Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208219
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8116208219.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu: Ing. E. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M., F. Z. XX, právne zast. JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou so sídlom Prešov,
Palárikova 3, proti žalovanému: E.. L. P., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. Z. XX, zast. Mgr.
Mariánom Bérešom, nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ., U. X, o vyporiadanie BSM, takto

r o z h o d o l :

I. v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že:

žalovaná nadobúda do svojho výlučného vlastníctva:

- byt č. 8, na 2.poschodí, vchod č. XX v bytovom dome so súp.č. XXXX postavenom na parcele registra
C-KN evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX, v podiele 1/1, spoločné časti a spoločné
zariadenia domu, v podiele XX/XXXX, LV č. XXXX
-pozemokC-KNparc.č.XXXX,ovýmereXXXm2,druhpozemku:zastavanéplochyanádvoriavpodiele
XX/XXXX, LV č. XXXXX,

žalobca nadobúda do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti:

- rodinný dom so súp.č. XXX postavený na parcele registra C-KN evidovanej na katastrálnej mape pod
parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1
- pozemok C-KN parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v
podiele 1/1,
- pozemok C-KN parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v
podiele 1/1 na LV č. XXX,
- pozemok k.ú. R. zapísaný v LV č. XXX, C-KN XXX/XX,

II. žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej ako vyrovnávací podiel z vyporiadania BSM sumu 27.465,-
Eur, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. štát m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 50%,

IV. štát m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 50%,

V. žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 20.04.2016 domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.2. Manželka s vyporiadaním súhlasila, sporným však ostala masa BSM, ako aj iné v skutkovom stave
uvedené ďalšie dôvody.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckými posudkami, listinnými
dôkazmi, výsluchom svedkov, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Manželia uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu

sp.zn. 17C/351/2014, rozsudkom zo dňa 18.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
13.05.2015. Z manželstva sa narodili dve deti, syn E. (XXXX) a dcéra I. (XXXX).

5. Súd vykonal dokazovanie vo veci za účelom ustálenia čo je predmetom vyporiadania BSM. V závere
sa účastníci zhodli na tom, že predmetom vyporiadania BSM nebudú hnuteľné veci, ktoré uvádzali počas
konania, pretože sa jedná o majetok nepatrnej hodnoty, teda je vlastníkom ten, ako ich kto užíva v

súčasnej dobe.

6. Žalobca žiadal do vyporiadania BSM zahrnúť byt č. X na 2. poschodí, vchod č. XX, v bytovom dome,
súp. Č. XXXX, postavenom na parcele C KN evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným č. XXXX
v podiele 1/1 a spoločné časti a spoločné zariadenia domu, v podiele XX/XXXX, LV č. XXXX a pozemok

C KN parcela XXXX, o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria v podiele XX/
XXXX, LV č. XXXXX. Odporkyňa trvala na tom, že byt nie je predmetom vyporiadania BSM, pretože ho
nadobudla výlučne odporkyňa a teda patrí jej. Z listinných dôkazov, ktoré súd mal k dispozícii, predložili
účastníci zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.12.1996. Zmluva bola uzatvorená medzi mestom
H. a L. P.. Žalobca potvrdil, že v roku 1996 bol 7 mesiacov mimo domu a dokonca mali v tom čase aj

rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností voči mal. deťom. Žalobca však poukazoval na to, že na
odkúpenie tohto bytu dal peniaze a že boli v tom čase manželia. Manželstvo vzápätí obnovili. Žalovaná
naopak založila čestné prehlásenie od svojej matky, že 8.000,- Sk darovala výlučne pre svoju dcéru.

7. Ohľadne vlastníctva tohto bytu, na základe priložených listinných dôkazov ohľadne tohto bytu, bolo

zrejmé, že vlastnícke právo sa nadobudlo až v lete 1997, kedy manželia opätovne žili v spoločnej
domácnosti a obnovili spolužitie. Žalobca nebol vykázaný z predmetného bytu, manželia mali rozpory,
prebehlo konanie o úprave práv a povinností k mal. deťom. Podstatné je, že manželia po krátkom čase
7 mesiacov, obnovili spolužitie a vlastnícke právo bolo nadobudnuté až v roku 1997. A táto skutočnosť
nebola sporná.

