Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jozef Jaselský

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201503
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118201503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: MEBA Reality, s.r.o.,

Tkáčska 6507/2, 080 01 Prešov, IČO: 36 507 776, právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Burdová,
advokátka so sídlom Volgogradská 13, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika v
zastúpení správcu - Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, 2/ Y.. T. R., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. XXXX/XX, XXX XX L., o neplatnosť kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobcu žalovaným v l. rade sa žalobca v súlade

s dikciou § 40a Občianskeho zákonníka dovolával voči žalovaným v 1. a 2. rade relatívnej neplatnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade, predmetom ktorej bol
spoluvlastnícky podiel 8/24 za cenu 272.500,- € na nehnuteľnosti: stavba súp.č. XXXX na parcele CKN
č. XXXX/X, druh stavby - iná budova pozemku parc. CKN č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 507 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, W..Ú.. L..

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností: stavba súp.č.

XXXX na parcele CKN č. XXXX/X, druh stavby - iná budova; pozemok parc. CKN č. XXXX/X, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 507 m2; zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L., C. L., C.
L., vedenom na Okresnom úrade L., katastrálnom odbore, v podiele 9/24.

3. Listom zo dňa 28.7.2016 žalovaný v l. rade zaslal žalobcovi ponuku s tým, že: a/ v súlade s § 11
ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na I. D.
Č.. X P. L. na LV č. XXXX v podiele 8/24; b/ na uvedené nehnuteľnosti bol vypracovaný znalecký

posudok č. 005/2016 zo dňa 8.2.2016 znalca Doc. lng. Pavla Martona CSc. na všeobecnú hodnotu
majetku 678.000,- €, táto suma predstavuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v l. rade a
je zároveň cenou, za ktorú žalobcovi ako spoluvlastníkovi ponúka svoj podiel k prevodu v súlade s § 8e
písm. c) zákona č. 278/1993 Z.z. v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka; c/ v prípade, že si žalobca
uplatní zákonné záložné právo na uvedený spoluvlastnícky podiel a s uvedenou ponukou súhlasí, má
tak urobiť písomne na adresu uvedenú žalovaným v l. rade v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia
tohto listu - v opačnom prípade bude mať žalovaný v l. rade zato, že o ponúkaný podiel žalobca nemá

záujem. Vzhľadom na neprimerane vysokú cenu žalobca na ponuku nereagoval, odhliadnuc od ďalších
formálnych nedostatkov ponuky, zaslanej žalovaným v l. rade žalobcovi.4. Z Registra ponúkaného majetku štátu a aktuálneho LV nehnuteľnosti žalobca zistil, že žalovaný v l.
rade vyhlásil ponukové konanie dňa 17.06.2016 na portáli www.ropk.sk pre štátne inštitúcie, následne
oslovilostatnýchspoluvlastníkovakeďžežiadenzospoluvlastníkovponukužalovanéhovl.radeneprijal,

zverejnil dňa 14.10.2016 podľa § 8aa ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. v registri osobitných ponukových
konaní a elektronických aukcií vyhlásenie elektronickej aukcie za 100 % primeranej ceny - t.j. cenu
spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach podľa znaleckého posudku č. 005/2016
znalca Ing. Cyrila Faška, ktorým bola všeobecná hodnota majetku určená na 678.000,- €.
- v stanovenej lehote správca - žalovaný v l. rade neobdržal žiadnu ponuku, následne potom cenu

za spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na portáli www.ropk.sk znižoval: dňa 1.12.2016 za 90%
primeranej ceny,
- dňa 20.01.2017 za 70% primeranej ceny,
- dňa 10.03.2017 za 40% primeranej ceny, t.j. 272.500,00 € - v stanovenej lehote žalovaný v l.
rade obdržal len jedinú ponuku - od žalovaného v 2.rade, uchádzač splnil podmienky, zložil finančnú
zábezpeku a bola s ním uzatvorená kúpna zmluva, vklad vlastníckeho práva ktorej bol pod spisovou

značkou V-XXXX/XXXX v prospech nového vlastníka katastrom nehnuteľností povolený dňa 13.10.2017
- XXXX/XXXX.

5. Samotné zákonné predkupné právo má za následok vznik povinnosti spoluvlastníka, ktorý hodlá svoj
spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu. Nesplnenie zákonom daných povinností má za následok

relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 40a OZ, teda právo spoluvlastníka, predkupné
právo ktorého bolo porušené, v lehote 3 rokov od porušenia predkupného práva, dovolať sa relatívnej
neplatnosti.

6. Za splnenie ponukovej povinnosti možno považovať iba stav, ak spoluvlastník ponúkne prevod

spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom riadne. Za riadne uskutočnenú ponuku je možné
považovať iba ponuku, ktorá: 1/ má obsahové náležitosti predpokladané zákonom, 2/ ponuka je
adresná a bola doručená. Ponuka musí obsahovať cenu, splatnosť ceny, ostatné podmienky, ktoré môžu
ovplyvniť rozhodovanie o využití - nevyužití predkupného práva. Vo vzťahu k obsahu ponuky na kúpu
spoluvlastníckeho podielu platí, že ponuku je možné považovať za účinnú len vtedy, ak sa podmienky,

za ktoré bol spoluvlastnícky podiel tretej osobe ponúknutý podstatne nelíšia od podmienok uvedených v
ponuke na kúpu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkovi. Prípadný predaj spoluvlastníckeho podielu
tretej osobe za nižšiu cenu ako bola uvedená v ponuke sa vždy považuje za porušenie predkupného
práva. Podmienky uvedené v kúpnej zmluve uzavretej s treťou osobou sa síce môžu líšiť, avšak len
vtedy, ak sú prísnejšie, ako určovala ponuka adresovaná spoluvlastníkovi. Za riadne uskutočnenú

ponuku nie je možné považovať ponuku, v ktorej je uvedená kratšia splatnosť kúpnej ceny ako dva
mesiace, ak ide o nehnuteľnosť ( § 605 OZ). Zákon určuje formu, akou musí spoluvlastník uskutočniť
ponuku len vtedy, ak ide o ponuku spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnej veci (§ 605 OZ) a jej
nedodržanie má za následok neplatnosť ponuky (§ 40 ods. 1 OZ). Zákon predpokladá prijatie ponuky
reálnym prejavom, a to zaplatením kúpnej ceny v zákonom stanovenej lehote 2 mesiacov v prípade

nehnuteľnej veci. Účinne prijať ponuku je však možné len vtedy, ak ponuka obsahovala aspoň podstatné
náležitosti danej zmluvy vyžadované pre prevod vlastníctva. Ak ponuka takéto náležitosti neobsahovala,
ide o neúčinnú ponuku

