Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 1, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010024
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8419010024.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

01.06.2020 v Kežmarku takto

r o z h o d o l :

Obžalovanému Y. V. , nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom G.
XX/XX, Ľ., okres Kežmarok, t. č. ÚVTOS Košice -
Šaca,

pri nezmenenom výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Kežmarok, číslo konania 7T 8/2019 - 197
zo dňa 09.09.2019

u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého

trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 18.01.2019
obžalobu pod sp. zn. Pv 463/2018/7703-40 na Y. V. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal
obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto

rozsudku.

Obžalovaný Y. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.09.2019 po poučení o tom, že ku skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku
uvedenom v obžalobe. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a
h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257

ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Y. V. o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez
narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej
obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovaniavykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že na hlavnom
pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a
ochrannom opatrení, to oboznámením obsahu listinných dôkazov a znaleckého posudku.

Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zabezpečeného v prípravnom konaní
vyplýva, že obžalovaný bol v období od 17.08.2014 do 10.09.2018 dvakrát priestupkovo postihnutý, a
to dňa 04.07.2017 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb., kedy dňa 04.07.2107 v čase okolo 22.25 hod. vulgárne nadával na zosnulú matku obv.

K. Š. a potom ho chytil za tričko a roztrhal mu ho a tiež bol postihnutý za priestupok proti verejnému
poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., kedy dňa 17.08.2014 neuposlúchol výzvu
verejného činiteľa na predloženie dokladu totožnosti a na nasledovanie hliadky PZ na oddelenie PZ
Kežmarokzaúčelomzisteniajehototožnosti,začalbyťagresívnyakládolaktívnyodpor,pretovočinemu
boli použité donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty a boli mu priložené putá. Za prvý z priestupkov
mu bolo uložené pokarhanie a za spáchanie druhého priestupku mu bola uložená bloková pokuta vo

výške 35,- Eur.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou Obcou Ľubica vyplýva, že obžalovaný Y. V. je slobodný
a spolu s matkou ich štyroch detí bývali v dome jeho rodičov. Tri z nich sú umiestnené v detskom domove
anajstaršísynjezverenýdoosobnejstarostlivostistarejmamy.Obžalovanýneplnípoplatkovúpovinnosť

voči obci za vývoz komunálneho odpadu. Správanie obžalovaného nebolo prerokúvané komisiou
verejnéhoporiadku.Obžalovanývobcinemádobrúpovesť,hlavnepopožitíalkoholickýchnápojovnemá
dobrúpovahu,bývakonfliktnýažagresívny.Podľavyjadreniaterénnejsociálnejpracovníčkyjesprávanie
obžalovaného pod vplyvom alkoholu nepredvídateľné. Obávajú sa ho nielen v rómskej komunite ale aj
iní obyvatelia v susedstve.

Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, z
toho v prípade posledných troch odsúdení mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

Z lekárskej správy Kliniky hematológie a onkohematológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo

dňa 17.10.2018 vyplýva, že u obžalovaného bolo novozistené chronické lymfoproliferatívne ochorenie.
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Nt 9/18 - 15 zo dňa 16.03.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.03.2018, súd obžalovanému prerušil do 15.11.2018 výkon trestu odňatia slobody
uloženého mu rozsudkom tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 1T 97/2009 a to z dôvodu jeho
nepriaznivého zdravotného stavu vyžadujúceho si liečbu spočívajúcu v 8 cykloch rádiochemoterapie

každých 21 dní.

Z obsahu písomného znaleckého posudku č. 67/2018 vypracovaného v prípravnom konaní znalkyňou
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. H. G. vyplýva, že u obžalovaného
nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba ale bola diagnostikovaná emočne nestabilná

porucha osobnosti. U obžalovaného súdna znalkyňa zistila Poruchy psychiky a správania súvisiace s
nadužívaním alkoholu v II. štádiu závislosti podľa Jellineka. Preto súdna znalkyňa v súlade s opravou
pisárskej chyby v znaleckom posudku vykonanej písomným podaním zo dňa 24.04.2019 navrhla
uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom zo dňa 09.09.2019 uznal obžalovaného za
vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, ako bol tento skutok uvedený v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý zodpovedá skutkovej vete skutku obžaloby. Týmto rozsudkom mu
súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu súd v zmysle § 73 ods. 2 písm. c)
Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný, a v neprospech obžalovaného aj prokurátor, odvolanie a to
obe strany proti výroku tohto rozsudku v časti uloženého trestu. Na podklade uvedeného odvolania

