Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 8, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010095
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820010095.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

V. G., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr.
zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2021 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. G., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom Z. XXX, okres D., bez pracovného pomeru,
ženatý, t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa 21.10.2019 v čase okolo 14.23 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol
osobné motorové vozidlo zn. PEUGEOT 406 ev. č. D. po miestnej komunikácii v obci Sihelné, a
to smerom na obec Rabča, okres Námestovo, pričom pri rodinnom dome číslo 1 bol zastavený a
kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo a vykonanou dychovou skúškou mu bolo
zistené 0,48 mg/l alkoholu v dychu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, ods. 7 Tr. zákona, § 37 písm. m/,
písm. h/ Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods.1, 2, 3 Tr. zákona u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 6 (šesť)rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 4T/21/2020 zo dňa 19.05.2020 právoplatným 21.07.2020, ktorým bol obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.03.2020 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na obv. V. G. pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Okresný súd vo veci vydal dňa 27.04.2020 trestný rozkaz, ktorým obv. V. G. uznal vinným z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo
výmere 5 mesiacov, výkon trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na 24 mesiacov spolu

s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov.
Proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor obvinený, preto bolo vo veci nariadené hlavné
pojednávanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku neurobil žiadne z

vyhlásení.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že išlo o zostatkový alkohol, keď si sadol do vozidla,
necítil, že by mohol byť ešte pod vplyvom alkoholu. Nepamätá si v akom množstve alkohol požíval, ale
návšteva im prišla cca o 22.00 hod,, pili víno a aj tvrdý alkohol.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku boli prečítané výpovede svedkov G. C., M. F. a H. N., a to
ich výpovede z prípravného konania.

Svedkovia G. C., M. F. a H. N. v prípravnom konaní zhodne vypovedali, že predmetného dňa vykonávali

hliadkovú službu s volacím znakom Dekrét 407, boli merať rýchlosť v obci Sihelné. Následne na miestnej
komunikácii v obci Sihelné namerali rýchlosť okolo 76 až 77 km/hod, a to osobnému motorovému vozidlu
zn. Peugeot 406, ev.č.: D. Keďže vodič prekročil povolenú rýchlosť v obci, predpísaným spôsobom
ho zastavili, po predložení dokladov zistili, že vodičom vozidla bol obžalovaný, vodič bol vyzvaný, aby
sa podrobil dychovej skúške, ktorá bola s pozitívnym výsledkom 0,48 mg/l. Svedok G. C. na otázky

odpovedal, že obvinený odber krvi nežiadal, vyjadril sa, že doma prerábajú dom, že tam má chlapov a od
rána popíjajú. Ak si pamätá uviedol, že požil pivo a dva, tri panáky. Po zastavení otvoril okno, bolo cítiť
alkohol, ale osobne sa mu nezdalo, že by javil známky požitia alkoholu. Rovnako vypovedali svedkovia
M. F. a H. N., že nebolo na ňom až tak badateľné, že by bol pod vplyvom alkoholu.

Keďže v tomto prípade išlo o hraničnú nameranú hodnotu alkoholu v dychu u obžalovaného, súd
vyhovel návrhu prokurátora a pribral do konania znalca MUDr. Andreja Hajtmana, ktorý vypracoval
odborné vyjadrenie, k obsahu ktorého bol znalec vypočutý. Znalec MUDr. Andrej Hajtman na hlavnom
pojednávaní dňa 08.06.2021 vypovedal, že na podklade vyšetrovacieho spisu zistil, že obžalovanému
bola dňa 21.10.2019 o 14.23 hod. nameraná hodnota 0,48 mg/l, čo je v prepočte 1,01 promile, výrobca

dychových analyzátorov uvádza meraciu chybu prístroja do výšky (+, -) 5 % nameranej hodnoty.
Minimálna koncentráciaetanoluvkrviprizohľadnenímeracejchybybola0,96promile.Keďženamerané
hodnoty alkoholu v čase vykonávania dychových skúšok klesali, možno predpokladať , že menovaný bol
vo fáze vylučovania alkoholu v krvi, a že pred zastavením vozidla v jazde bola jeho krvná koncentrácia
alkoholu vyššie ako nameraná hodnota, t.j. hodnota nad 1 promile, vzhľadom k tomu, že znalcovi

