Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/121/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215205050
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1215205050.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcov: 1/ P.. A. Z., H.. XX.XX.XXXX,
C.: M. XX, F., 2/ G. Z., H.. XX.XX.XXXX, C.: M. XX, F., obaja v zast. ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o.,
AK, so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému: SATUR TRAVEL a.s., IČO: 35 787 201,
so sídlom: Miletičova 1, Bratislava, v zast. Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so
sídlom: Miletičova 1, Bratislava, o zaplatenie 1500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného voči
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 13.02.2020, č.k. 15C/105/2015-382, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak,
že p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ v rozsahu 33,3%.
Žalobkyni 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

Žalobcom 1/ a 2/ sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu
500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 500 € od 11.11.2014 do zaplatenia.

II. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 1000 € od 11.11.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. III. Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 5 písm. a/, § 8 ods. 2, 3
zákona č. 281/2001 Z. z. zákona o zájazdoch, § 741a, § 741b ods.1, § 52, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm.
e Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení

neskorších predpisov a vecne tým, že žalobca v 1/ rade sa žalobou zo dňa 24. 02. 2015, doručenou súdu
dňa 27. 02. 2015, upravenou pred súdom na pojednávaní dňa 13.5.2015, domáhal proti žalovanému
zaplatenia 1.500,- € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 11.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania titulom zľavy z ceny zájazdu 500,- € a titulom nemajetkovej ujmy za stratu radosti z dovolenky
1.000,- €.

3. Súd v zmysle podania žalobcu v 1/ rade zo dňa 06. 10. 2015 uznesením zo dňa 21.12.2015

č.k. 15C/105/2015-126 vstup ďalšieho účastníka na strane žalobcu - G. Z. ako žalobkyne v 2/ rade
pripustil a konanie v časti žaloby žalobcu o zaplatenie 1000,- € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
od 11.11.2014 do zaplatenia zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2016. Zároveň,
v zmysle predmetného podania žalobcu v 1/ rade zo dňa 06. 10. 2015, uznesením vyhláseným napojednávaní dňa 14.03.2017 pripustil zmenu petitu žaloby v navrhnutom znení: „Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% od 11.11.2014
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2.

rade sumu 1000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% od 11.11.2014 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.03.2018, č.k. 15C/105/2015-233, v znení opravného
uznesenia č.k. 15C/105/2015-269 zo dňa 23.04.2018, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v

1/ rade sumu vo výške 250 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 19.03.2015 do zaplatenia,
zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu vo výške 250 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od
19.03.2015dozaplateniaavozvyšnejčastisúdžalobuzamietol.Protitomutorozsudkupodalivzákonnej
lehote odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade a aj žalovaný a žiadali rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5Co/167/2018-314 zo dňa 31.12.2018 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že toto rozhodnutie
nie je dostatočne odôvodnené v časti nároku žalobcov na zľavu z ceny zájazdu. Vyjadril svoj právny
názor, že nedostatky v ubytovaní uvádzané žalobcami - t.j. zápach, nečistoty, plesne, výskyt slimákov
v záhradných vilkách a podobne, ktoré sú súdu známe z obsahu spisu (t.j. fotografie plesní a slimákov,

spísaný záznam o reklamácii), sú dôvodom na zľavu z ceny zájazdu a súčasne vyslovil, že je preto
potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal výpočtom tejto zľavy. V súvislosti s nárokom žalobcov
z titulu nekalosúťažného konania uviedol, že o tomto nároku síce nebolo potrebné rozhodnúť, avšak
napriek tomu je v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Za správne považuje odvolací
súd aj rozhodnutie súdu v časti nároku na náhradu za stratu radosti z dovolenky.

6. Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s výsluchom žalobcov v 1/ a 2/ rade
(ďalej len „žalobcovia“), výsluchom svedka G. L., výsluchom svedka dožiadaným Okresným súdom
Trenčín Z.. D. E., oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise a to výpisom z obchodného
registra žalovaného, Zmluvou o obstaraní zájazdu č. XXXXXXX z 09.6.2014, fotodokumentáciou,

záznamom z 18.8.2014, reklamáciou zájazdu rezervačné č. XXXXXXX, vyjadrením k reklamácii z
10.11.2014 s fotodokumentáciou a celkovými hodnoteniami, založených v súdnom spise na č.l. 7 až
34, fotokópiou katalógu Leto 2014 (strana 254 a 255), Cenníkom Leto 2014, Zmluvnými podmienkami
CK SATUR TRAVEL a.s. bez uvedenia dátumu ich vydania (založených v súdnom spise na č.l. 48 až
56), potvrdením o kategorizácii hotela Kaya Artemis Resort & Casino v tureckom jazyku s prekladom

do slovenského jazyka a výstupom z elektronickej evidencie hotelových zariadení (ktorá je vedená
pre Severný Cyprus, kde pod položkou 47 je predmetné ubytovacie zariadenie a špecifikácia jeho
kategorizácii hviezdičkami), potvrdením o platbe za zájazd v sume 1.528,60 € a v sume 1.540,- € z
peňažného účtu žalobcu v 1/ rade (a potvrdením o vedení tohto účtu), ako i oboznámením s ostatnými
súdu predloženými listinami tvoriacimi obsah spisu a na základe zisteného skutkového stavu veci mal

za to, že :

