Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 18, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/84/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010200249
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3010200249.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Romanom Hargašom v právnej veci navrhovateľa: A.. Z.
S., nar. XX. Z. XXXX, bytom S. C., K. XX/X proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o návrhu navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX zo dňa 13. septembra 2006, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. januára
2007, v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. júna 2010 o prepočte na Eur a

zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2009, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa
23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. júla 2008, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 7. júna 2007, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o
zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2010, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
4. júla 2007 o zastavení vdoveckého dôchodku, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.
júla 2007 o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok, v spojení s rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2010, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. júla 2010

o zrušení rozhodnutia o zastavení vdoveckého dôchodku, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 13. júla 2010 o zrušení rozhodnutia o vrátení neprávom vyplateného vdoveckého dôchodku, v
spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2010, v spojení s rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 22. marca 2011 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 250q ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e sa rozhodnutie odporkyne č.
XXX XXX XXXX zo dňa 13. septembra 2006, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 30. januára 2007, v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. júna
2010 o prepočte na Eur a zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2009, v spojení s rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. júla 2008, v spojení s
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2007, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2010, v spojení s rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júla 2007 o zastavení vdoveckého dôchodku, v spojení s rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júla 2007 o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovecký

dôchodok, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2010, v spojení
s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. júla 2010 o zrušení rozhodnutia o zastavení
vdoveckého dôchodku, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. júla 2010 o zrušení
rozhodnutia o vrátení neprávom vyplateného vdoveckého dôchodku, v spojení s rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2010, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.
marca 2011 a vec sa vracia odporkyni na ďalšie konanie.

II. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, cestovné, vo výške
9,24 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 13. septembra 2006 bolo rozhodnuté tak, že podľa
§ 74 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa navrhovateľovi od 5. júla 2006
priznáva vdovecký dôchodok v sume 4.453,- Sk mesačne.

Citované rozhodnutie odporkyne nenadobudlo právoplatnosť, pretože navrhovateľ, podľa ktorého mu
bolouvedenérozhodnutiedoručenédňa02.10.2006,podaldňa27.10.2006,tedavčas,protinemuriadny
opravný prostriedok - návrh na jeho preskúmanie. Návrh odôvodnil tým, že jeho nebohej manželke
zrejme nebola do obdobia dôchodkového poistenia započítaná doba od 01.09.1964 do 15.06.1967, kedy

navštevovala učňovskú školu. Pokiaľ ide o obdobie od 16.06.1967 do 14.07.1967, navrhovateľ má za
to, že išlo o obdobie prázdnin, avšak manželka sa vyučila a pracovala pre podnik T. bez prerušenia po
skončení učňovského pomeru. Okrem uvedeného obdobia nebolo započítané obdobie od 01.11.1991
minimálne do 31.12.1993, kedy si ako živnostníčka riadne platila dôchodkové poistenie v Sociálnej
poisťovni,kdesapodľajehoinformáciínachádzajúotompríslušnédoklady. Nazákladeuvedeného
žiadal, aby bolo predmetné rozhodnutie opravené o uvedené obdobie dôchodkového poistenia a

aby bola vypočítaná nová suma starobného a vdoveckého dôchodku. Zároveň upozornil, že do dňa
vyhotovenia predmetného návrhu mu nebol vyplatený starobný dôchodok jeho zosnulej manželky.

Na uvedený návrh navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia odporkyňa odpovedala navrhovateľovi
listom a pôvodne nepredložila návrh súdu na rozhodnutie postupom podľa § 219 zákona č. 461/2003

Z. z.

Následne odporkyňa vydala ďalšie rozhodnutia vo veci vdoveckého dôchodku navrhovateľa, ktoré
navrhovateľ napadol riadnym opravným prostriedkom s tým, že tunajšiemu súdu odporkyňa predložila
na prejednanie a rozhodnutie návrh navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutí odporkyne zo dňa

04.07.2007, ktorými bola zastavená výplata vdoveckého dôchodku od 12.08.2007 a uložená povinnosť
vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v celkovej sume 6.515,- Sk.