8. Ohľadne bytu, bol podaný znalecký posudok č. XXX/XXXX od znalca O.. C. P., kde hodnota bytu bola
stanovená na 55.200,- Eur. S hodnotou bytu podľa znaleckého posudku súhlasili obe strany. Žalovaná
trvala na tom, aby súd pokiaľ bude mať právny názor, že byt patrí do BSM, odpočítal z hodnoty bytu
7.800,- Sk, ktoré poskytla matka žalovanej, keďže nežili v tom čase so žalobcom v spoločnej domácnosti

a boli to peniaze výlučne darované jej. Žalobca nesúhlasil so zarátaním 7.800,- Sk, pretože má za to,
že tieto peniaze boli poskytnuté od matky ako rodine, teda obom. Matka odporkyne počas konania
medzičasom zomrela. Žalobca navrhoval prikázať byt do výlučného vlastníctva žalovanej, s povinnosťou
vyplatiť žalobcovi polovicu znalcom určenej hodnoty, teda z 55.200,- Eur - 27.600,- Eur.

9. Druhou nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom vyporiadania BSM, bol rodinný dom, súpisné č. XXX,
postavený na parcele registra C KN evidovanej na katastrálnej mape pod parcelou č. XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria v podiele 1/1, pozemok C KN parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1, pozemok C KN parcela č. XXX/X, o výmere XXX m2,
druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria v podiele 1/1, na LV č. XXX. Znalec O.. C. P., znaleckým

posudkom č. XXX/XXXX určil hodnotu ceny predmetného rodinného domu a priľahlých pozemkov na
hodnotu 85.600,- Eur. S touto hodnotou súhlasili obe strany. Problematickou sa v rámci vyporiadania
ukázalo započítanie vlastných finančných zdrojov žalobcu nadobudnutých spred obdobia uzavretia
manželstva a použitých pri výstavbe rodinného domu.

10. Žalobca sa vo svojom podaní zo dňa 10.04.2017 (č.l. 92) snažil preukázať, že v čase pred uzavretím
manželstva pracoval v zahraničí v Iraku, o čom predložil aj pracovnú zmluvu (č.l. 258 a nasl.) na prácu
v zahraničí z roku 1982 a 1983. Predložil aj evidenčný list (č.l. 262), výpisy zo živnostenskej banky
Praha, kde mal účet vedený v obedných poukazoch PZO TUZEX, z čoho vyplývajú diéty, ktoré bolimesačne vyplácané žalobcovi, priemerne 510,- USD. Žalobca uviedol, že na stavbu rodinného domu a
to nespochybňovala ani žalovaná, bola poskytnutá novomanželská pôžička vo výške 124.000,- Kčs, t.j.
po prepočte 4.142,- Eur. Žalobca ďalej predložil vlastný výpočet a tabuľku, čo všetko bolo v tom dome

použité, čo všetko bolo v tom dome vystavané, na čo nemohli stačiť finančné prostriedky z tejto pôžičky.
Navrhoval odpočítať sumu 16.000,- Eur, čo je suma, ktorá bola minimálne investovaná z výlučných
prostriedkov žalobcu.

11.Žalovanáspochybňovalatietotvrdeniažalobcuojehovýlučnýchfinančnýchprostriedkochamázato,

žetoniejepreukázané.Niesúdokladyotom,akévecisainvestovalikoncom80-tychrokovdorodinného
domu. Boli to fušky, nie je to preukázateľné. Žalovaná taktiež tvrdila, že mala úspory vo výške 70.000,-
Kčs a že žalobca si kúpil auto a začal v 90-tych rokoch podnikať. Nakúpil si stroje a peniaze použil tam.
Žalobca stále tvrdil, že ešte pri uzavretí manželstva predložil dôkazy o tom, že zarábal nadštandardne na
tie pomery v socialistickom Česko-Slovensku o čom tiež predložil doklady, od roku 1984 do roku 1986.

12. Nesporným bolo aj to, že do masy BSM treba zahrnúť aj pozemok, k. ú. R., zapísaný na LV č. XXX,C-
KN XXX/XX. Hodnota tohto pozemku bola určená znalcom, znaleckým posudkom O.. P., XXX/XXXX
a to na hodnotu 3.740,- Eur. Strany sa dohodli aj na tom, že pripadne do vlastníctva žalobcu s
povinnosťou vyplatiť žalovanej polovicu znalcom určenej hodnoty predmetných nehnuteľností.