7. Zmluva o obstaraní zájazdu predstavuje osobitný druh príkaznej zmluvy, podstatou ktorej je
obstaranie služieb súvisiacich so zájazdom, teda s cestou a pobytom. Tieto služby cestovná kancelária
spravidla obstaráva pre svojich klientov prostredníctvom iných subjektov (dodávateľov služieb). Z

charakteru Zmluvy o obstaraní zájazdu vyplýva, že cestovná kancelária obstaráva pre objednávateľa
poskytovanie jednotlivých služieb (ktoré napokon tvoria jeden komplex) od viacerých dodávateľov.
S týmito dodávateľmi má cestovná kancelária uzavretú zmluvu (obchodnú), na základe ktorej mu
dodávatelia poskytujú služby pre jej objednávateľov (účastníkov zájazdu). Z hľadiska zodpovednosti
za plnenie zmluvne dohodnutých služieb, za ich úroveň a kvalitu zodpovedá cestovná kancelária

bez ohľadu na to, či tieto záväzky plní sama, alebo prostredníctvom iného dodávateľa. Je to zásada
platná pre zmluvy príkazného typu, ktorá je zakotvená aj v § 726 OZ. Cestovná kancelária sa preto
nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za plnenie svojich záväzkov, na ktoré sa zmluvne zaviazala. Aj
keď sa v tomto ustanovení nehovorí konkrétne, o akú zodpovednosť môže ísť, treba uviesť, že ide
predovšetkým o zodpovednosť za vady poskytnutých služieb. Pokiaľ ide o uplatňovanie zodpovednosti

za vady poskytnutých služieb, zákon zástupcovi cestovnej kancelárie ukladá povinnosť, aby o uplatnení
práva vyplývajúceho zo zodpovednosti za vady spísal písomný záznam (tzv. reklamačný protokol).
Ten by mal potom následne slúžiť na uplatnenie práva vyplývajúceho zo zodpovednosti za vadne
poskytované služby. Vo všeobecnosti platí, že objednávateľ má právo na odstránenie vady, ak je tomožné. Odstránenie vady spočíva v tom, že sa mu napríklad poskytne také ubytovanie, aké mal v
zmluve potvrdené. Toto odstránenie vady musí zabezpečiť zástupca cestovnej kancelárie (delegát alebo
sprievodca) priamo na mieste v ubytovacom zariadení. V druhom prípade má objednávateľ právo na

zľavu z ceny, ak vady nebolo možné odstrániť. Na preukázanie tohto nároku slúži spísaný záznam
o uplatnení práva na odstránenie vád. Právo na uplatnenie zľavy z ceny musí objednávateľ uplatniť
písomne v cestovnej kancelárii, a to bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa, keď sa
zájazd skončil. Ide o prekluzívnu lehotu, ktorej uplynutím toto právo zaniká. Ak objednávateľ uplatní
svoje právo včas, teda najneskôr v uvedenej trojmesačnej lehote, a cestovná kancelária mu jeho

nárok neuzná, ma právo obrátiť sa na súd v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začne plynúť dňom,
keď právo uplatnil v cestovnej kancelárii písomne. Ak po začatí zájazdu objednávateľ - klient zistí, že
cestovná kancelária mu nemôže poskytnúť služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas, cestovná
kancelária je predovšetkým povinná odstrániť prekážky, ktoré bránia splneniu jej zmluvných povinností,
a teda musí urobiť opatrenia, aby zájazd mohol pokračovať. V prípade, ak cestovná kancelária
môže pokračovaniu zájazdu zabezpečiť určité služby iba prostredníctvom služieb nižšej kvality, než

sú uvedené v zmluve, je povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi zmluvne dohodnutými
službami a skutočne poskytnutými službami (zákon nepresne používa pojem "ponúkané služby", hoci
v štádiu realizácie zájazdu ide síce o služby, ktoré boli ponúkané, ale dôležité je to, že už sú zmluvne
dohodnuté, potvrdené). Aj v takomto prípade treba spísať písomný záznam, aby existoval doklad pre
uplatnenie napríklad zľavy z ceny, resp. vrátenie rozdielu. Aj v takomto prípade platí trojmesačná lehota

na uplatnenie práva na vrátenie rozdielu, ktorá začína plynúť dňom skončenia zájazdu. Ak cestovná
kancelária nemôže zabezpečiť služby riadne a včas alebo ak objednávateľ nesúhlasí s poskytnutím
služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel
ceny zájazdu.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v predmetnej veci boli splnené zákonom
stanovené predpoklady na uplatnenie nároku žalobcov, keď mal za preukázané, že v zmysle § 741i ods.
2 OZ si žalobcovia v 1/ a 2/ rade uplatnili právo na odstránenie chybne poskytnutej služby v priebehu
zájazdu, a to spísaním reklamačného protokolu žalobcom v 1/ rade z 18.08.2014 (č.l.22), ktorý prevzala
zažalovanéhodelegátkaZ..D.E..Napriektomu,ževpísomnejreklamáciižalobcuv1/radeadresovanej

žalovanému absentuje dátum, avšak vyjadrenie žalovaného k reklamácií je datovaný 10.11.2014, čím
je nesporné, že žalobca v 1/ rade reklamoval poskytnuté služby v 3 mesačnej prekluzívnej lehote (§741i
ods. 2 OZ) súd ustálil, že sú naplnené podmienky kladené ustanoveniami Následne súd pristúpil k
posudzovaniu samotného nároku žalobcov, postupujúc v intenciách právneho názoru Krajského súdu v
Bratislave (§ 391 CSP), vysloveného v uznesení č. k. 5Co/167/2018-314 zo dňa 31.12.2018, v ktorom

odvolací súd označil nárok žalobcov na zľavu za poskytnuté služby (z ceny zájazdu) žalovaným za
oprávnené s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude posúsiť výšku uplatnenej zľavy žalobcami.

9. Súd prvej inštancie primárne poskytol priestor sporovým stranám sa mimosúdne dohodnúť. Nakoľko
mimosúdne rokovania medzi sporovými stranami neviedli k vzájomnému konsenzu, súdu neostalo iné

ako vo veci meritórne rozhodnúť, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu.

