Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/442/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213786
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210213786.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: E. J., L. R. XXX, H. J.
L., zast. Advokátskou kanceláriou AKAK, s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, proti žalovanej: A.. B. R., L.
R. XX, L., zast. advokátkou JUDr. Jankou Hazlingerovou, Čapkova 8, Bratislava, v konaní o zaplatenie
182.567,- eur s prís., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo
dňa 11. 4. 2012, č. k. 7C/108/2010-179, po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. 7.
2013, č. k. 6Co/534/2012-315 Najvyšším súdom uznesením zo dňa 30. 6. 2015, č. k. 2Ncdo/8/2014-420,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11. 4. 2012, č. k.
7C/108/2010-179, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 182.566,55 eur s 9,5 % úrokom z
omeškania, ročne od 4. 10. 2011 do zaplatenia; v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 29. 9. 2008
do 1. 10. 2011 návrh zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia

sumy 182.567,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá suma predstavovala vrátenie kúpnej ceny,
ktorú mal žalobca zaplatiť na základe kúpnej zmluvy za nehnuteľnosti žalovanej, ktorých vlastníkom sa
nestal. Obrana žalovanej spočívala v tom, že H. F., ktorý podpísal kúpnu zmluvu na uzatvorenie kúpnej
zmluvy nesplnomocnila, a teda pokiaľ tento kúpnu zmluvu podpísal a žalobca mu zaplatil kúpnu cenu,
nevznikol právny vzťah medzi ňou a žalobcom, a teda nie je jej povinnosťou žalobcovi nič vrátiť. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 29. 9. 2008 bola
uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, pričom kúpnu

zmluvu za predávajúcu podpísal H. F.. V konaní nebolo sporné, že žalovaná splnomocnila H. F.Š. na
úkony spojené s predajom týchto nehnuteľností, sporný bol rozsah tohto splnomocnenia a to, či H.
F.Š. bol oprávnený za žalovanú aj uzatvoriť a podpísať kúpnu zmluvu. Súd prvého stupňa uviedol, že
treba odlišovať dohodu o plnej moci, čo je dvojstranný právny úkon, uzatvorený medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom a plnú moc, resp. plnomocenstvo, čo je jednostranný prejav vôle adresovaný
tretím osobám, ktorým splnomocniteľ voči nim osvedčuje existenciu a rozsah splnomocnencovho
oprávnenia za neho konať. Tretie osoby pokiaľ neboli prítomné pri uzatváraní dohody o plnej moci medzi

splnomocniteľom a splnomocnencom sa môžu dozvedieť o rozsahu splnomocnencovho oprávnenia a
konať za splnomocniteľa iba z obsahu plnomocenstva. Ak teda mala žalovaná v úmysle splnomocniť H.
F. iba na určité právne úkony s predajom nehnuteľnosti, keď medzi tieto úkony nemalo patriť uzatvorenie
a podpísanie kúpnej zmluvy, mala to v záujme právnej istoty tretích osôb jednoznačne v plnomocenstvevyjadriť. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal vedomosť o procese upravovania rozsahu
plnej moci udelenej H. F., ktorý opisovala tak žalovaná ako aj svedok H. K. a ani o tom, že žalovaná
si vymienila podpísanie kúpnej zmluvy. Z obsahu plnomocenstva udeleného žalovanou H. F. dňa 2.

9. 1998 vyplýva, že ho splnomocnila, aby ju zastupoval pri všetkých právnych úkonoch, spojených s
predajom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve. V druhej časti plnomocenstva je síce vymenovaných 10
konkrétnych úkonov, ktoré súvisia s predajom nehnuteľnosti, avšak pri absencii akéhokoľvek slova či
vety, uvádzajúcich tento výpočet právnych úkonov (napr. „a to konkrétne“, „a to výlučne“, „ a to“ a pod.),
resp. absencie negatívneho vymedzenia úkonov, na ktoré žalovaná H. F. nesplnomocnila, napr. („aby