13. Žalovaná v priebehu konania navrhovala zahrnúť do vyporiadania BSM aj hodnotu podniku žalobcu
ako živnostníka, ako aj vlastníka spoločnosti.

14. Keďže sa strany nevedeli dohodnúť o hodnote tohto majetku, súd nariadil dokazovanie spoločnosťou
VALUE4YOU, ktorá podala znalecký posudok č. 52/2019 ako aj doplnenie č. 1 k tomuto znaleckému

posudku. Všeobecná hodnota podniku žalobcu, živnostníka O.. E. P. bola stanovená na 1.871, 44 Eur a
všeobecná hodnota spoločnosti žalobcu G. P. - O.. P., s.r.o, na 21.114,5 Eur. Žalobca navrhoval vyplatiť
žalovanej z tejto hodnoty oboch svojich podnikov polovicu, teda 10.557,25 Eur. S týmto súhlasila aj
žalovaná.

15. Účastníci sa na ostatnom pojednávaní dňa 9.9.2020 zhodli na tom, že nič viac okrem vyššie
uvedených vecí nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vecvydanáakoprávnemunástupcovipôvodnéhovlastníka.3)

17. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 .

19. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

20. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

21. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne akovlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

22. Podľa § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania,
platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

23.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

24. Nebolo sporným to, čo patrí do vyporiadania BSM okrem bytu, ktorý žalovaná uvádzala, že má patriť
do jej výlučného vlastníctva. Pri ustálení vlastníctva k predmetnému bytu, súd vychádzal z toho, že
manželiavrozhodnomčasebolimanželmiažalobcanebývalsžalovanoulenkrátkeobdobie7mesiacov.
Dôležité je aj zvýrazniť tú skutočnosť, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva, teda k zápisu v katastri

nehnuteľností došlo až v čase, kedy manželia riadne obnovili spolužitie a treba zvýrazniť, že obnovili
spolužitie na mnoho ďalších rokov. Súd teda uzatvára, poukazujúc na ustálenú judikatúru, že takého
krátke opustenie spoločnej domácnosti nemá za následok to, že by nadobudnutie predmetného bytu
patrilo len výlučne žalovanej. Súd teda uzatvára, že aj byt patrí do BSM a je predmetom vyporiadania
BSM.

25. Zosumarizujúc, súd teda uvádza, že predmetom vyporiadania je tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku - byt, dom, priľahlé pozemky, pozemok na R. a hodnota podniku žalobcu ako
živnostníka ako aj jeho s.r.o.-čky.

26. Súd uzatvára hodnotu bytu na sumu 55.200,- Eur podľa znaleckého sporu a o tom spor nebol. Keďže
žalovaná namietala, že jej matka dala 7.800,- Sk, len jej výlučne, žalobca túto sumu potvrdil, avšak tvrdil,
že to nie je do výlučného vlastníctva, ale spoločne manželom. Súd túto sumu prepočítanú na eurá vo
výške po zaokrúhlení 259,- Eur odpočítal z podielu žalovanej. Úvaha, ktorá ho k tomu viedla, bola tá,
že matka darovala tieto peniaze žalovanej v čase, kedy manželia nežili v spoločnej domácnosti, boli v

odlúčení a v spore a je teda vysoko pravdepodobné, že dar vo výške 7.800,- Sk (259,- Eur), bol mienený
len pre žalovanú.

27. Hodnota druhej nehnuteľnosti a to rodinného domu a priľahlých pozemkov, bola taktiež nesporná,
znaleckým posudkom ohodnotená na 85.600,- Eur. Spornou sa stala len skutočnosť odpočítania

výlučných peňazí zo strany žalobcu. Pri stanovaní výšky náhrady, treba vždy prihliadať na zníženie
hodnoty spoločných vecí nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov. Tak
ako to súd urobil pri byte v prospech žalovanej, zvažoval túto možnosť aj pri rodinnom dome. Žalobca
navrhoval odpočítať z hodnoty jeho podielu sumu 16.000,- Eur, ako doklad a dôkaz predkladal výpisy z
účtov, kedy pracoval v zahraničí, čo bolo v 80-tych rokoch a na tú dobu, tá hodnota devízových peňazí