10.Včasti,vktorejtunajšísúdrozsudkomzodňa29.03.2018,č.k.15C/105/2015-233,vzneníopravného
uznesenia č.k. 15C/105/2015 -269 zo dňa 23.04.2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
v 1/ rade sumu vo výške 250 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 19.03.2015 do

zaplatenia a zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu vo výške 250 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % od 19.03.2015 do zaplatenia, obom titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, Krajský
súd v Bratislave, uznesením č. k. 5Co/167/2018-314 (v odôvodnení, ods. 49) označil ako správny,
preto súd v tomto smere ďalšie dokazovanie nevykonal. Opätovne poukazuje na európsku judikatúru,
ktorou je slovenský právny poriadok viazaný a pokiaľ ide o uplatnenú náhradu za nemajetkovej

ujmy, vychádzajúc z článku 5 smernice 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných
služieb je zodpovednosť cestovnej kancelárie širšia a okrem náhrady zmarených výdavkov zahŕňa
aj odškodnenie za zmarenie dovolenky (tzv. strata radosti z dovolenky). Tento názor potvrdzuje aj
aktuálna judikatúra ESD, ktorá vyvodila nárok objednávateľa na náhradu nemajetkovej ujmy ako
dôsledokzmarenejdovolenky(rozsudokESDvoveciC-168/00voveciSimoneLeitnerv.TUIDeutchland

GmbH). Rovnako má objednávateľ právo na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku neplnenia alebo
vadného plnenia služieb zahrnutých do zájazdu. Objednávateľ zájazdu má pri súčasnom právnom
stave možnosť uplatnenia práva na náhradu nemajetkovej ujmy voči cestovnej kancelárii: a) uplatnenie
náhradynemajetkovejujmyzdôvoduzásahudosúkromianazákladeustanovenia§13OZakodôsledokzásahu do osobnostných práv; b) uplatnenie náhrady škody v rámci úpravy cestovnej zmluvy v súlade
so smernicou 90/314/EHS; c) uplatnenie práva na náhradu škody voči štátu, ktorý nevykonal smernicu
90/314/EHS riadne a včas.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právnym základom nárokov žalobcov v 1/ a
2/ rade je Zmluva o obstaraní zájazdu č. 1965366 uzavretá medzi sporovými stranami dňa 09.06.2014.
Uvedenou zmluvou sa žalovaný ako obstarávateľ zaviazal, že žalobcom ako objednávateľom obstará
vopred ponúkanú kombináciu služieb cestového ruchu - letecký zájazd pre dve dospelé osoby a dve deti

v termíne 18.08.2014 - 28.08.2014 v destinácii Cyprus, oblasť: Bafra, ubytovanie: hotel Kaya Artemis so
službami v kvalite a množstve špecifikovanom v katalógu Leto 2014 a žalobcovia sa zaviazali uhradiť
žalovanému za poskytnuté služby cenu v celkovej výške 3 068,60 €. Z obsahu Zúčtovacieho dokladu
č. 19653 (ako aj z výpisu z bankového účtu žalobcu v 1/ rade) vyplýva, že žalobcovia za poskytnuté
služby riadne uhradili sumu 3 068,60 € pozostávajúcu zo sumy 2 x 1 978 ubytovanie pre dospelého na
základnom lôžku - 2x, sumu 199 € ubytovanie dieťa (2 r- 6 až 12 r) na prístelke -1x, sumu 99 € za dieťa (2

až 12 r) na prístelke - 1x, poistenie Allianz - 4x a poistenie insolventnosti. 72,60. Z Katalógu Leto 2014, z
ktorého žalobcovia predmetnú dovolenku vyberali, vyplýva (str. 50), že hotel Kaya Artemis s oficiálnym
hodnotením päť hviezdičiek sa nachádza „pri krásnej pláži s jemným pieskom na severnom pobreží
Cypru“. Vybavenie zariadenia: hotelový komplex KAYA ARTEMIS * * * * * pozostáva z hlavnej budovy v
štýle antického paláca a záhradných pavilónov. Ubytovanie: v záhradných pavilónoch sú klimatizované

dvojlôžkové izby s možnosťou dvoch prísteliek, v hlavnej budove sú klimatizované dvojlôžkové izby s
možnosťou jednej prístelky (rozťahovacia).“

12. Žalovaný po príchode do destinácie zabezpečil žalobcom ubytovanie v záhradných pavilónoch v
hotelovom komplexe KAYA ARTEMIS * * * * * , ktoré sa podľa plánu rezortu nachádzajú v časti mimo

hlavnej budovy. Tvrdenia v žalobe, že žalobcom nebola nikdy oznámená skutočnosť že budú bývať v
záhradných pavilónoch sa v priebehu dokazovania preukázali ako nepravdivé, keď žalobca v 1/ rade
výslovne v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 13.05.2015 uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o
obstaraní zájazdu si bol vedomý, že budú ubytovaní v záhradných pavilónoch a nie v hoteli (č.l. 58 spisu).
Z fotografií predložených v konaní žalobcami je však zrejmé, že záhradné izby v ktorých boli žalobcovia

ubytovaní, nespĺňajú štandard ubytovacieho zariadenia označeného kategóriou 5 *, tak ako to uvádza
samotný žalovaný v katalógu ,, Leto 2014“ z ktorého žalobcovia vychádzali pri výbere zájazdu. Žalovaný
počas celého konania tvrdil, že toto ubytovanie v záhradných pavilónoch hotelového komplexu KAYA
ARTEMIS * * * * * zodpovedalo tomu, čo si žalobcovia vymienili v Zmluve. Po predložení dôkazných listín
žalobcami najmä po oboznámení sa s fotodokumentáciou ako aj po výsluchu žalobcov však vyplýva,

