Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 4, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917206897
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7917206897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v
Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v G., P. XXX/
X, zastúpenému JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, o
zaplatenie 4.537,82 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.
k. 9Csp/158/2017-229 zo dňa 25.6.2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, v časti o povolení splátok a v súvisiacom
výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
konanie v časti o zaplatenie 230 € zastavil (I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 1.683,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.6.2021
do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50 € vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc
splátkou po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo len
jednej splátky (II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III.) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania v rozsahu 15,68 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.537,82 € s
príslušenstvomanáhradytrovkonania.Skutkovožalobužalobcaodôvodniltým,žedňa2.4.2015uzavrel
so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 000000000200187 (ďalej len ,,zmluva“), na základe
ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 5.000 €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v
mesačných splátkach po 81,47 €, až do zaplatenia celkovej čiastky 8.948,76 €. V zmluve bola dojednaná

úroková sadzba vo výške 13,9 % ročne, RPMN vo výške 16,04 % ročne, priemerná RPMN vo výške
16,16 % ročne, splatnosť splátok vždy k 15. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 15.4.2015, splatnosť
poslednej splátky 15.3.2024, odplata 16,9 % a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 €. Žalovaný
nesplácal úver riadne a včas, v dôsledku čoho ho žalobca listom zo dňa 17.10.2016 upozornil na
omeškanie s úhradou splátok a na možnosť využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca
dlžné splátky neuhradil, preto žalobca úver predčasne zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom
zo dňa 19.12.2016. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil len 1.409,59 €. Žalovaný nárok žalobcu

neuznal v celom rozsahu a namietal, že ide formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť, Tvrdil,
že v zmluve absentuje rozdelenie splátok na istinu a úroky, RPMN a termín konečnej splatnosti, v
dôsledku čoho považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca
mu reálne poskytol nižšiu sumu aká je uvedená v zmluve, nakoľko si jednostranne započítal poplatokza poskytnutie úveru vo výške 150 €, žalovanému tak poskytol úver len vo výške 4.850 €. Tvrdil tiež,
že podmienky pre zosplatnenie úveru neboli splnené, lebo mu neboli doručené oznámenia podľa § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že žalobca pri poskytnutí úveru neposúdil

dostatočne jeho bonitu, keď neskúmal jeho zadlženosť, vyživovaciu povinnosť, neoveril si príjem a
neskúmal mesačné výdavky, preto nemohol úver predčasne zosplatniť. Žalobcovi potom vznikol nárok
len na zaplatenie splatných splátok istiny bez úrokov a poplatkov. Po podaní žaloby žalovaný uhradil
žalobcovi sumu 230 €.

3. V dôsledku späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 230 € súd prvej inštancie konanie v tejto časti v
súlade s § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) zastavil.
Ďalej na vec aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 9, § 517 ods. 2, § 565 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. g/, písm. h/, písm.
l/, § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 16,, ods. 17, § 9 ods. 2 písm. e/, písm. h/, písm. i/, § 11 ods. 1 písm. b/,
písm. d/, ods. 2, ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 7 ods. 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
posudzujúc zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

4. Preskúmaním obligatórnych náležitostí súd zistil, že v zmluve je nesprávne uvedená výška úveru
5.000, nakoľko žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky len vo výške 4.850 €, v dôsledku

jednostranného započítania si poplatku za poskytnutie úveru zo strany veriteľa. Takýto postup veriteľa
považoval za klamlivý a zavádzajúci. Zastával názor, že veriteľ mal potom v zmluve uviesť ako výšku
úveru 4.850 €, alebo poskytnúť žalovanému deklarovanú sumu a poplatok za poskytnutie úveru mal
nechať žalovaného splácať spolu s mesačnými splátkami. V opačnom prípade, pri zveličení situácie,
by mohlo dôjsť k tomu, že pri úvere vo výške 5.000 € by si veriteľ ako poplatok za poskytnutie