ma zastúpil pri všetkých právnych úkonoch spojených s predajom pozemkov“, a preto nie je možné
z tohto plnomocenstva vyvodiť, že sa jedná o taxatívne vymedzenie právnych úkonov, na ktoré bol H.
F. splnomocnený. Súd prvého stupňa vyvodil, že malo ísť o príkladný výpočet právnych úkonov. Súd
prvého stupňa konštatoval, že H. F. bol splnomocnený na všetky právne úkony, spojené s predajom
pozemkov, vrátane podpísania kúpnej zmluvy. Opačný výklad by bol v rozpore s jazykovým vyjadrením
plnomocenstva. Keďže z plnomocenstva zo dňa 2. 9. 2008 vyplýva, že H. F. bol splnomocnený na

všetky právne úkony spojené s predajom pozemkov, žalovanej je zrejmé, že bol splnomocnený aj na
uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy. Pokiaľ teda kúpnu zmluvu zo dňa 29. 9. 2008 podpísal, konal
pritom za žalovanú, a teda z podpísanej kúpnej zmluvy vznikli práva a povinnosti priamo žalovanej.
Preto súd prvého stupňa mal za to, že medzi žalovanou a žalobcom došlo k uzatvoreniu platnej kúpnej
zmluvy. Ak by sa aj súd prvého stupňa stotožnil s tvrdením žalovanej, že H.na F. nesplnomocnila na

podpísanie kúpnej zmluvy, išlo by o prekročenie jeho oprávnenia. Žalovaná v takom prípade, pokiaľ
týmto právnym úkonom nechcela byť viazaná, mala bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení
dozvedela, oznámiť žalobcovi svoj nesúhlas. Žalovaná sa uzatvorením kúpnej zmluvy z 29. 9. 2008
dozvedela niekedy koncom roka 2008, dňa 16. 1. 2009 sa dozvedela, že jej pozemok kúpil žalobca a
až 4. 2. 2009 oznámila žalobcovi svoj nesúhlas. Takýto časový odstup podľa názoru súdu prvého stupňa

nemožno považovať za konanie „bez zbytočného odkladu“. Preto ak išlo o prekročenie oprávnenia zo
strany H. F., žalovaná svoj nesúhlas žalobcovi neoznámila bez zbytočného odkladu, a teda v zmysle §
33 ods. 1 Obč. zák. platí nevyvrátiteľná domnienka, že prekročenie schválila.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy sú kupujúci a

predávajúci navzájom v postavení veriteľa aj dlžníka. Predávajúci je povinný previesť vlastnícke právo
k predmetu kúpy na kupujúceho a kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca zaplatil kúpnu cenu
dohodnutú v zmluve H. F., ktorý bol na to splnomocnený žalovanou, a to časť hotovosti do jeho rúk, čo
potvrdil H.X. F. podpisom zmluvy a zvyšok prevodom na účet cez sprostredkovateľa, čo bolo preukázané
výpisom z účtu. Žalovaná však na žalobcu vlastnícke právo k predmetu zmluvy nepreviedla. Žalobca

preto mal právo v súlade s ust. § 517 ods. 1 Obč. zák. odstúpiť od kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa
preto považoval odstúpenie od zmluvy z 26. 9. 2011 za platné a v súlade so zákonom. Odstúpením od
zmluvy sa kúpna zmluva od začiatku zrušila v zmysle § 457 Obč. zák. bol každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Keďže žalovaná zostala vlastníčkou nehnuteľností, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy, bola povinná vrátiť žalobcovi celú zaplatenú kúpnu cenu, bez ohľadu

na skutočnosť, že kúpna cena bola vyplatená jej splnomocnencovi H. F., ktorý pri prevzatí kúpnej ceny
konal v mene žalovanej. Vyporiadanie s H. F., ako splnomocnencom, je vecou žalovanej, nakoľko
ide o ich dvojstranný vzťah.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom z 2. 7. 2013, pod sp. zn. 6Co/534/2012

