Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 25, 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917206897
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7917206897.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: A. B., D.. XX.XX.XXXX, N. P.
XXX/X, G., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Monika Marjanovič, so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice,
o zaplatenie 4.537,82 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 230 Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.683,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.683,01 Eur od 26.06.2021 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po
50 Eur vždy k 15.kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc splátkou po právoplatnosti tohto rozsudku. V

prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý zvyšok dlžnej sumy.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 15,68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 4.537,82 Eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 2.4.2015 uzatvoril úverovú zmluvu č. 2.2.2448, na základe
ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 5.000 Eur. Žalovaný bol povinný predmetný úver spolu s
úrokmi a poplatkami splatiť v mesačných anuitných splátkach do 15.3.2024. Po vyčerpaní úver prestal

žalovaný splácať úver riadne a včas v dôsledku čoho žalobca na základe výzvy na predčasne splatenie
úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 19.12.2016. K zosplateniu žalobca pristúpil po zaslaní
druhej upomienky zo dňa 17.10.2016. Pohľadávka žalobcu mala ku dňu postúpenia predstavovať sumu
4.826,52 Eur, ktorá pozostávala z:
- Istiny vo výške 4.537,82 Eur,
- Úrokov vo výške 196,52 Eur,
- Úrokov z omeškania vo výške 2,18 Eur,

- Poplatkov za upomienky vo výške 90 Eur, ktoré si žalobcu neuplatňuje,
- Poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0 Eur.
Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.
V žalobe taktiež poukázal na súdmi často vyčítanú absenciu podstatných náležitosti zmlúv o
spotrebiteľských úveroch a vysvetlil, že prečo je predmetná zmluva v súlade s právnymi predpismi na
ochranu spotrebiteľa. K tomu poukázal na odbornú literatúru ako aj na rozhodnutia súdov.
K žalobe priložil Poverenie na zastupovanie; Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s VOP; Opakované

upozornenie zo dňa 17.10.2016; Výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 19.12.2016; Prehľad
splácania do predčasného splatenia, po predčasnom zosplatnení, stav omeškaných splátok na úvere;
Prepočet zmluvných úrokov; Prepočet úrokov z omeškania; Sadzobník poplatkov.2. K žalobe sa vyjadril žalovaný tak, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu. Namietal, že ide
o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť, že v zmluve nie je uvedená RPMN, termín
konečnej splatnosti úveru, splátka nie je rozdelená na istinu a úrok. Ďalej namietal, že žalobca použil

nekalé obchodné praktiky, lebo žalovaného spotrebiteľa neinformoval o dôsledkoch vyplývajúcich z
jednotlivých ustanovení zmluvy. Zmluva podľa neho obsahuje vady a to, že predmet zmluvy, splácanie
úveru, zmluvná odmena, sankcie, realizácia zabezpečenia neboli dojednané určite a zrozumiteľne,
zabezpečenie úveru bolo dojednané v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na viacero
súdnych rozhodnutí a ustanovení právnych predpisov.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, v ktorej uviedol, že v zmluve je jasne uvedená
RPMN vo výške 16,04%, rovnako, že je v zmluve uvedený termín konečnej splatnosti úveru, výška
anuitnej splátky, termín splatnosti 1. anuitnej splátky, počet splátok ako aj periodicita a termín splatnosti
anuitnej splátky. Pokiaľ ide o započítavanie splátok na istinu a úroky, tak žalobca odkázal na bod
2.5.3 a násl. obchodných podmienok. Je toho názoru, že sa vtedajšej právnej úpravy od neho zákon

nevyžadoval, aby boli dané náležitosti uvádzané v zmluve, ale stačilo, aby boli uvedené v obchodných
podmienkach.KdanejproblematikepoukázalajnarozhodnutieEurópskehosúdnehodvoraz9.11.2016,
sp.zn.: C-42/15 - Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej a ďalšie rozhodnutia všeobecných
súdov SR.
K vyjadreniu priložil poverenie na zastupovanie, rozhodnutia KS v Trenčíne zo dňa 28.2.2017, sp.zn.:

6Co/68/2017; KS v Banskej Bystrici zo dňa 10.7.2017, sp.zn.: 14Co/454/2016; KS v Trenčíne zo dňa
28.3.2017, sp.zn.: 6Co/84/2017; KS v Prešove zo dňa 15.2.2017, sp.zn.: 12Co/149/2016.
4. Po výzve zo strany súdu, aby žalobca uviedol a preukázal, že koľko mu žalovaný doposiaľ zaplatil,
žalobca predložil súdu prehľad úhrad a započítania jednotlivých úhrad, z ktorých má vyplývať, že
žalovaný ku dňu podania žaloby spolu zaplatil sumu 1.409,59 Eur.

5. Následne sa žalovaný vyjadril k žalobe a ďalším vyjadreniam žalobcu prostredníctvom právnej
zástupkyne a uviedol, že daný úver je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský úver, pričom predmetná
zmluva neobsahuje údaj o započítaní splátok na istinu a úroky, čo má podľa neho činiť úver bezúročným
a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že žalobca podľa neho neskúmal dostatočne bonitu žalovaného pri

poskytnutí úveru, čo má podľa neho za následok, že žalobca nemohol zosplatniť celý úver ako aj ďalší
dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Taktiež je toho názoru, že žalobca poskytol
žalovanému reálne nižšiu sumu ako bola dohodnutá v zmluve 5.000 Eur, lebo si hneď pri prvej splátke
jednostranne započítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur, čím teda reálne žalovanému
poskytol úver vo výške 4.850 Eur. Ide podľa neho jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa

§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
Ďalej citoval § 565 OZ, § 53 ods. 9 OZ, § 103 OZ a poukázal na to, že skrz bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a neplatné zosplatnenie celého úveru vzniklo žalobcovi právo
požadovať od žalovaného len zaplatenie dlžnej sumy vo výške 655,81 Eur. Odôvodnil to tým, že ku
dňu rozhodovania súdu 21.1.2019 (poznámka: pôvodne nariadené pojednávanie na daný deň) došlo k

splatnosti splátok splatných v období od 15.4.2015 do 21.1.2019, teda 46 splátok. Nakoľko poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov pri celkovej sume 4.850 Eur (5.000 Eur - 150 Eur) a počte
splátok 108 malá byť mesačná splátka 44,90 Eur. Pri počte splátok 46 od 15.4.2015 do 21.1.2019 a
výške splátky 44,90 Eur mal žalovaný uhradiť sumu 2.065,40 Eur. Žalovaný k tomu dátumu zaplatil
1.409,59 Eur. Nakoľko poskytnutý úver je podľa neho bezúročný a bez poplatkov a žalobca nebol podľa

neho oprávnený úver predčasne zosplatniť, žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu sumy 655,81 Eur
(2.065,40 Eur - 1.409,59 Eur).
V zmysle uvedeného súdu navrhol, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 655,81 Eur, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
K vyjadreniu bolo priložené splnomocnenie pre právnu zástupkyňu.

6. Následne žalovaný doručil súdu listinné dôkazy a to výplatnú pásku za 9/2018, doklady o vkladoch
v hotovosti zo dňa 13.11.2018, 16.10.2018, 10.9.2018, 18.8.2018, 11.7.2018, 22.6.2018, 17.5.2018,
predžalobnú výzvu od Tatra banka, a.s., doklady o vkladoch v hotovosti zo dňa 10.12.2018, Dohodu
o úhrade dlhu formou splátok zo dňa 26.06.2018, Zmluvu o výpožičke uzavretú s Obecným úradom

Kazimír, Rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.: 8P/284/2016, výplatnú pásku za 12/2018, výplatnú pásku
za 11/2018, výplatnú pásku za 10/2018.7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zopakoval svoje tvrdenia, argumenty. Ďalej
opätovne poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusela obsahovať údaj o započítaní
splátok na istinu a úrok, pričom na podporu týchto svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia NS SR zo dňa

