Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616202376
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2616202376.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobcu: K. E., nar. XX.X.XXXX,

bytom H., J. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Malacky, Záhorácka 11/A, proti
žalovanej: S. E.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., G. XXX, právne zastúpená: BARKOCI law firm, s.r.o.,
Bratislava - Staré Mesto, Námestie slobody 28, IČO 47247916, o zaplatenie 7.496,31 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7.298,78 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 32,56 %, o ich výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením.

Súd žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania za odročené pojednávanie dňa 6.11.2019 v rozsahu
100%, o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.4.2016 domáhal toho, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 7.496,31 € ako i náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa
29.4.2013 splnil záväzok, ktorý vznikol počas trvania manželstva so žalovanou, a to úver poskytnutý
veriteľom Štátny fond rozvoja bývania /ďalej len ŠFRB/, Bratislava vo výške 14.597,57 €, pričom žalobca

požaduje vyplatenie sumy 7.298,78 €, ktorá zodpovedá polovici zaplatenej sumy. Ďalej si žalobca voči
žalovanej uplatnil aj náklady, ktoré sa vzťahujú na ich podielové spoluvlastníctvo rodinný dom s.č. XXXX
v obci H..

2. Právny zástupca žalovanej podaním zo dňa 30.9.2016 sa domáhal toho, aby súd zaviazal žalobcu na
zaplatenie sumy 7.200,- € žalovanej. V podaní uviedol, že žalovaná je spolu so žalobcom podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. H.. Nehnuteľnosť sa

nachádzala v BSM žalobcu a žalovanej až do roku 2006, keď došlo k zániku manželstva a BSM.
Keďže žalovaná a žalobca do troch rokov po zániku ich manželstva nevyporiadali ich BSM dohodou,
uplatnila sa zákonná nevyvrátiteľná domnienka o vyporiadaní podľa § 149 OZ, od 29.8.2009 sú
žalovaná a žalobca podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Ako žalovaná už v odpore poukázala,
už vyše desaťročie nehnuteľnosť neobýva a ani nijak nevyužíva. Ako je možné vyčítať z rozsudku o
rozvode manželstva, žalovaná už počas manželstva spoločnú domácnosť po vzájomných nezhodách,
so žalobcom opustila, tzn. aj predmetnú nehnuteľnosť. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaná

nehnuteľnosť vôbec nevyužíva, nepožíva jej plody či úžitky, na druhej strane, čo implicitne svojou
žalobou potvrdzuje aj sám žalobca, žalobca je jedinou osobou zo strán v tomto konaní, ktorá má danú
nehnuteľnosť v držbe aj napriek tomu, že nehnuteľnosť sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovanej. Žalobca teda užíva nehnuteľnosť v rozsahu, ktorý nezodpovedá miere jehospoluvlastníckeho podielu. Ďalej žalovaná /rovnako ako v odpore/ poukázala na komentár k § 137 OZ
podľa ktorého tam, kde spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie veci v spoluvlastníctve vôbec
alebo aspoň v rozsahu určenom jeho podielom na spoločnej veci, vzniká mu nárok na poskytnutie

tomu zodpovedajúcej náhrady. Podľa ustálenej judikatúry predstavuje takúto náhradu práve vydanie
peňažného plnenia, výlučné a jednostranné užívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
jedným spoluvlastníkom znamená, že jeden spoluvlastník, v tomto prípade žalobca, sa obohacuje na
úkor žalovanej. Žalobca žalovanej za užívanie celej nehnuteľnosti, teda aj podielu žalovanej neuhradil
doposiaľ žiadnu sumu, naopak sa ad absurdum domáha žalobou zaplatenia od žalovanej, žalovaná