vysoká. Predložil o tom výpisy a evidenčné listy. Nie je však preukázaná suma, aká bola investovaná
do rodinného domu z výlučných peňazí žalobcu. Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca je zrejmé,
že vlastnil finančné prostriedky pri vstupe do manželstva vo vyššej miere. Nebola preukázaná však
celková hodnota finančných prostriedkov pri vstupe do manželstva a nie je teda zrejmé, čo zo mzdy z
predchádzajúcich rokov zostalo žalobcovi. Súd však má za to, že je vysoko pravdepodobné, že nejaké

peniaze tam museli byť, keď sa novomanželia pustili do výstavby rodinného domu. Z evidenčného
listu hrubého zárobku má súd preukázanú mzdu tri roky pred uzavretím manželstva, čiže v rokoch
1983,1984,1985 celkovo v hodnote 111.514,- Sk, čo v prepočte je 3.701,- Eur. Súd s prihliadnutím na
možné výdavky sa rozhodol ako vnos žalobcu započítať 1/3 z tejto sumy, čo predstavuje 1.233,- Eur.
Súd to odôvodňuje tým, že je zrejmé, že žalobca mal nadštandardný príjem na dobu 80-tych rokov, mal

devízové príjmy, že jeho zárobky boli nadštandardné. S poukazom však aj na spotrebu, súd uzatvára,
že započítal 1/3 zárobku za 3 roky pred uzavretím manželstva ako vnos žalobcu. Takto, hoci žalobca
uniesol len sčasti dôkazné bremeno v tomto, javí sa to pre súd ako férové. (Podľa názoru súdu nie jemožné s odstupom takmer 40 rokov zistiť relevantným spôsobom úplný skutkový stav v tom čase, takýto
výpočet sa javí ako najpravdepodobnejší.)

28. Vyporiadanie ostatných častí BSM na záver konania už nebolo sporné. Strany sa dohodli o hodnote
pozemku, aj to, že má pripadnúť do vlastníctva žalobcu ako aj o hodnote firiem žalobcu s čím súhlasila
žalovaná strana ako s hodnotou po znaleckom posudku.

29. Súd teda uzatvára a vyporiadava BSM tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s

poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie.

30. Čo sa týka vyplatenia žalovanej zo strany žalobcu ako vyrovnávacieho podielu sumou 27.465,- Eur,
súd uzatvára prepočet tejto sumy nasledovne:

31. Žalovaná nadobudla byt v hodnote 55.200,- Eur, t.j. polovica z hodnoty tohto bytu je 27.600,- Eur,

pričom súd odpočítal z toho čo má vyplatiť žalobkyňa, jej vnos (dar od jej matky vo výške 259,- Eur), z
dôvodu tak, ako bolo uvedené vyššie, teda žalovanej ostal majetok, z ktorého má vyplatiť polovicu po
odpočítaní vnosu, sumu 27.361,- Eur.

32.Žalobcanadobudoldomvhodnote85.600,-Eur,polovicaztohoje42.800,-Eur,pričomsúdodpočítal,

z dôvodov, ako sú uvedené vyššie vnos žalobcu 1.233,- Eur, teda suma, ktorú má vyplatiť z tohto domu
je 41.567,- Eur. Žalobca nadobudol aj pozemok v hodnote 3.740,- Eur, polovica z toho je 1.870,- Eur.
Hodnota podniku žalobcu bola v celkovej výške 22.986,- Eur podľa znaleckého posudku, polovica z toho
11.493,- Eur.

33. Po spočítaní všetkých vyššie uvedených súm, je zrejmé, že žalobca má vyplatiť žalovanej ako
vyrovnávací podiel hodnotu 54.930,- Eur (41.567 + 1.870 + 11.493).

34. Ako vyrovnávací podiel, po vzájomnom započítaní medzi žalobcom a žalovaným vychádza žalobcovi
povinnosť zaplatiť sumu 27.465,- Eur (54.930 - 27.341).

35. Keďže sa jedná o vyššiu sumu peňazí, súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej ako
vyrovnávací podiel túto sumu v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

36. O trovách štátu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 CSP a 255 CSP nasledujúci. Súd rozhodol,

že trovy štátu znášajú účastníci rovnakou mierou, 50% každý z nich, pričom o samotnej výške rozhodne
súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

37. O náhradu trov konania stranám, rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže každá zo strán mala
čiastočný úspech vo veci a jedná sa o vyporiadanie BSM, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.