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol. Konštatoval tak ako
súd prvého stupňa, že vo veci nebolo sporné, že dňa 29. 9. 2008 bola podpísaná kúpna zmluva, v
ktorej bola ako predávajúca žalovaná a ako kupujúci žalobca a ktorú v mene žalovanej podpísal
H. F.Á.. Spornou bola skutočnosť, či H. F. bol na základe plnomocenstva z 2. 9. 2008 oprávnený
podpísať túto zmluvu v mene žalovanej. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k

záveru, že splnomocnenec H. F. takéto oprávnenie nemal, pretože z obsahu plnomocenstva vyplýva,
že žalovaná splnomocnila H. F. na všetky právne úkony spojené s predajom predmetných pozemkov
v jej výlučnom vlastníctve, zároveň však v plnomocenstve bolo vymedzených konkrétne 10 úkonov,
ktoré splnomocnenec mohol vykonať (medzi ktorými sa podpísanie kúpnej zmluvy nenachádzalo).
Odvolací súd mal za to, že došlo k stretu všeobecného plnomocenstva na všetky právne úkony spojené

s predajom predmetných pozemkov a špeciálneho plnomocenstva na 10 konkrétne uvedených právnych
úkonov. Uviedol, že v takýchto prípadoch v zmysle zásady mandatum speciale derogat generali platí,
že ak je všeobecné plnomocenstvo v rozpore so špeciálnym, platí špeciálne plnomocenstvo. Podľa
odvolacieho súdu preto nebolo možné prihliadnuť na generálne plnomocenstvo. Vôľou žalovanej podľanázoru odvolacieho súdu nebolo splnomocniť H. F. aj na podpísanie kúpnej zmluvy v jej mene, a preto
ani nebol oprávnený v jej mene túto zmluvu podpísať. Pokiaľ H.X. F. napriek tomu kúpnu zmluvu v
mene žalovanej podpísal, prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, t. j. za žalovanú a

v zmysle § 33 ods. 2 Obč. zák. je z tohto právneho úkonu zaviazaný sám. Odvolací súd rozlišoval
medzi prekročením oprávnenia splnomocnenca vyplývajúceho z plnomocenstva (§ 33 ods. 1 Obč.
zák.) a prekročením oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa, resp. konaním za iného bez
plnomocenstva (§ 33 ods. 2 Obč. zák.). V danej veci H. F. bol splnomocnený na zastupovanie žalovanej
pri niektorých úkonoch súvisiacich s predajom jej nehnuteľnosti, bol teda pri úkonoch uvedených v

plnomocenstve oprávnený konať za žalovanú, avšak nebol oprávnený aj podpísať v jej mene kúpnu
zmluvu. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval ust.
§ 33 ods. 1 Obč. zák., nakoľko správne mal postupovať podľa § 33 ods. 2 Obč. zák. V danej veci totiž
nejde o prekročenie oprávnenia, vyplývajúceho z plnomocenstva podľa § 33 ods. 1 Obč. zák., ako to
posúdil súd prvého stupňa, ale o prekročenie oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa (§
33 ods. 2 Obč. zák.). Keďže nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a

žalovanou ako predávajúcou, žalovanej ani nevznikla povinnosť previesť vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na žalobcu a žalobcovi nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu žalovanej, resp. H. F.,
ako jej splnomocnenému zástupcovi na prevzatie kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca zaplatil sumu 182.566,55
eur H. F.F., a tento túto sumu prevzal, nekonal tak na základe plnomocenstva udeleného žalovanou
na prevzatie kúpnej ceny a je z tohto konania zaviazaný sám. Podľa názoru odvolacieho súdu by sa

žalobca teda mohol domáhať vydania uvedenej sumy len voči H. F., nie voči žalovanej. Právny vzťah
preto vznikol medzi žalobcom a H. F. a nie medzi žalobcom a žalovanou. Sama žalovaná teda nemá
pasívnu vecnú legitimáciu v prejednávanej veci. Nedostatok vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu
žaloby meritórnym rozhodnutím. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. 7. 2013, sp. zn. 6Co/534/2012, podal dovolanie
žalobca. Dovolacie konanie bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom za
podané odvolanie. Následne proti rozsudku odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie generálny
prokurátor SR a žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol,

že súd prvého stupňa správne posúdil po právnej stránke rozsah oprávnenia konať v mene žalovanej,
ktorý je uvedený v písomnom plnomocenstve z 2. 9. 2008, a ktoré H. F. oprávňovalo, aby žalovanú
zastupoval pri všetkých právnych úkonoch, spojených s predajom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve.
Nakoľko sa v posudzovanej listine výslovne v ďalšom texte neuvádza, ktoré právne úkony nie je
povinný H. F. vykonávať za žalovanú, ale sa tu iba demonštratívne uvádzajú určité právne úkony,