úveru započítal 3.500 €, spotrebiteľovi by reálne požičal len 1.500 € a splácať by vyžadoval istinu vo
výške 5.000 €, čo považoval za neprijateľné. V dôsledku nesprávne uvedenej výšky úveru považoval
predmetný úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ za bezúročný a bez poplatkov. Zaoberajúc sa
posudzovaním bonity žalovaného zistil, že veriteľ síce vykonal lustrácie príslušných registrov a na
pomery žalovaného sa dopytoval aj v žiadosti o úver, získané informácie však nevyhodnotil s odbornou

starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca nezohľadnil už uzavreté zmluvy o spotrebiteľských
úveroch žalovaného a skutočnosť, že vzhľadom na jeho príjmy a výdaje, dostupné finančné prostriedky
žalovaného nepostačujú natoľko, aby bol predmetný úver schopný splácať. Vzhľadom na to vyslovil
nemožnosť veriteľa vyžadovať jednorazové splatenie úveru. Podotkol tiež, že nešlo o hrubé porušenie
povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa úver splácať s odbornou starostlivosťou, keďže žalobca

skúmal bonitu žalovaného v zákonom predpokladaných registroch a dopytom u žalovaného, na základe
výsledkov šetrení však bolo riskantné poskytnúť žalovanému úver za takých podmienok, bez toho,
aby žalovaného neprimerane zadlžil. Splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru mal za
preukázané, avšak skonštatoval, že uvedené nemá význam pre posúdenie sporu, nakoľko veriteľ nebol
oprávnený úver zosplatniť. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a nemožnosť využitia

práva veriteľa podľa § 565 OZ zhrnul, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy len vo výške
1.683,01 €. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci sa stali splatnými splátky v období od 15.4.2015
do 25.6.2021, teda 74 splátok, pričom pri poskytnutej istine 4.850 € rozvrhnutej na pôvodný počet
splátok 108, mala byť mesačná splátka (bez úrokov a poplatkov) vo výške 44,90 €. Žalovaný mal ku dňu
25.6.2021 uhradiť 3.322,60 €, pričom celkovo uhradil 1.639,59 €. Žalobcovi je povinný uhradiť ešte sumu

vo výške 1.683,01 €. Súd prvej inštancie dlžnú sumu povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach
po 50 €, vzhľadom na jeho príjmy, výdavky na iné úvery a sociálnu situáciu spočívajúcu v ďalšej (tretej)
vyživovacejpovinnostikmaloletémudieťaťu.Uviedol,ževýškamesačnejsplátkyjeprimeranávočiobom
stranám sporu, keď na jednej strane u žalovaného možnosť úhrady dlhu v splátkach nespôsobí exekúciu
a s ňou súvisiace trovy, a na strane druhej žalobca získa dlžnú čiastku späť v prijateľnom časovom

období. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, tak že
úspech žalobcu, vzhľadom na zamietnutú časť nároku a tiež žalovaným zavinené zastavenie konania
v časti, ustálil v rozsahu 15,68 %.

5. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku len v časti povolenia úhrady dlžnej sumy v splátkach, v zamietavom

výrokuasúvisiacomvýrokuotrováchkonanianapadolodvolanímžalovaný,uplatňujúcodvolaciedôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Nesúhlasil so záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru pre nesprávnosť údaja o celkovej výške úveru. Mal za to, že sankcia vo forme bezúročnosti
a bezpoplatkovosti postihuje úver len v prípade ak zmluva neobsahuje údaje uvedené v § 9 ods. 2písm. a/ až l/, s/, z/, a aa/ ZoSÚ vôbec, predmetná zmluva však údaj o výške úveru obsahovala.
Súd neodôvodnil, na základe akej úvahy dospel k nesprávnosti (pričom trval na jeho správnosti) tohto
údaja a tiež to, že nesprávnosť údaja má mať rovnaké následky ako absencia niektorej z náležitostí.

