Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/292/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208226797
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1208226797.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci

žalobkyne: X. O., C.. XX.X.XXXX, S. I. S. XXXX, M. XX, Č. U., zastúpená Hagyari & Partners, s.r.o.,
IČO: 51 473 208, Vlčkova 8/A, Bratislava, proti žalovanému: M.. B. O., C.. XX.X.XXXX, S. T. C. X, S., o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva
žalovaného byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu s.č. XXX, T.
C. X, S., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku vo veľkosti 2127/100000, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: C., obec:

S.- B..Č.. U.Ž., okres: S. Y., v hodnote 130.000,-Eur.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 60.183,34 Eur, v lehote 60
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 1.208.206,45 Kč, v lehote 60
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 23.12.2008 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V priebehu súdneho konania žalobkyňa viackrát menila petit
žalobného návrhu, tento dopĺňala a konkretizovala, pričom konečným návrhom ( zo dňa 20.11.2018)
žiadala prikázať byt č. XX na X. nadzemnom podlaží na ulici T. C. XXX/X, S., zapísaný na LV č. XXXX

vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ( ďalej
v odôvodnení rozsudku len "byt") do výlučného vlastníctva žalovaného. Titulom vyporiadania podielu
žiadala, aby jej žalovaný uhradil sumu 189.671,92 Eur a zároveň aby jej tento nahradil trovy konania v
plnej výške. V tomto konečnom znení súd pripustil zmenu petitu na pojednávaní dňa 10.12.2018.

2. Rovnako žalovaný v priebehu konania viackrát menil a konkretizoval svoj nárok, pričom v záverečnej
fáze žiadal prikázať byt do jeho výlučného vlastníctva. Žiadal, aby ho súd zaviazal na úhradu sumy

39.000,-Eur titulom vyporiadania bytu. Zároveň žiadal, aby mu žalobkyňa uhradila sumu 6.225,17
Eur titulom vyporiadania fondov TAM a sumu 4.284,77 Eur titulom vyporiadania životných poistiek so
sporením, vedených u poisťovateľa Amslico (ako polovicu sumy, o ktorú hodnota poistiekžalovanej prevyšovala hodnotu poistiek žalovaného k zániku BSM). Zároveň žiadal, aby mu žalobkyňa
nahradila trovy súdneho konania.

3.Vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu, neustále dopĺňanie nových skutočností zo strany
sporových strán a zneprehľadnenie celého konania, súd pri písomnom odôvodnení rozsudku bude
postupovať tak, že najskôr ustáli, ktoré veci a majetkové hodnoty patria do masy BSM s odkazom na
dôkazy,zobsahuktorýchvychádzal(sprihliadnutímnaspornénázoryatvrdeniastránsporu)anásledne
opíše spôsob vyporiadania jednotlivých vecí a majtkových hodnôt s prihliadnutím na nižšie citovaného

zákonné ustanovenia.

4.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a

udržiavaním.

Podľa § 149 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely

oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

5.Z vykonaného dokazovania ( a to rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/64/2008-40 zo
dňa 1.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2008 a vo výroku ktorého súdu manželstvo
sporových strán rozviedol ) je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX
a toto trvalo až do XX.XX.XXXX, kedy rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť. V
dobe trvania manželstva žalobkyňa a žalovaný hospodárili a nadobúdali veci a majetkové hodnoty

v režime bezpodielového spoluvlastníctva. Bezpodielové spoluvlastníctvo predstavuje osobitný režim
fungovania vlastníckych vzťahov, kedy sa vychádza zo zásady, že úlohou manželstva, okrem iného,
je aj ekonomické zabezpečenie manželov, ktoré práve nachádza svoj výraz v potrebe spoločného
hospodárenia, teda užívaní a disponovaní s vecami spoločne. Preto aj v konaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len "BSM") je nutné prihliadnuť na to, že pre BSM

je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve a preto je
irelevantné, že jeden z manželov zarábal v priebehu manželstva viac ako druhý. Súd toto uvádza
najmä v súvislosti s tvrdením žalovaného, prezentovanom v celom konaní, že to bol výlučne on, kto sa
pričinil o nadobudnutie a udržanie majetku, že žalovaná nepracovala a dokonca, podľa jeho tvrdenia,
zapríčinila ( zbytočným predlžovaním predaja bytu v Prahe, že tento nebol predaný za výhodnú cenu

ale v časovej tiesni a za situácie, keď sa trh s realitami výrazne prepadol, za cenu podstatne nižšiu
ako bola jeho hodnota) zníženie hodnoty spoločného majetku. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti
súdov Slovenskej republiky sú podiely manželov pri vyporiadavaní BSM v zásade rovnaké a z princípu
parity sa aj všeobecne vychádza. Výnimkou môže byť jedine skutočnosť, že jeden z manželov počastrvania manželstva viedol záhaľčivý život, nepracoval, naprispieval ekonomicky na domácnosť, napriek
tomu, že mohol a dokonca to bolo pre účely ekonomického fungovania rodiny potrebné, nestaral sa o
spoločnú domácnosť, prípadne spoločné deti. Takáto skutková situácia však v tomto prípade nebola ( zo

strany žalovaného) preukázaná. Hoci je zrejmé, že to bol žalovaný, ktorý v priebehu trvania manželstva
zabezpečoval(atopostačujúcimanadštandardnýmspôsobom)hospodárskefungovanierodiny,nebola
osvedčená skutočnosť, že by žalobkyňa zanedbávala starostlivosť o domácnosť a deti a to dokonca za
situácie, keď jedno z detí bolo ťažko fyzicky i mentálne postihnuté a teda logicky vyžadovalo zvýšenú
osobnú starostlivosť aspoň jedného z rodičov. Argumentácia žalovaného, že sa údajne žalobkyňa o

deti nestarala, nezvyšovala si kvalifikáciu, nereagovala na jeho požiadavku, aby sa aspoň čiastočne,
zamestnala zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení ( takéto rodinné pomery neopísal ani syn
sporových strán, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok a neboli osvedčené ani predložením listinných
dôkazov). V konaní rovnako žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa svojim konaním, úmyselne
znižovala rozsah majetku patriaceho do BSM, tieto jeho tvrdenia zostali nepreukázané a len v rovine
neosvedčených domnienok. Z uvedeného dôvodu súd pri vyporiadavaní BSM v tomto konaní vychádzal