Odporkyňa sa písomným podaním zo dňa 06.05.2010 vyjadrila iba k návrhu navrhovateľa na
preskúmanie rozhodnutí č. XXX XXX XXXX zo dňa 04.07.2007, ktorými bolo rozhodnuté o zastavení

výplaty vdoveckého dôchodku a uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu vdoveckého
dôchodku. Vo vyjadrení z 01.10.2010 poukázala na to, že uvedené napadnuté rozhodnutia boli zrušené
rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 13. júla 2010 a rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX zo dňa 30. júna 2010 bola navrhovateľovi uvoľnená výplata vdoveckého dôchodku od 12.8.2007.
Z uvedeného dôvodu všetky námietky, ktoré navrhovateľ uviedol v opravnom prostriedku z 24.08.2010,

sú v tomto konaní bezpredmetné. Námietky navrhovateľa, týkajúce sa namietanej doby poistenia jeho
zomrelej manželky budú vybavené v administratívnom konaní, pričom navrhovateľovi nevzniká nárok
na požadovaný úrok z omeškania, pretože sa nejedná o občianskoprávny vzťah a zákon o sociálnom
poistení nárok na úroky z omeškania neupravuje. Keďže námietkam navrhovateľa v pôvodnom návrhu
z 22.07.2007 bolo vyhovené v plnom rozsahu, odporkyňa navrhla v zmysle § 250o O. s. p. konanie

zastaviť.

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. januára 2011, č. k. 15Sd/84/2010, bolo zrušené
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 13.9.2006 v spojení s ďalšími, naň nadväzujúcimi
rozhodnutiami odporkyne. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2012, sp.

zn. 9So/60/2011, bol uvedený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušený a vec bola krajskému súdu
vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení najvyšší súd uviedol, že krajský súd vychádzal z nesprávneho
dátumu smrti navrhovateľky a nad rámec opravného prostriedku sa zaoberal aj možnosťou aplikácie
ustanovenia § 63 ods. 8 v znení účinnom do 30. júna 2005. Najvyšší súd vytkol krajskému
súdu, že sa vôbec nevysporiadal s námietkami navrhovateľa ohľadom hodnotenia dôb dôchodkového

poistenia jeho manželky v rokoch 1964 až 1967 a od roku 1991 z titulu jej samostatnej zárobkovej
činnosti, čo bolo ďalším dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. Najvyšší súd uložil krajskému súdu, aby v ďalšom konaní
vyzval odporkyňu, aby spolu s návrhom na preskúmanie rozhodnutia z 13. septembra 2006 predložila
súdu i svoje vyjadrenie k tomuto návrhu a kompletný originálny spis (vrátane dokladov o dobách

dôchodkového poistenia). Ďalej uložil krajskému súdu, aby sa vysporiadal s otázkou, ktoré rozhodnutia
odporkyne sú na základe návrhu (návrhov) na preskúmanie predmetom konania vedeného pod sp.zn.
15Sd/84/2010, resp. o ktorých návrhoch krajský súd prípadne už koná v iných konaniach a posúdi aj
otázku vhodnosti spojenia, resp. vylúčenia preskúmania zákonnosti niektorých rozhodnutí odporkynena samostatné konanie. To sa týka aj posúdenia ďalších nárokov (úroky z omeškania, rozhodnutie o
starobnom dôchodku manželky, nemajetková ujma, vianočné dôchodky), ktoré navrhovateľ v konaní
uplatňuje. Krajský súd sa tiež vysporiada s požiadavkou navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia

odporkyne z 30. januára 2007 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 5. júla 2006, rozhodnutia zo dňa
7. júna 2007 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. júla 2007, rozhodnutia z 23. júna 2010 o zvýšení
vdoveckého dôchodku od 1. januára 2009 a rozhodnutia z 9. decembra 2010 o zvýšení vdoveckého
dôchodku od 1. januára 2011. V novom rozhodnutí vo veci krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade
trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Na základe pokynu najvyššieho súdu krajský súd vyžiadal vyjadrenie odporkyne, ktoré odporkyňa
zaslala aj s písomným vyjadrením k rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.03.2011.
Pripojila tiež návrh navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
30.01.2007 a návrh navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa
13.09.2006.

Vo vyjadrení zo dňa 04.02.2013 odporkyňa uviedla, že vo veci určenia sumy vdoveckého dôchodku
navrhovateľa bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. marca 2011, proti
ktorému navrhovateľ podal včas opravný prostriedok, a toto je predmetom preskúmavacieho konania
vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. 15Sd/128/2011, ktoré bolo uznesením krajského

súdu č. 15Sd/128/2011-11 zo dňa 8. decembra 2011 prerušené. Vzhľadom na
uvedené, navrhla v zmysle § 112 Občianskeho súdneho poriadku spojiť veci vedené na krajskom súde
pod sp.zn. 15Sd/84/2010 a sp.zn. 15Sd/128/2011 na spoločné konanie. Ďalej uviedla, že pôvodným
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 13. septembra 2006 bol navrhovateľovi priznaný vdovecký
dôchodok v nesprávnej sume, nakoľko bol v jeho prípade nesprávne aplikovaný § 293d zákona v znení