7. Žalovaný v l. rade porušil zákonné predkupné právo žalobcu tým, že:

- jeho ponuka zo dňa 28.07.2016 neobsahovala zákonom požadované náležitosti, a preto bola neplatná;
- následne žalovaný v l. rade znižoval cenu spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby ponúkol predaj
spoluvlastníckeho podielu žalobcovi;
- predal spoluvlastnícky podiel tretej osobe - žalovanému v 2. rade bez toho, aby urobil účinnú ponuku

aj žalobcovi;
- nie je ani zrejmé, ktorý znalec vypracoval znalecký posudok č. 005/2016 na určenie všeobecnej ceny
spoluvlastníckeho podielu žalovaného v l. rade - v liste zaslanom žalobcovi sa uvádza meno Doc. Ing.
Pavol Marton CSc. - avšak v zápisnici žalovaného v l. rade zo zasadnutia komisie pre osobitné ponukové
konanie zo dňa 03.05.2017 je uvedené meno Ing. Cyril Faška.

8. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutím prezidenta
finančnej správy zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2012 boli za prebytočný majetok štátu
vyhlásené nehnuteľnosti (vo veľkosti spravovaného podielu - 8/24) nachádzajúce sa na I. D. Č.. X P. C.L., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L.. Správca pri prevode prebytočného nehnuteľného
majetku štátu je povinný vykonať ponukové konanie voči iným správcom podľa § 8 zákona o správe
majetku štátu (tzv. ponukové konanie). Výnimky z tejto povinnosti sú upravené v § 8 ods. 3 a 4 zákona

o správe majetku štátu. Ak žiaden správca neprejaví záujem o ponúkaný nehnuteľný majetok štátu,
je správca dotknutého nehnuteľného majetku štátu povinný vykonať osobitné ponukové konanie podľa
§ 8a zákona o správe majetku štátu alebo elektronickú aukciu podľa § 8aa a § 8ab zákona o správe
majetku štátu, teda prebytočný nehnuteľný majetok štátu musí ponúkať vo verejnej súťaži ponúk. S
poukazom na § 8 ods. 8 zákona o správe majetku štátu prebytočný nehnuteľný majetok štátu, ktorého

primeraná cena podľa § 8a ods. 3 presahuje 10.000,- €, je správca povinný ponúknuť len v elektronickej
aukcii. Výnimky z povinnosti vykonať osobitné ponukové konanie/elektronickú aukciu sú upravené v § 8e
zákona o správe majetku štátu. Pri prevode dotknutého majetku štátu Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky vykonalo všetky úkony v súlade so zákonom o správe majetku štátu. Keďže nedošlo k prevodu
dotknutého majetku štátu podľa § 8 a ani podľa § 8e zákona o správe majetku štátu, žalovaný v 1. rade
postupoval podľa § 8aa zákona o správe majetku štátu. Ponuka bola zverejnená dňa 10.03.2017 na

stránke registra ponúkaného majetku štátu www.ropk.sk. Žalovaný v 2. rade splnil podmienky vyhlásenia
elektronickej aukcie a keďže jeho cenová ponuka bola správcovi predložená ako jediná, bol oslovený
na uzavretie kúpnej zmluvy tak, ako to správcovi ukladá § 8aa ods. 6 zákona o správe majetku štátu.

9. Z ust. § 8e písm. c) zákona o správe majetku štátu vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako správca

nemusel, v prípade akceptácie ponuky zo strany spoluvlastníka - žalobcu, vykonať elektronickú aukciu
a dotknutý spoluvlastnícky podiel štátu mu mohol previesť priamo. Spoluvlastnícky podiel však správca
mohol previesť len za primeranú cenu, teda za cenu stanovenú podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Za nižšiu než primeranú cenu je
možné predmetný spoluvlastnícky podiel štátu previesť len pri vyhlásení elektronickej aukcie v súlade s

citovaným § 8aa ods. 5 v spojení s § 8a ods. 8, 9 alebo 11 zákona o správe majetku štátu, ale len tomu
záujemcovi, ktorý splní určené podmienky a podá najvyššiu ponuku. Povinnosť požadovať primeranú
cenu nemusela byť dodržaná ani v prípadoch uvedených v § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o správe
majetku štátu v znení účinnom do 30.04.2018, ale tieto prípady sú na žalobcu neaplikovateľné, keďže
žalobca nie je obcou, vyšším územným celkom ani cudzím štátom. Účelom vyhlásenia elektronickej

aukcie je vytvoriť súťažné prostredie, v ktorom sa uchádzajú anonymní záujemcovia o prevod majetku
štátu. Aj keď § 8e písm. c) zákona o správe majetku štátu v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka
umožňuje predaj spoluvlastníckeho podielu štátu mimo verejnej súťaže, opätovne, spoluvlastník nemá
podľa § 11 ods. 2 zákona o správe majetku štátu nárok na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu štátu za
cenu nižšiu, než zákonom o správe majetku štátu požadovanú primeranú cenu. Žalovaný v 1. rade ako

správca preto nebol oprávnený žalobcu prednostne osloviť s ďalšími ponukami na odkúpenie podielu
štátu na predmetnom majetku vo výške primeranej ceny zníženej o 10%, o 30% a o 60%. Ako už uviedol
vyššie, za takúto cenu správca mohol dotknutý spoluvlastnícky podiel predať len tomu záujemcovi, ktorý
sa prihlásil do vyhlásenia elektronickej aukcie a splnil zákonom o správe majetku štátu ustanovené
podmienky. Žalobca sa žiadneho vyhlásenia elektronickej aukcie, v ktorom sa dotknutý spoluvlastnícky

podiel štátu ponúkal, nezúčastnil, a z tohto dôvodu zákonom o správe majetku štátu predpokladané
podmienky nesplnil. Ustanovenia § 8a, § 8aa a 8ab zákona o správe majetku štátu majú kogentnú
povahu. Z uvedených dôvodov správca musí dodržať postup nakladania s prebytočným nehnuteľným
majetkom štátu ustanovený zákonom o správe majetku štátu. Zákon o správe majetku štátu je osobitným
predpisom, ktorého úprava má prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako všeobecného

kódexu na úseku civilného práva. Uplatňuje sa tu zásada prednosti osobitnej úpravy pred všeobecnou
úpravou, známej aj z rímskeho práva ako „lex specialis derogat lex generalis“.

