Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 16, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220204875
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4220204875.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: P.. G. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. XX, X. F., zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., Pribinova
9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401 proti žalovanému: P. Q., nar. XX. XX. XXXX, F. XX, X. F., zast. Mgr.
Jozefom Danczim, advokátom, so sídlom Župná 14/1147, Komárno, IČO: 37 313 037, o vylúčenie z

užívania nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 23.
novembra 2021 č. k. 7C/43/2020-177 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I.), žalovanému náhradu trov konania

nepriznal (II.) a rozhodol, že o vrátení súdneho poplatku rozhodne po právoplatnosti tohoto rozhodnutia
(III.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 251, § 252 a § 257 CSP a zák. č.
71/1992 Zb. a uviedol, že na OS Komárno bola dňa 09. 11. 2020 doručená žaloba o vylúčenie z užívania
nehnuteľností a náhrady trov konania. Žalobca svojím podaním, ktoré doručil súdu dňa 15. 11. 2021,
zobral žalobu späť v celom rozsahu a z uvedených dôvodov žiadal, aby súd konanie zastavil. Na základe
uvedeného súd rozhodol tak, že konanie zastavil, nakoľko žalobca ešte pred meritórnym otvorením

pojednávania zobral späť žalobu v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Podľa Zákona o súdnych
poplatkoch č. 71/1992 Z. Z. § 11 ods. 3 platí, že poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,
podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania
a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania
o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica

všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok
vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z
dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Ďalej podľa citovaného ustanovenia zákona ods.
4. platí, že okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. K výroku o trovách konania uviedol, že výnimočne súd

podľa § 257 CSP neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je
zrejmé z obsahu spisového materiálu, žalovaná strana si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, z
obsahu spisového materiálu je zrejmé, že jej žiadne trovy spojené s týmto konaním nevznikli, preto súd
rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči výroku o trovách

konania, odôvodniac ho tým, že má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnehoprávneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení uznesenia poukázal na § 257 CSP, teda na dôvody
osobitného zreteľa a ako dôvody ďalej uvádza - žalovaná strana si nárok na náhradu trov konania
neuplatnila, z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že jej žiadne trovy spojené s týmto konaním

nevznikli. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody osobitého zreteľa a výnimočné okolnosti. Túto normu preto nie je
možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov konania
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia

o určitom druhu nárokov. Žalobca v späťvzatí návrhu ako dôvod nepriznania náhradu trov konania
žalovanému uvádza, že má za to, že návrh podávala dôvodne a túto skutočnosť aj preukázala. Žalobca
na žiadne dôvody osobitného zreteľa nepoukázal, ale len opakovane tvrdí, že návrh podal odôvodnene a
túto skutočnosť aj preukázal, ale napriek tomu žiada konanie zastaviť bez toho, aby bolo rozhodnuté vo
veci samej. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. V dôsledku absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia,
nemožno napadnutý výrok uznesenia považovať za úplný, presvedčivý a preskúmateľný. V odôvodnení
napadnutého výroku uznesenia chýba argumentácia súdu, na základe akých dôkazov a na základe
akých myšlienkových úvah, pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení zákona dospel k záveru, že

nepriznanie náhrady trov konania žalovanému je spravodlivé a v súlade zákonom. Súd v odôvodnení
uzneseniauviedol,žežalovanástranasinároknanáhradutrovkonanianeuplatnila.Žalovanýnazáklade
dvoch výziev súdu podal stanovisko k žalobe, pričom uviedol, že žalobu navrhuje v plnom rozsahu
zamietnuť a uplatňuje si trovy konania v rozsahu 100%. Súd uznesením č. k. 7C/43/2020-164 zo dňa
09. 11. 2021 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k podaniu žalobkyne zo dňa 24. 05. 2021 na čl.

