu vydaný Krajským riaditeľstvom PZ
v Banskej Bystrici č. AA 1584726 zo dňa 22.4.2004. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105
016614 zo dňa 7.4.2006 bol vykonaním predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Bronislava

Pračková.

2. Na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bolo zistené úmrtie povinného,
pričom z dedičského rozhodnutia po zosnulom povinnom Okresného Bratislava V, č.k. 1D/58/2009 -
73 zo dňa 24.9.2012, má súd za preukázané, že poručiteľ nezanechal žiadny exekvovateľný majetok.
Dedičstvom po poručiteľovi sú členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve

Petržalka, a to najmä právo nájmu bytu, čo však nie je exekvovateľný majetok.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) exekúciu súd zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku ( C.s.p.).7. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

10.Podľa§63ods. 2C.s.p. vkonanísúdpokračujenajmävtedy,akideomajetkovýspor.Súdrozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

11. Procesná subjektivita patrí medzi podmienky konania, na ktoré súd prihliada kedykoľvek počas

konania. U fyzických osôb vzniká táto spôsobilosť narodením a zaniká smrťou resp. vyhlásením za
mŕtveho. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k. 1D/58/2009 - 73 zo dňa 24.9.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 24.10.2012 má súd preukázané, že povinný nezanechal žiadny exekvovateľný
majetok.Keďževpriebehuexekúciepovinnýzomrelbezprávnehonástupcu(bezdediča),niejemožnév
zmysle § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku ďalej pokračovať vo vykonávaní predmetnej exekúcie.

Smrť fyzickej osoby bez právneho nástupníctva počas exekúcie predstavuje objektívnu okolnosť, ktorej
následkom je v zmysle 61 C.s.p. strata spôsobilosti byť účastníkom konania. Keďže niet osoby, proti
ktorej by sa mohla ďalej vykonávať predmetná exekúcia, súd predmetnú exekúciu považuje za
neprípustnú ( otázku neprípustnosti exekúcie riešil prejudiciálne ) a túto zastavil.

12. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu.

13. Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

14. Podľa § 200 Exekučného poriadku (1) Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

15. Podľa § 203 Exekučného poriadku (1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

16. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku rieši otázku náhrady trov exekúcie v prípade zastavenia
exekúcie zavinením oprávneného. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za
následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného súd sa zaoberal tým, či oprávnený pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh
na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie.

V predmetnej veci došlo počas exekučného konania k úmrtiu povinného. Povinný zomrel, pričom
nezanechal exekvovateľný majetok. Zodpovednosť za dlhy zomrelého povinného v danej veci nenesie
podľa výsledku dedičského konania žiaden dedič. V dôsledku uvedeného súd exekúciu považoval za
neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

17. Podľa názoru súdu oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie predvídať, že povinný zomrie a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho spôsobilosť mať
práva a povinnosti, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Súd má za to, že
náležitá opatrnosť predvídajúca dôvod zastavenia exekúcie nemôže zahŕňať aj smrť fyzickej osoby
v priebehu exekúcie a výsledok dedičského konania. Smrť povinného-fyzickej osoby bez právneho

nástupcu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie. Pokiaľ
ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z
dôvodu, že došlo k smrti povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho
právnehonástupcu(nástupcov),možnooprávnenémuuložiťpovinnosťzaplatiťexekútorovináhradutrovexekúcie, súd uzavrel, že rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku je existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti
oprávnenémuzaplatiťsúdnemuexekútorovináhradutrovexekúcienemôžebyťlensamotnáskutočnosť,

žepovinnýstratilspôsobilosťbyťúčastníkomkonania.Vdanomprípadekobjektívnejskutkovejokolnosti
zastavenia exekúcie ( smrť povinného bez právneho nástupcu) nepristúpili aj okolnosti subjektívnej
povahy (procesné zavinenie oprávneného), preto rešpektujúc hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní
o trovách exekúcie súd oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuložil. V danom prípade
došlo k zastaveniu exekúcie pre stratu spôsobilosti jedného z účastníkov konania byť účastníkom

konania, t.j. z dôvodu, ktorý má pôvod v procesnej norme. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku
ustanovuje taxatívne prípady, kedy je možné uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému.
Nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným
výkonom,uložiťpovinnosťzaplatiťešteajtrovybezúspešnejexekúcielenpreto,lebonietinéhosubjektu,
ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil. Exekučný poriadok nevylučuje, že trovy exekúcie nebudú
nahradené súdnemu exekútorovi žiadnym účastníkom exekučného konania. Vzhľadom na to, že sa

nenaplnil ani jeden predpoklad podľa § 203 Exekučného poriadku (oprávnený ani pri náležitej opatrnosti
nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie a výsledok dedičského konania), súd oprávnenému
povinnosť náhrady trov súdneho exekútora neuložil.

18. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak

strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane.

19. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

20. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (čl. 4 ods. 2

CSP).

21. Oprávnený a súdny exekútor majú v exekučnom konaní nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku (§ 200 Exekučného poriadku). O tomto nároku súd rozhodol s odkazom na
ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku tak, že náhradu trov konania im nepriznal za stavu, že

exekúcia skončila bez vymoženia uloženej povinnosti, prihliadajúc na dôvod, pre ktorý bola exekúcia
zastavená.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde v potrebnom počte rovnopisov s prílohami (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 125

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsatotorozhodnutiepovažuje
za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné.V Bratislave 30.1.2019

JUDr. Viera Sandtnerová
sudca
v.z. JUDr. Oxana Kovalová Báreková
sudca