Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/279/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222356
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1112222356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a

členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: Z. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., M. Č.. XX, zastúpenej Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Mostová č. 2, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 633,09 € s prísl., na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. júla 2018 č. k. 18C/145/12-333, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť
žalobkyni 88,30 € spolu z úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy odo dňa 31. mája 2012

do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok p o t v r
d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 74 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
ako poškodená pri dopravnej nehode (dňa 05.02.2021 na X. U. v Z. o 20.00) hod domáhala od poistiteľa
škodcu V. K. náhrady škody v rozsahu 633,09 €, predstavujúcom rozdiel medzi nákladmi na opravu
vozidla (942,52 €) a žalovaným už poskytnutím plnením vo výške 309,43 €. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

2.Povykonanomdokazovanížalobunepovažovalzaopodstatnenú,keďakceptovalžalovanýmustálené
spoluzavinenie na škodovej udalosti vodičky motorového vozidla žalobkyne v rozsahu 50 % v zmysle
§ 441 OZ a § 431 OZ. Vychádzal zo zistenia, že dcéra žalobkyne N. N. a V. K. si protirečia vo
svedeckých výpovediach vo viacerých otázkach, ako napr. či bola použitá signalizácia zmeny smeru
jazdy N. N., ako aj v samotnej príčine vzniku dopravnej nehody a správaniu sa oboch vodičov pred a po
strete. Dospel k záveru, že bolo na žalobkyni, ktorej vozidlo bolo poškodené, aby ku škodovej udalosti
privolala políciu, ktorá by spísala zápisnicu o jej priebehu, predovšetkým v situácii, ak sa domnievala, že

nehodunezavinilaona.Zatohtostavupostupžalovaného,ktorýnemaljednoznačnepreukázanévýlučné
zavinenie ich poisteného, považoval za správny. Poukázal tiež na fotodokumentáciu miesta nehody, z
ktorej vyplýva, že k nehode nedošlo na parkovisku ale na bežnej komunikácii, na ktorej je povolené
parkovanie. X.Ž. U. nie je slepou ulicou. Vodička poškodeného vozidla zn. G. H., EČ: BA 882 AZ bola
povinná v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke dbať na to, aby pri vychádzaní z
okraja vozovky dala prednosť vozidlu zn. H. H., EČ: E., idúcemu po komunikácii, a to aj pokiaľ by vodič
takéhoto vozidla pôsobil mätúco, ak striedavo išiel vpred a vzad. Do vozovky mala vojsť až vtedy, keď

si mohla byť istá, že pri vychádzaní od okraja nikoho neohrozí, ktorým postupom mohla predísť stretu
motorových vozidiel.
3. Zo zvukového záznamu žalovaného mal za preukázané, že zamestnanec žalovaného nenavádzal na
zmenu stanoviska ich poistenca o osobe, ktorá zavinila nehodu. Zamestnanec žalovaného iba položilV. K. otázku, prečo sa označil za vinníka dopravnej nehody, keď z popisu priebehu škodovej udalosti
vyplýva, že on túto nespôsobil. Následne V. K. uviedol, že škodovú udalosť hlásil z dôvodu opatrnosti
a jej vyhodnotenie prenecháva likvidátorovi žalovaného.

4.ZaneopodstatnenépovažovalsúdtiežuplatnenieDPH157,09€vzmyslefaktúryservisu,ktorýopravu
vozidla realizoval, keď žalobkyňa uviedla, že je platiteľom DPH. Nárok na odpočítanie dane z predmetnej
opravy si mala uplatniť v zdaňovacom období za kalendárny rok 2012. Zohľadnenie amortizácie v
rozsahu 166,57 € považoval za súladné s ustálenou judikatúrou súdov.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Z dôvodu nesprávnych skutkových zistení

a nesprávneho právneho posúdenia žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Tvrdila, že súd prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu mal vychádzať zo záznamu
z nehody, v ktorom sa V. K. sám, bez prinútenia označil za vinníka škodovej udalosti. Takýto
záznam považovala za najobjektívnejší a najpravdivejší dôkaz, keďže nebol ovplyvnený plynutím času
ani prípadnými špekulatívnymi úvahami, ktoré boli navodené kapsiocíznymi otázkami zamestnanca
žalovaného. Až po tejto komunikácií pán K. sám spontánne zmenil svoju výpoveď. Súd sa preto