ne je známy presný čas začiatku vykonávania jazdy vodiča, nebolo možné vykonať spätný prepočet.
Hodnoty alkoholu v krvi nad 1 promile predstavujú ľahký stupeň opitosti, ako aj hodnoty nad 0,8 g/kg
je možné hodnotiť ako stav ovplyvnenia alkoholom stupňa podnapitosti, hraničiacim s ľahkým stupňom
opitosti. Osobu v tomto stave alkoholického ovplyvnenia nemožno považovať za bezpečne schopnú
viesť motorové vozidlo. Pri takomto stupni alkoholického ovplyvnenia sú už rozvinuté príznaky opitosti u

psychickej, ako aj senzorickej a motorickej sfére v takej miere, že sú už zjavné aj širšiemu okoliu. Tiež aj
rýchlosť vozidla zohráva úlohu a je prepojená so psychickými a motorickými schopnosťami osoby pod
vplyvom alkoholu. V prípade rozdielu nejakých 3 minút (podľa obhajoby a predloženej google maps rod.
dom a miesto, kde bol obžalovaný kontrolovaný a zastavený políciou je vzdialené cca 3 minúty cesty),
pokles alkoholu by bol minimálny, jednalo by sa o stotiny. V prípade zohľadnenia aj odchýlky meracieho

prístroja,mohlobytoviesťkzáveru,ževčaseakoobžalovanýzačalcestuodrodinnéhodomu,takmohlabyť hodnota alkoholu v jeho dychu aj pod 1 promile, rámcovo okolo 0,96 až 0,97 promile. V prípade, ak
by sa mal použiť pri výpočtoch individuálny faktor, bolo by to len na teoretickej úrovni, bolo by potrebné
zisťovať konkrétny metabolický proces osoby, čo sa v praxi bežne nerobí.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápisy o dychovej skúške na
čl. 15-16, certifikát o overení analyzátora dychu na čl. 17, evidenčná karta vodiča, odpis z registra
trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, správy k osobe obžalovaného. Ako listinný dôkaz bol
oboznámený aj znalecký posudok č. 319/2019 zo dňa 23.12.2019 (t.j. cca v čase spáchania súdeného

skutku) vypracovaný na obžalovaného znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom v inej trestnej veci, v
ktorom bola konštatovaná závislosť obžalovaného na alkohole, tzv. rozhodujúce štádium alkoholizmu.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté, mal tak súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný ako
trestne zodpovedná osoba sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete, teda viedol osobné
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, v čase vedenia vozidla, dychovou skúškou mu bolo namerané
0,48 mg/l alkoholu v dychu, čo zodpovedá 1 promile, hraničnej hodnote ustálenej súdnou praxou,

ktorá preukázateľne znižuje psychické funkcie vodičov, reagovať správne a včas na situáciu v cestnej
premávke, a jeho konanie tak vykazuje všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto vykonáva

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol
ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. §

15 Tr. zákona, ale k následku vo forme poruchy na zdraví alebo majetku stačí zavinenie z nedbanlivosti
v zmysle ust. 16 Tr. zákona.

Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel,

že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona,
pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu

a jeho následky, okolnosti , za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálnehokorektívu hroziacimnásledkomkonaniaobžalovaného,objektomsúdenéhotrestnéhočinu
je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty a v neposlednomrade aj ochrana majetku pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické
funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto
látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí, v tomto konkrétnom prípade ostatných účastníkov cestnej

premávky. V prípade obžalovaného súd zároveň poukazuje aj na osobu obžalovaného, ktorý už v
minulosti bol opakovane odsúdený, a v jednom prípade za rovnaký trestný čin.
Obžalovaný neurobil žiadne vyhlásenie. Vo svojej výpovedi nepopieral, že predmetné vozidlo viedol,
tiež nepopieral, že bol zastavený policajtmi, podrobil sa dychovej skúške s pozitívnym výsledkom, na
svoju obranu uviedol, že išlo o zostatkový alkohol, predchádzajúci večer mali návštevu, požíval víno