10. Podľa názoru žalobcu žalovaný v 1. rade porušil jeho zákonné predkupné právo tým, že jeho ponuka
zo dňa 28.07.2016 neobsahovala Občianskym zákonníkom požadované náležitosti (cenu, splatnosť a

ostatné podmienky, ktoré môžu mať vplyv na rozhodovanie), a preto bola neplatná. Žalobca takisto
namieta platnosť ponuky žalovaného v 1. rade, realizovanej listom zo dňa 28.07.2016, pretože podľa
jeho názoru účinne možno prijať ponuku len vtedy, ak ponuka obsahovala aspoň podstatné náležitosti
danej zmluvy vyžadované pre prevod vlastníctva (§ 605 Občianskeho zákonníka). Žalovaný v 1. rade
listom zo dňa 28.07.2016 písomne ponúkol žalobcovi v súlade s § 8e písm. c) zákona o správe

majetku štátu v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka na odpredaj uvedený spoluvlastnícky podiel vo
vlastníctve štátu. Písomná ponuka obsahovala: a) špecifikáciu majetku podľa zápisu majetku v katastri
nehnuteľností, b) určenie ceny, c) lehotu na vyjadrenie sa k ponuke s dodatkom, že ak sa v určenej
lehote žalobca k ponuke nevyjadrí, žalovaný v 1. rade bude mať za to, že o ponúkaný majetok štátužalobcanemázáujem.Podstatnýmináležitosťamikúpnejzmluvysúpodľa§588Občianskehozákonníka
predmet kúpy a kúpna cena. Tieto náležitosti ponuka z 28.07.2016 obsahovala. Splatnosť kúpnej ceny
nie je podľa nášho názoru potrebné/možné v ponuke uvádzať, pretože túto osobitne upravuje § 11 ods. 1

zákona o správe majetku štátu. Predmetná ponuka z 28.07.2016 obsahovala iba lehotu na vyjadrenie sa
žalobcu k danej ponuke, ktorá však nebola lehotou na zaplatenie kúpnej ceny, ako zrejme žalobca mylne
predpokladá. V súlade s § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu prevod vlastníctva majetku štátu sa
uskutočňuje zmluvami podľa Občianskeho zákonníka. Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele,
na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie

byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ
povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej
ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti,
je správca povinný odstúpiť od zmluvy. Kúpna zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľný majetok štátu
podielovému spoluvlastníkovi, nadobudne podľa § 11 ods. 4 písm. c) zákona o správe majetku štátu v

znení účinnom od 01.12.2014 platnosť dňom jej uzavretia. Až od tohto okamihu začína plynúť lehota
splatnosti kúpnej ceny, ktorá nesmie presiahnuť 60 dní. Žalovaný v 1. rade teda ani nemohol požadovať
zaplatenie kúpnej ceny, pretože v súlade s § 11 ods. 1. zákona o správe majetku štátu kúpnu cenu môže
správca majetku štátu prijať len na základe platnej kúpnej zmluvy a až od platnosti kúpnej zmluvy plynie
aj lehota na zaplatenie. Pre úplnosť uvádzame, že táto osobitná právna úprava je pre spoluvlastníka

výhodnejšia než akú ustanovuje Občiansky zákonník v § 605 Občianskeho zákonníka. Podľa § 605
Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ustanovenie §
11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu osobitne upravuje začiatok plynutia lehoty na zaplatenie kúpnej
ceny. Takisto osobitne upravuje maximálny rámec, v ktorého rámci možno dohodnúť lehotu splatnosti

kúpnej ceny, čiže pri predaji majetku štátu sa lehota podľa § 605 Občianskeho zákonníka nepoužije.
Dôležité je uviesť, že lehota podľa § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu neplynie po doručení
ponuky (ako je to v prípade § 605 Občianskeho zákonníka), ale plynie až po platnosti kúpnej zmluvy.
K porušeniu predkupného práva pri realizácii ponuky voči žalobcovi zo strany žalovaného v 1. rade
nemohlo dôjsť, pretože lehota na zaplatenie kúpnej ceny je daná priamo zákonom o správe majetku

štátu, a tiež preto, že žalovaný v 1. rade v písomnej ponuke zo dňa 28.07.2016 neuviedol lehotu na
zaplatenie kúpnej ceny v rozpore so zákonom o správe majetku štátu. Pretože predmetná ponuka
obsahovala správnu špecifikáciu ponúkaného majetku štátu a cenu, za ktorú bol majetok štátu v súlade
s § 11 ods. 2 zákona o správe majetku štátu ponúkaný, pričom ponuku žalobca riadne prevzal, má zato,
že ponuku na prevod podielu štátu na predmetnom majetku žalovaný v 1. rade voči žalobcovi realizoval

riadne a v súlade s právnymi predpismi. Ide tak o platne a účinne vykonaný právny úkon.

11. Podľa názoru žalobcu nie je ani zrejmé, ktorý znalec vypracoval znalecký posudok na určenie
všeobecnej cenu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade - v liste zaslanom žalobcovi sa uvádza
meno Doc. Ing. Pavol Marton CSc, avšak v zápisnici žalovaného v 1. rade zo zasadnutia komisie pre

osobitné ponukové konanie zo dňa 03.05.2017 je uvedené meno N.. S. K.. Primeraná cena ponúkaného
majetku bola určená na základe znaleckého posudku č. 005/2016 znalca Doc. Ing. Pavla Martona, CSc,
ktorým bola všeobecná hodnota ponúkaného majetku určená na 678.000,- €. Nesprávne meno znalca
v zápisnici zo dňa 03.05.2017 znamená pravdepodobne len administratívnu chybu pri vyhotovovaní
predmetnej zápisnice, avšak cena nehnuteľnosti 678.000,- € je uvedená správne. Táto chyba však nemá

žiadny vplyv na primeranú cenu predmetného majetku štátu. Podotkol, že aj v prípade osoby N.. S. K.
ide o znalca z odboru stavebníctvo, pričom tento údaj v citovanej zápisnici má význam len v tom, že
primeraná cena nehnuteľného majetku štátu bola stanovená na základe znaleckého posudku, teda v
súlade s § 8a ods. 3 zákona o správe majetku štátu.