nesprávne priklonil k argumentácii žalovaného o spoluzavinení vodičky poškodeného vozidla na škode,
hoci žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno v otázke odlišného
priebehu škodovej udalosti. Poukaz súdu na ustanovenie § 23 ods. 5 zákona o cestnej premávke v
prípade nepredvídateľného správania sa škodcu, s ktorým konaním sa súd nevyporiadal, považoval za
nenáležité a formalistické. Zopakovala svoje tvrdenia, že škodca najprv uvoľnil vodičke cestu a následne

sa nečakane pohol vpred, v dôsledku čoho počas manévru vychádzania z parkovacieho miesta do nej
zozadu nečakane vrazil.
6. Za nedostačne odôvodnený považovala záver súdu o zohľadnení amortizácie pri novozabudovaných
náhradných dieloch na poškodenom vozidle. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Obdo 48/12, ako aj na Nález Ústavného súdu ČR č. II ÚS 221/07 i na odbornú publikáciu V.. V.. J.

Zodpovednosť za škodu s prevádzkou motorového vozidla a súvisiace poistenie, ktorými sa súd bez
bližšieho objasnenia neriadil.
7. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Domnieval sa, že záznam o
nehode nezbavuje ani poistiteľa ani súd skúmať, či za škodu zodpovedá výlučne ten, kto sa za vinníka
nehody v zázname označil. K tomuto záveru dospel i odvolací súd v zrušujúcom uznesení a takýto záver

zastáva aj žalovaný, ktorý je pri likvidácii škodovej udalosti vždy povinný skúmať, kto a v akej miere
zodpovedá za škodu. Výsledkom tohto zisťovania môže byť aj stanovenie spoluviny druhého účastníka
škodovej udalosti. Účastníci škodovej udalosti sú bezprostredne po udalosti rozrušení, traumatizovaní,
či v strese a nedokážu objektívne a správne vyhodnotiť situáciu. V tomto kontexte sa zamestnanec
žalovaného spýtal V. K., prečo sa označil za vinníka nehody. Súd prvej inštancie sa nepriklonil k

ich argumentácii, správne uzavrel, že tvrdenia priamych účastníkov nehody sú rozporné. Vodička
poškodeného vozidla mala postupovať v súlade s § 23 ods. 5 zákona o cestnej premávke. Z výpovede
V. K. nevyplýva, že svojím konaním chcel umožniť vodičke poškodeného vozidla bezpečne vyjsť z
parkoviska, ani či si bol vedomý, že vo vozidle zaparkovanom niekoľko metrov pred ním sedí vodič,
ktorý má úmysel opustiť svoje parkovacie miesto. V. K. sa nachádzal na komunikácii, nie na parkovacom

mieste, ako žalobkyňa, preto mal jednoznačne prednosť.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v rozsahu a z dôvodov v
ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené len čiastočne.
Vychádzal zo správnych skutkových záverov súdu prvej inštancie, preto dokazovanie nezopakoval na
pojednávaní (§ 384 ods. 1 CSP).

9. Odvolací súd sa stotožňuje predovšetkým so závermi súdu prvej inštancie o tom, že tvrdenia
účastníkov dopravnej nehody N.I. N. a V. K. sú rozporné v popise okolností dopravnej nehody (mätúce
správanie sa V. K. a pohyb s vozidlom vzad a napokon vpred a následný stret vozidiel podľa N. N.,
vozidlo pravdepodobne v nultom uhle N. N. a absencia signalizácie výjazdu z parkovacieho miesta podľa
V. K.), jej miesta a signalizácie zmeny smeru jazdy poškodeného vozidla z okraja cesty. Napriek tomu

súd po predložení fotodokumentácie miesta nehody správne uzavrel, že V. K. sa vozidlom pohyboval
po komunikácii (zastavil na nej na vystúpenie spolujazdca z vozidla) a vodička poškodeného vozidla
vychádzala z okraja cesty, kde s vozidlom parkovala. Celkom jednoznačne potom vozidlo V. K. malo
prednosť pred vozidlom žalobkyne pri výjazde z okraja cesty.
10. Ak došlo k stretu prevádzok dopravných prostriedkov, je pri vyporiadaní škody vždy rozhodujúca

účasťnaspôsobenívzniknutejškody,čopredpokladávyhodnotenievšetkýchskutkovýchokolnostístretu
prevádzok vo vzájomnej súvislosti, podľa miery, akou sa jednotlivá okolnosť podieľala na vzniku škody.
11. Súd prvej inštancie spoluúčasť vodičky poškodeného vozidla na strete dvoch prevádzok v zmysle §
431 OZ celkom správne posudzoval podľa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona o cestnej premávke, ktoréporušila. Pri vychádzaní od okraja cesty totiž nesmie ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky
a je povinná dávať znamenie o zmene smeru jazdy, ktorú skutočnosť v konaní nepreukázala, napriek
spochybneniu druhým účastníkom dopravnej nehody.