zákona č. 244/2005 Z.z., v zmysle ktorého bolo nesprávne určené rozhodujúce obdobie na určenie
sumy starobného dôchodku jeho neb. manželky ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené
podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou rokov pred 1. januárom 1994. Manželka
navrhovateľa zomrela X. A. XXXX. Konanie o vdoveckom dôchodku začalo 26. júla 2006, na základe
čoho § 293d zákona v znení zákona č. 244/2005 Z.z. nie je možné v prípade posudzovania nároku

navrhovateľa na vdovecký dôchodok aplikovať. V dôsledku správneho určenia rozhodujúceho obdobia
na určenie sumy starobného dôchodku neb. manželky navrhovateľa, na ktorý by mala nárok ku dňu
smrti (ako kalendárne roky 1984 a 2004) došlo k zníženiu pôvodne nesprávne určeného priemerného
osobného mzdového bodu z 1,3412 na správnu hodnotu 1,1986. Spôsob určenia sumy starobného
dôchodku neb. manželky navrhovateľa, na ktorý by mala nárok ku dňu smrti, je podrobne uvedený v

odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. marca 2011. Suma starobného dôchodku neb.
manželky navrhovateľa je 6.986,- Sk mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový
bod 1,1986 x 27,1480 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna
dôchodková hodnota 214,68 + 6.986,- Sk mesačne. Suma vdoveckého dôchodku je 60% tejto sumy, to

znamená 4.192,- Sk mesačne. Suma vdoveckého dôchodku sa ďalej podľa § 82 ods. 2 zákona zvyšuje
odo dňa priznania dôchodku o 5,95 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z.z.), čo je o 250,- Sk mesačne na 4.442,-
Sk mesačne. Suma vdoveckého dôchodku sa ďalej podľa § 82 ods. 2 zákona zvyšuje od 1. júla 2007 o
6,25%(opercentuálnusadzbuurčenúopatrenímMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodinySlovenskej

republiky č. 197/2007 Z.z.), čo je o 278,- Sk mesačne, na 4.720,- Sk mesačne. Suma vdoveckého
dôchodku sa ďalej podľa § 82 ods. 2 zákona zvyšuje od 1. júla 2008 o 5% (o percentuálnu sadzbu určenú
opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z.z.), čo je o
236,-Skmesačne,na4.956,-Skmesačne.Sumavdoveckéhodôchodku4.956,-mesačnepodľa§293ar
ods. 1 zákona v znení zákona č. 659/2007 Z.z. po prepočítaní konverzným kurzom (1 euro - 30,126 SKK)

a zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor je 164,60 eur mesačne. Suma vdoveckého dôchodku sa ďalej
podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2009 o 6,95 % (o percentuálnu
sadbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008
Z.z.), čo je o 11,50 eur mesačne, na 176,10 eur mesačne. Suma vdoveckého dôchodku sa ďalej podľa
§ 82 zákona v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2010 o 3,05 % (o percentuálnu sadzbu

určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z.),
čo je o 5,40 eur mesačne, na 181,50 eur mesačne. Suma vdoveckého dôchodku sa ďalej podľa § 82
zákona v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2011 o 1,8 % (o percentuálnu sadzbu určenú
opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z.), čo jeo 3,30 eur mesačne, na 184,80 eur. Dôsledkom správneho určenia rozhodujúceho obdobia na účely
určenia sumy starobného dôchodku neb. manželky navrhovateľa došlo k zníženiu sumy vdoveckého
dôchodku navrhovateľa. Podľa § 112 ods. 6 zákona dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa

zastaví odo dňa nesledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. V zmysle
uvedeného bola navrhovateľovi znížená suma vdoveckého dôchodku od 12. júna 2011, t.j. od
najbližšej splátky dôchodku od zistenia, že sa dávka vyplácala v nesprávnej výške.

Ďalej odporkyňa uviedla, že „rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 13. septembra 2006“ Sociálna

poisťovňa reagovala aj na námietky navrhovateľa vznesené v jeho opravnom prostriedku zo dňa 24.
októbra 2006. Na účely určenia sumy starobného dôchodku neb. manželky navrhovateľa, na ktorý by
mala nárok ku dňu smrti, bolo zhodnotené obdobie štúdia (ako doba zamestnania) od 1. septembra 1964
do 30. júna 1967. K požiadavke navrhovateľa na zhodnotenie obdobia štúdia jeho neb. manželky od 1.
júla 1967 do 13. júla 1967 odporkyňa uviedla, že doba štúdia získaná v období od 1. januára 1965 do 31.
decembra 2003, ktorá je dobou zamestnania, sa započíta v rozsahu, v akom bola právnym predpisom

o sociálnom zabezpečení účinným v čase, kedy štúdium trvalo, definovaná ako sústavná príprava na
budúce povolanie. Okrem právnych predpisov o sociálnom zabezpečení je však na účely hodnotenia
doby štúdia ako doby zamestnania potrebné prihliadať aj na osobitné právne predpisy, ktoré v období,
keď štúdium trvalo, definovali jednotlivé skutočnosti, od ktorých závisí posúdenie možnosti hodnotenia
štúdia a jeho rozsahu na účely dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti odporkyňa poznamenáva, že