a aj tvrdý alkohol. Keď si sadal za volant, nemyslel si, že by ešte mohol byť pod vplyvom alkoholu. K
uvedenému skutku boli v prípravnom konaní vypočutí svedkovia G., M. F. a H. N., príslušníci polície,
ktorí zhodne potvrdili, že v obci Sihelné, počas služby zameranej na meranie rýchlosti zastavili vozidlo,
ktoré viedol obžalovaný, pretože prekročil rýchlosť v obci, pohyboval sa rýchlosťou okolo 76 až 77 km/
hod., dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 0,48 mg/l. Keďže sa jednalo o
hraničnú hodnotu, súd vo veci na návrh prokurátora nariadil znalecké dokazovanie.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne a nepochybné zistené, že obžalovaný
v inkriminovanej dobe vykonával činnosť - viedol motorové vozidlo, v nespôsobilom stave, vyvolanom
užitím návykovej látky. Vykonanou dychovou skúškou mu bola dňa 21.10.2019 o 14.23 hod. nameraná
hodnota 0,48 mg/l, čo je v prepočte 1,01 promile alkoholu v dychu. Súd v stručnosti sumarizuje, že
obžalovaný bol usvedčovaný tak svojou výpoveďou, ako aj výpoveďami svedkov, výsluchom znalca

MUDr. Andreja Hajtmana a listinnými dôkazmi, najmä zápismi o dychových skúškach zo dňa 21.10.2019
o 14.23 hod. vykonal dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom 0,48 mg/l, v čase o 14.41 hod. nameraná
hodnota 0,43 mg/l a v čase o 18.18 hod. nameraná hodnota 0,12 mg/l. Z výpovede znalca MUDr. Andreja
Hajtmana vyplynulo, že hodnoty alkoholu v krvi nad 1 g/kg predstavujú ľahký stupeň opitosti, ako aj
hodnotynad0,8g/kgjemožnéhodnotiťakostavovplyvneniaalkoholomstupňapodnapitosti,hraničiacim

s ľahkým stupňom opitosti. Osobu v tomto stave alkoholického ovplyvnenia nemožno považovať za
bezpečne schopnú viesť motorové vozidlo. Znalec ďalej vypovedal, že keďže u obžalovaného namerané
hodnoty alkoholu v čase vykonávania dychových skúšok klesali, obžalovaný bol vo fáze vylučovania
alkoholu v krvi, pred zastavením vozidla tak bola koncentrácia alkoholu v krvi ešte vyššia ako nameraná
hodnota, t.j. hodnota nad 1,01 promile. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní bránil, že v jeho prípade

ide o zostatkový alkohol, alkohol požíval neskoro večer spolu s návštevou a keď si sadal za volant,
nevedel, že ešte môže byť pod vplyvom alkoholu. Toto jeho tvrdenie však nekorešponduje s jeho
výpoveďou v prípravnom konaní, kde vypovedal, že alkohol požíval s manželkou do skorého rána a
policajtom, ktorí ho zastavili zasa uviedol, že počas dňa popíjal s chlapmi, ktorí mu robili na dome. Súdu
sa javila najpravdepodobnejšia zo všetkých ním prezentovaných verzií, práve verzia, že alkohol požíval

počas dňa s robotníkmi na jeho dome, keďže v prípravnom konaní obžalovaný pred vyšetrovateľkou
uviedol, že policajtmi bol zastavený, keď chcel ísť do stavebnín, pretože mu na dome robili fasádu
chlapi a chýbalo mu lepidlo, čo bolo konzistentné s jeho verziou pred policajtmi, bezprostredne po jeho
zastavení. Ale v konečnom dôsledku, pre rozhodnutie súdu nebolo podstatným, či obžalovaný požíval
alkohol do skorého rána, alebo počas dňa, pretože vzhľadom na množstvo požitého alkoholu, ktorý

bol v jeho prípade zistený dychovou skúškou, obžalovaný si musel byť vedomý, že sa nachádza v
stave alkoholického opojenia a nesmie tak ako vodič viesť vozidlo. Skutočnosť, že si bol svojho stavu
veľmi dobre vedomý korešponduje aj s tým, že obžalovaný sa nežiadal na odber biologického materiálu,
tiež nenamietal výsledok zistený dychovou skúškou. Jeho obranu v tomto smere, že si neuvedomoval,
že môže byť pod vplyvom alkoholu súd vyhodnotil ako účelovú. Pokiaľ obžalovaný sa ďalej bránil, že

sa nenachádzal v stave vylučujúcom spôsobilosť bezpečne viesť motorové vozidlo, výška zisteného
alkoholu s prihliadnutím na nepresnosť meracieho prístroja, nebola u neho nad jedno promile, ako si to
vyžadujesúdnapraxavjehoprípade,takmôžebyťjehokonanieposúdenélenakopriestupok,stakýmto
záverom obhajoby sa súd rovnako nestotožnil. Z opakovane vykonaných dychových skúšok, ktorým sa
podriadil obžalovaný, ako aj z vyjadrenia znalca MUDr. Andreja Hajtmana vyplynulo, že obžalovaný sa