návrh v takto uplatňovanej výške považuje za návrh bez opory v zákonnej úprave a za bezprecedentné
uplatňovanie si neexistujúceho práva v uplatnenom rozsahu. Z tohto dôvodu je preukázané, že žalobca
jepovinnýzaplatiťžalovanejúhraduzaužívaniejejspoluvlastníckehopodieluvovýškeobvykléhonájmu.
Uplatnenie tohto nároku žalovanej nebráni ani jej prípadná pasivita v otázke neužívania predmetu jej
podielovéhospoluvlastníctva,akosavosvojomvyjadrenísnažínačrtnúťžalobca,pretožetakátopasivita
žalovanej nezakladá právo žalobcu užívať nehnuteľnosť nad rámec, ktorý zodpovedá jeho podielu, tak

ako to vyplýva z judikatúry, na ktorú poukázala žalovaná. Z ponuky realitných kancelárií, ktoré zverejňujú
na svojich webových stránkach týkajúcich sa prenájmu rodinných domov nachádzajúcich sa v rovnakej
lokalite ako sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je premetom tohto sporu vyplýva, že cenová relácia nájmu
za rod. dom sa pohybuje na úrovni 400,- € za mesiac. Nárok žalovanej z právneho titulu nepredstavuje
nárok z bezdôvodného obohatenia, ale osobitný nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 a § 123 OZ,

je žalovaná pri prípadnej žalobcovej námietke premlčania na úhradu obvyklého nájmu oprávnená na
zaplatenie až do obdobia 3 rokov od uplatnenia jej práva. Uvedené odôvodnil Uznesením NS SR sp.zn.
4Cdo 284/2008 zo dňa 24.11.2009. Žalovaná má voči žalobcovi teda nárok na zaplatenie sumy 7.200,-
€, nájomné vo výške 400,- € za rod. dom v lokalite obec H. krát 36 mesiacov, vydelené dvomi, a to
z titulu práva na úhradu obvyklého nájmu v zmysle § 137 ods. 1 a § 123 OZ, nakoľko žalobca sa

obohacuje na úkor žalovanej, keď nehnuteľnosť užíva v rozpore s výškou spoluvlastníckych podielov a
keďže žalovaná so žalobcom nemá uzavretú platnú zmluvu o takomto výlučnom užívaní nehnuteľnosti.
K podaniu právny zástupca žalovanej doložil aj vo vyjadrení uvádzané ponuky realitných kancelárií
dostupných na internete.

3. Právny zástupca žalovanej listom zo dňa 28.11.2016 zaslal súdu písomné vyjadrenie žalovanej,
na základe ktorého žalovaná uplatnila proti žalobe prostriedky procesnej obrany podľa § 149 CSP,
žalovaná si uplatnila voči žalobcovi hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP. Žalovaná opätovne
zopakovala skutočnosti už uvedené, a to ohľadom užívania nehnuteľnosti žalobcom nad mieru jeho
spoluvlastníckeho podielu, tiež uviedla právne posúdenie veci v tomto smere /tiež už vyššie uvedené/.

Žalovaná výzvou na plnenie zo dňa 26.10.2016 vyzvala prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalobcu na plnenie úhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobcom vo výške obvyklého
nájmu, teda vo výške 7.200,- €. Žalovaná vyvolala splatnosť tejto sumy v súlade s § 563 OZ s tým, že
splatnosť pohľadávky určila do 5 dní od doručenia výzvy žalobcovi, predmetná výzva bola žalobcovi
doručená 10.11.2016. Opätovne poukázala na právne posúdenie nároku ako osobitného nároku podľa

§ 137 ods. 1 a § 123 OZ kvôli prípadnej námietke premlčania. Žalovaná si v podaní uplatnila voči
žalobcovi hmotnoprávnu námietku, konkrétne žalovaná započítala svoju pohľadávku vo výške 7.200,-
€ /z právneho dôvodu už vyššie uvedeného/ proti pohľadávke obsiahnutej v žalobe vo výške 7.298,- €.
Žalobcu vyzval právny zástupca žalovanej na plnenie listom zo dňa 26.10.2016.