ako doba štúdia sa posudzuje aj doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie
štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú
pracovnú činnosť. Neb. manželka navrhovateľa vstúpila od 14. júla 1967 do trvalého zamestnania, ako
to vyplýva z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného zamestnávateľom T., š.p., T..
V zmysle uvedeného nie je možné hodnotiť obdobie od 1. júla 1967 do 13. júla 1967

ako dobu štúdia, a teda ako dobu zamestnania.

K požiadavke navrhovateľa týkajúcej sa započítania obdobia od 1. novembra 1991 minimálne do
31. decembra 1993, kedy si ako živnostníčka riadne platila dôchodkové poistenie, odporkyňa uviedla
nasledovné: neb. manželka navrhovateľa bola samostatne zárobkovo činná osoba od 15. októbra 1991

do 28. februára 2005. Poistné zaplatila za obdobie od 15. októbra 1991 do 31. decembra 1991 a od 1.
januára 1993 do 31. decembra 1993. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva
práce, sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení
vyhlášky č. 123/1990 Zb. na činnosť samostatne zárobkovo činných osôb v období od 1. mája 1990
do 31. decembra 1995 sa prihliadne ako na dobu zamestnania, ak sa zaplatilo poistné za celú dobu

trvania zabezpečenia, ak sa poistné za túto dobu nezaplatilo do dňa, od ktorého sa priznáva alebo
zvyšuje dôchodok, prihliadne sa na ňu ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia poistného.
Pretože nebolo zaplatené poistné za celé obdobie od 15. októbra 1991 do 31. decembra 1995, nie
je možné hodnotiť dobu od 15. októbra 1991 do 31. decembra 1991 a od 1. januára 1993 do 31.
decembra 1993 na účely nároku na vdovecký dôchodok. Poistné za obdobie od 1. januára 1996 do apríla

1996 zaplatil navrhovateľ dňa 30. januára 2008. Pohľadávka na poistnom na dôchodkové zabezpečenie
za obdobie od 1. októbra 1994 do 31. decembra 1995 a od apríla 1996 do 31. decembra 2000 bola
postúpená (odpredaná) spoločnosti BA One s.r.o. Bratislava na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. 3 zo dňa 29. júla 2008 podľa § 149 ods. 1 až 11 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka. Týmto zanikla povinnosť zaplatiť poistné za uvedené obdobie, pretože

podľa § 149 ods. 9 písm. a/ zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. od prechodu práva nakladať s
postúpenoupohľadávkounatretiuosobutátopohľadávkaprestávabyťpohľadávkouSociálnejpoisťovne
a súčasne zaniká povinnosť fyzickej osoby splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej
pohľadávky. Postúpením pohľadávky na poistnom tretej osobe záväzok voči Sociálnej poisťovni
prestal existovať a zároveň zaniklo oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou

v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa § 277b ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004
Z.z. pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na
poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a
pohľadávkynapríspevkunapoistenievnezamestnanostiapríspevkudogarančnéhofonduvzniknutédo
31. decembra 2002, pohľadávky na penále a na pokutách súvisiacich s platením poistného a príspevkov

uložených do 31. decembra 2002 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym
zariadeniam, môže Sociálna poisťovňa posúdiť podľa § 149 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov za odplatu tretej osobe, ktorou je právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu určená
ministerstvom po dohode s ministerstvom financií, § 149 ods. 5 druhá veta sa nepoužije. Suma odplatyza postúpenie pohľadávok podľa prvej vety nemôže byť nižšia ako suma dlžného poistného a dlžných
príspevkov. Pretože pohľadávka za obdobie od 1. októbra 1994 do 31. decembra 1995 a od apríla 1996
do 31. decembra 2000 nebola postúpená právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu a suma

odplaty je nižšia ako suma dlžného poistného, nie je možné hodnotiť uvedené obdobie na dôchodkové
účely. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej
osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré
boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie sa toto obdobie započíta na nárok na starobný

dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie
dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové
poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej
osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu
poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa

druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti. Pretože nebola zaplatená celá suma poistného,
nie je možné hodnotiť dobu od 15. októbra 1991 do 31. decembra 1991, od 1. januára 1993 do
31. decembra 1993 a od 1. januára 1996 do apríla 1996 na účely nároku na vdovecký dôchodok.