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 1To 55/2019 - 212 zo dňa 10.12.2019 v zmysle § 321 ods. 1
písm. b), c), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a v zmysle § 322
ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsah vykonaného dokazovania vovýroku o treste, najmä s ohľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú z odpisu registra trestov a z neho
plynúceho predošlého spôsobu života obžalovaného nepostačuje. Tunajší súd podľa odvolacieho súdu
rozhodol bez toho, aby si pripojil čo i len jeden zo spisov o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného.

Odvolaciemu súdu tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu nebol v posudzovanom prípade vykonaný dôkaz
znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológie, ktorá ho vypracovala o osobe obžalovaného Y.
V. v prípravnom konaní.

Pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, súd na hlavnom pojednávaní oboznámil obsah

registra trestov, obsah pripojených spisov Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 98/2015, 1T 97/2009
a 7T 37/2018 týkajúcich sa predchádzajúcich odsúdení obžalovaného (odsúdenia č. 5, č. 6 a č. 7
aktuálneho odpisu registra trestov), hodnotenie obžalovaného z ústavu na výkon trestu odňatia slobody
a obsah znaleckého posudku č. 104/2018.

Z hodnotenia obžalovaného, ktoré vypracoval dňa 12.03.2020 Ústav na výkon trestu odňatia slobody

Košice - Šaca vyplýva, že správanie obžalovaného počas výkonu trestu je na požadovanej úrovni,
adjustácia na podmienky ústavu prebehla bez problémov a jeho správanie a vystupovanie je na
slušnej úrovni. Príkazy a pokyny príslušníkov obžalovaný plní. Disciplinárne odmenený a ani potrestaný
nebol. Počas výkonu trestu evidujú opakované hospitalizácie obžalovaného, kedy bolo jeho správanie
a vystupovanie na požadovanej úrovni, pričom obžalovaný liečebný režim dodržiaval. Uznesením

Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 6Nt 9/2018 mal obžalovaný prerušený výkon trestu, do ktorého
opätovne nastúpil dobrovoľne. Správanie a plnenie povinnosti obžalovaným je na požadovanej úrovni.
Voľný čas využíva pasívne, pracovne zaradený nie je z dôvodu nedostatku vhodných pracovných miest
a hlavne zo zdravotných dôvodov.

Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný,
pričom v prípade prvých štyroch odsúdení sa jedná o odsúdenia staršie ako 10 rokov, kedy mu bol
uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, počas ktorej sa osvedčil,
a preto sa vo vzťahu k týmto odsúdeniam sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7T 98/2015 (odsúdenie č. 5 odpisu registra trestov) vyplýva,
že dňa 10.07.2015 bola na obžalovaného Y. V. podaná obžaloba pre skutok, ktorého sa mal dopustiť
tak, že dňa 18. 2. 2015 v čase okolo 18.30 hod. v obci Ľubica, okres Kežmarok, na ulici Gen. Svobodu
v blízkosti rodinného domu s popisným číslom č. 84 po tom, čo bol zavolaný z domu na adrese trvalého
pobytu na ul. Remeselníckej č. 17 v Ľubici z dôvodu problémov jeho otca s osobami v bare u Čierneho

orla v uvedenej obci, vzal si z domu sekeru s dreveným poriskom a kuchynský nôž a s týmito sa presunul
po chodníku na ul. Gen. Svobodu, kde prechádzal po uvedenej ulici v smere k baru Čierny orol a počas
toho presunu oproti nemu prichádzal poškodený Y. G., ktorého bez akéhokoľvek dôvodu napadol a to
tak,žepohybompravejrukyvsmerezhoranadolsnožom,ktorýdržalvruke,porezalpoškodenéhoY.G.
po ľavom líci tváre, čím mu týmto konaním spôsobil hlbokú reznú ranu ľavej časti tváre, ktorá si vyžiadala

dobu liečenia do 14 dní a ktorá je z lekárskeho hľadiska posudzovaná ako ľahké zranenie, pričom tento
skutokprokurátorprávnekvalifikovalakoprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákona
a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Rozsudkom to
dňa 11.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2015 súd uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania prečinov uvedených v obžalobe pri zachovaní skutkovej totožnosti skutku z obžaloby a uložil

mu trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a tiež trest prepadnutia veci. Zároveň
mu uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným.