zo zákonnej domnienky, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

6.Ďalším teoreticko- právnym východiskom, z ktorého súd vychádzal pri určení rozsahu vecí, práv a
majetkových hodnôt, patriacich do masy BSM, bol ten, že predmetom vyporiadania BSM musí byť
všetko, čo do spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva

vtzv.širšomzmysle,čoznamená,žedoúvahysaberúavyporiadavajúsaajpohľadávkyadlhyvzniknuté
za trvania manželstva účastníkov. Rovnako nemožno opomenúť ďalší aspekt, kedy v prípade, že jeden z
bývalých manželov osvedčí, že vynaložil časť svojho majetku ( v jeho výlučnom vlastníctve) na spoločný
majetok, patriaci do BSM, je oprávnený požadovať vrátenie hodnoty takto vynaloženej veci.

7.Rovnako súd zastáva názor, že konanie o vyporiadaní BSM je konaním špecifickým, ovládaným
viacerými princípmi, odlišujúcimi sa od klasického sporového konania. Je nutné zdôrazniť, že obe
sporové strany v tomto prípade majú postavenie tak žalobcu ako aj žalovaného a uplatňujú si svoje
nároky z titulu majetkovoprávneho vyporiadania spoločného majetku, nadobudnutého počas trvania
BSM.Vtejtosúvislostisúdzastávanázor,žepredmetvyporiadaniaBSMatedamasuvecíamajetkových

práv, ktorými sa bude súd v konaní zaoberať a tieto vyporiadavať, označujú strany sporu. Teda sú
to strany, ktoré, v súlade s princípom kontradiktórnosti konania a prejednacou zásadou, ovládajúcou
sporové konanie, vymedzujú predmet konania. Tu je nutné aplikovať ustanovenie § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka, kedy v prípade že strana sporu označí predmet vyporiadania BSM až po troch
rokoch od zániku BSM, aj keby táto vec alebo majetkové právo patrilo do BSM, nastupuje domnienka, že

k vyporiadaniu tejto časti masy BSM došlo zo zákona. Preto súd nemôže pristúpiť k vyporiadaniu v rámci
súdneho rozhodnutia prostredníctvom autoritatívneho výroku. Práve v tomto prípade bola aplikácia tohto
princípu zdôrazňovaná zo strany žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobkyňa viaceré veci a majetkové práva
označila, až po uplynutí tejto lehoty a preto sa ich vyporiadaním súd nemôže zaoberať. Súd však v tejto
súvislosti postupoval tak, že v prípade, že žalobkyňa v lehote 3 rokov do zániku BSM tieto veci ( hoci

neúplne ) v konaní spomenula a označila, a až po uplynutí lehoty došlo k ich konkrétnej a nezameniteľnej
špecifikácii, zaradil tieto veci do vyporiadavanej masy BSM. Podľa názoru súdu práve v konaní o
vyporiadaní BSM, kedy vzhľadom na narušené rodinné vzťahy medzi bývalými manželmi ( a to už aj v
čase trvania manželstva) žalobkyňa nemala úplný prehľad o majetkovej situácii, by bolo príliš formálnym
postupom,nezaradiťvecidomasyBSM,keďtietobolisíceoznačené,alenieúplnešpecifikované.Bližšie

sa naznačenou problematikou bude súd zaoberať už pri konkrétnom vyporiadavaní jednotlivých vecí a
práv, nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

8.Ďalším zohľadneným teoretickým východiskom, preferovaným aj v rozhodovacej praxi súdov
Slovenskej republiky, z ktorého súd vychádzal, bol ten, že ak jeden z manželov za trvania manželstva

( alebo po jeho skončení ) vybral ( či už z účtu, vkladnej knižky) peňažné prostriedky, ktoré boli
predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s ustanovením § 144 a
nasl. Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a
udržiavaním majetku BSM. V prípade, že takéto použitie nepreukáže, je potrebné vybrané finančné
prostriedky zahrnúť do masy BSM.

9.Súd, vychádzajúc z tvrdení sporových strán, preskúmal ich prednesenú skutkovú a právnu
argumentáciu v rozsahu, potrebnom na ustálenie masy BSM a realizáciu jej vyporiadania jednak zostránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM a jednak zo
stránky kvantitatívnej, ktorá sa týkala jednotlivých hodnôt vyporiadavaných vecí.

10.Žalobkyňa, v písomnom podaní zo dňa 27.8.2018, uviedla, že nesúhlasí so započítaním investícií do
bytu v I.. Byt bol po kúpe žalobkyňou a žalovaným bezodplatne prevedený na matku žalovaného. Tá
naopak previedla svoj štátny byt na žalobkyňu a žalovaného, ktorý si žalobkyňa a žalovaný v 90.tych
rokoch odkúpili ako manželia zo spoločných prostriedkov tvoriacich BSM. Aj keby matka žalovaného
poskytlapeniazenanákuptohtobytu,bytbolnásledneprevedenýspäťnaňu,žalobkyňaažalovanýteda

nemali z predmetnej nehnuteľnosti žiadny majetkový prospech. Žalobkyňa mala za to, že súd by mal
zohľadniť aj výbery žalovaného z banky GE Money a Komerční banky za obdobie január 2007 až október
2008 spolu vo výške 6.764.803,-Kč. Tieto prostriedky neboli použité na domácnosť. Bežné mesačné
výdavky na domácnosť počas trvania manželstva činili cca 70.000,-Kč ( asi 2.800,-Eur). Hotovostné
výbery žalovaného podstate presahovali bežné mesačné výdavky rodiny, pričom žalovaný nekúpil v
tomto období do domácnosti žiadnu hodnotnejšiu vec. Okrem toho žalobkyňa poukázala na skutočnosť,