K navrhovateľom uplatňovaným nárokom v rámci preskúmavacieho konania (úroky z omeškania,

rozhodnutie o starobnom dôchodku jeho neb. manželky, nemajetková ujma, vianočné dôchodky)
odporkyňa uviedla, že v rámci preskúmavacieho konania podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku,
krajský súd preskúmava zákonnosť neprávoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie podľa §
179 ods. 1 písm. a/ prvý bod až tretí bod zákona, a to na základe podaného opravného prostriedku. O
navrhovateľom uplatňovaných nárokoch Sociálna poisťovňa nerozhoduje v zmysle § 179 ods. 1 písm.

a/ prvý bod až tretí bod zákona a tieto preto nie sú predmetom tohto preskúmavacieho konania.

K navrhovateľom namietaným tzv. valorizačným rozhodnutiam (o zvýšení vdoveckého dôchodku od
1. júla 2007, od 1. januára 2009, od 1. januára 2011 - ako je uvedené v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 9So/60/2011 zo dňa 30. mája 2012) a namietanému rozhodnutiu zo dňa 30.

januára 2007 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 5. júla 2006 (v dôsledku zhodnotenia doby štúdia neb.
manželky navrhovateľa od 1. septembra 1964 do 30. júna 1967), odporkyňa poznamenala, že tieto boli
nahradené novým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. marca 2011, ktorým bola doba štúdia
neb. manželky navrhovateľa zhodnotená a boli prepočítané jednotlivé valorizačné zvýšenia zo správne
určenej sumy vdoveckého dôchodku, preto vyjadrovať sa k pôvodným valorizačným rozhodnutiam a

rozhodnutiu zo dňa 30. januára 2007, ktorých správnosť navrhovateľ namieta, je v ďalšom konaní
bezpredmetné.

K napadnutému rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júla 2007 o uložení povinnosti vrátiť
neprávom vyplatené sumy na vdoveckom dôchodku a k napadnutému rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 4. júla 2007 o zastavení výplaty vdoveckého dôchodku odporkyňa uviedla, že obe tieto boli
zrušené dvomi rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X obe zo dňa 13. júla 2010 v rámci
autoremedúry.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odporkyňa žiadala, aby krajský súd napadnuté

rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. septembra 2006, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 30.
januára 2007, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. júna 2010 (o zvýšení vdoveckého dôchodku
od 1. júla 2008), rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. júna 2010 (o zvýšení vdoveckého
dôchodku od 1. januára 2009), rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. júna 2010 (o zvýšení
vdoveckého dôchodku od 1. januára 2010), rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. júna 2010

(o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku), v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.
marca 2011 ako vecne správne potvrdil.

Z rozhodnutia odporkyne zo dňa 22.3.2011 krajský súd zistil, že týmto rozhodnutím odporkyňa rozhodla
podľa § 74, § 82 ods. 2 a § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení o znížení vdoveckého

dôchodku navrhovateľa od 12. júna 2011 na sumu 184,80 eur.

Vzhľadom na povinnosť súdu v konaní podľa § 250l O. s. p. preskúmavať všetky neprávoplatné
rozhodnutia, týkajúce sa konkrétnej dôchodkovej dávky a vzhľadom na množstvo rozhodnutí, vydanýchodporkyňou vo veci vdoveckého dôchodku navrhovateľa, krajský súd predovšetkým stál pred úlohou
ujasniť si, na ktoré rozhodnutia odporkyne sa vzťahuje táto prieskumná povinnosť súdu. Hoci odporkyňa
pôvodne predložila súdu na rozhodnutie riadny opravný prostriedok navrhovateľa proti jej

rozhodnutiu až zo dňa 04.07.2007 a následné, krajský súd zo spisového materiálu odporkyne zistil, že
navrhovateľ podal dňa 27.10.2006 návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo
dňa 13. septembra 2006, ktorým bol navrhovateľovi priznaný nárok na výplatu dávky
vdoveckého dôchodku. Pri posudzovaní včasnosti podania uvedeného riadneho opravného prostriedku
krajský súd vychádzal z vyjadrenia navrhovateľa, podľa ktorého mu bolo predmetné rozhodnutie

doručené dňa 02.10.2006, pričom odporkyňa nepredložila dôkaz o inom dátume doručenia rozhodnutia
navrhovateľovi. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že návrh bol podaný včas. S
poukazom na uvedené súd bol povinný najskôr preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX zo dňa 13. septembra 2006, ktoré rozhodnutie bolo východiskom pre vydanie následných
rozhodnutí odporkyne vo veci vdoveckého dôchodku navrhovateľa. V tejto súvislosti krajský súd
poukazuje aj na to, že odporkyňa spolu s písomným vyjadrením zo dňa 04.02.2013 predložila krajskému

súdu aj návrh navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 13.09.2006 (č. l. 110).