133 a nasl., žalovanému bolo uznesenie doručené dňa 23. 11. 2021, teda lehota na vyjadrenie by mala
uplynúť dňa 08. 12. 2021, ale dňa 29. 11. 2021 mu bolo doručené uznesenie č. k. 7C/43/2020-177 o
zastavení konania. Súd v odôvodnení uznesenia uvádza, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že
jejžiadnetrovyspojenéstýmtokonanímnevznikli.Žalovanémuvznikolnároknanáhradutrovkonaniaza
úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, stanovisko k žalobe, stanovisko k podaniu žalobkyne z 12. 05.

2021. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a napadnutý výrok uznesenia
súdu prvej inštancie v zmysle tohto odvolania zmenil tak, že žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.
|

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že je toho názoru, že rozhodnutie Okresného
súdu Nové Zámky, v ktorom súd konanie zastavil a žalovanému trovy nepriznal, je správne a súd v
tomto prípade postupoval s dostatočným právnym posúdením a na základe dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam. Ustanovenie § 257 CSP je práve takým ustanovením, ktoré možno aplikovať v
prípadoch, kedy za splnenia zákonom stanovených podmienok môže dôjsť k inému rozhodnutiu súdu

o náhrade trov konania, než by plynuli zo všeobecných zásad náhrady trov konania. Žalobkyňa má za
to, že použite tohto ustanovenia bolo v tomto prípade použité a aplikované po správnej úvahe súdu,
kedy dospel k záveru, že nepriznaním trov konania nebudú porušené ani dobré mravy a nebude použité
neprimerane tvrdo voči druhej strane sporu. Ak súd v danej veci vyhodnotil všetky skutočnosti tak, že
tu existujú dôvody hodné osobitého zreteľa, potom v zmysle zákonného ustanovenia nejde o možnosť

súdu, ale o povinnosť súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania tak, ako tomu bolo v danej
veci. Výnimočnosť podľa žalobkyne spočíva práve v okolnostiach danej veci, nakoľko v čase, kedy
žalobkyňa podávala žalobu existovali dôvody na jej podanie, a to aj v spojitosti s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie Okresného súdu Komárno č. k. 17C/40/2020-45 zo dňa
22. 10. 2020 bolo vydané s povinnosťou, aby žalovaný dočasne nevstupoval do nehnuteľnosti, ktorá

je predmetom aj tohto konania, v ktorom sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd vylúčil žalovaného z
užívania nehnuteľnosti. Okresný súd nariadil uvedené neodkladné opatrenie, nakoľko mal v tom čase
osvedčené, že vzťahy medzi stranami sporu vyžadujú dočasnú úpravu aj napriek tomu, že skutkový
stav nebol náležite zistený. Práve vydané neodkladné opatrenie viedlo žalobkyňu k tomu, aby podala
aj žalobu vo veci samej, kedy mala za to, že je to dôvodné. Žalovaný bol v čase podania žaloby aj

dočasne vykázaný z predmetnej nehnuteľnosti, čo tiež svedčí o dôvodnosti podania žaloby. Tak ako
uviedla žalobkyňa už v späťvzatí žaloby, v tom čase bola presvedčená o tom, že správanie žalovaného
je trestným činom, preto podala na žalovaného trestné oznámenie, čo rovnako tak prispelo k dôvodnosti
podania samotnej žaloby. Samotná skutočnosť, že následne bola vec prejednaná ako priestupok nadôvodnosť podania žaloby nemá vplyv, najmä keď ide o konanie, v ktorom má byť slabšia strana
ochránená pred nepriaznivým vplyvom prípadného násilného konania. V konečnom dôsledku podanie
žaloby svoj význam malo už len z toho dôvodu, že žalovaný od uvedeného času v dome nebýva, má do

neho prístup, avšak sa v ňom nezdržiava a ani tam nechodí. Žalobkyňa je toho názoru, že nepriznanie
náhrady trov konania môže byť súdom posúdená a výnimočnosť môže mať základ práve v okolnostiach
nielendanejveci,alevzájomnýchokolnostiachustránsporu.Vovzťahumedzistranamisporuišlovčase
podania žaloby o dlhodobo konfliktný a napätý vzťah, čo odôvodňujú vyššie popísané skutočnosti, ktoré
viedli k podaniu žaloby. Nakoľko sa však situácia medzi stranami sporu aktuálne zmenila a žalovaný už