že žalovaný tieto peniaze vyberal tesne pred rozvodom manželstva, teda sa účelovo zbavoval majetku
na úkor žalobkyne, pretože nechcel, aby boli spoločné finančné prostriedky na účtoch vyporiadavané v
rámci BSM. Žalovaný opustil spoločnú domácnosť v máji 2008, následne vybral z účtu v GE Money v
období mesiaca máj až september 2008 sumu 2.692.000,-Kč. S ohľadom na trvalé opustenie spoločnej
domácnosti je zrejmé, že tieto prostriedky nemohli byť použité na chod spoločnej domácnosti. Žalobca

mal dve poistky v poisťovni Amslico ( teraz MetLife) a rovnako plnenie z týchto poistiek patrí do masy
BSM. Žalobkyňa zopakovala, že sama splácala hypotéku na byt v M. a to z dôchodkového sporenia a
z pôžičky, ktorí jej bola poskytnutá manželmi E.. Žalobkyňa žiadala, aby v prípade pripadnutia bytu v S.
žalovanému jej bola vyplatená suma 184.594,31 Eur a to za nasledovné veci patriace do masy BSM:
a) byt v S. v hodnote 130.000,-Eur- polovica hodnoty bytu vo výške 65.000,-Eur,

b) polovica prostriedkov vybratých z účtov v dispozícii žalovaného vo výške 102.367,-Eur
c) polovica prostriedkov vynaložených žalobkyňou na splátky úveru vo výške 15.860,88 Eur,
d) polovica zisku zo zisku žalovaného za prenájom bytu v S. vo výške 1.366,43 Eur ( s ohľadom na
daňové priznania žalovaného za roky 2009 a 2010).

11.Žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 24.10.2018 zdôraznil, že dňa 16.11.2011 uplynula trojročná
lehota po zániku BSM a nastúpila lehota, v ktorej začala platiť právna domnienka podľa § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Dňa 13.5.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda o vyporiadaní
hnuteľného majetku patriaceho do BSM. Predmetom vyporiadania zostal len majetok, ktorý bol uvedený
v žalobnom návrhu, doručenom súdu dňa 23.12.2008 a u ktorého nenastúpila právna domnienka a

nebol vyporiadaný dohodou. Z dôvodu podávania nekvalifikovaných podaní splnomocneného zástupcu
žalovanej v priebehu celého konania nie je ani po desiatich rokoch jednoznačne a nespochybniteľne
stanovený predmet súdneho konania, t.j. veci, ktoré patria do BSM a majú sa vyporiadať.
Odkázal na svoju skutkovú a právnu argumentáciu v podaní zo dňa 28.5.2018, kedy podľa jeho názoru
už samotný žalobný návrh bol vadný a súd nepristúpil k odstraňovaniu vád. Až po uplynutí trojročnej

lehoty žalobkyňa zaradila do masy BSM peňažné prostriedky z účtov v GE Money a započítanie jej dlhu
z jej pôžičky. Podľa názoru žalovaného pre súdne vyporiadanie zostali len nasledovné veci a majetkové
práva:
- byt v S., na P.. T. C. X
- finančné prostriedky na účtoch v Komerčnej banke č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX, č. XX-XXXXXXXXXX/

XXXX a č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX a na účtoch v D. a.s.- fondy TAM č.ú. XXXXXXXXXXX/XXXX, č.
XXXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXXX/XXXX.
ŽalobnýnávrhtýkajúcisazahrnutiadomasyBSMajprostriedkovnaúčtochvGEMoneyč.XXXXXXXXX
a XXXXXXXXX a City Bank a.s. č. XXXXXXXXXX, nebol do uplynutia lehoty uvedenej v § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka podaný. Účty mali spotrebný charakter a účet GE Money ku dňu

zrušenia BSM a zániku manželstva ani neexistoval a počas trvania manželstva boli z neho realizované
prevody na dotovanie účtov v Komerčnej banke, a.s., z ktorých sa uhrádzali potreby rodiny. Byt v
S. požadoval žalovaný prikázať do svojho výlučného vlastníctva s vyplatením polovice jeho hodnoty
žalobkyni po započítaní vkladu žalobcu z jeho výlučných prostriedkov na získanie bytu. Predmetom
konania strany sporu neurobili ani záväzky, okrem tých, v žalobnom návrhu. Týka sa to najmä údajnej

pôžičky žalobkyne od pani R. a manželov E., nakoľko poskytnutie pôžičky žalobkyňa nedoložila dôkazmi
ako písomnou zmluvou. Žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto nároku voči nemu, nakoľko v
súdnom konaní nebolo uplatnené včas. Obdobne žalobkyňa po niekoľkých rokov od podania návrhu
žiadala súd, aby uložil žalovanému povinnosť uhradiť jej sumu 5.086,-Eur, ktorá činí polovicu príjmužalovaného z prenájmu bytu v S.. Aj tu vzniesol námietku premlčania. Čo sa týka výberov z účtov v
Komerčnej banke, išlo o bežné účty, ktoré mali spotrebný charakter, s týmito účtami disponovali obaja
manželia, obaja realizovali výbery na uspokojovanie potrieb svojich ako aj spoločných detí, na vedenie v

domácnosti. Čo sa týka účtov v GE Money Bank, a.s., tento v čase zániku BSM neexistoval. Žalobkyňa
tiež žiadala, aby jej žalovaný zaplatil sumu 408.302,50 Kč, ktorá činila ? splátok hypotekárneho
úveru na splácanie bytu v M.. Žalovaný stratou zamestnania v roku 2008 stratil schopnosť splácať
poskytnutý úver. Žalobkyňa predlžovala trvanie úveru a uhrádzanie splátok, aj keď bolo nereálne celkové
splatenie úveru. Bol realizovaný nútený predaj. Žalovaný žiadal, aby súd pri určení ceny, hodnoty

vzájomného vyporiadania bytu v S., zohľadnil jeho vklad z výlučne jeho vlastných prostriedkov, ako
jeho osobný vklad do nákupu predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň žiadal, aby súd zohľadnil a započítal
polovicu sumy získanej žalovanou z odpredaja vkladov vložených do fondov TAM č.u. XXXXXXXXXXX/
XXXX, č. XXXXXXXXXX/XXX a č. XXXXXXXXX/XXX, vedených v Tatra banke, a.s., nakoľko tieto boli
zakúpené z prostriedkov patriacich do BSM. Preto žiadal, aby súd byt v Bratislave prikázal do jeho
výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 39.000,-Eur po zohľadnení jeho osobného