4. Dňa 5.12.2016 právny zástupca žalobcu doručil súdu rozšírenie pôvodného návrhu zo dňa 7.4.2016.
Navrhol rozšírenie žaloby zo sumy 7.496,31 € na sumu 10.830,45 € /v časti vynaložených nákladov na
vyrovnanie pohľadávky voči ŠFRB/. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca si na vyrovnanie pohľadávky
voči ŠFRB zobral dňa 20.12.2012 úver od Slovenskej sporiteľne a.s. na sumu vo výške 10.000,- €,
pričom túto sumu v celom rozsahu použil na splnenie záväzku ŠFRB a zostatok pohľadávky 4.597,57

€ zaplatil z vlastných ušetrených prostriedkov. Celkové náklady žalobcu na predmetný úver vrátane
všetkých poplatkov a úrokov budú podľa zmluvy predstavovať sumu 17.063,33 €. Sumu rozšíreného
návrhu vypočítal tak, že od sumy 17.063,33 € odrátal /správne prirátal/ sumu 4.597,57 € a výslednú
sumu 21.550,90 delil dvomi, výsledok je 10.830,45 €. V závere navrhol, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 11.184,51 €. Dňa 5.12.2016 bolo súdu doručené aj späťvzatie časti návrhu

právnym zástupcom žalobcu, ktorým na výslovný pokyn klienta zobral žalobu späť v časti sumy 82,50
€. Predmetná suma predstavuje uplatnený nárok žalobcu za náklady žalobcu na domovú daň za roky
2013 až 2016 vrátane a uplatnený nárok za poplatok za komunálny odpad za rok 2016.5. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 15.12.2016 vzniesol námietku premlčania, nakoľko
úver bol zaplatený 29.4.2014, žaloba bola podaná 7.4.2016, teda uplynula dvojročná premlčacia lehota,
nakoľko sa jedná vo veci o bezdôvodné obohatenie.

6. Na pojednávaní dňa 15.12.2016 súd uznesením pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.184,51 € a náhradu trov konania.

7. Okresný súd Senica rozsudkom č.k. 3C/83/2016-147 zo dňa 15.12.2016 vo veci rozhodol tak,

že žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 114,78 €, konanie o zaplatenie sumy 82,50 € zastavil a
žalobu vo vo zvyšku zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Trnave
rozsudkom č.k. 25Co/125/2017-217 zo dňa 19.9.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 7.496,31 € a v časti o náhrade
trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v ostatnej zamietajúcej
časti rozsudok potvrdil. Opravným uznesením Krajský súd v Trnave opravil výrok rozsudku zo dňa

19.9.2018, ako aj jeho ods. 20 a 35 tak, že správna výška peňažnej sumy je 7.298,78 €. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne, čím potom i záväzky, ktoré tvoria spoločný majetok manželov, plnia
obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri plnení záväzkov
patriacich do spoločného majetku manželov majú teda manželia postavenie solidárnych dlžníkov a

veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie na od ktoréhokoľvek z nich, z čoho potom vyplýva, že
ktorýkoľvek z manželov môže spoločný záväzok splniť sám, čím potom povinnosť druhého manžela voči
veriteľovi zanikne (§ 511 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka). Aj po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (tu zákonnou fikciu podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka), ktorého
predmetom bol aj záväzok manželov voči označenému veriteľovi, zostali obaja manželia solidárnym

dlžníkom veriteľa, ktorý bol oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak bol potom veriteľ
uspokojenýplnenímzmajetkužalobcuakosolidárnehodlžníka,jednalosaoplnenienazákladeplatného
právneho dôvodu, nie o bezdôvodné obohatenie (porovnaj § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Logicky nemôže ísť ani o prípad naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454
Občianskeho zákonníka (plnením za iného), ktorá predpokladá, že ten, kto plnil inému (poskytol mu

plnenie, ktorá má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na to plnenie
povinný. Aj v posudzovanom prípade teda žalobca plnil veriteľovi dlh vlastný, a to ako jeden zo solidárne
zaviazaných dlžníkov. Je teda zrejmé, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý kvalifikuje
žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 7.496,31 Eur /správne 7.298,78 €/ ako polovice ním
zaplateného dlhu na spoločnom úvere vo výške 14.597,57 Eur, ako právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia majetku získaného plnením za iného (§ 454 Občianskeho zákonníka), správne nie je, čím
potom nie je správny ani ten záver súdu prvej inštancie o premlčaní tohto práva v dvojročnej premlčacej
lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vznesení námietky premlčania žalovanou, podľa
žalovanej a súdu prvej inštancie ako práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, odvolanie
žalobcu založené na namietaní správnosti vznesenej námietky premlčania, pretože plnenie žalobcu