Tvrdil, že žalovanému bola daná do dispozície na inkasný účet celá istina úveru, a až po prevode na
žalovaným požadovaný účet bol zinkasovaný poplatok vo výške 150 €. Žalobca nevidel inú možnosť
uvedenia celkovej výšky úveru. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní
by mu táto suma mohla byť vrátená po splnení podmienok upravených v bode 2.5 Zmluvy, čo súd
prvej inštancie nezohľadnil. K posudzovaniu bonity žalovaného uviedol, že schopnosť spotrebiteľa

úver splácať vyhodnotil na základe údajov zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI), z
ktorých zistil, že ku dňu podania žiadosti nemal žiadne dlžné splátky, s ktorými by bol v omeškaní,
údajov poskytnutých samotným žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru o jeho príjmoch, výdavkoch a
zamestnávateľovi, a reportu zo Sociálnej poisťovne za účelom preverenia zamestnania. Pri posudzovaní
bonity vzal do úvahy dobu, na ktorú mal byť úver poskytnutý, výšku úveru ako aj jeho účel a zohľadnil
príjmy žalovaného, preto zastáva názor, že povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ splnil. V závere namietal

aj umožnenie úhrady dlhu žalovaného v splátkach, na čo nevidel dôvody a mal za to, že súd rozhodnutie
v tejto časti nedostatočne odôvodnil. Zhodnotil, že predĺženie paričnej lehoty súd umožnil na základe
dôkazmi nepodložených tvrdení žalovaného a bez riadneho skúmania jeho majetkových pomerov.
Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej hľadiskami pre úvahu súdu,
či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, budú najmä- osobné a

majetkovépomerystrán,výškapriznanéhoplnenia,platobnáschopnosťžalovanéhovkonaní,prejavená
snaha o plnenie záväzku žalovaným, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a doba, po ktorej by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým,
aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. V opačnom prípade by došlo k
narušeniu vyváženosti záujmov oboch strán sporu v smere faktického popretia právoplatne priznaných

práv či možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (rozsudok NS SR 7Cdo/116/2012
z 18.3.2013). Žalobca zdôraznil skutočnosť, že priznaním splátok vo výške 50 € mesačne, ktoré by
tak boli zhruba o polovicu nižšie ako pôvodne dohodnuté splátky vo výške 81,47 €, súd zapríčinil, že
dlžnú sumu bude žalovaný splácať takmer tri roky a tým ho neoprávnene zvýhodnil. Mal za to, že výška
priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky

sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie
nevedie k odstráneniu právnej neistoty, ku ktorému má súdne konanie smerovať. Žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, zaviaže žalovaného na úhradu
dlžnej sumy v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalobcu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP
a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4.11.2021 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202,

II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

9. Žalobca odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP,
t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkovézistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je
právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného

práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach

strán.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je
opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok žalobcu správne právne
posúdil, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani žiadnu z procesných vád
konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň počas odvolacieho konania

nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky
žalobcu v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

13. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 382 ods. 2 CSP)
odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Odvolateľ nesúhlasil so záverom o nesprávnosti údaja o výške úveru a z toho plynúcej bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. V konaní nebolo sporné, keďže obe strany zhodne tvrdili, že žalovanému boli

titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere dané do dispozície finančné prostriedky len vo výške 4.850 €,
nie 5.000 € ako deklaruje samotná zmluva, a to v dôsledku jednostranného započítania poplatku za
poskytnutieúveruvovýške150€zostranyžalobcu.Jetedanepochybné,žežalobcadospotrebiteľského
úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru však nie
je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi

služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. K uvedenému záveru dospel aj Súdny
dvor Európskej únie v rozsudku z 21.4.2016 vo veci C-377/14 kde konštatoval, že: ,,celková výška úveru
a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje
sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré
nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené“. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru

zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti
veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu
úveru,pričomtakétokonaniezákonodarcapovažujezanekalúobchodnúpraktikuasúčasnejuzakazuje.
Uvedené potom znamená nesprávnosť údaja o výške úveru, ktorá má v konečnom dôsledku rovnaký
efekt ako neuvedenie tohto údaja vôbec, v dôsledku čoho je potrebné úver považovať za bezúročný

a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/. Pokiaľ žalobca zastáva názor, že v zmysle § 11 ods.
1 písm. b/ ZoSÚ len absencia obligatórnej náležitosti môže spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, nie však uvedenie nesprávneho údaja, ktorý je obligatórnou náležitosťou, takým výkladom by
bolo nutné dospieť k záveru, že veriteľ môže uvádzať údaje, ktoré sú zákonnými náležitosťami hocijako,
v akejkoľvek výške, resp. hodnote, aj nesprávnej, a za takto zhotovenú zmluvu nebude sankcionovaný

v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo je absurdné a v úplnom rozpore s účelom právnej
úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch a úmyslom zákonodarcu. Odvolací súd sa zhoduje so
záverom súdu prvej inštancie, že znižovanie dojednanej výšky úveru o sumu bližšie nezdôvodnenéhopoplatku, keď úroky boli určované naďalej z takto dohodnutej, nie reálne poskytnutej sumy úveru, je
konaním majúci pôvod v nekalej obchodnej praktike, ktorá je zákonom zakázaná.

15. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom porušenia povinnosti
veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa úver splácať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
ZoSÚ. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca síce vykonal lustrácie v príslušných
registroch a zároveň zisťoval údaje nevyhnutné pre posúdenie bonity priamo od žalovaného, tieto však
nevyhodnotil komplexne a s odbornou starostlivosťou ako to predpokladá zákon. Zo žiadosti o úver

vyplnenej žalovaným vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy bol ženatý, mal dve deti, jeho čistý príjem
predstavoval sumu 620 €, pričom mal výdavky na kreditné karty vo výške 500 € a kontokorentný
úver (povolené prečerpanie) vo výške 700 €, ktoré záväzky sú preukázané aj na základe lustrácie v
Spoločnom registri bankových informácií (SRBI). Výška splátky žalobcom poskytnutého úveru mala
byť vo výške 81,47 €. Je nepochybné, že pri čistom príjme vo výške 620 € a výdavkoch na kreditné
karty vo výške 500 €, žalovanému ostávala mesačne k dispozícii suma vo výške cca 120 €, z ktorej

mal ešte uhradiť splátku úveru žalobcovi, po uhradení ktorej by žalobcovi ostala len suma cca 40 €.
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako mohol žalobca, pri zachovaní odbornej starostlivosti dospieť k
záveru o spôsobilosti žalovaného úver splácať pri takých podmienkach. Okrem toho žalovaný mal v
tom čase dve deti (momentálne už tri), ktoré bol povinný vyživovať. Podľa § 2 zák. č. 601/2003 Z. z. o
životnom minime účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, životné minimum pre jednu

plnoletú fyzickú osobu predstavovalo sumu 198,09 € mesačne a pre nezaopatrené dieťa sumu 90,42 €.
Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi účinného v čase uzavretia zmluvy,
predstavovaladávkavhmotnejnúdziprejednotlivcasumu61,60€.Zuvedenéhovyplýva,žepouhradení
všetkýchvýdavkovbyžalovanémunaostatnébežnéživotnénákladyneostalakdispozíciinielenžesuma
životného minima, ale ani suma vo výške dávky v hmotnej núdzi, ktorá predstavuje minimálnu sumu

na zabezpečenie základných životných potrieb, a to iba v prípade jednotlivca, pričom žalovaný mal už
v čase uzavretia zmluvy dve deti. V prípade rodiča s deťmi sú obidve sumy ešte vyššie. Odvolací súd
zastáva názor, že posudzovanie bonity žalovaného nemožno považovať za posudzovanie s odbornou
starostlivosťou a žalobca nemal žalovanému úver vôbec poskytnúť.

16. Povolenie splácania dlhu v splátkach po 50 € mesačne považuje odvolací súd za primerané,
vzhľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery žalovaného ako aj jeho platobnú schopnosť.
Svoje pomery žalovaný preukázal predloženými dôkazmi, a to výplatnými páskami, rozhodnutím súdu
o rozvode manželstva a určení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, dohody o úhrade dlhu v
splátkach, ktoré uzavrel so súdnou exekútorkou M.. O. A. a zmluvou o výpožičke, na základe ktorej si

od obce Kazimír požičal peniaze na úhradu nákladov spojených s pohrebom svojej matky. Odvolací
súd považuje za potrebné zohľadniť aj fakt, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri
posudzovaníbonityžalovaného,čímdefactosťažilvymoženiesvojhonároku,pričompriuzavretízmluvy
mohol a mal vedieť, že úver za týchto podmienok žalovaný nebude schopný splácať. Splátky dlžnej
sumy považuje odvolací súd za primerané a spravodlivé pre obe strany sporu.

17. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu, v súlade s § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol
žalovanému.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).