22.2.2018, sp.zn.: 3Cdo 146/2017; zo dňa 23.4.2018, sp.zn.: 4Cdo/211/2017; zo dňa 17.4.2018, sp.zn.:
3Cdo 56/2018; zo dňa 29.10.2018, sp.zn.: 5Cdo 132/2017; zo dňa 23.4.2018, sp.zn.: 4Cdo 187/2017.
K prevereniu bonity uviedol, že žalobca skúmal bonity žalovaného lustráciou v Spoločnom registri
bankových informácii (SRBI) a Nebankovom registri klientskych informácii (NRKI), lustráciou od
Sociálnej poisťovne a z údajov poskytnutých samotným žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru. Je

toho názoru, že skúmal bonitu žalovaného v súlade so zákonnými požiadavkami v zmysle § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov - o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“).
Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur, ktorý si žalobca jednostranne započítal,
žalobca poukázal na znenie § 53 ods. 1 OZ a uviedol, že daný poplatok bol jasne a zrozumiteľne
určený v zmluve, žalovaný spotrebiteľ mal možnosť za s ním oboznámiť aj zo štandardných informácii o
spotrebiteľskomúvere.Idepodľanehoozákonnéprotiplneniezostranyžalovanéhozato,žemužalobca

poskytol úver. V tejto súvislosti citoval časť rozhodnutia KS v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017, sp.zn.:
43Co/19/2017.
K podmienkam pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, že neboli dohodnuté v zmluve, žalobca
opäť poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo dňa 9.11.2016, sp.zn.: C-42/15 (Home
Credit vs. Biróová), ktorým ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako

jediný dokument, pričom v danom prípade boli podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
zakomponované v obchodných podmienkach.
Zároveň zobral žalobu v časti 230 Eur späť, nakoľko žalovaný danú sumu zaplatil po podaní žaloby.
K vyjadreniu priložil fotografiu obrazovky lustrácie zo Sociálnej poisťovne; lustrácie zo SRBI; Žiadosť o
poskytnutie úveru.

8. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný tak, že zopakoval svoje predošlé argumenty a dodal,
že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, ale
nezbavuje to veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o

spotrebiteľovi a dané informácie riadne vyhodnotiť. Ďalej uviedol, že z predložených lustrácii zo SRBI a
Sociálnej poisťovne nie je možné zistiť výšku mesačného príjmu žalovaného. Žalobca podľa žalovaného
neskúmal aj iné dôležité aspekty a to jeho zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky
žalovaného. Nemohol si tak utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného. Podľa žalovaného
nie je smerodajné aká bola majetková, sociálna situácia žalovaného, ale to, že akým spôsobom žaloba

pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity. Taktiež je názoru, že pokiaľ spotrebiteľ v minulosti (alebo
v období 5 rokov od ukončenia posledného zmluvného vzťahu) nevyužil žiaden úverový produkt,
informácie z registra SRBI pre posúdenie schopností tohto spotrebiteľa splácať úver sú irelevantné.
Ďalej citoval § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 ZoSÚ.
Taktiež tvrdí, že žalobca nemohol zosplatniť celý úver, nakoľko žalobca v zmysle § 53 ods. 9 OZ

nepreukázal, aby bolo žalovanému upozornenie o zosplatnení čo i len odoslané a kvôli tomu, že
zosplatnenie celého úveru nebolo v zmluve dojednané ako to vyžaduje § 565 OZ.
Zotrval na svojom názore, že v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnom zosplatnení
celého úveru bola podaná žaloba dôvodne len v časti. Po zaplatení sumy 230 Eur žalovaným po podaní
žaloby má žalobca podľa neho nárok len na zaplatenie sumy 515,61 Eur v prípade, že by súd rozhodol

ku dňu 1.4.2019.

9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného tak, že zopakoval všetky svoje predošlé argumenty a
dodal,žesplnilžalovanýmnamietanýnedostatokvpodobeodoslaniaoznámeniaovyhlásenípredčasnej
splatnosti celého úveru, lebo žalovanému dané upozornenie resp. oznámenie doručil, čo má vyplývať

z predloženej doručenky.
K vyjadreniu predložil žiadosť o poskytnutie úveru a výzvu na predčasne splatenie úveru s doručenkou.