ktoré sa pri predaji nehnuteľnosti realizujú, nemožno pri právnom posúdení obsahu tejto listiny žiadnym
výkladom, a to ani logickým ani gramatickým dôjsť k záveru, že tento výpočet 10 právnych úkonov medzi
ktorými nie je podpísanie kúpnej zmluvy je taxatívnym výpočtom a v tejto časti predstavuje špeciálne
plnomocenstvo, ktorémáprednosťpredgenerálnymplnomocenstvom natejtolistinesanachádzajúcim.
Ak by mal byť rozsah oprávnenia H. F. konať za žalovanú nejakým spôsobom obmedzený, malo

by byť toto obmedzenie výslovne uvedené v plnomocenstve. Sporný rozsah plnomocenstva, ktorý v
danej veci nespôsobil žalobca, nemôže byť na jeho príťaž, resp. v jeho neprospech. Aby sa dalo
prisvedčiť právnemu posúdeniu rozsahu plnomocenstva udeleného žalovanou H. F., t. j., že sa jedná o
stret generálneho a špeciálneho plnomocenstva, ako to uzavrel odvolací súd, musela by posudzovaná
listina obsahovať i ustanovenie podľa ktorého H. F. nie je oprávnený podpísať kúpnu zmluvu, resp.

nie je oprávnený uzavrieť kúpnu zmluvu alebo, že je oprávnený v mene žalovanej konať výlučne iba
vo vymenovaných 10 právnych úkonoch. Mal za to, že odvolací súd pri právnom posúdení rozsahu
plnomocenstva nepostupoval v súlade s ust. § 35 ods. 1 a 2 Obč. zák., ktorý upravuje pravidlá výkladu
právnych úkonov. Odvolací súd teda následne nesprávne posúdil platnosť kúpnej zmluvy a tým aj
pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej.

Najvyšší súd SR, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní, dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene. Zároveň dovolací súd konštatoval, že z
obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné
skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal

potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových
zistení súdu prvého stupňa, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O. s. p. sám v potrebnom rozsahu
opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132
O. s. p., pretože len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu.Odvolací súd vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe ktorých ale dospel
k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho, aby doplnil alebo dokazoval
dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Konštatoval, že doplnením dokazovania alebo jeho

zopakovaním nie je oboznámenie priebehu doterajšieho konania predsedníčkou senátu ani vyjadrenie
účastníkov konania k veci na odvolacom pojednávaní.

V súdenej veci sa jedinou spornou skutočnosťou stal rozsah oprávnenia H. F. konať v mene a
na účet žalovanej, na základe plnomocenstva z 2. 9. 2008 pri predaji pozemkov v jej výlučnom

vlastníctve. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým prehlasuje voči tretej
osobe, resp. tretím osobám (tzv. vonkajší vzťah), že splnomocnil inú osobu ako oprávnenú, t. j. za
splnomocnenca, aby ho v rozsahu uvedenom v tejto plnej moci zastupoval (akékoľvek obmedzenia
alebo usmernenia alebo výhrady nezahrnuté v plnej moci, nie sú voči tretím osobám právne
relevantné, viď § 32 ods. 2 Obč. zák.). Plnomocenstvo zároveň osvedčuje, že medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom existuje vnútorný právny vzťah založený dohodou o zastúpení. Na vymedzenie

rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa je rozhodujúci obsah plnej moci. Ak má
byť rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa nejakým spôsobom obmedzený,
musí byť toto obmedzenie výslovne vyjadrené v plnej moci (vyžaduje to princíp ochrany právnej
istoty tretích osôb). Akékoľvek vnútorné obmedzenia nemajú voči tretím osobám právne účinky. Ak
plnomocenstvožiadneobmedzenienevykazuje,ideoplnúmocneobmedzenú, (všeobecnú,generálnu),

t. j. splnomocnenec koná voľne podľa svojho vedomia a svedomia. V takom prípade splnomocniteľa
postihujú všetky prípadné riziká, ktoré s prekročením pokynov daných zástupcovi vyplývajú. Obsah plnej
moci je potrebné vykladať podľa zásad stanovených pre interpretáciu právnych úkonov § 35 ods. 2,
3 Obč. zák.