nespĺňa žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia a vzhľadom na uplynutie zákonnej
doby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže táto skutočnosť mať za
následok zmenu povahy záväzku tretej osoby (veriteľa) voči bývalým manželom, zaviazaným spoločne
a nerozdielne, je preto opodstatnené. K vznesenej námietke započítania odvolací súd konštatoval, že
započítanie (§ 580 Občianskeho zákonníka) je pritom splatenie pohľadávky vzájomným zúčtovaním

a jeho hlavným účelom je teda vylúčenie platenia a tým spôsob zániku záväzku porovnateľný s jeho
splnením. Pohľadávka nezaniká len samotnou existenciou vzájomnej pohľadávky bez ďalšieho, ale až
nazákladeprejavuvôleobochstránaleboaspoňjednejznich,vzájomnénárokykompenzačnevyrovnať.
To znamená, že práva úprava započítania umožňuje započítanie aj jednostranným právnym úkonom
bez súhlasu (teda aj proti vôli) druhej strany. Podmienkou jednostranného započítania je uskutočnenie

adresného prejavu smerujúceho k započítaniu, vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu,
pravosť pohľadávky a ich vzájomné krytie, splatnosť a neexistencia zákonného zákazu, s ktorými
predpokladmi jednostranného započítania vo vzťahu k vznesenej započítacej námietke žalovanou je
potrebné sa súdom prvej inštancie dôsledne zaoberať a zároveň ich vysvetliť, keďže započítanie je
možné uskutočniť aj v priebehu sporového konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie v zmysle záverov

rozsudku Krajského súdu v Trnave, bolo riadne v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté
a pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený
skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, pričom je potrebné ex offo vyriešiťako predbežnú otázku, či došlo k účinnému započítaniu žalobou uplatnenej pohľadávky, ktorú uplatnila
žalovaná v priebehu konania.

8. Súd už vykonané dokazovanie po rozhodnutí odvolacieho súdu doplnil výsluchom svedkýň J.X. E. a
K. E. a zistil tento skutkový stav veci:

9. Svedkyňa K. E., dcéra žalobcu a žalovanej, okrem iného vypovedala, že žalobca so žalovanou
nebývajú v spoločnej nehnuteľnosti, podľa jej vedomosti nebol žalovanej obmedzovaný vstup do tejto

nehnuteľnosti, od tej doby čo sa žalovaná odsťahovala, vrátila kľúče, v nehnuteľnosti nebýva. Nevedela
uviesť ako rodičia spolu komunikovali, myslela si, že žalovanej nebol zo strany otca obmedzovaný vstup
do nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že žalovaná navštevuje nehnuteľnosť v nepravidelných intervaloch,
príde navštíviť ju ako dcéru a vnučku a tiež dcéru J.. Po rozvode manželstva rodičov nehnuteľnosť
užívalasvedkyňasosestrouažalobca,čitambolažalovanásisvedkyňanepamätala.Svedkyňauviedla,
že polovica domu nebola prázdna, všetko bolo ako predtým. V predmetnej nehnuteľnosti v r. 2013 až

2018 býval aj priateľ svedkyne.

10. Zo svedeckej výpovede J. E., taktiež dcéry žalobcu a žalovanej, súd zistil, že nemá vedomosť o
tom, že by žalobca žalovanej akýmkoľvek spôsobom obmedzoval vstup do nehnuteľnosti v H. na J. W..
XX. Ďalej uviedla, že žalovaná nehnuteľnosť od rozvodu manželstva navštevuje, lebo sú jej deti a chodí

za nimi, keď majú narodeniny, meniny, sviatky alebo bežne. Kľúče od nehnuteľnosti žalovaná nevlastní,
osobne ich vrátila svedkyni, a to niekedy na jar minulý rok. Po rozvode manželstva rodičov bývala v
dome svedkyňa, jej sestra a otec, užívali celý dom.