10. Súd nariadil pojednávanie na deň 1.4.2019, ktorého sa zučastnila právna zastúpkyňa žalovaného
a žalovaný, na ktorom právna zastupkyňa zopakovala žalovaným tvrdené skutočnosti a argumenty.

Zároveň žiadala súd, aby dlžnú sumu vo výške 515,61 Eur umožnil žalovanému splácať v splátkach po
50 Eur mesačne. Na pojednávaní bol vypočutý žalovaný.11. Po doručení zápisnice z pojednávania žalobcovi, žalobca uviedol, že zotrvavá na všetkých svojich
podaniach.

12. Na výzvu zo strany súdu, žalobca uviedol, že ohľadom vyexpedovania druhej upomienky zo dňa
17.10.2016 poukazuje na prehľad z interného informačného systému žalobcu, z ktorého jednoznačne
vyplýva,žežalobcadoručovalžalovanémudanúupomienkudňa17.10.2016.Taktiežpoukázalnavýpisz
komunikácie s dlžníkom, ktoré boli realizované za účelom snahy o obnovenie splácania žalobcovho dlhu
pred predčasným zosplatnením a upozorňovanie na možnosť predčasného zosplatnenia. K vyjadreniu

priložil záznamy z interného systému žalobcu a komunikáciu k problémovej pohľadávke.

13.Vyjadreniežalobcubolodoručovanéprávnejzastupkynižalovanéhonavedomie.Nadanévyjadrenie
reagoval žalovaný tými istými argumentmi ako uviedol vo svojich predošlých vyjadreniach.

14. Súd vykonal dokazovanie predloženými vyjadreniami strán sporu, predložennými listinnými dôkazmi

a výsluchom žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

15. Je nesporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah a že poskytnutý úver je
spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia ZoSÚ.
16. Dňa 2.4.2015 uzavreli strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej mal žalobca

poskytnúť žalovanému úver vo výške 5.000 Eur a žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 81,47 Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 13,9%,
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur, bez poplatku za poistenie úveru, s termínom prvej
splátky dňa 15.4.2015, pri počte splátok 108, so splatnosťou splátky vždy k 15. kalendárnemu dňu v
mesiaci, so splatnosťou celého úveru dňa 15.3.2024, pri RPMN vo výške 16,04 % a priemernej RPMN

vo výške 16,16% s celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť vo výške 8.948,76 Eur, s odplatou
vo výške 16,9%, s úrokom z omeškania vo výške 5%.

17. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, preto ho žalobca opakovaným upozornením zo
dňa 17.10.2016 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v tom čase vo výške 117,43 Eur. Z dôvodu, že žalovaný

po upozornení zo strany žalobca nezaplatil dlžnú sumu, žalobca mu doručoval výzvu na predčasne
splatenie úveru zo dňa 19.12.2016. Výzva na predčasne splatenie úveru bola žalovanému doručená
dňa 27.12.2016 (č.l. 169).

18. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil žalobcovi sumu

1.409,59 Eur.

19. Z predžalobnej výzvy zo dňa 2.7.2018 (č.l. 116) vyplýva, že žalovaný nespláca riadne a včas ani
pôžičku resp. úver od Tatra banka, a.s..

20. Z dohody o úhrade dlhu formou splátok uzavretej medzi žalovaným a súdnou exekútorkou (č.l.
122-124) vyplýva, že dňa 22.8.2018 uzavrel žalovaný dohodu so súdnou exekútorkou, v zmysle ktorej
mu bolo umožnené splácať dlh voči oprávnenému KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. vo výške
333,60 Eur po 50 Eur mesačne.

21. Zo zmluvy o výpožičke (č.l. 125) vyplýva, že Obecný úrad G. požičal žalovanému sumu 380 Eur
na pohreb O. B..

22.Zrozsudkutunajšiehosúdu,sp.zn.:8P/284/2016vyplýva,žemanželstvožalovanéhobolorozvedené
a žalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 50 Eur.