12. Na základe uvedených skutočností žalovaný v 1. rade považuje návrh žalobcu zo dňa 12.02.2018,
ktorým sa domáha relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.06.2017 medzi žalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva, za nedôvodný.
Opieral sa najmä o skutočnosť, že v tomto prípade sa zákonné predkupné právo nerealizovalo len podľa
Občianskeho zákonníka, ale najmä podľa zákona o správe majetku štátu, ktorý ako osobitný predpis má

prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca neuplatnil svoje
zákonné predkupné právo napriek riadne doručenej výzve a neboli splnené ani iné zákonom o správe
majetku štátu ustanovené dôvody na uplatnenie výnimky z realizácie elektronickej aukcie (§ 8e zákona
o správe majetku štátu), žalovaný v 1. rade bol zo zákona o správe majetku štátu povinný realizovaťpredaj spoluvlastníckeho podielu štátu v rámci elektronickej aukcie. V rámci elektronickej aukcie bol
žalovaný v 1. rade povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu len stým záujemcom, ktorý sa do konania prihlásil a
splnil zákonom o správe majetku štátu a správcom určené podmienky. Takýmto záujemcom v prípade

prevodu predmetného majetku štátu bol žalovaný v 2. rade, na základe čoho s ním bola uzatvorená
dotknutá kúpna zmluva. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyslovilo v súlade s § 11 ods. 4 zákona
o správe majetku štátu, súhlas s dotknutou kúpnou zmluvou dňa 16.08.2017.

13. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravdou, že sa zúčastnil ponukového

konania dňa 10.03.2017, predmetom ktorého bol v žalobe uvádzaný spoluvlastnícky podiel. Ponuku
predložil ako jediný a bol úspešný. Následne uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej aj nadobudol
vlastnícke právo k uvedenému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach. Dodržanie ustanovení o
predkupnom práve nepreveroval, nakoľko predpokladal, že je to ošetrené v súlade so zákonom. Je však
názoru, že výkladom ustanovení § 8 ods. 8 a § 8e zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, možno
dospieť k záveru, že predkupné právo žalobcu nebolo porušené. Ustanovenia uvedených paragrafov

podľa jeho názoru umožňujú správcovi rozhodnúť sa, akým spôsob bude realizovať predaj štátneho
majetku. V § 8 ods. 8 uvedeného zákona je zakotvená povinnosť predávať prebytočný nehnuteľný
majetok štátu formou osobitného ponukového konania alebo v elektronickej aukcii, ak § 8e neustanovuje
inak. Ust. § 8e stanovuje potom výnimky z povinnosti vykonať osobitné ponukové konanie alebo
elektronickú aukciu. Správca nebol povinný postupovať podľa § 140 OZ, pretože úprava realizácie

predajaspoluvlastníckehopodieluvovlastníctveštátupodľazákonaosprávemajetkuštátumaprednosť
pred úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku. Zákon o správe majetku štátu treba vykladať tak, že
správca má možnosť rozhodnúť sa či bude predávať spoluvlastnícky podiel v režime spoluvlastníckeho
práva alebo podľa § 8 ods. 8 zákona o správe majetku štátu, teda vykonať osobitné ponukové konanie
alebo elektronickú aukciu.

14. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v l. rade cituje celý rad ustanovení zák. č. 278/1993 Z.z.
(ďalej len "zákon o správe majetku štátu"), avšak s jeho názorom nie je možné súhlasiť, nakoľko podľa
§ 8 zákona o správe majetku štátu je správca pri prevode prebytočného majetku štátu povinný vykonať
ponukové konanie voči iným správcom (avšak žalobca nie je v postavení iného správcu) a ak sa

prebytočný majetok neprevedie do správy iného správcu, správca prevedenie jeho vlastníctvo, a podľa
ods. 8 je správca povinný majetok v hodnote nad 10.000,- € ponúknuť len elektronickej aukcii. Zákon
neupravuje expressis verbis výnimku z úpravy zákonného predkupného práva v Občianskom zákonníku,
ako iné osobitné právne predpisy (napr. Exekučný poriadok v § 166), a tiež zákon o správe majetku
štátu neupravuje ani zákonné predkupné právo inak. Žalobca zotrval na svojom stanovisku uvedenom

v žalobe, že ponuka zo strany žalovaného v l. rade neobsahovala požadované náležitosti.

15. Žalovaný v 1. rade v duplike uviedol, že síce zákon o správe majetku štátu neupravuje expressis
verbisvýnimkuzozákonnéhopredkupnéhoprávatak,akojetomunapr.vprípadeExekučnéhoporiadku,
avšak zákon o správe majetku štátu takúto úpravu ani nepotrebuje, pretože jeho zákonná úprava má

prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako všeobecného kódexu na úseku civilného
práva. Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka je vyjadrená v § 1 ods. 2 tohto zákona, podľa
ktorého Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové
vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ
tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Z tohto dôvodu nie je potrebné, aby zákon o

správe majetku štátu explicitne upravoval výnimku z inštitútov Občianskeho zákonníka, ak má vlastnú
právnu úpravu týchto inštitútov, resp. právnych vzťahov. Pri nakladaní s prebytočným majetkovým
podielom štátu žalovaný v 1. rade, ako správca majetku štátu, musel postupovať v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona o správe majetku štátu, ktoré neumožňujú, aby podielovému spoluvlastníkovi bol
podiel majetku štátu ponúknutý prednostne za nižšiu ako primeranú cenu.

16. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že ustanovenie § 8e písm. c) zákona o správe majetku štátu
upravuje osobitný režim nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu, ktorý umožňuje
podielovému spoluvlastníkovi prednostne nadobudnúť majetok štátu, mimo osobitného ponukového
konania alebo elektronickej aukcie. Ak spoluvlastník toto prednostné právo nevyužije, správca majetku

štátu musí pri prevode dotknutého majetku štát konať podľa zákona o správe majetku štátu. Keďže
cieľom zákona o správe majetku štátu je vytvoriť súťažné prostredie, v ktorom potenciálni záujemcovia
o kúpu môžu správcovi predkladať cenové ponuky, víťaznou je najvyššia predložená cenová ponuka.
Nie je možné, aby správca majetku štátu za cenu ponúknutú víťazným uchádzačom ponúkol majetokštátu prednostne podielovému spoluvlastníkovi, pretože túto cenu vopred nepozná. Poukázal tiež na
skutočnosť, že správca majetku štátu môže previesť prebytočný majetok štátu len osobe, ktorá ponúkla
najvyššiu kúpnu cenu, pričom nemôže bez zákonných dôvodov z kúpnopredajného vzťahu odstúpiť.