11. Právny zástupca žalobcu okrem iného v záverečnej reči uviedol, že námietky protistrany uvedené

vo viacerých vyjadreniach neobstoja. Protistrana poukazuje na množstvo súd. rozhodnutí, avšak ani
jedno nekonštatuje nimi prezentovaný názor o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Z týchto
však vyplýva, že súd má pri vysporiadaní BSM prihliadať na širokú platformu konkrétnych okolností
daného prípadu. Zásadnou okolnosťou prejednávaného prípadu je úhrada úveru žalobcom, ktorý mal
byť uhrádzaný spoločne so žalovanou. Pričom táto povinnosť mu vznikla zásadne a výlučne len

zavinením zo strany žalovanej, a to konkrétne jej nespolupráca a nezáujem o zriadenie záložného práva
k nehnuteľnosti v prospech ŠFRB. Je teda zrejmé, že žalovaná využíva svoju vlastnú ľahostajnosť a
zodpovednosť na svoju procesnú obranu, čo je evidentný výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej
poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo1192/2007, z ktorého vyplýva, že pokiaľ bývalý manžel
ako žalobca uplatní voči tretej osobe spoločnú pohľadávku po uplynutí 3 rokov po zániku BSM v režime

aktívnej solidarity je po nadobudnutí majetkovej hodnoty povinný vyplatiť druhému manželovi časť na
neho pripadajúcu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ tento režim platí vo vzťahu k vonkajším vzťahov
bývalých manželov, nevidíme dôvod, prečo by nemal tento režim platiť aj medzi bývalými manželmi
navzájom. Vo vzťahu k uplatneniu náhrady žalovanej uvádzame, že žalovaná mohla uplatniť návrh
na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva pokiaľ mala pocit, že žalobca užíva nehnuteľnosť nad

rámec svojho podielu. Avšak tak po dobu 10 rokov neurobila. Žalovaná svojimi podaniami zásadne
prezentuje názor, že žalobca ju musí prosiť, alebo nútiť, aby užívala svoj spoluvlastnícky podiel,
aby tak neprišlo z jeho strany k užívaniu spoluvlastníctva nad rámec jeho podielu. Z predložených
dôkazov a tvrdení strán je zrejmé, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve, pričom taktiež
z návrhu a odporu proti platobnému rozkazu vyplýva, že pohľadávka, ktorú si uplatňuje žalobca sa

vzťahuje k tomuto spoluvlastníctvu. Pokiaľ teda protistrana tvrdí, že žalobcom uplatnená pohľadávka
nemôže byť uplatnená titulom nevyrovnanej pohľadávky zo zaniknutého BSM, môže byť tým pádom
uplatnená v zmysle § 139 ods. 1 Obč. zákonníka, z ktorého vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Máme za
to, že konanie žalovanej z pohľadu jej podielového spoluvlastníctva a jej nesúhlasu s uhradením

uplatnenej pohľadávky je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže požívať právnu ochranu. Záverom
poukazujeme na vykonané svedecké výpovede, z ktorých vyplýva, že žalovanú žalobca žiadnym
spôsobom neobmedzoval v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, žalovaná túto navštevovala, mala od nej
do roku 2019 kľúče a teda jej rozhodnutie neužívať túto nehnuteľnosť bolo jej slobodným. Preto navrhol
návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovanú k náhrade trov konania v plnom rozsahu.

12. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že žalovaná namieta pohľadávku žalobcu,
nakoľko táto pripadla žalobcovi v rámci vysporiadania BSM, ku ktorému došlo zo zákona, a to vzhľadom
k tomu, že daná pohľadávka sa viaže na nehnuteľnosť, ktorú užíval výlučne žalobca. Ak by všakaj posúdil súd žalobcovu pohľadávku ako oprávnenú, v takom prípade žalovaná namieta a v tom
spočíva jej procesná obrana v tejto rovine, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním. Žalovaná
si v konaní v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi ustanoveniami uplatnila

hmotnoprávnu námietku, konkrétne žalovaná započítala svoju pohľadávku vo výške 7.200,- €, ktorá
vyplýva z jednostranného užívania nehnuteľnosti žalobcom, ktorý túto nehnuteľnosť výlučne ako jediný
podielový spoluvlastník užíval, a ktorá vznikla žalovanej na základe ustanovenia ods. 1 § 137 a §
123 Obč. zákonníka, proti pohľadávke obsiahnutej v žalobnom návrhu žalobcu vo výške 7.298,78
€, ktorý podľa žalobcu zodpovedá polovici zaplatenej pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí podpory,

a ktorej zaplatenia sa domáha voči žalovanej v tomto konaní. Čo sa týka užívania nehnuteľnosti,
žalovaná má za to, že žalobca jej fakticky bránil tým, že všetky miestnosti v dome boli zapratané jeho
vecami, nikdy ju nevyzval, aby sa s novým partnerom a ich spoločnými deťmi nasťahovala k nemu,
žalovaná má za to, že rozhodnutie o užívaní celej nehnuteľnosti vykonal žalobca konkludentne sám,
rozhodnutie opustiť spoločnú domácnosť neurobila žalovaná dobrovoľne bez akéhokoľvek pričinenia
žalobcu, ako tvrdí žalobca, ale žalovaná má zato, že žalobca ju vyhnal svojim správaním, kedy ju

slovne napádal aj sotil ju počas tehotenstva, čo však nerobil pred deťmi. Poukazuje žalovaná na
to, že už v návrhu na rozvod manželstva v r. 2006 žalobca sám uvádza, konflikty medzi stranami
tohto sporu, napriek vyššie uvedeným skutočnostiam však žalovaná poukazuje na to, že skutočnosť,
či žalobca bránil alebo nebránil v užívaní nehnuteľnosti je bez právneho významu. Žalovaná domu
od r. 2005 neužívala, čo potvrdili aj svedkovia, citujem svedka K. E., ktorá uviedla: mama chodila,

aby nás pozdravila. Uvedené návštevy nie sú užívanie nehnuteľnosti. Neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Teda právne významná je skutočnosť, že žalobca užíval
predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce,
či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov alebo či ide o faktický stav. Dôvod, pre ktorý tento

spoluvlastník spoločnú vec neužíva, nie je právne významným. Uvedené judikoval okrem iného aj
NS SR, a to vo svojom rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010, uvedené potvrdzuje aj
konštantná judikatúra súdov nižších stupňov, napr. rozhodnutie OS Rožňava sp. zn. 6C/7/2015. Nakoľko
teda pohľadávka žalobcu, ak by ju aj súd uznal ako oprávnenú zanikla započítaním, keďže boli splnené
všetky požiadavky zákona na započítanie, navrhol súdu žalobu zamietnuť.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

15. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

16.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.20. Podľa § 139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci
sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak

sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

21. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

22. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

25. Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

26. Podľa § 511 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, (1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím

súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. (2) Ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na
dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší,

než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov
a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh
podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. (3) Ak dlžník
v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich
podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom

na všetkých ostatných.

27. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

28. Z vykonaného ako aj doplneného dokazovania po rozhodnutí odvolacieho súdu vyvodil súd ten
právny názor, že žaloba v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 7.298,78 €
bola podaná dôvodne. Po právnej stránke bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a

sumu 7.298,78 €, ktorej zaplatenie od žalovanej žiadal žalobca z titulu polovice splateného úveru
poskytnutéhoveriteľomŠFRB, posúdilvzmysleustanovení§145ods.2a§511ods.1,2,3Občianskeho
zákonníka ako spoločný záväzok strán - bývalých manželov, ktorí aj po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (zákonnou fikciou podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka) zostali
solidárnymi dlžníkmi veriteľa, ktorý bol oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Žalobca