Z pripojeného spisu, ktorý sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 97/2009 (odsúdenie č. 6 odpisu

registra trestov) vyplýva, že dňa 04.12.2009 bola prokurátorom podaná obžaloba na Y. V. pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 08.03.2012 súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v bode 1 výroku,

ktorého sa obžalovaný dopustil tak, že dňa 24.06.2009 v čase okolo 19.00 hod. v obci Ľubica, na
G. ulici, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, stál na miestnom chodníku pri prízemnom
otvorenom okne rodinného domu č. XX, majiteľa L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko Ľubica, G.
XX, okres Kežmarok, vedúce do izby, kde sa poškodený v tom čase nachádzal, kedy Y. V. sa cezuvedené okno Petrovi W. vyhrážal zabitím a podrezaním, v pravej ruke, ktorú mal vsunutú cez priestor
otvoreného okna do izby držal britvu, vykonával ňou pohyby z jednej strany na druhú nad úrovňou
pása, a pritom L. W. vulgárne nadával a vyzýval ho, aby prišiel k nemu, že ho podreže a zabije,

čím týmto svojim konaním vzbudil u L. W. vážne obavy o jeho život a zdravie a zo skutku v bode
2 rozsudku, ktorého sa obžalovaný Y. V. dopustil tak, že dňa 24.06.2009 v čase o 19.35 hod. na
ulici Remeselníckej v obci Ľubica, okres Kežmarok, pred rodinným domom č. 70/17, po tom, čo bol
prenasledovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Kežmarok, ako osoba podozrivá zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, bol po zastihnutí vyzvaný policajtom v službe ppráp. L.

Q., aby ho nasledoval, kedy účel nasledovania nestihol povedať, pričom na jeho výzvu reagoval tak,
že sa k nemu rozbehol, vyskočil na neho a oboma rukami ho udrel do hrudníka, následkom čoho
sa L. Q. zapotácal, spadol na zem, pravou rukou sa dotkol zeme a snažil sa postaviť, čo sa mu aj
podarilo, avšak, keď sa postavil, obvinený opäť na neho zaútočil päsťou pravej ruky, ktorou ho zasiahol
do oblasti ľavého ramena, následkom čoho L. Q. spadol na zem, pričom týmto konaním spôsobil L. Q.,
nar. XX. X. 1982, trvalé bydlisko P. XX, zranenia, a to podvrtnutie 3. prsta pravej ruky v základnom kĺbe

a pomliaždenie ľavého ramena s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 14 dní, pričom oba skutky
súd právne kvalifikoval tak, ako boli kvalifikované v obžalobe prokurátora. Za ich spáchanie mu súd uložil
trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a tiež trest prepadnutia veci. Zároveň
mu uložil povinnosť nahradiť poškodeným škodu. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 08.03.2012

na podklade odvolania prokurátora a obžalovaného vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o treste zrušil a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov
nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia a tiež trest prepadnutia veci, pričom odvolanie obžalovaného zamietol. Uznesením
zo dňa 03.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2014, súd povolil obnovu konania a zrušil

výrok o treste z vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Prešove. Rozsudkom zo dňa 01.12.2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2016 súd uložil obžalovanému Y. V. súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a v rámci súhrnného trestu zrušil výrok o treste z
rozsudku vydanom v konaní pod sp. zn. 7T 98/2015 a opätovne uložil trest prepadnutia veci. Výkon tohto

trestu bol uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 6Nt 9/2018 prerušený do 15.11.2018.

Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 37/2018 (odsúdenie č. 7 odpisu registra trestov),
ktorý súd pripojil vyplýva, že dňa 07.03.2018 podal prokurátor obžalobu na obžalovaného Y. V. pre
skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že dňa 19. 10. 2017 v čase okolo 20.30 hod. búchal na

vchodovú bránu svojho suseda P. T. na ul. G. č. XX/XX v obci Ľubica, okres Kežmarok, na toto búchanie
P. T. podišiel k nemu pred dom, pričom obžalovaný Y. V. sa ho pýtal na svojho brata a následne vytiahol
nôž, ktorým sa zahnal smerom k P. T., ktorý sa tomuto útoku vyhol a skryl sa v priestoroch svojho domu,
pričom obžalovaný Y. V. mu zakričal, že ešte uvidí, čím takto svojím konaním vzbudil u P. T. obavu o jeho
život, následne dňa 21.10.2017 v doobedňajších hodinách sa obžalovaný Y. V. z dvora svojej záhrady

vyhrážal P. T. a T. K., pričom najskôr T. K. volal, aby išiel von pred dom, že ho zabije, že mu rozpáre
brucho, vytiahol nôž a týmto šermoval vo vzduchu, potom kričal na oboch poškodených, že ich pozabíja,
že ich podreže, následne o niekoľko dní v presne nezistenej dobe vo večerných hodinách potom ako
T. K. zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo pred domom P. T. na ul. G. Č.. XX/XX v obci Ľubica,
okres Kežmarok zbadal ako sa mu k nemu blíži obžalovaný Y. V. s nožom v ruke, pričom T. K. z obavy

o svoj život a zdravie odišiel autom z miesta preč, čím týmto svojím konaním obžalovaný Y. V. vyvolal
u poškodených P. T. a T. K. dôvodnú obavu o ich život a zdravie, pričom tento skutok prokurátor právne
kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 21.06.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 07.07.2018 súd uznal obžalovaného Y. V. za vinného zo spáchania skutku v zmysle

podanej obžaloby, pri zachovaní jeho právnej kvalifikácie a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 12
mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil znalecký posudok č. 104/2018 vypracovaný v prípravnom

konaní znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality
PhDr. H. U., PhD., ktorá po preskúmaní vyšetrovacieho spisu a vlastnom vyšetrení obžalovaného
zistila, že celková úroveň intelektových schopností obžalovaného je aktuálne na rozhraní pásma
podpriemeru až defektu charakteru ľahkej duševnej zaostalosti. Jeho schopnosť vnímať realitu nie jenarušená. Agresivita patrí medzi zvýraznené črty jeho osobnosti. V oblasti interpersonálnych vzťahov
je u osobnosti obžalovaného parciálne narušená sociabilita a má ambivalentný vzťah voči ľuďom.
Osobnosť je nekompromisná a zaujíma nereálne postoje k medziľudským väzbám, je konfliktným typom

a ľahko sa uráža. Jeho správanie je labilné, výbušné a najmä v kritických situáciách je možné očakávať
neadekvátne agresívne prejavy. Má sklon k parazitickému spôsobu života a tiež disimulačné sklony.
Znaleckým vyšetrovaním boli podľa znalkyne preukázané zmnožené znaky skôr negatívnej prognózy
pre resocializáciu obžalovaného. Aktuálne je identifikovaná zvýšená pravdepodobnosť budúceho
zlyhania obdobnej kriminálnej povahy. Prevahu majú negatívne faktory z oblasti sociálnej, osobnostnej

a kriminogénnej nad prognosticky pozitívnym faktorom, ktorým je vek a podpora a status širšieho
rodinného zázemia. Celkový efekt resocializácie u obžalovaného bude podľa súdnej znalkyne zrejme v
značnej miere závisieť od kvality psychoterapeutickej a socioterepautickej starostlivosti zameranej na
tréning sebaovládania, zmenu v sebavnímaní a napokon i v získaní kritického postoja k trestnému činu.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak

prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V
prospech obžalovaného Y. V. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona, a to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval.