Dovolací súd konštatoval, že obsahu sporného plnomocenstva na č. l. 7 vyplýva, že žalovaná
splnomocnila H. F.F., aby ju zastúpil pri všetkých právnych úkonoch, spojených s predajom pozemkov v
jej výlučnom vlastníctve, ktoré pozemky následne podrobne špecifikovala. Pod špecifikáciou pozemkov
je uvedených 10 právnych úkonov bezprostredne súvisiacich s predajom nehnuteľností, medzi ktorými
podpísanie kúpnej zmluvy absentuje, avšak bez akéhokoľvek vymedzenia, ktoré by bezpochybne

určovalo, že splnomocnenec je oprávnený za žalovanú a v jej mene vykonať iba 10 konkrétne
vymenovaných právnych úkonov. Pokiaľ mala žalovaná v úmysle splnomocniť H. F. iba na určité
právne úkony, spojené s predajom nehnuteľnosti, pričom medzi tieto úkony nemalo patriť uzatvorenie
a podpísanie kúpnej zmluvy, bola povinná takéto obmedzenie oprávnenia konať v jej mene, v záujme
ochrany právnej istoty tretích osôb, výslovne v spornom plnomocenstve vyjadriť. Keďže si žalovaná túto

povinnosť nesplnila, je potrebné vychádzať z „prvej“ časti sporného plnomocenstva kde je výslovne
uvedené, že H. F. je oprávnený zastupovať žalovanú pri všetkých právnych úkonoch, spojených s
predajom presne špecifikovaných pozemkov, medzi ktoré bezpochyby patrí aj uzatvorenie a podpísanie
kúpnej zmluvy. Najvyšší súd sa preto stotožnil s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa, ako aj
generálneho prokurátora a uzavrel, že v súdenej veci bola medzi účastníkmi uzatvorená platná kúpna

zmluva a žalovaná je vo veci pasívne legitimovaná.

Odvolací súd po tom, ako rozsudok odvolacieho súdu bol Najvyšším súdom SR zrušený a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie, v súlade s rozhodnutím dovolacieho súdu, vec opätovne prejednal na
pojednávaní dňa 21. 3. 2016, v súlade s ust. § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovanej nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.

Žalobca sa žalobou zo dňa 17. 10. 2001 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 182.567,- eur s
prísl. s odôvodnením, že na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 29. 9.
2008, vyplatil splnomocnenému zástupcovi žalovanej sumu 5.500.000,- Sk, pričom vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, boli opätovne zapísané v prospech predávajúcej
žalovanej. Dňa 29. 9. 2008 bola podpísaná kúpna zmluva, v ktorej ako predávajúca bola uvedená
žalovaná, kupujúci žalobca a ktorú v mene žalovanej podpísal H.A. F.. Spornou bola skutočnosť, či H.
F. bol na základe plnomocenstva zo dňa 2. 9. 2008 oprávnený podpísať túto zmluvu v mene žalovanej.

Podľa § 22 ods. 1 Obč. zák. zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.Podľa § 24 Obč. zák. zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je
to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov v ďalšieho
zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Obč. zák. pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí
uviesť rozsahu splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 32 ods. 2 Obč. zák. ak splnomocnenec konal v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocniteľovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva nemajú vplyv na právne účinky konania, iba že by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 35 ods. 2 a 3 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich

jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore
s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami, sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Na pojednávaní dňa 21. 3. 2016 právny zástupca žalobcu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, zotrval na svojich doterajších
prednesoch, zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR. V prípade úspechu si uplatnil všetky
trovy konania.

Zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, zdôraznil, že
v konaní nezostali sporné len skutočnosti týkajúce sa plnej moci (a to z hľadiska posúdenia či išlo
o generálnu, resp. špeciálnu plnú moc), avšak sporné je najmä to, či žalobca skutočne zaplatiť celú
vymáhanú sumu, a to z dôvodu pochybností, že zvyšná časť vo výške 96.262,36 eur mala byť údajne
zaplatená pánovi F. v hotovosti, o čom však neexistuje žiaden doklad. Zástupca žalovanej uviedol, že

táto časť kúpnej ceny nebola nikdy zo strany žalobcu zaplatená.