teda plnil veriteľovi dlh vlastný, a to ako jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov a v zmysle § 511 ods.
3 Občianskeho zákonníka je oprávnený požadovať náhradu od žalovanej podľa na ňu pripadajúceho
podielu, teda v jednej polovici. V danom prípade sa nejedná o bezdôvodného obohatenie, nakoľko išlo o
plnenie na základe platného právneho dôvodu. Z tohto dôvodu nebol správny záver súdu prvého stupňao premlčaní práva v dvojročnej premlčacej lehote a treba aplikovať ustanovenie o všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe, ktorá začala plynúť odo dňa 29.4.2013, kedy žalobca splnil záväzok, pričom žaloba
bola podaná na súd dňa 7.4.2016, teda pred jej uplynutím. Z tohto dôvodu súd na vznesenú námietku

premlčania neprihliadol a žalobcovi priznal žalobou uplatnený nárok.

29. Súd sa ďalej v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu zaoberal ako predbežnou otázkou
vznesenou námietkou započítania. Žalovaná výzvou na plnenie zo dňa 26.10.2016 vyzvala
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcu na plnenie úhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho

podielu žalobcom vo výške obvyklého nájmu, teda vo výške 7.200,- € a v tejto výške žiadala započítanie
proti pohľadávke obsiahnutej v žalobe vo výške 7.298,- €. Žalovaná vyvolala splatnosť tejto sumy v
súlade s § 563 OZ s tým, že splatnosť pohľadávky určila do 5 dní od doručenia výzvy žalobcovi,
predmetná výzva bola žalobcovi doručená 10.11.2016. Z hľadiska právneho posúdenia nároku
poukázala na ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalovaná urobila
jednostranný právny úkon započítania, pričom ďalším predpokladom započítania bola vzájomnosť

pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pravosť pohľadávky a ich vzájomné krytie, splatnosť a
neexistencia zákonného zákazu, s ktorými predpokladmi jednostranného započítania. Súd sa v danej
zaoberal otázkou vzniku pohľadávky žalovanej voči žalobcovi z titulu finančnej náhrady za užívanie
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve nad rámec jeho podielu. Žalobca v tomto smere navrhol
vypočuť dve svedkyne, dcéry žalobcu a žalovanej. Z ich výpovedí vyplynulo, že nehnuteľnosť v

podielovom spoluvlastníctve žalovaná neužívala, po rozvode manželstva ju užíval žalobca aj s dcérami,
užívali celú nehnuteľnosť, žalovaná ich len navštevuje, svedkyne nemali vedomosť, že by žalobca
akýmkoľvek spôsobom obmedzoval žalovanej vstup do nehnuteľnosti. Žalovaná dôvodila, že neužívanie
veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým
spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Teda právne významná je skutočnosť,

že žalobca užíval predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Nie je pritom
rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov alebo či ide o faktický stav. Dôvod, pre
ktorý tento spoluvlastník spoločnú vec neužíva, nie je právne významným. Uvedené judikoval okrem
iného aj NS SR, a to vo svojom rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010. Súd mal za to,
že uvedené rozhodnutie však nemožno aplikovať v predmetnej veci. Z dokazovania síce vyplynulo, že

žalobca spolu s dcérami užíval nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, ale treba
zohľadniť aj skutočnosť, že po rozvode manželstva zostal žalobca, ktorému bola mal. J. zverená do
osobnejstarostlivostisúdom,spolusďalšoudcérouK.bývaťvnehnuteľnosti,ktoráboladomovomrodiny
pred rozvodom manželstva, teda je len pochopiteľné, že užívanie nehnuteľnosti zostalo v rozsahu v
akom bolo pre rodinu obvyklé. I keď prišlo po troch rokoch po zániku bezpodielového spoluvlastníctva k

vyporiadaniu zo zákona a strany sa stali podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej polovici, je zrejmé,
že daný stav užívania zostal i naďalej. Ak teda rodina užívala nehnuteľnosť nad rámec spoluvlastníckeho
podielu žalobcu a žalovaná z tohto titulu požaduje finančnú náhradu, takéto priznanie by bolo podľa
názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Bolo navyše preukázané, že žalovanej nikto v užívaní
nehnuteľnosti nebránil, strany ako podieloví spoluvlastníci sa mali o hospodárení so spoločnou vecou

dohodnúť a v prípade nezhody požiadať o rozhodnutie súd. Tiež nebolo v konaní preukázané, že by
žalovaná opustila nehnuteľnosť pre nezhody so žalobcom, nakoľko z rozsudku o rozvode manželstva
vyplýva, že za hlavnú príčinu rozpadu manželstva súd považoval neveru zo strany žalovanej, ktorej sa
počas trvania manželstva so žalobcom narodili dve deti, ktorých otcom je iný muž.