Na základe návrhu navrhovateľa na preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX zo dňa 13. septembra 2006 (ďalej len rozhodnutie 1 odporkyne, ak nie je uvedené inak) krajský
súd na pojednávaní dňa XX.XX.2013 na podklade vykonaného dokazovania preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť rozhodnutia 1 odporkyne, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Z odôvodnenia rozhodnutia 1 odporkyne, ako aj z osobného listu dôchodkového poistenia nebohej
manželky navrhovateľa okrem iného vyplýva, že odporkyňa pri určovaní priemerného osobného

mzdového bodu vychádzala z rozhodujúceho obdobia 10 rokov. Manželka navrhovateľa zomrela dňa
XX.XX.XXXX a o nároku navrhovateľa na vdovský dôchodok bolo rozhodnuté dňa 13.09.2006.

Z odôvodnenia rozhodnutia 1 odporkyne vyplýva, že pri určovaní úhrnu osobných mzdových bodov za
jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodnom

období odporkyňa aplikovala ustanovenie „§ 63 ods. 7 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“ tak, že pre
potreby uvedeného úhrnu zisťovala skutočnosti v rozhodnom období 10 rokov. Takýto postup podľa
názoru krajského súdu bol v rozpore s platnou právnou úpravou.

Podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do

30.06.2005rozhodujúceobdobienazisteniepriemernéhoosobnéhomzdovéhobodusúkalendárneroky
pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych
rokov pred 1. januárom 1994, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.06.2005
ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej desať kalendárnych rokov, za ktoré

možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod
podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1994 postupne tak, aby v ňom
bolo desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia,
za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení
nemá desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia,

za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový
bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový
bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1
sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný
mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.

Zákonom č. 244/2005 Z. z. (Čl. II bod 6) bolo novelizované znenie § 63 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.06.2005 v tom smere že s účinnosťou od 01.07.2005
sa v uvedenom ustanovení slovo desať nahrádza slovami dvadsať dva a slová rok 1994 sa nahrádzajú
slovami rok 1984. Z uvedenej zmeny vyplýva, že platné a účinné ustanovenie § 63 ods. 8 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.07.2005, teda aj v čase rozhodovania o
predmetnom nároku (13.9.2006) odporkyni, prikazovalo posudzovať rozhodujúce obdobie v rozsahu
dvadsať dva rokov.S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie 1 odporkyne vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p., keď pri posudzovaní
rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného bodu v zmysle § 63 ods. 8 zákona

č. 461/2003 Z. z. odporkyňa vychádzala z doby desať rokov v rozpore s platnou právnou úpravou,
ktorá stanovovala dobu najmenej dvadsať dva rokov. Keďže žiadny z výrokov nasledovných rozhodnutí
nenahrádza výrok rozhodnutia 1 odporkyne od svojho počiatku, v zmysle princípov právneho
štátu rešpektovať aj rozhodnutia, ktoré neboli zrušené v predpísanom konaní a s poukazom na výlučnú
možnosť krajského súdu potvrdiť alebo zrušiť preskúmavané rozhodnutie, nie je podľa názoru krajského

súdu v prejednávanom prípade prípustné, aby krajský súd v konaní o opravnom prostriedku, tým že by
takéto rozhodnutie potvrdil, sa podieľal na správoplatnení rozhodnutia, ktoré považuje od počiatku
za nezákonné.

Pokiaľ ide o ďalšie rozhodnutia, súvisiace s predmetnou dôchodkovou dávkou, ide o rozhodnutia
odporkyne, obsahovo nadväzujúce na rozhodnutie 1 odporkyne, bez existencie ktorého strácajú svoj

podklad. Krajský súd opätovne poukazuje na to, že ani jedno z rozhodnutí odporkyne nenahrádza
(nezrušuje)rozhodnutie1odporkyne,priktoromkrajskýsúdzistilvyššiekonštatovanénesprávneprávne
posúdenie, od svojho počiatku. To platí aj o rozhodnutí odporkyne zo dňa 22.03.2011, ktoré podľa
záväznej časti tohto rozhodnutia (výroku) nenahrádza rozhodnutie odporkyne 1.

Podľaprávnehonázorukrajskéhosúduodporkyňavrozhodnutízodňa22.03.2011nesprávneaplikovala
aj ustanovenie § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je možné aplikovať až na dávky právoplatne
priznané, pričom nesprávnosti v neprávoplatne priznaných dávkach sa musia riešiť v rámci podaných
opravných prostriedkov. Vzhľadom na neprávoplatnosť aj predchádzajúcich rozhodnutí
týkajúcich sa prejednávanej dávky preto podľa názoru krajského súdu nebol daný zákonný dôvod pre

aplikáciu tohto ustanovenia v rozhodnutí odporkyne zo dňa 22.03.2011.