23. Z potvrdení o vkladoch predložených žalovaným a z vyjadrenia žalobcu (č.l. 135) je evidentné, že
žalovaný vykonal voči žalobcovi úhradu
- dňa 17.5.2015 vo výške 50 Eur,
- dňa 22.6.2018 vo výške 50 Eur,

- dňa 11.7.2018 vo výške 50 Eur,
- dňa 20.8.2018 vo výške 20 Eur,
- dňa 10.9.2018 vo výške 20 Eur,
- dňa 16.10.2018 vo výške 20 Eur,- dňa 13.11.2018 vo výške 20 Eur,
čo spolu činí 230 Eur a žalobca z uvedeného dôvodu vzal žalobu v danej časti späť.

24. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 2.4.2015, žalobca skúmal bonitu žalovaného, pričom
podľa danej lustrácie žalobcovi nebolo ku dňu lustrácie známe, že či mal žalovaný vymeriavací základ
za predchádzajúci kalendárny mesiac u svojho zamestnávateľa a u všetkých zamestnávateľov aspoň
vo výške 641 SKK.

25. Podľa lustrácie v SRBI mal žalovaný v čase lustrácie viacero úverov a pôžičiek a to 5 spotrebných
úverov, 2 osobné úvery, kontokorentný úver, 2 kreditné karty.

26. Zo žiadosti o poskytnutie úveru je zrejmé, že žalovaný deklaroval priemerný čistý mesačný príjem
vo výške 620 Eur a výdavky na kreditné karty vo výške 500 Eur s povoleným prečerpaním do 700 Eur.
Taktiež je z neho zrejmé, že žalovaný má vyživovaciu povinnosť voči 2 deťom.

27. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 1.4.2019 vyplýva, že žalovaný potreboval dané peniaze
súrne, lebo bol zadĺžený a chcel peniaze vo výške 5.000 Eur. Zamestnanec žalobcu sa ho pýtal na jeho
príjmy, výdaje a počet detí, pričom žalovaný mu uviedol príjem vo výške 620 Eur, výdavky ohľadom
kreditnej karty. Zamestnanec vypísal danú žiadosť a žalovaný ju podpísal. Potom mal žalovaný počkať
na schválenie, pričom schválenie podľa neho trvalo zhruba 10-15 minút. Žalovaný to podpísal pričom

nevie, že či podpisoval aj nejaké dodatky. Peniaze mu od žalobcu došli, ale v nižšej sume ako žiadal.

28. Podľa výpisov z bankového informačného systému a komunikácie so žalovaným vyplýva, že žalobca
sa ho snažil viac krát kontaktovať rôznymi formami žalovaného za účelom dosiahnuť u žalovaného
riadne a včasné splácanie úveru, čo sa mu však nepodarilo.

29. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok
(ďalejlen„CSP“),akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnomspäťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30. Žalobca vzal žalobu v časti 230 Eur späť z dôvodu, že žalovaný mu zaplatil dlžné splátky vo výške
230 Eur po podaní žaloby. Z uvedeného dôvodu súd konanie v tejto časti zastavil.

31. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je v časti 1.683,01 Eur
dôvodná. V prevyšujúcej časti je podaná žaloba nedôvodná.

32. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania.

35. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

37. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskychpoplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanákladyspojenésozmluvouozabezpečenízáväzku
spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru
alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

38. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

39. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského
úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

40.Podľa§9ods.2písm.e),h),i)ZoSÚ,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
podľa OZ musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky

upravujúce jeho čerpanie; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; výšku, počet,
frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

41. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov - o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní
obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti.

42. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e),
g) až i), l) a p) a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

43. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.

44. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

45. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

46. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov a s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
47.Podľa§7ods.17ZoSÚ,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumienajmäto,ževeriteľposkytne

spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5 a posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;
ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z
jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň

dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení
v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.48. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, a považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

49. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

50. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

51. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v úverových zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo

informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Cieľom ustanovení
ZoSÚ je chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred nekalými praktikami veľkých silných subjektov
vykonávajúcich podnikateľskú činnosť formou poskytovania úverov a to tým spôsobom, že ustanovuje
povinnosť poskytovateľovi spotrebiteľského úveru uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky
potrebné základne informácie o poskytovanom úvere a vyhnúť sa tým možnosti zavadzania, či klamania

spotrebiteľa prípadne opomenutia podania informácií, ktoré by mali pre spotrebiteľa rozhodujúci význam
z hľadiska rozhodovania sa, či ponuku vziať úver využije.