že cena zájazdu žalovaného absolútne nezodpovedala objednaným službám a žalovaným poskytnuté
služby boli v nepomerne nižšej, než dohodnutej kvalite. Z priloženej fotodokumentácie je evidentné, že
na všetkých izbách, v ktorých boli postupne ubytovávaní žalobcovia s maloletými deťmi, bola v značnom
rozsahu rozšírená pleseň, čomu nasvedčujú o.i. aj odlupujúce sa tapety na stenách izieb, pleseň na
špárach, v sprchovom kúte, na obkladačkách. V súdnom konaní boli preukázané aj ostatné tvrdenia

žalobcov o nedostatočnej hygiene a závadách v izbách záhradných pavilónov hotelového komplexu
KAYA ARTEMIS * * * * * výskyt slimákov na izbách, pretekanie umývadla cez dosku, kanalizácia pod
oknami záhradných pavilónov, prístelka (rozkladacia posteľ) bez kolieska, upchatý otvor ventilácie,
alebo popraskané obloženie dverí. Žalovaný počas celého konania namietal použite tzv. Frankfurtskej
tabuľky podľa ktorej si žalobcovia predmetnú zľavu z ceny zájazdu uplatnili. Na tomto mieste dáva

súd do pozornosti, že bežne sa v rozhodovacej praxi súdov pri uplatnení nároku na vrátenie ceny
alebo poskytnutie zľavy v rámci reklamácie nekvalitných služieb cestovných kancelárií, používa tzv.
Frankfurtská tabuľka zliav pri určení zníženia ceny zájazdu. Žalobcovia síce odvíjali uplatnenú zľavu z
tejtotabuľkypričompoukázalinajednotlivévadyuvádzanévtabuľke,avšaktotopercentuálnevyjadrenie
je len orientačným nástrojom pričom si boli vedomí, že táto tabuľka nebola poňatá do slovenského

právneho poriadku a je súčasťou tzv. Medzinárodného kódexu kvality cestovania (Codex ITQ). Tento sa
však postupne stáva súčasťou poskytovania služieb cestovných kancelárií aj v iných členských štátoch
EÚ. Ide o systematický prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich nedostatkov služieb cestovného ruchu,
pre súdy je nezáväzná, v praxi je však používaná cestovnými kanceláriami ako východisková báza pre
poskytovaniezliavprimimosúdnychvyrovnaniachsklientmiaobsahuje4základnéskupinynedostatkov:

ubytovania, stravovania, dopravy a iné nedostatky. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že žalovaný si svoju povinnosť bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohli žalobcovia pokračovať v
zájazde s dohodnutými službami nesplnil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že za obstaranie
zájazdu zaplatili žalobcovia ako manželia sumu 3.068,60 €. Po príchode na izbu, ktorá sa nachádzala vzáhradných pavilónoch hotelového komplexu KAYA ARTEMIS * * * * * , žalobcovia zistili že pod oknom
ich izby sa nachádza kanál ktorý šíri nesmierny zápach, následne ubytovanie reklamovali. Reklamácia
bola vybavená tak, že žalobcov s maloletými deťmi umiestnili do izby, kde bola na obkladačkách pleseň,

slimáky, v izbe boli iba tri postele, hoci v zmysle zmluvy o obstaraní zájazdu v nej mala byť aj prístelka.
Po sťažnosti bola prístelka (ruská rozkladacia posteľ) na izbu prinesená, chýbalo jej jedno koliesko,
nedalo sa na nej ani sedieť, ani spať a mohla by spôsobiť aj zranenie; táto nebola napriek sťažnosti
žalobcu v 1/ rade v ten deň vymenená. Na druhý deň pred raňajkami žiadal opätovne žalobca v 1/
rade o výmenu izby, ktorú im vymnenili po 3,5 hodine čakania, pričom aj v ďalšej izbe sa nachádzali

slimáky, pleseň na obkladačkách, umývadlo pretekalo cez dosku (bolo potrebné prikladať uteráky). Dňa
18.08.2014 si žalobca u delegáta žalovaného uplatnil právo na odstránenie chybne poskytnutej služby,
o ktorej bol vyhotovený písomný záznam a delegátka ponúkla žalobcovi ako kompenzáciu na výber: 1/
výlet zdarma pre celú rodinu, 2/ večera v hotelovej reštaurácií a la carte zdarma, 3/ prenájom plážového
baldachýnu na jeden deň s konzumným 300 YTL zadarmo. Uvedená kompenzácia prijatá žalobcami ako
adekvátna nebola. Po návrate zo zájazdu žalobca v 1/ rade u žalovaného reklamoval nedodané služby a

žiadal vrátenie sumy 2 276,- €. Žalovaný listom zo dňa 10.11.2014 odmietol vrátiť sumu 2 276,- € s tým,
že žalobcovi v 1/ rade poskytol všetky služby, ktoré mal objednané a zaplatené. Žalovaný prezentuje
hotel Kaya Artemis Resort & Casino ako 5 hviezdičkový rezort, pričom uverejňuje iba fotografie hlavnej
budovy - hotela a nezverejňuje fotografie záhradných viliek, ktorých úroveň nezodpovedá štandardu
5 hviezdičkového ubytovania. Žalobkyňa v 2/ rade sa v tomto konaní primárne domáhala nároku na

zľavu z ceny zájazdu vo výške 500 € a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 € (podaním zo dňa
06.10.2015). Následne na pojednávaní dňa 14.11.2019 právny zástupca žalobcov uviedol, že si v konaní
žalobkyňa v 2/ rade uplatňuje 1000 € titulom zľavy z ceny zájazdu a sumu 500 € si žalobcovia uplatňujú
titulom straty radosti z dovolenky (t.j. titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch) s odôvodnením,
že žalovaný jej (a jej rodinným príslušníkom) neposkytol také plnenie, na aké sa zmluvne zaviazal,