dychovej skúške podrobil v čase o 14.23 hod. s výsledkom 0,48 mg/l, v prepočte 1,01 promile alkoholu
v dychu, minimálna koncentrácia etanolu v dychu pri zohľadnení meracej chyby by bola 0,96 promile
a keďže z kontrolných meraní vyplynulo, že obžalovaný už bol vo fáze vylučovania alkoholu v krvi,
pred zastavením vozidla, ktoré viedol, bola jeho krvná koncentrácia alkoholu vyššia, ako nameraná
hodnota. Pričom podľa výpovede znalca, už hodnoty alkoholu v krvi nad 1 promile predstavujú ľahký

stupeň opitosti, ako aj hodnoty nad 0,8 g/kg je možné hodnotiť ako stav ovplyvnenia alkoholom stupňa
podnapitosti, hraničiacim s ľahkým stupňom opitosti. Osobu v tomto stave alkoholického ovplyvnenia
nemožno považovať za bezpečne schopnú viesť motorové vozidlo, u takejto osoby už sú rozvinuté
príznaky opitosti v psychickej, ako aj v senzorickej a v motorickej sfére v takej miere, že sú už zjavnéaj širšiemu okoliu. S týmto záverom znalca korešponduje výpoveď svedka G. C., ktorý uviedol, že po
zastavení obžalovaný otvoril okno a bolo cítiť alkohol a svedka M. F., že obžalovaný reagoval celkovo
zvláštne, neskôr zistili, že v minulosti utrpel zranenie hlavy, takže jeho správanie považoval, že to má

súvisieť so zranením hlavy Pokiaľ ide o tvrdenia obhajoby, že obžalovaný viedol vozidlo pred vykonaním
skúšky len nejaké tri minýty, kde pokles alkoholu by bol minimálny, súd uvádza, že takéto časové
hľadisko nie je jednak objektívne, s obžalovaným po zastavení vozidla, boli najskôr robené iné úkony,
bol vyzvaný k predloženiu a kontrole dokladov a pod. Podstatným bolo, že z medicínskeho hľadiska,
ktoré je akceptovateľné aj trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidla

je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu,
čo je hladina alkoholu v krvi 1,00 g/kg, teda jedno promile. Podľa lekárskej vedy žiaden, teda ani
nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla nie je schopný pri tejto hladine alkoholu v krvi
bezpečne viesť vozidlo. V prípade obžalovaného vykonanou dychovou skúškou mu bola dňa 21.10.2019
o 14.23 hod. nameraná hodnota 0,48 mg/l, čo je v prepočte 1,01 promile alkoholu v dychu, pričom
obžalovaný už bol vo fáze vylučovania alkoholu v krvi. Súdnou praxou je akceptované a vychádza sa

z meraní realizovaných políciou pri dychových skúškach, kde vždy je potrebné doložiť k meraciemu
prístroju aj certifikát o overení, ktorý sa v tomto prípade nachádza na čl. 17 vyšetrovacieho spisu. Súd
tak nemal dôvod pochybovať o naplnení znakov skutkovej podstaty súdeného prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky Čo sa týka námietky obžalovaného o nepresnosti merania tohto prístroja, tu
treba uviesť, že v Slovenskej republike sú analyzátory dychu zaradené medzi určené meradlá už dlhšiu

dobu, nejde teda o žiadne nóvum, tieto meradlá podliehajú povinnej metrologickej kontrole (Zákon č.
157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Správnosť výsledkov merania
sa overuje opakovaným meraním, v tomto prípade boli merania vykonané opakovane, obžalovaný sa
podrobil opakovaným meraniam s určitým časovým odstupom. Z vyššie uvedených skutočností je tak
zrejmé, že v posudzovanej trestnej veci súd oprel svoje rozhodnutie o vine o dôkazy, ktoré boli získané