Zároveň zástupca žalovanej zdôraznil, že i napriek tomu, že v konaní dovolací súd vyhovel
mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora, neboli splnené podmienky pre splnenie
mimoriadneho dovolania, keď v konaní neboli zistené vady konania a ani podstatné omyly, ktoré by

mohli mať vplyv na právny systém, tiež nebol porušený žiaden zákon, a preto nemala byť daná výhoda
sťažovateľovi. Zdôraznil, že v prípade rozdielnosti právnych názorov právoplatných a vykonateľných
rozsudkov nie je daný dôvod pre podanie mimoriadneho opravného prostriedku zo strany generálneho
prokurátora, pretože takýmto postupom generálneho prokurátora je narušený princíp právnej istoty a
zároveň v danej veci bol porušený článok VI Dohovoru o ľudských právach, u žalovanej bolo porušené

právo na spravodlivý proces. Navyše, generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie v posledný deň
lehoty, t. j. dňa 22. 7. 2014, keď mimoriadne dovolanie nebolo generálnym prokurátorom odôvodnené.
Odôvodnenie bolo predložené až dňa 14. 11. 2014, keď si generálny prokurátor preštudoval spis. To
znamená že dňa 22. 7. 2014 nemal generálny prokurátor u seba spisový materiál. Zároveň si zástupca
žalovanej uplatnil trovy konania. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že vôbec netušila, že došlo k predaju

nehnuteľnosti a že mala byť podpísaná kúpnopredajná zmluva. Prvýkrát sa o predaji dozvedala dňa 4.
2. 2009, keď bolo vyvolané stretnutie. Zároveň prehlásila že nedostala žiadne peniaze za nehnuteľnosť.

V rozhodnutí, ktorým dovolací súd zrušuje rozhodnutie, je povinný vysloviť svoj právny názor na vec.
Súd,ktoréhorozhodnutiebolozrušenéaktorémubolavecvrátenánaďalšiekonanie,postupujevkonaní

ďalej podľa príslušných ustanovení, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom.
Právnynázor dovolaciehosúduvyslovenývzrušujúcomrozhodnutí jepresúdyzáväzný, pokiaľnedošlo
po zrušení veci v súdnom konaní k zmene skutkových zistení, ktoré sú odlišné od pôvodných výsledkov
dokazovania. Ak dôjde v ďalšom konaní k zmene skutkového základu veci, z ktorého vychádzal
dovolací súd, nemôže sa záväznosť jeho právneho názoru uplatniť. Za takejto situácie sú potom súdy

povinné samostatne posúdiť výsledky dokazovania aj po právnej stránke. V takom prípade nie je daná
prípustnosť dovolania spočívajúca v nerešpektovaní právneho názoru dovolacieho súdu (§ 238 ods. 2
O. s. p.).Zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní uviedol, že nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu
v danej veci. Pokiaľ zástupca žalovanej namietal, že v danej veci neboli splnené podmienky pre
podanie mimoriadneho dovolania, nakoľko v prípade rozdielnosti právnych názorov právoplatných

a vykonateľných rozsudkov nie je daný dôvod pre podanie mimoriadneho opravného prostriedku
zo strany generálneho prokurátora, odvolací súd má za to, že posudzovanie dôvodu podania
mimoriadneho opravného prostriedku bolo vecou Najvyššieho dovolacieho súdu. V danej veci dovolací
súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a s poukazom na ust. § 243d O. s. p. odvolací súd je viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd po opätovnom

preskúmaní ním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
v danej veci nie je dôvodné.

K námietke zástupcu žalovanej, že v konaní je sporné to, či žalobca skutočne zaplatil celú vymáhanú
sumu, keď neexistuje žiaden doklad o tom, že by zo strany žalobcu bola časť kúpnej ceny vo výške
96.263,36 eur zaplatená pánovi F. v hotovosti, k tejto odvolacej námietke súd prvého stupňa poukazuje

na doterajšie vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa (kúpna zmluva zo dňa 29. 9. 2008 č. l. 4
a nasl. a konkrétne článok III bod 2 kúpnej zmluvy z ktorého vyplýva, že kúpna cena bola splatná v
dvoch splátkach zo splátky 2.000.000,- Sk, ktorú sumu kupujúci uhradil pri podpísaní kúpnej zmluvy, a
to v hotovosti do rúk splnomocnenca predávajúceho. Splnomocnenec predávajúceho svojím podpisom
tejto kúpnej zmluvy potvrdil, že prevzal od kupujúceho časť kúpnej ceny vo výške 2.900.000,- Sk.