vkladu ( hodnota bytu podľa dohody strán 130.000,-Eur, 40% hodnoty vnesenej žalovaným 52.000,-
Eur, zostatková hodnota bytu 78.000,-Eur, hodnota pripadajúca na každého z manželov 39.000,-Eur).
Zároveň žiadal, aby súd uložil žalobkyni povinnosť uhradiť žalovanému sumu 6.225,17 Eur ako polovicu
predajnej ceny získanej predajom vkladov vo fondoch TAM ( zo sumy 12.450,34 Eur).
V písomnom podaní zo dňa 24.10.2018 žalovaný upresnil, že prostriedky z účtov v GE Money

spotreboval hlavne počas manželstva pre potreby rodiny, uhrádzal z nich splátky hypotéky na byt v
M., náklady na opravu a rekonštrukciu, mimoriadne príspevky do fondu opráv týkajúce sa bytu v S.,
mimoriadne príspevky pre deti exmanželov, platby poistiek vedených na deti manželov. V poisťovni
Amslico ( v súčasnej dobe MetLife) existovalo 6 poistných zmlúv, 2 na žalovaného, 2 na žalobkyňu
a 2 na deti. Poistné uhrádzal žalovaný zo svojho príjmu. Žalobkyni bola vyplatená poistná suma pri

predčasnom ukončení obidvoch poistných zmlúv vedených na jej meno. Žalobcovi doposiaľ nebolo
hradené nič. V prípade pripustenia žalobného návrhu v časti, že predmetom vyporiadania majú byť aj
poistky v spoločnosti MetLife, je nutné vychádzať z odkupnej hodnoty poistiek manželov ku dňu zániku
BSM.

12.V písomnom podaní zo dňa 28.10.2018 žalobkyňa špecifikovala svoj nárok, vychádzajúc z
predložených výpisov z poistiek žalovaného. Poistné zmluvy č. XXXXXXX a č. XXXXXXX vedené na
meno žalovaného, ktorých hodnota poistenia ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
činila 10.155,23 Eur, patria do BSM. Žalobkyňa má nárok na polovicu týchto prostriedkov, čo v prepočte
činí sumu 5.077,61 Eur. O túto sumu rozšírila rozsah uplatňovaného nároku a celkovo žiadala na

vyrovnanie podielov uhradiť zo strany žalovaného sumu 189.671,92 Eur ( z toho polovica hodnoty
bytu v S. vo výške 65.000,-Eur, polovica z prostriedkov vybratých z účtov v dispozícii žalovaného vo
výške 102.367 Eur, polovica z prostriedkov vynaložených žalobkyňou na splátky hypotekárneho úveru
15.860,88 Eur, polovica zo zisku žalovaného za prenájom bytu v S. vo výške 1.366,43 Eur a polovica
finančných prostriedkov vyplývajúcich z poistných zmlúv žalovaného uzavretých v spoločnosti Amslico

vo výške 5.077,61 Eur).

13.V záverečnom vyjadrení zo dňa 20.11.2018 žalobkyňa zopakovala vyššie špecifikovanú skutkovú
a právnu argumentáciu. Rovnako žalovaný v záverečnom stanovisku zo dňa 20.11.2018 zotrval na
prednesených argumentoch ako aj spôsobe vyporiadania BSM.

14.Súd v prvom rade vychádzal zo zhodného tvrdenia strán sporu, že do BSM patrí byt č. XX s
príslušenstvom, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu s.č. XXX, T. C. X, S., vrátane podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo
veľkosti 2127/100000, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: C., obec: S.- B..Č.. U., okres: S.

II ( ďalej len "byt"). Strany sa v priebehu súdneho konania zhodli nielen na tom, že byt má súd prikázať
do výlučného vlastníctva žalovaného ale aj na vyporiadavanej hodnote tejto nehnuteľnosti- 130.000,-
Eur. Súd preto konštatuje, že aj s prihliadnutím na listinné dôkazy predkladané súdu v súvislosti s
touto vecou, vyhovel zhodnému návrhu strán sporu, byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného
s povinnosťou uhradiť žalobkyni na vyrovnanie podielov polovicu jeho dohodnutej hodnoty, t.j. 65.000,-

Eur. V súvislosti s vyporiadaním BSM k tejto nehnuteľnosti sa súd zaoberal aj otázkou osobného vnosu
žalovaného do spoločného majetku, kedy tento tvrdil, že nadobudnutie bytu v S. nebolo financované len
zo spoločných prostriedkov manželov ale aj s prostriedkov patriacich do jeho výlučného vlastníctva. Z
vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné.Žalovaný v konaní osvedčil, že mu matka B. O. v mesiaci január 1984 darovala v hotovosti sumu
12.000,-Kčs pre účely poskytnutia pomoci pri kúpe družstevného bytu. Uvedené je zrejmé, z čestného
prehlásenia p. B. O. zo dňa 16.1.1984 ( č.l. 1123), ako aj podporne z obsahu výpisu z vkladnej knižky,

kde vybratá suma 12.000,-Kčs zodpovedá darovanej sume ( č.l. 1124 spisu). Opisované skutočnosti
potvrdila aj sestra žalovaného p. I. O. v rámci svojho výsluchu dňa 8.1.2018 ( č.l. 1117 spisu), kedy
uviedla, že na kúpu bytu na ulici Q. N. A. I. darovala peniaze žalovanému ich matka. Obdobne sa vyjadril
aj p. B. O. ( brat žalovaného) v zmysle svojej písomnej svedeckej výpovede zo dňa 27.2.2018 ( č.l. 1254
spisu). Všetky tieto dôkazy obsahovo zrejmé a vo vzájomnom porovnaní nerozporné, potvrdili tvrdenie