ale plnenil v nižšej kvalite. Zľavu z ceny zájazdu vyčíslila písomným podaním doručeným súdu dňa
22.11.2019 tak, že celková cena zakúpeného zájazdu predstavovala sumu 3 068,60 € (pričom táto
pozostávala zo služieb: Dospelá osoba na základnom lôžku: 2 x 989 €,-, Dospelá osoba na prístelke:
1 x 199 €, Dieťa 4 r.: 1 x 99 €, Servisný poplatok:4 x 155 €, Palivový poplatok:4 x 25 €, KCP zóna A:4
x 18,15 €, Spolu:3 068,60 €) . Žalobkyňa sú uplatňuje celkovú zľavu z ceny zájazdu vypočítanej z časti

za dve dospelé osoby na základnom lôžku v celkovej sume 1 987,00 € a to nasledovne - zľava 25% z
ceny zájazdu za pleseň nachádzajúcu sa na izbách (494,75 €), zľava 14,5% z ceny zájazdu za hmyz
vyskytujúce sa na oknách izby (288,11 €), zľava 11% z ceny zájazdu za zápach šíriaci sa z kanalizácie
respektíve klimatizácie (218,57 €). Celková uplatňovaná výška zľavy z ceny zájazdu: 987 x 25 (494,50
€) x 14,5 (288,11) x 11 (218,57) = 1 001, € zaokrúhlene na stovk y = 1000 €.

13. Objednávateľovi právo na vrátenie rozdielu ceny medzi zmluvne dohodnutými službami a skutočne
poskytnutými službami, v zmysle ustanovenia § 741k ods. 1 OZ vzniká za predpokladu, ak cestovná
kancelária - teda žalovaný, nemôže poskytnúť služby vôbec, alebo iba sčasti a pri pokračovaní
zájazdu zabezpečí žalobkyni určité služby iba prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené

v zmluve. Ak cestovná kancelária nemôže zabezpečiť služby riadne a včas alebo ak objednávateľ
nesúhlasí s poskytnutím služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná
bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu. Obranu žalovaného, že žalobcovia si doposiaľ
neuplatnili nárok na úhradu 1000 € z titulu zľavy z ceny zájazdu musel súd vyhodnotiť ako účelovú. V
zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania žalobca uvedie

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a právna kvalifikácia takto tvrdených skutočností
je vecou súdu, nakoľko civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd).
Žalobkyňa v 2/ rade si od svojho vstupu do konania (podaním zo dňa 06.10.2015) uplatňovala rovnaký
finančný nárok od žalovaného vo výške 1000 € a tento svoj nárok kontinuálne odôvodňovala stále
rovnakými okolnosťami i keď súd musel prisvedčiť žalovanému, že si tento nárok (ako i žalobca v 1/

rade) uplatňovala absolútne zmätočnou právnou kvalifikáciou. Nakoľko však žalobca (v tomto prípade
žalobcovia)niejepovinnývsúdnomkonaníuplatnenýnárokprávnesprávnekvalifikovať,pretožeprávna
kvalifikácia je vždy vecou súdu, súd nemohol z tohto dôvodu uznať žalovanému ani uplatnenú námietku
premlčania z nároku na zľavu z ceny zájazdu, nakoľko žalobkyňa v 2/ rade si nárok na zaplatenie
sumy 1000 € kontinuálne uplatňuje od jej vstupu do konania (od 14.03.2017), s rovnakým skutkovým

odôvodnením.

14. Nakoľko v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu za stratu radosti z dovolenky
v celkovej výške pre oboch žalobcov v výške 500 € (250 € žalobca v 1/ rade a 250 € žalobca v 2/rade ) odvolací súd ustálil, že bolo rozhodnutie správne, preto ako už bolo vyššie uvedené, v tejto časti
súd ďalšie dokazovanie ani iné právne stanovisko nezaujal. Žalobcovi v 1/ rade súd priznal celkovú
ním uplatnenú sumu 500 €, ktorá bola ním síce tiež v priebehu konania absolútne zmätočne právne

kvalifikovaná (naposledy celá titulom náhrady nemajetkovej ujmy podaním zo dňa 06.10.2015), avšak
nakoľko právne posúdenie je vecou súdu, súd tento nárok posúdil v časti 250 € ako o nárok na náhradu
za stratu radosti z dovolenky a v časti 250 € ako o nárok na zľavu z ceny zájazdu, z dôvodov podrobne
uvádzaných vyššie. Čo sa týka žalobcami uplatnenej zľavy z ceny zájazdu, vzhľadom na vykonané
dokazovanie a vyššie citované zákonné ustanovenia, súd považoval žalobcami uplatnený nárok vo

výške 33 % (spoločne), čo predstavuje sumu 1000,-€ z ceny zájazdu (3068,60 €), za primeranú. Podľa
názoru súdu je teda možné konštatovať, že žalovaný v popise ubytovacieho zariadenia uvedeného
v katalógu ,, Leto 2014“ zavádzal objednávateľa zájazdu teda cestujúceho spotrebiteľa tým, že ho
nepravdivo, nepresne, nejasne a nezrozumiteľne a neúplne informoval o službách poskytovaných
ubytovacím zariadením. Zodpovednosť žalovaného za dodanie služieb tj. úplne a riadne informovať
záujemcu o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe je objektívna . O nízkej kvalite ubytovania

nakoniec vypovedá aj to, že počas zimného obdobia v roku 2014/2015 bola vykonaná kompletná
rekonštrukcia hotelového komplexu. Čo sa týka žalovaným namietanej aktívnej legitimácie žalobkyne
v 2/ rade v tomto spore, súd poukazuje na § 145 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení manželia spoločne a nerozdielne. Má za to, že
z pohľadu tohto konania je irelevantné, že na mieste podpísal písomný záznam uplatnenia práva za

oboch manželov (žalobcov) iba žalobca v 1/ rade (dňa 18.08.2014 , č.l. 22 spisu), nakoľko z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí bez ohľadu na to, či sa vybavovala bežná alebo nie bežná vec, sú
obaja manželia voči tretím osobám oprávnení solidárne. Z uvedeného dôvodu je aj námietka žalovaného
ohľadne nedodržania prekluzívnej lehoty žalobkyňou v 2/ rade je v danej veci irelevantná. Vzhľadom
na uvedené súd po podrobne vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že výška uplatneného nároku