30. Čo sa týka finančnej náhrady za užívanie nad rámec spoluvlastníckeho podielu existuje viacero
súdnych rozhodnutí, ktoré sú odlišné od rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010.
Ide napr. o rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 3Co/308/2016 zo dňa 28.9.2017, v ktorom
sa okrem iného uvádza, že faktické reálne užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nie je vždy
nevyhnutnou podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu za užívanie veci, rozhodným

v tejto súvislosti je, že spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jeho spoluvlastníckeho
práva. Rovnaký právny názor je vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Pezinok sp.zn. 4C/791/2008
zo dňa 29.1.2015, kedy podľa názoru súdu nestačí iba samotné konštatovanie, že žalobcovia nemohli
nehnuteľnosti užívať, bolo potrebné tieto skutočnosti aj preukázať, žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno týkajúce sa skutočnosti, že žalovaní bránili užívaniu nehnuteľností žalobcom. Rovnaký právny

názor možno zistiť aj z rozsudku Krajského súdu Trnava sp.zn. 10Co/209/2017 zo dňa 19.12.2018,
kedy súd okrem iného konštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovaná znemožnila žalobcovi užívanie
nehnuteľnosti (resp. ho vylúčila z užívania predmetnej nehnuteľnosti).31. Na základe vyššie uvedených právnych názorov súdov a vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že pohľadávka žalovanej z titulu úhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobcom
nevznikla. Súd preto na námietku započítania neprihliadol. Súd navyše posúdil jednostranný právny

úkon započítania žalovanou za neurčitý a z tohto dôvodu neplatný. Žalovaná si uplatnila síce náhradu
za užívanie spoluvlastníckeho podielu za obdobie troch rokov, čomu zodpovedá aj výpočet pohľadávky,
avšak presne nešpecifikovala, o ktoré obdobie troch rokov presne ide. Presné ohraničenie doby je
potrebné pre posúdenie ďalších prípadných právnych skutočností.

32. Súd podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku zamietol návrh žalobcu na pripojenie spisu
Okresného súdu Senica sp.zn. 9C/61/2017, neprihliadol tak na prostriedok procesného útoku, nakoľko
konanie v predmetnej veci bolo právoplatne skončené schválením súdneho zmieru zo dňa 27.3.2019,
žalobca mohol tento dôkaz označiť už skôr a jeho vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania.

33. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7.298,78 €, a to do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

34. Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSPažalobcovi,ktorýbolvoveci
úspešnejší priznal ich náhradu podľa pomeru úspechu v rozsahu 32,56 %. Žalobcovi boli priznané sumy

114,78 € /rozsudkom zo dňa 15.12.2016/ a 7.298,78 €, v časti zaplatenia 82,50 € prišlo k zastaveniu
konania späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu, kedy v zmysle § 256 ods. 1 CSP prislúcha náhrada
trov konania žalovanej, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Žalobca tak bol úspešný v časti priznania
sumy 7.413,56 €, čo predstavuje 66,28 % zo žalovanej sumy 11.184,51 €. Úspech žalovanej bol vo
zvyšnej časti, teda vo výške 33,72 % /100% - 66,28%/. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje rozdiel

medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej, t.j. 32,56% /66,28% - 33,72%/. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

35. Súd žalovanej priznal náhradu trov konania za odročené pojednávanie dňa 6.11.2019 v rozsahu

100% v zmysle § 181 ods. 5 CSP, nakoľko nebol žalobcom dodržaný postup v zmysle § 197 ods. 1
CSP a pojednávanie muselo byť z tohto dôvodu odročené, o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).