žalovaného, že na účely nadobudnutia bytu na ulici Q. N. A. I. ( neskoršia N. P.) mu poskytla peniaze
jeho matka. Tvrdenie žalobkyne, že tomu tak nebolo, resp. že nadobudnutie bytu bola financované aj s
iných prostriedkov, zostalo neosvedčené. Súd vykonal v tejto súvislosti výsluch sestry žalobkyne p. Q.
O., ktorá ( č.l. 1115 spisu) tvrdila, že na kúpu tohto bytu prispela aj ona sumou približne 1.800,-Kčs a že
setra mala niečo nasporené. V kontexte dôkazov predložených žalovaným však tento dôkaz pôsobil ako
nepresvedčivý, neúplný a hlavne bez ďalšej prípadnej podpory iných dôkazov. Preto už len z hľadiska

presvedčivosti a kvantity predložených a vykonaných dôkazov sa súd priklonil k tvrdeniu žalovaného,
ktorý v tejto otázke, na rozdiel od žalobkyne, uniesol dôkazné bremeno. Na základe dohody o prevode
členských práv a povinností zo dňa 29.3.1984 prevádzajúci previedli na nadobúdateľov ( žalovaný a
žalobkyňa) všetky svoje práva a povinnosti, ako členovia a užívatelia družstevného bytu na ul. Q. N. XX
A. I.. Na základe žiadosti o schválenie dohody o výmene bytov ( č.l. 440) žalovaný ako žiadateľ so

žalobkyňou ako príslušníčkou domácnosti a p. B. O. ( matka žalovaného) žiadali o výmenu bytov a to
bytu č. XX, na X.spochodí domu č. XX na ulici Q. N. A. I.Y. ( ktorý užíval žalovaný) a bytu č. X, na X.
poschodí domu č. XX na ulici B. A. I. ( ktorý užívala matka žalovaného). Ako dôvod bol v žiadosti uvedený
očakávaný prírastok v rodine, snaha pomôcť synovi vyriešiť problémy s bývaním. Predstavenstvo O.
Y..I. na zasadnutí dňa 21.6.1984 schválilo výmenu bytov uznesením č. XXX/XX/XX. Zmluvou o prevode

vlastníctva bytu uzavretej podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. došlo k prevodu bytu na B. P. XX A. I.
zo strany predávajúceho Mesta I. kupujúcim (žalobkyni a žalovanému)- č.l. 436 spisu. Samotný žalovaný
na dopyt súdu na pojednávaní dňa 30.10.2017 uviedol, že tento byt odkúpili do svojho vlastníctva
odplatne za kúpnu cenu asi 40.000,-Sk. Tento byt zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.8.1998
žalobkyňa a žalovaný ako predávajúci predali kupujúcemu O. C. za kúpnu cenu 800.000,-Sk.

Aj keby súd následne vychádzal zo skutočnosti, že byt v S., na ul. T. C. ( vyporiadavaný byt v rámci
BSM- pozn. súdu) bol následne s časti kúpený aj za prostriedky získané predajom bytu na ul. B. A.
I., nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že je nutné započítať výšku tejto časti kúpnej ceny v jeho
prospech ako ním osobne vložený vnos z prostriedkov patriacich výlučne jemu. Hoci je nepochybné, že
tento byt nadobudli manželia výmenou za pôvodný byt na ul. Q. N. A. I. ( kde peňažné prostriedky na jeho

obstaranie poskytla matka žalovaného, ktorá mu ich darovala, a nakoľko sa jednalo o dar poskytnutý
výlučne žalovanému, tieto prostriedky by do BSM nepatrili), je nepochybné, že byt na ul. Q. N. A. I.
nadobudli manželia na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva od mesta I. a to odplatne ( čo
potvrdil sám žalovaný) za cenu 40.000,-Kčš. Je preto nesporné, že na účely nadobudnutia tohto bytu do
BSMvynaložilimanželiaprostriedky,ktorénesúviselispôvodnedarovanousumou12.000,-Kčszostrany

matky žalovaného, ale prostriedky, ktoré patrili do BSM ( resp. ani jedna zo strán sporu neosvedčila, že
by do masy BSM nepatrili). Preto je úplne irelevantné, akým spôsobom sa nadobúdal družstevný byt
na ul. Q. N. A. I. ( kedy na žalovaného a žalobkyňu boli prevedené len práva a povinnosti ako členov
družstva a užívateľov) a či bol tento bezodplatne zamieňaný za byt na B. P. A. I.. Manželia zamenený
byt na B. P. odkúpili do vlastníctva za sumu 40.000,-Kčs a až od tohto momentu sa byt stal predmetom

vlastníckeho práva a teda predmetom vyporiadania v rámci BSM. Nakoľko ho nadobudli za prostriedky
patriace do BSM, nemožno hovoriť o akomkoľvek osobnom vklade žalovaného, na ktorý by mal súd v
rámci vyporiadania prihliadnuť, alebo ktorý by mal započítať.
Z vyššie uvedeného dôvodu, súd konštatuje, že byt na ul. T. C. A. S. prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného s uložením povinnosti uhradiť žalobkyni polovicu jeho hodnoty na dorovnanie podielov vo

výške 65.000,-Eur.

15.Súd pri identifikácii ďalších vecí a majetkových práv do masy BSM prihliadol na obsah spisu a
jednotlivých podaní ( v tomto prípade podaní žalobkyne), a to najmä z pohľadu toho, či tieto veci a
práva boli označené v lehote 3 rokov od zániku BSM. Už v žalobe žalobkyňa konštatovala, že nemá

presný prehľad o finančných prostriedkoch bývalých manželov, nakoľko všetky výpisy z bánk má v
držbe žalovaný. Priamo v žalobe označila ako predmet vyporiadania prostriedky na účtoch v Komerčnej
banke č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX, č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX a č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX ( ďalej
v odôvodnení len " účty v Komerčnej banke") a Tatra banke- Fondy TAM č. XXXXXXXXXX/XXXX, č.XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX ( ďalej v odôvodnení len " Fondy TAM"). Prostriedky
na týchto účtoch súd ( aj vzhľadom na súhlas žalovaného) bez ďalšieho v rámci BSM vyporiadaval,
ako prostriedky tam patriace. Zároveň žalobkyňa v žalobe odkazovala aj prípadné ďalšie účty ( ktoré