žalobcov je dôvodná a preto im priznal zľavu z ceny zájazdu v nimi uplatnenej výške, t.j. spolu vo výške
33% ( celková cena zájazdu bola 3.068,60 € z čoho 33 % predstavuje sumu 1000,-€) a náhradu za
stratu radosti z dovolenky po 250 € každému žalobcovi (spolu 500 €). Zároveň súd žalobcom v 1/ a 2/
rade priznal i úrok z omeškania z priznanej sumy s poukazom na § 3 vlád. nar. č. 87/95 Zb. a § 517
ods. 1,2 Obč. zák.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, a
preto im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. Proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Bratislava podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu v celok rozsahu zamietol.
Žalovaný namieta, že v predmetnom súdnom konaní neboli preukázané skutkové dôvody pre priznanie
finančného plnenia v prospech žalobcov tak v časti zľavy z ceny zájazdu ako aj nemajetkovej ujmy.
Skutkové dôvody na základe ktorých si uplatnili žalobcu žalobcovi neboli v priebehu súdneho konania

preukázané, resp. bola preukázaná ich nepravdivosť. Zároveň tieto dôvody neboli dostatočné zistené
a definované ani súdom prvej inštancie. Žalovaný počas celej doby súdneho konania poukazoval
na skutočnosť, že žalobcovia v predmetnej veci nepostupovali postupom súladným so zákonom pri
uplatňovaní nárokov z titulu údajného porušenia zmluvy o obstaraní zájazdu a intenzita porušenia
zákonných povinností bola takého rozsahu, že aj v prípade ak by akýkoľvek nárok vznikol, právo

jeho uplatnenia cestou súdu by zaniklo. skutkové dôvody na základe ktorých boli uplatňované
nároky na finančné plnenia v súdnom konaní žalobcami, neboli predmetom reklamácie, žalobkyňa 2/
nikdy nespísala písomný záznam a uvedené predstavuje základnú podmienku ďalšieho uplatňovania
nárokov, žalobkyňa 2/ nikdy nepodala reklamáciu a uvedené predstavuje základnú podmienku ďalšieho
uplatňovania nárokov, keď jej nepodanie v prekluzívnej dobe 3 mesiacov znamená zánik nároku ak

by k jeho vzniku došlo. Počas celej doby súdneho konania žalobcovia nárok na zľavu z ceny zájazdu
vyčíslili maximálne v sume 500,- EUR. V sume 1000,- EUR bol vždy uplatňovaný nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. K jeho uplatneniu vo výške 1000,- EUR došlo až v roku 2019, t.j. po uplynutí
premlčacej lehoty. Premlčanie bolo zo strany súdu v úplnosti ignorované. Oboznámením sa s rozsudkom
je zrejmé, že tento je zmätočný, vzájomne rozporný a nejasný. Intenzita uvedených nedostatkov je v

priamom rozpore s požiadavkou § 220 civilného sporového poriadku na podobu rozsudkov súdov SR.
Súd v rozsudku nejednoznačne a zmätočne definuje právne dôvody priznaného nároku, nejednoznačne
a zmätočne definuje skutkové okolnosti na základe ktorých je priznané konkrétne finančné plnenie v
prospech žalobcov, nejednoznačne a zmätočne definuje a ozrejmuje skutočnosť, či žalobkyňa 2/ spísalaalebo nespísala písomný záznam priamo na mieste, nejednoznačne a zmätočne definuje a ozrejmuje
skutočnosť, či žalobkyňa 2/ spísala alebo nespísala reklamáciu u žalovaného, neozrejmuje ako môže
byť fyzická osoba účastníkom písomného právneho úkonu bez toho, aby na tomto písomnom právnom

úkone bola akýmkoľvek spôsobom uvedená. Vyššie definované nedostatky postupu rozhodovania a
rozsudkusútakintenzívne,žespôsobujúnesúlads§220ods.2CSP.Rozsudoksúdu,ktorýtrpítakýmito
nedostatkami je rozsudkom nepresvedčivým, neurčitým, nezrozumiteľným a teda nepreskúmateľným.
S prihliadnutím na uvedené je nevyhnutné tento hodnotiť ako arbitrárny. Uvedený stav je porušením
základných práv žalovaného na spravodlivý súdny proces a teda porušením Ústavy SR, ako aj

medzinárodných predpisov garantujúcich ochranu ľudských práv a slobôd. Z dôvodov uvedených vyššie
je zrejmé, že výrok o trovách konania nemá oporu v príslušnej právnej úprave, keď výrok čo do podstaty
nie je v napadnutom rozsahu dôvodný. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že súd v úplnosti
ignoroval skutočnosť že žalobca 1/ uplatnil v minulosti nárok na 1500,- EUR, ktorý bol v časti 1000,-
EUR zastavený a priznaný bol len nárok na 500,- EUR. Za takejto situácie nie je zrejmé ako mohlo dôjsť
u žalobcu 1/ k 100 % priznaniu nároku na náhradu jeho trov konania.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí považujú tvrdenia žalovaného vyjadrené v
odvolaní za účelové a bez akéhokoľvek skutkového a právneho základu. Žalobcovia nesúhlasia s
tvrdeniami žalovaného, že skutkové dôvody tvoriace základ pre priznanie práva žalobcov na náhradu
nemajetkovej ujmy a zľavy z ceny zájazdu neboli v dostatočnej miere preukázané. Žalobcovia v tomto