Aj samotný § 11 ods. 2 zákona o správe majetku štátu taxatívne vymenúva prípady, kedy je možné
predať nehnuteľný majetok štátu za nižšiu ako primeranú cenu. Uplatnenie predkupného práva medzi
tieto prípady nepatrí. Zákon o správe majetku štátu neumožnil správcovi majetku štátu, aby opätovne
ponúkal spoluvlastnícky podiel jeho spoluvlastníkovi pri každom znížení primeranej ceny. Povinnosťou
správcu majetku štátu pri predaji prebytočného nehnuteľného majetku štátu je dodržiavať postup podľa

zákonaosprávemajetkuštátu,pretožetentopostupjepresprávcuzáväzný.Dodržanietohtozákonného
postupu je nevyhnutným predpokladom udelenia súhlasu so spôsobom nakladania s majetku štátu, a
teda platnosti kúpnej zmluvy.

17. Predaj nehnuteľného majetku štátu podľa zákona o správe majetku štátu je možné vykonať až po
ponukovom konaní; výnimky sú upravené v § 8 ods. 3 a v § 8 ods. 4 zákona o správe majetku štátu.

Ponukové konanie je určené iba správcom majetku štátu, ktorí by mohli využiť ponúknutý majetok štátu
na svoju činnosť. Na prevod správy majetku štátu podľa § 8 zákona o správe majetku štátu nemá vplyv
ani prípadné predkupné právo spoluvlastníka, pretože na základe úspešného ponukového konania sa
prevádza len správa nehnuteľného majetku štátu (v katastri sa zmena správy vykoná len záznamom). Z
majetkového hľadiska nie je zmena správy relevantná, pretože vlastnícke právo štátu ostáva zachované.

Až keď o nehnuteľný majetok štátu neprejaví záujem žiaden správca, možno v súlade s § 8 ods. 8
zákona o správe majetku štátu previesť vlastnícke právo štátu v prospech iného subjektu (v katastri sa
zmena vlastníctva realizuje vkladovým konaním). Správca majetku štátu musí nehnuteľný majetok štátu
verejne ponúknuť na prevod v rámci osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie, ak sa
prevod vlastníctva nehnuteľného majetku štátu nezrealizuje podľa § 8e zákona o správe majetku štátu,

teda mimo verejnej súťaže ponúk.

18. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu,
zástupkyňa žalovaného v 1. rade a žalovaný v 2. rade.

19. Žalobca okrem skutočností uvedených v jeho písomných podaniach na pojednávaní uviedol, že
ponuka neobsahovala ani údaje na úhradu kúpnej ceny, banku číslo účtu, pričom podľa § 567 ods.
2 Občianskeho zákonníka je peňažný dlh splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave, nakoľko vzhľadom na osobitný predpis a výšku kúpnej ceny by úhrada v hotovosti bola
neprípustná. Pokiaľ osobitný predpis neupravuje výslovne predkupné právo (napr. exekučný poriadok,

zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon o oddlžení) a to iným spôsobom ako v Občianskom
zákonníku, alebo že sa ustanovenia v Občianskeho zákonníka o predkupnom práve nepoužijú, tak
neplatí zásada lex specialis derogat lex generalis, ale platí úprava v Občianskom zákonníku a táto
povinnosť predávajúceho použitím osobitného predpisu nezaniká. Navyše zákon o správe majetku štátu
v poznámke 13c výslovne na úpravu § 140 Občianskeho zákonníka odkazuje. Ak žalovaný v 1. rade

cenu za spoluvlastnícky podiel znižoval, bol povinný dať aktuálnu ponuku aj žalobcovi. Nebolo dôvodné
očakávať, že sa spoluvlastník zúčastní ako záujemca v aukcii. Žalovaný v 1. rade predal spoluvlastnícky
podiel žalovanému v 2. rade za cenu nepomerne nižšiu, než bola ponuka žalobcovi.

20. Žalovaný v 1. rade okrem skutočností uvedených v jeho písomných podaniach na pojednávaní

uviedol, že zákon o správe majetku štátu reflektuje aj na zákonné predkupné právo podielového
spoluvlastníka v tom, že podielový spoluvlastník má prednostné právo na kúpu podielu majetku štátu,
tzn. že ak prevod správy ostatným správcom je neúspešný, ako prvý je oslovený podielový spoluvlastník,
resp. podieloví spoluvlastníci. Ak ani spoluvlastník nereflektuje na túto ponuku, musí sa vykonať
osobitné ponukové konanie a pri nehnuteľnom majetku štátu s hodnotou nad 10.000,- je to vyhlásenie

elektronickej aukcie. Akonáhle sa zrealizuje vyhlásenie elektronickej aukcie, tak zákon jednoznačne
hovorí ako má postupovať, t.j. musí sa postupovať v rámci ponukového konania, ktoré má charakter
verejnej súťaže s vlastným postupom, do ktorého sa uchádzač musí prihlásiť a zároveň musí splniť
stanovené podmienky. Zákon jasne určuje, že možno uzavrieť kúpnu zmluvu len s tým uchádzačom,
ktorý ponúkne najvyššiu cenu.

21. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle upraviť, alebo
zakotviť predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, tak by to aj výslovne uviedol v
ustanoveniach ktoré upravujú to osobitné ponukové konanie, resp. elektronickú aukciu, avšak takékogentné ustanovenie v zákone chýba. Mal zato, že úmyslom zákonodarcu nebolo zvýhodňovať
neprimerane spoluvlastníkov, ale klásť dôraz na hospodárnosť a rýchlosť a resp. funkčnosť celého toho
predajného procesu a tým, že stanovil v § 8e zákona o správe majetku štátu výslovne konštatoval,

že správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie, resp. elektronickú aukciu, dal možnosť
predávajúcemu rozhodnúť sa, či bude realizovať predaj buď formou osobitného ponukového konania,
resp. elektronickej aukcie, alebo bude reflektovať na predkupné právo spoluvlastníkov.