V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia odporkyne zo dňa 22.03.2011 a vyjadrením odporkyne zo
dňa 04.02.2013 krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa pri postúpení pohľadávky voči manželke
navrhovateľa na dôchodkovom poistnom nepostupovala v súlade s ustanoveniami § 149 a § 277b

zákona č. 461/2003 Z. z.

Zo samotného znenia ustanovenia § 149 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
vyplýva, že pohľadávku odporkyne je možné postúpiť tretej osobe len za podmienok ustanovených
týmto zákonom. Toto ustanovenie zároveň vylučuje postúpiť pohľadávky na poistnom na nemocenské

poistenie a na dôchodkové poistenie („... okrem pohľadávky na nemocenské poistenie a na dôchodkové
poistenie ...“). Špeciálnym ustanovením k § 149 ods. 1 uvedeného zákona je ustanovenie § 149 ods.
12, podľa ktorého možno postúpiť pohľadávku aj na poistnom na dôchodkové poistenie, avšak len
voči fyzickej a právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, alebo ktorá je v likvidácii,
pričom toto postúpenie je možné vykonať výlučne len na právnickú osobu so 100 % majetkovou

účasťou štátu, určenú ministerstvom. Rovnako špeciálnym ustanovením k § 149 ods. 1 je ustanovenie
§ 277b ods. 1, v zmysle ktorého je možné postúpiť všetky pohľadávky na poistnom na dôchodkové
zabezpečenie, vzniknuté do 31.12.2002, avšak opäť len výlučne právnickej osobe so 100 % majetkovou
účasťou štátu, určenej ministerstvom a to za sumu odplaty, ktorá nemôže byť nižšia, ako suma
dlžného poistného a dlžných príspevkov. Uvedené ustanovenia majú svoju logiku, nakoľko poistné na

dôchodkové zabezpečenie predstavuje verejné prostriedky, z ktorých štát prostredníctvom odporkyne
plní jednu zo svojich verejnoprávnych funkcií v zmysle čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. S obsahom
uvedených ustanovení úzko súvisí aj ustanovenie § 78 ods. 1, v zmysle ktorého ak sa dôchodkové
poistenie nezaplatilo včas a v správnej sume za obdobie, za ktoré bola povinnosť platiť dôchodkové
poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na dôchodok a na určenie jeho sumy, ako obdobie

dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové
poistenie. Podľa uvedeného ustanovenia to platí aj na nárok na vdovecký dôchodok, ak vdovec zaplatil
dlžnú sumu. Preto z hľadiska § 78 ods. 1 odporkyňa nemôže neprihliadať na prípadné zaplatenie
dlhu na dôchodkovom poistení s odvolaním sa na postúpenie dlhu tretej osobe tak, ako to uviedla v
odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 22.03.2011. Pri posudzovaní možnosti odporkyne postupovať

pohľadávky krajský súd vychádza aj z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom z pohľadu tohto
článku vyššie uvedené ustanovenia zákona (na ktoré poukazovala aj odporkyňa) neumožňujú odporkyni
postupovať pohľadávky na poistnom na dôchodkové poistenie iným subjektom, ako právnickej osobe
so 100 % majetkovou účasťou štátu, určenej ministerstvom.Krajský súd na základe obsahu odôvodnenia rozhodnutia odporkyne zo dňa 22.03.2011 tiež konštatuje,
že uvedené rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje konkrétne skutkové zistenia o výške

dlžného poistenia za konkrétne obdobie dôchodkového poistenia, z ktorého dôvodu nie možné posúdiť
správnosť právnych záverov odporkyne o tom, že manželka navrhovateľa nezaplatila poistné (v akom
rozsahu oproti jej zákonnej povinnosti) za celé obdobie dôchodkového poistenia.

S poukazom na uvedené preto krajský súd zrušil rozhodnutie 1 odporkyne v spojení s ďalšími jej

rozhodnutiami, obsahovo nadväzujúcimi na zrušené rozhodnutie 1 odporkyne a vec jej vrátil na
ďalšie konanie. Z procesného hľadiska krajský súd nepovažoval za potrebné osobitne rozhodnúť o
spojení veci s vecou, vedenou na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 15Sd/128/2011 (prieskumné
konanie, týkajúce sa rozhodnutia odporkyne zo dňa 22.03.2011), keďže v zmysle ustálenej súdnej
praxe je zákonnou povinnosťou súdu v konaní podľa § 250l O. s. p. preskúmavať všetky neprávoplatné
rozhodnutia, týkajúce sa konkrétnej dôchodkovej dávky. Z uvedeného dôvodu podľa názoru krajského

súdu nie je možné vylúčiť na samostatné konanie preskúmavanie súvisiaceho rozhodnutia podľa § 112
ods. 2 O. s. p., pretože nejde o súvisiacu vec v zmysle § 112 ods. 1 O. s. p., o spojení ktorej by bolo
podľa § 112 ods. 1 O.s.p. potrebné osobitne rozhodovať (obdobne viď napríklad prípady, uvedené
v § 113 O.s.p.).