Sumu 2.600.000,- Sk mal uhradiť kupujúci predávajúcemu tak, že najneskôr dňa 3. 10. 2008 vloží túto
časť kúpnej zmluvy do depozitu sprostredkovateľa DAM-TRADING, s. r. o., v hotovosti alebo na účet
vedený v V., pričom sprostredkovateľ poukáže túto časť kúpnej ceny zníženú o sprostredkovaciu
províziu vo výške 200.000,- Sk na účet predávajúceho vedený v G. L., a to po podaní návrhu na
vklad vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti v prospech kupujúceho. Odvolací súd zároveň

poukazuje na výpoveď svedkyne U. G. pred súdom prvého stupňa (č. l. 100), ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že časť kúpnej ceny bola uložená na účet realitnej kancelárie DAM TRADING, s. r. o., ktorej
je svedkyňa konateľkou, a to s tým, že realitná kancelária túto časť kúpnej ceny mala previesť na účet,
ktorý bol uvedený v kúpnej zmluve. Navyše pokiaľ žalovaná tvrdí, že kúpna cena nebola uhradená platí
dôkaz opaku a bolo vecou žalovanej, aby navrhla dôkaz potvrdzujúci túto namietajúcu skutočnosť.

Samotné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve (contratcus mandaty), uzavreté na
základe § 23 Obč. zák. medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, ktorou sa splnomocnenec zaväzuje
zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Od dohody o plnomocenstve je treba odlišovať
samotné plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorý je adresovaný tretím

osobám, s ktorými má konať splnomocnenec v mene a na účet splnomocniteľa. Vzhľadom na to, že
plnomocenstvo je právnym úkonom (prejav vôle zastúpeného smerujúci voči tretím osobám, ktorého
cieľom je vznik oprávnenia splnomocnenca zastupovať splnomocniteľa pri konaní voči týmto tretím
osobám), sú ďalšími podstatnými náležitosťami plnomocenstva všeobecné náležitosti právneho úkonu.
Plnomocenstvo musí byť určité a zrozumiteľné a musí byť urobené slobodne a vážne. Plnomocenstvo

je jednostranným právnym úkonom, pričom z konania na základe plnomocenstva musí byť zrejmé, že
konajúcaosobakonávmenezastupovanejosoby,aže jejbolonatotokonanieudelené plnomocenstvo.

Z odôvodnenia dovolacieho súdu sp. zn. 2Ncdo/8/2014 vyplýva, že z obsahu sporného plnomocenstva
na č. l. 7 vyplýva, že žalovaná splnomocnila H. F., aby ju zastúpil pri všetkých právnych úkonoch,

spojených s predajom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, ktoré pozemky následne podrobne
špecifikovala. Pod špecifikáciou predmetných pozemkov je uvedených 10 právnych úkonov, ktoré
bezprostredne súvisia s predajom nehnuteľnosti, medzi ktorými podpísanie kúpnej zmluvy absentuje,
avšak bez akéhokoľvek vymedzenia. Pokiaľ teda žalovaná mala v úmysle splnomocniť H. F. iba na určité
právne úkony spojené s predajom nehnuteľnosti, pričom medzi tieto úkony nemalo patriť uzatvorenie

a podpísanie kúpnej zmluvy, bola povinná takéto obmedzenie oprávnenia konať v jej mene, výslovne
v spornom plnomocenstve vyjadriť. Keďže si žalovaná túto povinnosť nesplnila, podľa dovolacieho
súdu je potrebné vychádzať z „prvej“ časti sporného plnomocenstva kde je výslovne uvedené, že H.
F. je oprávnený zastupovať žalovanú pri všetkých právnych úkonoch, spojených s predajom presne
špecifikovaných pozemkov medzi ktoré bezpochyby patrí aj uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy.

Dovolací súd sa preto stotožnil s argumentáciou generálneho prokurátora. Žalovaná je teda vo veci
pasívne legitimovaná.Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Keďže súd prvého stupňa v rozsudku, ktorým rozhodol vo veci samej nerozhodol o trovách
prvostupňového konania, o trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa
samostatným uznesením (§ 224 ods. 4 O. s. p., v spojení s ust. § 151 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.