22. Súd vykonal dokazovanie listinami (výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, výpis z

LV č. XXXX W..Ú.. L., ponuka spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti na čl. 12-13, výpis z registra
ponúkanéhomajetkuštátunačl.14-15,zápisnicazozasadnutiakomisiepreosobitnéponukovékonanie,
nájom a elektronickú aukciu prebytočného majetku štátu pri FR SR zo dňa 3.5.207 na čl. 16-17,
rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu na čl. 56, znalecký posudok č. 005/2016 vypracovaný Doc.
Ing. Pavlom Martonom, CSc., kúpna zmluva medzi Slovenskou republikou a žalovaným v 2.rade na čl.
70-71, súhlas ministerstva financií na čl. 72), pričom zistil tento skutkový stav:

23. Z LV č. XXXX, k.ú. L., súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností: stavba
súp.č. XXXX na parcele CKN č. XXXX/X, druh stavby - iná budova; pozemok parc. CKN č. XXXX/X,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 507 m2, v podiele 9/24.

24. Rozhodnutím prezidenta finančnej správy zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2012
boli za prebytočný majetok štátu vyhlásené nehnuteľnosti (vo veľkosti spravovaného podielu - 8/24)
nachádzajúce sa na I. D. Č.. X P. C. L., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L..

25. V znaleckom posudku č. 005/2016 zo dňa 8.2.2016 Doc. lng. Pavol Marton CSc. stanovil všeobecnú

hodnotu spoluvlastníckeho podielu štátu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach na sumu 678.000,- €

26. V liste zo dňa 28.7.2016 žalovaný v l. rade ako ďalší spoluvlastník vyššie uvedených nehnuteľností
s podielom vo veľkosti 8/24 zaslal žalobcovi ponuku na uplatnenie predkupného práva k tomuto podielu.
V liste uviedol, že na uvedené nehnuteľnosti bol vypracovaný znalecký posudok č. 005/2016 zo dňa

8.2.2016 znalca Doc. lng. Pavla Martona CSc., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu na sumu 678.000,-
€, pričom táto suma predstavuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobcu a je zároveň cenou, za
ktorú mu svoj spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj v súlade s § 8e písm. c) zákona č. 278/1993
Z.z. v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v liste v ďalej uviedol, že ak si žalobca uplatní
zákonné záložné právo na uvedený spoluvlastnícky podiel a s uvedenou ponukou bude súhlasiť, má

tak urobiť písomne na adresu uvedenú žalovaným v l. rade v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia
tohto listu, nakoľko v opačnom prípade bude mať žalovaný v l. rade zato, že o ponúkaný podiel žalobca
nemá záujem.

27. V konaní nebolo sporné, že žalobca si svoje predkupné právo po obdŕžaní vyššie uvedenej ponuky

neuplatnil.

28. Zo zápisnice zo zasadnutia komisie pre osobitné ponukové konanie, nájom a elektronickú aukciu
prebytočného majetku štátu pri FR SR zo dňa 03.05.2017 súd zistil, že dňa 17.06.2016 bolo v súlade
s § 8 ods. 1 zákona vyhlásené konanie o prevod správy prebytočného majetku štátu (vo veľkosti

spravovaného podielu FR SR - 8/24) nachádzajúcom sa na I. D. Č.. X v obci L., zapísanom na LV č.
XXXX, k.ú. L., ako: stavba so súpisným číslom XXXX stojaca na pozemku parcely C-KN č. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 507 m2, pozemok parcely C-KN č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 507 m2. Predmetné konanie pre správcov bolo vyhlásené dňa 17.06.2016 na
portáli www.ropk.sk so začiatkom lehoty na predloženie ponúk dňa 18.06.2016. Termín na doručovanie

prihlášok bol do 20.07.2016. V uvedenej lehote správca neobdržal akcept žiadnej štátnej inštitúcie.
Správca bol v ďalšom povinný osloviť ostatných spoluvlastníkov predmetného majetku štátu v rámci
uplatnenia zákonného predkupného práva (§ 8e písm. c/ zákona v spojení s § 140 Občianskeho
zákonníka). V rámci tohto konania žiaden z oslovených spoluvlastníkov ponuku spoluvlastníckeho
podielu štátu v správe Finančného riaditeľstva SR neprijal. Dňa 14.10.2016 správca v súlade s § 8aa

ods. 2 platného znenia zákona zverejnil v registri osobitných ponukových konaní a elektronických aukcií
na www.ropk.sk vyhlásenie elektronickej aukcie za 100 % primeranej ceny. Primeraná cena ponúkaného
majetku bola určená na základe znaleckého posudku č. 005/2016, ktorým bola všeobecná hodnota
ponúkaného majetku určená na 678.000,- €. Začiatok predkladania cenový ponúk bol 15.10.2016.Termín podania prihlášok bol 25.11.2016. Podmienkou vyhlásenia bolo zloženie finančnej zábezpeky
na depozitný účet správcu vedený v Štátnej pokladnici vo výške 30.000,- €. V stanovenej lehote
správca neobdržal žiadnu cenovú ponuku. Dňa 01.12.2016 správca v súlade s § 8aa ods. 2 platného

znenia zákona zverejnil v registri osobitných ponukových konaní a elektronických aukcií na www.ropk.sk
vyhlásenie elektronickej aukcie za 90 % primeranej ceny. Začiatok predkladania cenových ponúk bol
02.12.2016. Termín podania prihlášok bol 11.01.2017. Podmienkou vyhlásenia bolo zloženie finančnej
zábezpeky na depozitný účet správcu vedený v Štátnej pokladnici vo výške 30.000,- €. V stanovenej
lehote správca neobdržal žiadnu cenovú ponuku. Dňa 20.01.2017 správca v súlade s§ 8aa ods. 2

platného znenia zákona zverejnil v registri osobitných ponukových konaní a elektronických aukcií na
www.ropk.sk vyhlásenie elektronickej aukcie za 70 % primeranej ceny. Začiatok predkladania cenových
ponúk bol 21.01.2017. Termín podania prihlášok bol 24.02.2017. Podmienkou vyhlásenia bolo zloženie
finančnej zábezpeky na depozitný účet správcu vedený v Štátnej pokladnici vo výške 30.000,- €. V
stanovenej lehote správca neobdržal žiadnu cenovú ponuku. Dňa 10.03.2017 správca v súlade s §
8aa ods. 2 platného znenia zákona zverejnil v registri osobitných ponukových konaní a elektronických

aukcií na www.ropk.sk vyhlásenie elektronickej aukcie za 40 % primeranej ceny. Začiatok predkladania
cenových ponúk bol 11.03.2017. Termín podania prihlášok bol 21.04.2017. Podmienkou vyhlásenia bolo
zloženie finančnej zábezpeky na depozitný účet správcu vedený v Štátnej pokladnici vo výške 20.000,-
€. V stanovenej lehote obdržal jednu cenovú ponuku od žalovaného v 2. rade vo výške 272.500,- €.