v tejto fáze konania nedefinovala). V žalobnom návrhu rovnako žiadala od žalovaného úhradu sumy
2.500.000,-Kč,ktorúvrámcineskoršíchvyjadreníšpecifikovalaakopolovicuvýberovžalovanéhovúčtov
v Komerčnej banke a GE Money Bank. V písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2010 žalobkyňa uviedla,
že má podozrenie, že žalovaný má vedený účet v GE Money Bank, kde boli uložené prostriedky z jeho
príjmov minimálne za rok 2008, žiadala, aby sú zaviazal žalovaného na predloženie toku finančných

prostriedkov za roky 2007 a 2008. Súd následne, podľa pokynu zo dňa 2.2.2011, výpisy z účtov
žalovaného v GE Money Bank vyžiadal. Z vyššie uvedeného postupu je zrejmé, že žalobkyňa označila
účty v GE Money Bank ( a prostriedky sa na nich nachádzajúce) v čase plynutia trojročnej lehoty podľa
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka- táto uplynula až 16.10.2011), súd k preskúmavaniu stavu týchto
účtov pristúpil a preto za žiadnych okolností nemožno tvrdiť, že tieto boli vyporiadané podľa zákonnej
domnienky. Obdobne žalobkyňa už v žalobe tvrdila, že obaja manželia, ako aj ich deti, mali uzavreté

životné poistné zmluvy v spoločnosti Amslico, avšak dokladmi disponuje žalovaný, ktorý s poisťovateľom
zmluvy uzatváral. Preto aj žalobkyňou označené poistné zmluvy žalovaného v spoločnosti Amslico
súd musel podrobiť skúmaniu z hľadiska osvedčenia ich hodnoty ( rozhodnej pre vyporiadanie BSM),
vychádzajúc z ich riadneho a včasného zaradenia do masy BSM.

16.Podľa predložených listinných dôkazov, žalovaný disponoval účtami v spoločnosti GE Money Bank
č.ú. XXXXXXXXX/XXXX ( bežný účet) založenom dňa 1.4.2008 a zrušenom dňa 26.11.2008 a č.ú.
XXXXXXXXX/XXXX ( sporiaci účet) založenom dňa 1.4.2008 a zrušenom dňa 17.10.2008 ( č.l. 329
spisu).Podľavýpisovztýchtoúčtovsúdzistil,žezostranyžalovaného(akojedinéhodisponentastýmito
účtami a prostriedkami na nich) dochádzalo k viacerým prevodom medzi účtami, ktoré sa týkali vysokých

čiastok a to najmä zo sporiaceho účtu na bežný účet a následne k výberom vysokých čiastok z bežného
účtu ( č.l.330 až 346 spisu). Súd do vyporiadavanej masy BSM nezapočítal platby alebo výbery z týchto
účtov, ktoré boli zjavne vynaložené na úhradu osvedčených komodít ( ako úhrada daní, inkasa), nakoľko
tieto boli zjavne spotrebované na účely zachovania spoločného majetku a nepredstavovali výbery
žalovaného použité výlučne v jeho prospech. Celkovo činili výbery žalovaného za rozhodné obdobie

sumu 2.891.412,90 Kč. Od tejto sumy súd odčítal sumu 805.000,-.Kč, ktorú žalovaný preukázateľne
vložil na účty v Komerčnej banke ( č.l. 359 a nasledujúce spisu). Dôvodom je skutočnosť, že ( aj
podľa vyjadrenia žalobkyne) mali prístup k účtom v Komerčnej banke obaja manželia, v konaní nebolo
preukázané, že by mali akékoľvek obmedzenia disponovať finančných prostriedkami na týchto účtoch, a
po preskúmaní pohybov na týchto účtoch ( a charakteru výberov a účelu vynaložených prostriedkov), je

zrejmé,žeprostriedkybolivynakladanénadcéruC.,synaB.,splácanieúveru,výberynebolivovysokých
čiastkach, ktoré by vzbudzovali podozrenie. Súd má za to, že z tohto dôvodu prostriedky spotrebované
z účtov v Komerčnej banke sa týkali financovania bežného života členov rodiny, výbery činili obaja
manželia. Preto za žiadnych okolností nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že všetky výbery by
mali byť zahrnuté do masy BSM a ona by mala obdržať polovicu z vybratých prostriedkov. Neosvedčila

skutočnosť, že by vybraté prostriedky spotreboval žalovaný výlučne vo svoj prospech, naopak, ako už
bolo vyššie uvedené, charakter výberov svedčí o skutočnosti, že sa jednalo o bežné účty slúžiace na
uspokojovanie potrieb rodiny. Preto súd ani čiastku 805.000,-Kč, ktorá bola na účty v Komerčnej banke
prevedená z účtov žalovaného v GE Money Bank, nemohol začleniť do masy BSM.
Iný charakter, podľa názoru súdu, mali účty v GE Money Bank, a najmä z nich osvedčené výbery

vo výške 2.086.412,90 Kč ( 2.891.412,90 Kč - avizovaných 805.000,-Kč) , ktoré realizoval výlučne
žalovaný. Nebolo medzi stranami sporné, že prístup k týmto účtom mal výlučne žalovaný. Žalovanému
sa v konaní nepodarilo osvedčiť, že by takto vysokú sumu použil na bežnú spotrebu rodiny, detí,
náklady spojené s vedením domácnosti alebo náklady spojené s udržaním a zveľaďovaním majetku
v BSM. Preto súd konštatuje, že mu vznikla povinnosť polovicu sumy takto vybratej ( 1.043.206,45

Kč) uhradiť žalobkyni na dorovnanie podielu. Tvrdenie žalovaného, že k výberom a zániku účtov došlo
až po zániku BSM, je irelevantné, nakoľko naakumulované prostriedky jednoznačne patrili do BSM
( resp. žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať opak), a vytvorenie týchto účtov v čase, kedy
strany zhodne opisovali manželstvo ako narušené a kedy začínalo prebiehať konanie o jeho rozvode,
prelievanie finančných prostriedkov u účtu na účet, výbery vo vysokých sumách, vzbudzujú minimálne

pochybnosti o účele postupu žalovaného. Jeho postup sa javí ako taký, ktorého snahou bolo zastrieť
nadobudnutie naakumulovaných finančných prostriedkov výlučne k jeho rukám, čo sa javí ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi.17.Obdobne ako v prípade účtov v Komerčnej banke aj výbery z účtu v Citybank ( č.ú. XXXXXXXXXX)
tvorili, podľa názoru súdu, výbery z bežného účtu, slúžiace na uspokojovanie bežných životných potrieb
( platby O2 Telefonica, platba za školenie a podobne- č.l. 384 spisu). Preto ani tieto výbery nemožno

vyporiadavať v rámci BSM.