do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu nevstupuje takmer vôbec, rozhodla sa žalobkyňa žalobu
zobrať späť, čo však nevylučuje to, že žaloba v čase podania bola podaná dôvodne. Z uvedených
dôvodov navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
konania potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zák č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti podľa (§ 127 a § 363 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vec prejednal a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa §
391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala vylúčenia žalovaného z užívania
rodinného domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa v obci X. F., okres O., katastrálne územie X. F.,

zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru, na LV č. XXXX,
vrátane pozemkov vedených ako parcely reg. „C" evidované na katastrálnej mape a to: parcela č. 28/31
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 20 m2, parcela č. 28/37 - záhrada vo výmere 70 m2, parcela
č. 2071/53 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 846 m2, parcela č. 2071/162 - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 106 m2 a parcela č. 2071/229 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 48 m2

a priľahlých stavieb garáže so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele č. 2071/229 a garáže so
súp. č. 2372 postavenej na parcele č. 28/31 a to až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov k predmetnej nehnuteľnosti. Žiadala priznať trovy konania. V priebehu konania žalobkyňa
vzala podaním zo dňa 12. 11. 2021 žalobu späť a navrhla, aby súd konanie zastavil a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že má za to, že návrh podávala dôvodne a túto skutočnosť

aj preukázala. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I.), žalovanému náhradu
trov konania nepriznal (II.) a rozhodol, že o vrátení súdneho poplatku rozhodne po právoplatnosti tohoto
rozhodnutia(III.).Vdôsledkuodvolaniažalovanéhojepredmetomprieskumuodvolaciehosúdulenvýrok
o trovách konania, výrok o zastavení konania je už právoplatný.

6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd
(ďalej len „dohovor“), porovnaj III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04.12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III.
ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06).

13. Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých
vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na
ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí
a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz
Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke

preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného
prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne
konanie.

14. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia,

teda okrem rozhodnutia vo veci samej aj na rozhodnutie o trovách konania (ako integrálnej súčasti
súdneho konania ako celku). Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí byť
zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom či
mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2
CSP v spojení s § 236 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto (arbitrárne) rozhodnutie súdu porušuje právo

účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom,
pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

15. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti

uvedené v § 220 ods. 2 CSP, prípadne v § 236 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd
spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým

zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, v prípade uznesenia uvedené v § 236 CSP
je nepreskúmateľné, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí
nebol dostatočne odôvodnený, rozhodnutie v tejto časti je zmätočné a nezodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 257 CSP, aj
keď jeho použitie je výnimočné a v rozhodnutí vôbec necitoval a nezaoberal sa ustanovením § 256
ods. 1 CSP, o ktorom sa rozhoduje v prípade zastavenia konania, ako to bolo aj v tomto prípade.

Aj keď vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, táto zásada
je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie je vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,
že vznikli. Zmyslom tejto zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez

ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. V danej veci súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol, či považoval žalobu za dôvodnú alebo
nedôvodnú, nezaoberal sa tým, z akého dôvodu došlo k späťvzatiu žaloby a kto zastavenie konania
zavinil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách aplikoval ustanovenie § 257 CSP (dôvody hodné
osobitného zreteľa), ktoré musia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musia mať

vždy výnimočný charakter. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Významné sú tiež okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde a postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Aj keď súd
uviedol, akoby rozhodol podľa § 257 CSP, zároveň uviedol, že žalovaná strana si nárok na náhradu trovkonania neuplatnila, žiadne trovy spojené s týmto konaním jej nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku. Takéto odôvodnenie napadnutého výroku je zmätočné a nedostatočne odôvodnené
a vychádza aj z nesprávneho skutkového zistenia, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, čo uviedol

žalovaný v odvolaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd
prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. Názorom odvolacieho súdu

je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).