29. Dňa 30.6.2017 uzavrel žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8/24 k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXX, k.ú. L., t.j. k stavbe so súp.č. XXXX postavenej na parcele CKN č. XXXX/X, druh stavby -
iná budova a k parcele. CKN č. XXXX/X, - zastavané plochy a nádvoria o výmere 507 m2. Kúpna cena
bola dohodnutá vo výške 272.500,- €.

30. Ministerstvo financií Slovenskej republiky liste zo dňa 16.08.2017 vyslovilo v súlade s § 11 ods. 4
zákona o správe majetku štátu súhlas s vyššie uvedenou kúpnou zmluvou.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:

32. Podľa § 1 ods. 2 zák.. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a
právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony

33. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, Prebytočný nehnuteľný majetok štátu
je správca povinný ponúknuť na prevod správy v registri ponúkaného majetku štátu (ďalej len "register"),
a ak je predmetom ponuky nehnuteľná národná kultúrna pamiatka, písomne aj Ministerstvu kultúry
Slovenskej republiky. Ponuka v registri musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením
jeho charakteristiky, požadovanú odplatu, ak správca požaduje za prevod správy odplatu, a lehotu na

doručenie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia ponuky.

34. Podľa § 8 ods. 8 zákona o správe majetku štátu, Ak sa prebytočný nehnuteľný majetok
štátu neprevedie do správy iného správcu, správca prevedie jeho vlastníctvo, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Prebytočný nehnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť v osobitnom

ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii, ak § 8e neustanovuje inak. Prebytočný nehnuteľný
majetok štátu, ktorého primeraná cena podľa § 8a ods. 3 presahuje 10 000 eur, je správca povinný
ponúknuť len v elektronickej aukcii. Vláda je oprávnená do dňa platnosti kúpnej zmluvy, ktorou sa
prevádza prebytočný nehnuteľný majetok štátu, rozhodnúť o zastavení predaja tohto majetku štátu.
Vláda rozhodne o spôsobe naloženia s týmto nehnuteľným majetkom štátu.

35.Podľa§8aaods.1zákonaosprávemajetkuštátu,Ponukaprebytočnéhomajetkuštátuelektronickou
aukciou je opakujúci sa proces, v ktorom sa využíva elektronické zariadenie na predkladanie cenových
ponúk. Elektronickej aukcii predchádza vyhlásenie elektronickej aukcie, ktorej účelom je získať okruh
záujemcov o ponúkaný majetok štátu, ktorí sa po splnení určených podmienok môžu zúčastniť

elektronickej aukcie. Cenovú ponuku záujemcu možno akceptovať, ak bola predložená v lehote a za
podmienok určených vo vyhlásení elektronickej aukcie.36. Podľa § 8aa ods. 2 zákona o správe majetku štátu, Oznámenie o vyhlásení elektronickej aukcie
zverejňuje správca v registri. Na základe oznámenia o vyhlásení elektronickej aukcie záujemca
predkladá správcovi písomnú cenovú ponuku.

37. Podľa § 8aa ods. 5 zákona o správe majetku štátu, Na primeranú cenu vrátane jej zníženia,
zábezpeku, zrušenie vyhlásenia elektronickej aukcie, podmienky opakovania vyhlásenia elektronickej
aukcie, prevod majetku štátu obci alebo vyššiemu územnému celku, ako aj na predaj nepredajného
majetku štátu sa vzťahujú ustanovenia § 8a ods. 3 až 5 a 8 až 11.

38. Podľa § 8a ods. 3 zákona o správe majetku štátu, Na účely tohto zákona sa za primeranú cenu
považuje všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 8a ods. 8 zákona o správe majetku štátu, Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky,
správca je povinný opakovať osobitné ponukové konanie, v ktorom ponúkne majetok štátu za primeranú

cenu zníženú o 10%. Ak ani v opakovanom osobitnom ponukovom konaní žiaden záujemca nesplní
určené podmienky a neponúkne za majetok štátu kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny
zníženej o 10%, správca vykoná osobitné ponukové konanie, v ktorom ponúkne majetok štátu za
primeranú cenu zníženú o 30%. Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky a neponúkne za
majetok štátu kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 30%, správca vykoná osobitné

ponukové konanie na majetok štátu za primeranú cenu zníženú o 60%.

40. Podľa § 8aa ods. 6 zákona o správe majetku štátu, Vyhlásenie elektronickej aukcie je úspešné,
ak aspoň dvaja záujemcovia splnili určené podmienky. Po úspešnom vyhlásení elektronickej aukcie je
správca povinný vykonať elektronickú aukciu. Ak určené podmienky splní len jeden záujemca, správca

s ním uzavrie kúpnu zmluvu bez vykonania elektronickej aukcie.

41. Podľa § 8aa ods. 7 zákona o správe majetku štátu, Predaj prebytočného majetku štátu, ktorý správca
začal ponúkať v elektronickej aukcii, sa musí dokončiť týmto postupom.

42. Podľa § 8e písm. c/ zákona o správe majetku štátu, Správca nie je povinný vykonať osobitné
ponukové konanie alebo elektronickú aukciu pri prevode podielu štátu na nehnuteľnom majetku, ktorým
sa realizuje zákonné predkupné právo spoluvlastníka.

43. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

44. Podľa § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu, Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje
zmluvami podľa osobitných predpisov. Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude

majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako
60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť
pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak
nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca

povinný odstúpiť od zmluvy.

45. Podľa § 11 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, Prevod nehnuteľného majetku štátu musí byť vždy
odplatný, a to najmenej za primeranú cenu alebo za primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo
ods. 11, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva

a) obce alebo vyššieho územného celku podľa § 8a ods. 10 a § 8e písm. d),
b) cudzieho štátu podľa § 8e písm. e).