V súvislosti s návrhom navrhovateľa na doplnenie dokazovania, predneseným na pojednávaní
dňa XX.XX.2013, krajský súd rozhodol o zamietnutí tohto návrhu z dôvodu, že navrhované
doplnenie dokazovania nepovažoval za dôvodné. Navrhovateľ týmto návrhom žiadal vykonať znalecké
dokazovania k tomu, či sa v počítačovej sieti odporkyne nachádza žiadosť jeho nebohej manželky
o priznanie starobného dôchodku zo dňa 28.02.2005 a predvolať a vypočuť generálneho riaditeľa

Sociálnej poisťovne k celej veci. Keďže návrh na doplnenie znaleckého dokazovania sa týka okolností
inej dôchodkovej dávky, krajský súd nepovažoval za potrebné v rámci prejednávaného prípadu vykonať
dokazovanie v navrhovanom smere. Nepovažoval za potrebné ani vypočuť generálneho riaditeľa
odporkyne, keďže v prejednávanom prípade konajú v jeho mene splnomocnené osoby odporkyne.

Pokiaľ ide o uplatnené ďalšie nároky navrhovateľa, ktoré podľa názoru krajského súdu tvoria
príslušenstvo navrhovateľom uplatnenej dávky vo veci sociálneho poistenia, sledujúce osud hlavného
nároku, vzhľadom na zrušenie rozhodnutí odporkyne, je v zmysle § 7 O. s. p. v spojení s § 172 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. daná právomoc odporkyne rozhodnúť o týchto ďalších nárokoch v konaní
podľa § 172 a nasledujúcich zákona č. 461/2003 Z. z. Preto krajský súd osobitne nerozhodoval v tomto

konaní o týchto ďalších uplatnených nárokoch navrhovateľa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti

neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní
úspešný, preto má právo na náhradu trov konania proti odporkyni.

Náhrada trov navrhovateľa bola priznaná v súlade s posudzovaním účelnosti vynaložených hotových
výdavkov navrhovateľa, ktoré pozostávajú:

- z náhrady cestovného zo dňa XX. januára 2011, z dôvodu účasti na pojednávaní, za cestu S. - Trenčín
a späť, určeného z výšky priemerného cestovného železničnou dopravou vo výške 2 x 2,18 eur, spolu
4,36 eur,
- z náhrady cestovného dňa XX. U. 2013 z S. do Trenčína a späť vlakom z dôvodu účasti navrhovateľa
na pojednávaní vo výške 2 x 2,44 eur, celkom 4,88 eur.

Krajský súd sa nestotožnil s vyúčtovaním náhrady trov konania navrhovateľom vo výške odhadom cca
300,- eur, ktoré odôvodnil 3-mi hodinami za prípravu a podanie odvolania, 3-mi hodinami za zaslanie
overenej fotokópie potvrdenia s vysvetlením, 3-mi hodinami za prípravu a podanie odvolania proti
rozhodnutiu odporcu zo dňa 26. marca 2007, 2-mi hodinami za odpoveď na písomnosti odporcu zo

dňa 24. apríla 2007 a 16. mája 2007, 3-mi hodinami za prípravu a podanie odvolania formou
zápisnice proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 22. augusta 2007, 3-mi hodinami za prípravu a podanie
odvolania proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 24. augusta 2010, 4-mi hodinami za spracovanie a zaslanie
oznámenia o pokračovaní v preskúmavacom konaní na základe dožiadania Krajského súdu v Trenčíne,6-mi hodinami za prípravu a účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Trenčíne dňa 24. januára 2011
a zároveň žiadal priznať náhradu za „konzultácie s odborníkom, písanie na počítači, poštovné a papier“,
ktoré bližšie nešpecifikoval. Podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne má navrhovateľ právo iba na

náhradu hotových výdavkov v zmysle § 137 O. s. p., ktoré mu preukázateľne vznikli v predmetnom
konaní.Vrámcitýchtovýdavkovvkonanísp.zn.15Sd/84/2010másúdzadôvodnépriznaniecestovného
v plnej výške. Z dôvodu, že navrhovateľ uplatnil trovy konania, ktoré nie je možné podriadiť pod
pojem „hotové výdavky účastníka“ v zmysle § 137 O. s. p., bolo rozhodnuté o náhrade trov konania
navrhovateľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto
ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží

odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní
je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová
značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.