18.Žalobkyňa si ako ďalšiu položku uplatnila nárok na úhradu polovice z výšky nájmu za byt na T. C.
A. S. za roky 2009/2010. V tomto prípade nemožno hovoriť o premlčanom nároku ani o nároku, ktorý
by bol uplatnený po uplynutí trojročnej lehoty podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa si

tento nárok uplatnila už v podaní zo dňa 26.11.2010, ku ktorému priložila rozpis svojich uplatňovaných
nárokov ( č.l. 224 spisu). Ku dňu 31.12.2010 si vyčíslila podiel zo zisku z prenájmu na sumu 128.400, Kč,
vychádzajúc so žalovaným priznaného čistého zisku vo výške 428,-Eur mesačne za roky 2009-2010 v
celkovej sume 10.272,-Eur, v prepočte na koruny české to predstavuje sumu 256.800,-Kč. V následných
podaniach poukazovala na obsah daňových priznaní žalovaného za roky 2009 a 2010 z ktorých je výška
zisku z prenájmu bytu zrejmá. Súd pri tejto uplatnenej položke konštatuje, že žalovaný prenájmom bytu

v rokoch 2009 a 2010 ( pričom táto skutočnosť je zrejmá jednak z obsahu priložených nájomných zmlúv,
založených v spise na č.l. 1028 a nasledujúce a zároveň ju ako skutkovú okolnosť žalovaný nepopieral),
ktorý ešte nebol v rámci BSM vyporiadaný a preto na jeho užívanie ( a branie úžitkov z neho) mala
žalobkyňa rovnaký nárok ako žalovaný, získal finančné obnosy, jednoznačne patriace do BSM. Nárok
žalobkyne na úhradu polovice osvedčene získaných prostriedkov je daný a súd pri určení konkrétneho

finančného vyjadrenia tohto nároku vychádzal práve z obsahu daňových priznaní, založených do spisu
na č.l.1051 a nasledujúcich. Podľa daňového priznania k dani z príjmov žalovaného ako fyzickej osoby
za rok 2009 činil jeho príjem z prenájmu nehnuteľnosti sumu 1.800,-Eur, výdavok sumu 494,73 Eur,
základ dane tvorila preto suma 1305,27 Eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov žalovaného
ako fyzickej osoby za rok 2010 činil jeho príjem z prenájmu nehnuteľnosti 5.674,05 Eur a výdavok sumu

4.162,31 Eur, základ dane tvorila preto suma 1.511,74 Eur. Súd konštatuje že nárok žalobkyne činí sumu
1.408,51 Eur ( / 1305,27 + 1.511,74/ : 2).

19.Medzi dlhy manželov, ktoré je nutné vyporiadať v rámci BSM patrí aj dlh na úhrade hypotekárneho
úveru na kúpu bytu v M.. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že byt v M., P.. I. S., M. XX A. nadobudli

manželia v priebehu trvania manželstva. Za účelom dofinancovania kúpy tohto bytu uzavreli manželia
ako dlžníci s Komerční bankou, a.s. ako veriteľom dňa 22.5.2005 zmluvu o úvere, ktorej predmetom
bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 3.000.000,-Kč. Manželia, ako dlžníci, sa zaviazali
vrátiť banke istinu a úroky najneskoršie do 25.3.2020. Žalobkyňa v konaní osvedčila, že po rozvode
manželstva splácala hypotekárny úveru sama ( prehľad splácania hypoúveru je založený v spise na

č.l. 483 a nasledujúce). Po následnom dopyte súdu žalobkyňa uviedla, že splátky hypotekárneho úveru
platila jednak z úspor, nadobudnutých počas trvania manželstva ( nakoľko teda spoločný dlh manželov
bol uhrádzaný zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, za žiadnych okolností nemožno uvažovať
o vzniku akéhokoľvek nároku žalobkyne na dorovnanie polovice takto vynaložených prostriedkov voči
žalovanému). Ďalej žalobkyňa súdu uviedla, že časť splátok hypotéky uhrádzala z vyplatených poistiek

( č.l. 387 a 388), ktoré mala uzavreté v spoločnosti Amslico a ktoré jej boli vyplatené vo výške 3.226,80
Eur a 15.921,75 Eur. Aj v tomto prípade ( rovnako ako v prípade spoločných úspor) je nutné konštatovať,
že aj poistné zmluvy v spoločnosti Amslico boli uzavreté v priebehu trvania manželstva a nároky z nich
plynúce patrili do BSM, preto opätovne došlo k tomu, že žalobkyňa použila spoločné prostriedky na
úhradu spoločného dlhu a na jej strane nedošlo k žiadnemu osobnému vnosu finančných prostriedkov,

ktorých náhrady by sa mohla voči žalovanému domáhať. Jedinú výnimku, na ktorú súd prihliadol, tvorili
prostriedky vo výške 330.000,-Kč, ktoré žalobkyňa rovnako označila ako prostriedky použité na úhradu
dlhu na spoločnom hypotekárnom úvere, ktoré však boli ako pôžička poskytnuté výlučne žalobkyni. Súd
vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobkyne, že jej na úhradu hypotekárneho úveru poskytli túto sumu
manželia E. a pani R. a ona následne použila poskytnutú sumu na zaplatenie dlhu z hypotekárneho