52. Zvýšenú ochranu spotrebiteľa zákonodarca uzákonil aj v osobitných právnych predpisoch, ktoré
majú k OZ špeciálny vzťah (lex specialis derogat lex generalis), lebo konkretizujú a dopĺňajú

ochranu spotrebiteľa pri rôznych záväzkoch, v ktorých vystupuje spotrebiteľ ako zmluvná strana.
Jedným z takýchto právnych predpisov je aj ZoSÚ, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na

udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Okrem vyššie spomenutých upravuje aj rôzne porušenia
povinnosti dodávateľom s dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§11 ZoSÚ).
53. ZoSÚ v § 9 vymenúva jednotlivé náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.
Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ aj

uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
Súd je toho názoru, že celková výška úveru uvedená v zmluve vo výške 5.000 Eur nie je uvedená
správne. Medzi stranami je nesporné, že žalobca si jednostranne pred poskytnutím úveru započítal
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur a žalovanému spotrebiteľovi tak reálne poskytol sumu
4.850 Eur. Sporné však v tejto časti je, či dané konanie žalobcu a či zmluvne uvedená celková výška

úveru v spojení sa daným jednostranným zápočtom spôsobuje právne následky a teda či zo strany
žalobcu šlo o konanie v súlade so zákonom. Súd je toho názoru, že takéto konanie zo strany žalobcu
je neprijateľné, nakoľko klamlivo pôsobí na spotrebiteľa tým spôsobom, že v zmluve mu deklaruje
poskytnutie vyššej sumy (v danom prípade takej ako žalovaný spotrebiteľ požadoval), avšak reálne mu
poskytne sumu nižšiu (v danom prípade o 150 Eur nižšiu). Konanie žalobcu takto výrazne obmedzuje

vôľu spotrebiteľa disponovať s úverom tak ako chce alebo potrebuje. Neobstojí v danom prípade ani
argument žalobcu, ktorý v súvislosti s tým uvádza, že žalovaný o tom vedel, že bol o tom poučený a
rozhodol sa takýto úver za takýchto podmienok vziať. Ak by mal byť použitý výklad tvrdený žalobcom,
úplne by stratila význam celá právna úprava tykajúca sa ochrany spotrebiteľa, ktorá má v súčasnej dobe
svoj význam a to práve z dôvodu vzniku zmluvných vzťahov, v ktorých ako zmluvné strany vystupujú

úplne iné subjekty s neporovnateľne odlišnými vedomosťami a skúsenosťami v problematike toho,
čo je predmetom zmluvy napr. poskytovanie úverov. Konanie žalobcu spočívajúce v automatickom
jednostrannom započítaní poplatku z poskytnutej sumy je potrebné hodnotiť ako nekalé a zároveň
ako porušenie povinnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ, lebo žalobca žalovanému spotrebiteľoviposkytol reálne nižšiu sumu ako je stanovená v zmluve, teda v zmluve mala byť podľa názoru súdu
uvedená suma 4.850 Eur alebo mal žalobca poskytnúť žalovanému sumu 5.000 Eur a poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 150 Eur nechať žalobcu splácať v rámci pravidelných mesačných splátok,

ktorými bola splácaná istina a úroky. Nerešpektovanie takéhoto výkladu by v zveličených situáciách
mohlo viesť k tomu, že žalobca by pri poskytnutí úveru vo výške trebárs 5.000 Eur žiadal hneď na
začiatku, aby boli započítané všetky poplatky a úroky predstavujúce trebárs spolu výšku 3.500 Eur a
spotrebiteľovi by tak bolo poskytnutých 1.500 Eur a ponechané splácanie istiny vo výške 5.000 Eur. Také
niečo je podľa názoru súdu neprijateľné aj keby nešlo o spotrebiteľa.