Zároveň zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený, pričom
ako vyplýva z oboznámeného odpisu registra trestov a obsahu pripojených spisov, v prípade jeho
minulých odsúdení sa jedná o druhovo rovnakú trestnú činnosť, za spáchanie ktorej mu bol ukladaný
nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto súd jeho predchádzajúce odsúdenia zohľadnil ako
priťažujúcu okolnosť /§ 37 písm. m) Trestného zákona/. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností

k priťažujúcim okolnostiam 1:1, súd neaplikoval úpravu trestnej sadzby podľa zásad upravených v §
38 ods. 2 a nasl. odseky tohto § Trestného zákona a pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby
trestu odňatia slobody upravenej v ustanovení § 360 ods. 2 Trestného zákon v rozmedzí od 6
mesiacov do 3 rokov.

Súd zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý bol v minulosti súdne trestaný. Ako vyplýva z pripojených

spisov a opisov tam uvedených skutkov, ktorých sa obžalovaný dopustil v konaniach vedených na
tunajšom súde pod sp. zn. 1T 97/2009 a sp. zn. 7T 37/2018, obžalovaný bol dvakrát uznaný za vinného
zo spáchania rovnakého trestného činu ako je ten v prejednávanej trestnej veci. Aj v konaní vedenom
podsp.zn.7T98/2015bolobžalovanýuznanýzavinnéhozfyzickéhoútokuspoužitímnožaadreveného
poriska. U obžalovaného teda nepochybne ide o špeciálneho recidivistu, ktorý má navyše sklony k

agresívnemu správaniu, a to najmä pod vplyvom alkoholu, čo vyplýva aj zo správy Obce Ľubica, ktorá
je z pohľadu obžalovaného negatívnym pohľadom komunity obce na jeho správanie. Navyše agresívne
prejavy správania a celkovo z tohto pohľadu negatívne nastavená osobnosť obžalovaného vyplýva aj
zo súdom oboznámeného znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. U.. V súvislosti s touto
správou obce, záverom znaleckého posudku z odboru Psychológie a v kontexte žiadosti obžalovaného,

aby súd pri ukladaní trestu zohľadnil jeho záujem o starostlivosť o rodinu súd zdôrazňuje, že všetky
maloleté deti sú v súčasnej dobe umiestnené v detskom domove alebo v náhradnej osobnej starostlivosti
starej mamy a to z dôvodu, že obžalovaný spolu so svojou družkou sa ako rodičia týchto maloletých
detí o ne riadne nestarali. Súdu nie je zrejmá žiadna nová okolnosť, ktorý by vyplývala z vykonaného
dokazovania alebo z postoja obžalovaného, že by obžalovaný mal skutočný záujem po výkone už

uložených trestov zaujať svoje miesto v spoločnosti pri výchove a starostlivosti o svoje deti, ktorú v
minulosti zanedbával. Tým sa jeho argumentácia stáva z pohľadu súdu iba sľubom majúcim snahu
účelovo vyhnúť sa vyššiemu trestu za ním spáchaný trestný čin. Napokon, myšlienky obžalovaného na
jeho deti ho mali viesť k riadnemu životu a vyhýbaniu sa trestnej činnosti, najmä dňa 10.09.2018, kedyspáchal skutok, pre ktorý bol týmto rozsudkom uznaný za vinného a nie iba vtedy, keď súd rozhoduje
o uložení trestu lebo to len navodzuje dojem, že argument starostlivosti o deti je účelovou obranou
obžalovaného proti uloženiu primeraného trestu, ktorý môže ako recidivista za ním spáchaný trestný

čin očakávať. Spáchanie trestného činu voči svojej matke nesvedčí za týchto okolností o pozitívnom a
fungujúcom vzťahu obžalovaného k svojej najbližšej rodine.

Obžalovaný je osobou, ktorá dlhodobo nerešpektuje normy tejto spoločnosti, ktoré sú chránené nielen
normami priestupkového práva ale je úplne zjavný aj jeho ambivalentný vzťah k dodržiavaniu noriem

chránených Trestným zákonom. Aj zo záverov znaleckého posudku vypracovaného súdnou znalkyňou
PhDr. H. U. vyplýva, že u obžalovaného prevládajú negatívne faktory resocializácie nad tými pozitívnymi
a agresívne prejavy jeho osobnosti. U obžalovaného je tým podľa presvedčenia súdu potrebné pri
ukladaní trestu potlačiť prevýchovný účel trestu, ktorý samozrejme nie je možné úplne opomenúť, aj
keď obžalovaný už mal dosť príležitostí preukázať nápravu, a je potrebné dať do popredia represívny
účel trestu, najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Preto uloženie trestu odňatia slobody v polovici