úveru. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z výpisu z účtu v CITY bank č. XXXXXXXXXX ( č.l.
1267 a 1268), z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa prijala od pani R. dňa 21.10. 2011 sumu 215.634,12 Kč a
dňa 24.10.2011 sumu 157.590 Kč. Pripísaním týchto súm na účet sa tieto prostriedky stali prostriedkami
vo výlučnej dispozícii žalobkyne, ktoré ona následne dňa 26.10.2011 použila na úhradu hypotekárneho
úveru ( dlhu) vo výške 330.000,-Kč. Nakoľko na spoločný dlh manželov vynaložila peňažné prostriedky,

ktoré nepatrili do masy BSM, vznikol jej nárok na úhradu polovice takto vynaložených prostriedkov
voči žalovanému vo výške 165.000,-Kč. V súvislosti s týmto dlhom na hypotekárnom úvere súd
dopĺňa, že žalobkyňa už v žalobe konštatovala, že bývalí manželia majú spoločný záväzok- dlh na
hypotekárnom úvere. Už týmto označením vymedzila predmet skúmania súdu, ktorý musel zobraťna zreteľ existenciu tohto dlhu ( jeho vyporiadanie sa stalo predmetom tohto konania), spôsob jeho
splácania ( či sa dlh splácal zo spoločných prostriedkov alebo či niektorý z bývalých manželov vynaložil
osobitné prostriedky na úhradu tohto dlhu) a vzhľadom na skutočnosť, že súdne konanie prebiehalo v

dlhom časovom horizonte, prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré vyvstali v priebehu konania a týkali sa
práve úhrad spomínaného spoločného dlhu. Nakoľko teda žalobkyňa označila už v žalobe tento záväzok
ako spoločný, súd ho musel vyporiadať a nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že uplynula trojročná
doba podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, alebo nárok uplatnený žalobkyňou z titulu vyrovnania
podielovprisplácanítohtodlhuzfinančnýchprostriedkovpatriacichvýlučnežalobkyni,bybolpremlčaný.

20.Predmetom vyporiadania boli jednoznačne aj finančné prostriedky naakumulované vo Fondoch TAM
v Tatra banke, a.s., z ktorých bola výlučne žalobkyni vyplatená suma 12.450,34 Eur dňa 3.4.2009 ( č.l.
750 spisu) . Ako je zrejmé z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 17.4.2009 použila žalobkyňa túto sumu na
kúpu motorového vozidla, čo potvrdila aj na súdnom pojednávaní ( č.l. 1013 spisu). Je preto zrejmé, že
prostriedky patriace do BSM, po jeho zániku, použila výlučne žalobkyňa a preto jej vznikla povinnosť

polovicu z takto použitých prostriedkov ( na dorovnanie podielu) vyplatiť žalovanému v sume 6.225,17
Eur.

21.Nakoniec si žalobkyňa v konaní uplatňovala voči žalovanému aj nárok na úhradu sumy 5.077,61
Eur, t.j. čiastky ktorá zodpovedala polovici hodnoty poistenia ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode manželstva s odkazom na poistné zmluvy uzavreté na meno žalovaného č. XXXXXXX a č.
XXXXXXX v spoločnosti Amslico ( teraz MetLife). Pri poistných zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb je
nevyhnutné vychádzať zo zásad použitých pri iných zmluvách a plneniach, a teda že do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva v
prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. V prípade žalobkyňou označených poistných zmlúv

však k ich vyplateniu žalovanému nedošlo a preto súd mohol pri vyporiadaní vychádzať jedine z ich
odkupnej hodnoty, teda hodnoty, ktorú by poisťovňa vyplatila, keby k ukončeniu poistenia došlo ku dňu
zániku BSM. Výšku odkupnej hodnoty označených poistiek však žalobkyňa súdu neosvedčila ani súdu
nevedela uviesť. Súd preto nemohol vychádzať zo súm uvádzaných v predložených a vyžiadaných
listinných dôkazoch, nakoľko tieto neuvádzali výšku odkupnej hodnoty. V sporovom konaní sú to strany,

ktoré sú povinné poskytnúť súdu relevantný opis skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Pri
neunesení povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, musí strana znášať následok v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia. Preto aj v tomto prípade súd nemohol vyhovieť časti nároku uplatneného
žalobkyňou na úhradu polovice odkupnej hodnoty poistiek žalovaného, nakoľko sama súdu nevedela
uviesť túto hodnotu a ani nepredložila ( a prostredníctvom súdu si ani nevyžiadala) listinné dôkazy, z

ktorých obsahu by súd mohol, bez pochybností, stanoviť túto rozhodnú hodnotu.

22.Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, súd záverom uvádza spôsob výpočtu súm na vyrovnanie
podielu. Na strane žalobkyne vznikol voči žalovanému nárok na úhradu sumy 65.000,-Eur ( vyrovnací
podiel za prikázanie bytu v S. do výlučného vlastníctva žalovaného), sumy 1.408,51 Eur ( prenájom

bytu v S. za obdobie rokov 2009 a 2010), na zaplatenie sumy 1.043.206,45 Kč ( polovice hodnoty
vybratej žalovaným z účtov v GE Money Bank), sumy 165.000,-Kč ( polovica splátky časti dlhu na
hypotekárnom úvere, ktorú žalobkyňa uhradila z vlastných prostriedkov). Žalovanému vznikol nárok na
úhradu sumy 6.225,17 Eur ( finančné prostriedky z fondov TAM, ktoré boli vyplatené k rukám žalobkyne).
Preúčelyprehľadnostirozsudkusúdrozdelilvýrokypodľameny,vktorejplneniepriznával.Pretozaviazal

žalovaného na úhradu sumy 60.183,34 Eur žalovanej ( /65.000,-Eur + 1.408,51 Eur/ - 6.225,17 Eur) a
sumy 1.208.206,45 Kč ( 1.043.203,45 Kč + 165.000,-Kč). Vo zvyšku žalobu zamietol.

23.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko nemohol
pripísať úspech v konaní ani jednej zo strán. Konečný žalobný návrh žalobkyne ( ktorým žiadala

úhradu sumy 189.671,92 Eur) bol nedôvodný. Rovnako ani obrana žalovaného nebola v plnom rozsahu
úspešná.Súdpretokonštatuje,žepomerúspechuaneúspechusporovýchstránbolrovnakýavzhľadom
na charakter konania o vyporiadanie BSM má za to, že rozhodnutie o trovách konania tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, je zároveň spravodlivé.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.