Nesprávne uvedená celková výška úveru má za následok, že poskytnutý úver je potrebné považovať v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

54. Ďalšou spornou otázkou je žalovaným namietané neskúmanie bonity zo strany žalobcu pri
poskytovaní úveru. Z dikcie § 7 ods. 1 ZoSÚ je povinnosťou poskytovateľov úveru konať s odbornou
starostlivosťou pri poskytovaní úveru, ktorá spočíva okrem iného aj v tom, že pred poskytnutím úveru

zisťuje majetkové pomery strany (aktíva a pasíva) na základe čoho dokáže určiť zadlženosť žiadateľa
o úver. Tu je nutné zdôrazniť, že poskytovateľ úveru sa nemôže vždy uspokojiť len s tým, čo žiadateľ
predloží, ale vyžaduje sa aj aktívny prístup zo strany poskytovateľa v podobe lustrácii v príslušných
registroch a databázach, ktoré majú poskytovatelia úverov k dispozícii. Z predložených listinných
dôkazov jasne vyplýva, že žalobca síce skúmal bonitu žalovaného lustráciami v registroch avšak

neskúmal bonitu poriadne resp. uspokojil sa len s vyplnením časti zmluvy týkajúcej sa preukázania
majetkových pomerov a výdavkov zo strany žalovaného spotrebiteľa, pričom ak by zohľadnil výsledky
lustrácií v príslušných registroch, zistil by, že žalovaný uzatvoril pred podpísaním predmetnej Zmluvy
o úvere viacero iných spotrebiteľských úverových zmlúv. Ak by žalobca poriadne skúmal bonitu
žalovaného zistil by, že príjmy a výdaje žalobcu nepostačujú k tomu, aby dokázal riadne splácať

úver. Žalobca sa pokiaľ ide o príjmy uspokojil len s vyhlásením žalovaného o výške jeho príjmu bez
toho, aby si to overil potvrdením od zamestnávateľa, či poslednou výplatnou páskou žalovaného. K
tomu možno dodať, že samotné informácie ohľadom príjmu žalovaného zisťované prostredníctvom
lustrácii v Sociálnej poisťovni sú mätúce, lebo z nich nevyplýva výška príjmu žalovaného. Z danej
lustrácie vyplýva, že žalobcovi nebolo ku dňu lustrácie známe, že či mal žalovaný vymeriavací základ

za predchádzajúci kalendárny mesiac u svojho zamestnávateľa a u všetkých zamestnávateľov aspoň
vo výške 641 SKK. Súd dodáva, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že konal s
odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného spotrebiteľa. K podstate skúmania bonity súd
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.3.2018, sp. zn.: 21Co/148/2017.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného pokiaľ ide o skúmanie bonity

a konštatuje, že žalovaný porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čoho dôsledkom
v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ je, že žalobca nebol oprávnený požadovať od žalovaného jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Pre úplnosť je potrebné dodať, že skúmanie bonity žalovaného
žalobcom nemožno hodnotiť ako hrubé porušenie jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, lebo
žalobca skúmal bonitu žalovaného v zákonom predpísaných registroch a dopytom u žalovaného, avšak

na základe výsledkov šetrení bolo riskantne žalovanému poskytnúť úver za takých podmienok bez toho,
aby neprimerane zadlžil žalovaného spotrebiteľa.

55. Pokiaľ ide o právo žalobcu zosplatniť celý úver v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ,
tak podľa názoru súdu žalobca splnil preukázateľne všetky podmienky vyžadované zákonom pre platné

zosplatnenie. Žalovaný bol v omeškaní so splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, vyzýval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy ako mu aj preukázateľne oznámil, že celý úver zosplatnil skrz neplatenie
úveru. Dané vyplýva z daných výziev, ku ktorým boli pripojené doručenky ako aj zo snahy žalobcu
spojiť sa so žalovaným ohľadom jeho povinnosti splácať úver, čo vyplýva z výpisov z interného systému
žalobcu a komunikácie predloženej žalobcom. Uvedené však nemá väčší význam pre posúdenie sporu,

nakoľko súd už určil, že žalobca nemohol zosplatniť celý úver kvôli porušeniu žalobcu konať s odbornou
starostlivosťou (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).