smere poukazujú na obsah spisového materiálu z ktorého jednoznačne vyplýva, že skutkový stav
bol preukázaný dostatočne a v potrebnom rozsahu. Skutkový stav, ktorý tvoril podklad pre vydanie
ako prvostupňového rozhodnutia, tak uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn..: 5Co/167/2018
spočíval v súhrne skutkových okolnosti, ako sú zatuchnutý vzduch nachádzajúci sa v izbe, existencia
plesne (ako pôvodcu respiračných ochorení) nachádzajúca sa na kachličkách v kúpeľni, slimáky

nachádzajúcesanaoknáchizbyalebozápachzkanalizácierespektívezklimatizácie.Zároveňvsúdnom
konaní boli tieto skutkové okolnosti jednoznačne preukázané a z takto ustáleného skutkového stavu pri
svojom rozhodovaní vychádzal ako prvostupňový súd, tak aj súd odvolací v rámci prvého odvolacieho
konania. Zároveň nemožno pochybovať o tom, že tieto v súdnom konaní ustálené a preukázané
skutočnosti objektívne a výrazne znížili nielen komfort a pôžitok zo zakúpeného zájazdu, ale v konečnom

dôsledku aj jeho finančnú hodnotu. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným, dávajú žalobcovia
do pozornosti, že od pripustenia zmeny žalobného návrhu zo dňa 06.10.2015 si žalobca v 2. rade
kontinuálne (sústavne) a na rovnakom skutkovom základe uplatňuje sumu 1000 EUR,- s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % od 11.11.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Inými slovami, žalobný návrh žalobcu 2. rade nebol po uplynutí premlčacej doby vzťahujúcej sa

na uplatňovaný žalobný nárok nikdy žiadnym spôsobom menený, modifikovaný, respektíve upravovaný.
Nadväzujúc na uvedené, možno preto takto uplatnenú námietku premlčania žalovaného považovať za
absolútne irelevantnú a bez právneho základu. Pričom uvedené konštatoval aj prvostupňový súd, keď
sa s ňou náležitým a dostatočným spôsobom vysporiadal spôsobom, že ju v celom rozsahu zamietol
ako účelovú. Žalobcovia si z dôvodu vadne dodaných služieb uplatnili po návrate zo zájazdu v zákonom

stanovenej lehote a zákonom stanoveným spôsobom u žalovaného svoj nárok na vrátenie časti kúpnej
ceny vo výške 2 276 EUR,- (ďalej len ako „reklamácia“). Na túto reklamáciu reflektoval žalovaný listom
zo dňa 10.11.2014 v rámci ktorého konštatoval, že reklamáciu žalobcov neuznáva a túto bez akejkoľvek
kompenzácie zamietol. Žalobcovia si svoj zákonný nárok následne uplatnili prostredníctvom súdu odo
dňa, ktorý nasledoval po dni, kedy bola reklamácia žalobcov zo strany žalovaného zamietnutá a takto

si ho uplatňujú počas celej doby súdneho konania s čím sa správne stotožnil aj OSA BA II v rámci
prvostupňového rozhodnutia.

18. K námietke žalovaného, že žalobca 2. rade osobne nepodpísal písomný záznam a reklamáciu a teda
nie je oprávnený si uplatňovať svoj nárok súdnou cestou, žalobcovia odkazujú na svoju argumentáciu

uvedenú v čl. III vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa 21.05.2018. Zároveň to, že žalobcovia si
svoje oprávnené nároky uplatnili riadnym a zákonným vyplýva nie len z prvostupňového rozhodnutia,
ale tiež z uznesenia KS BA, keď ich odvolací súd uznal ako dôvodné a opodstatnené, čím potvrdil a
uznal aj ich riadne a zákonné uplatnenie

19. Základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov konania v zmysle CSP je pomer úspechu
a neúspechu strán. Avšak „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch
však nejde o procesne neúspešného žalobcu ak mu bola priznaná aspoň čast žalobou uplatnenéhonároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto
prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 170/99). Za

základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy
je potom druhotná a nadväzujúca.“ (Števček M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 926-927). Inými slovami, úspech vo veci čo do právneho dôvodu, možno považovať
za základný determinant určujúci existenciu nároku na náhradu trov súdneho konania. V tomto smere
žalobcovia dopĺňajú, že v rámci prvostupňového rozhodnutia im bol zo strany OS BA II priznaný ako

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za stratu radosti z dovolenky, tak aj nárok na zľavu z ceny
zájazdu, čím boli v prejednávanej veci čo do právneho dôvodu v absolútnej miere úspešní, v čoho
dôsledku možno považovať priznanie 100% náhrady trov konania za zákonné a vecne správne. V tomto
smere žalobcovia poukazujú aj na ďalšie skutočnosti uvedené v čl. IV odvolania zo dňa 17.04.2018.
Argumentáciu žalovaného spočívajúcu v namietanej arbitrárnosti prvostupňového rozhodnutia považujú
žalobcovia za irelevantnú a bez významu, keď v nej absentuje akýkoľvek právny respektíve skutkový

základ. Žalobcovia majú za to, že prvostupňové rozhodnutie, vyčerpávajúco odôvodnené na 31 stranách
a rešpektujúce právny názor plynúci z unesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 5Co/167/2018,
zo dňa 31.12.2018, je vecne správne, obsahujúce odpovede na všetky relevantné otázky, ktorých
zodpovedanie bolo po vrátení veci odvolacím súdom nevyhnutné a rozhodujúce. V uznesení Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn.: 5Co/167/2018, zo dňa 31.12.2018 (ďalej aj ako „uznesenie KS BA“) na