12. Porušenie tejto povinnosti vodičkou poškodeného vozidla by mohlo predstavovať podľa názoru
odvolacieho súdu plnú účasť vodičky na vzniku škody.
13. Žalovaný zrejme i s ohľadom na postoj V. K., ktorý sa v hlásení poistnej udalosti označil za osobu,
ktorá škodu zavinila, prihliadol na spoluúčasť vodičky poškodeného vozidla len v rozsahu 50 %. I s
tvrdeným zmätočným správaním sa V. K. pri dávaní prednosti vodičke poškodeného vozidla pri výjazde

z parkovacieho miesta zohľadňujú spoluúčasť vodičky N. na vzniku škody len v rozsahu 50%.
14. Ako uviedol odvolací súd už v zrušujúcom uznesení (zo dňa 24. mája 2017 č. k. 5Co/587/15-247)
skutočnosť, že jeden z dvoch prevádzateľov sa bezprostredne po dopravnej nehode označil za osobu,
ktorá škodovú udalosť zavinila, nemožno považovať s ohľadom na psychickú záťaž zúčastnených osôb
za najobjektívnejší, najdôveryhodnejší a výlučný dôkaz, ktorý preukazuje bez akýchkoľvek pochybností
a možností vyvrátenia, že dopravnú nehodu zavinila v zázname označená osoba.

15. Za tohto skutkového stavu spoluzavinenie vodičky poškodeného vozidla súd prvej inštancie správne
ustálil v rozsahu totožnom so žalovaným, teda v rozsahu 50%.
16.Súd prvej inštancie však pochybil, keď žalobu zamietol i v časti 100% amortizácie. S ohľadom na
spoluúčasť žalobkyne na dopravnej nehode v rozsahu 50 %, žalovaný nesprávne nepriznal žalobkyni i
plnenie v rozsahu 88,30 € (166,57 : 2), keď zohľadnil amortizáciu vozidla ku hodnote nových náhradných

dielov.
17.Ako dovolací súd už judikoval napr. i v rozhodnutí, na ktoré poukázal odvolateľ (2 Obdo
48/12), účelu a zmyslu ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 OZ zodpovedá taký výklad, že škoda,
ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody, vykonaním opravy poškodeného vozidla, predstavuje
hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri zamontovaní

nových náhradných dielov. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla a následne vykonaná oprava v
použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou sa vo
všeobecnosti technická hodnota vozidla znižuje. Správanie sa žalobkyne viedlo len k tomu, aby sa
obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou a k vynaloženiu nákladov na opravu bola
žalobkyňa donútená dopravnou nehodou. Žalovaný nepreukázal bezdôvodné obohatenie žalobkyne,

teda že na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti
vozidla, resp. že nové diely s opravou nesúviseli. Uplatnenie amortizácie by bolo porušením zásady
neminem laedere. Účelom zákona je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody
v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Keď teda žalovaný v
dôsledku zohľadnenia amortizácie nepriznal žalobkyni pri 50% spoluúčasti amortizáciu v rozsahu 88,30

€, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok nepovažoval za vecne správny.
18. V časti uplatnenej DPH súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa bola platiteľkou DPH,
teda jej vznikol nárok na odpočítanie tejto dane v zdaňovacom období za kalendárny rok 2012 (bod 4).
Pokiaľ tak žalobkyňa neurobila, nevznikla jej v tejto časti škoda v súvislosti s dopravnou nehodou, ale v
súvislosti s tým, že si nárok na odpočítanie DPH od štátu neuplatnila.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd v časti týkajúcej sa spoluúčasti žalobkyne na škode v rozsahu 50 % na
nákladoch opravy a v časti DPH potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), v časti týkajúcej sa amortizácie napadnutý
rozsudok zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie 88,30 € žalobkyni spolu s príslušenstvom podľa
§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, § 427 ods. 1, 442 ods. 1, 3, § 431, § 517 ods. 1, 2 OZ,

§ 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. (§ 388 CSP).
20. Žalovanému priznal podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP pomernú náhradu trov celého
konania v rozsahu 74 % (úspech žalovaného 87%; 633, 09 € ku 88,30 € - úspech žalobkyne 13 %).
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).