zákonným spôsobom a v konaní pred súdom boli zákonným spôsobom aj vykonané a obžalovaného za
zisteného skutkového stavu uznal vinným, pretože obžalovaný v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si
privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť - viedol osobné motorové vozidlo a pri tejto činnosti
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Kosobeobžalovanéhosúdzistil,ževkartevodičamácelkom3záznamyzapriestupkynaúsekudopravy
za porušenie menej závažných povinnosti vodiča. Zákazy činností mu boli uložené celkom dvakrát,
prvýkrát OR PZ Dolný Kubín, DI Námestovo v trvaní 30 mesiacov za skutok spáchaný dňa 03.9.2011,
dopravná nehoda u vodiča zistené požitie alkoholu, druhýkrát trestným rozkazom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 0T/87/2021 zo dňa 31.08.2021 v trvaní 48 mesiacov za skutok zo dňa 30.08.2012

opäť u vodiča zistené požitie alkoholu, skutok kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona. Zo správy o povesti nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti k
osobe obžalovaného, jeho konanie nebolo riešené komisiou verejného poriadku .Z odpisu z registra
trestov vyplynulo, že má celkom 5 záznamov. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.

zn. 4T/21/2020 zo dňa 19.05.2020 právoplatným dňa 21.07.2021 bol odsúdený za zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona na nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením na výkon trestu do minimálneho stupňa stráženia,
zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Pred týmto odsúdením
bol trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/87/2021 zo dňa 31.08.2021 odsúdený

za prečiny ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a prečin
marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákon na podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou 20 mesiacov, nariadený výkon trestu mu
bol dňa 27.01.2015, podmienečne prepustený z výkon trestu bol dňa 04.02.2016.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2
Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade
obžalovaného neboli zistené poľahčujúce okolnosti. Priťažujúcimi okolnosťami boli, že obžalovaný užbol v minulosti trestaný § 37 písm. m/ Tr. zákona a tiež, že spáchal viac trestných činov § 37 písm.
h/ Tr. zákona, keďže obžalovanému súd ukladal súhrnný trest. V prípade obžalovaného tak súd zistil
prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje

pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej

sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Keďže obžalovaný sa súdenej trestnej činnosti dopustil ešte predtým, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/21/2020 zo dňa 19.05.2020,
právoplatný dňa 21.07.2021, ktorým bol obžalovaný odsúdený pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov so zaradením na výkon trestu do minimálneho stupňa stráženia, bol obžalovanému
ukladaný súhrnný trest podľa § 42 ods.1 Tr. zákona za celú sa zbiehajúcu trestnú činnosť, a to za použitia
asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, keďže jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktoré
boli spáchané viacerými skutkami (viacčinný súbeh) bol zločinom. Súd tak pri ukladaní trestu zvyšoval

hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného (zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona) o jednu tretinu.
Keďže do úvahy prichádzalo aj zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona
(pri prevahe priťažujúcich okolností) a súčasne použitie týchto ustanovení by bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne, keďže súdeným skutkom v tejto veci bol prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej

látky,vsúvislostisospáchanímktoréhomusúdukladalajtrestzákazučinnostívhornejpolovicizákonom
stanovenej trestnej sadzby pre tento druh trestu, súd aplikoval pri ukladaní trestu ust. § 38 ods. 7 Tr.
zákona a obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov (v rovnakej výmere
aký mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/21/2020 zo dňa 19.05.2020,
právoplatný dňa 21.07.2021). Podľa § 38 ods. 7 Tr. zákona ustanovenia ods. 4 až 6 sa nepoužijú, ak

sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by
súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Na výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, keďže pred spáchaním trestného činu už bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia

slobody za úmyselný trestný čin (trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/87/2021 zo dňa
31.08.2021).
Keďže súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o
treste rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/21/2020 zo dňa 19.05.2020, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratilipodklad.Súdpotomuložilobžalovanémuajpodľa§73ods.1Tr.zákonaochrannéprotialkoholické
liečenie, ktorý výrok o ochrannom liečení prevzal z rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn.
4T/21/2020 zo dňa 19.05.2020, právoplatný dňa 21.07.2021 (keďže v rámci ukladania súhrnného trestu
rušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce).

Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu, svojim nezodpovedným konaním vážne ohrozil účastníkov cestnej premávky, súd rozhodol
aj o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Tento trest mu ukladal
podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona, keďže v minulosti už bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/87/2021 zo dňa 31.08.2021 odsúdený za prečin ohrozenie pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v hornej polovici trestnej sadzby od 1
do 10 rokov, t.j. minimálne 5 rokov 6 mesiacov a 1 deň. Súd obžalovanému uložil trest vo výmer 6 rokov.
Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania
skutku za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti.

Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne
zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie účelu trestu.Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.