56. Skrz určenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a neplatné zosplatnenie celého
úveru vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného len zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.683,01

Eur. Ku dňu rozhodovania súdu 25.6.2021 došlo k splatnosti splátok splatných v období od 15.4.2015
do 25.6.2021, teda 46 splátok. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov pri
celkovej sume 4.850 Eur (5.000 Eur - 150 Eur) a počte splátok 108 mala byť mesačná splátka 44,90
Eur. Pri počte splátok 74 od 15.4.2015 do 25.6.2021 a výške splátky 44,90 Eur mal žalovaný uhradiťsumu 3.322,60 Eur. Žalovaný k tomu dátumu zaplatil 1.639,59 Eur (1.409,59 Eur zaplatených pred
podaním žaloby + 230 Eur zaplatených po podaní žaloby). Nakoľko poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov a žalobca nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť, žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu

sumy 1.683,01 Eur (3.322,60 Eur - 1.639,59 Eur). V prevyšujúcej časti považuje súd žalobu ako podanú
predčasne a to s poukazom na skôr uvedené skutočnosti - nemožnosť zosplatniť dlh kvôli porušeniu
povinnosti žalobcu konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného. Žalovaný bude
okrem toho povinný splácať aj zvyšok dlhu v splátkach vo výške 44,90 Eur až kým nesplatí žalobcovi
celkovo sumu 4.850 Eur (požičanú istinu bez jednostranne započítaného poplatku za poskytnutie úveru

vo výške 150 Eur).

57. V závere pre úplnosť možno uviesť, že všetky ďalšie žalovaným namietané neprijateľné zmluvné
podmienky ako aj porušenia, ktoré by mali mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru, či dokonca neplatnosť zmluvy, považuje súd za nedôvodné a to s poukazom na
argumentáciu žalobcu (hlavne uvedené v podaní zo dňa 22.1.2019 - č.l. 133-135) a ním uvádzané

rozhodnutiaslovenskýchsúdovarozhodnutiaEurópskehosúdnehodvora,sčímsasúdvplnomrozsahu
stotožňuje a poukazuje naň.

58. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

59.Pokiaľideožiadosťžalovanéhoazaplateniedlžnejsumyvsplátkach,taksúdumožňuježalovanému,
aby splácal dlžnú sumu v splátkach po 50 Eur mesačne. Podľa názoru súdu, majetková situácia žalobcu,

jeho príjmy a výdavky spojené s uhrádzaním ďalších úverov, sociálna situáciu spočívajúca v tom,
že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči 3.dieťaťu odôvodňujú rozhodnutie súdu o povolení
splátok. Daná výška splátky umožní žalovanému splácať jeho dlh bez toho, aby došlo k vymáhaniu dlhu
exekúciou v dôsledku čoho by mohli vzniknúť ďalšie náklady v podobe trov exekúcie a na druhej strane
umožní žalobcovi získať dlžnú čiastku v prijateľnom časovom období. Výška splátky je podľa názoru

primeraná a nijakým vážným neprimeraným spôsobom neohrozí žalobcu, ktorý je silný ekonomický
subjekt na trhu.

60. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

61.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

62. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

63. Nakoľko žalovaný neplatil žalobcovi riadne a včas všetky splátky, dostal sa s plnením do omeškania

v dôsledku čoho je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania a to vo výške 5 % ročne z priznanej
dlžnej sumy vo výške 1.683,01 Eur odo dňa nasledujúceho po vyhlásení tohto rozhodnutia, t.j. 26.6.2021
do zaplatenia.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

67.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.68. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, a teda priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,68 %, lebo žalovaný bol v konaní úspešný

v rozsahu 2.624,81 Eur. Konanie bolo v časti 230 Eur zastavené zavinením žalovaného, ktorý plnil
dlžné splátky po podaní žaloby na súd. Žalovaného úspech so zohľadnením žalovaným zavineného
čiastočného zastavenia konania teda predstavuje sumu 2.624,81 Eur, čo predstavuje 57,842 % ? 57,84
%, od ktorého bol odpočítaný úspech žalovaného a zavinené zastavenie konania žalovaným v miere
42,16 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom

konaní.