zákonomupravenejtrestnejsadzbybudemaťpreobžalovanéhodostatočnýodstrašujúciefekt,najmäpri
zohľadnení kumulácie už vykonávaných a ešte nevykonaných trestov. Na strane druhej súd zohľadnil aj
postoj obžalovaného k trestnej činnosti a jeho úprimnú ľútosť. Trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov
nepodmienečne tak podľa presvedčenia súdu na jednej strane zohľadňuje priznanie obžalovaného a
na strane druhej jeho osobu a následky trestnej činnosti, ktorej sa v tomto konaní dopustil. Vzhľadom

na osobu obžalovaného, ako dlhoročného recidivistu je odklad výkonu trestu v skúšobnej dobe, nech
už je akokoľvek dlhá, vylúčený, pretože ani predchádzajúce odsúdenia na nepodmienečnú formu trestu
odňatia slobody u neho neviedli k náprave a neplnili výchovný účel.

Pokiaľ sa jedná o argument obžalovaného o jeho zdravotnom stave, súd aj na základe oboznámenej
lekárskej správy nemá pochybnosť, že obžalovaný trpí závažným onkologickým ochorením, pre ktorý
mu bol aj prerušený výkon trestu za účelom absolvovania rádiochemoterapie. Aj keď súd má ambíciu
zohľadňovať toto závažné ochorenie pri ukladaní trestu a citlivo vníma dopady výkonu trestu odňatia
slobody na zdravotný stav obžalovaného a možnosti jeho liečby, je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný

týmto závažným ochorením trpel už pred spáchaním trestného činu, teda už v čase jeho páchania
si mal byť vedomý dôsledkov svojho konania v podobe možného uloženia trestu odňatia slobody
a s tým súvisiacich možností liečby ochorenia, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody v určitej
miere sťažená. Súd tiež dáva do pozornosti, že obžalovanému bol prerušený výkon trestu odňatia
slobody za účelom absolvovania liečby. Obžalovaný však napriek tomu počas prerušenia výkonu trestu

odňatia slobody spáchal trestný čin a tým sa postavil k možnosti danej mu Trestným poriadkom a
aplikovanej súdom tak, že ju sám odvrhol. Jeho argumentácia zlým zdravotným stavom vyznieva za
tejto situácie paradoxne, pretože navodzuje dojem „beztrestnosti“ páchateľa v dôsledku svojej choroby,
kedy obžalovaný požaduje zo strany súdu opätovné úľavy v podobe nižšieho alebo žiadneho trestu,
hoci sám neurobil nič preto, aby sa o možnosť liečby na slobode nepripravil. Preto súd túto okolnosť

pri výmere trestu nezohľadnil.

Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú
skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku v tomto

konaní vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť (výkon trestu uloženého mu v
konaniach tunajšieho súdu sp. zn. 7T 98/2015 a sp. zn. 1T 97/2009).

Poukazujúc na závery písomného znaleckého posudku č. 67/2018 vypracovaného súdnou znalkyňou
MUDr. H. G., súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou z dôvodu,

že obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin voči blízkej osobe verbálne násilnej povahy a vzhľadom na
jeho alkoholovú závislosť, poruchu osobnosti spojenú s agresívnymi prejavmi správania, ktoré vyústili do
minulých odsúdení je dôvodné predpokladať, že toto liečenie bude mať priaznivý vplyv na obžalovaného
z hľadiska prevencie jeho potencionálneho správania trestného charakteru v budúcnosti, čím bude
naplnený účel ochranných opatrení vyjadrený v ustanovení § 35 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je

ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu. Dlhodobé užívanie alkoholu, ktoré aj podľa správy
Obce Ľubica potencuje jeho agresívne prejavy správania si podľa presvedčenia súdu vyžaduje liečenie
vo forme, ako ho navrhla súdna znalkyňa. Z týchto dôvodov súd považuje uložené ochranné liečenie
za potrebné a nevyhnutné.Nakoľko poškodená si náhradu škody neuplatnila, súd o škode v tomto konaní nerozhodoval.

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.