základe zisteného skutkového stavu a náležitého právneho posúdenia Krajskú súd v Bratislave vyslovil
záväzný právny názor, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok nie len na náhradu nemajetkovej
ujmy za stratu radosti z dovolenky ale aj právo na zľavu z ceny zájazdu. Úlohou OS BA II po vrátení
veci odvolacím súdom, bolo preto v podstate len rozhodnúť o adekvátnej a primeranej výške zľavy
z ceny zájazdu v prospech žalobcov. Táto otázka bola zo strany OS BA II v rámci prvostupňového

rozhodnutia zodpovedaná jasne, zrozumiteľne a určito, pričom pri jej výpočte vychádzal jednak z
inštitútov uplatňovaných v rámci ustálenej rozhodovacej praxe súdov v obdobných prípadoch, ako
aj z náležite zisteného skutkového a právneho stavu. Nadväzujúc na uvedené žalobcovia dopĺňajú,
že príslušný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia príslušného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na
spravodlivé súdne konanie Záverom žalobcovia uvádzajú, že odvolanie žalovaného možno považovať
za nanajvýš nedôvodné a účelové, snažiac sa len oddialiť meritórne (konečné) rozhodnutie vo veci, a

tým dosiahnutie elementárnej spravodlivosti. Obsahom odvolania žalovaného je v podstate len niekoľko
krát recyklovaná argumentácia, ktorá nemá žiadnu oporu v skutkovom a právnom stave veci. Zároveň
ako už bolo uvedené vyššie, účelom súdneho konania po vrátení veci odvolacím súdom, bolo v podstate
rozhodnúť len a výlučne o výške zľavy z ceny zájazdu, keď všetky ostatné právne a skutkové otázky
boli v rámci dvojinštančného súdneho konania náležite zistené, zodpovedané a uzatvorené. Nad rámec

uvedeného žalobcovia poukazujú aj na návrh žalovaného v rámci mimosúdneho konania, kde bola z
jeho strany žalobcom ponúknutá istá finančná kompenzácia z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj
zľavy z ceny zájazdu, ktorá ale bola nedostatočná a preto nemohla byť zo strany žalobcov akceptovaná.
Avšak týmto krokom žalovaný uplatňovaný nárok žalobcov čo do právneho dôvodu v celom rozsahu
nepopierateľným spôsobom uznal.

20. Ďalšie vyjadrenia súdu zaslané neboli.

21. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je opodstatnené, avšak odvolanie žalovaného v rozsahu
rozhodnutia o trovách konania opodstatnené je.

22. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).23. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, obmedzil odvolací súd odôvodnenie
potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v

zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.

24. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí postupoval v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP, ktorý tento vyjadril v predošlom zrušujúcom
rozhodnutí č.k. 5Co/167/2018-314 zo dňa 31.12.2018., a vykonal potrebné dôkazy na riadne zistenie

skutkového stavu.

25. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

26. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

27. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak d/ ich odvolateľ

bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. Pokiaľ sa jedná o námietku premlčania, ktorú si uplatnil žalovaný v rámci svojho odvolania,
odvolací súd túto neakceptoval. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že Civilný sporový poriadok
upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť námietku premlčania až v odvolacom konaní

odlišným a prísnejším spôsobom ako OSP. Zatiaľ, čo ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa zaoberalo
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a netýkalo sa námietky
premlčania, ktorá nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy, týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie
práva, ale je námietkou právnou, ustanovenie § 366 v spojení s ust. § 149 a § 152 CSP medzi
novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka

premlčania. Od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania
(ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba
za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP (viď Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.
zn. 1Obdo/65/2017 zo dňa 28.6.2018). Vzhľadom na uvedené, keďže námietku premlčania posudzuje
odvolací súd ako prostriedok procesnej obrany upravený v § 152 CSPP, uplatnenie ktorého zákon

v ustanovení § 366 CSP nepripúšťa, nakoľko v danom prípade nemožno konštatovať, že odvolateľ
nemohol prostriedok procesnej obrany bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Odvolaním napadol žalovaný taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie do trov konania, pričom
žalovaný poukazuje na to, že žalobca 1/ v priebehu konania v časti späťvzal svoju žalobu a súd prvej

inštancie konanie v časti zastavil.

30. Žalobca si žalobou zo dňa 27.02.2015 nárokoval na súde od žalovaného zaplatenie sumy 1.500
eur s príslušenstvom. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 15C/105/2015-126 zo dňa 21.12.2015 súd
pripustil vstup žalobkyne 2/ do konania a v časti žaloby žalobcu o zaplatenie 1000 eur s 5,05 % úrokom

z omeškania ročne od 11.11.2014 do zaplatenia konanie zastavil. Odvolaním napadnutým rozsudkom
súd prvej inštancie priznal žalobcovi 1/ plný nárok na náhradu trov konania.

31. Vzhľadom na uvedené nie je možné súhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie priznať žalobcovi
1/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

32. Žalobca žaloval sumu 1.500 eur, súd prvej inštancie mu priznal sumu 500 eur. Pomer rozdelenia
trov konania zodpovedá pomeru úspechu vo veci. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi 500 eur zo v
žalobe žalovaných 1.500 eur, teda úspech žalobcu v konaní predstavuje 33,3%. Úspech žalovaného
predstavuje 66,6%., vzhľadom na čo celkový úspech žalovaného voči žalobcovi 1/ je v konaní v pomere

33,3% (66,6% - 33,3%). Žalovanému je preto potrebné priznať voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov
konania vo výške 33,3%.33. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o náhrade trov konania zmenil podľa § 388 C.s.p., tak že žalovanému priznal voči žalobcovi 1/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 33,3%. Nárok na náhradu trov konania žalobkyne 2/ voči žalovanému

zostáva zachovaný a teda vo výške 100%.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešným
žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% nakoľko vo veci

samej rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).