46. Podľa § 11 ods. 4 zákona o správe majetku štátu, Na platnosť darovacej zmluvy, ktorou sa prevádza
nehnuteľný majetok štátu obci alebo vyššiemu územnému celku, a na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou

sa prevádza nehnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, okrem kúpnej zmluvy,
ktorou sa prevádza
a) stavbou zastavaný pozemok vo vlastníctve štátu vlastníkovi stavby; to neplatí, ak sa spolu so
zastavaným pozemkom prevádza aj priľahlý pozemok,b) spoluvlastnícky podiel vo vlastníctve štátu inému spoluvlastníkovi tohto majetku,
c) nehnuteľný majetok štátu určený pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu, ak
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená

vzájomnosť,
d) nehnuteľný majetok štátu, ktorého primeraná cena nepresahuje 1 000 eur, ak predmetom predaja nie
je pozemok, ktorý vznikol oddelením od pozemku vo vlastníctve štátu.

47. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju

zamietol.

48. Súd je toho názoru, že zákon o správe majetku štátu je osobitným predpisom, ktorého úprava má
prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako všeobecného kódexu na úseku civilného
práva. Uplatňuje sa tu zásada prednosti osobitnej úpravy pred všeobecnou úpravou, známej ako „lex
specialis derogat lex generalis“. Zákonné predkupné právo sa tak nerealizuje len podľa Občianskeho

zákonníka, ale najmä podľa zákona o správe majetku štátu. Ustanovenia zákona o správe majetku štátu
majú pritom kogentnú povahu, čo znamená, že správca musí dodržať postup nakladania s prebytočným
nehnuteľným majetkom štátu ustanovený zákonom o správe majetku štátu. Predaj nehnuteľného
majetku štátu podľa zákona o správe majetku štátu je možné vykonať až po ponukovom konaní, ktoré
je určené iba správcom majetku štátu, pričom v prípade ak iný správca prejaví záujem o ponúkaný

majetok, dôjde len k prevodu správy nehnuteľného majetku štátu a teda nie vlastníckeho práva. Až keď o
nehnuteľnýmajetokštátuneprejavízáujemžiadensprávca,možnovsúlades§8ods.8zákonaospráve
majetku štátu previesť vlastnícke právo štátu v prospech iného subjektu. V konaní bolo preukázané,
že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 28.07.2016 písomne ponúkol žalobcovi v súlade s § 8e písm. c)
zákona o správe majetku štátu v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka na odpredaj spoluvlastnícky

podiel vo vlastníctve štátu za cenu zistenú znaleckým posudkom. Ustanovenia zákona o správe majetku
štátu neumožňujú, aby podielovému spoluvlastníkovi bol podiel majetku štátu ponúknutý prednostne
za nižšiu ako primeranú cenu, t.j. cenu zistenú znaleckým posudkom. Žalobca svoje predkupné právo
nevyužil a preto žalovaný v 1. rade pristúpil k predaju nehnuteľností prostredníctvom elektronickej
aukcie v rámci ktorej dochádzalo k postupnému znižovaniu ceny v zmysle § 8a ods. 8 zákona o správe

majetku štátu. Podľa názoru súdu zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť pre správcu
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu po každom znížení ceny osloviť najprv podielového spoluvlastníka
pred vyhlásením opakovanej elektronickej aukcie. Je tiež potrebné podotknúť, že v zmysle § 606
Občianskeho zákonníka je oprávnená osoba povinná zaplatiť cenu ponúknutý niekým iným, avšak pred
vyhlásením elektronickej aukcie táto cena nie je ešte známa. Ak sa nájde úspešný záujemca, ktorý splní

podmienky, zákon prikazuje správcovi uzavrieť s ním kúpnu zmluvu a teda nie je už možné majetok
štátu ponúknuť na odkúpenie podielovému spoluvlastníkovi za cenu ponúknutú záujemcom úspešným
v elektronickej aukcii a takto ho „vyradiť“. Ak teda žalobca mal záujem na odkúpení spoluvlastníckeho
podielu na predmetných nehnuteľností aj po tom, čo nevyužil svoje predkupné právo, mal sa po
vyhlásení elektronickej aukcie prihlásiť do tejto verejnej súťaže. Predaj prebytočného majetku štátu,

ktorý správca začal ponúkať v elektronickej aukcii, sa musí dokončiť už len týmto postupom. Súd sa
stotožnil s názorom žalovaného v 2. rade, že úmyslom zákonodarcu pri úprave elektronickej aukcie
nebolo neprimerane zvýhodňovanie spoluvlastníkov, ale predovšetkým kládol dôraz na hospodárnosť,
rýchlosť, resp. funkčnosť, celého tohto procesu nakladania s majetkom štátu.

49. Podľa názoru súdu písomná ponuka žalobcovi zo dňa 28.07.2016 obsahovala špecifikáciu
ponúkaného majetku podľa zápisu majetku v katastri nehnuteľností, ako aj určenie ceny
spoluvlastníckeho majetku štátu, a tiež lehotu na vyjadrenie sa k ponuke s dodatkom, že ak sa v určenej
lehote žalobca k ponuke nevyjadrí, žalovaný v 1. rade bude mať za to, že o ponúkaný majetok štátu
žalobca nemá záujem. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka

sú predmet kúpy a kúpna cena. Tieto náležitosti ponuka z 28.07.2016 obsahovala. Nakoľko v danom
prípade zákon o správe majetku štátu má prednosť pre všeobecným predpisom civilného práva, nebolo
možné na danú ponuku aplikovať ust. § 605 Občianskeho zákonníka. Splatnosť kúpnej ceny je osobitne
upravená v § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu a preto predmetná ponuka z 28.07.2016
obsahovala iba lehotu na vyjadrenie sa žalobcu k danej ponuke, ktorá však nebola lehotou na zaplatenie

kúpnejceny.Kúpnazmluva,ktorousaprevádzanehnuteľnýmajetokštátupodielovémuspoluvlastníkovi,
nadobudne platnosť dňom jej uzavretia a až od tohto okamihu začína plynúť lehota splatnosti kúpnej
ceny, ktorá nesmie presiahnuť 60 dní. Žalovaný v 1. rade teda ani nemohol v ponuke požadovať
zaplatenie kúpnej ceny, pretože v súlade s § 11 ods. 1. zákona o správe majetku štátu kúpnu cenu môžesprávca majetku štátu prijať len na základe platnej kúpnej zmluvy a až od platnosti kúpnej zmluvy plynie
aj lehota na zaplatenie. K porušeniu predkupného práva pri realizácii ponuky voči žalobcovi zo strany
žalovaného v 1. rade teda nemohlo dôjsť, pretože lehota na zaplatenie kúpnej ceny je daná priamo

zákonom o správe majetku štátu.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(„C.s.p.“) tak, že v plnej miere úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.